Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II
Judgement was issued by JUDr. Katarína Štrignerová
Legislation area – Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/300/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413219088
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1413219088.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P.
K., G. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Q. Y., K. K., J. X, a otec - B. K.,
E. K. K., V. X, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.04.2014, č.k. 13P/289/2013-50, jednohlasne ( pomerom hlasov
3:0) takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného pre maloletú P.
K., G.. XX.XX.XXXX a deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( § 146
ods.1 písm. a/ O.s.p.).
Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 75 ods.1, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine,
keď po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom
pre maloletú Rebeku na strane jej rodičov a ani na jej strane nenastala podstatná zmena pomerov
odôvodňujúca zníženie výživného. V čase posledného rozhodnutia o výživnom t.j. v novembri 2012
bol otec maloletej rovnako ako v súčasnosti odkázaný na dávky sociálnej pomoci, ktoré v rovnakej
výške poberá aj v súčasnosti. Z vykonaného dokazovania mal ďalej preukázané, že otec je dlhodobo
nezamestnaný a v konaní nepreukázal, že by si riadne hľadal akúkoľvek prácu.
V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je prednostná
pohľadávka. Túto si musia rodičia plniť bez ohľadu na svoje vlastné výdavky pretože maloleté deti
sú vo výživnom na rodičov pokiaľ sa pripravujú na budúce povolanie odkázané. V konaní nemal za
preukázané, že by mal otec nepriaznivý zdravotný stav, alebo že by pre nejakú inú vážnu príčinu
nemohol vykonávať žiadne zamestnanie, v rámci ktorého by získal taký príjem, aby nemohol doposiaľ
určenú sumu výživného vo výške XXX euro mesačne na výživu maloletej Rebeky prispievať. Otec má
pri existencii vyživovacej povinnosti povinnosť zariadiť si svoj osobný čas tak, aby prijal prácu aj keď
nezodpovedajúcu jeho vzdelaniu , z príjmu z ktorej by mohol vyživovaciu povinnosť riadne plniť.Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej poukazujúc na to, že je poberateľom
dávok v hmotnej núdzi vo výške XX,XX euro, v minulosti prišiel o auto a byt a z dôvodu, že bol v minulosti
viackrát súdne trestaný si nevie nájsť prácu.
Matka a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.
Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods.
1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie otca proti rozsudku nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods.
1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods.
2 O.s.p.).
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu,
v ktorom zamietol návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletej na sumu XX
euro mesačne. Keďže vo svojom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky
relevantného charakteru, ktoré otec zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku, osvojac si dôvody
rozhodnutia , odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv.
skráteného odôvodnenia rozhodnutia.
Vo vzťahu k námietkám otca uvedených v odvolaní a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia a jeho doplnenia odvolací súd konštatuje, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody
a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane
detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere
došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto
zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z §
62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti pre určenie výšky
výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj z hľadiska schopností a
možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej
zmenypomerov(§78ods.1Zák.orodine)porovnalsoskutočnosťamirozhodnýmipreurčenievýživného
v čase poslednej úpravy výživného na dieťa, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV,
ktorý rozsudkom zo dňa 28.11.2012, č.k. 15P/88/2012-39 maloletú zveril do osobnej starostlivosti
matky a otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške XXX euro mesačne ( v čase rozhodovania bol otec
nezamestnaný a poberal dávky v hmotnej núdzi ).
Je treba prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa o tom, že v priebehu konania na základe vykonaného
dokazovania nebol zo strany otca ani ku dňu podania návrhu, a ani podľa stavu existujúceho v čase
jeho rozhodovania preukázaný zákonný predpoklad na to, aby mohol byť v konaní o zníženie jeho
vyživovacej povinnosti úspešný, keďže v porovnaní s pomermi na jeho strane v čase posledného
súdneho rozhodnutia nebola preukázaná akákoľvek podstatná zmena pomerov. Otec je i naďalej
nezamestnaný a jeho príjmom sú naďalej len dávky v hmotnej núdzi.
Za danej situácie je potom nepochybné, že na strane otca neexistujú zákonné predpoklady na zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia týkajúceho sa výšky jeho vyživovacej povinnosti na maloletú.
Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že povinnosť platiť výživné na maloleté deti je prioritnou
povinnosťou, ktorá má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodiča povinného výživou ( § 62 ods.
5 Zákona o rodine ). Povinnosťou rodiča je zároveň vyvíjať aktivity smerujúce k uplatneniu sa na trhu
práce a k dosahovaniu príjmu ( ktorý je možné od neho očakávať ), z ktorého by bol schopný uspokojiť
nielen svoje potreby, ale i potreby maloletého dieťaťa odkázaného na neho výživou. V posudzovanom
prípade sa odvolaciemu súdu javí postoj otca ( ktorý je od roku 2011 dlhodobo nezamestnaný ) k plneniu
si rodičovských povinností veľmi ľahkovážny a jeho konaniu, ktorým vlastne prenáša ťarchu starostlivosti
( vrátane finančnej ) výlučne na matku maloletého dieťaťa, nie je možné priznať súdnu ochranu. Otec
v priebehu konania nepreukázal žiadnu prekážku brániacu mu zamestnať sa a dosahovať z pracovnej
činnosti príjem a ani akúkoľvek aktívnu snahu nájsť si zamestnanie zodpovedajúce jeho schopnostiam
a možnostiam. Túto skutočnosť však nie je možné v danom prípade pripísať k ťarche maloletého
dieťaťa, odkázaného výživou na svojich rodičoch.
Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.