Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109206073
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8109206073.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: R. H., nar. XX. X. XXXX, bývajúci v C. č. XX,
zastúpený Centrom právnej pomoci so sídlom Bratislava, Námestie slobody 12, proti žalovanému: JUDr.
R. F., bývajúci v T., Q. č. XX, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 15C/84/2009 - 239 zo dňa 20. 3. 2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a náhradu trov konania účastníkom

nepriznal. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 4.547,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy od 23. 9. 2007 do zaplatenia. V
návrhu uviedol, že žalovaný porušil povinnosti advokáta zastupujúceho ho v konaní sp. zn. 12C/65/2002
pred prvostupňovým, ako aj pred odvolacím súdom, keď ho včas neinformoval o doručení rozsudku
Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/102/05 - 113 a po uplynutí lehoty na podanie dovolania vznikla
žalobcovi škoda vo výške 4.547,88 eur.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého na Okresnom súde Prešov
prebiehalo konanie vedené pod sp. zn. 12C/65/2002 účastníkov konania: R. H. (navrhovateľ) proti E.
U. (odporkyňa) o neúčinnosť darovacej zmluvy. Navrhovateľ v žalobnom návrhu žiadal vysloviť právnu
neúčinnosť darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom nebohým R. Y. a obdarovanou E. U., rod. Y.,
predmetom ktorej bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľnosti pod sp. zn. 6026/99, ktorou
darca previedol na obdarovanú 2-izbový byt v bytovom dome na L. č. XX v T., súp. č. XXXX, postaveného
na parcele KN 3300, a to bytu č. X vo vchode č. XX na prízemí, evidovaného na LV č. XXXX vrátane

príslušenstva, pozemku parc. č 3300 na LV č. XXXX k.ú. T. vo výške jeho podielu. Dôvodom podaného
návrhu bolo, že navrhovateľ požičal nebohému otcovi odporkyne 38.000,- Sk dňa 20. 3. 1999 za účelom
odkúpeniabytuodMestaPrešovdoosobnéhovlastníctvaanaďalšievýdavky.NebohýR.Y.vprehlásení
zo dňa 31. 3. 1999 sa zaviazal pôžičku vrátiť do 31. 3. 2000 aj s úrokom vo výške 30 %. Dňa 31.
3. 1999 bola na Notárskom úrade JUDr. Vladimíra Čuchtu spísaná notárska zápisnica N 135/99, Nz
111/99 obsahujúca závet a listinu o vydedení, v ktorej nebohý R. Y. pre prípad svojej smrti vydedil svoju
adoptívnudcéruE.Y.avšetoksvojmajetok,ktoréhokudňusmrtibolvlastníkom,preprípadsmrtiodkázal

R. H. a v prípade smrti R. H. jeho potomkom. Dňa 5. 10. 1999 bola na Notárskom úrade JUDr. Mariána
Petra spísaná notárska zápisnica N 444/99, Nz 479/99 obsahujúca závet R. Y., v ktorom nebohý R. Y.
celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý vlastnil a ktorý mal nadobudnúť do svojej smrti, odkázal
jedinej dedičke E. U., rod. Y. - V., nar. XX. XX. XXXX v celosti.Nebohý R. Y. po odkúpení bytu od Y. T. uzavrel dňa 2. 9. 1999 s E. U., rod. Y. darovaciu zmluvu, na
základe ktorej previedol na odporkyňu vlastnícke právo k dvojizbovému bytu č. X vo vchode č. XX na

prízemí bytového domu, na sídl. L. č. XX v T., súp. č. XXXX, postavený na parc. č. 3300 a zapísaný na
LV č. XXXX, vrátane príslušenstva a súčastí. E. U., rod. Y. odpredala predmetný byt kúpnou zmluvou
zo dňa 20. 2. 2002 kupujúcej V. L., rod. U.. Vklad Správa katastra Prešov povolila pod V 752/2002.
Okresný súd Prešov rozhodol dňa 27. 1. 2005 rozsudkom č.k. 12C/65/2002 - 82 tak, že vyslovil právnu
neúčinnosť darovacej zmluvy uzavretej medzi R. Y. a E. U., rod. Y., uzavretej dňa 2. 9. 1999, na základe

ktorej darca previedol na obdarovanú 2-izbový byt v bytovom dome nachádzajúcom sa v T. na ul. L. XX,
súp. č. XXXX, postavený na parc. KN 3300, číslo bytu X vo vchode č. XX na prízemí, zapísaného na LV č.
XXXX, vrátane príslušenstva a podielu z pozemku parc. č. 3300 zapísaného na LV č. XXXX k.ú. T.. Uložil
odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 5.622,- Sk. V odôvodnení rozsudku
súd prvého stupňa uviedol, že v čase existencie záväzku bol nebohý R. Y. dlžníkom navrhovateľa R.
H. a uskutočnením právneho úkonu darovacej zmluvy previedol vlastníctvo k bytu na odporkyňu E. U.,

čím zmenšil svoj majetok, ktorý v čase jeho smrti bol nepatrnej hodnoty. Z uvedeného dôvodu bolo
dedičské konanie po nebohom R. Y. zastavené. Nebohý darca darovacou zmluvou ukrátil navrhovateľa
- svojho veriteľa, preto bolo dôvodné návrhu vyhovieť spôsobom, že súd vyslovil neúčinnosť darovacej
zmluvy z 2. 9. 1999. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa E. U., o ktorom
rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom dňa 20. 4. 2006 č.k. 7Co/102/05-115 tak, že zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa a návrh navrhovateľa zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V
odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ nemal aktívnu legitimáciu na podanie odporovacej žaloby
z dôvodu, že v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi nedisponoval vymáhateľnou pohľadávkou. Veriteľ
mal disponovať podkladom pre výkon rozhodnutia, čím prehlásenie nebohého R. Y. o požičaní peňazí od
navrhovateľa zo dňa 31. 3. 1999 takým exekučným titulom nebolo. Rozsudok nadobudol právoplatnosť

12. 6. 2006. Navrhovateľ udelil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní JUDr. R. F. dňa 12. 6. 2003.
Navrhovateľa v konaní pred odvolacím súdom na pojednávaní dňa 20. 4. 2006, keď odvolací súd vyhlásil
rozsudok,zastupovalzaJUDr.R.F.JUDr.Y.V.nazákladeplnejmociarozsudokvpísomnomvyhotovení
bol advokátovi doručený dňa 12. 6. 2006.

Z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Prešov sp. zn. D-2146/01, Dnot 267/01 v dedičskej
veci nebohého poručiteľa R. Y., nar. XX. X. XXXX a zomrelého X. XX. XXXX súd zistil, že okresný súd
uznesením D 2146/01-15, Dnot 267/01 zo dňa 17. 12. 2001 rozhodol tak, že vydal majetok nepatrnej
hodnoty vo výške 167,20 Sk E. U., rod. Y. - V., dedičské konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 21. 1. 2002.

Zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C/87/02 súd zistil, že dňa 30. 3. 2001 podal navrhovateľ
R. H. proti odporcovi R. Y. návrh na zaplatenie 38.000,- Sk s 30 % úrokom počítaným od 20. 3.
1999 do zaplatenia. Okresný súd uznesením zo dňa 23. 10. 2002 konanie zastavil pre úmrtie odporcu
pred právoplatným skončením veci a keďže odporca nemal dedičov, nakoľko dedičské konanie bolo

zastavené, súd nemal s kým v konaní pokračovať. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22. 11. 2002.

Žalobca špecifikoval uplatnený nárok nasledovne:
- istina v zmysle zmluvy o pôžičke uzavretej s nebohým R. Y. vo výške pôvodne 38.000,- Sk, teda
1.261,37 eur,

- ročný úrok z požičanej sumy od 21. 3. 1999 do 31. 9. 2007 dohodnutý na 30 % zo sumy 1.261,37
eur, teda 3.220,12 eur,
- zaplatený súdny poplatok pôvodne 2.000,- Sk, teda 66,39 eur,
- úrok z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 4.547,88 eur ku dňu vzniku nároku na úrok z omeškania v
zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka od 23. 9. 2007 do zaplatenia.

Dôvodom žalobcom uplatneného nároku je porušenie povinnosti žalovaného ako advokáta vyplývajúcej
mu zo zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a Advokátskeho poriadku, keď ako advokát zastupujúci žalobcu
v konaní sp. zn. 12C/63/2002 neinformoval žalobcu včas o doručení rozsudku odvolacieho súdu a po
uplynutí lehoty na podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania uvedeným nekonaním

vznikla žalobcovi škoda. Žalobca je presvedčený, že v dovolacom konaní proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove č.k. 7Co/102/05 - 115 zo dňa 20. 4. 2006 mohol uspieť. O opodstatnenosti správnosti
svojho presvedčenia predložil súdu judikát R-44/2001, z ktorého vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou
je taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. V konaní vypočutýžalobca uviedol, že žalovaný ho zastupoval v uvedenej veci, v ktorej vymáhal pohľadávku proti E. U..
Po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove nebol podaný opravný prostriedok, preto si žalobca uplatnil
žalobou vyšpecifikovanú pohľadávku. Žalobca sa totiž nestotožnil s rozhodnutím odvolacieho súdu

a mal záujem pokračovať a brániť svoje práva pred Najvyšším súdom SR alebo Ústavným súdom
SR, čo mu bolo právnym zástupcom pre nepodanie opravného prostriedku znemožnené. Manželka
žalobcu sa opakovane informovala u žalovaného na výsledok odvolacieho konania, avšak žalovaným
jej bolo povedané, že zákonné ustanovenie sa dá vysvetliť dvoma rôznymi spôsobmi a Najvyšší súd
SR mal urobiť výklad zákonného ustanovenia dvoch odlišných eventualít. Manželke žalobcu v kancelárii

žalovaného vydali rozhodnutie Krajského súdu v Prešove až po opakovaných návštevách. Práve
manželka žalobcu riešila komunikáciu so žalovaným pre nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, ktorý toho
nebol schopný.

Žalovaný nepoprel skutočnosť, že žalobcu v uvedenom konaní zastupoval, že pojednávania sa
zúčastnil ním splnomocnený koncipient JUDr. Y. V. a tento informoval manželku žalobcu o výsledku

súdnych pojednávaní. Potvrdil, že o predmetnú právnu vec sa zaujímala manželka žalobcu a táto
ho aj navštevovala v advokátskej kancelárii. Manželke žalobcu bolo rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove vydané, avšak pripustil, že urobil chybu, keď si doručenie rozhodnutia nenechal podpísať.
Žalovaný uviedol, že nebol splnomocnený na podanie dovolania a v neposlednom rade voči rozhodnutiu
odvolacieho súdu ani dovolanie prípustné nebolo. Ďalej žalovaný uviedol, že so žalobcom sa po

rozhodnutí Krajského súdu v Prešove stretol a tento sa mal vyjadriť, že už sa o vec ďalej zaujímať
nebude. Žalovaný zotrval na tvrdení, že manželke žalobcu odovzdal rozhodnutie odvolacieho súdu,
ako aj celý klientsky spis. Uvedené skutočnosti však žalovaný nevedel preukázať. Manželka žalobcu
rozhodne poprela, že by prevzala klientsky spis.

Súd ďalej poukázal na výpoveď svedka JUDr. Y. V., ktorý potvrdil, že žalovaný mu po stretnutí so
žalobcom oznámil, že tento už nemá záujem v uvedenej veci podávať dovolanie.

Žalovaný doplnil právnu argumentáciu k neopodstatnenosti podanej žaloby v tom, že rozhodnutie
odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 12C/65/2012 bolo nepochybne dôvodné, keď žaloba bola zamietnutá,

pretože pohľadávka nebohého dlžníka žalobcu nebola splatná. Splatnosť pohľadávky bola 31. 3. 2000
a nehnuteľnosť bola darovaním prevedená na dcéru nebohého 2. 9. 1999. Obdobné právne posúdenie
zaujal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3Cdo/61/2008. Navyše pohľadávka žalobcu voči nebohému R.
Y. by bola nepochybne premlčaná.

Na základe zisteného skutkového stavu súd potom vec právne hodnotil podľa Zákona o advokácii, a to
§ 18, § 26 ods. 1, 4, § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku, ďalej ust. § 238 ods. 1, ust. § 240 ods. 1, 2 O.s.p.
a v tejto súvislosti konštatoval, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti
s výkonom advokácie je objektívna zodpovednosť, ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je
založená na kumulatívnom splnení troch predpokladov, a to na činnosti súvisiacej s výkonom advokácie,

vznikuškodyapríčinnejsúvislostimedzičinnosťouadvokátasúvisiacousvýkonomadvokácieavznikom
škody. V posudzovanej veci je nesporné, že žalovaný ako advokát porušil povinnosť vyplývajúcu mu
tak z ust. § 18 zák. č. 586/2003 Z.z., ako aj § 5 a § 6 Advokátskeho poriadku o povinnosti riadne a
včas informovať klienta o postupe pri vybavovaní veci, riadiť sa pokynmi klienta, o povinnosti dôsledne
využívať všetky zákonné prostriedky a uplatniť ich v záujme klienta. Advokát zodpovedá klientovi aj

za škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo pracovníkom. Žalovaný v konaní nevedel preukázať, že
žalobcovi doručil rozsudok odvolacieho súdu č.k. 7Co/102/05-115 zo dňa 20. 4. 2006 napriek tomu, že
tentomubolriadnedoručený12.6.2006.Žalovanýnevedelpreukázať,žežalobcuinformovalomožnosti
podať mimoriadny opravný prostriedok (nebolo pravdivým tvrdenie žalovaného, že opravný prostriedok
nebol prípustný, nakoľko v zmysle ust. § 238 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho

súdu,ktorýmbolzmenenýrozsudoksúduprvéhostupňa).Žalovanýnevedelsúdupredložiťklientskyspis
a ani preukázať tvrdenie, že tento vydal manželke žalobcu. Z uvedeného je nesporné, že žalovaný ako
advokát porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku, čím by bol
splnený prvý predpoklad (činnosť súvisiaca s výkonom advokácie) zodpovednosti za škodu spôsobenú
advokátom klientovi. Ďalším predpokladom vyvodenia zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi je

škoda samotná. Škodou je mienená majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného.
Tým, že žalobca požičal finančné prostriedky vo výške pôvodne 38.000,- Sk, teda 1.261,37 eur s prísl.
nastala ujma v jeho majetkovej sfére a je splnený aj druhý predpoklad (vznik škody) zodpovednosti za
škodu.Posledným nevyhnutným predpokladom zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi činnosťou
advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom

advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou
klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta
nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. V
uvedenej právnej veci bolo potrebné preskúmať, či škoda bola žalobcovi výlučne spôsobená porušením
povinnosti advokáta. Uvedené sa neuplatní, ak na vznik škody mala dosah iná príčina. V tejto súvislosti

súdpoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduČR25Cdo/1515/2007,25Cdo/860/2002,25Cdo/1862/2001
a podľa tejto judikatúry pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti
s výkonom advokácie súd ako predbežnú otázku skúma, či pri riadnom postupe advokáta by žalobca
so svojim nárokom u súdu uspel, teda či by v prípade podania dovolania došlo k vyhoveniu žalobe vo
veci a poprípade v akom rozsahu.

Predmetom konania vedeného na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 12C/65/2002 bolo vyslovenie
neúčinnosti darovacej zmluvy zo dňa 2. 9. 1999 uzatvorenej medzi nebohým R. Y. a E. U., rod. Y..
Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 12C/65/2002 - 82 žalobe vyhovel a vyslovil právnu neúčinnosť
darovacej zmluvy. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a
žalobný návrh zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu pre podanie odporovacej

žaloby z dôvodu, že v čase rozhodovania súdu žalobca nedisponoval vymáhateľnou pohľadávkou.

V tejto súvislosti súd citoval ust. § 42a ods. 1 až 3, ust. § 42b Občianskeho zákonníka, ust. § 41 zák.
č. 233/1995 Zb. a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 30Cdo/794/2006,
podľa ktorej v odporovacej žalobe je aktívne vecne legitimovaný veriteľ, ktorého pohľadávka je

vymáhateľná, pokiaľ dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie. Veriteľom je ten, kto má voči
dlžníkovi pohľadávku (či už splatnú alebo nesplatnú, poprípade budúcu). Vymáhateľnou sa rozumie taká
pohľadávka, ktorej splnenie je možné vynútiť cestou výkonu rozhodnutia (exekúciou), t.j. pohľadávka,
ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého je možné
nariadiť výkon rozhodnutia (exekúciu). Ďalej súd prvého stupňa poukázal na Nález Ústavného súdu

ČR I.ÚS 2648/10 zo dňa 15. 7. 2013, podľa ktorého z ust. § 42a Občianskeho zákonníka vyplýva,
že odporovacej žalobe môže byť vyhovené iba vtedy, pokiaľ je pohľadávka žalobcu už vymáhateľná,
teda priznaná súdnym rozhodnutím v inom konaní a ak je podaná v 3-ročnej zákonnej lehote. Zmyslom
odporovacej žaloby z pohľadu žalujúceho veriteľa je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo
určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkov právny úkon, ktorý skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, predstavuje podklad k tomu,
že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého k výkonu rozhodnutia (exekučného titulu) vydaného
voči dlžníkovi domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným)
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie voči dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo
v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, ak uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie

je dobre možné, musí sa veriteľ namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu domáhať, aby mu
ten, komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie.
Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľov v konaní o výkon rozhodnutia (exekučnom konaní), a to postihnutím veci práv alebo iných
majetkových hodnôt, ktoré odporovaním a právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne

vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného
právneho úkonu. K podaniu odporovacej žaloby v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka
zásadne je aktívne vecne legitimovaný veriteľ, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi je vymáhateľná, ak
dlžníkov právny úkon ukracuje jej uspokojenie. Veriteľom je ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku.
Vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka,

ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno
nariadiť exekúciu. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom
možno voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený alebo ktorej vznikol z odporovateľného
úkonu dlžníka prospech. Pasívne vecne legitimovaná je zásadne osoba, ktorá majetok odporovateľným
úkonomzískala,nievšakdlžníkveriteľa,ktorýsámpasívnelegitimovanýmnieje.Zákonpodľa§42aods.

3 Občianskeho zákonníka predpokladá u odporovacej žaloby pasívnu legitimáciu výlučne u osoby, ktorá
samotným odporovateľným úkonom majetok od dlžníka získala alebo z neho mala prospech. Tu súd
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/61/2008, ako aj na vysvetlivky k § 42a Občianskeho
zákonníka J. Svobodu a kol., IV., V. Vydanie, EUROUNION.V konaní sp. zn. 12C/65/2002 disponoval žalobca pohľadávkou, ktorá v čase podania žaloby na súd dňa
8. 3. 2002 bola pohľadávkou splatnou, avšak nie vymáhateľnou. Požiadavka, aby žalobca ako veriteľ

mal vymáhateľnú pohľadávku je otázkou vecnej legitimácie, pričom postačuje, aby jeho pohľadávka
bola vymáhateľná aspoň v dobe rozhodnutia súdu o podanej odporovacej žalobe. Žalobca v konaní
pod sp. zn. 12C/65/2002 predložil súdu prehlásenie už nebohého R. Y. o tom, že si od žalobcu požičal
38.000,- Sk dňa 20. 3. 1999 a pôžičku sa zaviazal vrátiť do 31. 3. 2000 aj s úrokom 30 %. Takéto
vyhlásenie nespĺňa podmienku stanovenú v ustanovení § 42a Občianskeho zákonníka ako žalobcova

vymáhateľná pohľadávka priznaná súdnym rozhodnutím v inom konaní. Je zrejmé, že právny názor
vyslovený v rozsudku, ktorý zaujal odvolací súd je správny a Najvyšší súd SR by sa s týmto stotožnil
aj v prípade včas podaného dovolania.

Aj v prípade, ak by súd vychádzal z vysloveného právneho názoru vymáhateľnej pohľadávky
Najvyššieho súdu SR z 23. 12. 1999 sp. zn. 3Cdo/102/99 (R-44/2001) podľa argumentácie žalobcu,

napriek tomu, že v právnej teórii i praxi nie je jednotný názor na to, aká pohľadávka veriteľa zodpovedá
zákonnému pojmu vymáhateľnej pohľadávky, by rozhodnutie súdu bolo rovnaké vzhľadom na
špecifickosť prípadu. Vychádzajúc z rozhodnutia R-44/2001 je vymáhateľnou pohľadávkou pohľadávka
žalovateľná, ktorej sa možno domáhať na súde. Z uvedeného tak vyplýva, že podmienkou uplatnenia
odporovateľnosti nie je právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. V danom prípade ide o

osobitnú situáciu v tom, že žalobca ako veriteľ mal voči dlžníkovi nebohému R. Y. pohľadávku, ktorú si
aj voči dlžníkovi v súdnom konaní uplatnil, táto mu však priznaná nebola z dôvodu, že v priebehu tohto
konania došlo k úmrtiu dlžníka bez právneho nástupcu z dôvodu, že dedičské konanie bolo zastavené a
súd nemal s kým v konaní pokračovať. Smrťou dlžníka zanikla aj existencia vymáhateľnej pohľadávky.
Žalobca už v čase podania žaloby vo veci 12C/65/2002 dňa 8. 3. 2002 vymáhateľnou pohľadávkou

nedisponoval, pretože v čase podania žaloby bol dlžník nebohý (zomrel 4. 10. 2001) a uznesením sp.
zn. D 2146/01, Dnot 267/01, ktoré bolo právoplatné 21. 1. 2002, bolo dedičské konanie zastavené. O
nevymožiteľnosti žalobcovej pohľadávky v konaní pred súdom svedčí zastavenie konania vo veci sp.
zn. 13C/87/02 pre úmrtie dlžníka bez právnych nástupcov.

Z uvedených dôvodov súd nepovažoval žalobu žalobcu za dôvodnú, pretože ani v prípade včasného
podania dovolania by zrejme žalobe vyhovené nebolo.

Žalovaným v konaní vznesenú námietku premlčania súd neposúdil ako dôvodnú. Nakoľko ale v konaní
nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že práve pre nepodanie dovolania advokátom mu vznikla škoda,

bol žalobný návrh zamietnutý. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 150 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom
smere, že by aj napriek podanému dovolaniu by bol v konaní neúspešný. Nestotožnil sa s výkladom

vymáhateľnej pohľadávky a naviac poukázal na okolnosti spočívajúce na výkone práva v súlade s
dobrými mravmi, keďže žalovaná v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12C/65/2002
prišla k bytu nadobudnutému za peniaze žalobcu a legálnou obštrukciou sa zbavila aj zodpovednosti
za dlh poručiteľa, a teda nezodpovedá za vrátenie požičaných peňazí. Ako žalobca je názoru, že
pohľadávka bola aj po smrti R. Y. vymáhateľná, nakoľko žila dedička.

Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Zdôraznil,
že z uvedených skutočností vyplýva, že pohľadávka z pôžičky bola splatná a vymáhateľná až o pol roka
po uzatvorení zmluvy o prevode bytu. Znamená to, že žalobca si už pri uzatvorení zmluvy o pôžičke
mohol svoju pôžičku zabezpečiť aj inak. Naviac pohľadávka s 30 % úrokom ročne je úžerou.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti považuje za
potrebné uviesť ešte nasledovné:Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa
v exekučnom konaní, a to postihnutím veci alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným
právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, poprípade vymožením peňažitej náhrady vo výške

zodpovedajúcej prospechu z odporovateľného právneho úkonu. Už z toho, ako je vymedzený zmysel
odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá
bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť
exekúciu. Odporovacej žalobe teda možno vyhovieť len vtedy, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa bola

vymáhateľná v dobe rozhodovania súdu. V prípade, že v dobe rozhodovania súdu o odporovacej
žalobe nie je pohľadávka žalobcu proti dlžníkovi ešte vymáhateľná a že sa žalobca domáha priznania
tejto pohľadávky v inom konaní, je spravidla daný dôvod k prerušeniu konania o odporovacej žalobe
podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. V konaní, v ktorom sa prejednáva priznanie pohľadávky žalobcu
proti jeho dlžníkovi a v ktorom má byť o nej rozhodnuté, je totiž nepochybne riešená otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu o odporovacej žalobe (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR

21Cdo/2285/2000). Teda z uvedenej judikatúry nepochybne vyplýva, že odporovacej žalobe žalobcu
bolo možné vyhovieť len za predpokladu, že by žalobca už bol mal proti svojmu dlžníkovi vymáhateľnú
pohľadávku v dobe rozhodovania súdu, pričom vymáhateľnou pohľadávkou bolo treba rozumieť takú
pohľadávku, ktorej splnenie bolo možné vynútiť prostredníctvom exekúcie, t.j. musí ísť o pohľadávku,
ktorá by bola žalobcovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého by bolo

možné nariadiť exekúciu. Keďže o takýto prípad nešlo, je záver súdu prvého stupňa o neúspešnosti
odporovacej žaloby správny a z tohto hľadiska je správny aj záver o neexistencii tretieho predpokladu
zodpovednosti advokáta za škodu, t.j. príčinnej súvislosti medzi činnosťou advokáta súvisiacou s
výkonom advokácie a vznikom škody. Ak súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, rozhodol v súlade
so zákonom, a preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

V odvolacom konaní žalovanému trovy nevznikli, a preto mu ich náhrada priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.