Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Peter Šamo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/39/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811205104
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8811205104.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha
a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: BYTERM s.r.o., Sídlisko I č. 1008, 093 01 Vranov nad
Topľou, IČO: 31668879, zastúpený JUDr. Milošom Kaščákom, advokát AK vo Vranove nad Topľou, M.
R. Štefánika 171, proti žalovanému: Mesto Vranov nad Topľou, Dr. C. Daxnera 87/1, 093 01 Vranov nad
Topľou, IČO: 00332933, zastúpený JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokát AK vo Vranove nad Topľou,
Sídlisko Okulka 19/42, o zaplatenie 9.163,51 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Cb/48/2011-46 zo dňa 20.1.2014, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu s tým, že o trovách konania rozhodne do
30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V dôvodoch uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal toho, aby žalovaný a aj pôvodne žalovaný
v 2. rade Mestský bytový podnik mu zaplatili 9.163,51 eur s prísl.. V návrhu uviedol, že dňa 6.2.2001
uzavrel so žalovaným zmluvu o zabezpečení prevádzky televíznych káblových rozvodov, pričom svoje
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy plnil do júla 2001, kedy žalovaný, ako aj pôvodne žalovaný v 2.
rade Mestský bytový podnik ako správca majetku Mesta mu znemožnili prístup k televíznym káblovým
rozvodom a tým neumožnili zabezpečovať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Napriek upozorneniam k
náprave nedošlo. Pôvodne žalovaný v 1. rade Mesto Vranov nad Topľou podal proti žalobcovi žalobu
o neplatnosť zmluvy. Toto konanie bolo vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.
8Cb/226/03. Žaloba bola právoplatne zamietnutá. Cena za prevádzkovanie a vysielanie televíznych
káblových rozvodov bola dohodnutá tak, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby
paušálnu cenu a to za každú bytovú jednotku so základnou ponukou programov sumu 10,- Sk za mesiac
a 70,- Sk za mesiac za prípojku s rozšírenou ponukou programov. Paušálna cena mala byť fakturovaná
polročne. Náklady, ktoré vznikli žalobcovi na základe zmlúv o ochrane autorských práv a náklady
vzniknuté pri zabezpečení servisu a údržby sa žalovaný zaviazal uhrádzať osobitne mimo dohodnutej
paušálnej odmeny. K počtu prípojok žalobca predložil zmluvu z mája 2000 so spoločnosťou Eurosport
Sales Organisation, ktorý program ponúkal v rozšírenej skladbe a ktorej platil autorské poplatky. Z
pripojenej prílohy bolo zrejmé, že žalobca spravoval 1001 bytových prípojok a uvedenej spoločnosti platil
poplatky za 600 prípojok. Toľko účastníkov platilo poplatky za rozšírenú skladbu programu vo výške 70,-
Sk. Za základnú skladbu programov platilo 401 účastníkov po 10,- Sk. Zmluva sa nachádza v spise
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8Cb/2/2007. Mesačný príjem žalobcu za 600 prípojok po
70,- Sk predstavuje sumu 42.000,- Sk, za 401 prípojok po 10,- Sk sumu 4.010,- Sk, teda spolu mesačne
46.010,- Sk. Pokiaľ by žalobcovi bolo umožnené konať podľa zmluvy, mal za prvý polrok 2004 nárok na
odmenu vo výške 276.060,- Sk (9.163,51 eur), ktorú mohol fakturovať 1.7.2004. Pretože žalovaní porušili
svoje povinnosti, žalobca sa domáhal svojho práva v zmysle § 373 a § 379 Obchodného zákonníka.
Zároveň žiadal priznať aj úrok z omeškania.
Z pôvodného spisu súd zistil, že uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 9Cb/92/2008 zo dňa 10.5.2011
súd konanie voči žalovanému v 2. rade a to Mestskému bytovému podniku, a.s., zastavil z dôvodu, že
žalobca zobral žalobu voči nemu späť. V prevyšujúcej časti teda konanie voči žalovanému v 1. rade
Mestu Vranov nad Topľou vylúčil na samostatné konanie.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého v predmetnej veci dňa
14.7.2008 pod č. k. 11Rob/115/2008-15 bol vydaný platobný rozkaz v zmysle podaného žalobného
návrhu, voči ktorému podal žalovaný v 2. rade odpor, v ktorom namietal nedostatok pasívnej legitimácie,
ako aj žalovaný v 1. rade, ktorý svoj odpor odôvodnil tým, že žalobca nikdy nevykonával faktickú správu a
prevádzku televíznych káblových rozvodov, nakoľko ju vykonával Mestský bytový podnik a počet prípojok
1001 nie je ničím odôvodnený a vyplýva zo zmluvy uzavretej v roku 2000, teda 2 roky pred obdobím,
z ktorého vyplýva žalovaná istina, pričom nie je možné preveriť, či došlo k zmene počtu prípojok počas
2 rokov. Vo faktúre č. 2000/132 vystavenej dňa 26.3.2002, ktorú vyhotovil sám žalobca, vychádza zo
zmluvy o zabezpečení prevádzky televíznych káblových rozvodov, kde je uvedený počet prípojok v roku
2002 v počte 292 (131+159), tým žalobca rozporuje vlastnú fakturáciu. Dňa 1.3.2004 žalovaný ukončil
zmluvný vzťah so žalobcom a to výpoveďou zmluvy, na základe čoho sa zmluvný vzťah ukončil uplynutím
výpovednej lehoty dňa 30.6.2004.
V pôvodnom konaní sp. zn. 9Cb/92/2008 bola žaloba podaná z dôvodu porušenia povinnosti ako
vyplývali žalovanému v zmluve o zabezpečení TKR.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 6.2.2001došlo medzi
účastníkmi konania k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečení prevádzky televíznych káblových rozvodov
(ďalej len zmluva o TKR) na Z. M. a ulici O. S. nad H.. Cena za prevádzkovanie a vysielanie TKR bola
stanovená dohodou zmluvných strán tak, že za každú bytovú prípojku so základnou ponukou televíznych
programov je odplata 10,- Sk a za rozsiahlu ponuku programov 70,- Sk za jeden byt a mesiac. Cena bola
účtovaná polročne s tým, že objednávateľ teda žalovaný bol povinný poskytovať prevádzkovateľovi do 10
dní po ukončení kalendárneho polroka počet bytových prípojok napojených na TKR v rozčlenení podľa
ponuky programov. Cena bola splatná do 14 dní. Podľa článku VI. bolo dojednané platenie zmluvnej
pokuty ako 24 násobok paušálnej mesačnej sumy vypočítanej podľa článku III. bod 1 zmluvy spolu za
všetky bytové prípojky so stavom ku dňu podpísania zmluvy.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8Cb/226/03 súd zistil, že Krajský súd v
Prešove rozsudkom sp. zn. 4Cob/44/05-255 zo dňa 13.10.2005 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,
ktorým súd určil, že zmluva o zabezpečení prevádzky televíznych a káblových rozvodov uzavretá medzi
objednávateľom Mestom Vranov nad Topľou a prevádzkovateľom BYTERM s.r.o. zo dňa 6.2.2001 je
platná.
Súd nárok vo výške 9.163,51 eur, ktorý je predmetom konania, posúdil ako nárok na náhradu škody.
Prvým dôvodom je spôsob výpočtu žalovanej sumy a jej výsledok. Žalobca v skutkovom odôvodnení
žaloby dlžnú sumu 9.163,51 eur vypočítal ako mesačný príjem žalobcu za 600 prípojok po 70,- Sk, čo
predstavuje sumu 42.000,- Sk a za 401 prípojok po 10,- Sk, t.j. 4.010,- Sk, čo spolu mesačne predstavuje
sumu 46.010,- Sk násobené krát 6 mesiacmi, t.j. za polrok 2004, čo spolu predstavuje sumu 276.060,-
Sk, t.j. 9.163,51 eur, a to podľa bodu III. bod 1 zmluvy. Uvedený záver súdu potvrdzuje aj skutočnosť,
že sám žalobca uviedol, že žiada, aby mu žalovaný nahradil škodu, aj keď ju vo svojich vyjadreniach
definoval aj ako zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve. Ďalšia skutočnosť, ktorá potvrdzuje toto právne
posúdenie súdu žalovaného nároku vyplýva aj z obsahu spisov Okresného súdu Vranov nad Topľou,
v ktorých si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody a to za obdobie 1. a 2. polrok
roku 2002, za obdobie 1. a 2. polrok roku 2003 a za obdobie 1. a 2. polrok roku 2004. Len z dôvodu, že
odvolací súd vyslovil v totožných veciach, že zmluvná pokuta bola dojednaná platne, žiadal si žalobca
žalovaný nárok priznať ako zmluvnú pokutu.
Súd zistil, že totožný nárok ako je predmetom tohto konania si stále žalobca uplatňoval ako náhradu
škody, len z dôvodu, že mu nebolo vyhovené ohľadne žalovaných nárokov v iných konaniach ako
náhrada škody, žiadal zmeniť predmetný žalovaný nárok na zmluvnú pokutu. Ďalším potvrdzujúcim
dôvodom, že žalovaný nárok je žalovaný z titulu škody a nie z titulu zmluvnej pokuty vyplýva aj zo
samotnej citácie zmluvnej pokuty ako je uvedené v odseku VI. Ostatné a záverečné ustanovenia zmluvy
zo dňa 6.2.2011 medzi účastníkmi konania, kde je uvedené, že výška zmluvnej pokuty je stanovená
ako 24-násobok paušálnej mesačnej sumy vypočítanej podľa článku III. bodu 1 zmluvy spolu za všetky
bytové prípojky so stavom ku dňu podpísania zmluvy. Z uvedenej citácie dohodnutej zmluvnej pokuty
vyplýva, že spôsob výpočtu zmluvnej pokuty mal byť iný a to ako 24-násobok paušálnej mesačnej sumy
za bytové jednotky ku dňu podpísania zmluvy. Spôsob výpočtu žalovaného nároku je odlišný od spôsobu
výpočtu dohodnutej zmluvnej pokuty.
Ďalej súd uviedol, že zmluvná pokuta v zmluve bola dohodnutá, ak sa zmarí základný účel tejto zmluvy,
ktorým je prevádzkovanie TKR alebo akýmkoľvek spôsobom znemožní prevádzkovateľovi vykonať
dohodnuté činnosti, resp. vo vykonávaní pokračovať. Z uvedeného vyplýva, že základný účel zmluvy bol
zmarený v priebehu roka 2001 s tým, že tento účel zmluvy nebol obnovený ani do výpovede zmluvy. To
znamená, že od roku 2001, teda od začiatku ako to potvrdili účastníci, až do ukončenia platnosti zmluvy,
zmluva bola porušená. Z takto dohodnutej pokuty vyplýva, že zmluvná pokuta mohla byť uplatnená,
ak došlo k znemožneniu prevádzkovať TKR a nie za každý deň, resp. polrok nemožnosti vykonávania
dohodnutej činnosti.
Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8Cb/2/07, kde ide o totožný predmet
a účastníkov, len rozdielne žalované obdobie, súd zistil, že Krajský súd v Prešove rozhodnutie súdu
prvého stupňa zmenil a návrh žalobcu proti žalovanému zamietol, a to z dôvodu uvedeného v § 545 ods.
2 Občianskeho zákonníka, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením
povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute
nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcu zmluvnú pokutu,
len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Samotná Zmluva o zabezpečení prevádzky TKR zo dňa
6.2.2001 v bode VI. - Ostatné a záverečné ustanovenia hovorí, že ak objednávateľ zmarí základný účel
tejto zmluvy, ktorým je prevádzkovanie TKR prevádzkovateľom, alebo akýmkoľvek spôsobom znemožní
prevádzkovateľovi vykonávať dohodnutú činnosť, resp. vo vykonávaní pokračovať, je objednávateľ
povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Výška zmluvnej pokuty je stanovená ako 24-násobok paušálnej
mesačnej sumy, vypočítanej podľa čl. III., bodu 1 zmluvy spolu za všetky bytové prípojky so stavom
ku dňu podpísania tejto zmluvy. Čl. III., bodu 1 - Cena a spôsob fakturácie hovorí, že objednávateľ sa
zaväzuje zaplatiť prevádzkovateľovi za poskytnuté služby paušálnu cenu
a) za každú bytovú prípojku so základnou ponukou programov sumu 10,- Sk/jedna bytová prípojka/
mesiac,
b) za každú bytovú prípojku s rozšírenou ponukou programov sumu 70,- Sk/jedna bytová prípojka/
mesiac.
Pre úplnosť bolo dodané, že pokiaľ ide o znenie zmluvnej pokuty súd v súlade s právnym názorom
vysloveným krajským súdom vo veci sp. zn. 4Cob/60/2011 (spis Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 8Cb 2/07) považoval zmluvnú pokutu, a teda jej výpočet za dohodnutú určite a zrozumiteľne.
Porušenie povinnosti je vymedzené zmarením základného účelu zmluvy, ktorým je prevádzkovanie TKR.
Z vykonaného dokazovania, riadiac sa aj rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove, súd zistil, že dňa
6.2.2001 žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o zabezpečení prevádzky TKR. Touto zmluvou v súlade
s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka sa zmluvné strany dohodli na predmete zmluvy, ktorým je
prevádzkovanie TKR bytovej prípojky televízneho káblového rozvodu na Z. M. a na ulici O. O. S. D. H..
Žalovaný sa zaviazal ako objednávateľ zaplatiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi za poskytnuté služby
paušálnu cenu a to za každú bytovú prípojku so základnou ponukou programov sumu 10,- Sk za jeden
mesiac a za každú bytovú prípojku s rozšírenou ponukou programov sumu 70,- Sk za jeden mesiac (čl.
III. bod 1 zmluvy). Ako je zrejmé z vyjadrenia účastníkov konania ešte v priebehu roka 2001 žalovaný
znemožnil žalobcovi plniť si povinnosti z tejto zmluvy, keď mu zabránil v prístupe k zariadeniam na
prevádzkovanie telekomunikačných rozvodov. Zmluva o zabezpečení prevádzky TKR bola uzatvorená
na dobu neurčitú a bola platná ako to bolo zistené aj v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad
Topľou pod sp. zn. 8Cb/226/03. Táto zmluva zanikla až výpoveďou žalovaného z 1.3.2004.
Žalobca v konaní uplatnil nárok na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka. Z vykonaného
dokazovania je nesporné, že žalobcovi bolo po 1.7.2001 znemožnené prevádzkovanie televíznych
káblových rozvodov, teda došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti o zabezpečovaní prevádzky televíznych
káblových rozvodov žalobcovi. Žalovaný poukázal na § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že veriteľ
nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenú porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje
náhrada škody, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený
domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len ak je to medzi účastníkmi dohodnuté.
V obdobnej veci už Najvyšší súd SR uznesením pod sp. zn. 4MObdo/8/2011 uviedol, že zmluvná
pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní
svoju zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či veriteľovi vznikla porušením povinností škoda.
Veriteľ nie je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti zo
záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva
niečo iné. Keďže z dojednania bodu IV. Zmluvy o prevádzkovaní televíznych káblových rozvodov
nevyplýva, že veriteľ je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú
sa vzťahuje zmluvná pokuta, a nie je takisto dojednané, že veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady
škody presahujúcej zmluvnú pokutu, potom žalobca nemôže v konaní požadovať náhradu škody, ak
nie sú splnené podmienky podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo neexistuje dohoda, že
popri zmluvnej pokute je možné požadovať aj náhradu škody, resp. že je možné žiadať náhradu škody
presahujúcu výšku zmluvnej pokuty.
Ak žalobca v konaní požaduje zaplatenie náhrady škody a podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka
si nedojednal možnosť popri zmluvnej pokute požadovať aj náhradu škody, resp. že je oprávnený
domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, potom nárok žalobcu na náhradu škody za
znemožnenie prevádzkovania televíznych káblových rozvodov v 1. polroku roku 2004 je nedôvodný.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol tento zmeniť a žalobe vyhovieť
alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S rozsudkom súdu prvého stupňa
nesúhlasil, pretože tento dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V odôvodnení napadnutého rozsudku
súd uviedol: „Ak žalobca v konaní požaduje zaplatenie škody a podľa § 545 ods. 2 OZ si nedojednal
možnosť popri zmluvnej pokute požadovať aj náhradu, resp. že je oprávnený domáhať sa náhrady škody
presahujúcej zmluvnú pokutu, potom nárok žalobcu na náhradu škody za znemožnenie prevádzkovania
televíznych káblových rozvodov v 1. polroku 2004 je nedôvodný. Keďže z uvedeného dokazovania
vyplýva, že žalobca nemôže uplatniť nárok na náhradu škody, čo mu bráni ustanovenie § 545 ods. 2
OZ, pretože si neobjednal možnosť splatenia zmluvnej pokuty popri náhrade škody, súd jeho žalovaný
nárok zamietol.“ Tento záver súdu považoval žalobca za nesprávny a trval na tom, že súd mal v prvom
rade riešiť ako predbežnú otázku platnosť dojednania zmluvnej pokuty. V prípade, že by súd došiel
k záveru, že zmluvná pokuta je platne dohodnutá, tak mu nič nebránilo žalobe vyhovieť. Sám súd v
napadnutom rozsudku konštatoval, že medzi účastníkmi bolo zhodne vypovedané, že k zmareniu zmluvy
došlo. Zmluvná pokuta bola dohodnutá práve pre prípad, ak objednávateľ - žalovaný zmarí základný
účel zmluvy, k čomu nepochybne došlo. Preto žalobca trvá na tom, že súd v takomto prípade, ak bola
zmluvná pokuta dohodnutá platne, mal žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného zaplatiť mu žalovanú
sumu titulom dohodnutej zmluvnej pokuty. Súd konštatoval, že základný účel zmluvy bol zmarený v
priebehu roka 2001 s tým, že tento účel zmluvy nebol obnovený ani do výpovede zmluvy. Žalobca preto
trvá na tom, že protiprávny stav, ktorý vyvolal žalovaný tým, že zmaril základný účel zmluvy trval od
porušenia jeho povinnosti až do ukončenia platnosti zmluvy. Nárok na zaplatenie bol preto uplatnený
včas a nie je premlčaný. V opačnom prípade, ak by súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta nebola
dohodnutá platne, tak mal súd žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného zaplatiť mu žalovanú sumu titulom
náhrady škody a to z dôvodu, že ak zmluvná pokuta nebola dohodnutá platne, tak nemožno aplikovať
ustanovenie § 545 ods. 2 OZ. V prípade neplatného dojednania zmluvnej pokuty neobstojí tvrdenie
súdu, že uplatnenie nároku na náhradu škody je vylúčené tým, že v zmluve nebola dohodnutá možnosť
žiadať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Súd
vec nesprávne právne posúdil, keď aplikoval na uplatnený nárok ustanovenia Obchodného zákonníka
upravujúce náhradu škody bez toho, aby skúmal záväznosť dohody o zmluvnej pokute. Je nepochybné,
že zo strany žalovaného došlo k zmareniu základného účelu zmluvy a tým žalobcovi vznikla škoda, ktorú
mu žalovaný má zaplatiť či už titulom náhrady škody alebo alternatívne titulom zmluvnej pokuty ako
paušalizovanej náhrady škody.
Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že nárok žalobcu z titulu zmluvnej pokuty by bol
premlčaný a nárok z titulu náhrady škody žalobcovi nepatrí, nakoľko by bol v rozpore s ust. § 545 ods.
2 OZ. Vo vzťahu k dohodnutej zmluvnej pokute poukázal na právny názor vyjadrený Krajským súdom v
Prešove v rozsudku sp. zn. 4Cob/60/2011 z 18.10.2012 nasledovne:
„Podľa názoru odvolacieho súdu, dojednanie o platení zmluvnej pokuty je určité a zrozumiteľné. Výpočet
zmluvnej pokuty vychádza z toho, že výška zmluvnej pokuty je stanovená ako 24-násobok paušálnej
mesačnej sumy, vypočítanej podľa čl. III., bodu 1, t. j. podľa počtu prípojok so základnou, resp. rozšírenou
ponukou programov s odmenou 10,- Sk, resp. 70,- Sk za prípojku. Výpočet zmluvnej pokuty je stanovený
určito a zrozumiteľne. Porušenie povinnosti je vymedzené zmarením základného účelu zmluvy, ktorým
je prevádzkovanie TKR. Žalobca v konaní nepožadoval zaplatenie zmluvnej pokuty, ale požadoval
náhradu škody, ktorá by predstavovala predpokladanú odplatu za prevádzkovanie TKR v 2. polroku
roku 2002. Neplatnosti zmluvnej pokuty sa nedovolal ani žalovaný v 1. rade. Tento ale poukázal na §
267 Obchodného zákonníka a to ods. 1, že ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu
niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy
uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona. Neplatnosti sa nemôže dovolávať tvorca zmluvy, ktorým
je práve žalobca. Text zmluvy o zabezpečení prevádzky TKR vypracovával BYTERM spol. s r.o. a
BYTERM s.r.o. ako zástupca Mesta, potom sám so sebou podpísal túto zmluvu. Preto podľa § 267 ods.
1 Obchodného zákonníka sa nemôže BYTERM spol. s r.o. dovolávať neplatnosti dojednania platenia
zmluvnej pokuty.“
S týmto názorom sa žalovaný stotožnil a nebol dôvod, aby súd vo veci sp. zn. 7Cb/48/2011 zaujal iný
právny názor pri posudzovaní predmetného ustanovenia o zmluvnej pokute. Na relatívnu neplatnosť
právneho úkonu súd prihliada len na návrh účastníka. Relatívnej neplatnosti sa nemôže dovolávať
žalobca, nakoľko bol tvorcom celej zmluvy o TKR.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje správnosť dôvodov a
na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje za nutné uviesť nasledovné:
Ako už súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku uviedol, žalobca už v konaní vedenom na Okresnom
súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8Cb/2/2007 uplatnil obdobný nárok ako v tomto konaní, len
za iné obdobie a to za prvý polrok roku 2002. Odvolací súd rozsudkom 4Cob/60/2011-185 zo dňa
18.10.2012 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v jeho napadnutej časti tak, že návrh proti žalovanému
Mestu Vranov nad Topľou o zaplatenie 8.165,70 eur s prísl. zamietol. Konštatoval, že žalobca v konaní
uplatnil nárok na náhradu škody, pričom tento podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka si uplatniť
nemôže, keďže nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú
sa vzťahuje zmluvná pokuta, pričom z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné.
Žalobca nebol oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, pretože tak isto toto
v dohode o zmluvnej pokute dojednané nebolo. Keďže z dojednania bodu IV. zmluvy o prevádzkovaní
televíznych a káblových rozvodov nevyplýva, že žalobca je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, a nie je takisto dohodnuté,
že je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, potom nemôže v konaní
požadovať náhradu škody, ak nie sú splnené podmienky podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
lebo neexistuje dohoda, že popri zmluvnej pokute je možné požadovať aj náhradu škody, resp. žiadať
náhradu škody presahujúcu výšku zmluvnej pokuty.
V tomto konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, čo vyplývalo
ako to zdôraznil súd prvého stupňa aj z výpočtu tohto nároku, ktorý jednoznačne nezodpovedal výpočtu
zmluvnej pokuty, takže z tohto hľadiska posúdenie nároku žalobcu bolo jednoznačné a zodpovedalo
ušlej odplate za prvý polrok 2004. Teda nešlo len o iné právne posúdenie uplatneného nároku, ale
aj o iné skutkové vymedzenie nároku žalobcu a z tohto hľadiska súd správne posúdil tieto skutkové
tvrdenia o nároku žalobcu ako o nároku na náhradu škody. Ak by bol žalobca požadoval zmluvnú pokutu,
musel by tvrdiť aj iné skutkové okolnosti odôvodňujúce tento jeho nárok. Naviac treba sa stotožniť s
názorom žalovaného, že dohoda o zmluvnej pokute je platná a jej prípadnú relatívnu neplatnosť by
žalobca vzhľadom na tvorbu zmluvy nemohol uplatniť. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Podľa § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak
je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti
dovolávať iba tento účastník. V danom prípade by takejto relatívnej neplatnosti sa mohol dovolávať
len žalovaný. Aj z týchto dôvodov je preto treba nárok žalobcu posudzovať v zmysle § 545 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.