Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/889/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814206099
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814206099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., Bratislava, Pribinova 25 proti odporcom 1/ A. N., štátnemu občanovi Slovenskej republiky bytom
S., ul. V. č. XXX/XX a 2/ Q. N., štátnemu občanovi K. republiky bytom S., V. č. XXX/XX, t.č. ÚVTOS
Sučany, za účasti vedľajšieho účastníka popri odporcoch Občianske združenie Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Bratislava, Dobrovičova 13,
o zaplatenie 856,25 eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Prievidza zo dňa 11. augusta 2014 č. k. 15C/73/2014-44 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo veci samej p o t v r d z u j e a vo výroku o náhrade trov konania m e n
í tak, že odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi popri odporcoch trovy konania vo výške
194, 82 Eur zaplatením advokátovi vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 11. augusta 2014 č. k. 15C/73/2014-44 okresný súd návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcom zaplatiť mu 856,25 €, spolu s 9 % ročným úrokom
z omeškania od 28.05.2012 do zaplatenia, zamietnutý. V odôvodnení okresný súd uviedol, že bez

ohľadu na označenie zmluvy uzavretej účastníkmi ako „Zmluvy o revolvingovom úvere“, dospel k
záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a
vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom a dlžníkom
je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Nevyhnutnou súčasťou tejto zmluvy sú
„Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL spol. s.r.o.“ ďalej len
ako „Zmluvné dojednania“. Podľa bodu 2.1 Zmluvných dojednaní: „Zmluva o RÚ sa uzatvára na
predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná

Dlžníkom, Spoludlžníkom 1, Spoludlžníkom 2 je návrhom na uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ
je uzatvorená a nadobúda platnosť podpisom Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa.“ K
platnému uzatvoreniu zmluvy došlo teda dňa 16.2. 2007. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní
je zrejmé, že odporcovia nemohli individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na
predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov.
Okrem toho odporcovia ako dlžníci najskôr podpisovali žiadosť o poskytnutie úveru s určitými
požiadavkami a konečné podmienky úveru, jeho splácania schvaľoval navrhovateľ ako veriteľnásledne až dňa 16.2. 2007, pričom napríklad údaj o RPMN za úver v žiadosti o úver a v
schválenom úvere je rozdielny, išlo teda o zmluvné dojednanie menené navrhovateľom. Zmluva medzi
účastníkmi má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm.a) zákona č.258/2001

Z.z.; predmetom zmluvy je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 78.000,- Sk, resp.
42.120,- Sk zo strany veriteľa a povinnosť dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom. Z oznámenia o schválení úveru vyplýva, že úver sa poskytol vo
výške 78 000,- Sk, pričom je zrejmé, že takáto schválená výška úveru nebola odporcom nikdy
vyplatená. Aj podľa údajov o schválenom revolvingovom úvere vyplýva, že odporcom bola poskytnutá

len čiastka 42.120,- Sk, ktorá bola ponížená o vyplatenie poplatku za uzatvorenie zmluvy 1500,-
Sk, teda v skutočnosti im bola vyplatená len suma 1348,34 eur, čo vyplýva aj z karty klienta, kde
údaj o vyplatenej čiastke je 1348,34 eur /42.000,- Sk - 1500,- Sk/. Navrhovateľ si zmluvnú odmenu
za poskytnutie úveru 35.880,- Sk započítal s pohľadávkou odporcov na vyplatenie úveru, ktoré
započítanie je upravené v žiadosti o poskytnutie úveru. Odporca mal pritom splácať vyplatenú sumu
úveru spolu so zmluvnou pokutou v mesačných splátkach po 2600,- Sk, t.j. 2600,- Sk x 30 mesiacov,

t.j. 78.000,- Sk, t.j. evidentne splácal aj zmluvnú odmenu, ktorou disponoval od začiatku veriteľ. V
zmysleuvedeného považuje súd dojednanú zmluvnúodmenu zaposkytnutieúveruvovýške 35.880,-
Sk vo vzťahu k skutočne poskytnutej čiastke 42.120,- Sk za neplatné zmluvné dojednanie, pretože
takáto odmena za poskytnutie úveru, ktorá by mohla plniť funkciu odplaty za poskytnutie peňažných
prostriedkov - úroku je neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka, pretože predstavuje 85,18% z celkovo poskytnutej čiastky, ktorú odplatu si
veriteľ ponecháva ihneď k dispozícii. V prepočte na dobu s plácania 2,5 roka ide približne o ročný
úrok 34%. Dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru i napriek tomu, že výška
úrokov alebo odmeny nie je zákonom stanovená a tieto sú predmetom voľného zmluvného dojednania
medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je neplatná v zmysle §

39 Občianskeho zákonníka /napr. uznesenie NS SR 1MCdo 1/2009 z 31.7. 2009/. I keď bolo
splácanie pôvodne poskytnutého úveru dojednané na dobu dva a pol roka nie je možné akceptovať
takúto výšku odmeny i s prihliadnutím na to, že v zmysle čl. 5 a čl. 10. Zmluvných dojednaní je
zmluvná odmena splatná ihneď ku dňu poskytnutia úveru, pričom v podstate dlžník v splátkach spláca
aj tú časť zmluvnej odmeny, ktorú si veriteľ „stiahol“ priamo pri poskytnutí úveru dlžníkovi. Zmluvné

dojednanie, ktoré oprávňuje navrhovateľa na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, splatnosť
tejto odmeny ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranne započítanie tejto odmeny s pohľadávkou dlžníka
na vyplatenie schválených úverových prostriedkov považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a
teda neplatnú i v zmysle § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v neprospech odporcu
ako spotrebiteľa. Odporca mal preto povinnosť splácať len úver v časti poskytnutej úverovej istiny, a

to vo výške 1348,34 eur. Následne ako vyplýva i z návrhu navrhovateľ poskytol odporcovi revolving
dňa 17.7.2008 po tom, čo odporca riadne splácal splátky úveru, a to vo výške 46.800,- Sk , t.j. vo
výške 1.553,48 eur a tento sa zaviazal odporca splácať v mesačných splátkach vo výške 2600,-
Sk. Navrhovateľ však odporcom preukázateľne vyplatil z titulu revolvingu dňa 17.7.2008 sumu 792,28
eur a dňa 21.10.2010 sumu 792,28 eur, čo vyplýva nielen zo zmluvy, a to schváleného revolvingu, ale

i z karty klienta, podľa ktorej pri 18.splátke splácania úveru bola automaticky odporcovi poskytnutý
ďalší revolving vo výške 1553,48 eur, pričom skutočne mu bola vyplatená len suma 792,28 eur a pri
39.splátke úver vo výške 1553,48 eur, pričom v skutočnosti mu bolo vyplatené 792,28 eur. Navrhovateľ
siajtýchto revolvingovstiaholdojednanúzmluvnúodmenuzkaždéhorevolvingu22.932,-Sk,t.j. 761,20
eur /46800-22932/, pričom teda odporcovi boli vyplatené revolvingy v sumách len po 792,27 eur,

ktorý sa zaviazal splácať aj s odmenou za poskytnutie revolvingu, ktorá bola vo vzťahu k poskytnutej
čiastky revolvingu vo výške 63,92% z celkovej vyplatenej sumy, čo považuje súd za neprimerané a
výraznepoškodzujúcespotrebiteľa avrozporesdobrýmimravmi,pretože takétoopakovanénavýšenie
odplaty veriteľa pri poskytnutí úveru na dobu 18 mesiacov za stavu, že zmluvnú odmenu si veriteľ
automaticky započítava pri poskytnutí revolvingu je neprípustné o to viac, že podmienky poskytnutia

ďalšiehorevolvingusistanovilvýlučnenavrhovateľakoveriteľsám,pretoževzmluveoposkytnutíprvého
revolvingu sa podmienky ďalšieho revolvingového úveru neuvádzajú. Súd preto takúto zmluvu o ďalšom
úvere považuje za neplatnú aj pre nedodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v platnom znení, preto odporcovia z titulu revolvingov sú povinní
vrátiť len poskytnuté sumy revolvingov, a to 792,27 eur a 792,28 eur. Z karty klienta je zrejmé, že

odporcovi bola vyplatená celkom čiastka spolu s revolvingom 2.932,89 eur /1348,34 + 792,27 +
792,28 /, pričom odporcovia uhradili spolu sumu 4.839,55 eur, teda odporcovia uhradili viac ako
z titulu vyplatených súm obdržali. S prihliadnutím na uvedené súd návrh navrhovateľa zamietol vcelosti ako neopodstatnený. Vec právne posúdil podľa § 52 ods.1-3, § 53, § 54 ods.1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 2 písm.a) a b) a § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok

okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie alternatívne zmenil
rozsudok tak, že podanému návrhu vyhovie v celom rozsahu. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h), § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.. Namieta závery
súdu o rozpore zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru s dobrými mravmi. Z odôvodnenia nevyplýva,
na základe akého právneho predpisu súd dospel k záveru o rozpore. Preto za odvolací dôvod považuje

absolútnu nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť odôvodnenia rozhodnutia Rovnako tak spôsob splatenia
zmluvnej odmeny nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa účastníci dohodli,
uvedené nemôže a ani nemá v čom spôsobovať nerovnováhu. Zmysel zmluvy o revolvingovom úvere je,
že zmluvné strany sa dohodnú za vopred stanovených podmienok na opakovanom čerpaní finančných
prostriedkov bez potreby uzatvárania novej zmluvy.

Odporca 1/ k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť, pretože

zaplatil viac, ako bola suma schváleného úveru a nemieni platiť žiadne poplatky ani trovy.

Odporca 2/ sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Vedľajší účastník popri odporcoch vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 194,82 Eur. Vzniesol námietku premlčania každej splátky, ktorej splatnosť nastala viac ako tri roky

pred podaním návrhu, pričom je irelevantné, že navrhovateľ zosplatnil úver neskôr, prípadne vôbec. Z
karty klienta zároveň nie je jasné, aká časť splátky pripadá na istinu a aká časť na úrok. Súdy už v
minulosti judikovali, že všeobecné obchodné podmienky ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to
udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku
zároveň judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú

inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky
predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla
privodiť viazanosť zmluvných dojednaní. Poukazuje aj na výšku ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške
70%, ako aj predpokladanej RPMN za úver vo výške 70%. Uvádza, že zmluva neobsahuje obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú vymenované v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 o

spotrebiteľských úveroch.

Navrhovateľ sa písomne vyjadril k vznesenej námietke premlčania. Poukázal na to, že zmluva o úvere je
tzv. absolútnym obchodom a to podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník
upravuje premlčanie samostatne. Úprava premlčania v občianskom zákonníku nie je právnou úpravou
určenou na ochranu spotrebiteľa. Preto sa má postupovať podľa obchodnoprávnej regulácie premlčania.

Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32CdO/3337/2010, kde sa konštatuje, že
výkladom § 262 ods. 4 časť vety prvej Obchodného zákonníka však nie je možné dospieť k záveru, že
odôvodňujeaplikáciuakéhokoľvekustanovenia,ktorébymohlobyťprespotrebiteľavýhodnejšie.Úprava
premlčania nie je úpravou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa. Odlišne stanovená dĺžka premlčacej
doby v Obchodnom a Občianskom zákonníku je len výsledkom rôznych legislatívnych procesov. Z nich

však žiadny nesmeruje k ochrane slabšej strany.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský úver, pretože

sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 2 a § 3 ods. 1 a
2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V súhrne tohto je potom zrejmé, že ide o
vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa predmetný vzťah medzi účastníkmiriadi ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj
ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd sa zoberal vznesenou námietkou premlčania. Hoci má úverová zmluva povahu
aboslútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Pri posúdení veci
je potrebné vzhľadom na uvedené posúdenie aplikovať zároveň príslušné všeobecné ustanovenia
kogentného charakteru prvej časti Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. V ich

zmysle boli stanovené špecifické medze pôsobnosti úpravy Obchodného zákonníka pre záväzkové
vzťahy. Podľa kogentnej úpravy sa na obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých jednou zo strán je
osoba, ktorá nie je podnikateľom, použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a ustanovení osobitných
zákonov smerujúcich k ochrane spotrebiteľa v tých prípadoch, keď je to v prospech strany, ktorá nie je
podnikateľom, teda podľa okolností to ustanovenie, ktoré je v prospech strany, ktorá nie je podnikateľom,
alebo tie ustanovenia, ktoré sú pre ňu výhodnejšie. V takých prípadoch platí v určitom rozsahu pre

zmluvné strany dvojaký právny režim: pre podnikateľa platí v plnom rozsahu úprava Obchodného
zákonníka platí a pre nepodnikateľa, síce tiež úprava Obchodného zákonníka, ale s odchýlkou, že,
pokiaľ je to v jeho prospech, platí namiesto úpravy podľa Obchodného zákonníka príslušné ustanovenie
Občianskeho zákonníka.

Aplikovanie ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní na danú vec považoval súd za pre

spotrebiteľa nevýhodné a zhoršujúce. S Obchodným zákonníkom je totiž spojená premlčacia doba
(ktorá má práve pre stranu v postavení dlžníka v danej veci aj spotrebiteľa rozhodujúci význam,
keďže jemu vzniká dlh - povinnosť na majetkové plnenie, ktoré je predmetom premlčania) dlhšia
štvorročná, v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v Občianskom zákonníku (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo 20/2009.).Z týchto dôvodov

súd aplikoval na vec príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Toto riešenie odobril aj Ústavný
súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom
skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver
ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z., aj keď ešte nevstúpila do

účinnosti, definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na
všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z dôvodovej správy
vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky
úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť

právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia je až od 1. apríla 2015,
predmetné ustanovenie iba expressis verbis vyjadruje doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia
režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

Zoznámeniaveriteľaoschváleníúverudlžníkovivyplýva,žeprvásplátkaúverubolasplatná23.03.2007,
konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 23.08.2009. Teda odo dňa nasledujúceho po dni konečnej

splatnosti úveru t.j. od 24.08.2009 navrhovateľ mohol uplatniť svoje právo voči odporcom, mohol podať
návrh na súd. Návrh na súd podal až dňa 01.04.2014 t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Pokiaľ
ide o nárok z revolvingu, ktorý poskytol odporcovi dňa 17.07.2008, navrhovateľ mal podľa bodu 4.6
Zmluvných dojednaní predložiť odporcom nový splátkový kalendár. Do spisu však dôkaz o splnení tejto
podmienky vo vzťahu k ani jednému z odporcov nepredložil ani nepredložil dôkaz, z ktorého by bolo

možné zistiť konečnú splatnosť tohto úveru. Možno sa domnievať, že v tomto prípade mala končiť
splatnosť úveru o 18 mesiacov t.j. najneskôr 23.02.2010. Teda odo dňa nasledujúceho po dni konečnej
splatnosti revolvingu t.j. od 24.02.2010 navrhovateľ mohol uplatniť svoje právo voči odporcovi, mohol
podať návrh na súd. Návrh na súd podal až dňa 01.04.2014 t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
Pokiaľ ide o revolving zo dňa 21.10.2010, tu opätovne navrhovateľ nepredložil nový splátkový kalendár,

s ktorým mal podľa citovaných zmluvných dojednaní oboznámiť odporcov, no nárok na splátky splatné
ododňaposkytnutiarevolvingudo 31.03.2011 súpremlčané.Vtýchtoprípadochnemožnonárokpriznať
a návrh musí byť vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zamietnutý.Pokiaľ ide o zvyšok nároku t.j. nárok na splátky splatné od 01.04.2011, tento sa uplatňuje nedôvodne.
Odvolací súd v tejto časti odkazuje na správne odôvodnenie okresného súdu s výsledkom neplatnosti
zmluvnej podmienky o dojednanej zmluvnej odmene pri úvere aj revolvingu z dôvodu rozporu s dobrými

mravmi vzhľadom na jej výšku, spôsob a lehotu splatenia, ako aj z dôvodu nedodržania písomnej formy
zmluvyo ďalšomúvere(revolvingu).Suvedenýmidôvodmirozhodnutiasaodvolacísúdplnestotožňuje.
Vychádzajúc z následného porovnania, koľko už odporcovia v skutočnosti na dlh plnili a koľko mali podľa
správnosti platiť (v rozsahu úverovej istiny), je zrejmé, že odporcovia 1/ a 2/ zaplatili viac. Preto odvolací
súd správne návrh zamietol.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý výrok rozsudku okresného súdu tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o výrok náhrade trov konania, odvolací súd poukazuje na správne zistenie okresného súd,
že v konaní bol prevažne úspešný odporca a preto jemu v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. v zásade
patrí právo na náhradu trov konania. Toto právo si však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil ani mu

žiadne trovy zo spisu nevyplynuli, preto okresný súd mal správne vo výroku rozhodnúť, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznáva. Pre výrok rozhodnutia o náhrade trov konania je bez významu, že si
navrhovateľ podal návrh na náhradu trov konania a odporca nie. Rovnako ako nie je podklad k tomu,
aby súd podľa úspechu každého účastníka v konaní vypočítal pomernú časť nákladov konania každého
z nich a rozdiel potom prisúdil ako náhradu trov.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 a
§ 151 ods. 1, 2 O.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že odporcovia 1/a 2/ boli v odvolacom
konaní úspešní, a preto im v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto
odvolacieho konania. Toto právo si však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili ani im žiadne trovy
zo spisu nevyplynuli, preto odvolací súd rozhodol, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Vedľajší účastník popri odporcoch si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil a vyčíslil vo výške 194,82
Eur. Vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto je potrebné posúdiť
účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z..

Vedľajší účastník popri odporcoch si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z odmeny advokáta
za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej -

vyjadrenie k odvolaniu) pri odporcovi 1/ po 51,45 €, pri odporcovi 2/ znížené o 50 % v zmysle §13 ods.
2 citovanej vyhlášky t.j. po 29,88 a z náhrady hotových výdavkov po 8,04 Eur pri každom z odporcov
t.j. spolu náhrada trov konania vedľajšieho účastníka predstavuje 194,82 Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
je povinný navrhovateľ náhradu týchto trov zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka popri odporcoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .