Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/97/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111217424
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111217424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa: U. proti odporcom: 1) D. a
2) K., o zaplatenie 365,95 Eur s prísl., na odvolanie odporcu 2) proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 11. decembra 2012, č.k. 11C/274/2011-119, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom 1), 2) povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 365,95 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
365,95Eurod 24.01.2012dozaplateniaanáhradutrovkonania vovýške21,50Eur,všetkodo3
dníodprávoplatnostirozsudku.Rozhodolnazákladevýsledkovvykonanéhodokazovania,zktoréhomal
za preukázané, že dňa 28.07.2009 na diaľnici D1 na 122,050 km, smer Q. sa stala dopravná
nehoda, následkom ktorej dopravnej nehody došlo k poškodeniu majetku navrhovateľa - stredových

kovových zvodidiel. Škodca - odporca 1) mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: U. u odporcu 2). Výška škody, spôsobenej
navrhovateľovi, bola 904,41 Eur. Odporca 2) uhradil navrhovateľovi poistné plnenie vo výške 538,46
Eur po odpočítaní amortizácie vo výške 365,95 Eur. Navrhovateľ vyzval odporcu 1), aby mu nahradil
škodu vo výške žalovanej sumy. Súd prvého stupňa konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné,
že pri dopravnej nehode vozidla odporcu 1), poisteného u odporcu 2), došlo k poškodeniu zvodidiel,
že za takto spôsobenú škodu zodpovedá poistený, ani to, že odporca 2) bol povinný navrhovateľovi,

ktorý uviedol zvodidlá do pôvodného stavu, vyplatiť náhradu takto vzniknutej škody. Konštatoval, že
základ sporu nebol sporný. Za nesporné považoval, že škoda v sume 538,46 Eur, ktorú si navrhovateľ
v konaní ani neuplatnil, bola navrhovateľovi uhradená prostredníctvom odporcu 2) - poisťovne. Sporné
medzi účastníkmi bolo posúdenie, či bol odporca oprávnený na zníženie vyplatenej náhrady škody
o čiastku predstavujúcu hodnotu amortizácie stĺpikov, zvodidiel a ich súčastí, teda, či navrhovateľovi
v danom prípade vznikol voči škodcovi nárok na zaplatenie náhrady škody v celej uplatnenej výške,

alebo len v časti, v ktorej ju odporca navrhovateľovi vyplatil. Vo vzťahu k postupu odporcu 2), ktorý
znížil navrhovateľovi výšku vyplatenej náhrady ním uplatnenej škody o amortizáciu uvedeného, mal súd
prvého stupňa za to, že takýto postup odporcu nemá oporu v zistenom skutkovom
stave, ani v zákone. Uviedol, že v prejednávanej veci nejde o bežnú škodu, ale o osobitný typ škody, na
ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb. (cestný zákon) ako lex specialis k Občianskemu
zákonníku ako lex generalis. Z ustanovenia § 9 ods. 6 tohto zákona pritom výslovne vyplýva povinnosť
škodcu uhradiť správcovi komunikácie - navrhovateľovi náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených

nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu,bez akéhokoľvek obmedzenia. Takýmto spôsobom je nepriamo určený spôsob, avšak najmä rozsah
náhrady škody v takomto prípade. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o spôsobe a rozsahu náhrady
škody na daný spor nemožno použiť. Ako už bolo uvedené, podľa § 9 ods. 6 cestného zákona je

škodca povinný uhradiť správcovi komunikácie (ktorým je v tomto prípade navrhovateľ) náhradu škody
spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a
s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Zákon jednoznačne definuje, akú konkrétnu škodu je
povinný škodca správcovi komunikácie nahradiť. Navrhovateľ v konaní preukázal, že na odstránenie
vzniknutého poškodenia zvodidiel a uvedenie daného úseku do pôvodného stavu v zmysle § 9 ods.

6 cestného zákona vynaložil prostriedky vo výške 904,41 Eur. Konštatoval, že postup odporcu znížiť
plnenie z dôvodu amortizácie zvodidiel nemá oporu v zákone. Ďalej dôvodil, že na rozsah náhrady
škody sa vzhľadom na osobitnú úpravu v § 9 cestného zákona nepoužijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka. K tzv. odpočítaniu amortizácie je možné pristúpiť iba v prípade, ak by sa vychádzalo
z rozsahu náhrady škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré však na danú vec aplikovať
nemožno, preto krátenie vyplatenej náhrady v danej veci z tohto dôvodu neprichádzalo do

úvahy. V danej veci je situácia špecifická aj v tom, že nakoľko zvodidlá na diaľnici predstavujú
bezpečnostný prvok a musia zodpovedať prísne nastaveným parametrom podľa právnych noriem, nie je
možné pri uvádzaní komunikácie do pôvodného stavu použitie starých opravených zvodidiel a oplotenia.
Navrhovateľ vzhľadom na to, že je viazaný bezpečnostnými predpismi, nemohol teda vykonať opravu
iným spôsobom ako výmenou poškodených dielov za nové, pričom pri oprave použil

zvodidlá a oplotenie, ktoré zodpovedajú štandardu. Súd prvého stupňa uviedol, že neobstojí tu ani
tvrdenie odporcu, že výmenou zvodidiel a oplotenia došlo k prínosu pre poškodeného,
keďže sa jeho majetok takýmto postupom nezhodnotil a navyše takýmto postupom ani nedošlo k
zlepšeniu úžitkových vlastností vymenených zvodidiel oproti predchádzajúcemu stavu. Tie musia byť
totiž stále rovnaké. Napokon v danej veci navrhovateľ nespôsobil vzniknutú situáciu, „zhodnotenie“

zvodidiel bolo navrhovateľovi ako poškodenému vnútené výhradne protiprávnym konaním škodcu, za
ktorého je povinný plniť odporca 2). Odstránenie vzniknutých následkov dopravnej nehody a uvedenie
diaľnice do pôvodného stavu spôsobom, ktorým bolo vykonané, považoval súd za účelné.
Mal za to, že navrhovateľ postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a normami, preukázal
opodstatnenosť svojho postupu. Keďže navrhovateľovi vznikli pri oprave a v súvislosti s

uvedením zvodidiel do pôvodného stavu náklady vo výške 904,41 Eur, pričom navrhovateľ svojím
konaním nijako nezväčšil ani nezhodnotil svoj majetok, súd vyhodnotil postup odporcu za nedôvodný
a účelový. Zastával názor, že nie je možné prenášať povinnosť na zaplatenie
časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na navrhovateľa ako poškodeného a požadovať
od neho, aby sa podieľal na nákladoch na vzniknutej škodovej udalosti, ktorú navyše ani nespôsobil.

Súd prvého stupňa ďalej dôvodil, že navrhovateľ si plnil povinnosti priamo vyplývajúce zo zákona, a
preto je tvrdenie o zhodnotení veci neprípustné, pretože inak ako opravou nemohol navrhovateľ plniť
svoju zákonnú povinnosť, odstraňovať závady v zjazdnosti diaľnic, Nezískal tým žiadny profit, či reálne
zhodnotenieveci,čobynebolovsúladesprávnyminštitútomnáhradyškody.Poukázalnato,žeuvedený
záver je aj v súlade s obsahom judikatúry súdov. Konštatoval, že navrhovateľ má tak nárok na náhradu

celkovej náhrady škody, a to voči odporcovi 1) podľa ust. § 427 ods. 1 OZ a odporcovi 2) podľa ust. §
15 ods. 1 zákona č. 328/2001 Z. z. Keďže navrhovateľovi z celkovej náhrady vzniknutej
škody bola zaplatená len časť, žalobe vyhovel a uložil odporcom 1), 2), aby navrhovateľovi spoločne a
nerozdielne zaplatili zvyšnú časť vo výške žalovanej sumy 365,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne odo dňa v súlade s návrhom, nakoľko 24.01.2012 boli nesporne v

omeškaní s plnením peňažného dlhu, keďže odporca 2) bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti. V odôvodnení rozhodnutia
citoval ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z., § 442 ods. 1, 2, § 443 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 6, § 3d ods. 5 písm. a)
zákona č. 135/1961 Zb., bod 3.7.1 písm. a), bod 3.9.1 TP 07/2000 Smernice na údržbu

diaľnic a § 559 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca 2), ktorý sa domáhal zmeny
napadnutého rozsudku a zamietnutia návrhu. Súdu prvého stupňa vytýkal, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. V

odvolaní poukázal na skutočnosť, že plnil za odporcu 1) škodu, vzniknutú navrhovateľovi, ktorý mal
s odporcom 2) uzatvorenú poistnú zmluvu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škoduspôsobenú prevádzkou motorového vozidla na základe zákona č. 381/2001 Z. z. Z
predmetnej poistnej zmluvy plnil navrhovateľovi ním uplatnený nárok nie v celej uplatnenej sume (904,41
Eur), ale plnil iba skutočnú škodu v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej

hodnoty majetku (t. j. sumu 538,46 Eur - sumu nižšiu o 365,95 Eur). Odporca 2)
zdôrazňoval, že plnenie poskytuje v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý priamo odkazuje na
§ 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Dôvodil, že ani z jedného ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb. nevyplýva žiadna nová

definícia pojmu skutočná škoda. Táto vyplýva iba z Občianskeho zákonníka a z rozhodovacej praxe
súdov Slovenskej republiky. V ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. je jednoznačne uvedené: „náklady
spojené s uvedením komunikácie do pôvodného stavu“. Poukazoval na to, že toto ustanovenie je vo
svojej podstate totožné s ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pôvodným stavom nie je nahradenie
zvodidla novým zvodidlom. V danej veci došlo k výmene starých - opotrebovaných zvodidiel za zvodidlá
nové, t. j. nemožno tvrdiť, že došlo k uvedeniu komunikácie do pôvodného stavu. To, že sa

na zvodidlá vzťahujú technické normy a je pre ne určený systém preukazovania zhody, znamená iba
to, že zvodidlá sú rovnakými skupinami výrobkov ako množstvo iných - systém preukazovania zhody
a technické normy sa vzťahujú na tak veľkú skupinu výrobkov, že v súčasnosti je takmer nemožné
nájsť na trhu výrobok, na ktorý by sa preukazovanie zhody nevzťahovalo. Nesúhlasil s názorom súdu
prvého stupňa, že zvodidlá sú špecifickým typom výrobku len preto, že pre ne platia určité technické

normy. Vyjadril presvedčenie, že náhrada skutočnej škody predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba
vynaložiť na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu, t. j. nie stavu po zohľadnení pozitívnych
výsledkov opravy použitím nových (neopotrebovaných) náhradných dielov. Dával do pozornosti „judikát
R 27/1977“.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého

rozsudku. Dôvodil, že pred poškodením bola komunikácia v stave zabezpečujúcom bezpečné užívanie
komunikácie a v takomto stave je navrhovateľ povinný ju udržiavať podľa právnych a technických
predpisov, pričom uviesť komunikáciu do tohto stavu bolo možné len výmenou poškodených zvodidiel
v zmysle technických predpisov. Nepovažoval za podstatné, že zvodidlá patria medzi výrobky, pre ktoré
platí preukazovanie zhody, ale to, že technické predpisy nepripúšťajú inú možnosť opravy poškodenej

súčasti diaľnice než jej výmenou. Dôvodil, že uplatnenie amortizácie je porušením zásady neminem
laedere (nikoho nepoškodzovať), ktorá sa uplatňuje v občiansko-právnych vzťahoch. Spôsob aplikácie
zákonných ustanovení, uvádzaných odporcom 2), znevýhodňuje navrhovateľa, ktorý nezanedbal žiadne
jemu právnymi normami uložené povinnosti, ani nespôsobil dopravnú nehodu, napriek tomu nemá nárok
na náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou. Pokiaľ odporca 2) uvádzal, že pri vyčíslení

skutočnej škody postupoval v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z., navrhovateľ mal za to, že nie
je možné túto vyhlášku aplikovať na poškodené zvodidlá.

Odporca 1) sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1

O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom 2)
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými právnymi závermi súdu prvého stupňa.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie, vykonané dôkazy
správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p. a správne aplikoval predpisy

hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za
následok odlišné rozhodnutie vo veci.

Odvolacie námietky odporcu 2) sú totožné s jeho tvrdeniami, ktoré uplatnil pred
súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní
totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutievo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne
v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov uvádza:

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len

okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V prejednávanej veci
odporca 2) v podanom odvolaní súdu prvého stupňa vytýka, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.),
ako aj nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným
zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov

súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia
hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak

nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmipreukázané,aleboakhodnoteniedôkazovodporujeust.§133až§135O.s.p.Týmtoodvolacím
dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je
možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Pokiaľ odporca 2) uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., tento odvolací dôvod
spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej
normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok,
otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú
vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že ani tento odvolací

dôvod nie je daný.

V preskúmavanej veci bola predmetom konania časť náhrady škody spôsobenej odporcom 1) pri
dopravnej nehode dňa 28.07.2009, a to nákladov spojených s uvedením poškodených zvodidiel na
diaľnici D 1 na 122,050 km smer Q. do pôvodného stavu. Navrhovateľ ako správca diaľnice poškodenie
odstránil a celkové náklady vyčíslil sumou 904,41 Eur. Odporca 2) uhradil navrhovateľovi poistné plnenie

vo výške 538,46 Eur po odpočítaní amortizácie vo výške 365,95 Eur. Predmetom konania
v preskúmavanej veci je zaplatenie rozdielu medzi nákladmi na opravu zvodidiel, ktoré boli vyčíslené
navrhovateľom a plnením, ktoré poskytol odporca 2) navrhovateľovi. Úlohou súdu bolo preto posúdiť
okolnosť, či po dopravnej nehode, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu zvodidiel na diaľnici, ktoré
navrhovateľ ako správca diaľnice opravil spôsobom, že osadil nové, sa má pri náhrade škody odporcom

2) odpočítať amortizácia pôvodných zvodidiel.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie plnej výšky
vzniknutých nákladov, tak ako tieto vyčíslil navrhovateľ a odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje.

Z ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo
poškodenému ušlo. Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada, a ak je to možné

a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu (odsek 3). Za skutočnú
škodu v zmysle tohto ustanovenia je treba považovať ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu
poškodeného, reprezentujúc majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do
pôvodného stavu.Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza v čase poškodenia.

Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. v znení účinnom ku dňu vzniku škody, pri
poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v

zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené
s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so
správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.

V danom prípade je podľa § 3d ods. 1 a 5 písm. a) zákona č. 135/1961 Zb. správcom komunikácie
navrhovateľ, ktorý je podľa bodu 3.7.1 písm. d) TP 07/2000 Smernice na údržbu diaľnic povinný uviesť
zvodidlo do pôvodného stavu do 14 dní po havárii pri poškodení diaľnic.

Odvolací súd zdôrazňuje, že zákona č. 135/1961 Z. z. je špeciálnym zákonom k všeobecnej právnej
úprave o náhrade škody, upravenej v ust. § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka. Špeciálna právna
úpravamáprednosťpredvšeobecnouavovecitrebavychádzaťzust.§9ods.6cestnéhozákona,podľa
ktorého je škodca povinný uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody za všetky náklady spojené s
odstránením poškodenia na zvodidlách cestnej komunikácie. Uvedenie do pôvodného

stavu je možné len v súlade s technickými predpismi, teda za použitia nových dielov, ktoré zodpovedajú
príslušným technickým normám.

Predmetná oprava nemohla byť prevedená iným spôsobom, než za použitia nových dielov, pričom pri
oprave neboli použité diely kvalitnejšie alebo nadštandardné, ani diely, ktoré by neboli nevyhnutné.
Opravou týchto zvodidiel nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže ich

výmena nezvýšila ich úžitkové vlastnosti, iba prevádzkyschopnosť a bezpečnosť diaľnice pre všetkých
jej používateľov.

V súvislosti s takýmto postupom má navrhovateľ nárok na plnú kompenzáciu vzniknutej majetkovej ujmy.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1,
2 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju
neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .