Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112226994
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112226994.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobkyne: Mgr. A. O., rod. X., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomW.XX,XXXXXM.,právnezastúpenejMgr.MiroslavomBalážom,advokátom
so sídlom Sládkovičova 8, Prešov proti žalovaným: 1/ N. H., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/
X, XXX XX M., 2/ O. S., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. C. XA, XXX XX M., 3/ Mgr. Y.
V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. C. XA, XXX XX M., všetkým právne zastúpeným JUDr. Petrom
Cehelníkom, advokátom so sídlom Konštantínova 6, Prešov, o určenie neplatnosti darovacích zmlúv, o
odvolaniach žalobkyne i žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8C/175/2012 - 79 zo

dňa 5.2.2014, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bola určená neplatnosť darovacej
zmluvy zo dňa 17.10.2011 zavkladovanej Správou katastra Prešov pod č. V 5743/11 s upresnením, že
išlo o prevod spoluvlastníckeho podielu 1.

Z r u š u j e rozsudok v ostatnej napadnutej časti a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom

- určil, že darovacia zmluva zo dňa 17.10.2011 uzavretá medzi žalovanou v l. rade N. H., rod. X.,
nar. XX.X.XXXX, bytom I. X, M. a žalovanou v 2. rade O. S., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom R. C..
XA, M., registrovaná Správou katastra Prešov pod č. vkladu V 5743/11, predmetom ktorej bol prevod
spoluvlastníckeho podielu k celku nehnuteľnosti - pozemok registra E, parcelné číslo 1719, orná pôda
o výmere 10 865 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie M. je neplatná,

- v prevyšujúcej časti žalobu zamietol

a upravil, že o trovách konania rozhodne v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 31.08.2012 domáhala,
aby súd určil, že darovacie zmluvy uzavreté medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ a medzi žalovanou 2/
a žalovaným 3/ sú neplatné, dôvodiac, že žalovaná 1/ a žalovaná nerešpektovali zákonom stanovenú

povinnosť umožniť podielovému spoluvlastníkovi realizovať svoje predkupné právo v prípade prevodu
spoluvlastníckeho podielu na inú (nie blízku) osobu. Žalobkyňa o skutočnosti, že žalovaná 1/ so
žalovanou 2/ uzatvára darovaciu zmluvu nebola vopred informovaná a nebolo jej tak umožnené
realizovať svoje predkupné právo, čím došlo k porušeniu § 140 Občianskeho zákonníka. Medzižalobkyňou a žalovanou 1/ existuje príbuzenský vzťah, sú sesternice, navzájom sa stretávali a pomáhali
si podľa potreby. Pôda, ktorú mali v spoluvlastníctve, bola nadobudnutá dedičstvom a ako majetok
rodiny bola vo vlastníctve rodiny niekoľko desaťročí. Preto bolo pre žalobkyňu absolútne neočakávaným

zistenie, že žalovaná 1/ svoj podiel previedla na cudziu osobu bez jej vedomia. Vstupom cudzej osoby do
spoluvlastníckych vzťahov sa začala voči žalobkyni vyvíjať veľmi intenzívna aktivita smerujúca k snahe
presvedčiť ju, aby svoj podiel predala, alebo ho rozdelila za účelom predaja, hoci sama žalobkyňa takúto
snahu nemala a ani v súčasnosti nemá záujem so svojím majetkom takto nakladať.

Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Namietli nedostatok pasívnej legitimácie žalovaných
v 1. a 2. rade s odôvodnením, že v konaní o uplatnenie nárokov z predkupného práva je pasívne
legitimovaný len nadobúdateľ. Podľa ich názoru, žalobkyňa nezobrala do úvahy, že blízkymi osobami
podľa § 116 Občianskeho zákonníka sú nielen príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel, ale
za osoby sebe navzájom blízke sa pokladajú aj iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak
by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Žalovaná 1/ so

žalovanou 2/ v prípade prvého prevodu ako aj žalovaný 3/ so žalovanou 2/ v čase ďalšieho prevodu
sa navzájom pokladali za osoby blízke. Preto ani nedostatok písomnej formy ponuky spoluvlastníckeho
podielu žalovanej 1/ žalobkyni nespôsobuje právne pochybenie, ani neplatnosť prevodov. V minulosti
bol spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ ponúkaný žalobkyni, ale tá oň nejavila záujem. Žalovaná 1/
s ohľadom na svoj vek a s ním súvisiaci zdravotný stav nebola schopná starať sa o nehnuteľnosť

a spravovať všetky záležitosti k pozemku. Žalobkyňa na úkor žalovanej 1/ vo svoj prospech a na
škodu žalovanej 1/ uzavrela nájomnú zmluvu s družstvom AGROPLUS Prešov bez vedomia žalovanej
1/. Žalobkyňa vedela o vôli žalovanej 1/ zbaviť sa spoluvlastníckeho podielu a žalobkyňa poznala
aj podmienky prevodu. Žalovaná 1/ žalobkyni ponúkla darovanie svojho spoluvlastníckeho podielu
výmenou za pomoc. Žalobkyňa potrebnú pomoc žalovanej 1/ neposkytovala, na rozdiel od žalovanej

2/, ktorá jej pomoc poskytla.

Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že v LV č. XXXX pre k.ú. M. sú vedení ako
spoluvlastníci parcely E KN č. 1719 o výmere 10 865 m2 - orná pôda pod B 1 žalobkyňa v podiele 1,
pod B 2 žalovaný 3/ v podiele 1. Tento stav je vedený na základe darovacej zmluvy zo dňa 17.10.2011,

ktorou žalovaná 1/ previedla na žalovanú 2/ vlastnícke právo k 1 predmetnej parcely, pričom v
článku 3 tejto zmluvy je uvedené, že žalovaná 1/ daruje svoj podiel, ktorý je predmetom darovacej
zmluvy žalovanej 2/ priateľke ako osobe veľmi blízkej. Rozhodnutím Správy katastra Prešov zo dňa
07.11.2011 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej 2/.
Tento nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ďalšou darovacou zmluvou zo dňa 08.11.2011 žalovaná 2/

previedla na žalovaného 3/ a v článku 3 darovacej zmluvy je uvedené, že žalovaná 2/ daruje svoj
podiel žalovanému 3/ ako druhovi, osobe veľmi blízkej. Rozhodnutím Správy katastra Prešov zo dňa
02.12.2011 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného 3/.

Pôvodnými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti boli starí rodičia, neskôr rodičia žalobkyne a žalovanej

1/ a napokon aj tieto účastníčky konania. Žalovaná 1/ prevodom vlastníckeho práva k svojmu
spoluvlastníckemupodieluporušilapredkupnéprávožalobkyne,ktorejpredtým,nežsvojspoluvlastnícky
podiel previedla na žalovanú 2/ neponúkla kvalifikovaným spôsobom, t. j. písomnou formou odkúpenie
svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa sa neplatnosti tohto prevodu dovolala v tomto konaní. Súd
obranu žalovaných, že žalované v 1. a 2. rade sú blízke osoby posúdil a vyhodnotil ako nedôvodnú

vzhľadom k tomu, že z objektívneho hľadiska nie je možné ich vzájomný vzťah vyhodnotiť ako
vzťah blízkych osôb. Nepochybne medzi nimi existuje pozitívny priateľský vzťah založený na úcte
a rešpekte (netykajú si), vzájomne sa navštevujú, pomáhajú si, avšak tento vzťah nie je prehĺbený
žiadnymi ďalšími citovými, rodinnými, alebo sociálnymi väzbami, ktoré by objektívne odôvodňovali
záver, že jedna osoba bude dôvodne pociťovať ujmu spôsobenú druhej osobe ako vlastnú ujmu (§

116 Obč. zák.). Relatívna neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 40a Obč. zák. spočíva v
tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, sa považuje za platný, pokiaľ
ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá.
Každý zo spoluvlastníkov má k svojmu spoluvlastníckemu podielu dispozičné oprávnenie. Znamená
to, že každý zo spoluvlastníkov môže k svojmu spoluvlastníckemu podielu bez súhlasu ostatných

spoluvlastníkov napr. zriadiť záložné právo, ustanoviť dediča a pod.. Toto dispozičné oprávnenie
spoluvlastníka zákon obmedzuje predkupným právom ostatných spoluvlastníkov. Predkupné právo
podielových spoluvlastníkov má vecnú povahu; pôsobí teda aj voči tretím osobám. Spoluvlastník,
ktorý chce svoj podiel previesť na inú osobu, musí ostatným spoluvlastníkom urobiť tzv. ponuku naodkúpenie podielu. Táto ponuka v prípade nehnuteľností musí byť písomná a spĺňať ďalšie zákonné
náležitosti (§ 605 OZ). Tejto ponukovej povinnosti korešponduje právo ostatných spoluvlastníkov
na odkúpenie ponúknutého spoluvlastníckeho podielu (zákonné predkupné právo). Len v prípade,

že spoluvlastník svoje predkupné právo nevyužije, prichádza do úvahy predaj spoluvlastníckeho
podielu inej osobe. Spoluvlastník nemá ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom, ak ide
o prevod spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu. Blízkou osobou je jednak príbuzný v priamom
rade (napr. súrodenec, manžel, dieťa) a jednak iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom za
predpokladu, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Z

tohto vymedzenia vyplýva, že blízkou osobou je fyzická osoba, vo vzťahu ku ktorej je spoluvlastník v
uvedenom pomere (vzťahu). (Fekete, I., JUDr. : „Občiansky zákonník ,rozšírený komentár“, www.epi.sk
). Predkupné právo žalobkyne porušené bolo, žalobkyňa sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, ktorým k porušeniu predkupného práva došlo dovolala, preto súd vo svojej výrokovej
časti určil, že právny úkon, ktorým žalovaná 1/ previedla vlastnícke právo na žalovanú 2/ je v dôsledku
porušenia predkupného práva žalobkyne neplatný. Bola splnená podmienka naliehavosti právneho

záujmu na takomto určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. odôvodnená tým, že bez takého určenia
je právne postavenie žalobkyne neisté. Žalovaný 3/ nadobudol vlastnícke právo od žalovanej 2/ na
základe platne uzavretej zmluvy v dobrej viere. V čase prevodu vlastníctva bola predávajúca žalovaná
2/ zákonným vlastníkom. Dodatočné zrušenie vlastníckeho titulu už nemá vplyv na vlastnícke právo
kupujúceho žalovaného 3/. Právny dôvod nadobudnutia vlastníctva žalovanej 2/ totiž odpadol až potom,

ako nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva žalovaný 3/. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva teda
nešloojehonadobudnutieodnevlastníka,alenaopakodvlastníka. Sprincípomprávnejistotyaústavnej
ochrany vlastníckeho práva je v rozpore taký výklad ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého stráca súčasný vlastník riadne nadobudnuté vlastnícke právo len v dôsledku toho, že
dodatočne odpadol právny dôvod, na základe, ktorého nadobudol vlastníctvo k veci ktorýkoľvek z jeho

právnych predchodcov. Práva a povinnosti, ktoré vznikajú z právneho vzťahu sa preto týkajú len jeho
účastníkov. Preto sa nemôžu týkať tretích osôb, ak tieto osoby nadobudli vlastnícke právo v súlade so
zákonom, a to znamená, že svoje právo nadobudli v dobe, keď ich právny predchodca bol ešte vlastník.
To, že právny predchodca nadobudol vlastníctvo na základe neplatnej zmluvy, ktorá bola v tom čase ešte
platná a dodatočne bola zrušená, nemá vplyv na ich vlastnícke právo. V danom prípade si môže pôvodný

vlastník uplatniť len nárok podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. (stanovisko občianskoprávneho
a obchodného kolégia z NS ČR z 19.4.2006, sp. zn. Cpjn 201/2005).

Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
darovacej zmluvy, na základe ktorej žalovaná 2/ previedla vlastnícke právo na žalovaného 3/, zamietol.

2)Proti tomuto rozsudku, proti výroku, ktorým bolo žalobnému návrhu na určenie neplatnosti darovacej
zmluvy zo dňa 17.10.2011 vyhovené, podali včas odvolanie žalovaní. Nesúhlasia s určením neplatnosti
tejto darovacej zmluvy. Žalované v 1. a 2. rade uviedli, že táto darovacia zmluva bola prejavom ich
naplnenej slobodnej a vážnej vôle prejavenej bez tiesne a nápadne nevýhodných podmienok. Zákonnú

náležitosť prevodu preskúmal aj v katastrálnom konaní na to oprávnený orgán. Žalovaný v 3. rade
sa podaným odvolaním domáha ochrany svojho vlastníckeho práva odvádzaného aj od darovacej
zmluvy, ktorá bola určená za neplatnú. Žalovaní v konaní preukázali vzťah navzájom blízkych osôb.
Len skutočnosť, že si dve osoby netýkajú, nie je opakom dôkazu existencie vzťahu blízkych osôb, ale
prejavom ľudskej úcty a tolerancie, ktorá mnohým vzťahom inak chýba, napriek tomu, že si iné osoby

medzi sebou tykajú. Existencia priateľského vzťahu žalovanej v 2. rade ažalovanej v 1. rade je naplnená
vzájomnými návštevami, pomocou žalovanej v 1. rade s údržbou domu, v ktorom býva spolu s rodinou
a skutočnosťou, že žalovanú v 1. rade žalovaná v 2. rade vníma ako dobrosrdečnú, vzdelanú osobu s
dobrou povahou. Svedkyňa Y. S., ktorá je dcérou žalovanej v 1. rade, potvrdila, že zo strany žalobkyne
bolo jej matke opakovane povedané, že o jej spoluvlastnícky podiel záujem nemá. Svedkyňa býva so

žalovanou v 1. rade. Zúčastňujú sa na oslavách narodenín a svedkyňa vníma žalovanú v 2. a 3. rade ako
svojunajlepšiurodinu.Ajvodvolacomkonanížalovanízdôrazňujúavyjadrujúvnútornépresvedčenie,že
súnavzájomblízkymiosobamianavonoktakkaždodennedávajúajnavzájommedzisebouiokoliujasne
na vedomie, že aj keď nie sú v rodinnom pomere, sú osobami v obdobnom pomere k pomeru rodinnému
a ich vzťahy napĺňajú pocitom blízkosti osôb, pocitom vzájomnej dôvernej spolupatričnosti, náklonnosti,

vzájomnejľudskejpocitovejpotrebnostitransformovanejdokaždodennejpomociaktokoľvekznichtroch
žalovaných ujmu kohokoľvek iného z nich bez podmienky „by“ rozhodne pociťuje ako vlastnú ujmu. Aj
keď medzi nimi nie je formálne rodinný vzťah, užívajú radosti a starosti prežívaných dní dennodenne
spolu. Naproti tomu vzťah žalobkyne a žalovanej v 1. rade je len úplne formálny. Preto vzťah žalovanejv 1. rade a žalovanej v 2. rade súd prvého stupňa nevyhodnotil správne. Kvôli silným citovým, rodinným
a sociálnym väzbám každú ujmu druhého z nich pociťujú žalovaní bezpodmienečne ako vlastnú ujmu.
Že také vzťahy medzi žalovanými nie sú, prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia ničím

neodôvodnil. Žalobkyňa v konaní ničím neprispela k možnosti zistenia vzájomných vzťahov žalovaných.
Nenavrhla ani nepredložila súdu dôkaz, ktorým by spochybňovala vzájomnú blízkosť žalovaných.
Vzájomná blízkosť žalovaných je kategória psychologická, sociálna, a tak exaktný dôkaz zbavený
subjektívneho jednostranného náhľadu na žalovaných nebol vykonaný. Navrhujú preto, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v nimi napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie, v ktorom by sa mal zaoberať ďalšími okolnosťami vzájomných vzťahov a väzieb medzi
účastníkmi na strane žalovanej, alternatívne navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v tejto napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatňujú aj náhradu trov prvostupňového i
odvolacieho konania.

Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaných uviedla, že vo výroku o určenie darovacej

zmluvy považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne. Odkazuje na dôvody rozhodnutia
súdu prvého stupňa a námietky žalovaných považuje za nepodstatné a nedôvodné. Pojmom osoby
blízkej sa žalobkyňa venovala už v písomnom podaní z 20.12.2013 a aj pre účely odvolacieho konania
na toto písomné vyjadrenie odkazuje. Uplatňuje si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3)Proti rozsudku súdu prvého stupňa, proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá,
podala odvolanie žalobkyňa. Vytýka súdu prvého stupňa, že pre účely rozhodnutia o tejto časti
žaloby nesprávne vyhodnotil realizované dôkazy, dospel tak k nesprávnym skutkovým záverom, ktoré
aj nesprávne právne posúdil. V dôvodoch rozhodnutia poukazuje prvostupňový súd na stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS ČR, ktoré sa však týka výkladu ustanovenia § 48

ods. 2 Obč. zák. o odstúpení od zmluvy a nie ustanovenia § 40a Obč. zák.. Dovolanie sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu má následky aj vecno-právne. Poukazuje na skutočnosti, ktoré vyplývajú
z rozsudku NS SR zo dňa 31.8.2010 5Cdo 211/2009. Odstúpenie od zmluvy nemôže mať obdobné
následky ako neplatný právny úkon. Zmyslom § 40a Obč. zák. nie je, ani nikdy nebola ochrana právnej
istoty tretích osôb aj za situácie, kedy ešte nie je zrejmé, či sa oprávnený subjekt má záujem dovolať

relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ale to, aby sa dala možnosť voľby dotknutému subjektu sa
rozhodnúť či neplatnosť daného úkonu uplatniť alebo napriek vade bude považovať právny úkon za
platný. Uzatvorením relatívne neplatného právneho úkonu vzniká právo oprávnenému subjektu dovolať
sa jeho neplatnosti. Toto právo nemôže zaniknúť len z dôvodu, že medzičasom na daný úkon nadväzuje
ďalší právny úkon, pričom oprávnenému subjektu ešte nemusela prejsť, či uplynúť premlčacia doba

na dovolanie sa relatívnej neplatnosti. Odkazuje aj na názor vyjadrený v článku autorov J. Švestka, J.
Fiala pod názvom Nad niektorými otázkami právnych úkonov v občianskom práve, Právnik, 1983, č.
4, podľa ktorého je osud ďalšieho právneho úkonu závislý na právnom osude pôvodného, t.j. relatívne
neplatného právneho úkonu. V predmetnej veci z dokazovania vyplynulo aj to, že žalovaný v 3. rade
a žalovaná v 2. rade sú druh a družka žijúci v spoločnej domácnosti. Žalovaný v 3. rade sa pritom

pozemkami zaoberá aj podnikateľsky, pričom sám vo svojej výpovedi uviedol, že o predkupnom práve
vedel. Vyjadril sa aj tak, že „bez ohľadu na to, akým spôsobom toto konanie dopadne, urobíme
všetky kroky na to, aby zo strany žalovanej v 1. rade boli urobené kroky tak, aby vlastníctvo bolo v
konečnom dôsledku moje, preto žalobkyňa bude musieť so mnou jednať, či sa jej to páči alebo nie“.
Dňa 7.11.2011 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v prospech žalovanej

v 2. rade, pričom hneď na druhý deň 8.11.2011 previedla žalovaná v 2. rade darovacou zmluvou svoje
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného v 3. rade. Ďalším účelovým prevodom už
zabránilo len vydané predbežné opatrenie súdom. V žiadnom prípade preto nemožno konštatovať u
žalovaných v 2. a 3. rade dobromyseľnosť, ale vedomé a úmyselné obchádzanie zákona a snahu sťažiť
žalobkyni postavenie pri domáhaní sa právnej ochrany svojich práv spoluvlastníčky na súde. Žalobkyni

nie je ľahostajné, že došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v 3. rade. Pri dispozíciách so
spoluvlastníckym podielom právny poriadok poskytuje ochranu ostatným podielovým spoluvlastníkom,
ktorí môžu v rámci tejto ochrany stanovenými inštrumentmi ovplyvniť množinu spoluvlastníkov. Zmena
niektorého zo spoluvlastníkov je spôsobilá ovplyvniť pozitívne i negatívne možnosť dosiahnutia dohody
spoluvlastníkov pri výkone spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalovaní, ktorí účelovým reťazením

prevodných zmlúv obišli inštitút predkupného práva, by v prípade zamietnutia žaloby mohli dosiahnuť
to, že sa z predmetnej veci stane aplikácia ust. § 140 Obč. zák. bezzubou a toto ustanovenie ničotným.
Žiada preto, aby v tejto časti bolo rozhodnutie zmenené a žalobe bolo vyhovené, alternatívne, aby vtejto časti bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatňuje si nárok
na náhradu trov konania.

Žalovaní až na nariadenom odvolacom pojednávaní zaujali stanovisko k tomuto odvolaniu. Zdôrazňovali
opakovane, že realizovanými právnymi úkonmi sa v podstate právne postavenie žalobkyne ako
podielovejspoluvlastníčkynezmenilo.Zostaljejnaďalejspoluvlastníckypodielv1.Jejprávnepostavenie
sa tak ani neoslabilo. Nezaujali stanovisko k úvahám žalobkyne o účinkoch relatívnej neplatnosti ex
tunc. Navrhovali rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby potvrdiť.

4)Na prejednanie podaných odvolaní podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd nariadil
pojednávanie. Najskôr pojednávanie nariadené na deň 27.11.2014 bolo zmenené na deň 15.1.2015
na základe žiadosti zástupcu žalobkyne odôvodnenej zdravotným stavom. Z neúčasti na pojednávaní
15.1.2015 sa ospravedlnil žalovaný v 3. rade. Ten však je zastúpený v konaní zástupcom s plnou
mocou pre celé konanie a vykonáva svoje procesné práva a povinnosti v konaní prostredníctvom

splnomocneného zástupcu. Nebol dôvod preto, aby sa pojednávanie nariadené na deň 15.1.2015 opäť
odročovalo na iný termín.

Na odvolacom pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením dotknutých darovacích
zmlúv i zmluvy, ktorou bol realizovaný pokus o ďalší prevod spoluvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti

žalovaným v 3. rade. Účastníkom konania bol poskytnutý aj priestor na vyjadrenie sa k skutočnostiam,
ktoré boli obsahom podaných opravných prostriedkov, či vyjadrení k ním. Odvolací súd preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol
teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný
rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania pokiaľ by mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto prieskume napadnutého rozsudku, i konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody žalovaných nie
sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola určená
neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 17.10.2011 zavkladovanej pod č. V 5743/11, ktorou bol realizovaný
prevod spoluvlastníckeho podielu 1 v predmetnej nehnuteľnosti.

Pre účely rozhodnutia o tejto časti podanej žaloby prvostupňový súd na základe procesnej iniciatívy
účastníkov konania vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého vyvodil podľa názoru odvolacieho súdu
zodpovedajúco ust. § 153 ods. 1 O.s.p. správne skutkové závery a tieto napokon aj správne právne
posúdil. K týmto záverom prvostupňového súdu, vzhľadom na uplatnené odvolacie dôvody, je potrebné

uviesť aj v nadväznosti na obranu žalovaných pred súdom prvého stupňa nasledovné:

Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Obč. zák.), má pri porušení povinnosti zo
strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva na výber či:
a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo

spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Obč. zák.),
b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi
pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na
kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak
nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou

voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúcej rozhodnutie súdu
nahradí v takomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.),
c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených
ustanoveniachponechávaoprávnenémuspoluvlastníkovivoľbučivôbec,prípadne,ktoréztýchtoriešení
zvolí.

V prejednávanej veci žalobkyňa vo vzťahu k darovacej zmluve uzavretej žalovanou v 1. rade so
žalovanou v 2. rade dňa 17.10.2011 zvolila možnosť súdnej ochrany cez postup uvedený vyššie pod
písm. a). Procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia

bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým
(porovnaj R 17/1972). Naliehavý právny záujem vyžaduje aj žaloba o určení neplatnosti právneho úkonu.
Žaloba o určení neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k nehnuteľnosti
je totiž právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá byťpodkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti. Tieto závery sa vzťahujú aj
primerane na spoluvlastníctvo podielové podľa § 136 ods. 2 Obč. zák. s modifikáciou, ktorá zohľadňuje
spoluvlastnícke vzťahy. Ponímanie ochrany vlastníckeho práva znamená ochranu vlastníka veci pred

každým, pričom ochrana spoluvlastníckeho práva je špecifická v tom, že chráni každého spoluvlastníka
aj proti neoprávneným zásahom ostatných spoluvlastníkov.

Zákonné predkupné právo k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu podľa § 140 Obč. zák. má vecno-
právne účinky (ius in rem), čo znamená, že pôsobí voči právnemu nástupcovi - novému spoluvlastníkovi

(kupujúcemu); v takom prípade potom sa hovorí o tzv. vecnom predkupnom práve. Konkrétne právne
následky porušenia predkupného práva sú závislé od druhu porušeného predkupného práva. Občiansky
zákonník v § 603 ods. 3 stanovuje pri porušení predkupného práva primárne (všeobecné) pravidlo,
ktorým je oprávnenému daná možnosť na nadobúdateľovi domáhať sa buď ponúknutia veci na kúpu
alebo toho, aby mu zostalo predkupné právo zachované. Tak ako je už uvedené vyššie, právna teória
i prax je jednotná v názore, že následky ust. § 603 ods. 3 Obč. zák. sa uplatnia v prípade porušenia

vecného predkupného práva. Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením z porušenia predkupného práva
je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred jeho
porušením - t. j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu môže slúžiť inštitút dovolania sa relatívnej
neplatnosti, o aký ide v predmetnej veci.

V prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo (§ 140 Obč. zák.) a svoj
podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom,
právnyúkon,nazákladektoréhodošlokprevoduspoluvlastníckehopodieluzákonpovažujezaneplatný,
v prípade, ak sa oprávnený spoluvlastník jeho neplatnosti dovolá (§ 40a Obč. zák.). Právnym dôvodom
dovolania sa tejto neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu)

podobná možnosti oprávneného subjektu domáhať sa vyššie uvedenými spôsobmi ochrany tohto svojho
práva.

V predmetnej veci bolo pri realizácii darovacej zmluvy zo 17.10.2011 pre rozhodnutie o podanej
žalobe určujúcim, či prevod medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade bol prevodom medzi

blízkymi osobami. Každopádne žalovaná v 1. rade nerealizovala ponukovú povinnosť zákonom určeným
spôsobom.Podstatapredkupnéhoprávaspočívavtom,ževlastníkveci,pokiaľsarozhodolvecpreviesť,
bol povinný ju prednostne ponúknuť na predaj tomu, kto je z predkupného práva oprávnený. Žalovaná
v 1. rade takýmto zákonom určeným spôsobom vrátane písomnej formy takúto ponuku vo vzťahu k
žalobkyni nerealizovala.

Prvostupňový súd správne vyhodnotil skutočnosti, ktoré žalovaní použili na obranu, keď tvrdili, že medzi
žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade ide o vzťah blízkych osôb. Bez sporov vo vyjadreniach
účastníkov je to, že nejde medzi týmito účastníkmi konania o vzťah príbuzenský. Produkované dôkazy
súd prvého stupňa správne vyhodnotil a správne uzavrel aj to, že vzájomný vzťah medzi žalovanou v 1.

rade a žalovanou v 2. rade nebol tak osobne a citovo intenzívny, že by ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich,
druhá pociťovala dôvodne ako vlastnú. Ak žalovaní namietajú, že tieto skutočnosti spochybňujúce ich
tvrdenia o vzájomne blízkych osobách mala vyvrátiť žalobkyňa, tak v tomto smere treba zdôrazniť, že ak
ide o skutočnosť, ktorá je určujúca z hľadiska hmotného práva pre posudzovanie vzťahu žalovaných ako
osôb s tvrdeným blízkym vzťahom, dôkazná povinnosť o tom bola predovšetkým na strane žalovaných.

Ani z výsluchov žalovaných, či svedkyne Y. S., však nevyplynuli skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o
tom, že v osobách žalovanej v 1. a žalovanej v 2. rade išlo o osoby blízke, tak ako to má na mysli ust.
§ 116 Obč. zák.. V tom sa odvolací súd so súdom prvého stupňa stotožňuje.

Za daného stavu bolo potrebné realizovať práva vyplývajúce z predkupného práva žalobkyne pri

realizáciizmluvyzo17.10.2011.Akktomunedošlo,správneprvostupňovýsúdazodpovedajúcoaplikácii
ust. § 40a Obč. zák. rozhodol o neplatnosti tejto darovacej zmluvy. V rozhodnutí súdu prvého stupňa, v
jeho písomnom vyhotovení absentuje údaj o výške spoluvlastníckeho podielu v 1. Takýto výrok je však aj
s týmto údajom obsiahnutý v zápisnici o pojednávaní, v ktorej je obsiahnutý výrok rozsudku súdu prvého
stupňa aj s týmto údajom. Ide o zrejmú nesprávnosť písomného vyhotovenia rozsudku, ktorá však môže

byť odstránená aj upresňujúcim výrokom rozhodnutia odvolacieho súdu bez toho, aby vec bola vrátená
súdu prvého stupňa na opravu rozhodnutia postupom podľa § 164 O.s.p.. Ide o upresnenie určujúceho
výroku, u ktorého nie je sporným, že sa týkal práve spoluvlastníckeho podielu 1, ktorý bol pojatý do
darovacej zmluvy zo 17.10.2011, a preto pre vykonateľnosť rozhodnutia súdu v tej časti, ktorou bolrozsudok súdu prvého stupňa potvrdený, postačoval aj postup s upresnením výroku o určení neplatnosti
zmluvy s údajom o výške spoluvlastníckeho podielu.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto
časti potvrdil.

Treba ešte dodať, že otázke predkupného práva podielového spoluvlastníka aj pri prevode
spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy sa venoval aj dovolací súd, ktorý v

rozsudku 1Cdo 102/2005 z 25.10.2005 zdôraznil, že predkupné právo sa uplatňuje aj pri prevode
spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy.

Pre druhú časť podanej žaloby, týkajúcej sa darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 2. a
žalovaným v 3. rade je určujúcim to, aké účinky boli spojené s dovolaním sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu vo vzťahu k zmluve zo 17.10.2011. Žalobkyňa sa dovolala relatívnej neplatnosti zmluvy

zo 17.10.2011, ktorá bola zavkladovaná dňom 7.11.2011, pričom je z obsahu dôkazov pred súdom
prvého stupňa zrejmým, že už nasledujúci deň 8.11.2011 bol realizovaný prevod zo žalovanej v 2. rade
na žalovaného v 3. rade. Nemožno obísť ani fakt, že žalovaný v 3. rade sa v nasledujúcom období
pokúsil o ďalší prevod ním nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu.

Možno sa čiastočne stotožniť so súdom prvého stupňa v tom, ak zdôraznil, že podstata relatívnej
neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a veta prvá Obč. zák. spočíva v tom, že právny úkon, u
ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje, považuje sa za platný, a teda
aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti
právneho úkonu nedovolal. V právnej teórii bol vyslovený názor, podľa ktorého relatívnu neplatnosť

možno chápať ako platnosť pod rozväzovacou podmienkou. Takéto chápanie relatívnej neplatnosti má
vplyv na právne postavenie osoby, ktorá vec nadobudla od účastníka relatívne neplatného právneho
úkonu. A ak ten kto nadobudol vlastnícke právo na základe právneho úkonu postihnutého vadou
zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť, do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej
previedol, disponoval s ňou ako vlastník so svojou vecou oprávnene (až do dovolania sa relatívnej

neplatnosti právny úkon má účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva) na nadobúdateľa teda prešlo
vlastníctvo k veci. Na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho nemohlo požadovať vrátenie
veci. Takýto postup vychádza z interpretácie právnej normy v tom, že sa chráni dobromyseľnosť tretej
osoby za predpokladu, ak osoba, ktorá nadobúdala vlastníctvo, konala v dôvere v správnosť údajov
zákonom zriadeného verejného registra, či v dôvere platnosti právnych úkonov, ktoré boli predtým

realizované, nesmie byť v tejto dôvere sklamaná. Rozhodujúcim je však práve posudzovanie tejto
dobromyseľnosti tretej osoby. Toto je však v predmetnej veci vo vzťahu k druhej z napádaných zmlúv
posudzované súdom prvého stupňa nedostatočne. Nezohľadňujú sa skutočnosti, ktoré vyplynuli z
„rýchlej“ realizácie darovacej zmluvy zo dňa 8.11.2011, z pokusu o realizáciu ďalšej zmluvy, ale aj
z vyjadrení samotného žalovaného, ktorý poznal podľa vlastného vyjadrenia aj podmienky realizácie

predkupného práva, i jeho vyjadrenia, na ktoré vo vzťahu k samotnej žalobkyni uviedol pred súdom
prvého stupňa, keď zdôraznil, že za každých okolností bude musieť v budúcnosti žalobkyňa s ním
vstúpiť do jednania. Záver súdu prvého stupňa o dobromyseľnosti nadobúdateľa - žalovaného v 3.
rade v tomto smere je predčasný, nemá zatiaľ oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a čo je
dôležité zdôvodnenie týchto záverov v dôvodoch rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je presvedčivé

a tým ani preskúmateľné. Bez účastníckeho výsluchu samotného žalovaného v 3. rade, či žalovanej v
2. rade, ale i samotnej žalobkyne, či iného doplnenia dokazovania na tieto skutočnosti, nebolo možné
privodiť záver o tom, že by v prípade realizácie darovacej zmluvy z 8.11.2011 šlo o dobromyseľné
(alebo nedobromyseľné) nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovaným v 3. rade. Za takéhoto
stavu rešpektujúc aj dvojinštančnosť civilného sporového konania, vyžadujúceho aj možnosť prieskumu

prijatých skutkových záverov v dvojinštančnom súdnom konaní, odvolací súd dospel k záveru, že pri
aplikácii ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. je nutné v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a
podľa § 221 ods. 2 O.s.p. v tomto rozsahu vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.V naznačenom smere preto bude súd prvého stupňa posudzovať aj druhú časť podanej žaloby
domáhajúcej sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy z 8.11.2011. Pre vec budú určujúce skutočnosti
týkajúce sa dobromyseľnosti žalovaného v 3. rade pri nadobúdaní nehnuteľností od žalovanej v 2. rade.

Užsúdprvéhostupňasivymienilprávonarozhodnutieonáhradetrovkonaniasamostatnýmuznesením.
Preto ani odvolací súd nemal priestor preto, aby rozhodoval o náhrade trov konania. Každopádne aj pri
zrušení časti rozhodnutia súdu prvého stupňa bol dôvod na to, aby o náhrade trov prvostupňového, ale
i tohto odvolacieho konania rozhodoval v novom rozhodnutí súd prvého stupňa (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.