Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/541/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232675
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112232675.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členov senátu

JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený
Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14.
mája 2014 č. k. 5C/65/2013-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy vo veciach vedených pod sp. zn. 5C/65/2013, sp. zn. 5C/66/2013, sp. zn. 5C/68/2013, sp. zn.
5C/71/2013, sp. zn. 5C/72/2013, sp. zn. 5C/73/2013, sp. zn. 5C/74/2013, ktoré boli spojené na spoločné
konanie pod sp. zn. 5C/65/2013, zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1, 2, §
15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 41 ods. 2 písm. i/, § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k

záveru, že návrhy navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnenej z titulu
nesprávneho úradného postupu v zmysle § 514/2003 Z. z., ktoré boli spojené na spoločné konanie
pod sp. zn. 5C/65/2013, nie sú dôvodné, a preto ich zamietol. Samotnému uplatneniu nároku malo
predchádzať jeho predbežné prerokovanie s príslušným orgánom, teda Ministerstvom spravodlivosti
SR a je nesporné, že navrhovateľ dňa 23. 04. 2012 doručil príslušnému orgánu žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, i keď tieto neobsahovali zákonom predpísané náležitosti a
navrhovateľ ich na výzvu odporcu nedoplnil, avšak samotné podanie týchto žiadostí a uplynutie lehoty

6 mesiacov na uspokojenie nároku na náhradu škody postačovali k tomu, aby bola splnená zákonná
podmienka pre podanie návrhu na súd aj vtedy, keď lehota 6 mesiacov uplynula až po začatí súdneho
konania. Odporca vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania proti nároku na náhradu škody
vzniknutému pred dňom 23. 04. 2009, avšak v tomto prípade boli žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podané na súd až po tomto dátume a rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti, resp.
udelení poverenia, boli doručené právnemu zástupcovi oprávneného taktiež až po uvedenom dátume,
preto navrhovateľovi do podania návrhu na súd neuplynula zákonná 3-ročná lehota na uplatnenie jeho

nároku na náhradu škody a z toho dôvodu v konaní nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania
vznesenú odporcom. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nároky navrhovateľa nanáhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nitra za neopodstatnené.
V exekučnej veci sp. zn. 7Er/318/2010 bola dňa 10. 05. 2010 Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú žiadosť súd zamietol dňa 23. 03. 2012 po predložení

dokladov oprávneným, teda rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na 312.
deň od jej doručenia súdu, a nie s omeškaním viac ako 765 dní, ako uvádza navrhovateľ. V exekučnej
veci sp. zn. 25Er/959/2010 bola dňa 09. 12. 2010 Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú žiadosť súd zamietol dňa 21. 02. 2011, teda rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na 74. deň od jej doručenia súdu, a nie s omeškaním viac

ako 219 dní, ako uvádza navrhovateľ. V exekučnej veci sp. zn. 27Er/328/2009 bola dňa
03. 06. 2009 Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
súd vydal poverenie dňa 08. 06. 2009, teda súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na 5. deň od jej doručenia súdu, a nie s omeškaním viac ako 5 mesiacov,
ako uvádza navrhovateľ. V exekučnej veci sp. zn. 34Er/318/2010 bola dňa 10. 05. 2010 Okresnému
súdu Nitra doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú žiadosť súd zamietol

po predložení dokladov dňa 17. 02. 2011, teda rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na 283. deň od jej doručenia, a nie ako uvádza navrhovateľ - s omeškaním viac ako 425 dní.
V exekučnej veci sp. zn. 7Er/361/2011 bola dňa 29. 04. 2011 Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú žiadosť súd zamietol dňa 22. 03. 2012, teda rozhodol
na 327. deň od jej doručenia súdu, a nie s omeškaním viac ako 382 dní, ako uvádza navrhovateľ. V

exekučnej veci sp. zn.11Er/789/2011 bola dňa 15. 08. 2011 Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú žiadosť súd zamietol dňa 17. 08. 2011, teda rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na druhý deň od jej doručenia súdu, a nie s
omeškaním viac ako 95, ako uvádza navrhovateľ. V exekučnej veci sp. zn.18Er/647/2010 bola dňa 24.
08. 2010 Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú

žiadosť súd zamietol dňa 06. 04. 2011, teda rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie na
225. deň od jej doručenia súdu, a nie s omeškaním viac ako 302 dní, ako uvádza navrhovateľ.
Ohľadne prípadných prieťahov sa neviedli žiadne disciplinárne konania, neriešila sa sťažnosť na
prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.
V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo

preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či
priebeh rozhodcovského konania. Exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, nie na vydanie iného rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V
prípade, ak má súd za to, že nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne, pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať

za jednoduché, pre ktoré by bola určená pätnásťdňová lehota. Pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zákonná lehota neexistuje, a teda nemožno konštatovať,
že v prejednávaných vyššie uvedených veciach nebola nedodržaná lehota na vydanie rozhodnutia,
keďže zákon v čase podania návrhov na súd lehotu neurčoval. Zo skutkových okolností, ktoré sa
týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie

vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na
to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V postupe Okresného
súdu Nitra neboli zistené žiadne pochybenia, konal riadne a bez prieťahov, a preto možno konštatovať,
že sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom k uvedeným konštatovaniam je zrejmé,
že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu

verejnej moci, ktorý nesprávny úradný postup nebol v konaní preukázaný. Exekučný súd je oprávnený a
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania
a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a môže tak urobiť na návrh účastníka,
ako aj bez návrhu, pričom môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych
zákonných ustanovení, a nielen z procesného hľadiska (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS

499/2010), a preto týmto postupom nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu namietanému
v návrhu navrhovateľa. Súd nezistil žiadne porušenie zákona zo strany exekučného súdu a dospel
k záveru, že v tomto prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a tým ani k vzniku nároku
navrhovateľa na náhradu škody. Je pravdou, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31. 05. 2010 bol súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu

s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom a v prípade, ak nezistil rozpor týchto písomností
so zákonom, tak do 15 dní od doručenia žiadosti bol povinný písomne poveriť exekútora, aby vykonal
exekúciu. Uvedená zákonná 15-dňová lehota však platí iba v prípade, ak skutočne zo strany súdu je
vydané poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie. Počnúc od 01. 06. 2011 bolo zmenené znenie§ 44 ods. 2 EP tak, že lehota 15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/
pre prípad písomného poverenia exekútora, avšak ďalšie znenie tohto zákonného ustanovenia zostalo
nezmenené s tým, že pre vydanie zamietajúceho uznesenia nebola ani po novelizácii stanovená žiadna

lehota. Pokiaľ by aj nebolo možné stotožniť sa s názorom súdu pri výklade ust.§ 44 ods. 2 EP s tým,
že pre vydanie poverenia, ako aj pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia by mala platiť 15-dňová
lehota, tak v tom prípade je potrebné poukázať na stanovisko Ústavného súdu SR, podľa ktorého
samotné nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie o žiadostiach súdneho exekútora o
udelenie poverení na vykonanie exekúcii nie je možné považovať za porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, ale je potrebné skúmať aj objektívne
okolnosti, pre ktoré súd nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote (nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 471/2012).
Podľa názoru súdu v tomto prípade existujú objektívne okolnosti, pre ktoré je možné konštatovať, že
rozhodnutia súdu v hore uvedených exekučných konaniach boli vydané v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov a to s poukazom na samotný postup súdu vyžadujúci zabezpečenie podkladov pre
vydanie rozhodnutia, pričom je potrebné posudzovať nielen tieto okolnosti, ale z hľadiska objektívneho

posúdenia aj to, aký bol v konkrétnom období nápad vecí a počet osôb vybavujúcich tento nápad v
rámci exekučného oddelenia na príslušnom súde. Pri skúmaní tohto postupu bola vzatá do úvahy aj
skutočnosť, že na Okresný súd Nitra v roku 2010 do oddelenia ER napadlo 14 879 vecí a v roku 2011
to bolo 21 196 vecí, z čoho v roku 2010 od spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. bolo 370 vecí a v roku
2011 230 vecí, pričom v uvedenom období tieto veci vybavovalo 6 vyšších súdnych úradníkov, a teda

pri takomto nápade nie je objektívne ani možné, aby o veciach bolo rozhodované v krátkom časovom
úseku. Navrhovateľovi sa nepodarilo vôbec preukázať, že by mu v súvislosti s postupom
Okresného súdu Nitra v hore uvedených exekučných veciach vznikla akákoľvek škoda, či ujma. Určenie
výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej
ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávaných veciach by stačilo iba prípadné konštatovanie porušenia

práva a nie sú dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na
dôvody uvedené vyššie. Ak by aj navrhovateľovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma, nebola
preukázaná súvislosť ich vzniku s postupom Okresného súdu Nitra v uvedených exekučných veciach.
Všetky vyššie konštatované skutočnosti, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne
nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie uplatnených nárokov pre ich nedôvodnosť. Z uvedených
dôvodov súd dospel k záveru, že v prejednávaných veciach, ktoré boli spojené na spoločné konanie
pod sp. zn. 5C/65/2013 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v
zákonom ustanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a keďže zo strany
navrhovateľa nebolo doložené žiadne iné rozhodnutie, ktoré by konštatovalo prieťahy v konaní, tak

súd návrhy navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol.
Pokiaľ ide o veci pôvodne vedené pod sp. zn. 5C/68/2013, sp. zn. 5C/73/2013, tak v týchto veciach podal
navrhovateľ návrhy úplne bezdôvodne, keď z obsahu spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Er/328/2009
vyplýva, že bola dňa 03. 06. 2009 Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, súd vydal poverenie dňa 08. 06. 2009, teda súd rozhodol o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na 5. deň od jej doručenia súdu, a nie s omeškaním viac ako 5
mesiacov, ako uvádzal navrhovateľ. V exekučnej veci sp. zn. 11Er/789/2011 bola dňa 15. 08. 2011
Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú žiadosť
súd zamietol dňa 17. 08. 2011, teda rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
druhý deň od jej doručenia súdu, a nie s omeškaním viac ako 95, ako uvádza navrhovateľ. O náhrade

trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, pretože si ich neuplatnil a ani nepreukázal, že by mu trovy konania vznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie,
odôvodniac ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd
1. stupňa nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci

na základe "inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu
pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia
potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena

takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto
ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z.
Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo

zastávanázor,žeúčastníkomnevznikolstavprávnejneistoty.Právnaneistotaexistujevždydočasu,kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota
ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len
súduexekučného.Súduneprislúchapolemizovaťovhodnostilimitáciedĺžkykonanízákonnýmilehotami.
Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom,
naktoromnemožnozaložiťmeritórnerozhodnutie.Súdsvojimiúvahamiúplnenegujedoposiaľvytvorenú
a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu

ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú
mimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali
svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na

rozhodnutie veci v primeranej lehote. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa

§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci
a vec aj správne právne posúdil.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C 65/2013)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 1621,11 eura a náhrady nemajetkovej ujmy v
sume 324,22 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať

v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 7Er/318/2010.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C 66/2013)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 5554,85 eura a náhrady nemajetkovej ujmy v
sume 1.110,97 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať

v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 25Er/959/2010.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C 68/2013)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
275 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v nevydaní

rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov
v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 27Er/328/2009.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C 71/2013)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v
sume 783,70 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať

v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 34Er/318/2010.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C/72/2013)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vsume 704,41 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať
v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 7Er/361/2011.

Navrhovateľsapodanýmnávrhom(vedenýmnaOkresnomsúdeTopoľčanypod sp.zn.5C/73/2013)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 1.134,32 eura a náhrady nemajetkovej ujmy v
sume 226,86 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať
v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 11Er/789/2011.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C/74/2013)

od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v
sume 556,89 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať
v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 18Er/647/2010.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k spôsobeniu škody (ďalej
len citovaný zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31. 05. 2010, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží
tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu
súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31. 05. 2010 súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31. 05. 2011 exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží
tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu
súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31. 05. 2011 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
od 01. 06. 2011, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží
tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu

súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 01. 06. 2011súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania súdom prvého stupňa zistil, že exekúcia vo veci vedenej
pod sp. zn. 7Er/318/2010 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 17.
03. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v predmetnej veci dňa 10. 05. 2010. Exekučný súd výzvou zo dňa 13. 05. 2010 vyzval
oprávneného, prostredníctvom súdneho exekútora, na predloženie listín potrebných k rozhodnutiu súdu.

Na výzvu odpovedal súdny exekútor dňa 04. 06. 2010 a oprávnený dňa 08. 11. 2010. Uznesením č. k.7Er/318/2010-17zodňa23.03.2012súdžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie zamietol.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 25Er/959/2010 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u

súdneho exekútora dňa 27. 09. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 09. 12. 2010. Uznesením č. k. 25Er/959/2010-9
zo dňa 21. 02. 2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a následne uznesením zo dňa 16. 05. 2013, právoplatným
dňa 08. 11. 2013 č. k. 25Er/959/2010-18 exekučné konanie zastavil.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 27Er/328/2009 začala doručením návrhu na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi dňa 25. 05. 2009. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 03. 06. 2009. Poverením
č. 5403 052550 zo dňa 08. 06. 2009 exekučný súd poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
vykonaním exekúcie.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 34Er/318/2010 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie

u súdneho exekútora dňa 05. 03. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 10. 05. 2010. Výzvou zo dňa 28. 05.
2010 súd vyzval oprávneného, prostredníctvom súdneho exekútora, na predloženie listín potrebných k
rozhodnutiu súdu. Na výzvu odpovedal oprávnený dňa 22. 09. 2010 a dňa 25. 10. 2010. Uznesením
č. k. 34Er/318/2010-18 zo dňa 17. 02. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 7Er/361/2010 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u
súdneho exekútora dňa 04. 04. 2011. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 29. 04. 2011. Exekučný súd uznesením zo
dňa 22. 03. 2011 č. k. 7Er/361/2010-10 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 11Er/789/2011 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u
súdneho exekútora dňa 09. 06. 2011. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 15. 08. 2011. Uznesením zo dňa 17. 08. 2011
č. k. 11Er/789/2011-10 súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol a následne uznesením zo dňa 16. 07. 2012 č. k. 11Er /789/2011-18
exekučné konanie zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 09. 2012.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 18Er/647/2010 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u
súdneho exekútora dňa 12. 07. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 24. 08. 2010. Uznesením zo dňa 06. 04. 2011

č. k. 18Er/647/2010-9 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010, teda v znení v čase
začatia exekúcie vo veciach, vedených pod sp. zn. 7Er/318/2010, sp. zn. 27Er/328/2009,
sp. zn. 34Er/318/2010 obsahuje zákonnú lehotu na vydanie poverenia. Ak má súd po preskúmaní

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu v lehote 15 dní rozhodnúť, či poverenie pre exekútora vydá, musí sa danou exekúciou zaoberať,
aby v prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, mohol poverenie pre súdneho exekútora
vydať. Z toho potom vyplýva, že v tejto lehote by mal dospieť k záveru, či je možné vydať pre súdneho

exekútora poverenie a v opačnom prípade, ak pre rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora
v spise nie sú podklady, vyzvať súdneho exekútora alebo oprávneného na predloženie potrebnýchpodkladov a po ich predložení o žiadosti súdneho exekútora v primeranej lehote rozhodnúť. Z
dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že vo veci vedenej pod sp. zn. 27
Er/328/2009 došlo k vydaniu poverenia do 15 dní od podania žiadosti, teda v zákonom stanovenej

lehote. Vo veciach vedených pod sp. zn. 7Er/318/2010 a sp. zn. 34Er/318/2010 síce k rozhodnutiu
exekučného súdu do 15 dní odo dňa žiadosti o udelenie poverenia súdnym exekútorom nedošlo, avšak
z vykonaného dokazovania je zrejmé, že exekučný súd realizoval úkony vedúce k rozhodnutiu v danej
veci, keď vyzýval oprávneného, prostredníctvom súdneho exekútora, na predloženie listín potrebných k
rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Následne, po predložení požadovaných

dokladov, exekučný súd rozhodol v lehote, ktorú je potrebné považovať za primeranú. Vo veciach
vedených pod sp. zn. 25Er /959/2010, sp. zn. 7Er/361/2011, sp. zn. 18Er/647/2010 (v ktorých veciach
začalo exekučné konanie v zmysle Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 06. 2010), ako i
pod sp. zn. 11Er/789/2011 (exekučné konanie začaté v čase účinnosti Exekučného poriadku v znení
účinnom od 01. 06. 2011) už lehota pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora v prípade,
ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ako tomu bolo aj v týchto prípadoch, neplatila,

preto žiadna zákonom stanovená lehota exekučným súdom porušená nebola. Vzhľadom k tomu, že
vo všetkých týchto veciach boli žiadosti súdneho exekútora zamietnuté z dôvodu, že rozhodcovská
doložka je neplatná a exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je
materiálne nevykonateľný, čo predstavovalo neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie a
v exekučných veciach, od ktorých si navrhovateľ svoj nárok uplatňuje, bolo rozhodnuté v primeranom

čase, nemohlo dôjsť u navrhovateľa k vzniku škody ako jednej z podmienok zodpovednosti štátu za
nesprávny úradný postup. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom
platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie
základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Keďže v
uvedených exekučných konaniach nebol preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu ako

jednej z podmienok zodpovednosti štátu za škodu, vznik škody, ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody, odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa je nedôvodný.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 OSP rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný, k odvolacím dôvodom navrhovateľa dodáva, že keďže navrhovateľ postup súdu,

ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, v odvolaní nešpecifikoval a odvolací
súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto dôvod nezistil, v tejto časti
považoval odvolanie navrhovateľa za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo
predstáv navrhovateľa nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože
rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods.

1 OSP). Tvrdenie navrhovateľa, že súd v danej veci aplikoval ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. v znení, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom,
čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, je nesprávne. Súd prvého stupňa citoval
dané ustanovenie v správnom znení, a preto je táto námietka navrhovateľa nedôvodná. Vzhľadom
ku konštantnej rozhodovacej činnosti súdov v obdobných veciach navrhovateľa nemožno v danej veci

hovoriť o trvaní stavu právnej neistoty navrhovateľa. Naviac, vzhľadom na dĺžku konania v jednotlivých
exekučných veciach, ako i s ohľadom na skutočnosť, že vo veciach pod sp. zn. 25Er/959/2010, sp. zn.
7Er/361/2011, sp. zn. 11Er/789/2011 a sp. zn. 18Er/647/2010 exekučný súd neporušil žiadnu
zákonom stanovenú lehotu, nemohlo dôjsť z jeho strany k posunutiu trvania právnej neistoty do času,
ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Keďže

exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi nepochybil a jeho
konaním nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, od ktorého si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje
svoj nárok, nebolo potrebné v konaní už ani vykonávať ďalšie dôkazy za účelom preukázania materiálnej
škody navrhovateľa. Súd v danej veci správne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, v súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom

na prerokovanie veci v primeranom čase. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
odvolacom konaní mu trovy nevznikli.Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.