Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714208922
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3714208922.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloleté deti R. - R., nar. XX.XX.XXXX, J.,
nar. XX.XX.XXXX bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a
rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, deti rodičov E. R., bytom T., Dr. I. XXX/XX a E. R. bytom
T. Ľ. R. XX/XX, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica

zo dňa 02.októbra 2014, č. k. 3P/65/2014-12 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloleté
deti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že rodičia
mal. detí boli rozsudkom tamojšieho súdu č. k. 11P 62/2014-30 zo dňa 14.05.2014, právoplatný dňa

12.06.2014 rozvedení, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal
prispievať výživným na mal. R. po 100 eur mesačne a na mal. J. po 80 eur mesačne. V tom čase
otec pracoval v spoločnosti L. J. s.r.o., kde bol zamestnaný od 01.12.2013, pričom za obdobie 12/2013
- 3/2014 bola jeho priemerná čistá mesačná mzda vo výške 490,04 eur. Matka bola na materskej
dovolenke a okrem poberania rodičovského príspevku a rodinných prídavkov pracovala na dohodu, kde
zarobila 80 eur mesačne. Otec na pojednávaní uviedol, že zmenu pomerov na jeho strane vidí v tom, že

ukončil pracovný pomer v spoločnosti L. J. s.r.o. T. k XX.XX.XXXX. Ako dôvod výpovede z jeho strany
uviedol, že táto práca ho nebavila, robota mu nešla, bola namáhavá a fyzicky náročná. Zároveň dodal,
že zamestnávateľ nemal voči jeho práci žiadne výhrady. Pokúšal sa nájsť si novú prácu a od 05.08.2014
je zamestnaný v E. H., kde pracuje ako skladník a za mesiac 8/2014 mu bolo v septembri vyplatené 412
eur. Ako ďalší dôvod podania jeho návrhu uviedol, že chce matke splatiť aj zameškané výživné nakoľko
od rozvodu manželstva má voči nej zameškané výživné vo výške 720 eur (4- krát 180 eur). Uviedol,

že v čase rozvodu býval v T. v 1- izbovom byte, za ktorý platil 130 eur mesačne a splácal pôžičky 50
eur mesačne. Matka na pojednávaní uviedla, že od rozvodu manželstva sa pomery na strane mal. detí
nezmenili. Poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti vo
výške cca 40 eur. Aj naďalej pracuje na dohodu za 81 eur mesačne. V čase rozvodového konania bývala
v Beluši u svojej matky, ktorej prispievala čiastkou 100 eur; v súčasnej dobe býva u priateľa, ktorému
na domácnosť neprispieva žiadnou sumou. Iný majetok okrem spoločného bytu s otcom detí nemá.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sa odvoláva na správu o šetrení pomerov. Z výplatnej
pásky predloženej otcom na pojednávaní súd zistil, že za mesiac 8/2014 mal u zamestnávateľa P servis
s.r.o. čistý príjem 412,81 eur.

Z vykonaného dokazovania mal súd takto za preukázané, že od poslednej úpravy výživného nedošlo
k podstatnej zmene pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala potrebu zmeny výšky vyživovacej
povinnosti, a to jej zníženia. Otcovi sa síce znížil priemerný čistý mesačný zárobok zo sumy 490,04

eur na sumu 412,81 eur, avšak uvedené súd nevzal do úvahy, nakoľko bolo zistené z výsluchu otca,
že aj napriek tomu, že zamestnávateľ nemal voči otcovi žiadne výhrady čo do plnenia si pracovnýchpovinností, tento z dôvodu, že práca ho nebavila a bola fyzicky náročná, pracovný pomer ukončil
bez toho, aby mal zaistenú adekvátnu náhradu. Uvedené súd vyhodnotil tak, že otec sa vzdal
bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania v spoločnosti L. J. s.r.o., kde pracoval aj v čase

rozvodového konania, kedy sa rozhodovalo o určení vyživovacej povinnosti.. Podľa názoru súdu
skončenie pracovného pomeru z vlastnej vôle bez toho, aby mal otec zabezpečené výhodnejšie
zamestnanie, alebo zamestnanie aspoň s porovnateľným príjmom sa javí súdu ako nezodpovednosť z
jeho strany, keďže jeho vyživovacia povinnosť k dvom maloletým deťom trvá aj naďalej. Ani skutočnosť,
že otec má dlh na výživnom nie je dôvodom na zníženie výživného. Otec od rozvodu manželstva na

výživu detí nezaplatil žiadnu sumu, preto súd neuveril ani jeho sľubom na pojednávaní, že akonáhle
si dlh na výživnom vyplatí, je ochotný aj dobrovoľne prispievať na výživu detí vyššou sumou, než ním
navrhovanou sumou 100 eur na obe deti. Z vyššie uvedených dôvodov súd neschválil rodičovskú
dohodu uzavretú medzi rodičmi na pojednávaní, keďže nie je v záujme maloletých detí a návrh na
zníženie výživného zamietol. Právne vec posúdil podľa § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. O
náhrade trov konania, súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí. Dôvodil tým, že z dôvodu zlej
finančnejsituácieapodohodesmatkoudetí,ktorásúhlasilasozníženímvýživného,žiadalznížiťvýživné
na mal. R. zo sumy 100 eur na sumu 60 eur a na mal. J. zo sumy 80 eur na sumu 50 eur mesačne.

Matka detí a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania /§ 212 ods. 2 písm.
a/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Odvolacísúdpreskúmalnámietky,ktorébolivodvolaníotcomvznesenéavplnomrozsahusastotožňuje
so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody
napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na

zdôraznenie správnosti a k námietkam otca dodáva nasledovné:

Zákon o rodine /ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá/ zakotvuje povinnosť
rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej
povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a

majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov
povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a
súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na

zistenie rozhodujúcich skutočností /§120 ods. 1, 2 O.s.p./ a pri posudzovaní osobných, zárobkových
a majetkových pomerov otca postupoval v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení Zákona o
rodine. Aj odvolací súd po preskúmaní veci dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého
stupňa, že nebola preukázaná taká zásadná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného
na maloleté deti. Aj keď otec namieta, že má v súčasnosti nízky príjem, z dokazovania vyplýva, že

predchádzajúci pracovný pomer u zamestnávateľa Elastomer Solutions s.r.o. T. skončil výpoveďou
z jeho strany k 05.06.2014. Ako dôvod výpovede otec uvádzal, že práca u tohto zamestnávateľa ho
nebavila, robota mu nešla, bola namáhavá a fyzicky náročná. Túto skutočnosť nemohlo odvolací súd
posúdiť inak, len ako súd prvého stupňa, že otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého
dôvodu, keďže jeho súčasný zárobok je nižší. Zároveň dodáva, že otec detí je v produktívnom veku a

pokiaľmupredchádzajúcezamestnanienevyhovovalo,malskončiťpracovnýpomeražvtedy,aksinájde
nové zamestnanie aspoň s porovnateľným zárobkom. Otec si totiž musí byť vedomý, že má vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom až do doby, pokiaľ nebudú samé schopné sa živiť, preto musí vynakladať
väčšie úsilie získať zamestnanie s vyšším príjmom. Napokon odvolací súd dodáva, že súhlas matkydetí so znížením výživného nie je dôvodom na zmenu napadnutého rozsudku, nakoľko matka detí
nedosahuje vyšší príjem oproti poslednej úprave výživného, a ani maloletých detí súd nezistil takú
zmenu pomerov, ktorá by zníženie výživného odôvodňovala.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.