Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 14, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/697/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112230532
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112230532.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom
Alpenstrasse 2, CH-6300, Zug, Švajčiarsko, IČO CHE-100.023.266, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8 proti odporcovi F. B., naposledy bytom A., F.
XXXX/X, toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpenému opatrovníčkou Mgr. Janou Palkovou,
vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu

Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO 42
176 778, v konaní zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, ul. Sov. hrdinov
163/66, o zaplatenie 441,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/89/2013-49 zo dňa 03. júna 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka na strane odporcu s a m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporcu, k rukám JUDr. Igora Šafranka, advokáta, náhradu trov konania v sume
46,99 eur.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania a odporcovi
a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo veci

samej odôvodnil podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 12.06.2014,
§ 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka a podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 s tým, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania
bola dňa 16.04.2008 medzi odporcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. uzatvorená
Zmluva o pôžičke č. 8042506873 s predmetom financovania - nákup tovaru fototechnika NIKON SB
800, pričom celková suma pôžičky bola 19.980,00 Sk (663,21 eur) s počtom 10 mesačných splátok

vo výške 1.998,00 Sk (66,32 eur) a konečnou splatnosťou 10 mesiacov, pri výške RPMN 58,64 % a
pri výške ročnej úrokovej sadzby 58,64 %. V zmysle bodu 6.2 Podmienok k Zmluve o pôžičke boli
mesačné splátky pôžičky splatné vždy do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V zmysle bodu
6.4 Podmienok k Zmluve o pôžičke bola prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy.
Uplatnená zmluvná pokuta vyplývala z bodu 12.2 Podmienok k Zmluve o pôžičke. Zmluvami o postúpení
pohľadávky odporcu z dní 11.06.2012 bola následne žalovaná pohľadávka postúpená na navrhovateľa.

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu založeného na uzatvorenej Zmluve o pôžičke,
v ktorom odporca ako spotrebiteľ nevystupoval ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, a spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (ako právny predchodca navrhovateľa) naopak
vystupovalaakododávateľ,resp.osoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, súd rozhodujúci o nároku vyplývajúcom zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliadol i bez návrhu na premlčanie (§ 5b Zákona č. 250/2007 Z.z.). Po právnomposúdenížalovanejpohľadávkysúddospelknázoru,žetútojepotrebnéposúdiťakopremlčanú,nakoľko
už uplynula 3-ročná premlčacia doba určená Občianskym zákonníkom pre daný zmluvný vzťah medzi
jehoúčastníkmi.Konečnásplatnosťposkytnutejpôžičkytotižbolavzmyslepredloženejzmluvyopôžičke

a k nim prináležiacim podmienkam dňa 20.02.2009 (kedy mohlo byť právo vykonané po prvý raz), ale
návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 14.11.2012. Vzhľadom na toto právne posúdenie veci
súd návrh v celom rozsahu zamietol, a to bez jeho meritórneho preskúmania. Rozhodnutie o náhrade
trov konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 v spojené s § 151 ods. 1 O.s.p. V
predmetnej právnej veci bol v konaní úspešný odporca, avšak tento nepodal návrh na rozhodnutie

o trovách a z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplynuli. Preto súd odporcovi náhradu trov konania
nepriznal. Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorý si v konaní uplatnil a vyčíslil
trovy právneho zastúpenia vo výške 94,20 eur za 2 úkony právnych služieb (prevzatie a príprava,
odpor proti platobnému rozkazu) vrátane DPH 20%, ktorej platiteľom je jeho právny zástupca, súd
pri rozhodovaní o návrhu na priznanie náhrady trov konania prihliadol na judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, najmä na uznesenie zo dňa 21.10.2013 sp. zn. 7Cdo/135/2013, z ktorého vyplýva

nasledovné: Z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. ("Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.") možno síce vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v
okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov, jej
vstup do konania nie je však prípustný v každom konaní. Vzhľadom na zmysel vedľajšieho účastníctva

(tým je pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ
ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním
môže byť zásadne len sporové konanie. To neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom
súd rozhoduje v tzv. skrátenom konaní, ktoré v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového

konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a dokazovania
vo vlastnom zmysle slova. Pokiaľ žalovaný v tzv. skrátenom konaní, v ktorom sa platobný rozkaz
vydáva spravidla bez jeho vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných žalobcom a žaloba sa
žalovanému doručuje až spolu s platobným rozkazom, nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, nemôže tak
procesne účinne urobiť ani iný subjekt, domáhajúci sa vstupu do konania na jeho na strane ako vedľajší

účastník. Konanie majúce povahu tzv. skráteného konania nadobudne atribúty sporového konania až
včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd
nariadipojednávanie.Ažpotakomtoprocesneúčinneuplatnenomúkonežalovanéhomôžebyťnaplnený
zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho
s cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p.),

prípadne aj svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 O.s.p.). Vychádzajúc z vyššie
uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že účinky vedľajšieho účastníctva v
štádiu tzv. skráteného konania nenastanú. Vzhľadom na uvedené, predovšetkým s prihliadnutím na
citovanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a taktiež na to, že všetky uplatnené úkony

právnych služieb vykonal vedľajší účastník ešte v skrátenom (rozkaznom) konaní, v ktorom odporca
nepodal odpor proti platobnému rozkazu, resp. dôvodom na zrušenie platobného rozkazu bolo jeho
nedoručenie do vlastných rúk odporcovi, súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania,
nakoľko účinky vedľajšieho účastníctva v skrátenom konaní nenastali, na základe čoho nie je možné
priznať ani trovy konania vykonané v takomto konaní.

Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým mu súd nepriznal náhradu trov konania, podal včas odvolanie
vedľajší účastník na strane odporcu. Podľa neho v súdenej veci nenastala fáza skráteného konania,
pretože § 172 ods. 9 O.s.p. zakazuje vydať platobný rozkaz ak sa uplatňuje právo na zaplatenie
peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, ak zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky. O takýto prípad ide aj v súdenej veci. Skutočnosť, že vec bola zapísaná do reg. Ro tiež

nie je podstatná, pretože v zmysle vyhlášky č. 543ú2005 Z.z. sa spory zo spotrebiteľských zmlúv
majú zapisovať do reg. C. Ďalej vedľajší účastník poukázal na to, že vo veci vzniesol námietku
premlčania odporom proti platobnému rozkazu, ktorý odpor bol zároveň vyjadrením k žalobe a súd sa
s posúdením premlčania stotožnil. Vedľajší účastník má tak právo na náhradu trov konania za trovy
právneho zastúpenia za úkony prevzatie a príprava zastúpenia ako aj písomné vyjadrenie k žalobe.

Vedľajší účastník preto navrhol, aby rozsudok súdu prvého stupňa bol v napadnutej časti zmenený
tak, že mu bude priznaná plná náhrada trov prvostupňového konania. Zároveň si uplatnil aj náhradutrov odvolacieho konania za trovy svojho právneho zastúpenia v odvolacom konaní, konkrétne tarifnú
odmenu, režijný paušál a k nim prislúchajúcu DPH za úkon písomného odvolania.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa navrhovateľ ani odporca písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil,
že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania
účastníkov podľa § 220 O.s.p. zmeniť, a to bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214
ods. 2 O.s.p..

Rozsudok súdu prvého stupňa v na padnutom výroku po nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovnastraneodporcusúdprvéhostupňaodôvodniltým,ževedľajšíúčastníkvstúpilvpredmetnej

veci do konania v štádiu tzv. skráteného konania, čo malo za následok, že účinky vedľajšieho účastníctva
nenastali /s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej
zmysel vedľajšieho účastníctva-pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov nemôže byť v štádiu
skráteného konania naplnený/ a všetky uplatnené úkony právnych služieb vykonal vedľajší účastník ešte
v skrátenom (rozkaznom) konaní.

Aplikáciu vyššie uvedených záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky /vyplývajúcich okrem
uznesenia sp. zn. 7Cdo/135/2013 zo dňa 21.10.2013, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, tiež
napríklad aj z rozhodnutí menovaného súdu sp.zn. 4Cdo/209/2013 zo dňa 28.1.2014 alebo sp. zn.
6Cdo/357/2012 zo dňa 28.1.2014/ súdom prvého stupňa na danú právnu vec nepovažuje odvolací súd
za celkom správnu.

Z obsahu spisu v predmetnej právnej veci vyplýva, že návrh na začatie konania podal navrhovateľ
súdu prvého stupňa dňa 14.11.2012. V návrhu na začatie konania navrhol, aby súd vo veci vydal
platobný rozkaz. Podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.12.2012, oznámilo Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že podľa § 93 ods. 2 O.s.p. vstupuje do konania ako vedľajší
účastník na stranu odporcu. Dňa 16.1.2013 vydal súd vo veci platobný rozkaz, ktorý následne doručil do

vlastných rúk navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi. Dňa 6.2.2013 bol súdu prvého stupňa doručený
odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti platobnému rozkazu vydanému súdom prvého
stupňa dňa 16.1.2013. Pre nedoručenie platobného rozkazu do vlastných rúk odporcovi súd prvého
stupňa a po bezvýslednom šetrení o súčasnom pobyte odporcu súd prvého stupňa dňa 13.2.2014 vydal
uznesenie č.k. 11C/89/2013-40, ktorým platobný rozkaz zo dňa 16.1.2013 zrušil a tiež uznesenie č.k.

11C/89/2013-41, ktorým odporcovi pre toto konanie ustanovil podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníčku.
Následne listom zo dňa 15.5.2014 súd prvého stupňa navrhovateľa i odporcu cestou jeho opatrovníčky
upovedomil o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Dňa 3.6.2014 bol potom súdom prvého stupňa
bez pojednávania verejne vyhlásený napadnutý rozsudok č.k. 11C/89/2013-49, ktorým súd návrh
navrhovateľa zamietol a odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane náhradu trov konania

nepriznal.

Z uvedeného opisu priebehu konania pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že vedľajší účastník konania
na strane odporcu vstúpil do konania v predmetnej právnej veci v štádiu tzv. skráteného konania, teda
v štádiu, ktoré trvalo od návrhu navrhovateľa na vydanie platobného rozkazu, cez jeho vydanie súdom
prvého stupňa, až do jeho zrušenia pre nedoručenie platobného rozkazu do vlastných rúk odporcovi

uznesením zo dňa 13.2.2014. S odvolaním sa na vyššie uvedený právny názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a jeho dôvody, je aj odvolací súd v zhode s právnym názorom vysloveným súdom
prvéhostupňa,žesamotnýmvstupomvedľajšiehoúčastníkadokonaniavštádiutzv.skrátenéhokonania
nenastali účinky vedľajšieho účastníctva. Súd prvého stupňa však neprihliadol vo svojom napadnutom
rozhodnutí na to, že konanie o návrhu navrhovateľa ďalej pokračovalo aj po skončení štádia tzv.

skráteného konania. Ak by konanie o návrhu navrhovateľa bolo ukončené právoplatnosťou platobného
rozkazu, ktorý súd prvého stupňa vo veci vydal, nebolo by možné proti napadnutému rozhodnutiu
súdu prvého stupňa nič namietať. Konanie v predmetnej právnej však štádiom tzv. skráteného konania
neskončilo. Súd prvého stupňa musel pre nedoručenie platobného rozkazu do vlastných rúk odporcuvydaný platobný rozkaz zrušiť /právoplatnosťou tohto rozhodnutia končí štádium tzv. skráteného konania
v predmetnej právnej veci/ a následne vo veci rozhodoval napadnutým rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil
bez pojednávania. Za tejto situácie je potrebné konštatovať, že účinky vedľajšieho účastníctva, ktoré

nemohli nastať samotným doručením podania vedľajšieho účastníka - oznámenia o vstupe v štádiu
tzv. skráteného konania, nastali bez ďalšieho po skončení tohto štádia a Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS sa stalo po zrušení platobného rozkazu riadnym vedľajším účastníkom konania
na strane odporcu a takým bolo aj v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa o
zamietnutí návrhu navrhovateľa z dôvodu premlčania jeho uplatnených nárokov.

Niet preto žiadneho dôvodu, aby vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nebola priznaná náhrada
trov účelne vynaložených na bránenie práv odporcu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Trovy vedľajšieho
účastníka, ktoré účelne vynaložil na bránenie práv odporcu sú trovy jeho právneho zastúpenia
advokátom v konaní, ktoré si k náhrade uplatnil, avšak len za úkon prevzatie a príprava zastúpenia.
Trovami za tento úkon právnej pomoci sú tarifná odmena 31,53 eur v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) v
spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., režijný paušál 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 uvedenej

vyhlášky a 7,83 eur ako daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky /20 % zo súčtu
tarifnej odmeny a režijného paušálu/. Celkovo predstavujú uvedené trovy sumu 46,99 eur.

Za ďalší, vedľajším účastníkom na strane odporcu uplatnený, úkon právnej pomoci - písomné vyjadrenie
k návrhu navrhovateľa na začatie konania zo dňa 28.1.2013, však vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhrada trov konania nepatrí. Tento úkon, ktorý bol vlastne odporom vedľajšieho účastníka na

strane odporcu proti platobnému rozkazu vydanému súdom prvého stupňa v konaní, vykonal vedľajší
účastník v štádiu tzv. skráteného konania, teda v čase, keď nemal postavenie vedľajšieho účastníka na
strane odporcu a na takýto úkon nemal žiadne oprávnenie. Trovy, ktoré na tento úkon vedľajší účastník
na strane odporcu vynaložil tak nie sú trovami účelne vynaloženými a preto mu za ne náhrada nepatrí.

Odvolací súd na základe vyššie uvedených záverov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,

vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu zmenil tak, že navrhovateľ uložil
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, k rukám JUDr. Igora Šafranka, advokáta,
náhradu trov konania v sume 46,99 eur.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2
O.s.p.. Vedľajší účastník bol v odvolacom konaní úspešný len čiastočne, keď síce odvolací súd na jeho

odvolanie zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa ale nepriznal mu požadovanú náhradu trov konania za
dva úkony právnej pomoci ale len za jeden. Z tohto dôvodu odvolací súd v zmysle uvedených zákonných
ustanovení rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .