Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 14, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/134/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712216946
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8712216946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MilanaŠebeňaačlenovsenátuJUDr.

Milana Majerníka JUDr. Mareka Kohúta ako sudcu spravodajcu, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o. , so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava 811 09, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava 813 11,
Župné námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 8.10.2013 pod č. k. 17C/417/2012-47, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby podanej dňa 27.9.2012 na

Okresnom súde Prešov a zaevidovanej pod sp. zn. 9C/212/2012 a to v časti na zaplatenie nemajetkovej
ujmy v sume 762,12 eur a konanie v tejto časti zastavuje.

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa v prevyšujúcej časti.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žaloby na náhradu majetkovej škody, ako aj na
náhradu nemajetkovej ujmy podané na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 a vedené pod pôvodnými
spisovými značkami 9C 204/2012, 9C 211/2012, 9C 212/2012, 9C 215/2012, 9C 223/2012, 9C
225/2012, 9C 266/2012, 9C 269/2012, 9C 271/2012, 9C

272/2012. Uznesením zo 9.10.2012 Okresný súd Prešov predmetné veci spojil na spoločné konanie. Z
dôvodu vylúčenia sudcov Okresného súdu Prešov boli takto spojené veci postúpené Okresnému súdu

Poprad. Tento zo spisu zistil, že v pôvodných exekučných veciach bol priebeh exekúcie nasledovný:

-14Er852/2010žiadosťoudeleniapoverenianavykonanieexekúciebolapodanánasúdna29.11.2010,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá uznesením z 28. 2. 2011,

- 20Er 348/2009 žiadosť podaná 27.9.2012 a bola zamietnutá uznesením z 29.3.2011,

- 11Er 669/2010 žiadosť bola podaná 5.10.2010 a bola zamietnutá uznesením z 28.1.2011

- 12Er 1/2010 žiadosť podaná 4.1.2010 a bola zamietnutá uznesením z 2.2.2011,

- 27Er 247/2009 žiadosť podaná 15.10.2009 a bola zamietnutá uznesením z 21.1.2011,- 23Er 1509/2009 (zrejme 2008) žiadosť podaná 10.6.2008 zamietnutá uznesením z 21.1.2011,

- 23Er 1339/2008 žiadosť podaná 21.5.2008 a zamietnutá uznesením z 21.1.2011,

- 10Er 119/2009 žiadosť podaná 18.9.2009 a bola zamietnutá uznesením z 31.1.2011

- 18Er 358/2009 žiadosť podaná 26.11.2009 a bola zamietnutá uznesením zo 14.3.2011

- 38Er 348/2009 žiadosť podaná 24.11.2009 a bola zamietnutá uznesením z 14.3.2011

Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že žaloba má náležitosti v zmysle § 42 a § 79 O.s.p.. Z
petitu žaloby je zrejmý uplatnený nárok žalobcu. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, a to tým, že súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej
lehote nepoveril súdneho exekútora k vykonaniu exekúcie. Žalovaná vzniesla námietku premlčania u

každého uplateného nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o
udelení poverenia predo dňom 23.4.2009. Súd dospel k názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady
škody, nie je premlčané. V exekučných veciach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu,
boli doručené žiadosti o udelenie poverenie až po dni 23.4.2009. Žalobcovi uplynula 3 ročná objektívna
premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá začala plynúť, keď sa žalobca dozvedel

o škode, t. j. najmä najskôr 15. deň od doručenia žiadostí o udelení poverenia súdu. Preto právo žalobcu
sa nepremlčalo, s výnimkou veci pôvodnej spisovej značky 9C 266/2012 (23Er 1509/2008), že žiadosť o
udeleniepovereniabolodoručenásúdu10.6.2008apôvodnéhokonania9C269/2012(23Er1339/2008),
kde žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu 21.5.2008. V oboch prípadoch uplynula 15 dňová
lehota od doručenia žiadostí predo dňom 23.4.2009 a žalobca neuplatnil právo v 3 ročnej objektívnej

premlčacej lehote. V tejto súvislosti súd citoval ustanovenie § 19 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov - ďalej len ZZŠ. Ako dôvod pre zamietnutie podanej žaloby vo všetkých spojených
veciach prvostupňový súd uviedol, že v exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu, žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencií prieťahov v

konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmavať Ústavný súd. Ustanovenie § 9 ods. 2. ZZŠ je účinné
od 1.1.2013, avšak, aj keď tieto žaloby boli podané v roku 2012, predmetné ustanovenie dopĺňa výklad
ustanovenia § 9 ods. 1 predmetného zákona. Preto je ho možné aplikovať aj pri uplatnenom

nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pred 1.1.2013. O namietaní

v prieťahoch v konaní sa neviedlo konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Neviedlo sa
disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva.
Súd v konaní o uplatnenom nároku náhrady škody nesprávnym úradným postupom nie je oprávnený
posudzovať nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v porušení povinností urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote. Nemožno všeobecné rozhodnutie súdu po zákonom

stanovenej lehote

posudzovať bez ďalšieho ako nesprávne úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach
pri posudzovaní návrhov na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov rozhodcovských
rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15 dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou
pre objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je

potrebné vykonať procesné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného
exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu zaslaním spisu novému exekútorovi,
rozhodnutie o trovách exekúcie), v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie
je možné považovať za zbytočné prieťahy. Žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného
postupu. Neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku škody. Žalobca si v konaní uplatňuje tzv.

majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhaní požiadavky v období, ktoré zbytočne uplynulo v dôsledku
potvrdenej činnosti súdu a nemajetkovú ujmu v peniazoch, keď samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadostí o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanej bez zbytočných prieťahov, nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na voľnosť spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, keď nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov na správu a vymáhaniepohľadávky. Nestačí samotné tvrdenie žalobcu, že mu náklady vznikli. Žalobca uplatnil aj nemajetkovú
ujmu, pri ktorej nepreukázal, že došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, že by došlo k zániku
povinného, ku zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, ku insolvencii povinného. Ide

iba o hypotetické uvažovanie žalobcu, bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Žalobca
už vôbec nepreukázal výšku uplatnenej náhrady škody. Súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej
ujmy vo výške uvedenej v Nálezoch Ústavného súdu SR o priznaní finančného zadosťučinenia
za konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Výškou uplatneného nároku predstavujúceho
majetkovú i nemajetkovú ujmu sa súd nezaoberal, keď žalobca nepreukázal základ nároku - vznik škody.

Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou.

Ďalším výrokom rozsudku súd nepriznal žalovanej náhradu trov konania.

Tento výrok súd zdôvodnil odkazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a tým, že úspešná žalovaná si náhradu trov
neuplatnila a trovy konania jej nevznikli.

Pojednávania dňa 8.10.2013 sa nezúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaná napriek

riadnemu predvolaniu. Žalobca e-mailovým podaním doručeným súdu 8.10.2013, žiadal pojednávanie
odročiť z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom súde

Nitra. Súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania z dôvodu
uvádzaného žalobcom v zmysle § 119 O.s.p.. Žalobca napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie
prevzal 2.8.2013, bez zbytočného odkazu neoznámil súdu dôvod na

odročenie pojednávanie, nepredložil súdu doklad o predvolaní na pojednávanie vo veci prejednávania
pred Okresným súdom Nitra. Návrh na odročenie neobsahoval údaje vyplývajúce z § 119 ods. 2 O.s.p..
Súd zistil, že právny zástupca žalobcu sa nezúčastnil ani pojednávania dňa 8.10.2013 pred Okresným
súdom Nitra, pre ktoré žiadal odročiť pojednávanie. Pokiaľ žalobca podal množstvo žalôb v
obdobnej veci na súdoch v rámci

Slovenskej republiky, musel si byť vedomý, že budú vytyčované pojednávania na rôznych súdoch a teda
má si pre takýto prípad zabezpečiť substitúciu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Ako dôvod uviedol, že postupom súdu sa mu odňala
možnosť konať pred súdom, že v konaní došlo k vadám, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci

tým, že súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Tieto odvolacie dôvody konkretizoval len tým, že súd svojím
rozhodnutím de jure a de facto aplikoval princíp prevej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd rozhodol
v merite veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 a zákona č.
514/2003 Z. z.. V právnom štáte nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku

právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré
sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom, čo už došlo k založeniu
zodpovednostného právneho vzťahu. Súd pri svojom rozhodovaní je viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/212 Z. z. a nemohol interpretovať
toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona a v znení zákona č. 412/2012 Z. z.. Ako

ďalší odvolací dôvod uviedol, že súd zamietol znalecké dokazovanie s poukazom, že on sám nepozná
dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške škody. Súd tak znemožnil žalobcovi objektívnym
spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a nechránenosť jej vzniku. Na zamietnutie znaleckého
dokazovanie nemal súd žiadne udržateľné dôvody. Je predsa zrejmé, že znalecké dokazovanie je treba
nariadiť tam, kde výšku škody je nutné určiť s použitím odborných znalostí. Žalobca pred súdom uviedol,

že žiadal vypracovanie znaleckého posudku. Keďže výsledok znaleckého dokazovania má tvoriť jeden
zozákladovprerozhodnutiesúduvovecisamej,súdzaložilsvojerozhodnutienanedostatočnezistenom
skutkovom stave.V priebehu odvolacieho konania žalobca v inej veci Okresného súdu Poprad spisovej značky 21C
422/2012, ktorá nie je predmetom rozhodnutia v tejto veci, založil originál znaleckého posudku č. 1/2014,
ktorý dňa 17.1.2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia

majetkovej škody žalobu. Súčasne oznámil, že predloženie originálu posudku do každého zo súdnych
konaní, ktorých sa týka, by bolo z pohľadu žalobcu mimoriadne finančne nákladné a z pohľadu súdu
technicky a personálne zaťažujúce. Preto žalobca len odkázal na tento originál znaleckého posudku.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí, v dôsledku čoho nebolo na
odvolacom pojednávaní priamo zopakované, či doplnené dokazovanie

vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je viazanosť
odvolacieho súdu v skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3,4,5 a § 214 ods.
2 O.s.p.). Nakoľko však rozsudok vo veci samej musí byť verejne

vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na
úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods.1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol

odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok
preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli
byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.
s. p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
odvolací súd k závoru, že odvolanie žalobcu v konečnom dôsledku nie je opodstatnené.

Pre rozhodnutie o druhom odvolacom dôvode je právne významné poučenie oboch účastníkov v súlade
s § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočností musia predložiť alebo označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočností predložené a
označené neskôr, súd neprihliada. Takéto skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr môžu byť odvolacím
dôvodom len za splnenie podmienok uvedených v § 205 O. s. p., ktoré v preskúmavanej veci splnené

neboli.

Žalobca ani v podaných žalobách, ani následne v ďalších písomnostiach zasielaných prvostupňovému
súdu, nenavrhol vykonanie dokazovania znalcom za účelom zistenia výšky vzniku nutnej škody.
Podobne nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by oznámil súdu v tejto veci, že zadal vypracovanie
znaleckého posudku. Právnym dôsledkom takéhoto postupu žalobcu v preskúmavanej veci je

neprípustnosť toho, aby odvolací súd mohol prihliadať k obsahu znaleckého posudku č. 1/2014, na ktorý
odkázal žalobca až vo svojom podaní zo dňa 13.6.2014.

Zaopodstatnenýniejemožnépovažovaťaniprvýzožalobcovuvedenýchodvolacíchdôvodovtýkajúcich
sa aplikácie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov - ďalej len ZZŠ v znení účinnom od 1.1.2013 pri

interpretácii pojmu „nesprávny úradný postup“.

Prvostupňový súd v tejto súvislosti v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že účinnosť novelizovanej
ustanovenia § 9 ods. 2 ZZŠ je až od 1.1.2013 a že žaloby v preskúmavanej veci boli podané v roku 2012,
avšak predmetné novelizované ustanovenie „dopĺňa aj vykladá ustanovenie § 9 ods.1 predmetného
zákona“. Samotný odvolateľ v poddanom odvolaní konštatoval, že v tomto prípade súd neprípustne

„interpretoval“ zákon, že ho novelizované ustanovenie „inšpirovalo“.

Vo všetkých veciach spojených na spoločné konanie preskúmavaných v tomto odvolacom konaní bola
podaná žaloba na náhradu škody a nemajetkovej ujmy dňa 27.9.2012, teda predo dňom účinnosti
novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č. 412/2012 Z. z.. V
súvislostistoutonovelizáciouneobsahujezákonžiadneprechodnéustanovenia.Vdôsledkutohomožno

ustanovenia uvedené v tejto novelizácie aplikovať len na konania začaté po dni 31.12.2012.Prvostupňový súd však pri svojom rozhodovaní bol oprávnený a povinný vykladať pojem „nesprávny
úradný postup“, pričom nie je vylúčené, aby sa „inšpiroval“

novelizovaným znením zákona prípustnou formou a rozsahom vyložil pôvodné znenie tohto zákonom

stanoveného pojmu.

Podľa § 9 ods. 1 ZZŠ v znení účinnom do 31.12.2012, sa za nesprávny úradný postup považovalo aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, a právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb.

Podľa obsahu tohto pojmu mohlo ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu. „K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri
ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale aj v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom
môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo
primeraných lehôt vhodného vydania (nie však vydanie rozhodnutia samo), lebo znaky nesprávneho

úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v
stanovenej lehote“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej značky 4Cdo24/2004 zo dňa 1.1.2011).

Z toho istého rozhodnutia najvyššieho súdu je však možné zistiť, že pokiaľ „...orgány nepostupovali v
rozpore so záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na ... konanie ..., ich konanie nevykazuje
znaky nesprávneho úradného postupu...“

Odvolací súd zastáva názor, že bez ohľadu na to, či konanie vo veci náhrady škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci bolo začaté pred alebo po 1.1.2013, nie je možné považovať za nesprávny úradný
postup v zmysle tohto zákona nedodržanie lehoty 15-tich dní stanovej v § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
zbierky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - ďalej len Exekučný poriadok, pokiaľ exekučný súd
rozhodol o podanom návrhu na začatie exekúcie inak, ako vydaním poverenia na vykonanie exekúcie

na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Znamená to, že pokiaľ bol návrh na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutý (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), zastavená exekúcia podľa § 57
ods. 1 Exekučného poriadku alebo bolo exekučné konanie zastavené podľa § 45 zákona č. 44/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, nejde o nesprávny úradný postup pre nevydanie rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote.

Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty 15 dní uvedenej v § 44 ods. 1 Exekučného poriadku môže byť
nesprávnym úradným postupom len v prípade oneskoreného vyhovenia žiadosti exekútora exekučným
súdom. Aj v takom prípade by však muselo ísť „o zbytočný prieťah“.

V tejto súvislosti možno odkázať na závery Ústavného súdu SR uvedené v nálete IV.ÚS 606/2012 zo
dňa 14.12.2012. Ústavný súd tam, okrem iného, zdôraznil, že „... aj niekoľko mesačná nečinnosť súdu

nemusí zakladať práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“. Poukázal na to, že žalobca
podával žiadosti o udelenie poverenia

hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní, a preto musel počítať s určitým
technicko-administratívnymzdržanímnastranesúdu,ktoréspôsobilo,žeojehožiadostibolorozhodnuté
s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Povinnosťou súdu je organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby so čo najrýchlejšie odstránil
stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so svojím návrhom na rozhodnutie súdu.Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom, právnou a faktickou
zložitosťou prejednávanej veci, legislatívnou úpravou súdneho procesu, správaním účastníkov konania
a v konečnom dôsledku objektívnou možnosťou súdu rozhodnúť vec včas pri zachovaní poradia veci

podľa dátumu ich nápadu na súd.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom napadnutého rozsudku, že v žiadnej z vecí spojených na
spoločné konanie tvoriacich predmet tohto odvolacieho konania, neboli splnené podmienky pre záver,
že v nich došlo „k zbytočným prieťahom“ spĺňajúcim podmienky nesprávneho úradného postupu. Vo
všetkých z nich bol návrh súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutý

a exekúcia bola zastavená (§ 44 ods.2, 3 Exekučného poriadku). V žiadnej z týchto spojených vecí
nebola podaná sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu a tento nekonštatoval pri prešetrovaní, že došlo
zo strany súdu k zbytočným prieťahom. Podobne v žiadnej z týchto vecí disciplinárny súd pre zbytočne
prieťahy nezistil, že by sa konajúci sudca dopustil disciplinárneho previnenia. Takýto zbytočný prieťah
preskúmavanejvecinevyplývaanizrozhodnutiaEurópskehosúdupreľudsképráva,anizprávoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorej by bolo konštatované,

že sa porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od

doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005, podľa tohto zákona

možno vykonať exekúcie aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou

súhlasila, ako aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených. S účinnosťou od 1.6.2011 sa to týka výslovne aj rozhodnutí rozhodcovských súdov (z. č.

102/2011 Z. z.). Pretože rozhodcovské komisie na riešenie

pracovných sporov od roku 1991 neexistujú a právo priznané rozhodnutím takejto komisie sa premlčalo
uplynutím 10 rokov (§ 110ods. 1 Občianskeho zákonníka), je treba ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku vykladať podľa medzinárodného práva, ktorým sme viazaní.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné

poverenie exekútora na vykonanie exekúcie, s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm.
c/, d/ Exekučného poriadku. Táto legislatívna zmena bola zavedená do exekučného poriadku
zákonom č. 144/2010 Z. z., ktorý novelizoval (okrem iného) Exekučný poriadok a zakotvil s účinnosťou
od 1.6.2010 spomínanú okolnosť, že lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí
pre rozhodnutia rozhodcovských komisií a od 1.6.2011 ani pre rozhodcovské rozsudky.Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností,
či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je
oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto

zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý v zmysle §
45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak

rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný
vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom
rozhodcovskom konaní) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou
okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo

exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia

nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o rozhodcovskom konaní.

Aj keď to má pre konečné rozhodnutie v preskúmavanej veci len doplňujúci význam, je možné súhlasiť
s tým, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie uplatnenej náhrady škody
a nemajetkovej ujmy Ani jeden z tvrdených dôvodov žalobca ničím nepodložil a nepreukázal. Preto

nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
alebo k insolvencii povinného, prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu
vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné
riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania.

Jepotrebnézdôrazniť,ženebolapreukázanáanipríčinnásúvislosťmedzipostupomsúduprvéhostupňa
v predmetnej exekučnej veci (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie je možné považovať ani za prieťahy
v konaní) a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Taktiež nijakým spôsobom žalobca nepreukázal údajný stav trvania právnej neistoty, ktorá mala byť
spôsobená tým, že súd prvého stupňa v exekučnom konaní nerozhodol v zákonom stanovenej 15 -

dňovej lehote na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okrem týchto dôvodov v konečnom dôsledku akceptujúcich skutkový a právny záver napadnutého
rozsudku,jemožnékonštatovať,žežalobcavpoddanomodvolanínespochybnilskutkovýaprávnyzáver
o premlčaní nárokov žalobcu uplatnených v pôvodných konaniach spisovej značky 9C 266/2012 a 9C
269/2012.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej s jedinou výnimkou.

Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku neobsahuje popis zisteného skutkového stavu týkajúci sa veci
pôvodnej spisovej značky 9C/212/2012 EX11283,/2009 povinnej O. Q.. Exekúcia vedená pôvodne pod
Okresným súdom Prešov pod spisovou značkou 38Er 348/2009 bola zastavená uznesením zo dňa

25.5.2011, pričom z dôvodu zamietnutia žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia uznesením
zo dňa 14.3.2011 toto uznesením nadobudlo právoplatnosť na vykonateľnosť dňa 1.6.2011.

Dňa 27.9.2012 podal žalobca proti žalovanému na Okresnému súde Prešov dve žaloby týkajúce
sa tej istej povinnej O. Q. narodenej XX.X.XXXX a nárokov z toho istého exekučného konania EX
11283/2009. U každého z týchto vecí si uplatnil inú výšku náhrady majetkovej škody, a inú výšku náhradynemajetkovej ujmy. Vo veci pôvodnej spisovej značky 9C/212/2012, ktorá je predmetom preskúmavanej
veci, si uplatnil nárok majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 951,50 eur.
Majetková škoda vo veci spisovej značky 9C/212/2012 predstavovala náhradu vynaložených nákladov

spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou v rámci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadostí o udelení poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o jej zamietnutí. Nemajetková ujma v peniazoch bola vypočítaná ako násobok sumy 55,- eur za každý
mesiac omeškania činnosti exekučného súdu.

V žalobe zapísanej pod pôvodnú spisovú značku 29C/249/2012, ktorá bola následne podstúpená

Okresnému súdu Humenné, si žalobca uplatnil zaplatenie majetkovej škody vo výške 3.810, 62 eur a
nemajetkovej ujmy vo výške 762,12 eur. Majetková škoda pozostávala z náhrady istiny, príslušenstva,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a nemajetková ujma
z náhrady za vnútorný zásah do spoločnosti pri ovplyvňovaní podnikateľského plánovania a
rozhodovania, za porušenie práv žalobcu, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaných zákonom, stratu v dôveru v právo a v spravodlivé riešenie veci a za zamedzenie

vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie. Výška tejto náhrady sa mala rovnať 20 % z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom.

Vec pôvodnej spisovej značky 29C/249/2012 bola postúpená na rozhodnutie Okresnému súdu
Humenné, kde sa viedla pod spoločnou spisovou značkou 12C/283/2012. Rozsudkom zo dňa
24.3.2014 bola žaloba zamietnutá. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v

Prešove č. k. 7Co/130/2014-92 zo dňa 29.9.2014, pričom rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňom
3.11.2014.

V preskúmavanej veci prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol nároky uplatnené pôvodnou
žalobou vedenou pod spisovou značkou 9C/212/2012, aj keď sa bližšie

dôvodmi tohto zamietnutia nezaoberal. Toto pochybenie však nie je odvolacím dôvodom a preto odvolací

súd sa ním bližšie nemusí zaoberať. Musel však vyriešiť otázku, či rozsudkami súdov vo veci spisovej
značky 12C/283/2012 Okresným súdom Humenné nebola založená prekážka rozsúdenej veci (§ 159
ods. 3 O.s.p.).

Preukážka právoplatnej rozhodnutej veci znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne
rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Táto prekážka je založená v prípade totožnosti účastníkov konania

a totožnosti predmetu konania. V oboch preskúmavanej veciach nepochybne sú účastníci tí istí. Predmet
konania tvorí jednak žalobný nárok (žalobný petit) spolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal
žalobný návrh vyplývať.

Náhrada tzv. majetkovej škody je v oboch týchto prípadoch uplatňovaná z iného skutkového dôvodu,
preto v tejto časti sa nejedná o prekážku rozhodnutej veci.

Tie isté skutkové dôvody sú však uvádzané pri uplatňovaní oboch nárokov na náhradu nemajetkovej
ujmy. Rozdielny je spôsob výpočtu tejto náhrady, keď vo veci pôvodného čísla 9C/212/2012 si uplatňuje
výšku náhradu ako násobok sumy 55,- eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu. Vo
veci pôvodného spisu čísla 29C/249/2012 sa jedná o sumu 20 % z uplatňovanej istiny a príslušenstva,
teda z hodnoty žalovaného majetkového práva.

V dôsledku totožnosti skutkových dôvodov uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy vznikla
právoplatnosťou rozhodnutí súdov vo veci 12C/283/2012 Okresného súdu Humenné preukážka
rozsúdenej veci čo do náhrady nemajetkovej ujmy v sume 762,12 eur.

Na prekážku rozsúdenej veci prihliada súd aj bez návrhu účastníka, t. j. z úradnej povinnosti. V
dôsledku toho, aj keď to žalobca nenamietal v podanom odvolaní, odvolací súd zrušil výrok rozsudkuo zamietnutí žaloby podanej dňa 27.9.2012 na Okresnom súde Prešov a zaevidovanej pod spisovou
značkou 9C/212/2012 v časti na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 762,12 eur a konanie v tejto
časti zastavil (§ 221 ods.1 písmeno d) O.s.p.). V prevyšujúcej časti bol rozsudok súdu prvého stupňa vo

výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdený (§ 219 ods.1 O.s.p.).

Potvrdený bol aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Dotknutou osobou oprávnenou podať
odvolanie mohol byť len žalovaný, ktorý takéto odvolanie nepodal.

Úspech v odvolacom konaní mal taktiež žalovaný, preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods.1 O.s.p.
vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho

konania. Žalovanému však žiadne odvolacie trovy nevznikli, ani nepodal návrh na náhradu takýchto trov.

Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 ku 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.