Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 14, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/466/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110230023
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3110230023.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky R. X., bytom Y. XXX, práv. zast.
JUDr. Ľubomírom Porubanom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Jilemnického č. 2 proti odporcovi R. F.,
bytom F., Furmanská XXXX/X, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 26. marca 2014, č.k. 22C/264/2010 -132, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd
zaviazal odporcu zaplatiť jej 20.000 Eur s úrokom z omeškania 6,5% ročne od 5.12.2008 do zaplatenia,
titulom náhrady nemajetkovej ujmy podľa §13 Občianskeho zákonníka. Odporcovi náhradu trov konania

nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka sa podanou
žalobou pokúšala prostredníctvom ochrany osobnosti nahrádzať a zvyšovať nároky na bolestné
a sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko žaloba (a predložené dôkazy) bola koncipovaná
na skutkovom základe, ktorý zodpovedá uplatneniu nárokov na náhradu škody spočívajúcu v
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, prípade náhrady na strate na zárobku. V konaní bolo
nepochybne preukázané, že navrhovateľka pri dopravnej nehode zavinenej dňa 4.12.2008 v dôsledku

protiprávneho konania odporcu utrpela ujmu na zdraví, čím nepochybne došlo k zásahu do jej práv
na ochranu zdravia a bola jej spôsobená škoda na zdraví. Túto si však mala uplatňovať v prvom
rade na základe špeciálnych ustanovení Občianskeho zákonníka, teda ako nároky z bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia, čo neurobila. Súd teda skúmal, či boli dané predpoklady na
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a či ujma na osobnostných právach navrhovateľky

dosiahla intenzitu zníženia dôstojnosti a lebo vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti v značnej miere.
Navrhovateľka za značnú ujmu na svojich osobnostných právach považovala obmedzenia v športovej
činnosti po úraze: nemôže behať, lyžovať, korčuľovať a pre nedostatok pohybu trpí obezitou; ďalej
pretrvávajúce zdravotné problémy, bolesti, zníženie možnosti sa zamestnať, pokles zárobku v porovnaní
s predchádzajúcim zárobkom, stratu kvality života s ohľadom na vek a obmedzenia ďalších aktivít v
rámci spoločenského vyžitia. To, že nejaké činnosti, ktoré predtým vykonávala už nevykonáva (napr.

tanec, činnosť v hasičskom zbore a pod.) potvrdzovali aj vypočutí svedkovia.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla
dôkazné bremeno a nepreukázala vznik žiadnej závažnej ujmy na zdraví ani zásah do osobnostných
práv takého rozsahu, ktoré by jej bránili v ňou tvrdených aktivitách a v predchádzajúcom spôsobe života.Ako vyplýva zo znaleckého posudku Prof. MUDr. Labaša, z pripojeného priestupkového spisu, jej úraz
pri dopravnej nehode bol ľahký, vyžadoval maximálne 14 dňovú práceneschopnosť a bolesti nôh v
lýtkach mohli pretrvávať 5-7 dní a navrhovateľka nebola výrazne obmedzovaná v jej spôsobe života, čo

v konečnom dôsledku potvrdila aj ona sama vo výpovedi pred dopravnou políciou v rámci prešetrovania
dopravnej nehody. Jej výpoveď o pretrvávajúcich bolestiach a nemožnosti sa venovať športu sú len
subjektívnymi tvrdeniami navrhovateľky, ktoré neboli podložené žiadnym lekárskym potvrdením, z
ktorého by vyplývali ňou tvrdené obmedzenia, že športovať nemôže. Nebolo preukázané ani to, že
predchádzajúcipracovnýpomerukončilaprezdravotnéproblémy,ktorébymalinejakúpríčinnúsúvislosť

s úrazovým dejom dňa 4.12.2008. Všetky ňou uplatňované nároky mohli byť odškodnené inak, a to v
rámci bolestného a je zrejmé, že jej úraz nemá za následok žiadne také poškodenie zdravia, ktoré by
lekárov oprávňovalo priznať jej nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia. V posudku o bolestnom
jej totiž nebol priznaný z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia ani jediný bod a priznané bolestné
bolo na nízkej hranici. Možnosť uplatnenia špeciálnych nárokov na náhradu škody vylučuje uplatnenie
všeobecných nárokov na náhradu škody. Z týchto dôvodov mal súd nárok navrhovateľky na náhradu

škody na zdraví, spočívajúcu v nemajetkovej ujme v peniazoch za nepodložený a nepreukázaný.
Zásah do osobnostných práv navrhovateľky nemal podľa predložených dôkazov za následok zníženie
dôstojnosti alebo vážnosti navrhovateľky v spoločnosti v žiadnej miere. Preto súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. v zmysle ktorého úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo si žiadne neuplatnil.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľka
a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a
zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania. V odvolaní namietala, že okresný súd pochybil pri
aplikácií hmotného práva, keď nesprávne interpretoval ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka
a zároveň zmätočne argumentoval ustanoveniami o náhrade škody (§ 420 a nasl. Občianskeho

zákonníka), ktoré sa nevťahujú na prejednávanú vec. Prvostupňový súd v podstate rozhodol, že sa
jednakmaladomáhaťnárokovzozodpovednostizaškoduanienáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch,
a tiež že v žiadnej miere nebola znížená jej dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. Oba uvedené
dôvody sú však nesprávne, lebo súd zmiešava dva rôzne pojmy. Ak teda mal súd primárne za to, že
neboli splnené predpoklady pre ochranu osobnosti (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka), nemal ani

posudzovať prípadné následky týchto zásahov. Okrem toho je absolútne nesprávne zužovať následky
zásahov do niektorého z osobnostných práv iba na dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, pretože tieto
sú uvedené len v demonštratívnom výpočte v ustanovení § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. S
okresným súdom možno súhlasiť len s tým, že ,,nepochybne došlo k zásahu do jej práv na ochranu
zdravia, avšak takéto konštatovanie nie je úplné, pretože osobnostné práva pozostávajú z viacerých

stránok, keď na prvé miesto sa kladú typické prvky ochrany osobnosti, konkrétne život a zdravie.
Nedodržaním pravidiel cestnej premávky, však bolo zasiahnuté nielen do jej zdravia, ale aj do jej ľudskej
dôstojnosti, vrátane rozvíjania svojej osobnosti; ako aj súkromia, vrátane vytvárania a rozvíjania vzťahov
s ostatnými ľudskými bytosťami, či už v rodine, alebo v spoločnosti. Predmetný neoprávnený zásah
objektívne ohrozil i poškodil jednotlivé uvedené zložky a to takým spôsobom, že žiadna forma primárnej

satisfakcie podľa § 13 ods. l Občianskeho zákonníka nepostačuje na to, aby bola primerane vyvážená
a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma. Vzhľadom na povahu a spôsob zásahu; jeho charakter a
závažnosť; neodstrániteľnosť a trvácnosť; na mieru zníženia dôstojnosti; narušenia jej súkromných
a rodinných vzťahov; jej uplatnenia v práci a spoločnosti; ako aj na to, že nemala možnosť zásah
odvrátiť, je morálne zadosťučinenie nepostačujúce. Poskytnutie náhrady v peniazoch tak ostalo jediným

prijateľným spôsobom reparácie nemajetkovej ujmy, ktorú pociťuje citlivejšie ako prípadnú škodu. Ujmu
na osobnostných právach síce možno posudzovať len z objektívnych hľadísk, pretože nie je možné
presne empiricky zistiť kto a ako ju prežíva, či do akej miery ho takýto zásah zasiahol a ako rýchlo
sa a akým spôsobom je človek schopný sa s tým vyrovnať. Je však zrejmé, že každý, kto by sa
nachádzal v jej postavení a na jej mieste, by takúto závažnú ujmu pociťoval rovnako. V prejednávanej

veci súd mal preto vychádzať z bezprostredného vnímania výpovedí a so zreteľom na ich podanie nemal
dôvod pochybovať o ich pravdivosti. Z nečakaného zásahu začala postupne pociťovať šok, zúfalstvo,
pretože si bola vedomá, že už nikdy nebude viesť taký život ako pred zásahom, ku ktorému vôbec
nemuselo dôjsť, keby si odporca plnil svoje základné povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov.
Neodstrániteľnosť a dlhotrvajúca (až neurčiteľná) doba pôsobenia následkov následne vyvolali u nej

pocity úzkosti. Je potrebné tiež zdôrazniť skutočnosť, že na vznik zodpovednosti stačí, aby išlo o takýzásah, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť právo a nevyžaduje sa aj vyvolanie následkov
zásahu. Požiadavka, aby podmienkou úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti bolo vyvolanie
následkov, by znamenala povinnosť súdu tieto následky zisťovať, čo by bolo v kolízií s cieľom právnej

úpravy ochrany osobnosti ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky sp.
zn. 1Cz 32/78). Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vadou vnútornej
nekonzistentnosti, keď na jednej strane uznáva odlišnosť nárokov (ochrana osobnosti náhrada
škody), na strane druhej stotožňuje uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy s nárokom škodou.
So závermi súdu sa nemožno stotožniť, a to i s poukazom na konštantnú súdnu prax a poukázala

na Rozsudok Nejvyššího soudu České republiky, sp.zn. 30 Cdo 154/2007, Rozsudok Nejvyššího
soudu České republiky, sp.zn. 30 Cdo 2485/2004. Irelevantne tiež pôsobí gro odôvodnenia rozsudku
zaoberajúce sa znaleckým posudkom, ktorý mal len potvrdiť, že k zásahu do práva na zdravie skutočne
došlo; znalecký posudok v žiadnom prípade nehodnotí následky v oblasti ochrany osobnosti pro futuro.
Pokiaľ súd prvého stupňa nemal zreteľne rozlíšené, že ide o dva rozdielne inštitúty, mal konanie
viesť tak, aby mu účastníci poskytli dostatok dôkazného materiálu umožňujúceho ich odlíšenie. Súd

však počas priebehu konania ani raz nevyjadril svoj predbežný právny názor spochybňujúci uplatnenie
nároku podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aj preto pôsobí meritórne rozhodnutie a jeho
odôvodnenie prekvapujúco. Netreba opomenúť skutočnosť, že jej stále patrí právo žalovať niektorý z
nárokov podľa ustanovenia § 444 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože konanie o ochrane osobnosti
nezakladá možnosť vznesenia námietky litispendencie alebo dokonca námietku res iudicata. Napadnuté

rozhodnutie sa tak javí v priamom rozpore s celkovým účelom dotknutej právnej úpravy (teleologický
výklad podaný Nejvyšším soudem České republiky v rozsudku sp. zn. 30 Cdo 3592/2006), pretože
vzhľadom na jej nízky vek v čase neoprávneného zásahu, závažnosť, intenzitu, trvanie a nenávratnosť
zdravia, je požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy dostatočná, dôstojná a k všetkým okolnostiam
prípadu adekvátna k obmedzené možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti (v rodine, v bydlisku,

či na pracovisku). So zreteľom na okolnosti prípadu je potrebné tiež zohľadňovať nielen preventívnu,
ale najmä satisfakčnú funkciu peňažnej náhrady slúžiacej iba na zmiernenie ujmy a nie je na jej úplnú
náhradu, pretože tá sa ani nedá vyčísliť ( pozri doktrinálnu poznámku prof. Švesktku aplikovateľnú aj na
slovenskú prax). So zreteľom na uvedené rozhodnutím okresného súdu bolo tiež porušené jej právo na
spravodlivý proces, pretože odôvodnenie súdu je ako celok nepresvedčivé a nepreskúmateľné, pokiaľ

sa jedná o dôvody, na základe ktorých súd rozhodol. Poukázala na ust. § 157 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, súvisiacu judikatúru a rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné

ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p.,
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého
stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby
jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.1
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,

má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti a sťaženie
spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“) bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho

liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh

(ďalej len „následok“).

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Občiansky zákonník priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti, najmä života a
zdravia, pričom zákon vymedzuje znaky, za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať
za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej

osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo
ohrozením osobnostných práv). Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba
právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté
primerané finančné zadosťučinenie ( § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa ust. § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka najmä preto, že bola v

značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ( § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka). Prípustnosť
peňažnej satisfakcie je opodstatnená všade tam, kde je osobnostná ujma spojená s osobitne citeľným
znížením postavenia fyzickej osoby v spoločenských kruhoch, v ktorých sa pohybuje a kde zmenšenie
a vyváženie ujmy nemožno napraviť inak, len cestou primeraného zadosťučinenia formou peňažného

plnenia. Predpokladom vzniku tohto práva je preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne
za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v značnej miere a preukázanie
tohto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu, teda v danom prípade navrhovateľku. Pokiaľ ide o
vyjadrenie miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba
vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej

osoby a z nepriaznivých dôsledkov takéhoto zásahu.

Osobnosť fyzickej osoby tvoria mnohé zložky a to aj ochrana zdravia. V prípade nárokov na náhradu
škody vzniknutej titulom ujmy na zdraví Občiansky zákonník poskytuje poškodeným na zdraví
široké možnosti právnej ochrany, medzi ktoré patria špeciálne nároky upravené v ust. § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka ( bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada straty na zárobku a

pod. ) a všeobecná právna úprava ochrany osobnosti v ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods.2,3 Občianskeho zákonníka a nároky na
náhraduškodynazdravízabolesťasťaženiespoločenskéhouplatneniapodľa§444ods.1Občianskeho
zákonníka sú samostatné právne prostriedky ochrany fyzickej osoby a uplatnenie nárokov z titulu práva
na ochranu osobnosti nenahrádza, nedopĺňa ani nerozširuje rozsah náhrady škody podľa ust. § 420 a

nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o samostatné nároky podmienené rôznou sférou ochrany.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec
po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď návrh
navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej 20.000 Eur s úrokom z
omeškania 6,5% ročne od 5.12.2008 do zaplatenia, titulom náhrady nemajetkovej ujmy podľa §13

Občianskeho zákonníka ako nedôvodný zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa mal aj odvolací súd za preukázané,
že navrhovateľka pri dopravnej nehode zavinenej dňa 4.12.2008 v dôsledku protiprávneho konania
odporcu utrpela ujmu na zdraví, čím nepochybne došlo k zásahu do jej práv na ochranu zdravia a bola
jej spôsobená škoda na zdraví. Túto si však mala aj podľa odvolacieho súdu uplatňovať v prvom rade

na základe špeciálnych ustanovení Občianskeho zákonníka, teda ako nároky z bolestného a sťaženiaspoločenského uplatnenia, čo neurobila. Súd prvého stupňa teda ďalej správne skúmal, či boli dané
predpoklady na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a či ujma na osobnostných právach
navrhovateľky dosiahla intenzitu zníženia dôstojnosti a lebo vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti

v značnej miere. Navrhovateľka za značnú ujmu na svojich osobnostných právach považovala
obmedzenia v športovej činnosti po úraze: nemôže behať, lyžovať, korčuľovať a pre nedostatok pohybu
trpí obezitou; ďalej pretrvávajúce zdravotné problémy, bolesti, zníženie možnosti sa zamestnať, pokles
zárobku v porovnaní s predchádzajúcim zárobkom, stratu kvality života s ohľadom na vek a obmedzenia
ďalších aktivít v rámci spoločenského vyžitia. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel zhodne so

súdom prvého stupňa k záveru, že v danom prípade navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala vznik žiadnej závažnej ujmy na zdraví ani zásah do osobnostných práv takého rozsahu,
ktoré by jej bránili v ňou tvrdených aktivitách a v predchádzajúcom spôsobe života, preto súd prvého
stupňa správne návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Súd prvého stupňa teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil
z nich i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia ako presvedčivým, plne vyčerpávajúcim, využijúc postup podľa ust. § 219
ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov a tieto preto duplicitne
opakovať nebude.

Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje skutočnosť, že súd prvého stupňa
správne svoje rozhodnutie správne odôvodnil, ak poukázal na ust. § 444 Občianskeho zákonníka, v

zmysle ktorého pri škode na zdraví sa jednorazové odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.

Odvolací súd je názoru, že pri škode na zdraví, nemajetková ujma, je krytá v slovenskej právnej
úprave, cez ustanovenia zákona o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Nároky,
ktoré uplatňuje navrhovateľka sú nárokmi nemajetkovej ujmy odškodňované podľa § 444 Občianskeho

zákonníka. Iné druhy nárokov nemajetkovej ujmy právny poriadok Slovenskej republiky výslovne
neupravuje. Z tohto dôvodu tu nie je priestor tieto zložky práva uplatňovať cez ochranu osobnosti.

Odvolací súd chápe, že navrhovateľka sa snaží tento nedostatok v právnej úprave Slovenskej republiky
obísť aplikáciou cez ust. § 13 Občianskeho zákonníka, avšak je toho názoru, že nárok tak, ako ho
navrhovateľka uplatňuje, bez pochýb pokrýva ust. § 444 Občianskeho zákonníka a ust. zákona č.

437/2004 Z. z. o odškodňovaní bolestného a uplatnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Aj nároky
v oblasti súkromia a rodinného života totiž pokrýva zákon č. 437/2004 Z. z., pretože poskytuje náhradu
pre obmedzené možnosti poškodeného nielen v živote, ale aj spoločnosti.

Z doterajšej súdnej praxe, nie sú známe judikované rozhodnutia (podľa slovenskej právnej úpravy), aby
ten, kto mal poškodené zdravie, mal nárok na náhradu cez ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Nároky poskytované cez ochranu osobnosti, sú známe, avšak na inom skutkovom základe. V danom
prípade však navrhovateľka po dopravnej nehode je žijúcou osobou, ktorá osobne uplatňuje nároky z
titulu dopravnej nehody, ktorú jej spôsobil odporca, a to nároky týkajúce sa nemajetkovej ujmy v oblasti
poškodeného zdravia a rodinného a súkromného života.

Súd prvého stupňa preto správne vo veci rozhodol, ak uplatnený nárok navrhovateľkou na náhradu

nemajetkovej ujmy zamietol. Vykonaným dokazovaním totiž bolo zistené, že nároky, ktorých sa
domáhala, a to formou nemajetkovej ujmy cez ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, v súvislosti s
tým, že bolo zasiahnuté do jej zdravia, telesnej integrity, ako aj do jej rodinného a súkromného života
sa uplatňujú v rámci odškodňovania bolesti poškodeného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré
sa realizujú cez zákon č. 437/2004 Z. z..

Odvolací súd nepopiera, že takéto nároky sú zložkami práva, ak dôjde aj k zásahu do osobnostných
práv, ale v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia sú nemajetkovou ujmou, ktorou sa výslovne
odškodňuje sťaženie v živote a v spoločnosti. Tie zložky práva, ktoré uplatňuje navrhovateľka v konaníz titulu nemajetkovej ujmy cez ustanovenia týkajúce sa ochrany osobnosti, sú zložkami práva, ktoré sa
priznávajú, aj keď sa odškodňuje sťaženie spoločenského uplatnenia.

Čo sa týka rozhodnutí, na ktoré poukazovala navrhovateľka v odvolaní, odvolací súd uvádza, že tieto

riešia iné situácie, zjavne odlišné od situácie, ktorá je predmetom tohto konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa v predmetnej veci dostatočne zistil skutkový stav
a správne vec právne posúdil, preto odvolací súd nepovažoval námietky navrhovateľky uvádzané v
odvolaní za opodstatnené a rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu týchto trov neuplatnil

postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .