Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711200199
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5711200199.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: V. E., nar.
XX.XX.XXXX,bytomE.V.č.XXXX/XX,protiodporcovi:HomeCreditSlovakia,a.s.,sosídlomPiešťany,
ul. Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený splnomocneným zástupcom In Medias Res, s. r.
o., so sídlom Trnava, ul. Sladovnícka č. 13, IČO: 36 863 351, o zaplatenie sumy 1.912,11 eur z titulu
bezdôvodného obohatenia a sumy 600 eur z titulu finančného zadosťučinenia, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 15. novembra 2013 č. k. 21C/6/2011-549, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 21C/6/2011-549 zo dňa 15. 11. 2013 návrh navrhovateľa na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.912,11 eur zamietol (výrok I.). Zamietol aj návrh navrhovateľa
na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 600 eur (výrok II.). Zároveň vyslovil, že o trovách
konania rozhodne osobitne (výrok III.).
Súd konštatoval, že účastníci dňa 27. 06. 2003 uzatvorili úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového

úveru a vydaní a používaní platobnej karty. V zmluve dohodli výšku úverového rámca 995,81 eur
s tým, že navrhovateľ bude poskytnutý úver splácať mesačne sumou 39,83 eur. Podľa výpisov z
účtovnej evidencie odporcu, navrhovateľ vyčerpal dohodnutý úverový rámec vo výške 1.082,14 eur.
Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že úver čerpal vo výške 995,82 eur tak, ako bol
dohodnutý. Podľa účtovnej evidencie navrhovateľ zaplatil odporcovi celkovo sumu 278,82 eur. Do tejto
sumy navrhovateľ nezahrnul úhradu poplatku za výber z bankomatu, mesačný poplatok za vedenie
účtu, sankčné úroky, zmluvnú pokutu, ani úroky. Navrhovateľ zaplatil odporcovi 7 dohodnutých splátok,

pričom prvú zaplatil dňa 14. 08. 2003 a poslednú dňa 27. 05. 2004. Po uvedenom dátume svoj záväzok
z úverovej zmluvy prestal plniť. Podľa účtovnej evidencie navrhovateľ zaplatil odporcovi celkovo sumu
278,82 eur. Navrhovateľ si záväzok zo spornej úverovej zmluvy (vrátiť poskytnutú sumu 995,82 eur)
neplnil, a preto odporca uplatnil voči Českej poisťovni Slovensko, s ktorou dňa 10. 07. 2002 uzatvoril
rámcovú poistnú zmluvu č. 900511994-01 o poistení úverov právo na poistné plnenie a poisťovňa
mu zaplatila namiesto navrhovateľa dlh zo spornej úverovej zmluvy vo výške 35 915,67 Sk (1.192,18
eur), a to dňa 23. 09. 2004. Podľa dohody uvedenej v čl. 12.4. poistnej zmluvy, vyplatením poistného

plnenia prechádzajú všetky práva a povinnosti z poistnej zmluvy o úvere na poisťovňu. Keďže poistné
plnenieboloodporcovipoukázanédňa23.09.2004,týmtodňomsastalavlastníkomspornejpohľadávky
Česká poisťovňa Slovensko, a. s. Listom zo dňa 19. 12. 2005 odporca, zároveň aj Česká poisťovňa
Slovensko, a. s., oznámila navrhovateľovi, že dňa 16. 09. 2004 došlo k postúpeniu pohľadávky.Poisťovňa túto pohľadávku postúpila dňa 07. 12. 2005 v plnom rozsahu na spoločnosť DEPTINVEST
LIMITED, registračné číslo 609191 so sídlom Pasea Estate, Road Town, Tortola, British Virgin Islands.
Zamestnávateľ navrhovateľa, Železnice SR, na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zrazil zo mzdy

navrhovateľa celkovú sumu 2.629,11 eur a poukázal ju na účet spravujúcej spoločnosti APS Slovakia,
a. s.
Podľa súdu časť dlhu zo spornej úverovej zmluvy splnil navrhovateľ priamo odporcovi vo výške
278,82 eur a prostredníctvom svojho zamestnávateľa zaplatil na účet APS Slovakia, a. s., a to v
prospech spoločnosti DEPTINVEST LIMITED sumu 2.629,11 eur. Celkovo teda na dlh z úverovej zmluvy

navrhovateľ zaplatil sumu 2.907,93 eur. Podľa účtovnej evidencie navrhovateľ čerpal úver vo výške
1.082,14 eur. Rozdiel medzi celkovo zaplatenou sumou 2.907,93 eur a sumou poskytnutého úveru
1.082,14 eur predstavuje sumu 1.825,79 eur.
Súdpovažovalzapreukázanéamedziúčastníkminesporné,žeúverovázmluvaneobsahujeúdajocene
poskytovanej finančnej služby (úrok za poskytnutie úveru). Z tohto dôvodu nemôže odporca požadovať
od navrhovateľa úroky, alebo iné poplatky, pretože nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené (§

4 ods. 2 písm. c/, § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa citovaného ust. § 4 súd určuje, že
sporný spotrebiteľský úver, ktorý vznikol medzi účastníkmi na základe úverovej zmluvy zo dňa 27. 06.
2003, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov je predbežné rozhodovanie o tom,
že celá sporná zmluva je neplatná, nadbytočné a pre rozhodnutie o nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenianemážiadnypraktickývýznam,anatakétorozhodnutieniejedanýnaliehavýprávnyzáujem.

Navrhovateľovi voči odporcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nevzniklo, a to z viacerých
dôvodov.
Odporca svoju pohľadávku zo spornej úverovej zmluvy dňa 23. 09. 2004 postúpil na Českú poisťovňu, a.
s. Dôvodom bolo, že navrhovateľ si neplnil záväzky z úverovej zmluvy. V dôsledku neplnenia záväzkov
zo strany odporcu došlo k poistnej udalosti a poisťovňa dňa 23. 09. 2004 zaplatila za navrhovateľa

celý dlh z úverovej zmluvy voči odporcovi, čím podľa dohodnutých zmluvných poistných podmienok
prešli všetky práva a povinnosti z tejto úverovej zmluvy na poisťovňu. Tieto skutočnosti preukazujú,
že postúpenie pohľadávky na poisťovňu nebolo odporcom zavinené, a z toho dôvodu nemohlo byť ani
úmyselné. K vzniku poistnej udalosti a následného postúpenia spornej pohľadávky došlo v dôsledku
porušenia záväzkov, ktoré zavinil navrhovateľ. Navrhovateľ vrátil odporcovi len malú časť z poskytnutej

sumy úveru a to 278,82 eur. V čase postúpenia pohľadávky bol navrhovateľ dlžný odporcovi istinu úveru
vovýške717eur.Akbysplátkačastiistinyúveruvovýške278,82eurbolakvalifikovanáakobezdôvodné
obohatenie na strane odporcu, toto právo vzhľadom na námietku odporcu o premlčaní nároku zaniklo
uplynutím 3-ročnej objektívnej lehoty, ktorá sa počíta odo dňa, keď sa toto právo mohlo uplatniť prvýkrát.
Navrhovateľ zaplatil odporcovi 6 splátok istiny úveru, a to dňa 14. 08. 2003 vo výške 39,83 eur, dňa 10.

10. 2003 vo výške 39,83 eur, dňa 14. 10. 2003 vo výške 39,83 eur, dňa 12. 12. 2003 vo výške 79,67 eur,
dňa 09. 01. 2004 vo výške 39,83 eur a dňa 27. 05. 2004 sumu 39,83 eur. Premlčacia lehota na uplatnenie
každej z týchto splátok sa počíta zvlášť. K premlčaniu poslednej splátky, ktorá bola odporcovi zaplatená
dňa 27. 05. 2004, došlo dňa 27. 05. 2007. Návrh na začatie konania podal navrhovateľ dňa 12. 01. 2011.
Práva a povinnosti zo spornej úverovej zmluvy postúpil odporca na Československú poisťovňu -

Slovensko, a. s., a to dňa 23. 09. 2004. Navrhovateľ zaplatil odporcovi v období od 04. 08. 2003
do 27. 05. 2004 na dlh z úverovej zmluvy šesť splátok v celkovej sume 278,82 eur. Navrhovateľ
uplatnil ako nárok na bezdôvodné obohatenie len tú sumu, ktorá prevyšovala ním čerpaný úver vo
výške 995,82 eur (v skutočnosti navrhovateľ čerpal 1.082,14 eur). Právo na zaplatenie istiny úveru
995,82 eur, ani sumu 278,82 eur, ktorou navrhovateľ z časti tento dlh odporcu splatil, neuplatňoval.

Z tohto hľadiska je posudzovanie otázky premlčania práva na vrátenie sumy 278,82 eur nadbytočné.
Navrhovateľ uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.912,11 eur (2.907,93 eur
- 995,82 eur = 1.912,11 eur). Okrem sumy 278,82 eur, ktorú zaplatil navrhovateľ odporcovi, zaplatil
navrhovateľ na dlh z úverovej zmluvy aj sumu 2.629,11 eur, a to spoločnosti DEPTINVEST LIMITED,
ktorá má sídlo na Britských panenských ostrovoch v Karibskom mori (2.907,13 eur - 278,82 eur).

Odporcovipohľadávkazospornejúverovejzmluvynepatríužodroku2004.Navrhovateľzaplatilnovému
majiteľovi pohľadávky, spoločnosti DEPTINVEST LIMITED sumu 2.629,11 eur, a to na základe dohody
o zrážkach zo mzdy prostredníctvom zamestnávateľa navrhovateľa Železníc Slovenskej republiky, a to
v období od apríla 2008 do decembra 2011.
Bolo preukázané, že navrhovateľ sumu 2.629,11 eur zaplatil spoločnosti DEPTINVEST LIMITED a

nie odporcovi. To znamená, že pasívne legitimovaným na uplatnenie práva navrhovateľa na vydanie
bezdôvodného obohatenia by mohla byť spoločnosť DEPTINVEST LIMITED, ale nie odporca. Z týchto
dôvodov súd návrh navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi vo výške
1.912,11 eur zamietol.Podľa názoru súdu, ak si odporca dal svoje právo na vrátenie úveru poistiť s tým, že v prípade
vzniku poistnej udalosti v dôsledku nesplácania úveru bude pohľadávka z úverovej zmluvy postúpená
na poisťovňu, konal v dobrej viere a nemal žiadny záujem navrhovateľa poškodiť, a toto konanie

odporcu nemohlo byť príčinou nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa. Pri rozhodovaní o priznaní
nemajetkovej ujmy súd prihliadol aj na nedbalé správanie sa navrhovateľa, od ktorého je objektívne
potrebné požadovať určitú mieru starostlivosti a ostražitosti pri podpisovaní zmluvy. Spotrebiteľskú
zmluvu nemôže spotrebiteľ podpísať bez toho, aby si ju prečítal. Navrhovateľ začal obsah spornej
úverovej zmluvy namietať až po tom, čo sa dostal do finančných ťažkostí. Finančná tieseň a

neschopnosť plniť si svoje záväzky nemôže byť dôvodom pre uplatnenie práva na nemajetkovú ujmu.
Zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje neuvedenie úroku za poskytnutie úveru, alebo ročnej
percentuálnej miery nákladov v úverovej zmluve tým, že v takýchto prípadoch sa považuje úver za
bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu nepovažoval súd za správne, aby z toho istého dôvodu
zaviazal odporcu aj ďalšou sankciou, a to povinnosťou nahradiť nemajetkovú ujmu.
Vzhľadom na to, že sa jedná o zložitý spotrebiteľský spor, v ktorom si navrhovateľ uplatnil nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia, a zároveň aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, súd rozhodol
tak, že o trovách konania rozhodne v zmysle ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“) osobitne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a

jeho návrhu vyhovieť. Zároveň žiadal odporcovi nepriznať nijaké trovy odvolacieho konania.
Vytýkal súdu, že na vec neaplikoval všetky správne právne predpisy a aj tie, ktoré aplikoval nevyložil a
nepoužil správne. V tomto spočíva nesprávne právne posúdenie veci.
Pokiaľ mu súd nepriznal právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že odporca z titulu
postúpenia pohľadávky nie je pasívne legitimovaným subjektom, jeho záver je nesprávny. Podľa

navrhovateľa je zrejmé, že viacnásobným postúpením pohľadávky sa zhoršilo právne postavenie
spotrebiteľa. Od spoločností v daňových rajoch sa nič nevymôže. Kontaktovanie spoločnosti v zaoceánii
je zjavným odradením spotrebiteľa od uplatnenia jeho majetkových práv - a to vymoženie plnenia
prijatého dodávateľom z neprijateľných zmluvných podmienok. K postúpeniu pohľadávky došlo naviac
bez vedomia a súhlasu spotrebiteľa - napriek tomu, že dodávateľ si pre postúpenie pohľadávky

spotrebiteľa predchádzajúci súhlas vyžaduje. Konajúci súd vôbec podmienku, na základe ktorej
došlo k postúpeniu pohľadávky a postúpenie ako také nepodrobil testu primeranosti a prijateľnosti
zmluvných podmienok. Rezignoval tak na aplikáciu ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré
sú kogentnými právnymi normami európskeho pôvodu a transpozíciou Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd mal správne zmluvnú podmienku umožňujúcu

postúpenie pohľadávky posúdiť prejudiciálne ako neprijateľnú. Mal naplniť § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka a teda ustáliť neplatnosť klauzuly o možnosti postúpenia pohľadávky spotrebiteľa. Podľa
navrhovateľa správne mal súd ustáliť neplatnosť postúpenia, uznať pasívnu legitimáciu odporcu a
prisúdiť mu s poukazom § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj zvyšok žalovaného bezdôvodného
obohatenia. Správnosť takéhoto postupu voči odporcovi potvrdzuje aj rozsudok Okresného súdu Prešov

sp. zn. 17C/56/2010 z 12. 07. 2010. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd sa s predmetným rozsudkom
vysporiadal a jeho závery zohľadnil na prospech jeho odvolania.
Navrhovateľboltiežnázoru,žesúdnesprávneprávneposúdilajustálenúvýškuprimeranéhofinančného
zadosťučinenia. Argumenty súdu o spoluzavinení spotrebiteľa považoval za zjavne nepresvedčivé,
nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní a v obsahu spisu. V tomto zmysle sú dôvody súdu

nepreskúmateľné, pokiaľ ide o čiastočné priznanie nároku spotrebiteľovi. Navrhovateľ žiadal, aby
odvolací súd pri komplexnom posúdení veci a nároku rozhodol o prisúdení celého nároku na primerané
finančné zadosťučinenie z dôvodu stresu, ktorý mu bol spôsobený osobitne pri zneužívaní inštitútu
postúpenia pohľadávky voči spotrebiteľom, ktorí sa v 99 % prípadov nevedia brániť a na uplatnenie
svojich práv rezignujú. Britské panenské ostrovy dokážu totiž úplne odradiť od akejkoľvek obrany na

súde a spotrebiteľ radšej platí a platí. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd nárok posúdil cez závery NS
SR sp. zn. 6Obo 302/2006 z 20. 03. 2008.
V ďalšej časti odvolania navrhovateľ uviedol, že súd svojím rozhodnutím porušil jeho práva - spotrebiteľa
podľa čl. 38 Charty základných práv EÚ a súčasne porušil čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a
záväzok lojality k EÚ, čím sa dopustil vážnych vád konania a rozhodnutia. Rovnako boli neaplikáciou

vyššie uvedeného porušené aj Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách.

Podaním zo dňa 28. 12. 2013 došlým okresnému súdu dňa 31. 12. 2013 navrhovateľ odvolanie doplnil.Odporca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal,
aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa odmietol ako nedôvodné.

Vo vyjadrení uviedol, že okresný súd sa na pokyn odvolacieho súdu taktiež zaoberal možnosťou
posudzovania bezdôvodného obohatenia získaného úmyselne v desaťročnej premlčacej dobe (§ 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka) v kontexte okolností prejednávaného prípadu. Pri tejto otázke dospel
k objektívnemu záveru, že z jeho strany sa nejednalo o priamy, ani o nepriamy úmysel bezdôvodne sa
obohatiť a svojím konaním poškodiť práva spotrebiteľa. Z tohto dôvodu, ak by aj splátka časti istiny úveru

vo výške 278,82 eur, ktorú od navrhovateľa reálne prijal bola kvalifikovaná ako bezdôvodné obohatenie
na strane odporcu, toto právo vzhľadom na legitímne vznesenú námietku premlčania nároku zaniklo
uplynutímtrojročnejobjektívnejlehoty,ktorásapočítaododňa,keďsatotoprávomohlouplatniťprvýkrát.
Podľa odporcu v neposlednom rade ako úmysel (a to ani nepriamy) nemožno vykladať ani neuvedenie
úrokov, či RPMN v predmetnej zmluve, ktorú uzavrel navrhovateľ s ním, keďže v deň uzavretia ÚZ č.
5305010544, t. j. ku dňu 27. 06. 2003 bol v účinnosti zákon č. 258/2001 Z. z., konkrétne jeho ust. § 4 ods.

2 v znení: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ...“ (nebola
danávýslovnezákonompovinnosť,žemusíobsahovaťtenktorýinštitút,bolotonadispozíciipríslušného
subjektu), až novelou č. 568/2007 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňom 01. 01. 2008, došlo k stanoveniu
zákonnej povinnosti v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení: „Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ...“. V tomto období už však on už nebol z vyššie

uvedených dôvodov vlastníkom pohľadávky voči navrhovateľovi v tomto konaní.
Súd prvého stupňa sa v konečnom dôsledku relevantným spôsobom vysporiadal i s predbežnou otázkou
„neplatnosti“ predmetnej zmluvy o úvere, keď treba dodať, že takýto výrok rozhodnutia nepožadoval v
priebehu celého konania ani samotný navrhovateľ. Pri tejto otázke súd správne ustálil, že rozhodovanie
o tejto skutočnosti vzhľadom na podrobne preukázaný skutkový stav vo veci je nadbytočné a na

takéto rozhodnutie nie je daný naliehavý právny záujem (a to i v zmysle viacerých neúspešných výziev
adresovaných navrhovateľovi v rámci pojednávaní zo strany súdu, aby sa k tejto skutočnosti príslušne
vyjadril).
V otázke požadovaného finančného zadosťučinenia odporca opätovne poukázal na to, že navrhovateľ
doposiaľ v priebehu konania žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal akúkoľvek majetkovú ujmu,

ktorú by mal on spôsobiť navrhovateľovi, resp. ujmu, za ktorú by zodpovedal priamo on. Ani jednou
vetou v celom návrhu nie je dôvodne stotožnený s ujmou, ktorú mal navrhovateľ utrpieť. V návrhu sú
menované v tejto súvislosti len subjekty APS Slovakia, a.s., alebo DEBTINVEST LIMITED, absolútne
žiadna zmienka o tom, že by za obdobie od 27. 06. 2003 (deň vzniku zmluvného vzťahu) do 30. 09.
2004 (týmto dňom sa stala vlastníkom pohľadávky Česká poisťovňa - Slovensko, a.s.) on nejakým

konkrétnym spôsobom spôsobil navrhovateľovi určitú formu nemajetkovej ujmy.
V tomto smere treba jednoznačne konštatovať, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie dôvodnosti jeho nároku uplatňovaného v tomto konaní voči nemu.
Následne odporca reagoval k listinným dôkazom priloženým navrhovateľom k odvolaniu.
Už notoricky predkladané rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 12. 07. 2010 sp. zn. 17C/56/2010

neobstojí v kontexte dôkazného stavu ustáleného v tomto konaní, keďže podľa odôvodnenia
predmetného rozhodnutia bolo v uvedenom konaní dokazovaním preukázané, že dodávateľ, resp.
poskytovateľ úveru svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi postúpil priamo na subjekt so sídlom v karibskej
oblasti a teda nie, ako je tomu v tom konaní, že pohľadávka bola riadne poistená u Českej poisťovni
- Slovensko, a.s., a v tej súvislosti i následne postúpená na bezproblémovo dosiahnuteľný subjekt so

sídlom a zastúpením v SR, akým bezpochyby Česká poisťovňa-Slovensko, a.s. je pre bežného občana
tohto štátu.
Rovnako tak bezpredmetným a zavádzajúcim sa javí i tvrdenie navrhovateľa s poukazom na predložený
list odporcu zo dňa 03. 02. 2010 a list APS Slovakia, a.s., zo dňa 19. 08. 2009, ktorým sa snaží
navodiť dojem, že odporca mal postúpiť pohľadávku voči jeho osobe priamo na spol. DEBTINVEST

LIMITED. Uvedená domnienka totiž nie je podložená z jeho strany žiadnym hmatateľným dôkazom,
pričom práve naopak on hodnoverným spôsobom súdu predložil súhrn listinných dôkazov, ktorými
preukázal, že riadne a legitímne v zmysle príslušnej zákonnej úpravy postúpil štandardným spôsobom
svoju pohľadávku voči navrhovateľovi na Českú poisťovňu - Slovensko, a.s., u ktorej ju mal preukázane
poistenú (túto skutočnosť potvrdila i samotná Česká poisťovňa, a.s., podpisom na predloženom

oznámení o postúpení pohľadávok zo dňa 19. 12. 2005, ktoré bolo doručené i navrhovateľovi v tomto
konaní), keď túto skutočnosť opodstatnene konštatuje i prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí na
strane 5 rozsudku.Z priložených listinných dokladov k odvolaniu navrhovateľa tak vyplýva jedine oznámenie o tom, že
on, resp. APS Slovakia, a.s., konštatovali výlučne tú skutočnosť, že aktuálne ku dňu vystavenia či už
listu zo dňa 03. 02. 2010 alebo listu zo dňa 19. 08. 2009 bola veriteľom predmetnej pohľadávky voči

osobe navrhovateľa práve menovaná spoločnosť DEBTINVEST LIMITED a nič ďalšie smerodajné pre
toto konanie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s.
p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie
v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalovaný, konštatuje, že
prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie
veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým
a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na

citované ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov. Okresný súd po
predchádzajúcom zrušujúcom uznesení krajského súdu č. k. 8Co/306/2012-387 zo dňa 25. 03. 2013 v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania a stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a

citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Odvolací súd tak dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom prípade
zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2
O. s. p.).

Odvolanie navrhovateľa odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Navrhovateľ v odvolaní ohľadom nepriznaného nároku v sume 1.912,11 eur z titulu bezdôvodného
obohatenia vytýkal súdu, že mal uznať pasívnu legitimáciu odporcu z dôvodu neplatnosti postúpenia

pohľadávky.

Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ dňa 27. 06. 2003 uzavrel so spoločnosťou
Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, ul. Winterova č. 7, IČO: 36234176 úverovú zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty Yes vedenú pod č. 5305010544. Listom

zo dňa 19. 12. 2005 spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., oznámila navrhovateľovi (č.l. 19 spisu -
pripojil navrhovateľ k návrhu na začatie konania) , že postúpila dňa 16. 09. 2004 v plnom rozsahu všetky
práva, právne tituly a záujmy vzťahujúce sa k pohľadávke voči nemu vo výške 35.915,67 Sk, ktorá jej
vznikla na základe zmluvy 5305010544 uzatvorenej dňa 27. 06. 2013. Veriteľom vyššie špecifikovanej
pohľadávky a na základe tohto postúpenia stala Česká poisťovňa-Slovensko, akciová spoločnosť, so

sídlom Plynárenská 7/C, Bratislava, IČO: 31354327. Spoločnosť Česká poisťovňa-Slovensko ďalej
postúpila dňa 07. 12. 2005 v plnom rozsahu všetky práva, právne tituly záujmy vzťahujúce sa k
pohľadávke voči nemu vo výške 35.915,67 Sk, ktorá jej vznikla na základe uvedenej zmluvy. Veriteľom
vyššiešpecifikovanejpohľadávkyjespoločnosťDEBTINVESTLIMITEDreg.č.609191,sosídlomPasea
Estate, Road, Town, Tortola, British Virgin Islands. Z potvrdenia o postúpení pohľadávky z 21. 04. 2011

(č.l. 70 spisu) vyplýva, že postúpenie pohľadávky (z Home Credit Slovakia, a.s. na spoločnosť Česká
poisťovňa-Slovensko, a.s.,) sa uskutočnilo na základe Rámcovej poistnej zmluvy č. 905-11994-01 o
poistení úverov uzatvorenej medzi poisťovňou a spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. V zmysle
ustanovenia bodu 12.4 rámcovej poistnej zmluvy k postúpeniu pohľadávky dôjde vyplatením poistnéhoplnenia z poistení špecifikovaných v hromadnom hlásení. Poistné plnenie bolo Home Credit Slovakia,
a.s. poukázané 30. 09. 2004 a od tohto dňa sa stala vlastníkom pohľadávky poisťovňa.

Pohľadávkumožnopostúpiťpísomnouzmluvou,nazákladektorejnamiestodoterajšiehoveriteľanastúpi
do trvajúceho záväzku nový veriteľ. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas
dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho
zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel.
Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú a

existujúcu. Následky postúpenia sa prejavia v právnom postavení všetkých troch účastníkov. Dotýkajú
sa oprávnení a povinností postupcu, postupníka a dlžníka. Postupník sa na základe postúpenia stane
veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktorú
sú s ňou spojené. Dlžník nie je postúpením vo svojom právnom postavení dotknutý. Námietky, ktoré
mal v čase postúpenia proti pohľadávke, sa mu zachovávajú aj po postúpení. Pokiaľ s postúpenou
pohľadávkou prechádza na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky, pôjde o úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania, prípadne o náklady spojené s jej uplatnením. Inštitút postúpenia pohľadávky
zákon pripúšťa.

Podľa odvolacieho súdu Občiansky zákonník neobmedzuje v žiadnych ustanoveniach možnosť
postúpenia pohľadávky na akýkoľvek subjekt. Rovnaký názor zastáva aj prípade postúpenia na

zahraničný subjekt, ku ktorému v danom prípade aj s poukazom na vyššie uvedené ani nedošlo.
Neplatnosť postúpenia pohľadávky môže spôsobiť iba existencia dohody medzi veriteľom a dlžníkom, že
pohľadávku nemožno postúpiť. Pohľadávka je majetkom a právo postúpiť pohľadávku je právom užívať
majetok v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd. Z tohto dôvodu odvolací
súd na námietku navrhovateľa v odvolaní neprihliadol.

Čo sa týka nepriznania výšky primeraného finančného zadosťučinenia bol navrhovateľ v odvolaní
názoru, že v tejto časti súd vec nesprávne právne posúdil.

Podľa odvolacieho súdu z návrhu navrhovateľa vyplýva, že nárok mu mal vzniknúť v dôsledku stresu

pri zneužití inštitútu postúpenia pohľadávky voči nemu ako spotrebiteľovi. Za stavu, že okresný súd
návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 1.912,11 eur z titulu bezdôvodného obohatenia zamietol pričom
tento mal súvisieť s postupovanou pohľadávkou nebol dôvod sa následne ani zaoberať týmto nárokom
navrhovateľa.

Pokiaľ navrhovateľ podaním zo dňa 28. 12. 2013 odvolanie doplnil, odvolací súd zistil, že doplnenie
odvolania bolo podané na pošte dňa 28. 12. 2013 (č.l. 577 spisu). Nakoľko navrhovateľovi bol rozsudok
okresného súdu doručený dňa 10. 12. 2013 zákonom stanovená 15-dňová lehota (§ 204 ods. 1 O. s.
p.) na doplnenia odvolania uplynula dňa 27. 12. 2013 (piatok). Nakoľko rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.

s. p.) uplynutím lehoty na odvolanie zanikla možnosť navrhovateľ dopĺňať dôvody odvolania. Odvolací
súd preto na doplnenie odvolania podané po uplynutí lehoty neprihliadol.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 O. s.
p. Podľa tohto ustanovenia totiž, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p., (ako tomu
bolo v danej veci) o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .