Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 22, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214201084
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214201084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Alan Strelák,
advokát, Bratislava, proti žalovanému: H. Y., Q.. XX. H. XXXX, bytom T. U. XXX, o 562,50 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 562,50 € z titulu vrátenia pôžičky s 8,75 % ročným úrokom z
omeškania od 4. decembra 2012, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V časti o zaplatenie 8,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 562,50 € od 9. októbra do 3.
decembra 2012, ako aj zmluvnej pokuty 82,50 € sa žaloba zamieta.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 107,60 € (v tom 81,27 € trovy
právneho zastúpenia a 26,33 € iné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr.

Alana Streláka, advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 30. januára 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm
uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 27. februára 2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o
spotrebiteľskom úvere na sumu 500 € za odplatu 190 €, ktorú mal žalovaný splatiť v 3 pravidelných
splátkach po 2,50 € a desiatich splátkach po 68,25 €, t. j. spolu 690 €. Celkovo však splatil len 127,50
€. Vzhľadom na to žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 8. októbru 2012, na čo žalovaný
uhradil ďalších 40 €, a od tohto dňa si nárokuje úrok z omeškania. Okrem toho si nárokoval aj zmluvnú
pokutu v sume 3,3 % istiny úveru za každý mesiac omeškania, teda 5 mesiacov po 16,50 €.

2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk, sa k nej nevyjadril.

3. Súd vo veci nenariadil pojednávanie, pretože ide o drobný spor (nárok pod 100 €, porov. § 200ea
ods. 1 O. s. p.). V tomto prípade § 115a ods. 2 O. s. p. umožňuje súdu rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania, a to bez ohľadu na súhlas či nesúhlas účastníkov. Preto súd nevzal zreteľ na podanie
žalobcu z 13. júna 2014, ktorým tento nesúhlasil s rozhodnutím bez pojednávania. Žalobca totiž v tomto
podaní nijako neodôvodnil, aké skutkové otázky by mali byť riešené na pojednávaní a prečo by pri ich
riešení bola nevyhnutná prítomnosť žalobcu.

4. Súd preto mimo pojednávania vykonal dokazovanie listinami (zmluva o úvere z 27. februára 2012,
predžalobná upomienka z 25. júla 2012, oznámenie o zosplatnení záväzku z 28. novembra 2012 a

podací hárok k nemu) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, §
153 ods. 1 O. s. p.) súd zistil tentoskutkový stav:

5. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov. Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaná 27. februára 2012 podpísali

zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na formulári žalovaného. V jej čl. I sa deklaruje, že
veriteľ (žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovanému) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume
500 € (do formulára je dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za odmenu 18 % istiny.
Dlžník podpisom zmluvy potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. Dlžník sa tak na úroku a odmene (spolu
označované ako „odplata“) zaviazal zaplatiť celkovo 190 € (t. j. 38 % zo 500 €), teda spolu s istinou
sumu 690 €, čo bolo zreteľne vyplnené v čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a

rukou vyplnené, že táto suma je splatná v 13 splátkach, a to v troch po 2,50 € a desiatich po 68,25
€ v určených termínoch splatnosti. Zmluva okrem iného obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sú jej
súčasťou obchodné podmienky v prílohe zmluvy.

Priložené (predtlačené) obchodné podmienky, ktoré boli tiež podpísané žalovaným, v bode 1
ustanovovali okrem iného toto:

„1. Veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ...“

Bod 1 obchodných podmienok obsahoval okrem iného určenie RPMN, v bode 2 bola určená konečná
splatnosť. Bod 3 obchodných podmienok znel takto:

„3. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník... nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je

veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka... zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % istiny
pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov..., a to za každý aj začatý mesiac omeškania...“

b) Žalovaný zaplatil celkovo 127,50 €, pričom poslednú čiastočnú splátku 40 € uhradil 18. októbra 2012,
ďalšie splátky ani iné povinnosti zo zmluvy nesplnila. Žalobca preto predžalobnou upomienkou z 25. júla
2012 upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listom

z 28. novembra 2012 (podaným na poštu 29. novembra 2012) oznámil žalovanému, že záväzok splatiť
celú pôžičku bol zosplatnený k 8. októbru 2012. Žalovaný však svoje záväzky nesplnil ani potom.

6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.). Všetky skutkové zistenia v bode 5 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú
z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nijako nepopieral.

Právne vec súd posúdil takto:

7. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté a odovzdané
peňažné prostriedky v hotovosti a tento sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o tzv. odplatu. Takáto právna
konštrukcianapĺňadefiníciupôžičkyvzmysle§657Občianskehozákonníka.Pretožežalobcaakoveriteľ
poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaná ju neprijímala na takéto účely, spĺňajú

definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 27. februáru 2012, a zmluva
z 27. februára 2012 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou
poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].

8.Zustanoveníuvedenejzmluvycitovanýchvbode5tohtorozsudkujezrejmé,žeuvedenázmluvaspĺňa

náležitosti vyžadované v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. V jej čl. II je jasne vymedzená suma poskytnutej
pôžičky, ako aj potvrdenie, že žalovaná požičanú hotovosť prevzala. Zároveň je dohodnutý úrok (§ 658
ods. 1 Obč. zák.), a to absolútnou sumou, ktorú je dlžník povinný vrátiť k požičanej istine. Súd pritom
posúdil aj dohodu o „odmene“ za osobitnú dohodu o úroku, keďže jeho účel je principiálne totožný. Takto
dohodnutý úrok vo výške 38 % istiny (pričom ak by sa pôžička úročila na mesačnej báze pri zohľadneníaktuálneho zostatku, bola by efektívna úroková sadzba ešte vyššia) je síce dvojnásobne vyšší než
priemerný úrok komerčných bánk v danom období, no podľa názoru súdu ho nemožno považovať
za rozporný s dobrými mravmi. Súd totiž zohľadnil, že v danom prípade ide o hotovostnú pôžičku

nezabezpečenú žiadnym zabezpečovacím prostriedkom (zmluva neobsahuje ani dohodu o zrážkach zo
mzdy, čo je inak bežné u iných spotrebiteľských úverov), poskytnutú dlžníkovi, u ktorého je kreditné riziko
vyššie, navyše v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou
sadzbou.Tietoskutočnostitrebazohľadniťpriposudzovanísúladudojednanejpôžičkysdobrýmimravmi
(porov. napr. uzn. NS SR 6 MObdo 5/2009).

9. Za týchto okolností súd považoval tak samotnú pôžičku, ako aj odplatu (úroky a odmenu) platné
dojednané, takže žalobca mal na základe zmluvy z 27. februára 2012 právo, aby mu žalovaný zaplatil
celkovo 690 €. Žalovaná však splnila len 127,50 €, teda nepatrnú časť, v dôsledku čoho ho súd zaviazal
na zaplatenie zvyšku (690-127,50=) 562,50 € (výrok I).

10. K zosplatneniu úver došlo v súlade s prvou vetou bodu 1 obchodných podmienok a § 53 ods. 8
Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 27. februáru 2012 potom, čo bol žalovaný na túto možnosť

upozornený. Podľa názoru súdu však z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv.
zosplatnenie je v skutočnosti žiadosť (výzva) veriteľa adresovaná dlžníkovi, ktorou tento žiada, aby
bol dlh namiesto v splátkach zaplatený okamžite. Takáto výzva (žiadosť) je právnym úkonom, ktorého
účinky voči neprítomnej osobe pôsobia až okamihom, kedy príslušný prejav vôle došiel do dispozičnej
sféry dlžníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Podľa názoru súdu tak k zosplatneniu nemôže dôjsť na základe

interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa. Preto nemožno považovať za súladné s § 565 a
§ 45 ods. 1 Obč. zák. oznámenie veriteľa z 28. novembra 2012, že k zosplatneniu došlo 8. októbra 2012.
Na druhej strane však práve citované oznámenie z 28. novembra 2012 spĺňa náležitosti výzvy (žiadosti)
veriteľa o okamžité splatenie celého úveru a podľa názoru súdu tak práve táto výzvy vyvolala následky
upravené v § 565 Obč. zák., teda splatnosť celého záväzku žalovaného. Vzhľadom na dátum podania

na poštu (29. novembra 2012) na adresu, na ktorej žalovaný preberá aj písomnosti súdu, možno podať
názoru súdu vychádzať z toho, že k jeho doručeniu do dispozičnej sféry žalovaného v zmysle § 45 ods.
1 Obč. zák. došlo najneskôr 2. decembra 2012 a záväzok žalovaného sa tak stal splatným najneskôr
3. decembra 2012.

11. Omeškaním žalovaného s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z

omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Tento
nárok mu však v zmysle už uvedeného vznikol až od 4. decembra 2012, kedy sa žalovaný dostal do
omeškania so splatením celého záväzku, nie už od 9. októbra 2012 (výroky I a II).

12. Žalobca si okrem toho uplatňoval aj nárok na zmluvnú pokutu v sume 3,3 % istiny (t. j. 16,50 €)
za celkovo 5 mesiacov. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že zmluvná pokuta je obsiahnutá v

obchodných podmienkach na predtlači zmluvného formulára používaného žalobcom, pričom žalobca
nijako nepreukázal, že by bolo možné o tomto bode obchodných podmienok vyjednávať. Vzhľadom
na to nemožno toto ustanovenie zmluvy z 27. februára 2012 považovať za individuálne dojednané v
zmysle § 53 ods. 1 a 2 Obč. zák. Výška dohodnutej zmluvnej pokuty je podľa názoru súdu neprimeraná,
takže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) Obč. zák. K záveru o neprijateľnosti vedie
súd predovšetkým spôsob výpočtu zmluvnej pokuty, ktorá sa vždy počíta zo sumy pôvodne poskytnutej
istiny pôžičky, nie z dlžnej sumy. Podľa názoru súdu je pritom pri posudzovaní, či určité dojednanie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, potrebné vychádzať z jej abstraktnej formulácie v zmluve, nie z jej
konkrétnych účinkov, ktoré nastanú v určitej konkrétnej veci a ktoré môžu byť podľa okolností miernejšie.

V prerokúvanej veci tak treba vychádzať z toho, že zmluvná pokuty je dohodnutá v sume 16,50 €
mesačne aj v tom prípade, ak sa napríklad dlžník dostane do omeškania s prvými troma splátkami po
2,50 €, čo je celkom zreteľne neprimeraná sankcia.

Navyše, sadzba 3,3 % mesačne znamená takmer 40 % ročne, čo v spojení s už beztak relatívne
vysokou odplatou, na ktorú má veriteľ nárok podľa zmluvy, by znamenalo zaťaženie dlžníka takmer 80

% požičanej istiny už v prvom roku trvania pôžičkového vzťahu. Okrem toho je podľa názoru súdu priposudzovaní primeranosti sankcie potrebné vziať do úvahy aj to, že už výška odplaty (t. j. v podstate
výnosu veriteľa za prenechanie peňazí dlžníkovi) celkom zrejme reflektuje zvýšené kreditné riziko
dlžníkov, ktorí tvoria portfólio žalobcu, a teda aj žalovaného. Žalobca si podľa názoru súdu musel byť (a

aj je, o čom svedčí výška odplaty) vedomý rizika poskytovania pôžičiek, preto nemožno považovať za
primerané, ak realizáciu tohto kreditného rizika následne ešte aj sankcionuje zmluvnou pokutou.

Vzhľadom na uvedené považoval súd ustanovenie obchodných podmienok v časti, v ktorej dávali
veriteľovi nárok na zmluvnú pokutu v sume 3,3 % istiny mesačne, za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. Preto žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nepriznal

a žalobu v tejto časti zamietol (výrok II).

13. Žalobca aj žalovaný boli v časti úspešní. Pomer úspechu žalobcu a žalovaného je 562,5 : 82,5, t. j.
87,2%:18,8%.Náhradutrovtaktrebapomernerozdeliťtak,žežalovanýnahradížalobcovi(87,2-18,8=)
68,4 % jeho trov.

Účelne vynaložené trovy, ktoré sa mu majú nahradiť, predstavuje súdny poplatok vo výške 38,50 € a
trovy právneho zastúpenia. Základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty veci 645 € v zmysle § 10

ods. 1 a 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je 41,50 €. Súd za nahraditeľné trovy právneho zastúpenia považoval
sumu 118,82 € ktorá pozostáva zo

- základnej sadzby odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2013 a jeden úkon právnej služby v
roku 2014 (príprava a prevzatie zastúpenia a žaloba - § 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. v znení účinnom
od 1. júla 2013) po 41,50 €, teda celkovo 83 €,

- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za jeden úkon v roku 2013 v sume 7,81 € a za
jeden úkon v roku 2014 v sume 8,21 €, teda celkovo 16,02 €,

- dane z pridanej hodnoty (18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) vo výške 20 % zo sumy 83+16,02, teda
19,80 €.

Pri zohľadnení miery úspechu tak žalobca má nárok len na náhradu 68,4 % súdneho poplatku, teda

26,33 €, a 68,4 % trov právneho zastúpenia, teda 81,27 € (čo je menej, než žalobcom vyčíslené trovy
právneho zastúpenia 106,39). Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. sa náhrada trov konania platí do rúk advokáta,
a to bez ohľadu na to, o ktorú časť náhrady trov ide (súdny poplatok alebo trovy právneho zastúpenia).
Preto bolo rozhodnuté tak, ako sa uvádza vo výroku II.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.