Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Emília Zimová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/662/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807210220
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3807210220.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň
JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej, v právnej veci navrhovateľa: Prievidzské pekárne
a cukrárne, a.s., Košovská ulica 12, Prievidza, IČO 31 561 802, právne zastúpeného JUDr. Máriou
Habalčíkovou, advokátkou AK Prievidza, Bakalárska 4, proti odporkyni: Z.. W. B., bytom I., Z. XXX/XX, o
zaplatenie 580,91 Eur (17.500,60 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 09. júla 2014, č.k. 4C/73/2008-309, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 7% ročne zo
sumy 547,72 Eur od 26.07.2007 do zaplatenia p o t v r d z u j e .
Vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 547,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 7 % ročne zo sumy 547,72 Eur od 26.07.2007 do zaplatenia, a to v časti týkajúcej sa splatnosti
peňažného plnenia, rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporkyňa je povinná istinu s
príslušenstvom zaplatiť navrhovateľovi v splátkach po 50 Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 547,72
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 547,72 Eur od 26.07.2007 do zaplatenia a
vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania a trovách konania štátu rozhodol tak, že súd
o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 OSP. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa je dôvodný v časti o zapletenie 547,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 7 % ročne zo sumy 547,72 Eur od 26.07.2007 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa
nepovažoval za dôvodný. Súd uviedol, že schodok zistený inventúrou k 30.04.2007 bol schodkom na
tovareapeňažnejhotovosti,t.j.nahodnotách,ktoréjeodporkyňapovinnávyúčtovať.Existenciaschodku
a jeho výška bola preukázaná zápisom o inventúre zo dňa 30.04.2007, výsluchom odporkyne, svedkov
vykonávajúcich túto inventúru, svedkyne Y. W. a tiež znaleckým posudkom č. 01/2013 znalca Ing.
Štefana Kardoša. V danom prípade bolo na odporkyni ako zamestnancovi, aby preukázala, že schodok
vznikol celkom alebo sčasti bez jej zavinenia, čím by sa zbavila svojej zodpovednosti za schodok celkom
alebo sčasti. Hmotne zodpovedný zamestnanec sa zbaví zodpovednosti za schodok, ak sa dokáže, že v
dôsledku úmyselného konania tretích osôb, prípadne zanedbaním povinností zo strany zamestnávateľa,
sa mu znemožnilo so zverenými hodnotami hospodáriť a starať sa o ne (disponovať nimi). Súd dospel
k záveru, že čo sa týka zisteného rozdielu 2000,- Sk z finančnej hotovosti z tržby zo dňa 04.04.2007
vo výške 12.000,- Sk a jeho odovzdania navrhovateľovi len vo výške 10.000,- Sk dňa 05.04.2007,
odporkyňa uniesla dôkazné bremeno, keď preukázala, že tento rozdiel nevznikol jej zavinením. Keďžeodporkyňa vykonaným dokazovaním preukázala, že len schodok na finančnej hotovosti z tržby zo
dňa 04.04.2007 odovzdanej navrhovateľovi dňa 05.04.2007 vznikol bez jej zavinenia, len v tejto časti
považoval súd návrh navrhovateľa za nedôvodný, a preto ho v tejto časti zamietol. Nakoľko sa odporkyni
nepodarilo preukázať žiadny z liberačných dôvodov pre zbavenie sa zodpovednosti za schodok na
zverených hodnotách zistený vo výške 33.001, 20 Sk inventúrou zo dňa 30.04.2007 na predajni v I., L..
X, dospel súd k záveru, že odporkyňa za tento schodok zodpovedá spolu s Y. W. a to každá v rozsahu
50%. V zmysle § 189 ods. 1 ZP je zamestnanec zodpovedajúci za schodok povinný nahradiť škodu v
plnej sume. Ak schodok predstavoval sumu 33.001,20 Sk (1095,44 eura) a odporkyňa zaň zodpovedá
v rozsahu 50%, je odporkyňa povinná uhradiť navrhovateľovi sumu 16.500,60 Sk (547,72 eura) v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd odporkyňu zaviazal i na zaplatenie úroku z omeškania podľa §
517 ods. 2 OSP a to v súlade s uplatneným nárokom, keďže sa navrhovateľ domáhal nižšieho úroku z
omeškania (7% ročne) na aký mal nárok v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania- k 26.07.2007 predstavoval úrok 4,25%
ročne, t.j. 8,5 % ročne). Odporkyňa je v omeškaní od 26.07.2007 v súvislosti s výzvou navrhovateľa na
zaplatenie žalovaného dlhu zo dňa 27.6.2007. K náhrade trov konania a trov konania štátu súd uviedol,
že o nich rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku, v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť úrok z omeškania, ktorý tvorí príslušenstvo
pohľadávky, v časti výšky úroku z omeškania a v časti splatnosti istiny s príslušenstvom, podala v
zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Žiadala súd o splátkový kalendár sumy 547,72 Eur, ktorá jej bola
napadnutýmrozsudkomuloženáuhradiťnavrhovateľovi.Uviedla,žejeochotnásplácať20Eurmesačne,
nakoľko má predčasne narodené dieťa, ktoré má zdravotné problémy, je na rodičovskom príspevku a
ešte spláca úver, ktorý jej zostal ako ručiteľke. Nesúhlasila však s úrokom z omeškania, nakoľko si nie
je vedomá schodku, ktorý vznikol v prevádzke navrhovateľa a cíti sa byť nevinná.
Vyjadrenie k odvolaniu odporkyne písomne podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti, týkajúcej sa povinnosti zaplatiť úrok z omeškania a výšky
úroku z omeškania ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v časti týkajúcej sa splatnosti
peňažného plnenia s príslušenstvom zmeniť podľa § 220 O.s.p..
Odvolaním odporkyňa napadla výrok o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 547,72 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 547,72 Eur od 26.07.2007 do zaplatenia, a to v časti
povinnosti zaplatiť úrok z omeškania, v časti výšky úroku z omeškania a v časti splatnosti peňažného
plnenia. Preto predmetom preskúmania odvolacím súdom boli len napadnuté časti rozhodnutia. Vo
zvyšku rozsudok okresného súdu nebol napadnutý účastníkmi, nadobudol právoplatnosť, a preto krajský
súd rozsudok okresného súdu v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).
V danej veci bol predmetom konania návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči odporkyni zaplatenia istiny
17.500,60 Sk (580,91 eura) spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 17.500,60 Sk
(580,91 eura) od 26.07.2007 do zaplatenia a zaplatenia trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že
navrhovateľ zamestnával odporkyňu v pracovnom pomere ako predavačku v predajni v I., L. U.. X.
Účastníci konania uzatvorili dňa 23.10.2006 pracovnú zmluvu a tiež dohodu o hmotnej zodpovednosti
zo dňa 20.10.2006, podľa ktorej prevzala odporkyňa hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty v
predmetnej prevádzke a to tovar, peňažnú hotovosť, prepravky, DIM, HIM.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania odporkyne, výška úrokov z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti a spisového materiálu
dospel k záveru, že súd vec správne právne posúdil, keď zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi
istinu spolu s úrokmi z omeškania. Súd prvého stupňa správne postupoval podľa § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom v čase omeškania odporkyne. Z povahy ustanovenia § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že je
kogentne stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné (R 5/2000).
V čase omeškania odporkyne bola úroková sadzba NBS 8,5% ročne (dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. k
26.07.2007, kedy úrok predstavoval 4,25% ročne), pričom navrhovateľ sa domáhal úroku z omeškania
7% ročne, teda nižšieho úroku ako bola zákonná horná hranica úrokov z omeškania v čase omeškania
odporkyne. Odvolací súd v súvislosti s právom veriteľa požadovať od dlžníka popri plnení peňažného
dlhu aj úroky z omeškania, ktoré mu priznáva ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uvádza,
že úroky z omeškania majú jednak charakter majetkovej sankcie a jednak majú pôsobiť preventívno-
výchovne na dlžníka, aby svoj hlavný peňažný záväzok (istinu) voči veriteľovi splnil nielen riadne, ale
aj včas. Vo všeobecnosti úroky z omeškania predstavujú predovšetkým majetkovú sankciu, ktorá má
odškodniť veriteľa za to, že nemohol použiť dlhovanú istinu, a naopak úžitky z nej (úroky) mohol po určitú
dobu brať dlžník. Pre vznik nároku veriteľa požadovať od dlžníka úroky z omeškania nie je rozhodné, či
dlžník omeškanie s plnením peňažného dlhu zavinil alebo nie. Pre vznik nároku na úroky z omeškania
nie je dôležitý dôvod, pre ktorý je dlžník v omeškaní. Na vznik tohto nároku stačí existencia objektívnej
právnej skutočnosti, ktorou je uplynutie zákonom stanovenej lehoty. Nie je rozhodné, či dlžník mohol
tieto peniaze použiť (napr. ak mu ich niekto odcudzil), resp. ich nemohol použiť veriteľ.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Predmetom preskúmania odvolacím súdom v rámci odvolacieho konania bol rozsudok súdu prvého
stupňa i v časti týkajúcej sa splatnosti peňažného plnenia. Súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu k
zaplateniu istiny 547,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 547,72 Eur od
26.07.2007 do zaplatenia.
Z obsahu spisu mal odvolací súd v prejedávanej veci za preukázané, že odporkyňa je t.č. na rodičovskej
dovolenke, poberá rodičovský príspevok a jej dieťa má zdravotné problémy v súvislosti s predčasným
narodením. Odporkyňa spláca úver, ktorý jej vznikol ako ručiteľke. Odvolací súd dospel k názoru, že
vzhľadom na uvedené skutočnosti, je dôvodné povoliť odporkyni splácať predmetný dlh v splátkach
po 50 Eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. S návrhom odporkyne na výšku splátok po 20 Eur
mesačne sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko pri takto nastavenej výške mesačných splátok s ohľadom
na výšku pohľadávky navrhovateľa, by bol časový horizont uspokojenia nadmerne dlhý. Platením dlžnej
sumy v nízkych splátkach by sa zhoršilo taktiež samotné postavenie odporkyne, ktorej by v dôsledku
dlhého časového obdobia až do úplného splatenia dlžnej sumy v splátkach, neustále rástli úroky z
omeškania, čím by sa samotná pohľadávka zvyšovala. Odvolací súd preto považuje výšku splátok po
50 Eur mesačne za primeranú celkovej dlžnej sume.
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej
sa povinnosti odporkyne zaplatiť úrok z omeškania a výšky úroku z omeškania ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v napadnutej časti týkajúcej sa splatnosti peňažného plnenia podľa
§ 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.), pretože napadnutým
rozsudkom nebolo rozhodnuté o trovách z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.