Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 24P/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114203160
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114203160.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloletého R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. - R., S. X/XX a F. L.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. - K., F. XX, t.č. bytom N. o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa svojim návrhom zo dňa 06.02.2014 domáhal, aby súd zmenil rozsudok, ktorým mu bolo
naposledy určené výživné vo výške 150,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tak, že pri určení výšky
výživného vychádzal súd z neho príjmu ako vodiča kamiónu u vtedajšieho zamestnávateľa ROBI s.r.o..

V dôsledku zhoršenia zdravotného stavu bol nútený zmeniť zamestnanie s účinnosťou od 04.10.2013.
V súčasnej dobe je zamestnaný na polovičný pracovný úväzok s finančným ohodnotením 170,- eur
mesačne v hrubom. Z dôvodu, že od stanovenej výšky výživného došlo k zásadnej zmene pomerov
na jeho strane žiada znížiť výživné na výšku 26,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku vždy do 20-
teho dňa v mesiaci.

Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že trvá na podanom návrhu, u posledného zamestnávateľa
robil šoféra na kamióne, no začal sa mu ozývať úraz ramena, ktorý utrpel asi pred 6-timi rokmi, keď
spadol z rampy. Potom bolo niekoľko rokov dobre, no asi pred rokom sa to začalo zhoršovať, lekár

mu dával rôzne maste a lieky od bolesti, no nakoniec musel dať v októbri 2013 výpoveď. Následne
sa zamestnal u svojich rodičov, ktorí majú pálenicu, robí tam pomocné upratovacie práce. V sezóne
od augusta do marca má 150,- eur a mimo sezóny 100,- eur mesačne. Býva v dome, ktorý majú po
babke, býva tam sám a dozerá na pálenicu. Vodiča už nemôže robiť, pretože má problémy pri nakládke
a vykládke tovaru. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani iný majetok, v dome kde býva platia náklady na
bývanie rodičia za to, že im pomáha vo firme. Z úspor platí zatiaľ výživné, s dieťaťom sa ale nestretáva od
rozvodu. Mešká aj so splátkami pôžičiek. Ďalej otec uviedol, že je pravdou, že o ukončenie pracovného

pomeru požiadal sám, bolo to z dôvodu, že to už nezvládal robiť ani psychicky, ani fyzicky. Na rameno sa
začal liečiť až od februára 2014 ale ešte predtým mu lekár dával lieky od bolesti. Mesačne by mal platiť
700,- eur splátky pôžičiek, no zaplatil napr. 100,- eur, niektoré veci už majú exekútori. Tiež odovzdáva
staré železo a niečo mu dajú aj rodičia. Neposielal žiadne žiadosti o prijatie do zamestnania, ani do
pracovných agentúr pretože agentúry vezmú peniaze a on by dostal o to menej. Prácu si pozerá iba
tak v novinách či niečo nie je.Otec v konečnom návrhu žiadal, aby mu súd znížil vyživovaciu povinnosť na minimálne výživné od
podania návrhu. Zatiaľ posiela výživné po 50,- až 100,- eur no nie každý mesiac.

Matka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného. Pokiaľ bol otec

dieťaťa celých 5 rokov v pohode s tým ramenom, nič ho nebolelo, nevie prečo ho to začalo bolieť teraz,
keď dala trestné oznámenie, že neplatí výživné. Súd bol v marci, tesne pred súdom vyplatil vyše 900,-
eur. Jeho rodičia majú dve pálenice ale pokiaľ dokáže dvíhať ťažké sudy s pálenom a robiť nočnú prácu,
tak si myslím, že by mohol robiť aj šoféra. Mohol by robiť napr. taxikára alebo autobusára, takúto prácu
by mohol vykonávať. Ona býva u svojej matky, v platení nákladov sa striedajú každý druhý mesiac, je to

okolo 190,- eur. Syn navštevuje MŠ, synovi platí stavebné sporenie 50,- eur mesačne. Otec za synom
nechodí, po rozvode sa dohodli ale stále tvrdil, že príde keď si prerobí bytovú jednotku u rodičov, ten
byt si už prerobil ale pre syna neprišiel. Teraz tvrdí, že syn nie je jeho, že si dá spraviť testy otcovstva.
Pôžičky čo spláca z manželstva si otec bral sám bez jej vedomia a súhlasu. Jej príjem je od 360,- do
370,- eur. Ďalej matka uviedla, že pracovný pomer u svojho zamestnávateľa ukončila z dôvodu, že
sa tam robili 12-stky a nočné a keďže syn nastúpil do 1. ročníka, musí sa mu venovať. Predtým jej

pomáhala so synom babka, ktorá ale bývala u nich iba cez zimu. Jej mama je zamestnaná a tiež jej
momentálne s dieťaťom nemôže pomáhať. Zaevidovala sa na úrade práce, momentálne je bez príjmu,
žije u mamy, ktorá jej aj synovi zabezpečuje všetko potrebné. V 1. ročníku sa synovi zvýšili výdavky na
stravu, družinu, kupovala mu zošity, školskú tašku, oblečenie a potreby na telesnú a výtvarnú výchovu.

Matka v konečnom návrhu žiadala, aby výživné zostalo tak ako je. Jej tiež pomáha jej matka, nemá

žiadny príjem okrem prídavkov na dieťa, keďže je na úrade práce.

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje návrh otca ako nedôvodne podaný
zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, pracovnú zmluvu
otca, potvrdenie o príjme otca, výpis z OR, výpis z účtu matky, potvrdenie z MŠ ohľadne výdavkov

na dieťa, doklady k výdavkom na domácnosť, rozpis výdavkov na dieťa a domácnosť, potvrdenie o
príjme matky, správu od MUDr. W., správu z úradu práce zo dňa 24.4.2014, správu od posledného
zamestnávateľaotca,žiadosťoskončeniepracovnéhopomeru,dohoduoskončenípracovnéhopomeru,
výpis z účtu otca, správy od ošetrujúceho lekára otca, dohodu o skončení pracovného pomeru matkou,
správu z úradu práce o evidencii matky zo dňa 23.9.2014, správu od MUDr. F. L., rozpis výdavkov

matky na domácnosť a dieťa, doklady k výdavkom na bývanie, potvrdenie od ZŠ Q. ohľadne výdavkov
na dieťa, pripojený spis OS Nitra sp. zn. 33T/10/2014, 11P/240/2012, z neho rozhodnutie na čl. 33 a
nasledovné ako aj doklady k príjmom a výdavkom rodičov, pripojené spisy OS Nitra sp. zn. 13P/34/2011
a 24P/128/2011 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/240/2012-33 zo dňa 21.01.2013 bolo manželstvo rodičov

maloletého R. L., nar. XX.X.XXXX rozvedené, maloletý bol na čas po rozvode zverený do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otca súd zaviazal
prispievať na jeho výživu sumou 150,- eur mesačne. V tom čase matka dieťaťa vykonávala prácu na
základe dohody o vykonaní práce s príjmom cca. 50,- eur mesačne. Otec maloletého dosahoval u svojho
zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem 333,- eur a tiež poberal tzv. diéty v sume 600,- eur

mesačne. Maloletý navštevoval MŠ.

V súčasnej dobe od 4.10.2013 je otec maloletého zamestnaný u svojich rodičov kde vykonáva pomocné
práce v pálenici s príjmom 147,22 eura (v zimných mesiacoch 86,60 eura) netto mesačne. V čase
rozvodu manželstva bol otec zamestnaný v spoločnosti ROSI spol. s r.o. ako vodič MKD. Zamestnancom
tejto spoločnosti bol od 25.5.2012 do 3.10.2013. Pracovný pomer skončil dohodou na základe žiadosti

o skončenie pracovného pomeru. Za posledných 11 plne odpracovaných mesiacov otec dosahoval
priemerný čistý mesačný príjem 341,98 eura a tiež poberal diéty v priemere mesačne vo výške 852,95
eura. Otec býva v rodinnom dome, ktorého nie je vlastníkom v obci kde vlastnia prevádzkujú jeho
rodičia pálenicu. Náklady na bývanie otec neuhrádza, tieto platia jeho rodičia. Otec na pojednávaní
tvrdil, že k ukončeniu pracovného pomeru v spoločnosti ROBI spol. s r.o. pristúpil z dôvod, že kvôli

bolesti ramena nemohol vykonávať nakládku a vykládku tovaru. Ako vyplýva zo správy MUDr. F. L.a z priloženého výpisu lekárskych záznamov od MUDr. W. otec bol v ambulancii ošetrený naposledy
3.1.2008. Iné záznamy sa v jeho zdravotnej karte nenachádzajú. Otec síce na pojednávaní uvádzal,
že mu lekár dával aj v roku 2014 nejaké lieky od bolesti, tiež že bol vyšetrený na neurológii a chodí

na rehabilitácie, avšak doklady k uvedenému otec nepredložil. Podľa vyjadrenia otca by mal splácať
niekoľko pôžičiek spolu v mesačných splátkach do 700,- eur. Kvôli neplateniu uvedeného sa niektoré
riešia už prostredníctvom exekútora. Otec nie je evidovaný na úrade práce, aj napriek nízkemu príjmu,
ktorý momentálne dosahuje uviedol, že si lepšie platenú prácu nehľadá intenzívne. Otec si vyživovaciu
povinnosť v súčasnej dobe neplní riadne, v minulosti bol za neplatenie výživného trestne stíhaný. V

konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 33T/10/2014 bol spod obžaloby kvôli neplateniu
výživného dňa 17.3.2014 oslobodený, nakoľko zaplatil zameškané výživné vo výške 900,- eur. Otec sa
s maloletým od rozvodu manželstva nestretáva, okrem výživného na dieťa neprispieva žiadnym iným
spôsobom.

Matka maloletého býva u svojej matky, s platením výdavkov spojených s bývaním sa striedajú každý
druhý mesiac. Tieto náklady sú mesačne okolo 190,- eur. Okrem toho matka platí mesačne 50,- eur

telefón sebe a maloletému, stavebné sporenie 50,- eur mesačne, náklady na auto a podľa potreby lieky
a vitamíny približne v sume 10,- eur mesačne. Maloletý navštevuje od septembra 2014 1. ročník ZŠ,
matke tak pribudli niektoré výdavky a to napr. poplatok za školský klub 10,- eur mesačne, za zošity
matka zaplatila 28,- eur, príspevok do triedneho fondu 10,- eur, pracovný zošit z anglického jazyka 4,40
eura, časopis Vrabček 7,- eur a zálohu za školu v prírode 70,- eur. V predchádzajúcom období maloletý

navštevoval MŠ, kde boli výdavky ročne 20,- eur príspevok ZRŠ, 30,- eur príspevok do triedneho fondu,
10,- eur príspevok na hygienické potreby a mesačne 14,- eur školné a 25,- eur strava. Okrem týchto
výdavkov matka financovala maloletému aj mimoškolské aktivity ako plavecký výcvik, návšteva divadla,
exkurzie a podobne, čo vyšlo ročne okolo 55,- eur. Matka bola zamestnaná ako krupierka v kasíne od
13.1.2014 do 12.6.2014 kde dosahovala čistý mesačný príjem od 360,- do 370,- eur. Od 13.6.2014 je

matka v evidencii Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra ako uchádzač o zamestnanie, pracovný pomer
ukončila podľa svojho vyjadrenia z dôvodov, že v práci sa robili nočné a 12 hodinové zmeny a potom čo
maloletý R. nastúpil do 1. ročníka ZŠ sa mu musí venovať čo by nebolo možné pokiaľ by v pracovnom
pomere aj naďalej zotrvala. Matka je momentálne bez príjmu, finančne jej pomáha jej mama, ktorá
zabezpečuje základné životné potreby matke aj maloletému R..

Otec sa s maloletým nestretáva, okrem výživného na dieťa žiadnym iným spôsobom neprispieva.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušene výživného možné len na návrh.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného
nebol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy, ktorá bola 21.01.2013, neprišlo na strane

účastníkovkonaniaktakejpodstatnejzmenepomerov,ktorábyodôvodňovalazmenupredchádzajúceho
rozhodnutia o výške výživného. Príjem matky sa oproti predchádzajúcej úprave zmenil, nakoľko v čase
rozvodu matka poberala mesačne cca. 50,- eur z brigádnickej činnosti, medzitým sa matka zamestnala
s príjmom od 360,- do 370,- eur netto. S nástupom maloletého do 1. ročníka ZŠ však matka pracovný
pomer ukončila, nakoľko maloletý si vyžaduje už zvýšenú starostlivosť, čo matka kvôli výkonu práce

krupierky v kasíne nemohla zabezpečovať. V súčasnej dobe je matka bez príjmu. Čo sa týka zmeny
pomerov na strane maloletého dieťaťa, tu súd zaznamenal zmenu pomerov nástupom maloletého R. do
1. ročníka ZŠ od septembra 2014. S nástupom dieťaťa na povinnú školskú dochádzku sa zvýšili matke
jednak jednorazové výdavky spojené s nákupom školských potrieb a pomôcok, oblečenia a poplatkov
spojených s návštevou školy ako aj pravidelné výdavky spojené s poplatkom za školský klub a podobne.

Zmena pomerov nastala na strane otca, ktorého príjem sa oproti predchádzajúcej úprave znížil a to zo
sumy 333,- eur plus 600,- eur diéty mesačne na sumu 147,22 eura, resp. 86,60 eura mesačne. Túto
skutočnosť však súd pri rozhodovaní o návrhu otca nebral do úvahy, pretože konanie otca, ktorým sa
vzdal vyššieho príjmu, ktorý dosahoval za posledných 11 mesiacov zamestnania (341,98 eura mzda
plus 852,95 eura diéty), súd posudzoval v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, to znamená,

že sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Tiež výdavky otca súvisiace s jeho
úvermi sú výdavky, ktoré nemajú prednosť pred výživným rodiča voči maloletému dieťaťu a preto súd na
ne neprihliadal. Otec nepreukázal ani nim tvrdenú skutočnosť, že k ukončeniu pracovného pomeru prišlo
z dôvodov, že túto prácu už nemohol ďalej vykonávať. Zo zdravotnej dokumentácie, ktorá bola súdu
zaslaná od jeho obvodného lekára, resp. lekárkou, ktorá prebrala ambulanciu jeho obvodného lekára,

žiadna takáto skutočnosť nevyplýva. Otec bol naposledy ošetrený 3.1.2008 a od uvedenej doby vo svojej
zdravotnej karte nemá žiadny záznam. Úraz, ktorý otec utrpel, sa stal ešte 7.11.2005. Z vyjadrenia otca
je zrejmé, že si momentálne nehľadá aktívne žiadnu inú prácu a to aj napriek tomu, že vo firme svojich
rodičov dosahuje iba veľmi nízky príjem. Ako povinný rodič by si mal uvedomiť, že musí využiť všetky
svoje možnosti a schopnosti za účelom dosahovania primeraného príjmu, z ktorého by si mohol plniť

svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v takej výške ako mu bola naposledy určená v konaní o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd z uvedených
dôvodov návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať

i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.