Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808010652
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5808010652.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov

JUDr. Martina Bargela a JUDr. Dany Wänkeovej, na verejnom zasadnutí konanom 16. decembra 2014
prejednal odvolanie obžalovaného V. E. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/236/2008
z 22.2.2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/236/2008 z 22.2.2013.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného V. E., nar. XX.X.XXXX v O. H., bytom E.
č. XXX, okres J.,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 22.9.2007 v čase okolo 12.15 h. viedol stredom miestnej komunikácie na ul. Hrnčiarskej v obci
Hruštín, okres Námestovo, v smere od stredu obce na koniec obce, bez príslušného vodičského

oprávnenia a riadnych skúseností s vedením takéhoto vozidla, motocykel značky Husqvarna 600, bez
evidenčných čísiel, rýchlosťou v intervale 35-62 km/hod. (+/- 5 %), a to napriek úzkej vozovke, do
ktorej v smere jeho jazdy sčasti zasahovalo odparkované osobné motorové vozidlo, ako aj ďalej pri
kraji vozovky odložené stočené hasičské hadice a v bezprostrednej blízkosti vozovky sa nachádzali
deti, no napriek tejto situácii rýchlosť ním vedeného motocykla nespomalil a nevenoval dostatočnú
pozornosť vedeniu motocykla, následkom čoho motocyklom narazil do maloletého Z., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý prechádzal z ľavej strany vozovky na pravú, a to v mierne šikmom smere smerom do dediny, v
protismere k pohybu motocykla, a ktorého následne odhodilo, kde pri uvedenom maloletý Z. S. utrpel

hemoragicko-traumatický šok ťažkého stupňa, odreniny v oblasti vlasatej časti hlavy, pomliaždenie srdca
s drobnými krvácaniami do osrdcovníka hemodynamicky nevýrazné, pomliaždenie ľavej strany hrudníka
svýpotkomvdutinehrudnejvľavovyžadujúcimsidrenážpohrudnicovejdutiny,pomliaždenieľavejstrany
brucha v oblasti sleziny vyžadujúce si laparotomiu, špirálovú zlomeninu hornej časti diafýzy (dlhej časti)
pravej stehennej kosti dislokovanú s posunom, devastačné poranenie mäkkých štruktúr v oblasti prednej
a vonkajšej strany ľavého predkolenia s odtrhnutím svalových skupín od periostu, zlomeninu ľavého
predkolenia v oblasti tibie (holennej kosti) subkondylickej s dislokáciou a s lomnou líniou smerujúcou

spredu - dozadu a zlomeninu ihlice (fibuly) vľavo, kde uvedené zranenia si vyžiadali dobu liečenia a v
prípade vystavenia práceneschopnosti minimálne 9 mesiacov a svojím konaním tak porušil ust. § 3 ods.
2 písm. a), § 4 ods. 2 písm. c), e), § 7 ods. 1 a § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Zb. o premávke na
pozemných komunikáciách,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a na chránenej osobe - dieťati,č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., s použitím § 138 písm. h) Tr.
zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Z a t o h o o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody

vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na 60 (šesťdesiat) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom E. č. XXX, okres J., s nárokom
na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie poškodeného Z. S., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a , pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/236/2008 z 22.2.2013 bol obžalovaný V. E. uznaný

za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák.
na skutkovom základe, že:

dňa 22.9.2007 v čase okolo 12.15 h. viedol stredom miestnej komunikácie na ul. Hrnčiarskej v obci
Hruštín, okres Námestovo, v smere od stredu obce na koniec obce, bez príslušného vodičského

oprávnenia a riadnych skúseností s vedením takéhoto vozidla, motocykel značky Husqvarna 600, bez
evidenčných čísiel, rýchlosťou v intervale 35-62 km/hod. (+/- 5 %), a to napriek úzkej vozovke, do ktorej
v smere jeho jazdy sčasti zasahovalo odparkované osobné motorové vozidlo, ako aj ďalej pri kraji
vozovky odložené stočené hasičské hadice a v bezprostrednej blízkosti vozovky sa nachádzali deti, no
napriek tejto situácii rýchlosť ním vedeného motocykla nespomalil a nevenoval dostatočnú pozornosť

vedeniu motocykla, následkom čoho motocyklom narazil do maloletého Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorého
následne odhodilo, kde pri uvedenom maloletý Z. S. utrpel roztrieštenú a otvorenú zlomeninu kosti
ľavého predkolenia v jeho dolnej tretine, zlomeninu pod bedrovým zhybom pravej stehennej kosti s
posunom úlomkov, pneumothorax v pravej pohrudničnej dutine, ťažký traumatický a hemoragický šok a
pohmoždenietváresodreninami,kdeuvedenézraneniasivyžiadalidobuliečeniaavprípadevystavenia

práceneschopnosti minimálne 8 mesiacov a svojím konaním tak porušil ust. § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods.
2písm.c),e),§7ods.1a§15ods.1zákonač.315/1996Zb.opremávkenapozemnýchkomunikáciách.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. j)
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na

skúšobnú dobu 24 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému zároveň uložil aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel vo výmere 60 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom E. č. XXX, s nárokom na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomu rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný V. E., a to proti výroku o vine, výroku o
treste aj výroku o náhrade škody. V písomných dôvodoch podaného odvolania prostredníctvom svojho

obhajcu uviedol: „Motocykel zn. Husqvarna 600 som dňa 22.9.2007 v čase okolo 12.15 hod. neviedolpo miestnej komunikácii na ulici Hrnčiarskej v obci Hruštín, ako je to uvedené v
napadnutom rozsudku. Pozemok parcela registra C parcelné číslo 1341 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 2 329 m2 k.ú. E., na ktorej sa nachádza miestna komunikácia na ulici Hrnčiarskej v obci Hruštín,

nie je do dnešného dňa majetkovoprávne vysporiadaný. Obec Hruštín v minulosti vybudovala na tejto
parcele, ktorá jej vlastnícky nepatrí a nikdy nepatrila (patrí súkromným vlastníkom) miestnu komunikáciu
bez stavebného povolenia a bez kolaudačného rozhodnutia. V právnom slova zmysle preto nejde o
miestnu komunikáciu, ide o súkromný pozemok, na ktorom neplatia ustanovenia zákona č. 315/1996
Zb. o premávke na pozemných komunikáciách. V čase dopravnej nehody dňa 22.9.2007 v čase okolo

12.15 hod. som preto nebol účastníkom cestnej premávky. Maloletý Z. S., nar. XX.XX.XXXX, sa v čase
dopravnej nehody na tomto pozemku zdržiaval neoprávnene.
Podľa rozhodnutia R 39/1978, samotná skutočnosť že osoba vedie motorové vozidlo bez vodičského
oprávnenia, ešte nemusí zakladať porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona v zmysle § 224
ods. 2 Trestného zákona, ak má táto osoba technickú zručnosť potrebnú na bezpečné vedenie vozidla
a ovláda pravidlá cestnej premávky. Prvostupňový súd sa týmito skutočnosťami pri svojom rozhodovaní

vôbec nezaoberal.
Maloletý Z. S., nar. XX.XX.XXXX, vytvoril dňa 22.9.2007 v čase okolo 12.15 hod. pre mňa náhlu
prekážku, a preto som ako vodič motocykla zn. Husqvarna 600 nemohol zabrániť nehode
Podľa rozhodnutia R 72/71, ak pri vzniku následku uvedeného v § 224 Trestného zákona spolupôsobilo
viac príčin (konanie obvineného a aj poškodeného), je treba hodnotiť každú príčinu čo do jej významu

pre vznik následku zvlášť a určiť jej dôležitosť pre následok, ktorý nastal z konania obvineného.
Podľa rozhodnutia V 9/1979, za porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona v zmysle § 224
ods. 2 Trestného zákona možno považovať porušenie základných povinností uložených rodičom vo
vzťahu k deťom zákonom o rodine, ak takéto porušenie môže viesť k vážnym následkom pre život alebo
zdravie maloletého dieťaťa. V tomto trestnom konaní bolo preukázané, že rodičia maloletého Z. S., nar.

XX.XX.XXXX, zanedbali dohľad nad maloletým.
Na základe týchto skutočností navrhujem, aby Krajský súd v Žiline podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/236/2008-503 zo dňa 22.2.2013 a vec
vrátil Okresnému súdu Námestovo na nové konanie a rozhodnutie.“

Proti rozsudku podal riadne a včas odvolanie aj poškodený Z. S.. V písomných dôvodoch odvolania
prostredníctvom svojho splnomocnenca uviedol, že okresný súd vo výroku o náhrade škody rozhodol
nesprávne. Poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo 31.3.2009, si prostredníctvom
splnomocnenca uplatnili nárok na náhradu škody z titulu bolestného vo výške 189 380,- Sk (505 bodov x
375,- Sk) na základe znaleckého posudku znalca MUDr. Miroslava Váňu, ale aj ďalšiu škodu spočívajúcu

v sťažení spoločenského uplatnenia, v nákladoch na zabezpečenie lekárskej starostlivosti, v doprovode
na lekárske vyšetrenia, účasti pri návštevách syna v zdravotníckom zariadení a iné v trestnom konaní
proti obv. V. ktorej výšku vzhľadom na jej rozsah nevyčíslili. Vychádzajúc z lekárskeho posudku o
bolestnom zo dňa 15.4.2009, ktorý bol vypracovaný MUDr. Jánom Mlynárikom z FN v Banskej Bystrici,
upresnili nárok na náhradu škody za bolestné vo výške 1660 bodov x 375,- Sk = 20 663,21 Eur (622 500,-

Sk) a na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22.2.2013, na ktorom bol vyhlásený aj rozsudok,
prostredníctvom právneho zástupcu navrhli, aby obžalovaný bol zaviazaný k náhrade spôsobenej škody
- z titulu bolestného vo výške 20 663,21 Eur, ktorej výška nebola sporná. Ak prvostupňový súd návrhu
nevyhovel a odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie aj v
tejto výške, ktorá nebola sporná, pretože dokazovanie o náhrade škody by presiahlo rámec trestného

konania, tak podľa ich názoru rozhodol nesprávne. Navrhli preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok v časti týkajúcej sa nároku na náhradu škody tak, že zaviaže obžalovaného podľa § 287 ods.
1 Tr. por. k zaplateniu nároku na náhradu škody z titulu bolestného mal. Z. vo výške 20 663,21 Eur k
rukám zákonných zástupcov - rodičov maloletého poškodeného - Z. S., nar. XX.X.XXXX a M. S., rod.
S., nar. X.X.XXXX, obaja bytom E. č. XXX, a podľa § 288 ods. 1 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu

škody zákonných zástupcov maloletého poškodeného odkáže na občianske súdne konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného a poškodeného bolo podané včas, v lehote stanovenej §
309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), c) Tr. por.,

obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na
podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd
nepostupoval podľa § 316 Tr. por.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

V prvom rade treba uviesť, že verejné zasadnutie bolo na Krajskom súde v Žiline dňa 16.12.2014
vykonanévneprítomnostiobžalovanéhoV.E..Vprípadeobžalovanéhobolisplnenézákonnépodmienky
predpokladanévustanovení§293ods.4Tr.por.kvykonaniuverejnéhozasadnutiavjehoneprítomnosti,

pretože nebolo možné doručiť mu upovedomenie o verejnom zasadnutí (č.l. 533, 539, 540, 549, 550,
551, 564, 568) a nejde u neho o prípad predpokladaný v ustanovení § 293 ods. 6 Tr. por. O verejnom
zasadnutí bol riadne upovedomený obhajca obžalovaného JUDr. Ján Vajda, ktorý sa verejného
zasadnutia zúčastnil.

K výroku o vine

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou
objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v

oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa§2ods.12Tr.por.orgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazypodľasvojhovnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa v samotnej podstate - v merite veci rozhodol
správne.

Aj podľa názoru krajského súdu odsudzujúci výrok prvostupňového súdu je správny, zákonný a má

dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovaného,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného

presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení
napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že súdený skutok

sa stal a že tento spáchal obžalovaný V.. V tomto smere okresný súd veľmi výstižne a presvedčivo v
odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých dôkazov a zistení z nich vyplývajúcich
dospel k záveru o vine obžalovaného. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o
podstate súdeného trestného činu zistenia, ktoré sú správne.

Krajský súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na
vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery
boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto
záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech
obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby

sa bol spravoval inými úvahami.

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou
argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ
sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže

sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa.Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého
stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vykonané
dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného.

Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie tak, ako to urobil okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu
prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku
práve podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Krajský súd naviac dopĺňa, že prečinu ublíženia

na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti
spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a čin spácha závažnejším spôsobom konania alebo na chránenej osobe.
V danom prípade obžalovaný spáchal trestný čin porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa
zákona, ktorú skutočnosť odvolací súd považuje za závažnejší spôsob konania v zmysle § 138 písm. h)
Tr. zák. Je tiež nepochybné, že obžalovaný sa trestného činu dopustil na osobe mladšej ako osemnásť

rokov,t.j.nadieťativzmysle§139ods.1písm.a)Tr.zák.Krajskýsúdsohľadomnauvedenéskutočnosti
doplnil do právnej vety rozsudku uvedené zákonné ustanovenia, aby rozhodnutie okresného súdu v
časti právneho posúdenia konania obžalovaného zodpovedalo stavu veci a zákonu aj v zmysle § 163
Trestného poriadku.

Po subjektívnej stránke tento trestný čin vyžaduje zavinenie z nedbanlivosti v zmysle § 16 Tr. zák.
Páchateľ tohto trestného činu nemal úmysel inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, ale napriek tomu,
hoci z nedbanlivosti, inému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví (napr. pri dopravnej nehode). Vedomá
nedbanlivosť je budovaná na vedomí možnosti vzniku následku, čo predpokladá schopnosť páchateľa
rozpoznať a zhodnotiť okolnosti, ktoré vytvárajú možné nebezpečenstvo pre záujem chránený zákonom.

Pri nevedomej nedbanlivosti zakladá Trestný zákon zodpovednosť za trestný čin na povinnosti a
súčasneimožnostipredvídaťmožnosťporuchyaleboohrozeniazáujmuchránenéhozákonom.Kritériom
nedbanlivosti pre obidve jej formy je zachovanie určitej miery opatrnosti. Objektívne vymedzenie miery
opatrnosti vyžaduje od každého spravidla rovnakú mieru opatrnosti. Subjektívne vymedzenie miery
opatrnosti vyžaduje, aby sa okrem miery povinnej opatrnosti (objektívne kritérium) vzalo do úvahy aj

subjektívne vymedzenie tejto opatrnosti, ktorú je páchateľ v konkrétnom prípade schopný vynaložiť
(individuálne hľadisko). Preto o zavinenie z nevedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. b) Tr. zák. ide
len vtedy, ak povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným
zákonom sú dané súčasne. Nedostatok jednej z týchto zložiek znamená, že čin je nezavinený. Príčinná
súvislosť medzi porušením povinnej opatrnosti a následkom je základným predpokladom zavinenia z

nedbanlivosti. Zavinenie musí zahŕňať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu,
teda aj príčinný vzťah medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu.

Subjektívna stránka zahŕňa znaky vzťahujúce sa na psychiku páchateľa. Najvýznamnejší z nich je
zavinenie, ktoré má formu úmyslu alebo nedbanlivosti. Zavinenie predstavuje vnútorný psychický vzťah

páchateľa k podstatným zložkám trestného činu a vzťahuje sa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu
chráneného Trestným zákonom spôsobom uvedeným v Trestnom zákone. Vzťahuje sa na priebeh
páchateľovho trestného činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a ktorý zodpovedá znakom skutkovej
podstaty trestného činu. Príčinný vzťah spája konanie s následkom. Základným predpokladom trestnej
zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské

vzťahy a toho, či toto konanie má znaky zavinenia.

Páchateľjetrestnezodpovednýzanásledok,ktorýspôsobil,lenpotiaľ,pokiaľhozavinil.Zavinenieaspoň
z nevedomej nedbanlivosti je dané vtedy, ak sa preukáže, že páchateľ si mal a mohol predstaviť, žepríčinný vzťah medzi jeho konaním a následkom sa môže rozvinúť tak, ako sa rozvinul. Pre páchateľa
nepredvídateľný príčinný priebeh nie je v zavinení obsiahnutý a páchateľ nezodpovedá za následok,
ktorý takto nastane.

Zavinenie z nedbanlivosti (v oboch formách) nie je vylúčené spoluzavinením iných osôb, vrátane
poškodeného.

Konanie páchateľa má povahu príčiny aj vtedy, ak okrem jeho konania spôsobilo následok aj konanie

ďalšej osoby (vrátane poškodeného). Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa totiž
neprerušuje ani v prípade, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri
vzniku následku, ale konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo.
Dôležité pritom je, aby konanie páchateľa z hľadiska spôsobeného následku bolo príčinou dostatočne
významnou.

Súd prvého stupňa sa týmito úvahami vo vzťahu k súdenému trestnému činu dôsledne riadil a jeho
závery, že zistil zavinenie obžalovaného, sú správne. Okresný súd v napadnutom rozsudku veľmi
podrobne rozpísal skutkové i právne dôvody, pre ktoré obžalovaného uznal za vinného z vyššie
uvedenéhoprečinu.Dôvodynapadnutéhorozsudkusúzrozumiteľnéadostatočnelogické,vychádzajúce
zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Odvolací súd pripomína, že v

dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysokokvalifikovaného
rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu neostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na
správne a erudované dôvody, na ktorých samosudkyňa okresného súdu založila svoje rozhodnutie.

Pokiaľ ide o priebeh skutkového deja, podľa zistení krajského súdu súd prvého stupňa do výrokovej

časti napadnutého rozsudku nekriticky prevzal obžalobu a skutkový dej, najmä časť „.....následkom čoho
narazil do na vozovke v ľavej časti stojaceho maloletého Z....“ ustálil nesprávne, bez nadväznosti na
výsledky nového znaleckého dokazovania.

V súvislosti so znaleckým dokazovaním vykonaným v posudzovanej veci z odboru zdravotníctvo

treba uviesť, že do konania bol už v prípravnom konaní ako znalec pribratý MUDr. Miroslav Váňa,
CSc., ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. 54/2007. Z dôvodu, že vznikli pochybnosti o
správnosti uvedeného znaleckého posudku, okresný súd uznesením, č.k. 4T/236/2008-375 z 20.7.2010
podľa § 143 ods. 1 Tr. por., s poukazom na § 146 Tr. por. pribral v konaní pred súdom znaleckú
organizáciu FORENSIC SK, Inštitút forenzných a medicínskych expertíz, s.r.o. Boženy Němcovej 8,

811 04 Bratislava, z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, zapísanú v zozname znalcov,
tlmočníkov a predkladateľov vedenom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky pod ev. č.
900232.

Úloha znalcov lekárov v tejto trestnej veci spočívala v objasnení povahy, rozsahu a dôsledkov zranení

poškodeného a na podklade zisteného mechanizmu zranení v zaujatí stanoviska k jeho možným
príčinám aj so zreteľom na výpovede obžalovaného a jednotlivých svedkov, a to len z hľadiska svojich
odborných znalostí.

Z obsahu nového znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo vypracovaného znaleckou organizáciu

Forensic sk, inštitút forenzných a medicínskych expertíz okrem iného vyplýva, že na základe posúdenia
kompletnej zdravotnej dokumentácie z hospitalizácie v DFNsP Banská Bystrica a na základe analýzy
RTG snímok možno konštatovať, že poškodený Z. S. ml. v kritický deň utrpel nasledovné poranenia a
úrazové zmeny:
- Hemoragicko-traumatický šok ťažkého stupňa,

- Odreniny v oblasti vlasatej časti hlavy,
- Pomliaždenie srdca s drobnými krvácaniami do osrdcovníka hemodynamicky nevýrazné,
- Pomliaždenie ľavej strany hrudníka s výpotkom v dutine hrudnej vľavo vyžadujúcim si drenáž
pohrudnicovej dutiny,
- Pomliaždenie ľavej strany brucha v oblasti sleziny vyžadujúce si laparotomiu (operáciu v dutine

brušnej),
- Špirálovú zlomeninu hornej časti diafýzy (dlhej časti) pravej stehennej kosti dislokovanú s posunom,
- Devastačné poranenie mäkkých štruktúr v oblasti prednej a vonkajšej strany ľavého predkolenia s
odtrhnutím svalových skupín od periostu,- Zlomeninu ľavého predkolenia v oblasti tibie (holennej kosti) subkondylickej s dislokáciou a s lomnou
líniou smerujúcou spredu - dozadu a zlomeninu ihlice (fibuly) vľavo.

Z vykonaného dokazovania (výpovede obžalovaného, maloletého poškodeného, aj svedkov)
nepochybne vyplýva, že vo veci existujú tri možné alternatívy, za ktorých malo dôjsť k predmetnej
dopravnej nehode a následne ku zraneniam poškodeného:
1. Poškodený maloletý vo svojej výpovedi uviedol, že sa hral s lopatkou v piesku, pričom bol v podrepe
otočený tvárou v smere jazdy motorky, keď náhle pocítil náraz zozadu.

2. V tej istej výpovedi poškodený uvádza, že sa prestal hrať, postavil sa, pričom tvárou bol otočený k
ich domu, potom od chrbta pocítil náraz.
3. Podľa výpovede obžalovaného aj svedka I. A. poškodený vybehol a narazil do ľavej strany motocykla,
pričom prebiehal z ľavej strany vozovky na pravú z pohľadu vodičov motocyklov. Podľa obžalovaného
tento pocítil náraz do ľavého kolena, pričom dostal balanc na motocykli, ktorý udržal a až potom zabrzdil.

Krajský súd ďalej zdôrazňuje, že súd je povinný hodnotiť aj znalecký posudok na základe starostlivého
uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne s ostatnými dôkazmi (R 40/1969). Súd
hodnotí znalecký posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže
síce ľubovoľne nahradiť odborný názor znalca vlastným, v danej veci laickým názorom, ale môže a je
povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti,

ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa skutkové východiská znaleckého posudku opierajú
o skutočnosti náležite zistené v trestnom konaní, či naopak, o skutočnosti, ktoré sú pochybné alebo
dokonca také, ktoré logicky odporujú iným výsledkom dokazovania a či riešenie znalca logicky vyplýva
z týchto podkladov (R 40/1972). Pochybnosti o záveroch znaleckého posudku sa musia zakladať na
konkrétnych okolnostiach, ktoré tieto pochybnosti vyvolávajú. Len vtedy je namieste postup podľa § 146

Tr. por. ( Rt 56/94 II).

Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanom prípade mala nová znalecká expertíza z odboru
zdravotníctvo obrovský zmysel a význam, vzhľadom na pochybnosti, ktoré do prípadu vniesol znalecký
posudok vypracovaný súdnym znalcom MUDr. Miroslavom Váňom, CSc. Krajský súd nemá pochybnosti

o správnosti a úplnosti nového znaleckého posudku, ktorý vo veci vypracovala znalecká organizácia
Forensic.sk, s.r.o. Z obsahu nového znaleckého posudku okrem iného vyplynulo aj to, že väčšina
diagnóz uvedená súdnym znalcom MUDr. Miroslavom Váňom, CSc. v znaleckom posudku je v
nesúlade so skutočným objektívnym nálezom v zdravotnej dokumentácii, čo samozrejme znalca viedlo
k nesprávnym záverom. Nálezová časť posudku MUDr. Miroslava Váňu, CSc. je nedostatočná a

nepreskúmateľná. V znaleckom posudku znalec neuviedol, z akej zdravotnej dokumentácie vychádzal
a znalec uvádza diagnózy, ktoré sa nezhodujú so skutočným nálezom zranení poškodeného Z..

Po zhodnotení výsledkov znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, aj doprava cestná, jednotlivo
i v súhrne s ostatnými dôkazmi a za pomoci znaleckých záverov k jednotlivým verziám o priebehu

predmetnej dopravnej nehody, odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný V. E.
v kritickom čase v smere od stredu obce na koniec obce, bez príslušného vodičského oprávnenia
a riadnych skúseností s vedením takéhoto vozidla, viedol motocykel značky Husqvarna 600, bez
evidenčných čísiel, rýchlosťou v intervale 35-62 km/hod. (+/- 5 %), a to napriek úzkej vozovke,
do ktorej v smere jeho jazdy sčasti zasahovalo odparkované osobné motorové vozidlo, ako aj ďalej pri

kraji vozovky odložené stočené hasičské hadice a v bezprostrednej blízkosti vozovky sa nachádzali deti,
no napriek tejto situácii rýchlosť ním vedeného motocykla nespomalil a nevenoval dostatočnú pozornosť
vedeniu motocykla, následkom čoho motocyklom narazil do maloletého Z. S., ktorý prechádzal z ľavej
strany vozovky na pravú, a to v mierne šikmom smere smerom do dediny, v protismere k pohybu
motocykla, a ktorého následne odhodilo.

Niet pochybností o tom, že poškodený vbehol do jazdy obžalovanému a narazil do oblasti jeho kolena.
Niet pochybností ani o tom, že poškodený v čase zrážky s motocyklom obžalovaného sa nachádzal v
polohe stojmo a mal maximálne zaťaženú pravú dolnú končatinu, na ktorej stál, a ľavú dolnú končatinu
mal odľahčenú. Poškodený v čase zrážky s najväčšou pravdepodobnosťou prechádzal, resp. chcel

prejsť z ľavej strany vozovky na pravú (z pohľadu pohybu obžalovaného) a to mierne v šikmom smere
smerom do dediny - v protismere k pohybu motocykla. Zo záverov znaleckého dokazovania z odboru
doprava cestná nepochybne vyplýva, že v takomto prípade, keď poškodený vbehol obžalovanému dojazdnej dráhy, išlo o prekážku náhlu. Možno tak konštatovať, že podiel viny na vzniku dopravnej nehody
a na následkoch na zdraví nesie aj samotný poškodený mal. Z. S..

Na druhej strane však treba prihliadať na zodpovednosť vodiča motocykla pri jeho kolízii s chodcom -
poškodeným mal. Z. S., a to najmä vzhľadom na podstatne väčšiu hmotnosť motocykla, jeho rýchlosť a
z toho vyplývajúcu razanciu stretu, najmä však vzhľadom na porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu
podľa zákona. Markantne do popredia vystupuje skutočnosť, že obžalovaný nemal príslušné vodičské
oprávnenie na vedenie predmetného motocykla zn. Husqvarna 600, s vedením takéhoto motocykla

nemal ani riadne skúsenosti. Je tiež nutné si uvedomiť, že obžalovaný na jazdu použil motocykel, ktorý
nemal osvedčenie o evidencii, tabuľku s evidenčným číslom, ktoré mal mať, keďže motocykel Husqvarna
600 patrí do kategórie L3e a obžalovaný s ním jazdil v cestnej premávke na verejných komunikáciách.
Je nepochybné, že vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam
vozidla a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Plnenie týchto povinností zo strany vodiča vystupuje
do popredia aj s prihliadnutím na charakter cesty, na ktorej došlo ku kolízii (v obci), keďže sú tam

predvídateľné pohyby chodcov, či iných účastníkov cestnej premávky. Obžalovaný sa v kritickom čase
pohyboval stredom vozovky z dôvodu prekážky po pravej strane jazdy (odparkovaného vozidla Škoda
Fábia a štrku umiestneného vľavo v smere jazdy obžalovaného). V úseku, kde došlo k zrážke, sa
nachádzali deti a vzhľadom na zistený interval rýchlosti motocyklistu od 35-62 km/hod, obžalovaný jazdil
rýchlosťou vyššou, aká bola primeraná okolitým podmienkam. Obžalovaný tak svojím nezodpovedným

konaním vystavil účastníkov cestnej premávky ohrozeniu na zdraví a živote. V konečnom dôsledku
spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel poškodený ťažkú ujmu na zdraví. Obžalovaný, ktorý nemal
príslušné vodičské oprávnenie na vedenie motocykla, vôbec nebol oprávnený viesť motocykel, a to ani
za ideálnych podmienok. Jeho konanie tak možno označiť za krajne nezodpovedné a nedisciplinované.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu, podľa ktorej

je porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona v zmysle ustanovenia § 224 ods. 2 Tr. zák.
(teraz § 157 Tr. zák.), ak riadi motorové vozidlo osoba, ktorá nemá príslušné vodičské oprávnenie a
pre nedostatok skúseností ide neprimeranou rýchlosťou a nereaguje včas znížením rýchlosti na povahu
vozovky a vzniknutú situáciu (napr. prudká neprehľadná zákruta, prebiehanie detí cez vozovku) (R
61/1978).

Podmienkou, aby bolo možné konštatovať, že ide o porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej zo
zamestnania páchateľa, z jeho povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, je
zistenie,žemedziporušenímtejtopovinnostianásledkomjepríčinnásúvislosť,t.j.žekonaniepáchateľa,
pokryté zavinením, je tou skutočnosťou, bez ktorej by následok nenastal alebo by nenastal takým

spôsobom, ako nastal.

Zavinenie obžalovaného na vzniku dopravnej nehody a na vzniku ťažkej ujmy na zdraví poškodeného
mal. Z. S. preto nie je možné považovať za nulitné, takže posúdenie jeho konania ako prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1 , ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Krajský súd v tejto časti uzatvára, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a okolnosti, ktoré vyšli
najavo na hlavnom pojednávaní, priebeh skutkového deja, ustálil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku. Vzhľadom na výsledky nového znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo
odvolací súd do skutkovej vety uviedol tie zranenia poškodeného, ktoré sú v súlade s jeho kompletnou

zdravotnou dokumentáciou a RTG snímkami jeho poranení. Pri úprave skutku odvolací súd zachoval v
celom rozsahu jeho totožnosť, pretože bola zachovaná tak totožnosť konania, ako aj totožnosť následku.
V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že obžalovacia zásada uvedená v § 278 ods. 1 Tr. por., podľa
ktorého súd môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, neznamená, že
medzi skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, a skutkom uvedeným vo výroku rozsudku musí

byť úplná zhoda. Niektoré skutočnosti môžu odpadnúť a iné, naopak, pribudnúť, nesmie sa zmeniť
len podstata skutku. Podstata skutku je určovaná účasťou obžalovaného na určitej udalosti opísanej v
obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel následok porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené
Trestným zákonom. Totožnosť skutku bude zachovaná, ak bude zachovaná totožnosť konania alebo
následku.

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale ibana tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Obžalovaný odvolanie založil aj na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred
súdomprvéhostupňa.Sjehonámietkami,skutkovýmiaprávnymi,saalesúdprvéhostupňavrozhodnutí
riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom
súde.

Obžalovaný V. E. sa od začiatku trestného konania necítil byť vinný zo žalovaného trestného činu. Z
vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že priamymi svedkami predmetnej dopravnej nehody boli
samotný obžalovaný, poškodený maloletý Z. S. a svedkovia Z. S. - brat poškodeného a I. A. - kamarát
obžalovaného. Ďalší svedkovia v konaní vypočutí (Z. Y., Z. H., L. H., S. K., Z. E., Z. E. ml., S. L., S. H.,
Z. S. st.) predmetnú dopravnú nehodu nevideli, na miesto činu prišli až po nej.

Vinu obžalovaného mal krajský súd, rovnako ako okresný súd, preukázanú predovšetkým na základe
výpovedí priamych svedkov: poškodeného maloletého Z. S., svedkov Z. S. a I. A., ako aj vyššie
uvedených nepriamych svedkov, ktorí presvedčivo usvedčujú obžalovaného zo spáchania súdeného
skutku. Výpovede menovaných svedkov krajský súd považuje za logické, presvedčivé, zrozumiteľné,
pravdivé a vierohodné. Odvolací súd v týchto súvislostiach zdôrazňuje, že pri hodnotení vierohodnosti

svedka je súd povinný prihliadať najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje
v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých
vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní,
pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka (poškodeného) k obžalovanému alebo
poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu, resp.

(ne)priateľskom, susedskom či zamestnávateľskom vzťahu, prípadne v inom vzťahu podriadenosti
alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného, často hmotného záujmu
svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny
vyplývajúce či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným alebo
svedkom a poškodeným, ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení

všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného
presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je. Pritom nemožno
opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto
logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie
je preukázaný opak.

Neušlo pozornosti krajského súdu, že novým znaleckým dokazovaním z odboru zdravotníctvo boli
vylúčené tvrdenia poškodeného maloletého o priebehu predmetnej dopravnej nehody a bolo bez
pochybností preukázané, že podiel viny na vzniku dopravnej nehody a na následkoch na zdraví nesie
aj samotný poškodený mal. Z. S.. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že poškodený maloletý vo

svojej výpovedi uviedol, že sa hral s lopatkou v piesku, pričom bol v podrepe otočený tvárou v smere
jazdy motorky, keď náhle pocítil náraz zozadu. V tej istej výpovedi poškodený uviedol, že sa prestal hrať,
postavil sa, pričom tvárou bol otočený k ich domu, potom od chrbta pocítil náraz. Brat poškodeného
Z. S. vo svojej výpovedi uviedol, že do jeho brata Z. narazila motorka, keď stál na kraji cesty na ľavej
strane. Nevedel uviesť, kde do brata motorka narazila. V ďalšej svojej výpovedi (č.l. 129) uviedol, že

Jožko čupel, keď do neho narazila motorka a že motorka do neho narazila predným kolesom.

Zo záverov nového znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo vyplynulo, že prvá verzia dopravnej
nehody, podľa ktorej dieťa bolo zrazené, keď sa hralo v podrepe, t.j. bolo v zníženej pozícii, je významne
nepravdepodobná, nakoľko žiadnym spôsobom nie je možné vysvetliť pri tejto východiskovej pozícii

poškodeného vznik predmetných poranení. V prípade, že by k takému kontaktu chlapca a motocykla
došlo, museli by byť poranenia poškodeného lokalizované na jeho pravej strane a od chrbta a
jednoznačne by musela byť postihnutá aj hlava, či ostatné časti tela, ale jednoznačne v inej lokalizácii,
ako v skutočnosti boli opísané v zdravotnej dokumentácii. Druhá verzia je rovnako nepravdepodobná,
nakoľko pri náraze motocykla do chrbta stojaceho dieťaťa, tak ako to vyplýva z fotodokumentácie

v spisovom materiáli z rekonštrukcie, či vyšetrovacieho pokusu, by riadidlami motocykla musela byť
zasiahnutá oblasť chrbtovej strany krku (šija), hlavy vpravo, hrudníka vzadu vpravo, prípadne pravej
strany dolných končatín pri kontakte nižšie uložených súčastí motocykla, čo je však v nesúlade s
popísanými zraneniami poškodeného maloletého. Tretia verzia, že dieťa vbehlo do jazdy motocyklistua narazilo do oblasti jeho kolena, je veľmi pravdepodobná a z hľadiska lokality, intenzity a priebehu
zraňujúceho deja veľmi presná, nakoľko jej priebeh súhlasí s lokalizáciou, intenzitou a charakterom
opísaných zranení.

Výpovede priamych aj nepriamych svedkov logicky prepájajú aj nepriame dôkazy vykonané v
predmetnej veci, najmä: znalecký posudok z odboru doprava cestná vypracovaný súdnym znalcom Ing.
Martinom Obtulovičom, znalecký posudok z odboru zdravotníctvo vypracovaný znaleckou organizáciou
FORENSIC.sk, s.r.o, vyšetrovací pokus, fotodokumentácia z miesta nehody aj z vyšetrovacieho

pokusu, záznam dopravnej nehody. Vymenované dôkazy zároveň jednoznačne a nepochybne
vyvracajú obhajobné tvrdenia obžalovaného, že sa nedopustil protiprávneho konania voči poškodenému
maloletému Z..

Neobstojí odvolacia námietka, že v kritickom čase neviedol motocykel zn. Husqvarna 600 po miestnej
komunikácii na ulici Hrnčiarskej v obci Hruštín, pretože pozemok, na ktorej sa nachádza miestna

komunikácia, nie je do dnešného dňa majetkovo vysporiadaný. Keďže ide o súkromný pozemok,
na ktorom neplatia ustanovenia zákona č. 315/1996 Zb., v kritickom čase nebol účastníkom cestnej
premávky. V tejto súvislosti krajský súd stručne uvádza, že obžalovaný v kritickom čase viedol motorové
vozidlo (motocykel zn. Husqvarna 600), t.j. bol vodičom, ktorý bol povinný dodržiavať pravidlá cestnej
premávky ustanovené v zákone č. 315/1996 Z.z., a to bez ohľadu na to, na akom pozemku došlo

k dopravnej nehode. V súdenom prípade krajský súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že dopravná
nehoda sa stala v obci Hruštín, na ulici Hrnčiarska, v zastavanom území obce takmer na konci obce.

K výroku o treste

Odvolací súd po preskúmaní výroku o treste dospel k záveru, že trest odňatia slobody uložený
obžalovanému rozsudkom súdu prvého stupňa za daných okolností zodpovedá požiadavke primeranosti
- proporcionálnosti trestu.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako
je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len
trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Krajský súd v zmysle vyššie uvedených právnych úvah považoval trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 24 mesiacov, s prihliadnutím na

jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), ako aj dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného
činu, za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a najmä generálnej prevencie; takýto trest
aj v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť, ako aj možnosť
nápravy a pomery obžalovaného. Okresný súd nepochybil ani tým, že obžalovanému podľa § 61 ods. 1Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 60 mesiacov. Podľa názoru
krajského súdu uloženie podmienečného trestu odňatia slobody len v kombinácii s trestom zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorý patrí k najúčinnejším prostriedkom ochrany bezpečnosti

cestnej premávky, splní účel trestu vymedzený v ustanovení § 34 Tr. zák.

K výroku o náhrade škody

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok okresného súdu týkajúci sa náhrady škody. Súd prvého stupňa

postupovalsprávne,keďpodľa§288ods.1Tr.por.poškodenéhoZ.st.(zákonnéhozástupcumaloletého
poškodeného Z. S.) s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Ako bolo
konštatované vyššie, samotný poškodený mal. Z. S. spoluzavinil dopravnú nehodu, vzhľadom k čomu na
rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo
potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Odvolanie poškodeného Z. S. st. s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd považoval za
nedôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Pozornosti krajského súdu neunikla ani okolnosť, že súd prvého stupňa vôbec nerozhodol o nároku
poškodeného UNION zdravotná poisťovňa a.s., ktorý si v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu

škody riadne a včas, a to vo výške 417 554,- Sk (13 860,- Eur). Keďže odvolanie proti rozsudku
okresného súdu bolo podané iba v prospech obžalovaného (samotným obžalovaným) a vo výroku o
náhrade škody len poškodeným Z. st., krajský súd preto nemohol uvedené pochybenie prvostupňového
súdu pri rešpektovaní zásady zákazu „reformatio in peius“ napraviť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.