Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414216240
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4414216240.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci navrhovateľov:

1. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U., W. 7, 2. W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U., W. 7, obaja
zastúpení Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Nitra, Petzwalova 12, IČO: 42205735,
proti odporcovi: Express credit, s.r.o., Šaľa, Budovateľská 46, IČO: 35943939, zastúpená advokátom
Mgr. Ondrejom Bartošovičom, so sídlom Šaľa, Pázmaňa 30, o určenie čiastočnej neplatnosti právneho
úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1. a 2.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi trovy konania v
sume323,83eur,atonaúčetprávnehozástupcuodporcuadvokátaMgr.OndrejaBartošoviča,sosídlom

Šaľa, ul. Pázmaňa č. 30, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, X.: SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, I.:
Q., vedený v I. I., a.s., a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 07.08.2014 domáhali
určenia, že článok IV. písmeno a) - predaj nehnuteľnosti ako zálohu prostredníctvom realitnej kancelárie,
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 05.10.2011, je
neplatný. Navrhovatelia svoj návrh zdôvodnili tým, že dňa 05.10.2011 uzatvorili s odporcom zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 33/2011, na základe ktorej bol navrhovateľom poskytnutý úver v sume
2.520,- eur. Zároveň uviedli, že na zabezpečenie uvedeného úveru bola medzi účastníkmi v ten istý

deň, t.j. 05.10.2011 uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, pričom predmetom
záložného práva bol záloh - byt č. XX, ktorý sa nachádza na prízemí bytového domu súp.č. XXXX vo
vchode č. 7, na adrese W. X v R. U., ktorý sa nachádza na parcele registra "C" č. XXX/XX, a ktorý je
zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. R. U., pričom výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti bola navrhovateľka
v 1.rade, ktorá zároveň podľa uvedeného LV vlastnila aj spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam,
spoločným zariadeniam a príslušenstvu k bytovému domu, a tiež spoluvlastnícky podiel k uvedenej
parcele registra "C" č. XXX/XX v pomere 8067/334741 k celku týchto nehnuteľností. Zároveň uviedli,

že uvedený úver navrhovatelia využili na vyplatenie predchádzajúcich úverov, keďže im bolo hrozené
exekúciou a uviedli, že navrhovateľ v 2.rade po čase prišiel o prácu a neskôr aj navrhovateľka v 1.rade
prišla o prácu, a preto išla pracovať do zahraničia. V roku 2013 však navrhovateľka utrpela úraz, v
dôsledku ktorého bola dlhodobo práceneschopná. V návrhu navrhovatelia uviedli, že odporca listom
zo dňa 21.01.2013 oznámil navrhovateľom výkon záložného práva, ktorý bude realizovaný predajom
nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej kancelárie tretej osobe. Navrhovatelia v návrhu ďalej uviedli,
že ku dňu 04.04.2014 uhradili celkom 690,- eur a úver splácajú v rámci svojich možností, a teda k

uvedenému dňu boli v omeškaní so splátkami úveru v sume 615,- eur, a preto sa im zdá nelogické
a nezmyslené, aby za taký malý dlh mali prísť o jediné obydlie. Zároveň uviedli, že odporca odnavrhovateľov pýtal oveľa väčšiu sumu, ktorá je navýšená o pokuty a sankcie, pričom uviedli, že vyzýva
navrhovateľov na úhradu celej dohodnutej sumy podľa splátkového kalendára v sume 4.710,- eur, a
tiež sumy 1.000,- eur za pokuty s tým, že inak ich obydlie predá. Uviedli, že výkon záložného práva

predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a uviedli, že výkon záložného práva je neprijateľnou
sankciou,apretopodľa§53odsek5Občianskehozákonníka,jetátoneplatná.Zároveňuviedli,žereálne
hrozí, že sa vykoná výkon záložného práva v rozpore s pravidlami verejného poriadku. Zároveň uviedli,
že veriteľ sa snaží zjavne poškodiť majetok nad rámec skutočnej výšky dlhu. Uviedli tiež, že záložná
zmluva obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne a v tejto časti považujú zmluvu za

neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázali na to, že slovenský právny poriadok dovoľuje
vykonať záložné právo bez schválenia súdu alebo iného nezávislého tribunálu a o tom, či sa siahne
na majetky spotrebiteľov rozhoduje veriteľ, pričom realitná kancelária na objednávku živnostníka predaj
vykoná. Zároveň v uvedenom návrhu poukázali na judikatúru viacerých súdov a podrobne rozoberali, či
právna úprava záložného práva, ako i dobrovoľných dražieb je v súlade s európskym právom Európskej
únie. Taktiež poukázali aj na písomné pripomienky európskej komisie v konaní K., K. c/a Financreal č.

C-484/152 zo dňa 06.02.2013 a tiež na to, že bytové vzťahy sú chránené európskym spotrebiteľským
právom, pričom dobrovoľné dražby, ako i predaj prostredníctvom realitnej kancelárie tretej osobe sú
spomínané ako jednej z prostriedkov na obchádzanie a porušovanie práv spotrebiteľov. K návrhu
navrhovatelia pripojili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 33/2011, v ktorej je obsiahnutý aj splátkový
kalendár, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, oznámenie odporcu o začatí výkonu

záložného práva zo dňa 21.01.2013 a tiež výzvu na súčinnosť zo dňa 16.01.2014 a tiež opakovanú
výzvu na súčinnosť zo dňa 10.02.2014.

Právny zástupca odporcu sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 30.08.2014, v ktorom uviedol, že podaniu
návrhu vo veci samej predchádzalo vydanie predbežného opatrenia vo veci 13C/89/2014 zo dňa
20.05.2014, ktorým sa odporcovi uložila povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva vyplývajúceho z

dohody uvedenej v článku III. zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 33/2011 uzavretej medzi účastníkmi
dňa 05.10.2011 a zmluvy o zriadení záložného práva. Zároveň uviedol, že medzi navrhovateľmi a
odporcom boli v roku 2011 uzatvorené 3 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to zmluva č. 17/2011,
zmluva č. 23/2011 a zmluva č. 33/2011, na základe ktorých boli navrhovateľom poskytnuté finančné
prostriedky v celkovej sume 13.920,- eur (suma 7.800,- eur, suma 3.600,- eur a suma 2.520,- eur),

pričom všetky uvedené zmluvy sú obsahovo totožné iba s rozdielom výšky úverovanej sumy a odplata
za úver, pričom ku každej z týchto zmlúv je zriadená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti,
pričom tieto sú obsahovo totožné a obsahujú aj ten istý predmet zálohu, teda byt vo vlastníctve
navrhovateľky v 1.rade s príslušenstvom a podielom na spoločných častiach, zariadeniach bytového
domu a podielu na pozemku. Zároveň uviedol, že navrhovatelia podali aj tri samostatné žaloby,

pričom všetky podania sú identické, pričom na základe uvedených troch zmlúv navrhovatelia podali
aj tri samostatné návrhy na nariadenie predbežného nariadenia, ktoré sú vedené na Okresnom súde
Nové Zámky pod č. 13C/90/2014, 17C/97/2014 a 13C/89/2014, pričom súd návrhu navrhovateľov
vyhovel a nariadil predbežné opatrenie. Zároveň poukázal na to, že motívom konania navrhovateľov
je podľa odporcu snaha účelovo prezentovať nižšiu výšku dlhu voči odporcovi, nakoľko vo vzťahu ku

všetkým úverovým zmluvám došlo v dôsledku závažného neplnenia zmluvných podmienok zo strany
navrhovateľov, k spoplatneniu úverov a celkový dlh navrhovateľov voči odporcovi na základe týchto troch
úverových zmlúv predstavuje 29.007,- eur, ktorá vôbec nie je neprimeraná k hodnote predmetu zálohu.
Zároveň v uvedenom podaní uviedol, že odporca nárok navrhovateľov v celom rozsahu neuznáva a
návrh na začatie konania považuje za nedôvodný. Zároveň uviedol, že zmluvou č. 33/2011 zo dňa

15.10.2011 bol navrhovateľom poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 2.520,- eur, ktorý sa zaviazali
splácať v 120-tich mesačných splátkach po 45,- eur a celkovo sa zaviazali vrátiť odporcovi sumu
5.400,- eur, pričom išlo o úver poskytnutý na obdobie 10 rokov, pri ktorom RPMN predstavovala 19,27%
a odplata za úver pri rozrátaní na dobu 10 rokov predstavuje len 11,43% ročne, pričou uvedená
výška RPMN ako i výška odplaty sú štandardnými pri 10 ročných úveroch, a teda tieto sú primerané.

Uviedol tiež, že navrhovatelia si svoju povinnosť splácať úver od začiatku neplnili, keďže zaplatili len
1 splátku z prvých siedmich a zvyšných šesť nezaplatili ani čiastočne, pričom podaním odporcu zo
dňa 07.05.2012 boli navrhovatelia písomne upozornení na možnosť uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka, avšak navrhovatelia i napriek uvedenému upozorneniu úver nesplácali, a
preto odporca uplatnil svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 odsek 9 Občianskeho

zákonníka a spoplatnil celý úver, pričom dlh navrhovateľov voči odporcovi predstavoval 5.355,- eur a
v čase spoplatnenia úveru navrhovatelia uhradili z 11-tich splatných mesačných splátok len jednu, a jeteda zrejmé, že k spoplatneniu úveru došlo v súlade so zákonom. Uviedol tiež, že zmluvou č. 23/2011 zo
dňa 15.07.2011 bol navrhovateľom poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 3.600,- eur, ktorý sa zaviazali
zaplatiťv120-tichmesačnýchsplátkachpo64,-eurazaviazalisavrátiťsumu7.680,-eur.Pritomtoúvere

predstavovalaRPMN19,10%aodplatazaúverporozrátanína10rokovpredstavovalalen11,33%ročne
a takisto v tomto prípade RPMN a ročná výška odplaty boli primerané. Aj v tomto prípade navrhovatelia
zaplatili len jednu splátku a tretiu splátku z prvých jedenástich, pričom zvyšných 9 splátok nezaplatil
ani len čiastočne, a preto dňa 07.05.2012 boli písomne upozornení na možnosť uplatnenia práva podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, a keďže navrhovatelia úver naďalej nesplácali, odporca podaním zo

dňa 04.10.2012 pristúpil k spoplatneniu celého úveru, pričom dlžná suma po spoplatnení predstavovala
7.552,- eur, pričom v čase spoplatnenia úver navrhovatelia uhradili len 2 mesačné splátky zo 14-tich
splatných mesačných splátok, a teda k spoplatneniu došlo v súlade so zákonom. V uvedenom podaní
taktiež uviedol, že zmluvou č. 17/2011 zo dňa 06.05.2011 bol navrhovateľom poskytnutý spotrebiteľský
úver v sume 7.800,- eur, ktorý sa navrhovatelia zaviazali splácať v pravidelných 120-tich mesačných
splátkach po 140,- eur, pričom sa celkovo zaviazali vrátiť sumu 16.800,- eur a odplata bola dohodnutá

len vo výške 11,53% ročne. Aj v tomto prípade navrhovatelia z prvých jedenástich splátok uhradili len
5 splátok, pričom zvyšných 6 splátok nezaplatili ani len čiastočne a podaním zo dňa 07.05.2012 boli
navrhovatelia písomne upozornení na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka a následne
dňa 24.10.2012 odporca pristúpil k spoplatneniu celého úveru, pričom dlžná suma predstavovala po
spoplatnení sumu 16.100,- eur, pričom v čase spoplatnenia úveru navrhovatelia zo 16-tich splatných

mesačných splátok uhradili len 5, a teda k spoplatneniu došlo v súlade so zákonom. Taktiež poukázal
na to, že všetky uvedené zmluvy o zriadení záložného práva obsahujú všetky zákonné náležitosti
predpokladané ustanovením § 151a) a nasl. Občianskeho zákonníka. Taktiež poukázal na to, že
uvedené záložné zmluvy obsahujú najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Teda
bola splnená podmienka podľa § 151c) odsek 1 Občianskeho zákonníka. Taktiež uvedené záložné

zmluvy obsahujú v článku IV. výkon o zriadení záložného práva a tieto sú v súlade s ustanovením
§ z 151j) a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom tento článok obsahuje možnosti záložného práva,
ktoré sú v súlade s ustanovením § 151j) Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že navrhovatelia
nepopierajú, že im boli zaslané oznámenia o začatí výkonu záložného práva, pričom tieto obsahujú
všetky zákonné požiadavky. Poukázal na to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zmluvy o

zriadení záložného práva, ako i samotný proces výkonu záložného práva je v súlade s požiadavkami
slovenského právneho poriadku. Taktiež poukázal na to, že navrhovatelia vedome zamlčali skutočnosti
svedčiace v neprospech ich návrhu, a to existujúce spoplatnenie úveru, ako i skutočnú výšku dlhu.
Poukázal na to, že tvrdenia navrhovateľov, že k výkonu záložného práva došlo neproporcionálne, sú v
rozpore so skutočným a právnym stavom, keďže výkon záložného práva sa začal uskutočňovať až po

zákonnomspoplatnenívšetkýchtrochúverovauviedol,žepozosplatnenívšetkýchúverovnavrhovatelia
čiastočne splácali pohľadávku navrhovateľa, ktorá bola založená spoplatnením úveru. Poukázal na
to, že celá dlžná suma predstavuje len poskytnutú istinu a zmluvné dohodnuté navýšenie úveru, bez
akejkoľvek zmluvnej pokuty alebo iných sankcií. Taktiež uviedol, že navrhovatelia konštatujú údajne
neprijateľné zmluvné podmienky, avšak žiadnu konkrétnu neprijateľnú zmluvnú podmienku neuvádzajú

a nezdôvodňujú, v čom by mala spočívať ich neprijateľnosť. Uviedol, že pohľadávka, ktorú odporca
eviduje voči navrhovateľom pozostáva len z istiny a odplaty za úver, keďže voči navrhovateľom nebola
uplatnená žiadna sankcia, nemožno preto hovoriť o protiprávnosti výkonu záložného práva. Poukázal
na to, že v rozhodnutí I. vs. Slovenská republika pred ESĽP riešilo otázku vypratania bytu, ktorý neplatil
pani I., a v ktorom žila s maloletými deťmi, čo na daný právny stav nemožno aplikovať. Uviedol, že

mimosúdny výkon záložného práva je na základe slovenského právneho poriadku realitou a nie je v
ňom upravená súdna kontrola výkonu záložného práva a z uvedeného dôvodu preto nie je možné
domáhať sa neplatnosti výkonu záložného práva a poukázal na to, že k výkonu záložného práva došlo
v súlade so záložnou zmluvou aj s Občianskym zákonníkom. Poukázal tiež na to, že navrhovatelia
zavádzajúco tvrdia, že nepoznajú skutočnú výšku dlhu, hoci znalosť výšky dlhu spočíva z predložených

listinných dôkazov, keďže navrhovatelia disponujú podpísanou úverovou zmluvou, ktoré obsahujú údaje
o úverovanej sume a odplate za úver a tiež disponujú upozornením za spoplatnenie úveru, pričom v
rámci opakovanej výzvy na súčinnosť im bolo detailne oznámené, aké čiastky z dlžných súm zaplatili.
Súčasne poukázal na to, že spotrebitelia majú možnosť uplatniť neprimeranosť zmluvného vzťahu
na súde. Taktiež uviedol, že celkový dlh navrhovateľov voči odporcovi predstavuje vyššiu sumu ako

29.000,- eur, ktorá zjavne nie je neprimeraná hodnote bytu v Nových Zámkoch a poukázal na to, že
novelizáciou spotrebiteľského práva z júla 2014 sa umožňuje postihnúť exekúciou alebo dobrovoľnou
dražbounehnuteľnosťvprípade,akdlžnásumapresahuje2.000,-eur,atedavýkonzáložnéhoprávatak,
akohozrealizovalodporcabybolvsúladeajsaktuálnousprísnenouúpravoupostihovaniaspotrebiteľov.Poukázal na to, že navrhovateľmi namietaná nepravdivá skutočnosť o neproporcionalite výšky dlhu a
hodnoty nehnuteľnosti by nemala právny význam aj keby bol podstatný rozdiel v hodnote nehnuteľnosti
v porovnaní s výškou dlhu, keďže ustanovenia Občianskeho zákonníka o záložných zmluvách ako

obligatórnu náležitosť vyžadujú len určenie hodnoty zabezpečenej pohľadávky, avšak táto hodnota
nemusí korešpondovať so skutočnou hodnotou založenej veci. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
NS ČR zo dňa 16.04.2009 č. 21Cdo 1425/2008, podľa ktorého skutočnosť, že založená vec má inú
hodnotu(väčšiualebomenšiu)akojehodnotazálohomzabezpečenejpohľadávky,samaosebenemôže
spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy, pričom tento záver platí bez ohľadu na to, či záložný dlžník

je zároveň obligačným dlžníkom alebo či zabezpečenie poskytuje tretia osoba. Napokon na základe
uvedených skutočností žiadal, aby súd návrh navrhovateľov zamietol. K uvedenému podaniu pripojil
prehľad o úhradách dlhu, ako i doklady ktoré už navrhovatelia pripojili k návrhu na začatie konania.

Na pojednávaní dňa 16.12.2014 zástupkyňa zástupcu navrhovateľov uviedla, že navrhovatelia návrhy
na začatie konania o určenie neplatnosti časti o zmluvy o zriadení záložného práva podali z dôvodu, že
ich k tomu zaviazal súd v konaní o nariadenie predbežného opatrenia. Zároveň uviedla, že neplatnosť

návrhom napadnutého článku IV. bod 1 písmeno a) zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
spočíva v tom, že výkon záložného práva nikto nekontroluje, pričom pri výkone záložného práva môže
byť požadované aj plnenie z neprijateľných podmienok. Poukázala na ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka. Zároveň uviedla, že uvedené ustanovenie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatné.
Taktiež uviedla, že realizáciou záložného práva by došlo k neprimeranej sankcií pre navrhovateľov a

uviedla, že chce rozšíriť petit návrhu na začatie konania.

Navrhovateľ v 2.rade na uvedenom pojednávaní uviedol, že uvedenou zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti bol krytý úver, ktorý bol použitý na splatenie iných úverov. Potvrdil, že
navrhovateľom boli poskytnuté ešte ďalšie 2 úvery od odporcu, pričom tieto boli taktiež kryté zmluvou o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Uviedol, že úvery neboli splácané z dôvodu, že navrhovateľka

v 1.rade prišla o prácu a potom sa jej stal úraz. Zároveň uviedol, že navrhovateľka v 1.rade nebola
poistená pre prípad nesplácania úveru. Zároveň na otázku súdu, aký má naliehavý právny záujem
na veci, keď nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uviedol, že on bol spoludlžníkom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Na otázku súdu uviedol, že vie o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere mala aj článok o

zabezpečení úveru a že o tomto článku vedela aj navrhovateľka v 1.rade. Uviedol, že pred podpisom
zmluvy navrhovateľka v 1.rade rokovala s príslušnou zástupkyňou odporcu.

Právny zástupca odporcu na uvedenom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho písomného
vyjadrenia,ktorévovecipodalauviedol,žezmluvaozriadenízáložnéhoprávaobsahujevšetkyzákonné
náležitosti a navrhovatelia nepreukázali rozpor so zákonom. Poukázal na to, že navrhovatelia podaním

návrhu prezentovali nižšiu skutočnú výšku dlhu voči odporcovi, než aká je v skutočnosti. Poukázal na to,
že navrhovatelia nekonkretizovali aké neprijateľné sankcie a neprijateľné podmienky napádajú a súdu
predložili len listinné dôkazy, ktoré svedčili v neprospech odporcu. Poukázal na to, že navrhovatelia
poznajú skutočnú výšku dlhu, keďže im bolo písomne oznámené, ktoré splátky a v akej výške zaplatili.
Uviedoltiež,ženavrhovateľv2.radeniejeaktívneavecnelegitimovanývspore,keďženiejeúčastníkom

záložnej zmluvy a uviedol, že navrhovatelia nepreukázali skutočnosti tvrdené v návrhu ani to, že záložná
zmluva alebo jej niektorá časť je v rozpore so zákonom, resp. s dobrými mravmi. Žiadal preto návrh
zamietnuť. Zároveň uviedol, že nesúhlasí s tým, aby navrhovatelia zaslali súdu dodatočné vyjadrenia
vo veci, keďže predmetná vec sa zdá z právneho hľadiska jasná, pričom doplňujúce vyjadrenie bude
obsahovať len tie isté skutočnosti, ako sú v iných podaniach.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene
alebo zániku tých práv povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 a 2, § 38, § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka , sa právny úkon
musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je
plnenie nemožné, je neplatný. Tak isto je neplatný právny úkon, pokiaľ ten kto ho urobil nemá spôsobilosť

na právne úkony a neplatný aj právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tentoprávny úkon neschopnou. Neplatný je aj právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu
alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatný právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme
akú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko , čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 46 odsek 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny

úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne.

Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa§53odsek1Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,

schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu
alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa urči pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh.

Podľa § 80 písmeno c/ Občianskeho súdneho poriadku návrh na začatie konania možno uplatniť aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem.

Na základe vyššie uvedených skutočností ako i na základe uvedených zákonných ustanovení súd
posúdilnávrhnavrhovateľovakonedôvodný.Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,
že navrhovatelia s odporcom uzavreli zmluvu spotrebiteľskom úvere č. 33/2011 zo dňa 05.10.2011, na
základe ktorej im bola poskytnutá suma 2.520,- eur, ktorú sa zaviazali splácať po 10 rokov v mesačných

splátkach po 45,- eur. Z článku III. bod 1 a 2 uvedenej zmluvy o úvere vyplýva, že účastníci sa dohodli,
že uvedený úver bude zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré sú
vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky v 1.rade, pričom predmetom záložného práva bol byt č. XX
na prízemí bytového domu súp. č. XXXX na ulici W. X v R. U., vrátane spoluvlastníckeho podielu
k spoločným častiam, spoločným zariadeniam a príslušenstvu bytového domu a k pozemku parcela

registra "C" č. XXX/XX v pomere 8067/334741 k celku, pričom sa účastníci dohodli, že zmluvu o zriadení
záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam podpíšu v deň podpísania zmluvy o úvere. Súd maltaktiež za preukázané, že navrhovateľka v 1.rade s odporcom uzavrela v súlade s vyššie uvedeným dňa
05.10.2011 zmluvu o zriadení záložného práva, pričom v článku IV. bod 1 uvedenej zmluvy sa uvádza,
že ak zabezpečená pohľadávka nebude splnená riadne a včas podľa zmluvy o pôžičke, je odporca ako

záložnýveriteľoprávnenýpodľa§151jObčianskehozákonníkauspokojiťsapredajomnehnuteľnostiako
zálohu prostredníctvom realitnej kancelárie, pričom v tomto článku je zároveň uvedené, že odporca je
oprávnený uspokojiť sa aj s predajom z voľnej ruky na náklady záložcu, predajom zálohu, na dobrovoľnej
dražbe na náklady záložcu, nadobudnutím vlastníckeho práva k zálohu, na základe osobitnej písomnej
dohody so záložcom a tiež iným spôsobom uvedeným v § 151j Občianskeho zákonníka. Súd mal tiež

za preukázané, že účastníci okrem uvedenej úverovej zmluvy č. 33/2011 uzavreli aj úverovú zmluvu
č. 17/2011 a úverovú zmluvu č. 23/2011, ktorými boli navrhovateľom poskytnuté úvery v sume 7.800,-
eur a tiež 3.600,- eur, pričom ku každej z týchto zmlúv bola uzavretá zmluva o zriadení záložného
práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, pričom aj úverové zmluvy aj záložné zmluvy sú obsahovo
totožné, keďže obsahujú ten istý predmet zálohu s výnimkou poskytnutej sumy, výšky splátok a sumy,
ktorá má byť vrátená. Z uvedených zmlúv je zrejmé, že navrhovatelia mali vrátiť v prípade riadneho

splácania úverov celom sumu 29.880,- eur, a to na základe zmluvy č. 17/2011 sumu 16.800,- eur, na
základe zmluvy č. 23/2011 sumu 7.680,- eur a na základe zmluvy č. 33/2011 mali vrátiť sumu 5.400,- eur,
pričom každý úver bol dohodnutý na dobu 10 rokov. Súd mal za preukázané, že navrhovatelia doposiaľ
z poskytnutých úverov zaplatili len sumu 873,- eur, a to na základe úverovej zmluvy č. 23/2011 sumu
128,- eur (2 splátky x 64,- eur), na základe zmluvy č. 33/2011 sumu 45,- eur (1 splátka x 45,- eur) a

na základe zmluvy o úvere č. 17/2011 sumu 700,- eur (5 splátok x 140,- eur). Navrhovatelia v priebehu
celého konania nepreukázali žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ich tvrdenie, že článok IV. bod
1 písmeno a) zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 05.10.2011 je neplatný podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, a to § 37, § 38, § 39, § 40 Občianskeho zákonníka,
resp. podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka a v tomto smere navrhovatelia neuniesli dôkazné

bremenoanepreukázali,ktorézákonnéustanovenieboloporušené.Nebolotiežpreukázanéanitvrdenie
navrhovateľov, že uvedené ustanovenie je v rozpore s dobrými mravmi, keďže nebol preukázaný zjavný
nepomer medzi poskytnutými sumami úveru, resp. sumou, ktorú mali navrhovatelia vrátiť na strane
jednej a hodnotnou založených nehnuteľností, t.j. dvojizbového bytu s príslušenstvom a pomernou
časťou pozemku na strane druhej tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného. Z vykonaného dokazovania

je zrejmé, že odporca ako záložný veriteľ postupoval štandardným postupom obvyklým pri poskytovaní
úverov a uzavrel záložnú zmluvu s navrhovateľkou v 1.rade v súlade s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, najmä s ustanovením § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov preto
súd návrh navrhovateľky v 1.rade ako nedôvodný zamietol.

Súd zároveň uvádza, že návrh voči navrhovateľovi v 2.rade zamietol z dôvodu nepreukázania

naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa v 2.rade na určený neplatnosti časti uvedenej
v úverovej zmluve, keďže navrhovateľ v 2.rade tento naliehavý právny záujem nepreukázal, keďže
neuviedol, aké jeho právo alebo oprávnenie bolo uvedeným ustanovením úverovej zmluvy porušené,
pričom navrhovateľ v 2.rade nie je ani vlastníkom ale ani spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti,
keďže výlučnou vlastníčkou predmetných založených nehnuteľností je navrhovateľka v 1.rade, ktorá ako

výlučná vlastníčka týchto nehnuteľností naliehavý právny záujem vo veci preukázala.

Čo sa týka trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. Preto súd priznal úspešnému odporcovi
náhradu trov konania v sume 323,83 eur, ktoré pozostávajú z 2 úkonov právnej služby po 61,87 eur

(prevzatieaprípravazastúpenia,spísanievyjadreniavoveci)stým,žekukaždémuúkonuprávnejslužby
náležal režijný paušál 8,04 eur a z 1 úkonu právnej služby v sume 123,74 eur (účasť na pojednávaní dňa
16.12.2014, ktoré trvalo viac ako 2 hodiny - 2 x 61,87 eur) s tým, že k tomu úkonu právnej služby náležal
režijný paušál v sume 8,04 eur. V rámci trov právneho zastúpenia súd priznal odporcovi náhradu za čas
strávený na ceste v sume 26,80 eur a to za účasť na pojednávaní dňa 16.12.2014 (2 začaté polhodiny

x 13,40 eur) na ceste Šaľa - Nové Zámky a späť. Súd tiež priznal odporcovi náhradu cestovného t.j.
náhradu za spotrebované pohonné hmoty celkom v sume 5,31 eur na ceste Šaľa - Nové Zámky a späť
dňa 16.12.2014, za použitie motorového vozidla zn. K. V., E.: SA XXX BZ pri cene nafty 1,239 eur/liter, pri
spotrebe 6,5 l/100 km, pričom jedna cesta predstavuje 66 km (2 x 33 km). Súd taktiež priznal odporcovi
v rámci cestovného i náhradu za opotrebenie vozidla v sume 12,08 eur za účasť na vyššie uvedenom

pojednávaní (66 km x 0,183 eur). Uvedené trovy právneho zastúpenia súd priznal odporcovi podľa § 11odsek 1 písm. a), § 13a odsek 1 písmeno a), c), d), § 16 odsek 3, 4, § 17 odsek 1 Vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozsudku smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súdI.stupňaneúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené a rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.