Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/563/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210057
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3512210057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa C., zastúpený K. proti
odporcovi G., zastúpeného C., o odporovateľnosť právneho úkonu, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. júna 2013, č.k. 10C/213/2012-136, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 81,46
Eur, do troch dní, do rúk právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti
Y., uzavretá dňa 08.08.2012 medzi prevodcom E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX G. M. XXX a odporcom, je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Zároveň určil, že darovacia zmluva
zo dňa 01.02.2010, uzatvorená medzi E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. M. XXX ako darcom

a odporcom ako obdarovaným, je voči navrhovateľovi právne neúčinná v časti, na základe ktorej sa
odporca stal vlastníkom nehnuteľností vedených na Katastrálnom úrade v F. - Správa katastra U., okres:
U., Obec: G. M. na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. M., ako parcela č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, o výmere 488 m2 v podiele 1/1, parcela č. XXX/
X - záhrady, parcela registra „C“, o výmere 789 m2, v podiele 1/1, parcela č. XXXX - orná pôda, parcela
registra „E“, o výmere 446 m2 v podiele 1/1, stavba so súpisným číslom XXX na C-KN parcele č. XXX/

X, dom v podiele 1/1, stavba bez súpisného čísla na C-KN parcele č. XXXXX/X, senník v podiele 1/1,
vlastníkom, vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na Katastrálnom úrade v F. - Správa katastra U., okres:
U., Obec: G. M. na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. M. ako stavba
so súpisným číslom XXX na C-KN parcele č. XXX/X dom v podiele 12/18, vlastníkom nehnuteľností
vedených na Katastrálnom úrade v F. - Správa katastra U., okres: U., Obec: G. M. na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie G. M., ako parcela č. XXX/X - záhrady, parcela registra „C“, o výmere 788
m2, v podiele 12/18, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, o výmere 510

m2, v podiele 12/18, vlastníkom nehnuteľnosti, vedenej na Katastrálnom úrade v F. - Správa katastra U.,
okres: U., Obec: G. M. na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. M., ako parcela č. XXXX -
orná pôda, parcela registra „E“, o výmere 976 m2, v podiele 1-ica, vlastníkom nehnuteľnosti, vedenej na
Katastrálnom úrade v F. - Správa katastra U., okres: U., Obec: G. M. na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie G. M., ako parcela č. XXXXX - orná pôda, parcela registra „E“, o výmere 4.118
m2, v podiele 1-ica, vlastníkom nehnuteľnosti, vedenej na Katastrálnom úrade v F. - Správa

katastra U., okres: U., Obec: G. M. na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie G. M., ako parcela č. XXXX - orná pôda, parcela registra „E“, o výmere 942 m2, v podiele 1-ica,
vlastníkom nehnuteľnosti, vedenej na Katastrálnom úrade v F. - Správa katastra U., okres: U., Obec: G.M. na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. M., ako parcela č. XXXX - orná pôda,
parcela registra „E“, o výmere 737 m2, v podiele 2/6, parcela č. XXXX - orná pôda, parcela registra „E“,
o výmere 383 m2, v podiele 2/6, vlastníkom nehnuteľnosti, vedenej na Katastrálnom úrade

v F. - Správa katastra U., okres: U., Obec: G. M. na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G.
M., ako parcela č. XXXXX - orná pôda, parcela registra „C“, o výmere 634 m2, v podiele 1/2, vlastníkom
nehnuteľnosti, vedenej na Katastrálnom úrade v F. - Správa katastra U., okres: U., Obec: G. M. na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. M., ako parcela č. XXXX - záhrady,
parcela registra „E“, o výmere 1.641 m2, v podiele 1-ica. Navrhovateľovi priznal náhradu trov

konaniavovýške100%.Právnesvojerozhodnutieodôvodnilust.§42aa§116Občianskehozákonníka.
Uviedol, že predmetom konania je posúdenie, či darovacia zmluva zo dňa 01.02.2010, uzatvorená medzi
súrodencami E. I. ako darcom a odporcom ako obdarovaným a Zmluva o prevode obchodného podielu
obchodnej spoločnosti Y. zo dňa 08.08.2012, uzatvorená medzi E. I. ako prevodcom a
odporcom ako nadobúdateľom je právne neúčinná voči navrhovateľovi, ktorý voči E. I. vedie vykonateľnú
pohľadávku z titulu zmluvy o pôžičke na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom,č.k.10Ro/183/2012-25 zodňa24.07.2012.Nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniamal
za preukázané, že v danom prípade boli splnené všetky zákonne podmienky odporovateľnosti právneho
úkonu, t. j. navrhovateľ vedie voči dlžníkovi E. I. vymáhateľnú pohľadávku,
odporca nemá iný majetok (príjem z dôchodku je postihnutý inou exekúciou), k ukráteniu pohľadávky
navrhovateľa došlo v posledných troch rokoch, odporovateľný úkon bol urobený medzi blízkymi osobami

- bratom, ktorý nevynaložil náležitú starostlivosť pri zisťovaní úmyslu svojho brata zbaviť sa svojho
majetku.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiasúdprvéhostupňapoukázalnatúskutočnosť,ženavrhovateľ
predložil súdu kópiu potvrdenia zo dňa 01.08.2005, v ktorom E. I. potvrdil, že v tento deň si požičal
od navrhovateľa 1.000.000,- Sk na dobu jedného roka, t. j. do 31.07.2006 s úrokom 1,00 % mesačne,
ktorý navrhol E. I.. V prípade skoršieho vrátenia pôžičky mal E. I. navrhovateľovi zaplatiť úrok za celých

12 mesiacov. V prípade nečakanej smrti dlžníka mal prebrať plnenie pôžičky brat dlžníka - odporca.
Na potvrdení je podpis E. I. a navrhovateľa. Mal za preukázané, že dňa 06.10.2005 bola
uzatvorená kúpna zmluva medzi obchodnou spoločnosťou C. „v konkurze“ ako predávajúcim a
E. I. ako kupujúcim na senník, ktorý sa nachádza na parcele č. XXXXX/X v katastrálnom
území G. M. za kúpnu cenu 410.000,- Sk. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 29.11.2005

pod V č. XXXX/XXXX. Dňa 17.11.2009 bola uzatvorená Zmluva o sprostredkovaní medzi B.. C. Q. ako
sprostredkovateľom a E. I. ako záujemcom, predmetom ktorej bolo nájdenie budúceho kupujúceho na
kúpu nehnuteľností, a to parcely č. XXX/X, parcely č. XXX/X a domu s.č. XXX pre katastrálne územie
G. M.. Darovacou zmluvou zo dňa 01.02.2010 E. I. previedol nehnuteľnosti, ktorých bol vlastníkom, a
ktoré sú špecifikované vo výroku rozsudku, na odporcu (svojho brata). Správa katastra U. vklad

darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností povolila dňa 15.01.2009 pod č. V XXXX/XX. Z uvedeného
vyplýva, že svojím konaním E. I. zmenšil svoj majetok, a teda existuje dôvodná obava, že sa týmto
postupom vyhýba splácať dlh voči navrhovateľovi. Dňa 01.08.2010 bola uzatvorená Zmluva o pôžičke
medzi navrhovateľom ako veriteľom a E. I. ako dlžníkom, v zmysle ktorej navrhovateľ
dňom podpísania tejto zmluvy požičal (prenechal) dlžníkovi sumu 33.194 Eur na obdobie od 01.08.2010

do 31.07.2011 s úrokom 1,00 % mesačne. Pre prípad omeškania zmluvne strany sa dohodli na sankcii
za oneskorenie vo výške 3,00 % mesačne. Navrhovateľ voči E. I. vedie pohľadávku v zmysle platobného
rozkazu rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 10Ro/183/2012-25 zo dňa
24.07.2012, ktorým súd zaviazal E. I., nar. XX.XX.XXXX, aby zaplatil navrhovateľovi
33.194 Eur, úrok vo výške 1,00 % mesačne zo sumy 33.194 Eur od 01.08.2010 do 31.07.2011, spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 37.177,28 Eur od 01.08.2011 do
zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 3,00 % mesačne zo sumy 33.194 Eur od 01.08.2011 do zaplatenia.
Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.08.2012. Medzi účastníkmi konania
nebolo sporné, že E. I. si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, a že pohľadávka navrhovateľa bola daná
na vymáhanie exekútorovi C.. F. D.. Vec sa vedie na tamojšom súde pod sp. zn. 7Er/756/2012. Zo spisu,

sp. zn. 2Er/96/2012 súd prvého stupňa zistil, že voči E. I. sa vedie exekúcia z titulu nezaplateného dlhu
výške 65.000 Eur s príslušenstvom z titulu Zmluvy o pôžičke, uzatvorenej medzi E. I. ako dlžníkom a K.
D. ako veriteľom. Dňa 08.08.2012 bola uzatvorená Zmluva o prevode obchodného podielu obchodnej
spoločnosti Y. medzi E. I. ako prevodcom a odporcom ako nadobúdateľom. Zo zmluvy súd nezistil výšku
odplaty, nakoľko táto mala byť predmetom osobitnej dohody a zmluvné strany vyhlásili, že

táto podmienka zmluvy je predmetom obchodného tajomstva. E. I. zostal jediným konateľom obchodnej
spoločnosti. Z daňového priznania obchodnej spoločnosti Y. za rok 2012 súd prvého stupňa zistil, že
spoločnosť vykázala stratu 1.504 Eur, pričom obrat spoločnosti bol 623.568 Eur. Zo súvahy predmetnej
obchodnej spoločnosti za rok 2012 súd zistil, že majetok spoločnosti je 164.917 Eur. Súdprvého stupňa považoval v konaní za prvoradé mať za preukázané, kedy bola uzatvorená zmluva o
pôžičke, nakoľko navrhovateľ tvrdil, že k pôžičke došlo v roku 2005 a odporca tvrdil,
že to bolo až v auguste 2010. Vychádzal z výpovede svedka E. I., ktorý ako dlžník na pojednávaní

pripustil, že sa uvažovalo o tom, že sa predá jeho dom a následne sa mala vyplatiť pôžička navrhovateľa.
Mal za to, že výpoveď svedka je podporená Zmluvou o sprostredkovaní, uzatvorenej medzi B.. C. Q.
ako sprostredkovateľom - realitkárom a E. I. ako záujemcom zo dňa 17.11.2009. Keďže k
predaju domu došlo vo februári 2010, bolo zrejmé, že dlh v tom čase už existoval, pričom svedok ničím
nepreukázal, že pohľadávku navrhovateľa spred roka 2010 čo i len sčasti zaplatil. Ak boli

podpisované nové zmluvy o pôžičke na tie isté peniaze, súd takéto dohody vyhodnotil ako dohody, ktoré
menili práva a povinnosti z pôvodnej zmluvy o pôžičke, pretože nové dohody nenahrádzali
pôvodný záväzok, ale sa len predlžovala splatnosť pôžičky a zmluvné strany si dohodli sankcie pre
prípad omeškania dlžníka. Súd výpoveď svedka E. I. vyhodnotil ako účelovú a zjavne nedôveryhodnú,
keď svedok uviedol, že si zobral pôžičku 1.000.000,- Sk v auguste 2010 na opravu
rodinného domu, ktorý predtým previedol na svojho brata a odporca ničím nepreukázal, že v tomto

období vynaložil na opravu tohto domu pomerne značné finančné prostriedky. Uvedené závery súdu boli
potvrdené výpoveďami svedkov, matkou odporcu a synov navrhovateľa. Ako nepravdepodobné
vyhodnotil, že odporca nevedel o dlhoch svojho brata, pretože takáto skutočnosť by bola v rozpore s
náležitou starostlivosťou druhej strany pri odporovateľných úkonoch medzi blízkymi osobami. Mal za
to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od roku 2005 odporca bol finančne závislý od svojho

brata E. I., pracoval uňho ako opravár vozového parku. Dôvodil, že ak navrhovateľ tvrdil, že zohnal
E. I. peniaze na kúpu senníka (odporca nepreukázal opak), ktorý neskôr slúžil ako hangár pre vozový
park, je isté, že odporca musel vedieť, že peniaze boli poskytnuté z pôžičky navrhovateľa, keďže v
tejto nehnuteľnosti pracoval a pracuje dodnes a naviac je vlastníkom obchodnej spoločnosti, ktorá túto
nehnuteľnosť využíva v rámci svojho podnikania. Z časovej postupnosti medzi doručením

platobnéhorozkazuaprevodomobchodnéhopodielunaodporcuvyvodil,žeprevodobchodnéhopodielu
spoločnosti Y. E. I. na odporcu sa udial len formálne. Konštatoval, že nič nenasvedčuje tomu, že by
odporca mal reálny záujem prevziať spoločnosť, keď svojho brata ponechal na pozícii jediného konateľa
a sám sa venuje svojej doterajšej činnosti, a to opravám vozového parku. Mal za to, že do úvahy
treba vziať aj skutočnosť, že odporca od svojho brata E. I. získal majetok väčšieho rozsahu, pričom z

dokazovania nevyplynul žiaden motív E. I., ktorý by nasvedčoval tomu, že by sa odporca o svojho brata
výnimočne staral, pomáhal mu pri jeho zdravotných komplikáciách, resp. rozvíjal podnikateľskú činnosť
obchodnej spoločnosti Y., ktorá pôvodne patrila E. I.. Poukázal zároveň na výpoveď E. I., ktorý v rámci
svojho výsluchu uviedol, že obchodný podiel previedol na svojho brata, „aby to bolo všetko čisté“,
čo evokuje záver, že E. I. previedol svoj obchodný podiel na odporcu, aby sa vyhol exekúcii obchodného

podielu, ktorú je možné očakávať z dôvodu nedobrovoľného plnenia si svojich dlhov. Vyslovil názor, že
nie je možné akceptovať ani námietku, že hodnota obchodného podielu nemá žiadnu hodnotu, resp. že
spoločnosť vykazuje stratu s poukazom na to, že v zmysle zákona o konkurze a
reštrukturalizácii je povinnosť každého subjektu podať návrh na konkurz, ak je spoločnosť v predĺžení
(§ 11 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Keďže odporca takto nepostupoval, možno

usudzovať, že spoločnosť Y. nie je v predĺžení. O trovách konania rozhodol v súlade s § 151
ods. 7 O.s.p., úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, eventuálne zmeny

napadnutého rozsudku a zamietnutia návrhu. Súdu prvého stupňa vytýkal, že rozsudok neobsahuje
náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., že je nepreskúmateľný a zmätočný. Namietal, že súd prvého
stupňa v rozpore s ust. § 169 ods. 1 O.s.p. uznesenie o pripustení zmeny žalobného petitu zo dňa
11.06.2013 neodôvodnil, nebolo dané poučenie o opravnom prostriedku a samotný výrok rozsudku vo
vzťahu k pripustenej zmene žalobného petitu nie je totožný. Vytýkal mu záver, že zmluva o pôžičke bola

uzatvorenávroku2005,avšaknešpecifikuje,kedy,kde,zaakýchokolností,zaakýchpodmienokavakej
forme sa tak stalo a na zmluvu o pôžičke zo dňa 01.08.2010 neberie ohľad, akoby neexistovala. Práve
táto zmluva je základom platobného rozkazu, sp. zn. 10Ro/183/2012. Spochybňoval zároveň zistenie
súdu prvého stupňa o tom, že by boli podpisované zmluvy o pôžičke medzi navrhovateľom a dlžníkom E.
I. po roku 2005. Mal za to, že táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Zdôrazňoval, že navrhovateľ

žiaden dôkaz o tom, že dlžník učinil právny úkon - zmluvu o prevode obchodného podielu a darovaciu
zmluvu s úmyslom ukrátiť veriteľa, nepredložil. Súd prvého stupňa napriek tomu jeho návrh akceptoval.
Zdôrazňoval, že v konaní preukázal, že zachoval potrebnú a náležitú starostlivosť, aby takýto úmysel
dlžníka poznal, v tejto súvislosti poukazoval na konanie odporcu pred uzavretím zmluvy o prevodeobchodného podielu, a to, že si dal predložiť daňové priznania spoločnosti za rok 2010, za rok 2011,
súpis aktív a pasív, resp. záväzkov, pohľadávok a majetku spoločnosti, že nahliadol do účtovníctva,
komunikoval s účtovníkom i s dlžníkom ohľadne všetkých záväzkov a pohľadávok nielen spoločnosti, ale

aj jeho prípadných osobných záväzkov. Mal za to, že spoločnosť v čase prevodu obchodného podielu
v podstate nevlastnila žiaden majetok. Prevodom obchodného podielu nič nezískal, nemá čo vydať
navrhovateľovi na uspokojenie jeho pohľadávky. Uistený z vlastnej previerky pred uzatvorením zmluvy
o prevode obchodného podielu, že žiadne záväzky spoločnosti (okrem bežných prevádzkových), ani
osoby dlžníka nie sú, zachoval náležitú opatrnosť pri prevzatí obchodného podielu. Konštatoval, že

žiaden prospech z daného úkonu nemal, opak preukázaný nebol a dôkazné bremeno v tomto smere
zaťažuje navrhovateľa. Dôvodil, že pri prevode obchodného podielu vzal do úvahy veľmi vážny
zdravotný stav dlžníka, ktorý sa ako invalidný dôchodca fakticky stal nespôsobilý viesť danú spoločnosť,
a i keď je v danej spoločnosti naďalej formálne konateľom, fakticky spoločnosť vedie odporca. Pokiaľ súd
prvého stupňa tvrdí, že prevod obchodného podielu sa udial len formálne, v podstate tvrdí, že odporca
sa nestal vlastníkom obchodného podielu. Zápis v obchodnom registri svedčí o opaku. Vytýkal súdu, že

vytrháva fakty z kontextu, prekrúca ich a účelovo ich používa na odôvodnenie svojich záverov.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého
rozsudku. Uviedol, že súd prvého stupňa sa zákonne vysporiadal so všetkými okolnosťami danej právnej
veci, a to v rozsahu požadovanom ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Mal za to, že vzhľadom na

skutočnosť, že právny zástupca odporcu sa zúčastnil na pojednávaní dňa 11.06.2013, kde súd pripustil
zmenu petitu, nebolo nutné vypracovať uznesenie o pripustení zmeny návrhu písomne. Z dôvodu,
že uznesenie nebolo nutné vypracovať písomne a ani písomne vypracované nebolo, nebolo nutné
uznesenie o pripustení zmeny návrhu, vykonané na pojednávaní dňa 11.06.2013, odôvodňovať a ani
dávaťpoučenieoopravnomprostriedku.Dôvodil,žepokiaľveriteľnapadneodporovacoužalobouprávny

úkon medzi blízkymi osobami, zákonodarca v Občianskom zákonníku prezumuje úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu. Je teda zrejmé, že preukázanie opaku
(dôkazné bremeno) zaťažuje v konaní odporcu (blízku osobu dlžníka). Uviedol, že Občiansky zákonník
predpokladá v prípade existencie odporovacieho právneho úkonu medzi osobami blízkymi existenciu
úmyslu dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa. Voči tomuto zákonnému predpokladu existuje možná

obrana zo strany dlžníka, a to v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedel, ani nemohol
vedieť, a to napriek tomu, že vyvinul starostlivosť na poznanie tohto úmyslu dlžníka a išlo pritom o
„náležitú starostlivosť“. Tvrdenie odporcu o tom, že nahliadol do účtovníctva spoločnosti Y. považuje
za irelevantné. Odporovateľnosť právneho úkonu smeruje voči záväzkom dlžníka a nie obchodnej
spoločnosti, ktorá je samostatnou právnickou osobou. Tvrdenie odporcu o tom, že komunikoval s

účtovníčkou spoločnosti o prípadných osobných záväzkoch svojho brata, sa nezakladá na pravde,
nakoľko, ako vyplýva z výpovede svedkyne K. D., účtovníčky spoločnosti, táto nepoznala, ani nepozná
majetkové pomery dlžníka. Mal za to, že odporca neuniesol ako bremeno tvrdenia, tak ani dôkazné
bremeno v otázke svojej možnej zákonnej obrany voči odporovacej žalobe. Vyjadril presvedčenie o
existencii úmyslu dlžníka ukrátiť navrhovateľa. Celý prevod obchodného podielu považuje za účelový,

čo preukazuje aj skutočnosť, že ako jediný konateľ zostal v spoločnosti práve dlžník. Mal za to,
že neobstojí obrana odporcu, ktorý tvrdí, že vedie predmetnú spoločnosť, nakoľko nie je konateľom
spoločnosti. Právne vzťahy spoločnosti musí riešiť dlžník (podávanie daňových priznaní, bankové
operácie, uzatváranie zmlúv). Odporca počas konania uviedol, že v spoločnosti opravuje autá, to
znamená, vykonáva rovnakú činnosť, akú robil do nadobudnutia obchodného podielu spoločnosti.

Pripustil, že je síce pravdou, že odporca uviedol, že vedie spoločnosť, avšak toto tvrdenie nijako
nepreukázal a navyše pôsobí nedôveryhodne, keď uvádza, že spoločnosť vedie od roku 2005, pričom
táto vznikla dňa 06.01.2010. Zdôrazňoval, že odporca netvrdil a ani nepreukázal, že zachoval náležitú
starostlivosť poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa pri darovaní nehnuteľností prostredníctvom
darovacej zmluvy zo dňa 02.03.2010. Poukazoval na to, že navrhovateľ bremeno tvrdenia a dôkazné

bremeno v otázke vymáhateľnosti pohľadávky uniesol tým, že tvrdí existenciu zmluvy o pôžičke zo dňa
01.08.2005, na základe ktorej požičal dlžníkovi, bratovi odporcu, sumu 1.000.000,- Sk s tam dojednaným
úrokom. Tvrdenie o vymáhateľnosti pohľadávky preukázal fotokópiou potvrdenia o pôžičke, ktorá je
podpísaná dlžníkom, tak i navrhovateľom. Za zásadný dôkaz, podporujúci vznik zmluvy o pôžičke v roku
2005, považuje výpoveď C. Q., ktorý sa snažil formou zmluvy o sprostredkovaní z roku 2009 predať

niektoré nehnuteľnosti patriace dlžníkovi, aby tak mal dlžník dostatočnú finančnú hotovosť na zaplatenie
svojho záväzku voči navrhovateľovi zo zmluvy o pôžičke. Trval na tom, že zmluva o pôžičke vznikla už v
roku 2005. Ďalšie podpísané zmluvy o pôžičke z roku 2007, 2008 a 2010 treba považovať len za nováciu
pôvodnej zmluvy o pôžičke ohľadom dátumu splatnosti dlhu - okamihu vzniku povinnosti dlžníka vrátiťpeniaze spolu s príslušenstvom. Peniaze - predmet pôžičky boli odovzdané len raz, a to
v roku 2005 navrhovateľom dlžníkovi. Dôkazné bremeno v otázke ukracovania uspokojenie veriteľa v
dôsledku odporovateľného právneho úkonu dlžníka uniesol navrhovateľ tým, že priamo samotný dlžník

pri svojom výsluchu priznal svoju nemajetnosť a taktiež priznal dlhy a dve exekučné konania, ktoré sú
proti nemu ako povinnému vedené. Je teda zrejmé, že svojimi právnymi úkonmi, voči ktorým
podal navrhovateľ odporovaciu žalobu, dlžník ukrátil veriteľa na uspokojení jeho nároku.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle

ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu a dospel k
záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými právnymi závermi súdu prvého stupňa.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy

správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p. a správne aplikoval predpisy
hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za
následok odlišné rozhodnutie vo veci.

Odvolacie námietky odporcu sú totožné s jeho tvrdeniami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa a

tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané
také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací
súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.
odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov uvádza.

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len
okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V prejednávanej veci
odporca v podanom odvolaní neuvádza žiaden z odvolacích dôvodov, pričom však z obsahu podaného
odvolania vyplýva, že súdu prvého stupňa vytýka, že na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), ako aj nesprávne

právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným
zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov
súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia
hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmipreukázané,aleboakhodnoteniedôkazovodporujeust.§133až§135O.s.p.Týmtoodvolacím

dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je
možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Pokiaľ odporca uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., tento odvolací dôvod spočíva

v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú
na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok
žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na
správnosť rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že ani tento odvolací dôvod nie
je daný.

Nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nebolo možné vyčítať súdu prvého stupňa ani v súvislosti
so záverom o nepreukázaní tvrdení odporcu, ktoré predniesol v súvislosti s obranou, že zmluva o
pôžičke nebola uzavretá dňa 01.08.2005, ale až dňa 01.08.2010. Navrhovateľ preukázal svoje tvrdeniapísomnou zmluvou o pôžičke, aj keď vo fotokópii, opatrenej podpismi účastníkov konania, pričom
odporcom opak v konaní preukázaný nebol. Odporca žiadne návrhy na doplnenie dokazovania za
účelom vyvrátenia pravosti tejto listiny pred rozhodnutím vo veci samej nepodal, pričom mu nič nebránilo

v tom, aby trval na preukázaní pravosti, resp. nepravosti jeho podpisu. Prejavy účastníkov,
uskutočnené uzavretím zmluvy o pôžičke zo dňa 01.08.2010, je preto potrebné posúdiť ako ich dohodu
o zmene záväzku zo dňa 01.08.2005, ktorým vyriešili dlhšiu splatnosť pôžičky. Aj fotokópia zmluvy o
pôžičke je totiž dôkazným prostriedkom, ktorý je spôsobilý preukázať určité skutkové okolnosti, teda ide
o listinu, ktorá má nepochybne svoju výpovednú hodnotu a je spôsobilá byť dôkazným prostriedkom.

Procesná teória i procesná prax pod dôkaznými prostriedkami rozumie také prostriedky, ktorými možno
zistiť skutočný stav veci. Ust. § 125 veta prvá O.s.p. príkladmo vypočítava najbežnejšie dôkazné
prostriedky. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Patrí medzi ne aj listina, za ktorú sa na účely občianskeho súdneho

konania považuje písomný prejav v jazykovej forme, spôsobilý na vykonanie dôkazu spôsobom
predpokladaným ust. § 129 ods. 1 veta pred bodkočiarkou O.s.p. Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným
prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o jej odpis,
či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu), alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu. Aj fotokópia listiny
je totiž spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Občiansky súdny

poriadok v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny.
I keď originál listiny je všeobecne ako dôkazný prostriedok zásadne vhodnejší, než jej neoverená
fotokópia a súd, pokiaľ preto nie sú závažné dôvody, by sa nemal pri dokazovaní uspokojiť s fotokópiou
listiny, nemožno takýto postup považovať za postup odporujúci zákonu. Dôkaz, vykonaný fotokópiou
listiny, hodnotí súd ako každý iný dôkaz podľa zásad upravených v § 132 a nasl. O.s.p. Z uvedených

dôvodov ani v tejto súvislosti nie je možné považovať postup súdu prvého stupňa (za pasivity odporcu)
pri hodnotení dôkazov za nesprávny.

Neobstojí ani námietka odporcu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje náležitosti podľa
§ 157 ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného
rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa zodpovedá požiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvého
stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesným strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného

dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. V plnej miere a vyčerpávajúco vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri svojom závere
o dôvodnosti podaného návrhu. Napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatok skutkových a právnych
záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.
Skutočnosť, že navrhovateľ sa s názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje, nemôže samo osebe viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa rozhodol v súlade s pripustenou zmenou žalobného
petitu, o ktorej bolo rozhodnuté na pojednávaní dňa 11.06.2013, vyhláseného za účasti navrhovateľa,
jeho zástupcu, ako aj zástupcu odporcu, ktoré uznesenie je právoplatné, a preto nie je predmetom

prieskumu odvolacím súdom. Aj keď pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať na to, aby
vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa navrhovateľ návrhom domáhal, spôsob, ako v danej
veci súd prvého stupňa rozhodol, je prípustnou odchýlkou (okrem iného aj so zreteľom k tomu, že je
nepochybné, čoho sa navrhovateľ domáhal, nepochybne sa domáhal neúčinnosti právnych úkonov, a
to darovacej zmluvy zo dňa 01.02.2010 a zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 08.08.2012).

Preto ani táto odvolacia námietka odporcu nie je dôvodná.

Vo veci samej súd prvého stupňa správne vyhodnotil existujúci skutkový stav a z neho vyvodil aj
správne právne závery. Odvolací súd len zdôrazňuje, s poukazom na ustálenú judikatúru súdov, že
účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,

ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho
úkonu voči určitej osobe, t. j. dosiahnutie chráneného postavenia veriteľa, ktorý tak môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, ako by k tomuto úkonu
vôbec nedošlo. V prejednávanej veci ide o úkon medzi blízkymi osobami a v takomto prípade sa úmyselukrátiť veriteľa predpokladá. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci
aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana, t. j. blízka osoba, ktorá úkonom
majetok získala, dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať.

Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka, sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať
konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade. Blízkou osobou je osoba, uvedená
v § 116 a § 117 (§ 42a ods. 3) Občianskeho zákonníka, teda aj odporca ako brat dlžníka,
pričom v danom prípade platí vyvrátiteľná domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa dlžníka. Dôkazným
bremenom zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu, keďže ustanovuje, že táto domnienka

neplatí len vtedy, ak druhá strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel
dlžníkaukrátiťsvojhoveriteľa.Navrhovateľovistačítvrdiť,ženapádanýmúkonomdošlokjehoukráteniu.
Odporca má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť a nadväzne aj dôkazné bremeno. V
preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním, rešpektujúc hmotnoprávnu úpravu,
dostatočne skutkový stav osvedčil, a to priamymi dôkazmi, ktoré boli vyhodnotené
vo vzájomných súvislostiach s ostatnými nepriamymi dôkazmi a spolu tvoria logický a uzavretý systém

vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov. Bolo na odporcovi vyvinúť
dôkaznú aktivitu, pokiaľ chcel preukázať nedostatok svojej schopnosti rozpoznať úmysel dlžníka, v čom
však nebol úspešný a dôkazné bremeno takéhoto tvrdenia neuniesol.

Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami odporcu, obsiahnutými v jeho

rozsiahlom odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia o opravnom konaní nemá a ani nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver
vyplýva z jednoznačne ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods.
1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 81,46 Eur, tak ako bola táto navrhovateľom vyčíslená, a to za 1 úkon právnej služby

á 60,07 Eur - písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu, 1 x 7,81 Eur režijný
paušál a 20 % DPH 13,58 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .