Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 24, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112200350
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112200350.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou v právnej veci navrhovateľky: N. P., G..

XX.X.XXXX, K. E. XXX/XX, R., zastúpenej JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom so sídlom Hlavná 23,
Trnava, proti odporcovi: M.. M. J., K. F.. G. XXXX/XX, E., zastúpenému JUDr. Martinom Čižmárikom,
advokátom so sídlom Mostová 2, Bratislava, o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 3.633,93 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 299,57 eur od 31.1.2012 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 403,77
eur od 2.3.2012 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 403,77 eur od 31.3.2012 do
zaplatenia,s9%úrokomzomeškaniaročnezosumy403,77eurod1.5.2012dozaplatenia,s9%úrokom

z omeškania ročne zo sumy 403,77 eur od 31.5.2012 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 403,77 eur od 1.7.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 403,77
eur od 31.7.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 403,77 eur od 31.8.2012
do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 403,77 eur od 1.10.2012 do zaplatenia, a s
8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 104,20 eur od 31.10.2012 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V časti o zaplatenie istiny vo výške 1.258,52 eur a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
314,63 eur od 31.5.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 314,63 eur od

1.7.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 314,63 eur od 31.7.2012 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 314,63 eur od 31.8.2012 do zaplatenia,
súd návrh zamieta.

III. Vo zvyšku súd konanie zastavuje.

IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 744,73 eur do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám splnomocneného zástupcu navrhovateľky.

V. Odporca je povinný zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 317,- eur, do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku, na účet Okresného súdu Trnava.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkasasvojimnávrhomdoručenýmsúdudňa9.1.2012domáhalavydaniarozhodnutia,ktorým
súd určí, že výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom navrhovateľke dňa 14.9.2011 a doručená

navrhovateľkedňa21.9.2011jeneplatná.Zároveňžiadalazaviazaťodporcunanáhradumzdyanáhradu
trov konania.Čiastočným rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 19Cpr/1/2012-62 zo dňa 10.9.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoPr/1/2013 zo dňa 25.6.2013 súd určil, že výpoveď z pracovného
pomeru daná odporcom navrhovateľke dňa 14.9.2011 a doručená navrhovateľke dňa 21.9.2011 je

neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.8.2013.

Predmetom konania zostalo rozhodnutie o náhrade mzdy, keď navrhovateľka spočiatku žiadala zaviazať
odporcutitulomnáhradymzdysumu6.524,17eurspolus9%úrokomzomeškaniaročnezosumy288,41
eur od 31.1.2012 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 403,77 eur od 2.3.2012 do
zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 403,77 eur od 31.3.2012 do zaplatenia, s 9%

úrokom z omeškania ročne zo sumy 403,77 eur od 1.5.2012 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 751,40 eur od 31.5.2012 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 751,40
eur od 1.7.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 751,40 eur od 31.7.2012
do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 751,40 eur od 31.8.2012 do zaplatenia, s
8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 403,77 eur od 1.10.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 403,77 eur od 31.10.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania

ročne zo sumy 403,77 eur od 1.12.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy
403,77 eur od 31.12.2012 do zaplatenia a s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 403,77 eur od
31.1.2013 do zaplatenia.

Následnenavrhovateľkanapojednávanídňa3.2.2014zobralapredmetnýnávrhčiastočnespäťažiadala
zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 4.892,45 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy

299,57eurod31.1.2012dozaplatenia,s9%úrokomzomeškaniaročnezosumy403,77eurod2.3.2012
do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 403,77 eur od 31.3.2012 do zaplatenia, s 9%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 403,77 eur od 1.5.2012 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 718,40 eur od 31.5.2012 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 718,40
eur od 1.7.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 718,40 eur od 31.7.2012

do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 718,40 eur od 31.8.2012 do zaplatenia, s
8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 403,77 eur od 1.10.2012 do zaplatenia, a s 8,75% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 104,20 eur od 31.10.2012 do zaplatenia.

V konaní o určenie neplatnosti výpovede mal súd preukázané, že navrhovateľka bola zamestnankyňou
odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2008 a pre odporcu vykonávala prácu zdravotnej

sestry. Následne nastúpila dňa 22.12.2010 na materskú dovolenku a potom na rodičovskú dovolenku, po
ktorej ukončení žiadala odporcu o umožnenie nástupu do práce od 1.8.2011. Odporca jej poslal písomne
vypracovanú dohodu o skončení pracovného pomeru datovanú dňom 8.6.2011. Nakoľko navrhovateľka
nemala záujem pracovný pomer ukončiť, k tejto dohode nepristúpila a trvala na prideľovaní práce
a umožnenie plnenia svojich povinností. Dňa 21.9.2011 odporca doručil navrhovateľke výpoveď

z pracovného pomeru, ako dôvod uviedol rozhodnutie o organizačných zmenách, Navrhovateľka
oznámila, odporcovi, že výpoveď považuje za neplatnú a žiadala o prideľovanie práce.

Súd vo veci doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a
to Pracovnou zmluvou zo dňa 31.12.2008; Listom - Skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.9.2011;
Listom zo dňa 6.12.2011 a doručenkou; Výplatnými páskami za mesiace august až október 2011;

Pracovnou zmluvou zo dňa 4.10.2012 a zistil nasledovný skutkový stav :

Splnomocnený zástupca navrhovateľky v konaní o náhradu mzdy ďalej uviedol, že navrhovateľka
vyzvala odporcu na zaplatenie náhrady mzdy a to od momentu doručenia výzvy, odporca na túto jej
výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Pri výpočte náhrady mzdy, vychádzali z priemernej mzdy, ktorú
navrhovateľka dosahovala u odporcu a to vo výške 403,77 a z tejto vychádzali až do obdobia, kedy

nadobudol účinnosť Zákon č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných
asistentiek, v zmysle ktorého mala navrhovateľka nárok na vyššiu mesačnú mzdu a to v období od
1.4.2012 do 31.7.2012. Sú si vedomí, že na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR bol následne
zrušený tento zákon, avšak vzhľadom na to, že takéto rozhodnutie nemá spätné účinky má za to,
že za uvedené obdobie je potrebné vychádzať z minimálnej mzdy, ktorá vzhľadom na kvalifikáciu

navrhovateľky a dĺžku jej praxe bola v tomto období vo výške 718,40 eur. S poukazom na uvedené
požadovaná náhrada mzdy predstavuje celkovo sumu 4.892,45 eur, ktorá pozostáva zo sumy 299,57eur ako náhrady mzdy za čas mesiaca december 2011, zo sumy náhrady mzdy za obdobie január
2012 až marec 2012 vo výške 403,77 eur mesačne, a zo sumy náhrady mzdy za obdobie august
2012 až september 2012 vo výške 403,77 eur mesačne a za obdobie apríl 2012 až júl 2012 vo výške

718,40 eur mesačne. Pri výpočte priemernej výšky náhrady mzdy vychádzali zo mzdy navrhovateľky
za mesiace august 2011 až október 2011 i keď to nie je predchádzajúci kalendárny štvrťrok, ktorý
predchádza mesiacu december 2011 a to z toho dôvodu, že navrhovateľka po ukončení materskej
dovolenky nastúpila k odporcovi až 1.8.2011.

Nakoľko sú si vedomí zákonnej limitácie, náhradu mzdy požadujú len za obdobie 9 mesiacov a to od

8.12.2011 kedy bolo odporcovi doručené oznámenie navrhovateľky, že trvá na ďalšom zamestnávaní a
výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú, a to až do 8.9.2012 vzhľadom na to, že Zákonník
práce v znení platnom a účinnom v decembri 2011 umožňoval náhradu mzdy pri neplatnom skončení
pracovného pomeru najviac za čas 9 mesiacov. Poukazuje ďalej na skutočnosť, že Zákonník práce v
znení platnom a účinnom v tom čase neumožňoval zníženie náhrady mzdy súdom tak ako to požaduje
protistrana, preto je toho názoru, že to ani nie je možné. Je toho názoru, že navrhovateľke patrí náhrada

mzdy bez ohľadu na ďalšie okolnosti, v danom prípade na skutočnosť, že v období od mája 2012 do
októbra 2012 navrhovateľka sa zamestnala na základe dohody o vykonaní práce a jej príjem bol v sume
84,-eur mesačne. Túto prácu vykonávala navrhovateľka v rozsahu dvoch hodín denne, teda v prípade
ak by ju bol odporca vyzval na nástup do práce, bola by schopná robiť i prácu na základe dohody o
vykonaní práce u tohto iného zamestnávateľa teda na jej strane by nebola žiadna prekážka, ktorá by ju

obmedzovala vo výkone práce u odporcu.

Ďalej splnomocnený zástupca navrhovateľky uviedol, že sa nestotožňuje s názorom protistrany ohľadom
úroku z omeškania, je toho názoru, že i v týchto prípadoch, teda v pracovných sporoch o náhradu
mzdy je možné požadovať a priznať úrok z omeškania v zmysle Občianskeho zákonníka. Úrok z
omeškania navrhovateľke patrí dňom nasledujúcim po splatnosti mzdy v jednotlivých mesiacoch, keď

podľa pracovnej zmluvy mzda bola splatná vždy k 30-temu dňu nasledujúcom po odpracovanom
mesiaci, je toho názoru, že v tento deň bola splatná i náhrada mzdy.

Navrhovateľka uviedla, že od decembra 2012, kedy jej dal odporca výpoveď polroka nikde nepracovala,
bola doma, dostávala rodičovský príspevok, nakoľko maloletý V. P. nemal ešte tri roky, iný príjem nemala.
Od mája 2012 pracovala na základe dohody u M.. N. Š. na Poliklinike Družba Trnava, robila tam dve

hodiny denne na základe dohody, len na zastupovanie dlhodobej PN-ky, takto pracovala až do októbra
2012 následne od novembra 2012 mala uzavretú riadnu pracovnú zmluvu s normálnym pracovným
časom. V čase keď robila na dohodu jej príjem bol 80,-eur mesačne, a po uzavretí zmluvy to bolo 500,-
eur brutto mesačne. Takto bola zamestnaná u M.. N. Š. do mája 2013.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu uviedla, že nespochybňujú nárok navrhovateľky na náhradu mzdy

avšak navrhujú súdu, aby zvážil prípadné zníženie výšky uplatňovanej náhrady mzdy resp. zvážil
možnosť, že by navrhovateľke nepriznal uplatnenú výšku náhrady mzdy a to s poukazom na skutočnosť,
že od 2.5.2012 je zamestnaná, predpokladajú, že jej výkon práce pokračoval i po tomto dátume, teda
paralelne s predmetným obdobím za ktoré si uplatňuje náhradu mzdy od odporcu. Náhrada mzdy,
ktorú požaduje navrhovateľka by mala byť preto znížená o sumu, ktorú dosiahla navrhovateľka v inom

pracovnom pomere, a to počnúc májom 2012 až augustom 2012 a to o 84,-eur mesačne. V tejto
súvislosti poukazuje na satisfakčnú funkciu nároku na náhradu mzdy, v takomto prípade ako je daná
vec. V danom prípade by sa malo vychádzať zo Zákonníka práce v znení platnom a účinnom kedy
došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru a kedy navrhovateľka požiadala odporcu o ďalšie
zamestnávanie, v tom čase je pravdou, že Zákonník práce umožňoval priznať náhradu mzdy za čas

najviac 9 mesiacov. Vzhľadom na uvedené potom navrhovateľke patrí náhrada mzdy podľa ich výpočtu
vo výške 2.218,12 eur, pričom pri výpočte vychádzali z jej priemernej brutto mzdy, ktorú dosahovala v
období pred ukončením pracovného pomeru vo výške 403,77 eur, tak ako to uvádza protistrana, teda
pomerná časť za mesiac december 2011 od 8.12.2011 čo je suma 288,41 eur, potom mesiace január
2012 až marec 2012 vo výške 403,77 eur mesačne a mesiac apríl 2012 vo výške 718,40 eur čo je suma

tak ako to požadovala protistrana, keďže sa zvýšila sadzba minimálnych mzdových nárokov sestier. Za
ďalšie obdobie navrhovateľke už nepatrí náhrada mzdy, nakoľko od mája 2012 sa zamestnala. Čo sa
týka úroku z omeškania, navrhovateľka nemá nárok na úrok z omeškania, keď novelou Zákonníka práce
účinnou od 1.1.2009 došlo k zúženiu možnosti aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na právnevzťahy podľa prvej časti Zákonníka práce - aplikácia iných než všeobecných ustanovení bola touto
novelou vylúčená. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepatrí medzi
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka má za to, že ho nie je možné subsidiárne aplikovať na

pracovnoprávne vzťahy. Subsidiarita Občianskeho zákonníka platí len vo vzťahu k prvej časti Zákonníka
práce, pričom náhrada mzdy pri neplatnosti skončenia pracovného pomeru je upravená v druhej časti
Zákonníka práce. Zamestnanec preto nemôže požadovať v prípade omeškania zamestnávateľa s
úhradou náhrady mzdy úroky z omeškania z tejto náhrady mzdy, pretože žiadne ustanovenie Zákonníka
práce neupravuje úroky z omeškania a subsidiárna aplikácia ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka je vylúčená, opierajúc sa o interpretáciu ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce.

Ďalej splnomocnená zástupkyňa odporcu uviedla, že súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu. Čo
sa týka úrokov z omeškania ročne nestotožňuje sa s návrhom protistrany ohľadne doby od ktorej
požadujú úrok z omeškania, je toho názoru a to i s poukazom na súdnu prax, že úrok z omeškania patrí
navrhovateľkeažodprávoplatnostirozhodnutiasúdu,ktorýmbolorozhodnuté,ževýpoveďjeneplatná,t.
j. až od 19.8.2013. Žiada súd, aby v prípade vyhovenia návrhu umožnil odporcovi splácať dlh v splátkach

vo výške 500,-eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a to s poukazom na skutočnosť,
že odporca vykazuje stratu k 31.12.2012, aktuálny výkaz ziskov a strát k 31.12.2013 odporca ešte nemá
spracovaný avšak i v minulom roku bola spoločnosť v strate, teda je to už dlhodobé.

Konateľ odporcu uviedol, že potom ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie krajského súdu o tom,
že výpoveď je neplatná, teda v auguste 2013 vyzýval navrhovateľku na nástup do práce písomne

na adresu E. XXX/XX, R., kde to prevzala nejaká splnomocnená osoba, nemali vedomosť o tom, že
navrhovateľkazmenilaadresu,navrhovateľkažiadnymspôsobomnereagovalaaniničneoznámila,preto
nemal vedomosť, či pracovný pomer trvá, alebo ho treba nejako ukončiť.

Z Pracovnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou ZVOLDENT, s.r.o., Trnava ako zamestnávateľom
a N. O. (teraz P.) ako zamestnancom dňa 31.12.2008 súd zistil, že predmetom zmluvy bol vznik

pracovného pomeru na dobu neurčitú dňom 1.1.2009, druh práce - zdravotná sestra, miesto výkonu
práce Starohájska 2, Trnava. Zamestnávateľ so zamestnancom sa dohodli na skúšobnej dobe do
31.3.2009. Dohodnutá dĺžka pracovného času zamestnanca bola 40 hodín týždenne. Mzda za vykonanú
prácu je splatná do 30 dňa nasledujúceho mesiaca.

Z listu adresovaného odporcom navrhovateľke označenom ako Skončenie pracovného pomeru

výpoveďou z organizačných dôvodov zo dňa 14.9.2011 súd zistil, že zamestnávateľ písomným
rozhodnutím č. II/2011 o organizačných zmenách prijatom dňa 2.9.2011 rozhodol o zmenách v
organizácii v spoločnosti a bola zrušená pracovná pozícia navrhovateľky - zdravotná sestra z dôvodu
nadbytočnosti s cieľom zefektívniť prácu na pracovisku. Zamestnávateľ prehlásil, že nemá žiadnu inú
pracovnú pozíciu, ktorá by zodpovedala kvalifikácii navrhovateľky ani prácu, ktorá síce nezodpovedá jej

kvalifikácii, ale v prípade takejto voľnej pozície by jej umožnil podrobiť sa príprave na ňu. V dôsledku
uvedenej organizačnej zmeny sa stala pre zamestnávateľa nadbytočnou, preto jej dáva výpoveď v
zmysle § 61 Zákonníka práce z dôvodu organizačnej zmeny v súlade s § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Vzhľadom na dĺžku trvania pracovného pomeru je výpovedná doba 2 mesiace a začína plynúť
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím

posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, t.j. ku dňu 30.11.2011.

Z listu adresovaného splnomocneným zástupcom navrhovateľky odporcovi zo dňa 6.12.2011 vyplýva,
že splnomocnený zástupca navrhovateľky odporcovi oznámil, že navrhovateľka považuje výpoveď za
neplatnú a má za to, že jej pracovný pomer stále trvá, preto trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával. List
bol odporcovi doručený dňa 8.12.2012.

Z výplatnej pásky za obdobie 8/2011 súd zistil, že hrubá mzda odporkyne bola vo výške 465,02 eur.

Z výplatnej pásky za obdobie 9/2011 súd zistil, že hrubá mzda odporkyne bola vo výške 408,16 eur.

Z výplatnej pásky za obdobie 10/2011 súd zistil, že hrubá mzda odporkyne bola vo výške 338,15 eur.Z Pracovnej zmluvy uzavretej medzi M.. N. Š.Ý. ako zamestnávateľom a N. P. ako zamestnancom
dňa 4.10.2012 súd zistil, že predmetom zmluvy bol vznik pracovného pomeru na dobu neurčitú dňom
5.10.2012, druh práce - zdravotná sestra, miesto výkonu práce Starohájska 2, Trnava.

Podľa § 79 ods. 1,2 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2011, ak zamestnávateľ dal
zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo
v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od
zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je
povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho

priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.(ods. 1) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje
deväť mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov.(ods. 2)

Podľa § 134 ods. 1,2 Zákonníka práce v znení účinnom k 31.12.2011, priemerný zárobok na

pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej
zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v
rozhodujúcom období.(ods. 1) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku,
v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon

neustanovuje inak.(ods. 2)

V danej veci bolo dňa 19.8.2013 právoplatne súdom rozhodnuté, že výpoveď daná odporcom ako
zamestnávateľom navrhovateľke ako zamestnankyni je neplatná, navrhovateľke tak vznikol nárok na
náhradu mzdy v zmysle citovaného ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce v sume jej priemerného
zárobku odo dňa, keď oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď

jej zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru,
resp. najdlhšie za dobu 9 mesiacov (§ 79 ods. 2 Zákonníka práce).

V danej veci mal súd preukázané, že odporcovi bolo doručené oznámenie navrhovateľky, že trvá
na ďalšom zamestnávaní dňa 8.12.2011. Odporca neumožnil navrhovateľke pokračovať v práci, preto
v zmysle citovaného ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce by jej náhrada mzdy patrila až do

právoplatného rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru, k čomu ale v danej veci nedošlo.
Možno preto mať za to, že v danej veci pracovný pomer navrhovateľky u odporcu mohol skončil
najskôr dňom 5.10.2012, kedy navrhovateľka uzavrela pracovnú zmluvu s novým zamestnávateľom,
čo však presahuje celkový čas, za ktorý v zmysle ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce možno
zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy, t.j. za čas deväť mesiacov.

V zmysle uvedeného navrhovateľke patrí náhrada mzdy za obdobie od 8.12.2011 do 8.9.2012, t.j. za
čas deväť mesiacov.

Súd sa nestotožňuje s názorom splnomocneného zástupcu navrhovateľky, že navrhovateľke patrí za
obdobie od apríla 2012 do júla 2012 náhrada mzdy v zmysle Zákona č. 62/2012 Z. z. o minimálnych
mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, podľa ktorého mala navrhovateľka nárok na vyššiu

mesačnúmzdu,atospoukazomnaznenieustanovenia§79ods.1,2vspojenísustanovením§134ods.
1,2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného
zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu
zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, resp.
podľa § 79 ods. 2 najdlhšie po dobu 9 mesiacov, pričom podľa § 134 ods. 1,2 Zákonníka práce priemerný

zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
ktorým je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Z
uvedeného podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že zákon presne určuje akým spôsobom sa
postupuje v prípade výpočtu náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru a z takto
vypočítanej výšky mzdy je potrebné vychádzať počas celého obdobia za ktoré možno zamestnancovi

priznať náhradu mzdy bez ohľadu na akékoľvek skutočnosti ktoré nastanú počas tohto obdobia. Pretosa súd nestotožňuje ani s názorom splnomocnenej zástupkyne odporcu, že je potrebné zohľadniť, že
odporkyňa sa v tomto období zamestnala bola jej vyplatená mzda, ktorú žiadala odrátať od náhrady
mzdy.

Vzhľadom na uvedené, súd pri výpočte náhrady mzdy vychádzal v zmysle ustanovenia § 134 ods. 1,2
Zákonníka práce z priemernej mzdy, ktorú navrhovateľka dosahovala u odporcu za mesiace august 2011
až október 2011 i keď to nie je predchádzajúci kalendárny štvrťrok, ktorý predchádza mesiacu december
2011, a to z toho dôvodu, že navrhovateľka po ukončení materskej dovolenky nastúpila k odporcovi až
dňa 1.8.2011. V uvedenom období bol priemerný mesačný zárobok navrhovateľky 403,77 eur ( hrubá

mzda v mesiaci august 2011 bola 465,02 eur; v mesiaci september 2011 bola 408,16 eur a v mesiaci
október 2011 bola 338,15 eur; t.j. spolu 1.211,3299 deleno 3 = 403,77 eur). S poukazom na uvedené
náhrada mzdy predstavuje celkovo sumu 3.633,93 eur, t.j. 403,77 eur krát 9 mesiacov (náhrada mzdy
za časť mesiaca december 2011 vo výške 299,57 eur / 403,77 eur deleno 31 dní krát 23 dní/ + náhrada
mzdy za obdobie január 2012 až august 2012 vo výške 3.230,16 eur /8 mesiacov krát 403,77 eur/ +
náhrada mzdy za obdobie od 1.9.2012 do 8.9.2012 vo výške 104,20 eur /t.j. 403,77 deleno 31 dní, t.j.

rovnako ako v mesiaci december, nakoľko pomerné časti náhrady mzdy za tieto dva mesiace majú dať
sumu priemernej mzdy vo výške 403,77 eur, krát 8 dní/) .

Nakoľko súd vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie nepriznal navrhovateľke náhradu mzdy v plnej
výške, tak, ako si ju uplatnila (žiadala priznať náhradu mzdy v celkovej výške 4.892,45 eur a súd
jej priznal náhradu mzdy vo výške 3.633,93 eur) vo zvyšnej časti - vo výške 1.258,52 eur a k tomu

prináležiacemu príslušenstvu - úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 314,63 eur od 31.5.2012
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 314,63 eur od 1.7.2012 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 314,63 eur od 31.7.2012 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 314,63 eur od 31.8.2012 do zaplatenia, súd návrh ako
nedôvodný zamietol.

Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.(ods. 1) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.(ods. 2)

Podľa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,vzneníúčinnomdo31.1.2013,výškaúrokovzomeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko odporca nezaplatil navrhovateľke náhradu mzdy, dostal sa do omeškania a to dňom kedy sa

mzda za jednotlivé mesiace stala splatná, t.j. dňom nasledujúcim po splatnosti mzdy v jednotlivých
mesiacoch, keď podľa pracovnej zmluvy mzda bola splatná vždy k 30-temu dňu nasledujúcemu po
odpracovanom mesiaci.

Súd sa nestotožňuje s názorom splnomocnenej zástupkyne odporcu, že náhrada mzdy v prípade
neplatnéhoskončeniapracovnéhopomerusastávasplatnouaždňomprávoplatnostirozhodnutiasúduo

vyslovení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, keď podľa názoru súdu povinnosť zamestnávateľa
poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vyplýva z
ustanovení hmotného práva - Zákonníka práce (,,Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to
najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej
zmluve nedohodlo inak.“ § 129 ods. 1 Zákonníka práce). Úrok z omeškania je majetkovou sankciou,

ktorá má zamestnanca s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer odškodniť za to, že nemohol
použiť dlhovanú istinu náhrady mzdy, úžitky ktorej na druhej strane mohol za čas omeškania poberať a
využívať zamestnávateľ. Pri rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania nie je rozhodujúce, či žalovaný
zamestnávateľ omeškanie zavinil, alebo dôvod omeškania, na vznik nároku na úrok z omeškania
postačuje skutočnosť, že zákonom stanovená lehota splatnosti uplynula.Súd sa nestotožňuje ani s názorom, že zamestnancovi ktorému patrí náhrada mzdy nepatrí úrok z
omeškania, keď podľa argumentácie odporcu, že pokiaľ inštitút úroku z omeškania nie je upravený
v Zákonníku práce nemôže ho zamestnanec v rámci nároku voči zamestnávateľovi požadovať (túto

argumentáciu používa odporca s poukazom na vzťah Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka) avšak
vykladá si ju nesprávne.

Zákonník práce upravuje vo svojej prvej časti len odchýlky od všeobecnej úpravy ustanovení
Občianskeho zákonníka a teda z toho vyplýva podporná platnosť všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníkapreprípady,ktoréniesúodchylneupravenévovšeobecnýchustanoveniachZákonníkapráce.

Ak teda všeobecné ustanovenia Zákonníka práce uvedené v jeho prvej časti neustanovujú inak, na
posudzovanie týchto pracovnoprávnych vzťahov, t.j. na posudzovanie právnych vzťahov upravených
primárne Zákonníkom práce sa delegovane vzťahuje vecná pôsobnosť Občianskeho zákonníka.
Napokon Občiansky zákonník nemá všeobecné ustanovenia len v prvej časti ale aj v ôsmej časti v
prvej hlave teda v záväzkovom práve, kde je upravené aj omeškanie dlžníka. Teda pod všeobecnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka sa rozumejú ustanovenia § 1 až § 122, a ustanovenia § 488 až §

587. Ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka o omeškaní dlžníka je preto všeobecným ustanovením
Občianskeho zákonníka subsumovaným pod ustanovením § 1 ods. 4 Zákonníka práce.

Keďže úrok z omeškania je právnym inštitútom upraveným v Občianskom zákonníku a platí pre
všetky právne vzťahy medzi právnymi subjektmi, je pochopiteľné, že musí platiť aj vo vzťahu medzi
zamestnancom a zamestnávateľom, najmä preto, že títo vzhľadom na predmet sporu - náhrada mzdy,

majú postavenie veriteľa a dlžníka. Práve z tohto dôvodu by nemožnosť uplatnenia si úroku z omeškania
bola nielen nespravodlivá, ale aj nezákonná.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok
omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne
vzťahy.

Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľke úrok z omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti
mzdy v tom ktorom mesiaci, keď vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky,
ktorá v období od 14.12.2011 do 10.7.2012 bola 1% a v období od 11.7.2012 do 7.5.2013 bola 0,75%.

Podľa § 96 ods.1,2 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh
na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je

návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (ods. 1) Súd konanie nezastaví, ak odporca
so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia
pokračuje v konaní. (ods. 2)

Nakoľkonavrhovateľzobralnávrhvčastiozaplatenieistinyvovýške1.631,72euravčastiozaplatenie9
%úrokuzomeškaniaročnezosumy11,16eurod31.1.2012dozaplatenia,9%úrokuzomeškaniaročne

zo sumy 33,- eur od 31.5.2012 do zaplatenia, 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 33,- eur od 1.7.2012
do zaplatenia, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 33,- eur od 31.7.2012 do zaplatenia, 8,75 %
úroku z omeškania ročne zo sumy 33,- eur od 31.8.2012 do zaplatenia, s 8,75 % úroku z omeškania
ročne zo sumy 299,57 eur od 31.10.2012 do zaplatenia, s 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy
403,77 eur od 1.12.2012 do zaplatenia, s 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 403,77 eur od

31.12.2012 do zaplatenia a s 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 403,77 eur od 31.1.2013 do
zaplatenia späť, súd konanie v súlade s citovaným zákonným ustanovením v tejto časti so súhlasom
odporcu zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešnejšia priznal náhradu trov konania vo výške 744,73 eur,

t.j. 48,88 % (úspech navrhovateľky 74,44 % mínus neúspech 25,56 %) z celkových trov, ktoré jej vznikli
vo výške 1.523,59 eur, keď jej úspech bol v rozsahu 74,44 %, nakoľko navrhovateľka žiadala priznať
náhradu mzdy v celkovej výške 4.892,45 eur a príslušenstvo - úroky z omeškania, ktoré po vyčíslení
ku dňu rozhodnutia, t.j. k 24.2.2014 predstavujú sumu 735,78 eur, t.j. spolu žiadala sumu 5.628,23 eur
a navrhovateľke bola priznaná suma istiny vo výške 3.633,93 eur a príslušenstvo po vyčíslení ku dňuvyhlásenia rozhodnutia vo výške 555,70 eur, t.j. spolu 4.189,63 eur (t.j. 4.189,63 eur deleno 56,2823 eur
= 74,44 % je úspech navrhovateľky mínus neúspech 25,56 % = 48,88 %)

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľky vznikli vo výške 1.523,59 eur, keď predmetom sporu bolo

určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a nárok na náhradu mzdy. Základná sadzba tarifnej
odmeny vo veci určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru je v zmysle § 11 ods. 1 písm. a)
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 1/13-tina výpočtového základu (t.j. suma 57,- eur v roku 2011; suma 58,69
eur v roku 2012; suma 60,07 eur v roku 2013; suma 61,87 eur v roku 2014); základná sadzba tarifnej
odmeny vo veci náhrady mzdy je v zmysle § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky pri hodnote sporu 4.892,45

eur suma 170,97 eur. V zmysle § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa
základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu
základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Odmena
za jeden úkon právnej služby tak predstavuje súčet sumy 170,97 eur a tretiny odmeny vo veci neplatnosti
výpovede; od právoplatnosti rozsudku vo veci neplatnosti výpovede, t.j. od 19.8.2013 je predmetom
konania len náhrada mzdy a teda odmena vo výške 170,97 eur.

Navrhovateľke patrí náhrada trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony: 1. prevzatie a príprava
zastúpenia dňa 6.12.2011 á 189,97 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,41
eur; 2. Návrh na začatie konania dňa 9.1.2012 á 190,53 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky á 7,63 eur; 3. Zastupovanie na pojednávaní dňa 30.5.2012 á 190,53 eur + režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,63 eur; 4. Zastupovanie na pojednávaní dňa 10.9.2012 á 190,53 eur +

režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,63 eur; 5. Vyjadrenie k odvolaniu dňa 10.12.2012
á 190,53 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,63 eur; 6. Zastupovanie na
pojednávaní dňa 6.11.2013 á 170,97 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,81 eur;
7. Zastupovanie na pojednávaní dňa 2.12.2013 á 170,97 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky á 7,81 eur; 8. Zastupovanie na pojednávaní dňa 3.2.2014 á 170,97 eur + režijný paušál podľa

§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 8,04 eur.

Zároveň súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 písm. d), § 8 ods. 4 Zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za návrh podľa položky 1 písm. a) a písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho
prílohu citovaného zákona vo výške 317,- eur (99,50 eur za návrh na určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru + 217,50 eur, t.j. 6% zo sumy 3.633,93 eur), keď navrhovateľka bola v konaní
oslobodená od súdnych poplatkov a súd jej návrhu vyhovel v časti z ktorej bol súdny poplatok vyrúbený.

Súd nevyhovel žiadosti odporcu splácať dlh navrhovateľke v splátkach vzhľadom na skutočnosť, že
odporca je právnickou osobou - spoločnosťou s ručením obmedzeným, o svojej povinnosti vyplatiť
navrhovateľke náhradu mzdy mal vedomosť najneskôr od právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení

neplatnosti výpovede, t.j. od 19.8.2013, keď už i predtým mal vedomosť, že navrhovateľka považuje
výpoveď za neplatnú a požaduje náhradu mzdy. Vzhľadom na uvedené skutočnosť, že odporca vykazuje
vo svojom účtovníctve stratu, súd nepovažoval za dostatočný dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti splácať
dlh voči navrhovateľke v splátkach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.