Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/165/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613206654
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613206654.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Home

Credit Slovakia, a. s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti žalovanému A. P., F.. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXX, t. č. bytom
A. E., U. XXX/XX, o zaplatenie 1148,85 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 18,25 eura s a z a s t a v u j e.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 25. 6. 2013, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 1148,85 eura, úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,40 eura, úroku z
omeškania od zosplatnenia do podania návrhu o výške 245,45 eura, úroku z omeškania vo výške 0,024
% denne zo sumy 1124,85 eura od 18. 6. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe
uviedol, že so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená ako
telefónna pôžička, teda vybavenie úveru prebiehalo telefonicky, s následnou písomnou komunikáciou.

Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 1991,64 eura, ktoré sa
žalovaný zaviazal vrátiť v 48 splátkach vo výške 74,99 eura. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
jednotlivých splátok, preto bol listom zo dňa 28. 3. 2011 vyzvaný k splateniu zostatku celého úveru vo
výške 1152,57 eura. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 916,71 eura (výška dlžnej sumy úveru
bez úrokov do zosplatnenia + zosplatnená istina), úroku z uvedenej istiny do zosplatnenia vo výške
126,07 eura, úroku zo zosplatnenej istiny, tzv. ušlého úroku, vo výške 82,07 eura a zmluvnej pokuty vo
výške 24 eur.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 4. 12. 2013, žalobca uviedol, že žalovaný sa dostal do
omeškania už so zaplatením prvej splátky. Žalobca od úverovej zmluvy neodstupoval. Žalovaná suma
pozostáva z istiny do času zosplatnenia vo výške 323,87 eura, vypočítanej ako súčet čiastkových
súm z jednotlivých splátok úveru pripadajúcich na istinu, ktoré boli vyrubené, avšak neboli uhradené
do zosplatnenia vo výške 1398,79 eura, po odpočítaní uhradenej časti istiny vo výške 1074,92 eura,
zosplatnenej istiny vo výške 592,84 eura, úroku z dlžnej sumy úveru do zosplatnenia vo výške 126,07

eura, vypočítaného ako rozdiel úroku z úveru vyrubeného do zosplatnenia úveru vo výške 1525,75 eura
a úroku z úveru zaplateného žalovaným do zosplatnenia vo výške 1399,68 eura, úroku z úveru, ktorý
by mal žalovaný zaplatiť v prípade riadneho platenia úveru vo výške 82,07 eura, tzv. ušlého úroku,
uplatňovaného v zmysle § 6 Hlavy 7 Úverových podmienok, ktorý je potrebné chápať ako ušlý úrok, nieako zmluvnú pokutu v pravom slova zmysle, zmluvnej pokuty vo výške 24 eur, vyrubenej v zmysle § 3
Hlavy 15 Úverových podmienok v dôsledku omeškania s úhradou splátok č. 34, 35, 36, 37 vo výške 6 eur
za neuhradenie jednej splátky, kapitalizovaný úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,40 eura za

omeškanie so splátkou č. 34, kapitalizovaný úrok z omeškania od 15. dňa nasledujúceho po zosplatnení,
t. j. od 13. 4. 2011 do podania, resp. spísania žaloby vo výške 227,20 eura a úrok z omeškania vo
výške 0,025 % denne zo sumy 1124,85 eura od 18. 6. 2013 do zaplatenia. Uvedeným podaním žalobca
súčasne vzal žalobu v časti úrokov z omeškania, vyčíslených vo výške 18,25 eura, späť a navrhol, aby
súd pripustil zmenu žaloby v časti úrokov z omeškania od 18. 6. 2013 do zaplatenia tak, že žalovaný je

povinný zaplatiť úroky z omeškania vo výške 0,025 % denne.

Uznesením zo dňa 9. 1. 2014 súd pripustil zmenu žaloby v časti úrokov z omeškania od 18. 6. 2013 do
zaplatenia tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne zo
sumy 1124,85 eura od 18. 6. 2013 do zaplatenia.

Žalovaný výhrady k podanej žalobe nemal.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, ktorým bolo predvolanie na súdne
pojednávanie riadne a včas doručené. Žalobca a jeho splnomocnený zástupca svoju neúčasť

ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasili s vykonaním súdneho pojednávania v ich
neprítomnosti. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu,
prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalovaný pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že úver vo výške 60.000 Sk mu bol poskytnutý a

úver aj platil. Neskôr mu ochorela manželka, vykradli im byt, vznikajú im vysoké výdavky na lieky. Preto
úver platiť prestal. Navrhol povoliť splátky vo výške 70-100 eur mesačne. Poberá príjem z invalidného
dôchodku vo výške 443 eur mesačne, jeho manželka poberá príjem z invalidného dôchodku vo výške
172 eur mesačne. Výdavky na bývanie sú 150 eur mesačne, na lieky spolu s manželkou 200 eur
mesačne. Majetok nevlastní.

Okrem výsluchu žalovaného súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to úverovou
zmluvou vrátane úverových zmluvných podmienok, splátkovým kalendárom, oznámením o zosplatnení
dlhu vrátane poštového podacieho hárku a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp. zn. 7Er/1280/2012, zistiac nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 21. 11. 2007 úverovú zmluvu číslo
XXXXXXXXXX, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru žalovanému vo výške 60.000 Sk, ktorý sa
žalovaný zaviazal splatiť 48 mesačnými splátkami vo výške 2259 Sk, pričom ročná percentuálna miera
nákladov predstavovala 38,20 %. Podľa zmluvy bol žalovaný povinný splácať úver v pravidelných

mesačných splátkach, počnúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume
poskytnutia úveru, pričom prvá splátka je splatná po jednom mesiaci od dátumu poskytnutia úveru.
Podľa Hlavy 5, § 1 Úverových zmluvných podmienok žalobcu klient je povinný riadne a včas splácať
poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti, sú
určené v úverovej zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie

úverovéhoúčtuvovýškeuvedenejvúverovejzmluve.Vjednotlivýchsplátkachjezahrnutápríslušnáčasť
úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a prípadná úhrada za poistenie, ktoré je klient
podľa úverovej zmluvy a úverových podmienok povinný platiť. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu
výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o
výšku úhrady za poistenie a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru. Podľa Hlavy 7, § 3 písm. a)

Úverových podmienok klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade,
že sa oneskoril s platením aspoň 2 splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace. V týchto prípadoch je taktiež spoločnosť oprávnená jednostranne od úverovej zmluvy
odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého úveru alebo dohodnutý úver neposkytnúť. Podľa Hlavy 7
§ 6 Úverových podmienok bol klient povinný zaplatiť spoločnosti v prípade mimoriadnej splatnosti úveru

aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže sumu, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok,
ak by bol úver riadne splatený v dohodnutých splátkach. V zmysle Hlavy 15 § 3 Úverových podmienok
bol v prípade omeškania s plnením splátky povinný klient platiť aj zmluvnú pokutu vo výške 8 % zo sumy,
s ktorej úhrady je v omeškaní.Podľa splátkového kalendára zaplatil žalovaný žalobcovi spolu na úhradu úveru 2474,61 eura.

Žalobca dňa 28. 3. 2011 vyzval žalovaného na splatenie celého úveru v celkovej sume 1152,57 eura, z
dôvodu, že napriek opakovaným výzvam nespláca úver riadne a včas. Uvedená výzva bola odovzdaná
na poštovú prepravu dňa 31. 3. 2011.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7Er/1280/2012, súd zistil,

že uznesením zo dňa 15. 8. 2012, č. k. 7Er/1280/2012-30, bola žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Mgr. Vladimíra Zachara o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Home
Credit Slovakia, a. s., proti povinnému A. P., na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 916,71 eura s
príslušenstvom, ktoré boli priznané rozhodcovským rozsudkom, vydaným rozhodcom JUDr. Radimom
Kuchtom dňa 12. 4. 2012, sp. zn. PEC-U 153/2012, zamietnutá, z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok
bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal prislúchajúcu právomoc, teda išlo o nulitný právny akt, ktorý v

exekučnom konaní nebolo možné vykonať.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa§96ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 18,25 eura zastavil, nakoľko žalobca vzal žalobu v uvedenej časti svojím podaním, doručeným
súdu dňa 4. 12. 2013, späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Súhlas žalovaného
s uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko k nemu došlo pred otvorením
pojednávania, teda aj jeho prípadný nesúhlas by bol právne neúčinný.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy

vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007
(ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky

alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o SÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny

predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch , keď je to
obvyklé.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba L. B. T. platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu v zostávajúcej časti (po vykonanom
čiastočnom späťvzatí) zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 21. 11. 2007 úverovú
zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 60.000 Sk, t. j. 1991,64 eura, ktorý
sa zaviazal žalovaný splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 2259 Sk, t. j. 74,99 eura,

pri počte splátok 48. Podľa zmluvy predstavovala ročná percentuálna miera nákladov 38,20 %. Nakoľko
zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o zmluvu spotrebiteľskú.
Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Povinnosťou
dlžníkazozmluvyoúverejevrátiťposkytnutýúverazaplatiťdojednanýúrok.Zvykonanéhodokazovania
však súd nemal preukázané dojednanie účastníkov o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok

z poskytnutého úveru, ani dojednanie jeho výšky. V zmluve o úvere bola uvedená len konečná výška
úveru a údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorý v žiadnom prípade nie je možné stotožňovať
s výškou úroku. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od dlžníka nie je možné požadovať
úrok, ktorý nebol uvedený v zmluve. V zmysle Hlavy 5 § 1 Úverových podmienok síce súčasťoujednotlivých splátok úveru je aj úrok, avšak aj v Úverových zmluvných podmienkach výška úrokovej
sadzby absentuje a spôsob výpočtu úrokovej sadzby tam uvedený je nejasný, neurčitý a pre spotrebiteľa
aj nezistiteľný a nevypočítateľný, keďže v samotnej zmluve absentujú údaje o výške poplatku za

vedenie úverového účtu. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žalobcovi neprislúchalo právo na
zaplatenie úroku z poskytnutého úveru. Žalovanému bol poskytnutý úver v celkovej výške 1991,64 eura,
pričom, podľa splátkového kalendára, žalovaný uhradil 2474,61 eura. Keďže žalovaný sa dostal do
omeškania s plnením jednotlivých splátok, žalobca vyčíslil výšku úroku z omeškania do 17. 6. 2013
spolu na 227,60 eura. Súčet zaplatených splátok úveru žalovaným teda prevyšuje sumu poskytnutého

úveru a úroku z omeškania do podania žaloby. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy
o úvere, a to vrátiť poskytnutý úver, v celom rozsahu splnil, rovnako zaplatil aj úroky z omeškania,
preto nebolo možné žalobcovi uplatnený nárok priznať. Pokiaľ si žalobca uplatnil v podanej žalobe
ušlý úrok vo výške 82,07 eura a zmluvnú pokutu vo výške 24 eur, súd nemal preukázanú dôvodnosť
uplatnených nárokov. Podľa Hlavy 7 § 6 Úverových podmienok bol klient povinný zaplatiť spoločnosti
v prípade mimoriadnej splatnosti úveru aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže sumu, na ktorú

by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splatený v dohodnutých splátkach.
V zmysle Hlavy 15 ods. 3 Úverových podmienok bol v prípade omeškania s plnením splátky povinný
klient platiť aj zmluvnú pokutu vo výške 8 % zo sumy, s ktorej úhrady je v omeškaní. Súd mal za
to, že uvedené dojednania o zmluvnej pokute neboli medzi účastníkmi dojednané platne. Zmluvná
pokuta, ako prostriedok na zabezpečenie splnenia záväzku, musí byť dojednaná písomne, a to pod

sankciou neplatnosti. Žalobca nepreukázal, že zmluvná pokuta, uplatňovaná v žalobe, bola dojednaná
písomne. Jej výška bola uvedená len v úverových zmluvných podmienkach, ktoré síce, podľa úverovej
zmluvy, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, avšak nespĺňajú náležitosti písomnej formy právneho úkonu
v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka, preto je uvedené dojednanie neplatné. Navyše, dojednanie
zmluvnej pokuty v úverových zmluvných podmienkach je aj v rozpore s dobrými mravmi. Všeobecné

zmluvné podmienky majú obsahovať dojednania vysvetľujúcej a technickej povahy. Je v rozpore s
dobrými mravmi, aby ustanovenie o zmluvnej pokute, ktoré postihuje spotrebiteľa sankciou, ktorá je pre
neho nevýhodná, bolo zahrnuté len vo všeobecných obchodných podmienkach, spísaných drobným
písmom, kde uvedená sankcia môže pozornosti spotrebiteľa uniknúť. Je v rozpore s dobrými mravmi,
aby dodávateľ vo všeobecných obchodných podmienkach formuloval dojednania, ktoré majú závažný

dopad na práva spotrebiteľa, najmä v jeho majetkovej sfére, ktorým nepochybne ustanovenie o zmluvnej
pokute je.

Pokiaľ už o žalovanom nároku s príslušenstvom bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom vydaným
rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom dňa 12. 4. 2012, číslo PEC-U 153/2012, nepredstavovalo uvedené

rozhodnutie prekážku rozhodnutej veci, nakoľko uvedené rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý na
jeho vydanie nemal právomoc, preto nemohlo byť ani vykonané v exekučnom konaní.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania v konaní v plnom
rozsahu úspešnému žalovanému (keďže aj v časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie úroku vo výške
18,25 eura zastavené, bol úspešný žalovaný, nakoľko žalobca nepreukázal, že ku späťvzatiu žaloby v

uvedenej časti došlo výlučne pre správanie žalovaného). Nakoľko žalovaný si náhradu trov konania
neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.