Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/176/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812218482
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812218482.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich
Paľko s.r.o. Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika, zast.
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni majetkovej škody vo výške 3.240,32

eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere a domáha sa aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, lebo
samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 odst.1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 odst.1 Európskeho
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa navrhovateľa dôsledkom jeho nesústrednej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti jeho majetkového práva.
Uplatňuje si primerane náhradu nemajetkovej ujmy v sume 648,06 eur, t. j. 20 % z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva poskytnutého procesnou deformáciou). Náhradu
nemajetkovej ujmy uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom
čase stav predpokladaných zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie

vymoženia pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu).
Žiada, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, že odporkyňa je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla
spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza, lebo
nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom
pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla zaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č.:3461093 s dlžníkom (povinným - Q. O.).

Ďalej žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi z titulu
majetkovej škody sumu 3.240,32 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 648,06 eur, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a uplatnil i trovy konania.Uviedol, že navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia, ako oprávnený subjekt (veriteľ zo
Zmluvyoúvereč.3461093)navrholpísomným podanímspísaným procedurálnympostupompodľa§38
a nasl. z. č. 233/1995 Z. z. (ďalej len Exekučný poriadok) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z

dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Navrhovateľ
navrhol vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho z
vyššie uvedenej zmluvy dlžníkom.
Uviedol, že súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným
titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Prievidza (ďalej len exekučný súd) a požiadal

ho o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd bol povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu.
Ďalej uviedol, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou

komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010 (konanie začalo dňa 25.6.2009) a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 417 dní!).
Uviedol, že nesprávny úradný postup charakterizovaný :

a/ nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov;
b/ vykonaním úradného postupu bez plnenia zákonných podmienok;
bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a jeho nemajetkovej
ujmy na strane navrhovateľa.

Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 odst.2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim
zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez
ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálný
proces zahrňujúci zistenia skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie
zmluvných právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na ustanovenie § 44 odst.

2 cit. zákona, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného
titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Teda prekročil
mieru možnosti rozhodovania o zákonnom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak
fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality (článok 2 odst. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Navrhovateľ ďalej uviedol, že exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné

posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok
na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku vo veci rozhodnutej v právnom štáte
medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od
uzavretej Zmluvy o úvere.
Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý

nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenia § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok,
ktorý vyvoláva právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na
druhej strane, nie je možné zo strany navrhovateľa iniciovať občianske súdne konanie a požadovať
súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, lebo existenciou rozsudku rozhodcovského
súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí

neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať (ex offo).
Navrhovateľ sa domnieva, že postup exekučného súdu je nesprávny a v rozpore so zákonom, a v
rozpore s ustanovením § 44 odst.2 Exekučného poriadku.
V danej veci neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a
so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva, založený v prekážke veci
rozhodnutej.
Uviedol, že nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, lebo počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej istoty, v ktorej

sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v článku 48 odst.2 Ústavy Slovenskej republiky.
Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že právnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ mohol vďaka skorémurozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných prvkov
smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej
príslušenstva, lebo by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Na podporu svojej

žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol :
1/ neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku napraviť, spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa
spojených s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvoláva
u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,

úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v práve a rovnosť v spoločnosti;
2/ vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, spôsobené
v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských
aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov;
3/ nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Na základe vyššie uvedeného sa navrhovateľ domáha žalobným návrhom náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza.
Uviedol, že navrhovateľ postupoval podľa § 15 odst.1 z. č. 514/2003 Z. z. a písomne požiadal
odporkyňu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporkyňa však do podania tejto
žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.

Navrhovateľ v návrhu vzniesol námietku zaujatosti, preto súd predložil spis na rozhodnutie o tejto
námietke sudcov Okresného súdu Prievidza Krajskému súdu v Trenčíne. Uznesením Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 19NcC 599/2012 zo dňa 5. novembra 2012 bolo rozhodnuté, že sudkyňa Okresného
súdu Prievidza JUDr. Eva Kiššová je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
Okresnom súde Prievidza vedenej pod sp. zn. 15C 176/2012. Ostatní sudcovia Okresného súdu

Prievidza neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto právnej veci.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť.
Uviedla, že v danej veci nie sú splnené procesné podmienky a návrh považuje za zmätočný.
Uviedla, že v žalobnom návrhu sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. navrhovateľ nedokázal uviesť ani

len spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné
údaje, ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenej celej veci a dátum, kedy
sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a
podobne. Poukázal len na časť dôkazov a odkazuje na exekučný spis, pričom v skutočnosti prenáša

celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má sám navrhovateľ. Zdôraznila,
že tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisovej značke ním namietaného exekučného
konania sa nezakladá na pravde, má charakter zavádzajúceho tvrdenia minimálne preto, že kto iný
ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu škody, má
mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu

mala byť spôsobená škoda. Neoznačenie spisovej značky exekučného konania, ktorou malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný
súd SR odmietol sťažnosť navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného
súdu.
Ďalej uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, lebo navrhovateľ uvádza rozhodnutie

o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako
zamietanie nezákonného rozhodnutia, a zároveň namieta nesprávny úradný postup z úrovne prieťahov.
Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje
škodu, keď v žalobnom návrhu sa tieto tituly prelínajú a navrhovateľ jednoznačne neuvádza, z ktorého
titulu/titulu si uplatňuje svoj nárok, či si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z

dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti a vydanie poverenia, alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonnej stanovenej lehote.
K prieťahom konania uviedol, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie
neželaného stavu, t. j. neuviedol, či v rámci predbežného prerokovania zo strany odporkyne využil
možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedu okresného súdu, resp.

možnosť podania ústavnej sťažnosti. Uviedol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovaťprieťahyvkonanísúdu,aletúto právomocmá iba predsedasúdualeboústavný
súd.K podmienkam uplatnenia nároku na súde uviedla, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 a dňa 27.9.2012 bola okresnému
súdu doručená predmetná žaloba vo veci, teda je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-

mesačnej lehoty, ale skôr. Teda ide o predčasne podaný návrh (§ 16 odst.1 z. č.514/2003 Z. z.).
Navrhovateľ aj napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, o doplnenie ktorého ho odporkyňa
vyzvala o predbežné prerokovanie nároku a náhradu škody, túto žiadosť nedoplnil. Neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Preto odporkyňa nárok

navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.
Nesprávnymi úradnými postupmi spočívajúcimi v zamietnutí žiadosti o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie uviedol, že takýto postup súdu nemôže byť nesprávnym úradným postupom pre účely z. č.
514/2003Z. z.anemôžeísťani oškoduspôsobenú nezákonnýmrozhodnutím.Preúspešnéuplatnenie
nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné, aby
nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené.

Poukázal na ustanovenie § 44 odst.2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že 15 dní sa vzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenia poverenia a táto sa týka len prípadu,
keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Nie je potom možné logicky predpokladať, že by bol
zámer zákonodarcu určiť 15-dňovú lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenia poverenia, návrhu na vykonanie

exekúcie z exekučného titulu.
K existencii prieťahov v konaní poukázal na ustanovenie § 9 odst. 2 z. č. 514/2003 Z. z. v znení z.
č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. V zmysle tohto
ustanovenia konajúci súd o náhrade škody môže by pri posudzovaní nároku na náhradu škody

vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované na
výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy,
v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktorý má za následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorú Ústavný súd SR konštatoval, aby sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.
Navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil
ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, a teda odporkyňa vzhľadom na vyššie uvedené

nepovažuje existenciu prieťahu v konaní za preukázanú.
K námietke premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporkyňa uviedla, že k
nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred 23.aprílom 2009. Ak mala
teda navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí
žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie

tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené,
odporkyňa vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-
dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenia poverenia pred dňom 23.4.2009 (t. j. tri roky pred dňom,
kedy boli odporkyni doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

K materiálnej škode odporkyňa uvádza, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa
z. č. 514/2003 Z. z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Odporkyňa sa domnieva,
že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať za
hypotetické.
Navrhovateľ nepreukázal existenciu dlžníka, ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha.

Nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia a ani
nevymožiteľnosť pohľadávky. V súvislosti s tým odporkyňa poukazuje na to, že rozhodnutie o zamietnutí
iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný
rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku navrhovateľa na
súde. Odporkyňa poukazuje aj na to, že ak by aj nastala situácia, že by si toto právo navrhovateľ

uplatnil novým návrhom, musel by preukázať v prvom rade, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností
priznal požadovaný nárok od dlžníka v sume, v ktorej ho požaduje od odporkyne a v druhom rade,
že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného súdu. To znamená, že nebyť
nesprávneho úradného postupu okresného súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiupohľadávky. Táto skutočnosť však u navrhovateľa nepreukázala a ani nepreukáže, a to najmä s
ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci by boli insolventní, niektorí by boli po smrti a podobne. Preto
na základe vyššie uvedených skutočností, odporkyňa je toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť

a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, lebo navrhovateľ
nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Štát nemôže byť univerzálnym ani singulárnym
sukcesorom preberajúci zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné uspokojenie
týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom.
K nemajetkovej ujme v prvom rade poukazuje na to, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a

fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov v spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Navrhovateľ tiež neupresnil, čo a ako situácia ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa. Poukázal aj na to, že požadovaná náhrada nemajetkovej
ujmy vo výške 20 % z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či
rozumnou úvahou. Odporkyňa považuje za nesprávny spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy

percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej škody.
Odporkyňa zdôrazňuje, že nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch.
Uvádza, že nemôže dospieť k záveru o potrebe priznať navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, s

poukazom na § 3 odst.1 Občianskeho zákona a § 17 odst.2 a 3 z. č. 514/2003 Z. z.. V tejto súvislosti
nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu
dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo
navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorenou. Odporkyňa v tejto súvislosti
súdu doložila list Európskej komisie „Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/

kb D(2010) 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v
ktorej Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa
dospela k sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ podal na Krajský súd v Prešove.

Praktiky navrhovateľa sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie,
súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa, v konkrétnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa vo všetkých úrovniach štátnej
moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, využívajúca slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto súd musí pozornejšie skúmať akékoľvek

podanie navrhovateľa a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade navrhovateľa
automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia v právach spotrebiteľa (povinného v
exekučnom konaní). Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného
postupu, keďže súdy v prípade posudzovania návrhu navrhovateľa na vykonanie exekúcie musia
obzvlášť opatrne zvažovať, či povolenie vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia časová

náročnosť vykonania procesného úkonu súdom.
Odporkyňa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal
podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi,
ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva.
Čo sa týka príčinnej súvislosti poukázal na ustanovenie § 5 odst.1, § 9 odst.2 z. č. 514/2003 Z. z.. Z

citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa
vyššiecitovanéhozákonajenevyhnutnávšak existencianesprávnehoúradnéhopostupu(nezákonného
rozhodnutia), vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.
Na základe vyššie uvedených skutočností je odporkyňa toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal, že
by činnosťou súdu namietanom v konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik

a ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Odporkyňa mala za to, že stav, v ktorom sa navrhovateľ ocitol, si zavinil sám a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že si
uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo

nemajetkovej ujmy.
Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle z. č. 514/2003 Z. z., považuje odporkyňa žalobný návrh za právneneopodstatnený a žiada, aby Okresný súd Prievidza návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a
nepriznal mu trovy konania. Odporkyňa uplatnila nárok na náhradu trov konania.

Súd určil termín pojednávania na 12.11.2013, na ktorý sa navrhovateľ nedostavil, doručenie vykázané
mal 5.11.2013. Vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 11.11.2013, doručený súdu dňa 12.11.2013
(e-mailovou poštou) uviedol, že doposiaľ mu nebolo doručené rozhodnutie KS o vylúčení, resp.
nevylúčení sudcov OS Prievidza. Aj z tohto dôvodu by mal súd podľa navrhovateľa zrušiť nariadené
pojednávanie až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu

a v pojednávaní veci nepokračovať. Navrhovateľ trval na osobnej účasti právneho zástupcu na
pojednávaní, avšak na tom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Zároveň
predložil aj návrh na doplnenie dokazovania. Uviedol, že zadal objednávku na spracovanie znaleckého
posudku, ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody v dôsledku v žalobe opísaných skutočností, za ktoré
zodpovedá odporkyňa. Vypracovaný znalecký posudok po jeho vyhotovení predloží súdu a žiadal, aby o
obsah tohto znaleckého posudku bolo doplnené dokazovanie vykonané v tomto konaní. Odporkyňa sa

na pojednávanie nedostavila, doručenie vykázané mala dňa 5.11.2013, svoju neúčasť neospravedlnila a
nežiadala súd o odročenie pojednávania. Súd určil pojednávanie za účelom opakovaného predvolania
účastníkovkonanianadeň 12.12.2013o10.00hod.nadv.č.34stým,že súdzároveňoznámiprávnemu
zástupcovi navrhovateľa, že rozhodnutie KS Trenčín mu bolo doručené a toto prevzal dňa 5.11.2013.

Navrhovateľ súdu predložil poštou návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu určené na 12.11.2013, doručené Okresnému súdu
Prievidza dňa 14.11.2013.

Súd určil ďalší termín pojednávania na 12.12.2013, na ktorý sa navrhovateľ a právny zástupca

navrhovateľa nedostavili, doručenie vykázané mali dňa 19.11.2013. AK navrhovateľa podala návrh na
zrušenie nariadeného pojednávania v písomnom stanovisku zo dňa 5.12.2013 o 16.36 hod., doručený
e-mailovou poštou do podateľne Okresného súdu Prievidza a žiadali odročiť pojednávanie z dôvodu,
že trvali na osobnej účasti právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní. V návrhu uviedol, že
navrhovateľovi do dnešného dňa nebolo doručené rozhodnutie KS o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov

OS Prievidza. Trval na tom, aby mu okresný súd toto rozhodnutie doručil. Z tohto dôvodu navrhol zrušiť
nariadené pojednávanie až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a zákonného sudcu a
v prejednávanej veci nepokračovať. Zároveň uviedol, že predkladá návrh na doplnenie dokazovania a
zadá objednávkunaspracovanieznaleckéhoposudku,ktorývyčíslivzniknutúškoduvnávrhuopísaných
skutočností, za ktoré zodpovedá žalovaná. Vypracovaný posudok po jeho vypracovaní doručí súdu.

Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, doručenie vykázané mala dňa 19.11.2013, svoju neúčasť
ospravedlnila e-mailovou poštou do podateľne okresného súdu dňa 11.12.2013 a nežiadala súd o
odročenie pojednávania. Svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu hospodárnosti a poukázala na svoje
písomné vyjadrenie.

Súd pojednával bez prítomnosti účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil listinné dôkazy - vyjadrenie zákonného sudcu JUDr. Evy
Kiššovej a ostatných sudcov č.l. 7 - 9, uznesenie KS Trenčín č.l. 12, doplnenie podania č.l. 15, uznesenie
OS Prievidza č.l. 19, oznámenie Okresnej prokuratúry Prievidza č.l. 24, vyjadrenie navrhovateľa č.l.

25, odvolanie navrhovateľa č.l. 26, uznesenie OS Prievidza č.l. 33, vyjadrenie odporkyne č.l.35-38 +
pripojená listina č.l. 40-43, návrh na zrušenie nariadeného pojednávania č. l. 45 - 47, 50-51, e-mail
zaslaný OS Prievidza navrhovateľovi č.l. 52, návrh na zrušenie nariadeného pojednávania č.l. 53-55,
ospravedlnenie zaslané e-mailovou poštou do podateľne súdu č.l. 56, vyjadrenie odporkyne č.l. 57 a
pripojený exekučný spis OS Prievidza č. k. 16Er 1273/2009 a zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16Er 1273/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorského úradu
so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava zo dňa 17.7.2009 bola doručená Okresnému súdu Prievidza
dňa 24.7.2009. Stály rozhodcovský súd dňa 12.5.2009 sp. zn. SR00618/09 rozhodol, že povinný

(Q. O.) je povinný oprávnenému (POHOTOVOSŤ s.r.o.) zaplatiť sumu 631,38 eur spolu s 0,25 %
úrokom z omeškania denne zo sumy 621,42 eur od 20.8.2008 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi
trovy konania v sume 181,09 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.6.2009 a vykonateľnosť dňa 4.6.2009. Okresný súdPrievidza uznesením zo dňa 29. októbra 2009 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v exekučnej veci 16Er 1273/2009, EX 4285/09 v celosti zamietol. Voči tomuto
uzneseniu podala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. odvolanie a Krajský súd Trenčín uznesením zo

dňa 14. januára 2010 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie Okresného súdu Prievidza o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora nadobudlo právoplatnosť dňa 23.2.2010. Exekučné konanie
voči povinnému Q. O. bolo uznesením Okresného súdu Prievidza zastavené dňa 14. februára 2011.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62
náhradu trov exekúcie súd nepriznal. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. marca 2011.

Navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza, ktoré spočíva v tom, že žiadosti
o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnémuQ.(16Er 1273/2009) súd rozhodol po
uplynutí zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 3 odst.1 písm. d/ z. č. 514/2003 Z. z. - o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení 31.12.2010, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 odst.1 písm. a/ bodu 1 cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 odst.1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 9 odst.1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 odst.2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 odst.1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 odst.1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 odst. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Súd po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že návrh
navrhovateľa je podaný nedôvodne.

Pri posúdení nároku navrhovateľa a platnej právnej úpravy v čase tvrdeného nesprávneho úradného

postupu súdu a vzniku škody sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinností orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právomchránenýchzáujmovfyzickýchosôbaprávnickýchosôb.Právo nanáhraduškodypritommá len
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia

musela byť pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci uvedené všeobecné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou.Navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie ani jedného zo zákonných predpokladov
zodpovednostného právneho vzťahu.
Súd ďalej uvádza, že navrhovateľ mal možnosť domáhať sa nápravy postupu exekučného súdu

podaním žiadosti o urýchlené rozhodnutie vo veci priamo v exekučnom konaní, ako ďalší postup
mohol zvoliť a domáhať sa svojho práva na súdnu ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s § 127 odst.1 Ústavy Slovenskej republiky.
Súd na základe vyššie uvedeného tiež skúmal, či navrhovateľ podal v označenom exekučnom konaní
sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v konaní v snahe docieliť urýchlené rozhodnutie vo veci.

Súd zistil, že v exekučnom konaní č.k. 16Er 1273/2009 takáto sťažnosť podaná nebola.
Súd nemal preukázané, že by navrhovateľ uplatnil svoje právo podaním sťažností Ústavnému súdu
SR pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, práva na prejednanie záležitostí v primeranej lehote. Pokiaľ navrhovateľ na Ústavný súd SR
takéto sťažnosti podal, tieto boli odmietnuté z dôvodu nedostatku zákonom predpísaných náležitostí
podania sťažovateľa.

Navrhovateľ sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Prievidza v exekučnom konaní č. 16Er 1273/2009, pričom svoj nárok odôvodňuje
tým, že v tejto veci bolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
16.8.2010. Teda k rozhodnutiu o žiadosti o udelenia poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby a omeškanie trvalo viac ako 417 dní. Súd v exekučnom spise zistil, že žiadosť súdneho exekútora

bola doručená súdu dňa 24.7.2009 a súd o tejto žiadosti rozhodol uznesením zo dňa 29.10.2009, teda
nie je pravda tvrdenie navrhovateľa, že išlo o omeškanie 417 dní. Súd v tejto veci rozhodol do troch
mesiacov od podania tejto žiadosti. Súd mal nepochybne preukázané, že tvrdenie navrhovateľa o dĺžke
konania nebolo pravdivé. Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa
12.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2009 a vykonateľnosť 4.6.2009.

Pre úplnosť súd dodáva, že rozhodcovské rozsudky do 1.6.2011 nebolo možné považovať za exekučné
tituly podľa § 41 odst.2 písm. d/ Exekučného poriadku a teda sa na neho nevzťahovalo vyňatie
lehoty podľa § 41 odst.2 písm. d/ cit. zákona, a teda sa na ne nevzťahovalo vyňatie lehoty na
vydanie poverenia. Podľa názoru súdu, vychádzajúc z výslovného znenia § 41 odst.2 cit. zákona,
v ktoromkoľvek znení Exekučného poriadku 15-dňová lehota sa vzťahovala vždy len na udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, ak súd nezistil rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Preto podľa názoru
súdu, súd nerozhodol v rozpore so zákonom, lebo tak, ako súd uviedol už vyššie, z ustanovenia § 44
odst. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia alebo

návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom.

Podľa§41odst.1z.č.233/1995Z.z.-osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok),
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo a zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

Podľa § 41 odst.2 písm. c/ a d/ cit. zákona, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
tohto

c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila;
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a s mierou nimi
schválených.

Podľa § 44 odst.1 cit. zákona, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, predloží tento nárok spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo
odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 odst. 2 cit. zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak
ide o exekučný titul podľa § 41 odst.2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo v návrhu,alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V súdenej veci, v ktorej sa navrhovateľ domáhal náhrady škody bol exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok. V zmysle § 41 odst.2 písm. d/ cit. zákona bolo v čase podania návrhu o vydanie poverenia
možné vydať poverenie na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a s mierou nimi
schválených ako exekučného titulu. Súd je toho názoru, že i pred 1.6.2011 rozhodcovské rozsudky
považovali za exekučné tituly podľa § 41 odst. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, pričom zodpovedala

tomu aj argumentácia odvolacích súdov a nakoniec i dôvodové správy horeuvedeným zákonom, ktoré
novelizoval Exekučný poriadok. Keďže v danom prípade bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,
súd bol oprávnený ex offo skúmať, či tento rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o
rozhodcovskom konaní, či pôvodný titul tohto rozhodnutia - Zmluva o úvere neobsahovala neprijateľné
podmienky a či zmluva bola v súlade s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo.
Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatnil podľa § 9 z. č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný

súd svojím postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. V danej veci sa neviedlo
žiadne disciplinárne konanie, súd neriešil žiadnu sťažnosť na prieťahy predsedu súdu, nerozhodol
Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Súd tak, ako už uviedol vyššie zistil, že poverenie
na vykonanie exekúcie bolo vydané po 15-dňovej lehote, pričom z exekučného spisu je zrejmé, že

exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne, bez zbytočných prieťahov, pričom poukazuje na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. 1.ÚS 16/2002, samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti
súdneho exekútora a udelenie poverenia dňa 24.7.2009 do vydania uznesenia o žiadosti o poverení
vykonania exekúcie dňa 29.10.2009 vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti

vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané
porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného článkom 48 odst. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase,
zaručeného článkom 6 odst.1 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v predmetom exekučnom
konaní), ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.
Súd ďalej uvádza, že v exekučnom konaní, ktorým došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia
došlo výlučne vinou na strane oprávneného. Ten si dal prisúdiť plnenie zo zmluvy o úvere

rozhodcovským súdom na základe Zmluvy o úvere a súd nemal k dispozícií žiadne listiny, ktorými by
mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný
titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, súd preto
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor exekučného titulu s §
45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. Z. - o rozhodcovskom konaní. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva

ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko
z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či možno posúdiť úver spolu s úrokmi a poplatkami a
podobne, nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho poskytnutie a podobne. Súd
pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu (§ 157 odst.2 O.s.p.) z pohľadu, v akom rozsahu zaväzuje

na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom za súčasnej nečinnosti oprávneného návrh na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol.
Na základe vyššie uvedeného, navrhovateľovi nemohla vzniknúť majetková a ani nemajetková ujma
na základe zistených skutočností.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nebol podaný
dôvodne, preto ho v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 odst.1 O.s.p., lebo odporkyňa mala v konaní úspech, preto jej
vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak trovy konania jej nevznikli, preto súd o trovách konania

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).