Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/152/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112211676
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112211676.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcov: 1) P.. S. X., nar. XX.

X.XXXX,bytomĎ.Č..XX,E.O.-E.,2)P.X.,nar.XX.XX.XXXX,bytomĎ.Č..XX,E.O.-E.,zastúpených
JUDr. Ing. Mariánom Vargom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hlavná č. 18, proti žalovanému: Rapid
life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, zastúpenému JUDr.
Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Němcovej č. 22, o zaplatenie 8 022,64 Eur s
príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 4 006,94 Eur s 9 % úrokom z omeškania
od 4. 4. 2012 do zaplatenia a súdny poplatok vo výške 240,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 4 015,70 Eur s 9 % úrokom z omeškania
od 4. 4. 2012 do zaplatenia a súdny poplatok vo výške 240,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 0,-
Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 30. 4. 2012 domáhali zaplatenia sumy
8 022,64 Eur s príslušenstvom, z toho žalobkyni v 1. rade zaplatenia sumy 4 006,94 Eur s 9 % úrokom

z omeškania z dlžnej sumy od 4. 4. 2012 do zaplatenia, žalobcovi v 2. rade vo výške 4 015,70 Eur s 9
% úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 4. 4. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
V žalobe uviedli, že dňa 18. 4. 1997 uzavreli so žalovaným poistné zmluvy a poistné z ich strany
bolo vždy riadne platené podľa dohodnutých poistných podmienok v poistnej zmluve. Dňa 9. 6. 2008
došlo zo strany žalovaného k pokusu o jednostranné ukončenie poistenia podľa § 788 ods. 2 písm. f/
Občianskeho zákonníka v spojení s článkom 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok v rozpore s
platnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a dohodnutými poistnými podmienkami. Podľa § 40a

Občianskeho zákonníka v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa žalobcovia dovolávali voči
žalovanému relatívnej neplatnosti právneho úkonu mimosúdnym prejavom, konkrétne listom zo dňa 8.
6. 2009. Dňa 2. 3. 2007 bola zo strany žalobcov zaplatená posledná splátka poistného. Dňa 12.
3. 2012 uplatnili voči žalovanému nárok na plnenie z poistných zmlúv. Žalovaný na uplatnený nárok
reagoval oznámením, že došlo k zániku poistenia zo zákona. Zároveň žalobcom poslal šeky v sume 1
597,16 Eur a 1 597,69 Eur, ktoré sumy žalobcovia neakceptovali a vrátili ich späť žalovanému.

Žalovaný vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 4. 3. 2013 (odpore proti platobnému
rozkazu) uviedol, že žalobcovia s ním uzavreli poistné zmluvy a platili dohodnuté poistné po dobu 10
rokov. Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, ktoré boli
schválené Ministerstvom financií SR ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom pod č. 52/1024/1995s platnosťou od 1. 6. 1995. V dôsledku zásahu Národnej banky Slovenska ako štátneho orgánu
dohľadu nad poisťovníctvom bolo po kontrole Národnou bankou Slovenska vykonanej u žalovaného
na prelome rokov 2007/2008 uložené prijať v krátkej lehote a pod hrozbou vysokých pokút nápravné

opatrenie na odstránenie nesprávnosti v súvislosti so zistením nesprávnych poistno-matematických
metód a postupov. Zásahom štátneho orgánu dohľadu nad poisťovníctvom bez zavinenia žalovaného i
napriek tomu, že v roku 1995 boli vtedajším orgánom štátneho dohľadu riadne schválené, boli posúdené
nedostatky v kalkulácii poistného produktu UDP-K. Žalovaný komunikoval so žalobcami a oznámil im
skutočnosti z kontrolných zistení. Žalovaný zastáva názor, že poistné vzťahy so žalobcami boli ukončené

ponúkaným odbytným a že uplatnenie novej právnej úpravy má za následok objektívnu nemožnosť
plnenia z poistného vzťahu, ktorý sa stal zákonom nedovoleným podľa § 575 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V tejto veci vzniesol žalovaný kompenzačnú námietku podľa § 98 O.s.p. (u žalobkyne v
1. rade do výšky 1 113,10 Eur, uznal nárok žalobkyne do výšky 2 893,84 Eur a u žalobcu v 2. rade
kompenzačnú námietku vo výške 1 146,15 Eur, uznal nárok žalobcu v 2. rade vo výške 2 869,55 Eur),
ktorú odôvodnil tým, že povolenie oprávňovalo a zaväzovalo žalovaného uzatvárať poistné zmluvy na

daný typ poistenia a žiadna zo zmluvných strán nedostatok zistený NBS (nízke poistné) nespôsobila
a ani nemohla predvídať. Žalobcami navrhované usporiadanie pomerov nie je spravodlivé, trvanie na
zmluvnom vzťahu, v ktorom je inkorporovaná neprimeraná cena spôsobujúca výraznú nerovnováhu
medzi zmluvnými stranami, nemôže byť v súlade s dobrými mravmi. Zároveň namietal nesprávne
vyčíslenie trov konania žalobcami.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný uzavreli poistné zmluvy typu UDP-K č. 5001100090 a UDP-K č.

5001100091 dňa 18. 4. 1997 so začatím poistenia od 2. 4. 1997 pre prípad smrti a dožitia na dobu
15 rokov do 2. 4. 2012 s výškou mesačného poistného 18,2235 Eur a 18,6548 Eur. Žalobcovia platili
dohodnuté poistné po dobu 10 rokov. So žalobkyňou v 1. rade žalovaný pri uzavretí poistných zmlúv
dohodol výšku poistnej sumy pre prípad smrti vo výške 80 000,- Sk a pre prípad dožitia vo výške 120
713,- Sk a so žalobcom v 2. rade pre prípad smrti 80 000,- Sk a pre prípad dožitia vo výške 120 977,- Sk.

Z výpovede žalobkyne v 1. rade súd zistil, že listom zo dňa 13. 6. 2008 žalovaný oznámil zánik poistenia
a vyplatenie odbytného vo výške 48 116,- Sk, s čím nesúhlasila a prostredníctvom právnej zástupkyne
uplatnila relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40 Občianskeho zákonníka, žiadala
vyplatiť kompletnú poistnú sumu. Sumu, ktorú bol ochotný vyplatiť žalovaný, neakceptovala. Žalovaný

odmietol zaplatiť poistné plnenie vo výške, ku ktorej sa zaviazal v poistnej zmluve.

Z výpovede žalobcu v 2. rade súd zistil, že listom zo dňa 9. 6. 2008 mu žalovaný oznámil zánik poistenia
s výplatou odbytného vo výške 48 193,- Sk, s čím nesúhlasil. Žalovaný mu zaslal šek na vyplatenie sumy
1 599,69 Eur, ani túto sumu neakceptoval a vrátil ju späť.

Na pojednávaní dňa 10. 12. 2013 žalovaný namietal, že žalobkyňa v 1. rade platila poistné 18,22 Eur
mesačne a správne mala platiť 27,47 Eur. Žalobca v 2. rade platil 18,65 Eur mesačne a správne mal
platiť 28,21 Eur, jedná sa o nesprávny matematický výpočet.

Listom zo dňa 9. 6. 2008 a 13. 6. 2008 žalovaný oznámil žalobcom zrušenie poistných zmlúv ku dňu
16. 5. 2008 na základe ustanovení Občianskeho zákonníka v nadväznosti na list poisťovne o prepočte
pri produkte UDP-K s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f/ u žalobkyne v 1. rade vo
výške 48 116,- Sk, u žalobcu v 2. rade 48 193,- Sk.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky

poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná
zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom
zmluvu uzavrel, oznámené.Podľa § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliťlenvprípadochvnichurčených,vinýchprípadochsamožnoodchýliť,lenpokiaľjetovprospech
poisteného.

Podľa § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb).

Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný
platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude
zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa § 798 Občianskeho zákonníka, poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť,
ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.

Podľa § 800 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné,
zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho
uplynutím. Možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch mesiacov
po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie zanikne. Poistiteľ

nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

Podľa § 801 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné
obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do 1 mesiaca odo dňa

doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto
výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté
platí ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 802 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pri vedomom porušení povinností uvedených v

ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní
otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď
takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne. Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou
je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní
poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy

odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

Podľa § 575 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími
nákladmi alebo až po dojednanom čase. Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť,

len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak
však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva,
že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celom
rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel,
oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve účinného od 1. 4. 2008, poisťovňa a pobočka
zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metódtak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne a pobočky
zahraničnej poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv.

Podľa § 91 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., platného a účinného od 1. 1. 2009, výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov
v1.a2.radejedôvodná.Zmluvnývzťahzaloženýmedziveriteľomadlžníkomvyplývajúcizpredmetných

poistných zmlúv je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté
v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové zmluvy, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom
predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s

tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent zmluvy) vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje podmienky realizácie. Návrh zmluvy je často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická
osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže
tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o
jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa

ktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnompostavenísprofesionálnymdodávateľomsohľadomna
okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na profesionálnu skúsenosť predávajúceho,
lepšiu znalosť práv a dostupnosť právnych služieb. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku
zmluvnému konaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvnú dohodu
pripravený. Pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným

znakom tejto kogentnej právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť formou
obmedzení autonómie vôle (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 6. 11. 2007, sp. zn. 2.ÚS 3/06).

V danom prípade žalovaný ako poistiteľ vypracoval predmetné poistné zmluvy, s ktorých obsahom
žalobcovia v 1. a 2. rade súhlasili, čo potvrdili svojím podpisom na zmluve. Z oznámenia o zániku

poistenia zo dňa 13. 6. 2008 a 9. 6. 2008 mal súd za preukázané, že k zániku predmetného poistenia
malo dôjsť dňa 16. 5. 2008 výplatou odkupnej hodnoty, resp. odbytného. Žalobcovia v 1. a 2. rade
nežiadali žalovaného o zrušenie poistenia, nesúhlasili so zmenami zmluvných dojednaní ponúkanými v
liste žalovaného a žiadali o zachovanie pôvodnej výšky poistného.
Žalovaný v konaní nepreukázal, že došlo medzi účastníkmi konania k dohode o zmene poistnej zmluvy

ani pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, nepreukázal, že by bola naplnená niektorá zo skutočností
spôsobujúca neplatnosť poistnej zmluvy. V oznámení o zániku poistenia žalovaný oznámil, že k zániku
poistenia došlo v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie
žalovaného. Oznámenie žalovaného nemohlo spôsobiť účinky zániku poistenia vzniknutého na základe
platne uzatvorených poistných zmlúv so žalobcami v 1. a 2. rade. Žalovaný bol povinný rátať s rizikom

z podnikania. Žalovaný tento produkt UDP-K ponúkol a žalobcovia v 1. a 2. rade poistné plnenie riadne
a včas zaplatili.
Žalovaný sa dovolával zániku povinnosti plniť z dôvodu nemožnosti plnenia s poukazom na § 575
Občianskeho zákonníka, poukazoval na okolnosti, ktoré nastali po dohľade v roku 2007 zo strany
Národnej banky Slovenska v dôsledku konštatovaní, že poistné je matematicky nízke voči niektorým

nárokom z poistenia, čo odporuje § 35 zákona č. 8/2008 Z.z. a tento stav vznikol nie z viny žalovaného,
ale z viny tretieho subjektu, preto nemožno spravodlivo požadovať, aby žalovaný bol zaviazaný na
potencionálne budúce podmienené plnenie vo výške, ktoré odporuje zákonu.Žalovaný v konaní nepreukázal, že plnenie podľa pôvodnej zmluvy sa stalo nemožným. Plnenie nie
je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok s väčšími nákladmi, ani zo
skutočnosti, že v zmluve nebola určená výška poistného na základe správnych poistno-matematických

metód tak, aby zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby technických rezerv.
Žalovaný mal možnosť plniť z poistných zmlúv bez toho, aby bol nútený porušiť zákon o poisťovníctve
aj v prípade, ak žalobcovia nesúhlasili so zmenou poistnej zmluvy. Nemohla teda zaniknúť povinnosť
žalovaného z dôvodu, že plnenie sa stalo nemožným. K zániku poistenia v zmysle článku 11 ods. 2
Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovaného dňom 16. 5. 2008 nemohlo dôjsť

z dôvodu, že k takémuto zrušeniu poistenia mohlo dôjsť v zmysle Všeobecných poistných podmienok
len na žiadosť poistníka, teda žalobcov, čo sa nestalo.
Keďže k zániku poistenia nedošlo dohodou a nebol zistený ani žiaden iný zákonný dôvod zániku
poistenia, poistný vzťah medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným naďalej trval.
Žalobcovia v 1. a 2. rade riadne zaplatili všetky splátky poistného a posledná splátka poistného bola
zaplatená dňa 2. 3. 2008.

V čase vzniku poistného vzťahu spĺňal žalovaný (resp. právny predchodca žalovaného) všetky zákonom
predpokladané podmienky pre poskytovanie produktov poistenia a dohľad vykonávaný Ministerstvom
financií SR nevykazoval žiadne nedostatky a na základe výsledkov takéhoto dohľadu nebolo potrebné
nič meniť ani na poistno-matematických výpočtoch ani na podmienkach existujúcich zmluvných
vzťahoch. Či bolo rozhodnutie Ministerstva financií SR vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaného

správne, nemôže nič meniť na skutočnosti posudzovania právneho vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2.
rade a žalovaným, o existencii, prípadne zániku konkrétneho zmluvného vzťahu. (§ 35 ods. 1 zákona
č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve účinného od 1. 4. 2008).
Koniec poistenia pripadol na deň 2. 4. 2002 na základe oboch poistných zmlúv a žalovaný je podľa
platných poistných zmlúv povinný vyplatiť žalobkyni v 1. rade poistnú sumu pre prípad dožitia vo výške

120 713,- Sk, t.j. 4 006,94 Eur a žalobcovi v 2. rade sumu 120 977,- Sk, t.j. 4 015,70 Eur.

Súd priznal žalobcom v 1. a 2. rade úroky z omeškania v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. od splatnosti poistnej sumy, t.j. od 4. 2. 2012 do budúcna zo sumy istiny 4 006,94 Eur a 4 015,70
Eur vo výške 9 %.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešným žalobcom v 1. a 2. rade
náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 240,- Eur a 240,50 Eur. Žalobcom
boli na pojednávaní dňa 10. 12. 2013 priznané trovy právneho zastúpenia, ktoré bol povinný advokát
vyčísliť do troch pracovných dní (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Žalobcovia v písomnom podaní doručenom súdu dňa 13. 12. 2013 trovy právneho zastúpenia nežiadali,
preto súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom trovy právneho zastúpenia vo výške 0,-
Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (§ 251 O.s.p.).