Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10C/25/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510201358
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2510201358.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľov: 1.

D.. X. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. XX, O., občan SR a 2. A. G., Z.. XX.XX.XXXX, J. XX, O., občianka SR,
obaja právne zastúpení JUDr. Petrom Peružekom, advokátom, AK so sídlom Cintorínska 1, Hlohovec
proti odporcom: 1. X. K., Z.. XX.XX.XXXX, B. I. O. XX, Z., občan SR a 2. M. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. J.O.
XX, O., občianka SR, obaja právne zastúpení JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom, AK so sídlom
Farská č. 33, Nitra, o návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovatelia sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov štátu v sume 19,75 eur na účet
Okresného súdu Piešťany, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd rozhodne o trovách konania samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.02.2010 domáhali určenia neplatnosti
zmluvy o založení spoluvlastníctva nehnuteľností uzatvorená medzi navrhovateľmi na jednej strane a
odporcami na druhej strane dňa 19.12.2006.

Navrhovatelia k ich návrhu uviedli, že s odporcami uzatvorili v období rokov 2004-2006 viacero zmlúv
ohľadom nehnuteľností v O. Z. R. J.É. XX. V tom období boli odporcovia manželmi, v súčasnosti sú
rozvedení a nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu majú v rámci bezpodielového spoluvlastníctva
vyporiadané. Navrhovatelia uzatvoril s odporcami dňa 24.6.2004 kúpnu zmluvu s vecným bremenom,
ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. O. za kúpnu cenu 2.500.000
Sk. Podľa navrhovateľov im odporcovia nezaplatili kúpnu cenu za tieto nehnuteľnosti dodajúc, že len

simulovali predaj nehnuteľností, aby odporcovia dostali hypotekárny úver. Podľa navrhovateľov cieľom
konania odporcov bolo obohatiť sa na ich úkor, pritom odporcovia v minimálnom rozsahu financovali
stavbu bytovej jednotky v ich rodinnom dome. Ďalej k veci uviedli, že odporca v 1. rade dal u advokáta
P.. X. pripraviť zmluvu o založení spoluvlastníctva nehnuteľnosti. Predmetom zmluvy bolo založenie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaných na LV č. XXX a XXXX, dnes
vedené na LV č. XXXX. Navrhovatelia a odporkyňa v 2. rade podpísali predmetnú zmluvu v jeden deň u
notára a odporca v 1. rade neskôr. Podľa vyjadrenia navrhovateľov si znenie tejto zmluvy nikto neodfotil.

Podľa ich vyjadrenia boli v zmluve chyby a preto P.. X. vyhotovil k nej dodatok, ktorý navrhovatelia priložili
i k návrhu. Podľa navrhovateľov sa zabudlo na p. č. XXX/X, bol problém s povolením vkladu a v tej
súvislosti poukazujú na dátum vyhotovenia geometrického plánu č. XXX/XXXX z 20.12.2006 ( t.j.deň po
vyhotovení zmluvy). Navrhovatelia ďalej k veci uviedli, že nahliadnutím na Správe katastra Hlohovec dolistín zistili, že predmetná zmluva nemá žiadny dodatok a v texte má už uvedenú parc. č. XXX/X. Na
základe týchto skutočností navrhovatelia vyvodzujú, že zmluva o založení podielového spoluvlastníctva
bola zmenená a s textom takto zmenenej zmluvy oni nesúhlasia, lebo nepredstavuje ich prejav vôle. Z

týchto dôvodov považujú zmluvu za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázali na
to, že na zmluve založenej v katastri chýbajú odtlačky pečiatky notárky P.. V. v horných rohoch strán a
na iných stranách sa pečiatka nachádza. Absencia pečiatky na jednej strane zmluvy im potvrdzuje, že
pôvodná zmluva bola menená a takáto zmenená daná na zápis do katastra nehnuteľností. Naliehavý
právny záujem na tejto určovacej žalobe odôvodnili tým, že v súčasnosti je možné žalovať len neplatnosť

predmetnej zmluvy, u odporcov dochádza k dojednaniu prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti, preto im
treba poskytnúť súdnu ochranu.

Navrhovatelia na podanom návrhu trvali, odporcovia žiadali návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov: P.. M. R., D.. X. E.,

kúpnou zmluvou s vecným bremenom z 24.06.2004, čestným prehlásením navrhovateľky v 2. rade
z 11.11.2009, kvitanciou /protokolom o ukončení platnosti zmluvy o úvere z 09.09.2008, dodatkom k
zmluve o založení spoluvlastníctva nehnuteľností z 19.12.2006 ( bez podpisov), geometrickým plánom
vyhotoveným 20.12.2006, zmluvou o založení spoluvlastníctva nehnuteľností z 19.12.2006, súhlasom
banky s nakladaním so založenou nehnuteľnosťou z 27.02.2007, LV č. XXXX, písomným vyjadrením

účastníkov konania, zmluvou o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 05/085/04 z 09.08.2004, ako i
ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Odporkyňa v 2. rade je dcérou navrhovateľov. Navrhovatelia sú manželmi a v čase uzatvárania zmlúv v

roku 2004 a 2006 boli manželmi ešte aj odporcovia, ktorí sú od roku 2007 rozvedení. Podľa navrhovateľa
v 1. rade návrh nepodali na súd skôr z dôvodu, že pôvodne mali dobré vzťahy odporkyňou v 2. rade.

Navrhovatelia boli k 24.6.2004 bezpodielovými spoluvlastníkmi v celosti nehnuteľností: v k. ú. a obci O.
zapísaných na LV č. XXX: 1/predajňa na parcele č. XXX/X , p. č. XXX/X o rozlohe 66 m2, 2/ predajňa

na parcele č. XXX/X, p. č. XXX/X o výmere 16 m2, 3/ sklad na p. č. XXX/X, p. č. XXX/X o rozlohe 51
m2, 4/ sklad na p. č. XXX/X, p. č. XXX/X o rozlohe 27 m2, 5/ prístavba k rodinnému domu na p.č. XXX/
X, p.č. XXX/X o rozlohe 21 m2, rodinný dom so s.č. XXX, p.č. XXX/X o rozlohe 95 m2, p.č. XXX/X o
výmere 134 m2.

Odporcovia čerpali v L. B., T..Q.. na základe zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 05/085/04 z
9.8.2004 úver vo výške 2.500.000 Sk za účelom kúpy nehnuteľností (nižšie špecifikovaných). Správou
L. B., T..Q.. mal súd preukázané, že finančné prostriedky čerpané odporcami formou úveru č. 05/085/04
boli zaslané na osobný účet vedený na meno odporcu v 1. rade.
Navrhovatelia ako predávajúci a odporcovia ako kupujúci uzatvorili dňa 24.6.2004 kúpnu zmluvu s

vecným bremenom, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. a obci
O. zapísaných na LV č. XXX: 1/predajňa na parcele č. XXX/X , p. č. XXX/X o rozlohe 66 m2, 2/
predajňa na parcele č. XXX/X, p. č. XXX/X o výmere 16 m2, 3/ sklad na p. č. XXX/X, p. č. XXX/X o
rozlohe 51 m2, 4/ sklad na p. č. XXX/X, p. č. XXX/X o rozlohe 27 m2. V zmluve je uvádzaná kúpna
cena 2.500.000 Sk a že kupujúci zaplatili dohodnutú kúpnu cenu v hotovosti pri podpise zmluvy a

navrhovatelia ako predávajúci potvrdili prijatie kúpnej ceny podpisom zmluvy. Čiže odporcovia nadobudli
do bezpodielového spoluvlastníctva okrem iného aj parcelu číslo XXX/X. Zmluvné strany si dohodli
zriadenievecnéhobremenaspočívajúcehovpráveprechoduvlastníkovnehnuteľnostíp.č.XXX/X,X,X,X
cez p.č. XXX/X a výstavbe podkrovného bytu v podkroví rodinného domu s.č. XXX, p.č. XXX/X a
pripojenie novej bytovej jednotky na existujúce inžinierske siete.

Z obsahu geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného spoločnosťou GEPRAL s.r.o. (čl.23) mal
súd preukázané, že tento bol vyhotovený dňa 20.12.2006. Vyplýva z neho, že na LV č. XXXX bola
pôvodne evidovaná parc. č. XXX/X o rozlohe 51 m2 a v zmysle zmeny bola táto parcela rozdelená na p.
č. XXX/X o rozlohe 43 m2 ( vlastník - navrhovatelia) a p. č. XXX/X o rozlohe 8 m2 ( vlastník odporcovia).

Z výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti
GEPRAL s.r.o. je D.. X. E..Účastníci konania uzatvorili dňa 19.12.2006 ( takýto dátum je uvedený na zmluve) zmluvu o založení
spoluvlastníctva nehnuteľností. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že v tom čase mali navrhovatelia
v BSM nehnuteľnosti v k. ú. O. zapísané na LV č. XXX: prístavba k rodinnému domu na p.č. XXX/X, p.č.

XXX/X o rozlohe 21 m2, rodinný dom so s. č. XXX, p. č. XXX/X o rozlohe 95 m2, p.č. XXX/X o výmere
134 m2. Odporcovia mali v BSM nehnuteľnosti v k. ú. O. zapísané na LV č. XXXX: predajňa na parcele
č. XXX/X , p. č. XXX/X o rozlohe 66 m2, predajňa na parcele č. XXX/X, p. č. XXX/X o výmere 16 m2,
sklad na p. č. XXX/X, p. č. XXX/X o rozlohe 51 m2 a sklad na p. č. XXX/X, p. č. XXX/X o rozlohe 27
m2. Navrhovatelia a odporkyňa v 2. rade podpisovali zmluvu u notárky P.. V. dňa 21.12.2006, odporca

v 1. rade dňa 5.2.2007 u notára P.. J.. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že odporcovia vybudovali
samostatnú bytovú jednotku v podkroví nehnuteľnosti na p.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X. Za účelom
majetkovo - právneho usporiadania a zápisu samostatnej bytovej jednotky do katastra sa zmluvnú strany
dohodli na rozdelení nehnuteľností na byty a nebytové priestory. Pod bodom II. zmluvy je uvedené, že
navrhovatelia nadobudli do BSM(1/1) byt č. 1, byt č. 2, odporcovia do BSM byt č. 3, vstup do podkrovia
spolu s p. č. XXX/X o rozlohe 8m2 vzniknutej na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX z pôvodnej

parc. č. XXX/X. Ďalej navrhovatelia nadobudli do BSM nebytové priestory č. 1,2,3 a navrhovatelia a
odporcovia nadobudli do podielového spoluvlastníctva (každý v 1-ici) nebytový priestor č. 4 (povala).
L. B. Q., T..Q.., v ktorej odporcovia čerpali úver dala súhlas na zápis samostatnej bytovej jednotky do
evidencie nehnuteľností na základe zmluvy o založení spoluvlastníctva nehnuteľností dňa 27.02.2007
a samotný vklad predmetnej zmluvy bol na Správe katastra povolený dňa 3.4.2007. Na základe tejto

zmluvy boli účastníci konania zapísaní ako vlastníci či podieloví spoluvlastníci nehnuteľností na LV č.
XXXX (čl. 34).

Po oboznámení sa z obsahom originálu predmetnej zmluvy zapožičanej z katastra ( čl. 295) mal
súd preukázané, že táto sa obsahovo zhoduje s zmluvou o založení spoluvlastníctva nehnuteľností

predkladanou v kópii do spisu zo strany navrhovateľov. Návrh na vklad bol Správe katastra Hlohovec
doručený 9.3.2007. Jediný geometrický plán doložený k zmluve na kataster bol ten, ktorý vypracoval
firmy GEPRAL s.r.o., v ktorej je jediným konateľom a spoločníkom D.. X. E.. Z obsahu zmluvy súd ďalej
zistil, že strana 2, 4 i strana s osvedčením o pravosti podpisu boli na ľavej strane opatrené časťou
guľatej pečiatky, pritom druhá časť guľatej pečiatky presahovala na druhú otvorenú stranu. Na strane 3

predmetnej zmluvy sa ale žiadna ani len časť guľatej pečiatky notárky P.. V. nenachádza. Na starne 2
zmluvy je uvádzaný text s parc. č. XXX/X T. XXX/X, na starne 3 sa žiadne čísla parciel nenachádzajú. Z
pripojených doručeniek súd zistil, že zmluva s povoleným vkladom a aktuálnym LV bola navrhovateľom
doručená dňa 18.4.2007, odporkyni v 2. rade tiež 18.4.2007 a odporcovi v 1. rade dňa 11.4.2007.

SvedkyňaI.A.jezamestnankyňouunotárkyP..V..Zjejvýpovedemalsúdpreukázané,ženavrhovateľov
ani odporkyňu v 2. rade si nepamätá, ale nakoľko je na zmluve ňou používaná ( podľa čísla na pečiatke)
pečiatka notárky potvrdila, že ona overovala na zmluve o založení spoluvlastníctva nehnuteľnosti
podpisy navrhovateľov a odporkyne v 2. rade, taktiež zmluvu ona zošívala, dala pečiatku i cez viazanie.
Podľa nej jej pečiatka daná cez viazanie nevykazuje žiadne vady. V prípade len overovania podpisov

nezodpovedá ona za obsah zmluvy, pritom postupuje tak, že z počítača si vytlačí doložku na overenie,
opečiatkuje ju a taktiež opečiatkuje všetky strany zmluvy, doložku v papierovej forme zošije s zmluvou
postupujúc podľa príkazov notárky. Pokiaľ má zmluva viac strán, tak okrem dania pečiatky pri podpisoch
dáva guľatú pečiatkou na každú stranu zmluvy/listiny/. Svedkyňa uviedla, že zmluvu otvorí a vo vrchnej
časti zmluvy dá pečiatku tak, aby zasahovala na obe otvorené strany. Podľa jej vyjadrenia sa nemôže

stať, že by sa zabudlo na niektorú stranu dať pečiatku a nikdy sa jej nestalo, že by zabudla niekedy
dať hore na listinu pečiatku. Po nahliadnutí do originálu zmluvy potvrdila, že na tretej strane chýba jej
pečiatka. Podľa jej vyjadrenia pokiaľ má klient už overené podpisy, zmluvu opečiatkovanú , zošitú a
následne chce opraviť v takejto zmluve nejakú stranu, postup na ich úrade je taký, že musí predložiť
novú zmluvu na overenie podpisov.

Navrhovateľ v 1. rade potvrdil, že už pri uzatváraní kúpnej zmluvy v roku 2004 vedel, že jemu
a navrhovateľke v 2. rade nebude vyplatená kúpna cena majúc vedomosť o tom, že odporcovia
čerpaný úver použijú na vybudovanie podkrovia. Dokonca on organizoval stavbu. Pred vyhotovovaním
a podpisovaním zmluvy o založení spoluvlastníctva nehnuteľností sa neradil so žiadnym znalcom,

geodetom ani právnikom ohľadom odťaženie nehnuteľnosti od záložného práva. Spoľahol sa na odporcu
v 1. rade, ktorý sľúbil, že nehnuteľnosť odťaží tak, že po kolaudácii nadstavby založí nadstavbu
a ich obytnú časť odťaží. Dôvodom vyhotovenia zmluvy o založení spoluvlastníctva nehnuteľností
bolo vyriešenie ťarchy záložného práva banky spočívajúcej na celej nehnuteľnosti. Potvrdil dohodumedzi účastníkmi, že po prestavbe sa ťarcha zruší z celej nehnuteľnosti a bude zaťažená len tá časť
nehnuteľnosti, ktorú si odporcovia pristavili. Podľa jeho vyjadrenia dal zmluvu vyhotoviť P.. X. odporca v
1. rade z vlastnej iniciatívy. Vyhotovenú zmluvu im priniesol odporca v 1. rade domov, podľa vyjadrenia

navrhovateľa v 1. rade riadne si ju riadne prečítali a následne aj s odporkyňou v 2. rade podpísali u
notárky P.. V.. Zmluvu podpísali podľa ich tvrdenia zo strachu, lebo ich dom bol celý založený. Podľa
ich tvrdenia si ju takto podpísanú aj skopírovali. Nepamätá si podpisovanie dodatku u notárky, ale podľa
jeho slov zmluva zavkladovaná na katastri už neobsahovala nedostatky, ktoré boli v pôvodnej nimi
podpisovanej zmluve. Základný rozdiel medzi nimi podpisovanou zmluvou a zavkladovanou zmluvou je

v tom, že v pôvodnej zmluve bola nadstavba súčasťou rodinného domu a už v zavkladovanej zmluve
bola nadstavba uvádzaná samostatne s vlastnými pozemkami a s tým nesúhlasí. V zmysle čestného
prehlásenia odporcov si mysleli, že dôjde len k zrušeniu záložného práva ich časti nehnuteľnosti.
Navrhovateľ v 1. rade ďalej k veci uviedol, že po podpísaní zmluvy sa boli ešte v ten deň spýtať P..
R. na katastri ohľadom vstupu do podkrovia. P.. R. ho poslala za pánom E. za účelom vypracovania
geometrickéhoplánu.PanE.hovypracoval20.12.2006,podalnakatasteraž17.01.2007.Podľatvrdenia

navrhovateľa v 1. rade odporca v 1. rade zistil, že takto nemôže s nehnuteľnosťou nakladať a preto s
D.. Š. vypracoval nový geometrický plán v marci 2007 a dal P.. X. prepracovať zmluvu v časti týkajúcej
sa pozemku a tiež označenia energií. Zmluva bola povolená až 03.04.2007.
Navrhovateľka v 2. rade len dodala, že ona v čase uzatvárania zmluvy mala onkologické zdravotné
problémy a všetko ohľadom podpisovania zmlúv riešil jej manžel, ona zmluvu ani nečítala, podpísala

ju na podnet manžela. Podľa jej tvrdenia si na okolnosti už nepamätá, lebo dlhšiu dobu berie lieky na
epilepsiu. Nevie ani uviesť, či niekedy bola v kontakte s P.. R. či P.. X., ale pozná ich oboch.

Podľa právneho zástupcu navrhovateľov majú naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v tom,
že dosiahne väčšiu garanciu práv navrhovateľov. V súčasnosti je možný predaj nehnuteľnosti ako

samostatných jednotiek a v prípade vyhovenia ich návrhu budú mať navrhovatelia predkúpne právo, ak
by chceli odporcovia nehnuteľnosť predať.

Podľa názoru právneho zástupcu odporcov bola zmluva z 19.12.2006 uzavretá zákonným spôsobom,
zmluvu vyhotovoval advokát, podpisy overovali notári a vklad zmluvy povoľovala príslušná správa

katastra. Dôvodom uzatvorenia zmluvy o založení spoluvlastníctva nehnuteľnosti bolo, že sa účastníci
konania dohodli na novom prerozdelení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré odporcovia
nadobudli kúpnou zmluvou z 24.6.2004. Spôsob prerozdelenia oznámili advokátovi P.. L. X., ktorý
predmetnú zmluvu i vyhotovil, všetci si zmluvu prečítali, s jej obsahom sa oboznámili a podpísali ju.
Podľa jeho vyjadrení odporcovia s obsahom zmluvy nemanipulovali, nikoho o to nežiadali a nemajú ani

pripomienky k jej obsahu. Navrhovatelia podali žalobu len v dôsledku neskorších zhoršených vzťahov
medzi nimi. Oni ani navrhovatelia neplatnosť právneho úkonu nevyvolali, preto nie je možné odvolávať
sa na § 39 OZ.

Odporca v 1. rade k veci uviedol, že v roku 2004 boli medzi ním, jeho manželkou a navrhovateľmi dobré

vzťahy. Kupovali ich nehnuteľnosti z dôvodu, že títo boli chorí a chceli im pomôcť. Na kúpu si brali úver
2.500.000 Sk, ktorý použili na vytvorenie novej bytovej jednotky. Zmluvu o založení spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti vyhotovoval advokát P.. X. na základe podkladov od znalca. Podľa jeho vyjadrenia k
uzatvoreniu predmetnej zmluvy došlo hlavne z iniciatívy navrhovateľov, ktorí ich tlačili vrátiť im obchody.
Pred uzatvorením zmluvy so znalcom komunikoval len odporca v 1. rade, navrhovateľ v 1. rade sa o

to nezaujímal, len chcel mať späť svoje obchody. Obchody chceli vrátiť navrhovateľom i skôr, ale ich
bytová jednotka bola skolaudovaná až v roku 2006. Doložil súdu čestné prehlásenie, na ktorom mal on i
odporkyňa v 2. rade overené podpisy u notára dňa 10.8.2004, ktorým sa obaja zaviazali po skolaudovaní
podkrovného bytu požiadať L. B., T..Q.. o preloženie záložného práva zriadeného na parc. č. XXX/
X,X,X, pritom záložné právo bolo zriadené ako zabezpečenie hypotekárneho úveru v tejto banke. Podľa

jeho vyjadrenia bola najprv zavkladovaná zmluva o založení spoluvlastníctva bez pozemkov a až po
ich sťažnosti u riaditeľky tam boli zapísané i pozemky. Podľa jeho vyjadrenia čerpali úver v Č., T..Q..
za účelom vyplatenia hypotéky v L. B., T..Q.., lebo chceli odťažiť celú nehnuteľnosť a naspäť zaťažiť
záložným právom len nehnuteľnosť, ktorá bola ich vlastníctvom. práve na základe zmluvy o založení
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vrátili navrhovateľom späť nehnuteľnosť, ktorú od nich kúpili v roku

2004 už nezaťaženú a zaťaženou ostala už len ich nadstavba. Poprel, že by niekedy požiadal advokáta
P.. X. upravovať obsah zmluvy po tom, čo bola zmluva už všetkým zmluvnými stranami podpísaná.Svedok P.. L. X. potvrdil, že ho oslovil odporca v 1. rade s tým, že majú postavenú nadstavbu na
rodinnom dome, samostatnú bytovú jednotku a že pre záložné právo na dome by chcel mať každý
byt sám zapísaný na liste vlastníctva. Svedok ho informoval, že sa dá vyhotoviť zmluva o založení

spoluvlastníctva nehnuteľností a čo k takejto zmluve potrebuje. Do vypracovania zmluvy nebol svedok v
kontakte s navrhovateľmi. Nezošitú zmluvu na osobitných papieroch dal odporcovi v 1. rade, inštruoval
hoopostupeovkladenakatasterazaplatenípoplatkov. Ponejakomčasesisvedkazavolalanakataster
vedúca katastra P.. R. za prítomnosti navrhovateľky v 2. rade, pritom P.. R. mu povedala, že je problém
s poschodovým priestorom. V tom čase neboli zmluvy ešte zavkladované. Totiž tento bol nesprávne

pričlenený k hornému bytu, keďže mal byť pričlenený k dolnému bytu. Podľa svedka vtedy uviedol,
že treba urobiť opravu v geometrickom pláne a v znaleckom posudku, vypracovať dodatok k zmluve.
Následne ho podľa jeho tvrdenia navštívila už len sama navrhovateľka v 2. rade pýtajúc sa, ako zmluva
na katastri prejde. Svedok uviedol, že i viacerí jeho zamestnanci mu dosvedčia, že navrhovateľka v
2. rade ho navštívila viac krát. Potvrdil, že vypracoval i dodatok k zmluve, navštívil s ním v obchode
navrhovateľa v 1. rade, ktorý dodatok odmietol podpísať. Následne ho opäť navštívila navrhovateľka v

2. rade a odovzdal jej dodatok k zmluve.

Svedkyňa P.. M. R. pracovala v roku 2006 a 2007 na Správe katastra v Hlohovci. Uviedla, že ju cca 5
rokov dozadu navštívila navrhovateľka v 2. rade aj s dcérou pýtajúc sa na vyriešenie bytového problému
vydatej dcéry v podkroví s tým, čo treba robiť, aby sa prestavba / výstavba/ bytovej jednotky dala

zakomponovať do list vlastníctva. Podľa svedkyne mali pokyn z Úradu geodézie a kartografie katastra
SR aplikovať zákon č. 182/93 Z.z. postupovať formou nepomenovanej zmluvy, zmluvy o založení
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Vzhľadom na náročnosť zmluvy im odporučila P.. X.. Do zavkladovania
zmluvy nebol už nikto z účastníkov za ňou. Telefonicky ju kontaktoval P.. X. a ona mu povedala, ktorý
paragraf má použiť a čo má byť prílohou zmluvy. Ona zmluvu pred vkladom nekontrolovala. Po prijatí

zmluvy na kataster nie je možné s ňou už manipulovať, jedine je možné ju dopĺňať po prerušení
vkladového konania. Navrhovateľ v 1. rade popieral, že by jeho manželka bola niekedy v kancelárii
svedka P.. X..

V záverečnom vyjadrení právny zástupca navrhovateľov zotrval na návrhu, lebo vážnosť a určitosť vôle

navrhovateľov nebola zachovaná. Navrhovatelia a odporcovia tvorili najprv rodinu a preto navrhovatelia
nemali dôvod riešiť posudzovanie platnosti právneho úkonu. Zmluvu si dali posúdiť až po tom, čo
začali odporcovia nehnuteľnosť predávať. V závere opäť uviedol, že navrhovateľ v 1. rade má odfotenú
zmluvu, ktorú v roku 2006 podpisoval. Podľa jeho vyjadrenia sa obsah dodatku k zmluve dostal nejakým
spôsobom do samotnej zmluvy. Má za preukázané, že navrhovateľ v 1. rade odmietol dodatok k zmluve

podpísať, preto podľa jeho názoru niekto z odporcov, notársky úrad či P.. X. tú pôvodnú zmluvu otvoril
a text týkajúci sa parc. č. XXX/X do pôvodnej zmluvy vložil. Ďalší rozdiel je v zamenení slov „plyn“
za slovo „elektrina, na 3. strane zmluvy chýba pečiatka. Teda ak niekto opravuje v zmluve podstatné
okolnosti, zmení strany, nemôže ísť o platný právny úkon. Žiadal o poskytnutie právnej ochrany a v
prípade vyhovenia návrhu dosiahnu navrhovatelia stav, že účastníci budú podieloví spoluvlastníci na

nehnuteľnostiach.

V záverečnom vyjadrení žiadal právny zástupca odporcov návrh zamietnuť z dôvodu nepreukázania
naliehavého právneho záujmu navrhovateľmi, lebo i v prípade vyhovenia ich návrhu by nedosiahli taký
stav, ktorý by bol pre nich priaznivejší. V návrhu odôvodnili navrhovatelia nesúhlas s zavkladovanou

zmluvou tým, že sa zabudlo na parc. č. XXX/X. Právny zástupca poukázal na to, že navrhovatelia doložili
do spisu odfotenú zmluvu (prezentovanú ako kópia tej zmluvy, ktorú oni podpisovali), ale porovnaním
obsahu zmluvy s obsahom zmluvy danej na kataster zistil, že obsahovo ide o úplne identické zmluvy ( aj
s tou chýbajúcou parcelou). Na prvej strane zmluvy o založení spoluvlastníctva nie je písaná p. č. XX/X,
lebotátobolavzmyslekúpnejzmluvyz24.6.2004vovýlučnomvlastníctveodporcov.Samotnáp.č.XXX/

vznikla až geometrickým plánom č. XXX/XXXX z 20.12.2006. Tento geometrický plán pritom rozdelil p.
č. XXX/X na novovytvorenú p. č. XXX/X o výmere 43 m2 a p. č. XXX/X o výmere 8 m2. V súvislosti s
touto skutočnosťou právny zástupca uviedol, že pokiaľ v zmluve by táto p. č. XXX/X nebola uvedená,
znamenalo by to, že vlastníctvo odporcov ostalo nezmenené. Na druhej strane zmluvy je však už p.
č. XXX/X zapísaná o rozlohe 8 m2 a má pripadnúť do vlastníctva odporcov. Taktiež dal do pozornosti,

že v zmluve je guľatá pečiatka na strane, na ktorej je uvedená parc. č. XXX/X. Má za to, že zmluva
nie je neplatná z dôvodu, že guľatá pečiatka sa nenachádza na tretej strane zmluvy a ani svedeckými
výpoveďami P.. R. Č. A. nebolo preukázané, že by sa so zmluvou manipulovalo. Záverom dodal, že
zmluva na starne 2 vychádzala z geometrického plánu č. XXX/XXXX, lebo sa tu uvádza novovytvorenáp. č. XXX/XX. Je bežné, že zmluva sa píše skôr, než sa podpisuje a pokiaľ sa niektoré údaje v zmluve
menia môže sa stať, že sa opomenie upraviť dátum vyhotovenia zmluvy. vychádza z toho, že zmluva
bola podpisovaná až 21.12.2006, kedy geometrický plán už reálne existoval a mal ho vyhotoviteľ zmluvy

už k dispozícii.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predmetom sporu je určenie neplatnosti zmluvy o založení spoluvlastníctva nehnuteľností uzatvorenej
dňa 19.12.2006 medzi účastníkmi konania.

Nakoľko sa navrhovatelia domáhajú neplatnosti právneho úkonu, súd sa ako prvé musel vyporiadať s

tým, či majú navrhovatelia naliehavý právny záujem na takomto určení, t.j. čo dosiahnu tým, že súd by
určil zmluvu o založení spoluvlastníctva nehnuteľností za neplatnú. Ide o návrh v zmysle § 80 písm. c)
O. s. p., ktorý zákon považuje za procesne prípustný, len ak je na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Určovacou žalobou sa navrhovatelia domáhajú autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny
vzťah alebo právo tu je, alebo tu nie je. Takéhoto určenia sa však navrhovatelia môžu domáhať len vtedy,

ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľov je bez
tohto určenia ohrozené, neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, právnu neistotu, alebo neurčitosť
v právnom postavení navrhovateľov odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z
uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcami, ktorý je ohrozením právneho postavenia

navrhovateľovaktorýmožnotýmtoprávnymprostriedkomodstrániť.Akvšakkporušeniuprávauždošlo,
a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/ O.s.p.), nemá
preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny zmysel a význam.
Za týmto účelom súd opakovane na pojednávaní vyzval zástupcu navrhovateľov na špecifikovanie
naliehavého právneho záujmu. Tento vidí naliehavý právny záujem v dosiahnutí väčšej garancie práv

navrhovateľov, v súčasnosti je možný predaj nehnuteľnosti ako samostatných jednotiek a v prípade
vyhovenia ich návrhu budú mať navrhovatelia predkúpne právo, ak by chceli odporcovia nehnuteľnosť
predať.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pri uzatvorení kúpnej zmluvy z 24.6.2004
odporcovianedostalinavrhovateľovdoomylu,lebosamotnouvýpoveďounavrhovateľav1.rademalsúd

preukázané, že vedeli , že im nebude kúpna cena vyplatená a čerpanú hypotéku odporcovia použijú na
nadstavbu. Až po rozvode odporcov navrhovateľka v 2. rade v čestnom prehlásení z 11.11.2009 uvádza,
že ju odporcovia dostali do omeškania. Preto súd hodnotí toto jej čestné vyhlásenie len za účelové.
Vzhľadom na argumentáciu účastníkov konania, doložené listinné dôkazy, súd vykonal dokazovanie
porovnávaním výpovedí účastníkov i svedkov, hodnotil dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Súd

prihliadal i na to, že v návrhu navrhovatelia tvrdili, že po podpísaní zmluvy o založení spoluvlastníctva
nehnuteľností si túto zmluvu neodfotili a následne na pojednávaniach ich právny zástupca tvrdil, že si
zmluvu po podpísaní odfotili a nezhoduje sa im obsahovo s zmluvou zavkladovanou na katastri. Súd
podrobneskúmalvšetkykópiepredmetnejzmluvyzaloženejnavrhovateľmidospisusobsahomoriginálu
zmluvy zapožičanej z Správy katastra Hlohovec a zistil, že zmluvy sú obsahovo úplne totožné.

Z obsahu zmluvy o založení spoluvlastníctva nehnuteľností vyplýva, že pred jej uzatvorením bola časť
nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve navrhovateľov a časť nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve
odporcov (navrhovatelia mali v BSM nehnuteľnosti v k. ú. O. zapísané na LV č. XXX: prístavba k
rodinnému domu na p.č. XXX/X, p.č. XXX/X o rozlohe 21 m2, rodinný dom so s. č. XXX, p. č. XXX/X o

rozlohe 95 m2, p.č. XXX/X o výmere 134 m2; odporcovia mali v BSM nehnuteľnosti v k. ú. O. zapísané
na LV č. XXXX: predajňa na parcele č. XXX/X , p. č. XXX/X o rozlohe 66 m2, predajňa na parcele č. XXX/
X, p. č. XXX/X o výmere 16 m2, sklad na p. č. XXX/X, p. č. XXX/X o rozlohe 51 m2 a sklad na p. č. XXX/
X, p. č. XXX/X o rozlohe 27 m2). Navrhovatelia a odporcovia neboli pred uzatvorením zmluvy o založeníspoluvlastníctva nehnuteľností podielovými spoluvlastníkmi a preto im vzájomne nevzniklo predkúpne
právo v prípade záujmu ktorého- koľvek z nich nehnuteľnosti predať. Na základe predmetnej zmluvy
si účastníci konania upravil vlastnícke právo k jednotlivým nehnuteľnostiam tak, aby odporcovia mohli

zrušiť záložné právo pôvodne dané na celú nehnuteľnosť navrhovateľov a mohli zložiť len ich nadstavbu,
ktorú práve touto zmluvou nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti. Čiže už z týchto
skutočností mal súd preukázané, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na tejto určovacej
žalobe, lebo pokiaľ by súd ich návrhu vyhovel, vznikol by vlastnícky vzťah navrhovateľov aký bol pred
uzatvorením tejto zmluvy z decembra 2006. Súd je toho názoru, že práve pokiaľ by navrhovateľom v ich

návrhu vyhovel, stalo by sa ich právne postavenie ohrozené, neisté. Navrhovatelia neuniesli dôkazné
bremeno, že u nich je aktuálny stav objektívnej právnej neistoty. Z vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že navrhovatelia nepreukázali skutočný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe a preto
ich návrh zamietol.

Napriek tomuto dôvodu zamietnutia návrhu súd dodáva, že vykonaným dokazovaním zistil, že na

prvej strane zmluvy o založení spoluvlastníctva nie je písaná p. č. XXX/X, lebo táto bola v zmysle
kúpnej zmluvy z 24.6.2004 v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov. Samotná p. č. XXX/X vznikla
až geometrickým plánom č. XXX/XXXX z 20.12.2006, ktorý rozdelil pôvodnú parcelu číslo XXX/X na
novovytvorenú p. č. XXX/X o výmere 43 m2 a p. č. XXX/X o výmere 8 m2. Čiže je nepravdivé tvrdenie
právneho zástupcu navrhovateľov, že sa v zmluve parcela XXX/X nenachádza. Sám navrhovateľ v 1.

rade uviedol, že dal vyhotoviť geometrický plán D.. E.. Z toho logicky vyplýva, že zmluva bola robená
až na základe geometrického plánu D.. E., ktorý je jediným konateľom a spoločníkom vo firme GEPRAL
s.r.o.Súduchronologickyvyplýva,ženajprvbolvyhotovenýznaleckýposudokdňa20.12.2006,následne
dňa 21.12.2006 overovali navrhovatelia podpisy u notára a až následne neskôr bola zmluva daná na
Správu katastra na zavkladovanie. Súd si ustálil, že aj keď je na zmluve ako dátum uzavretia uvedený

dátum dňa 19.12.2006, reálne došlo zo strany účastníkov k podpísaniu zmluvy neskôr vychádzajúc z
overenípodpisovnotármi.Čižesúduztohovyplýva,žezmluvabolarobenáažnazákladegeometrického
plánu a na strane opatrenej pečiatkou notárky sa nachádzajú údaje ako o parcele č. XXX/X tak i
novovzniknuté p. č. XXX/X. Teda súd si z toho ustálil, že navrhovateľom sa nepodarilo uniesť dôkazné
bremenovtvrdení,žebolamenenávzmluvestrana,kdesapíšeopredmetnýchparcelách.Súdprihliadal

na to, že odporcom bola zmluva s povoleným vkladom a aktuálnym LV doručená dňa18.4.2007. Títo
začali obsah samotnej zmluvy namietať až po zhoršení vzájomných vzťahov s odporcami sa začali
domáhať neplatnosti predmetnej zmluvy. Po týchto zisteniach súd považoval za nadbytočné skúmať a
posudzovať rozpornosť vo výpovediach napríklad P.. X. ( že ho volala P.. R. na Správu katastra) a P..
R. ( že po doručení návrhu na vklad zmluvy až po jej zavkladovanie za ňou nik ohľadom zmluvy nebol),

resp. tvrdenie P.. X. ( že ju viac krát navštívila navrhovateľky v 2. rade ) a tvrdením navrhovateľky v 2.
rade ( nepamätá si, či u neho bola).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa §151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Odporcovia boli v konaní úspešní, ich právny zástupca si v rámci záverečného vyjadrenia uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia. Nakoľko súd odročil pojednávanie az účelom vyhlásenia rozsudku
na 03.12.2013 a teda plynie právnemu zástupcovi odporcov lehota na ich vyčíslenie v zmysle § 151 ods.
1 veta druhá O.s.p. až od vyhlásenia rozsudku, súd rozhodne o trovách samostatným uznesením.
Podľa § 151 ods. 6 O.s.p., o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

V rámci konania súd vykonal dokazovanie i dopytovaním na banku za účelom zistenia, či bol odporcovia
čerpali hypotekárny úver v L. B., T..Q.. Za poskytnutie informácie si banku vyčíslila náhradu nákladov
v sume 19,75 eur. Súd jej uznesením č. k. 10C/25/2010-104 z 1.6.2010 priznal banke sumu 19,75 eur
a dal to vyplatiť z rozpočtových prostriedkov súdu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
26.6.2010. V konaní boli neúspešnými navrhovatelia, preto im súd uložil povinnosť zaplatiť spoločne a

nerozdielne predmetnú náhradu nákladov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu

v Trnave, trojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na
pojednávaní.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.