Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/108/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212999
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2013:6412212999.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, v zast. Advokátska
kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o návrhu na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal proti odporcovi

zaplatenia sumy vo výške 7.039,00 € z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy
1.407,85 €. Tento návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že mu bola spôsobená škodu, resp. nemajetková
ujmaztitulunesprávnehoúradnéhopostupuvzmyslezák.č.514/2003Z.z.Navrhovateľďalejpoukázal
na skutočnosť, že Okresný súd v Žiari nad Hronom v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 5Er
1173/2010, EX 14931/2010, ktoré sa viedlo proti povinnému Michal Slanina, bytom Janova Lehota č.
73, navrhovateľ ako
- 2 - 10C 108/2012

oprávnený podal súdnemu exekútorovi písomným podaním návrh na vykonanie exekúcie pre svoju
pohľadávku. Táto pohľadávka vznikla na základe zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere uzavretou
medzi účastníkmi konania. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Žiar nad Hronom o
vydanie poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu a to rozhodcovského rozsudku
Stály rozhodcovský súd, Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Bratislava č. k. SR 06518/10.
Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti

súdneho exekútora nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Exekučný titul na podklade ktorého bolo začaté
exekučné konanie bol rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom a je potrebné odlíšiť ho od
rozhodnutia rozhodcovskej komisie, resp. zmier schválený takouto komisiou nakoľko pri rozhodnutiach
rozhodcovskej komisie resp. jej zmierov ide o rozhodnutia vydané v pracovných sporoch vydaných podľa
zákonníka práca ako aj vyhlášky č. 42/1975 Zb. Exekučný titul ktorým disponuje navrhovateľ je tak
exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku a exekučný súd mal tak rozhodnúť o

žiadosti na udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla svojou komplexnosťou podstatne ovplyvniť časť potrebný k posúdeniu na rozhodnutie,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 4.3.2011 a to tak, že návrhna udelenie poverenia zamietol. Exekučný súd teda nedodržal zákonnú lehotu na udelenie poverenie
a to 15 dní, ktorá je upravená v exekučnom poriadku. Okresný súd v Žiari nad Hronom tak pochybil a
rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej dobe a bol v omeškaní

viac ako 161 dní. Exekučný súd tak postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozpore so
zákonom opätovne preskúmal exekučný titul bez splnenia zákonných podmienok. Exekučný súd bez
toho, aby bol poverený zákonom vec meritórne preskúmal hoci na to nebol všeobecný súd legitimovaný.
Všeobecný súd mohol preskúmavať rozhodcovský rozsudok len v za podmienok § 40 a 41 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorá existuje v právnom

štátenemôževšeobecnýsúddotváraťsvojerozhodovacieoprávneniasmerujúcekzamedzeniuúčinkom
rozhodcovského rozsudku na právne postavenie odporcu tam kde neexistujú. Ochrana práva, ktorá
bola vymedzená v § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorá umožňovala súdnu
nápravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok
už takýto prostriedok nie je možné uplatniť a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným
súdom, ktorej účel je odlišný. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovne

posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup
formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom
ako oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane tak existuje exekučný titul - rozsudok rozhodcovského
súdu, ktorý nie je možné zrušiť po uplynutí lehoty uvedenej v § 41 zákona o rozhodcovskom konaní ,
pričom podľa názoru exekučného súdu je takýto titul nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo

strany navrhovateľa iniciovať občianske súdne konania a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej. Exekučný súd tak svojím postupom spôsobil v konaní zbytočné prieťahy a k
vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia pristúpil až po veľmi dlhej dobe a zároveň svojím
rozhodnutím navodil taký právny stav, ktorý založil reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva

založením prekážky veci rozhodnutej. Vzhľadom na tieto skutočnosti a právnu úpravu, ktorá tu
existovala v čase
- 3 - 10C 108/2012

žiadosti o udelenie poverenia, mal navrhovateľ za preukázané, že v dôsledku takéhoto nesprávneho

úradného postupu došlo k porušeniu jeho práv, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo výške 7.039,25
€ a nemajetková ujma vo výške 1.407,85 €. Suma 7.039,25 € tak predstavuje náhradu istiny s
príslušenstvom, ktorá už viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu.
Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu vo výške 1.407,85 € tak vzhľadom na skutočnosť, že postupom
exekučného súdu, ktorým bola zmarená nútená vymožiteľnosť majetkového práva navrhovateľa a teda

bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu nie je konštatovanie takéhoto porušenia dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na charakter ujmy. V dôsledku oneskoreného rozhodnutia exekučného súdu
si zároveň navrhovateľ nemohol urobiť efektívne kroky smerujúce k zvýšeniu úspechu mimosúdneho
zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Navrhovateľ si tak uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a

rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie.
Výška nemajetkovej ujmy tak predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Keďže napriek
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2013
odporca pozitívne nereagoval bol nútený domáhať sa ochrany svojho práva podaním návrhu na začatie

konania.
Odporca s uvedeným návrhom nesúhlasil, žiadal takýto návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu,
že tento návrh je neodôvodnený. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že celý návrh je zmätočný s
tým, že navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že takéto dôkazné bremeno
by mal znášať sám. Zároveň uviedol, že prieťahy v konaní pred všeobecným súdom o náhradu škody

nie je oprávnený posudzovať súd ale túto právomoc má ústavný súd, resp. predseda súdu. Odporca
tiež poukazoval na skutočnosť, že mu boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a to dňa 23.04.2012. Dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná
žaloba, je tak zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal pred uplynutím 6-mesačnej lehoty, ale skôr a z tohto
dôvodu ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Okrem toho navrhovateľ pri predbežnom prerokovaní

takéhoto návrhu neposkytol potrebnú súčinnosť a preto nepovažuje odporca takýto nárok za predbežne
prerokovaný. Odporca ďalej poukazoval na skutočnosť, že pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle
zák. č. 514/2003, ku ktorej došlo pri pôsobení orgánov verejnej moci pri výkone funkcie verejnej moci je
potrebné splniť určité predpoklady, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznikškody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Okrem toho prax ukázala, že lehota na
poverenie exekútora je výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak

exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, pričom poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-40/08 Asturcom, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky v exekučnom
konaní. Samotný navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od
1.6.2011 z ktorého vyplýva, že lehota 15 dní na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi od doručenia
žiadosti neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Z uvedeného tak vyplýva, že

lehota 15 dní na vydanie poverenia sa netýka prípadov, kedy je podkladom na vykonanie exekúcie
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že podkladom na vydanie
poverenia bol rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, pričom žiadosť o udelenie poverenia bola
doručená exekučnému súdu po 1.6.2011 tak nedodržanie 15 dňovej lehoty nie je v rozpore so zákonom
a nárok je tak neopodstatnený. Tak pred 1.6.2011 ako aj po 1.6.2011
- 4 - 10C 108/2012

tak zákonná lehota 15 na vydanie poverenia na základe žiadosti sa nevzťahovala na exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok čo okrem iného vyplývalo aj z dôvodovej správy Zákonná lehota na vydanie
poverenia sa nevzťahuje tiež na prípady, kedy bol návrh na vydanie poverenia zamietnutý, pretože ide o
zložitýprocespriposudzovanížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Zamietnutiežiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely
zákona č. 514/2003 Z. z., pretože nesprávny úradný postup možno definovať ako porušenie právnou
normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho
orgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Preto je zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vylúčená. Naopak exekučný poriadok umožňuje,

aby súd žiadosť o vydanie poverenia zamietol v prípade ak je v rozpore so zákonom. Podľa názoru
odporcu bol exekučný súd povinný aj podľa judikatúry Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu
SR ex offo skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie
prebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy. Pokiaľideoexistenciuprieťahov,takpodľanázoru

odporcu sa musí vychádzať z existencie prieťahov ak boli tieto konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní alebo v rozhodnutí Ústavného súdu. Navrhovateľ však existenciu
ako aj výšku škody spočívajúcej v rozsahu istiny ako aj príslušenstva, ktoré si vymáhal žiadnym
spôsobom nepreukázal. Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal existenciu

právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti ako aj skutočnosť, že pohľadávka je nevymožiteľná.
Okrem toho zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi neznamená, že si
navrhovateľ nemohol uplatniť nárok pred všeobecným súdom napriek tomu, že mu bol priznaný
v rozhodcovskom konaní, pretože zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia a následné zastavenie
exekúcie prelamuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, pričom zaniká prekážka

rozsúdenej veci. Navrhovateľ tak mohol uplatniť si opätovne svoje právo pred všeobecným súdom
podaním návrhu na začatie konania. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu tak jej vznik ako aj výške
neboli žiadnym spôsobom riadne preukázaná a navrhovateľ len uviedol všeobecné tvrdenia o jej
vzniku. Navrhovateľ tak nepreukázal jej vznik a ani to, že by sa mala poskytovať v peniazoch. Pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku by mal súd zobrať na zreteľ aj aspekt dobrých mravov, pretože

navrhovateľ svojím správaním a to porušovaním práv spotrebiteľov pri uplatňovaní svojich nárokov zo
svojej podnikateľskej činnosti vyvolal rozsiahle množstvo súdnych konaní v dôsledku čoho nadmerne
zaťažil súdny systém nakoľko súdy aby zabezpečili ochranu práv spotrebiteľom museli preskúmavať
rozhodnutiarozhodcovskýchsúdovresp.notárskezápisnice.Odporcanazáverpoukázalnaskutočnosť,
že navrhovateľ nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom

škody

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ ako aj právny zástupca navrhovateľa mali predvolanie na
pojednávanie zo dňa 27.11.2013 riadne doručené súd v zmysle § 101 ods. 2 Osp prejednal predmetnú
vec v neprítomnosti účastníkov konania, pretože odporca súhlasil s tým, aby súd prejednal vec v jeho

neprítomnosti a navrhovateľ aj keď požiadal o odročenie pojednávania a prerušenie konania v zmysle
§ 109 Osp z dôvodu, že na Ústavnom súde SR prebieha konanie o porušení jeho ústavného práva /
namieta, že rozhoduje zaujatý súd resp. sudca/ tak nebol to podľa názoru súdu taký dôvod, ktorý byodôvodňoval o odročenie pojednávania, pričom o zaujatosti sudcov tunajšieho súdu bolo právoplatne
rozhodnuté
- 5 - 10C 108/2012

nadriadeným súdom a neboli tak splnené podmienky ani pre prerušenie konania. Dôvody, pre ktoré súd
neprerušil konania tak ako navrhoval navrhovateľ sú uvedené v samostatnom uznesení o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na začatie konania;
vyjadrením odporcu; spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er 1173/2010 /EX 14931/2010/;
ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er 1173/2010 má za preukázané, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na Okresný súd v Žiari nad Hronom

dňa 09.12.2010, k čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 24.09.2010 ako aj exekučný
titul a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 06518/10 zo dňa 2.8.2010. Okresný
súd Žiar nad Hronom rozhodol o žiadosti súdneho exekútora vydaním uznesenia zo dňa 15.02.2011,
ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonania exekúcie a to

z dôvodu, že exekučný titul obsahoval neprijateľnú podmienku. Následne proti takémuto rozhodnutiu
podal navrhovateľ odvolanie na základe ktorého odvolací súd uznesením č. k. 2CoE/199/2011 zo dňa
31.5.2011 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a to z dôvodu, že medzi navrhovateľ a
dlžníkom nebol spotrebiteľský právny vzťah, pretože dlžník podpísal zmluvu o úvere svojim obchodným
menom a identifikačným číslom, pričom vyhlásil, že účelom poskytnutia finančných prostriedkov je výkon

jeho zamestnania. Následne tunajší súd vydal poverenie zo dňa 12.9.2011, ktorým poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie. Táto exekúcia nebola doposiaľ ukončená.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu

- 6 - 10C 108/2012

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
ozmeneniektorýchzákonovúčinnéhodo31.12.2012,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením slobody, rozhodnutím o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, v prípade ak iba samotné konštatovanie
porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak

nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, výška v nemajetkových peniazoch podľa ods.
2 sa určuje s prihliadnutím najme na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najnovšie však

počas 6 mesiacov.

- 7 - 10C 108/2012

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene doplnení ďalších zákonov exekučnými titulmi účinného do 31.5.2011, vykonateľné rozhodnutie
súdu ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene doplnení ďalších zákonov účinného do 31.5.2011, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade písm. c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia,
ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila; d) vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených; i) iných vykonateľných

rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene doplnení ďalších zákonov účinného do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozporžiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podaným návrhom na začatie konania, sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi náhrady majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup
v súlade s ustálenou súdnou praxou možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
ustanoveného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý súvisí

s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz
vo vydanom rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu,
tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo
jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 24/2004/.

Z vykonaného dokazovania a priloženého exekučného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom súd
zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09.12.2010,
pričom tunajší súd zamietol jeho žiadosť o vydanie poverenia uznesením zo dňa 15.02.2011 z dôvodu,
že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok obsahoval neprijateľnú podmienku. Následne na základe
podaného odvolania zo strany navrhovateľ odvolací súd uznesením zo dňa 31.5.2011 rozhodnutie o

zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom tunajší súd dňa
12.9.2011 vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučné konania naďalej
trvá a nebolo doposiaľ preukázané, že by takéto konanie bolo ukončené. Podľa názoru súdu nebolo
porušené žiadne zákonné ustanovenie exekučného poriadku platného a účinného

- 8 - 10C 108/2012

v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia, pretože v tom čase podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011 lehota 15 dní na vydanie poverenia neplatila

na exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda sa nevzťahovala na
rozhodcovské rozsudky, pričom podkladom v tomto exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok.
Účelom zmeny takejto úpravy bolo, aby súdy mali dostatok času na posúdenie určitých typov
exekučných titulov /rozhodcovských rozsudok a notárskych zápisníc/ za účelom ich preskúmania či
neobsahujú plnenia priznané na podklade neprijateľných podmienok v spotrebiteľských veciach nakoľko

v minulosti nebolo presne určené či takéto tituly v exekučnom konaní možno v spotrebiteľských veciach
preskúmavať. Keďže nebola daná zákonná lehota pre rozhodnutie v prípade rozhodcovských rozsudkov
ožiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcietaksúddospelknázoru,žezostranyexekučného
súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Súd ďalej zistil, že exekučný súd rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia dňa 15.2.2011, teda dva mesiace po podaní takejto žiadosti, pričom išlo podľa

názoru súdu o primeranú lehotu, ktorou nedošlo k prieťahom v exekučnom konaní. Súd tiež poukazuje
na skutočnosť, že nebolo tiež zistené, že by predseda exekučného súdu, resp. Ústavný súd SR v tejto
veci konštatoval akékoľvek prieťahy v konaní z ktorých odvodzoval navrhovateľ svoj nárok. Súd pri
výkladepojmuzbytočnéprieťahypodľazák.č.514/2003Z.z.vychádzalzustálenejjudikatúryÚstavného
súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a to z pojmu právo na prejednanie veci v primeranej

lehote, pretože medzi právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie
veci v primeranej lehote niet zásadných odlišností. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu ,
dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že postup všeobecného
súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy. Z tohto vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu a pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať
materiálne. Okrem toho exekučný súd z dôvodu podaného odvolania a následne v intenciách právneho
názoru odvolacieho súdu vydal poverenie a to dňa 12.9.2011. Exekučný súd tak nezmaril navrhovateľovi
možnosť vymáhať jeho pohľadávku voči dlžníkovi tým, že právoplatným rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o vydanie poverenia tak došlo k vytvoreniu prekážky res iudicata ako tvrdí navrhovateľ nakoľko

takéto rozhodnutie o zamietnutí vydania poverenia bolo zrušené. Navrhovateľ tak mohol pokračovať v
exekučnom konaní na podklade vydaného poverenia a vymáhať svoj nárok a nebolo mu tak postupom
súdu znemožnené vymáhanie jeho pohľadávky. Pokiaľ ide o uplatnenie náhrady skutočnej škody, tak
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody a nebola tiež splnená zákonnápodmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu. Okrem toho
pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že nie sú dané dôvody na priznanie
náhrady v peniazoch a prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by

sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ pri vyčíslení nemajetkovej ujmy vychádzal
len zo všeobecných tvrdení bez toho, aby výšku nemajetkovej ujmy akýmkoľvek spôsobom odôvodnil.
Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy hoci
sa exekučné konanie sa naďalej vedie a nie je doposiaľ zrejmé, či vôbec došlo k takým následkom
ako tvrdí navrhovateľ. Navrhovateľ ako podnikateľský subjekt, ktorý vykonával poskytovanie úverov ako

svoju podnikateľskú činnosť, si sám nesie

- 9 - 10C 108/2012

riziká spojené s neplnením si povinností vyplývajúcich z uzavretých zmlúv. Keďže navrhovateľ

nepreukázal, že by činnosťou súdu v danom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázalvznikanivýškuskutočnejškody,aninemajetkovejujmyaneexistujetuanipríčinnásúvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15-dňovej
lehoty, resp. zamietol žiadosť na vydanie poverenia a uplatnenou majetkovou škodou a majetkovou
ujmou, súd zamietol takýto návrh v celom rozsahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. , pretože odporca mal úspech v celom
rozsahu, avšak aj keď si trovy konania uplatnil žiadne trovy si v zákonnej lehote nevyčíslil a ani mu

nevyplývajú zo súdneho spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3
vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali

písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.