Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 15, 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/6/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711200199
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5711200199.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľa: V. E., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E. V. XXXX/XX, XXX XX Y. Y., vedľajší účastník na strane navrhovateľa: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 421766778, so sídlom ul. Važecká č. 16, 080 05 Prešov, proti
odporcovi: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36234176, so sídlom ul. Teplická č. 7434/147, 921 22
Piešťany, právne zastúpený spoločnosťou In Medias Res, s.r.o., ul. Františkánska č. 22, 917 01 Trnava,
v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 1 951,98 € a o náhradu nemajetkovej ujmy 600,- €, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.912,11 € sa zamieta.

II. Návrh navrhovateľa na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 600,- € sa zamieta.

III. O trovách konania súd rozhodne osobitne.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 12.01.2011, navrhovateľ uplatnil právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 951,98 €. Tvrdil, že na základe úverovej zmluvy zo dňa
27.06.2003, ktorú uzavrel s odporcom, vyčerpal peňažné prostriedky vo výške 995,82 € a za poskytnutie
týchto peňažných prostriedkov zaplatil celkove sumu 2 948,80 €. Žiadal, aby mu odporca rozdiel medzi
týmito dvoma sumami vo výške 1 951,98 € vydal ako bezdôvodné obohatenie, pretože zmluva o úvere

bola neplatná z dôvodu veľkého množstva neprijateľných zmluvných podmienok a mnohých klamlivých
praktík a neobsahovala údaj o výške úroku za poskytnutie úveru a ani ročnú percentuálnu mieru
nákladov.

Navrhovateľ si na základe § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa uplatnil
aj právo na primerané finančné zadosťučinenie, pretože jeho práva ako spotrebiteľa boli hrubým
spôsobom porušené. Argumentoval tým, že odporca porušil jeho práva a riadne ho neinformoval o

cene poskytovanej peňažnej služby (§ 12 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa) a vystavil ho
značnému stresu, pretože neustále od neho požadoval platby, ktoré mu nepatrili. Podľa navrhovateľa
odporca nemal právo na zaplatenie úrokov za poskytnutie úveru a ani úrokov z omeškania, pretože
úverová zmluva bola neplatná. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca práva a povinnosti z úverovej
zmluvy postúpil na spoločnosť so sídlom na Britských Panenských ostrovoch v Karibskom mori, čo mu
podstatne sťažilo a znemožnilo uplatnenie svojich práv. Uviedol, že jeho zamestnávateľ Ž. N. V., mu
vykonával zrážky z jeho mzdy na základe neplatnej úverovej zmluvy a neplatnej dohody o zrážkach zo

mzdy. Časť týchto zrážok zamestnávateľ vykonával, aj keď na ne odporca právo nemal. Takýto postup
považoval navrhovateľ za nemorálny.Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 26.04.2011, v ktorom uviedol, že
v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia nie je pasívne legitimovaný, pretože pohľadávku zo
spornej úverovej zmluvy postúpil na iný subjekt, a to už v roku 2004. Uviedol, že úverové podmienky,

ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere obsahujú úroky a poplatky, ktoré sa navrhovateľ zaviazal platiť.
Povinnosť uvádzať v úverovej zmluve ročnú percentuálnu mieru nákladov vznikla až na základe Zákona
č. 568/2007, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2008. Odporca poukázal aj na to, že dohoda o zrážkach
zo mzdy, ktorú účastníci uzatvorili podľa
§ 551 Občianskeho zákonníka, bola uzatvorená v súlade s právom, a preto ju nie je možné považovať

za neplatnú. Podľa odporcu uzatvorenie takejto dohody nespôsobilo značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. Odporca sa ďalej vyjadril k dohodnutým platobným podmienkam
v súvislosti s používaním variabilného symbolu, k dohodnutým povinnostiam na vrátenie preplatku,
ako aj k podmienkam predčasného splatenia úveru spotrebiteľom. Žiadal, aby súd návrh na vydanie
bezdôvodného obohatenia zamietol, pretože takýto nárok navrhovateľ nepreukázal a namietal aj
premlčanie tohto práva. Zároveň žiadal, aby súd zamietol aj uplatnený nárok na zaplatenie finančného

zadosťučinenia, pretože navrhovateľ dostatočným spôsobom tento nárok nepreukázal.

Rozsudkom č.k. 21C/6/2011 zo dňa 13.03.2012 súd určil, že sporná úverová zmluva o poskytnutí
úveru č. XXXXXXXXXXX zo dňa 27.06.2003, uzavretá medzi účastníkmi, je neplatná. Návrh, ktorým
navrhovateľ žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.951,98 € súd zamietol, a odporcovi

priznal právo na zaplatenie finančného zadosťučinenia v rozsahu 300,- €. Návrh navrhovateľa na
finančné zadosťučinenie v rozsahu 300,- € zamietol.

Krajský súd uznesením č.k. 8Co/306/2012-387 zo dňa 25.03.2013, rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd nemohol určiť samostatným

výrokom neplatnosť spornej úverovej zmluvy bez toho, aby bol takýto nárok navrhovateľom uplatnený,
aj keď takýto nárok navrhovateľa vyplýva z obsahu jeho návrhu na začatie konania. Platnosť spornej
zmluvy mal súd posudzovať len ako otázku predbežnú, a preto súd v napadnutom rozsudku prisúdil
navrhovateľovi viac, než ako sa on domáhal. Krajský súd ďalej uviedol, že odôvodnenie zrušeného
rozsudku v časti, ktorým súd priznal navrhovateľovi nemajetkovú ujmu nie je v súlade s ustanovením §

157 ods. 2 O.s.p.. Podľa krajského súdu mal okresný súd posúdiť, či bezdôvodné obohatenie nezískal
odporca úmyselne vo väzbe na plynutie desaťročnej premlčacej doby ( § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ).

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinami založenými v spise.

Účastníci dňa 27.06.2003 uzatvorili úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a
používaní platobnej karty. V zmluve dohodli výšku úverového rámca 995,81€ s tým, že navrhovateľ bude
poskytnutý úver splácať mesačne sumou 39,83 €.

Podľa výpisov z účtovnej evidencie odporcu, navrhovateľ vyčerpal dohodnutý úverový rámec vo výške
1 082,14 €. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že úver čerpal vo výške 995,82 € tak,
ako bol dohodnutý. Podľa účtovnej evidencie navrhovateľ zaplatil odporcovi celkovo sumu 278,82 €. Do
tejto sumy navrhovateľ nezahrnul úhradu poplatku za výber z bankomatu, mesačný poplatok za vedenie
účtu, sankčné úroky, zmluvnú pokutu, ani úroky. Navrhovateľ zaplatil odporcovi sedem dohodnutých

splátok, pričom prvú splátku zaplatil dňa 14.08.2003 a poslednú dňa 27.05.2004. Po uvedenom dátume
navrhovateľ svoj záväzok z úverovej zmluvy prestal plniť. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi
sporné.

Odporca dňa 10.07.2002 uzatvoril s Č. K. N., rámcovú poistnú zmluvu č. XXXXXXXX-XX o poistení

úverov. Predmetom poistenia bol aj sporný úver medzi účastníkmi. Podľa tejto zmluvy sa poistenie
vzťahuje na zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorené medzi
poisteným a dlžníkom z úveru. Podľa tejto zmluvy poistnou udalosťou je vznik majetkovej ujmy odporcu,
ku ktorej došlo v dôsledku neplnenia záväzkov dlžníkom zo zmluvy o úvere. Navrhovateľ si záväzok
zo spornej úverovej zmluvy ( vrátiť poskytnutú sumu 995,82 € ) neplnil, a preto odporca uplatnil voči

poisťovni právo na poistné plnenie na základe poistnej zmluvy a poisťovňa mu zaplatila namiesto
navrhovateľa dlh zo spornej úverovej zmluvy vo výške 35 915,67 Sk (1 192,18 €), a to dňa 23.09.2004.
Podľa dohody uvedenej v článku 12.4. poistnej zmluvy, vyplatením poistného plnenia prechádzajú
všetky práva a povinnosti z poistnej zmluvy o úvere na poisťovňu. Veriteľ (v tomto spore odporca)ako postupiteľ sa zaviazal, že o postúpení upovedomí dlžníka (v tomto spore navrhovateľa). Keďže
poistné plnenie bolo odporcovi poukázané dňa 23.09.2004, týmto dňom sa stala vlastníkom spornej
pohľadávky Č. K. N., M.. N.. Listom zo dňa 19.12.2005 odporca, a zároveň aj Č. K. N., M.. N.., oznámila

navrhovateľovi, že dňa 16.09.2004 bola pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi vo výške 35 915,67
Sk postúpená na Č. K. N., M.. N... Poisťovňa túto pohľadávku postúpila dňa 07.12.2005 v plnom
rozsahu na spoločnosť DEPTINVEST LIMITED, registračné číslo 609191 so sídlom Pasea Estate,
Road Town, Tortola, British Virgin Islands. V tomto liste bol navrhovateľ žiadaný, aby všetky plnenia zo
spornej úverovej zmluvy posielal na účet nového veriteľa, číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX. Oznámenie

o postúpení pohľadávky navrhovateľovi doručila aj spoločnosť APS Slovakia, a.s., a to listom zo dňa
19.12.2005. V tomto liste navrhovateľovi oznámila číslo účtu a variabilný symbol pre platby na dlh z
úverovej zmluvy. Podľa tohto oznámenia dlh navrhovateľa ku dňu 14.11.2005 bol 35 915,67 Sk. Týmto
listomspoločnosťoznámilanavrhovateľovi,žebolapoverenásprávouavymáhanímspornejpohľadávky.
Listom zo dňa 07.04.2008 správca spornej pohľadávky, spoločnosť APS Slovakia, a. s., oznámila
zamestnávateľovi navrhovateľa Ž. N. V., že spravuje pohľadávku spoločnosti DEPTINVEST LIMITED z

úverovejzmluvyčísloXXXXXXXXXX,ktorúpôvodneuzatvorilaspoločnosťHomeCreditSlovakia,a.s.,s
navrhovateľom. V liste informovala o postúpení tejto pohľadávky, ktorá ku dňu 07.04.2008 predstavovala
sumu 57 973,80 Sk. V prílohe tohto listu spravujúca spoločnosť predložila dohodu o zrážkach zo mzdy
a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2005. Navrhovateľ vypovedal, že oznámenie o
postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2005, ktoré podpísal odporca a Č. K. - N., M..N.. mu bolo doručené

prostredníctvom jeho zamestnávateľa Ž. N., a to až koncom roku 2009. Zamestnávateľ navrhovateľa Ž.
N. V., na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy, zrazil zo mzdy navrhovateľa celkovo sumu 2 629,11
€ a poukázal ju na účet spravujúcej spoločnosti APS Slovakia, a. s., číslo 255045913/7500.

Prvá splátka dlhu z úveru zo spornej úverovej zmluvy bola prostredníctvom zamestnávateľa

navrhovateľa - Ž. N. zaslaná na účet nového majiteľa pohľadávky spoločnosti DEPTINVEST LIMITED,
vedený v Č.D. Q. G., M..N.., číslo účtu: XXXXXXX/XX/XXXX, a to dňa 12.05.2008. Posledná z celkových
33 splátok vo výške 79,67 € bola poukázaná na účet nového majiteľa pohľadávky dňa 12.01.2011. Z
uvedeného vyplýva, že ak sa niekto bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa, nebol to odporca, ale
spoločnosti DEPTINVEST LIMITED. Pretože sporná úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov (bola

uzatvorená v rozpore s ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch ), vzniklo navrhovateľovi voči
spoločnosti DEPTINVEST LIMITD právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zaplatených
úrokovzaposkytnutieúveruainýchpoplatkovuplatňovanýchnazákladespornejúverovejzmluvy.Právo
spoločnosti DEPTINVEST LIMITED vymáhať voči navrhovateľovi právo na vrátenie neuhradenej časti
istiny úveru 717,- € ostalo zachované ( 995,28 € mínus 278,82 € = 717,- € ).

Časť dlhu zo spornej úverovej zmluvy splnil navrhovateľ priamo odporcovi vo výške 278,82 € a
prostredníctvom svojho zamestnávateľa zaplatil na účet APS Slovakia, a. s., a to v prospech spoločnosti
DEPTINVEST LIMITED sumu 2 629,11 €, celkovo teda na dlh z úverovej zmluvy navrhovateľ zaplatil
sumu 2 907,93 €. Podľa účtovnej evidencie navrhovateľ čerpal úver vo výške 1 082,14 €. Rozdiel medzi

celkovo zaplatenou sumou 2 907,93 € a sumou poskytnutého úveru 1 082,14 € predstavuje sumu 1
825,79 €. Navrhovateľ tvrdil, že úver čerpal len vo výške 995,82 € a rozdiel medzi celkovo zaplatenou
sumou 2 907,93 € a touto sumou predstavuje sumu 1 912,11 €. V návrhu na začatie konania pôvodne
žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.951,98 €. Tento návrh v časti o zaplatenie 39,87
€ vzal so súhlasom odporcu späť a žiadal konanie zastaviť. Následne súd konanie o zaplatenie tejto

sumy uznesením Okresného súdu Martin č.k. 21C/6/2011-423 zo dňa 07.02.2012 zastavil. Navrhovateľ
žiadal, aby mu súd sumu 1.912,11 € priznal na základe bezdôvodného obohatenia a tvrdil, že sporná
úverová zmluva je neplatná, pretože obsahuje veľké množstvo neprijateľných podmienok. Sumu, ktorú
navrhovateľ zaplatil na dlh z úveru vo výške 995,82 €, považoval za opodstatnenú a rozdiel 1 912,11
€ požadoval za bezdôvodné obohatenie. Táto suma predstavovala rôzne úroky, poplatky a pokuty, na

ktoré odporcovi na základe neplatnej úverovej zmluvy právo nevzniklo.

V čase, keď účastníci uzatvorili spornú zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.06.2003, platil na
Slovensku Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 2 písm. a) tohto zákona, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky úveru, alebo
k inej právnej forme.Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci podnikania.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský

úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c/, g/ citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 43 Občianskeho zákonníka, obsahuje okrem iného cenu tovaru, alebo
poskytnutej služby ( úrok za poskytnutie úveru ) a ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ak ročná
percentuálna miera nákladov v úverovej zmluve nie je uvedená, považuje sa spotrebiteľský úver za

bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje cenu poskytovanej
služby, teda výšku úroku za poskytnutie úveru, nemôže veriteľ, teda poskytovateľ úveru požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Bolo preukázané, a medzi účastníkmi to nebolo sporené, že úverová zmluva neobsahuje údaj o cene
poskytovanej finančnej služby ( úrok za poskytnutie úveru ). Z tohto dôvodu nemôže odporca požadovať
od navrhovateľa úroky, alebo iné poplatky, pretože nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené ( §
4 ods. 2 písm. c/, § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch ).

Podľa citovaného ustanovenia § 4 súd určuje, že sporný spotrebiteľský úver, ktorý vznikol medzi
účastníkmi na základe úverovej zmluvy zo dňa 27.06.2003, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Z týchto dôvodov je predbežné rozhodovanie o tom, že celá sporná zmluva je neplatná, nadbytočné a
pre rozhodnutie o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nemá žiadny praktický význam, a na

takéto rozhodnutie nie je daný naliehavý právny záujem.

Navrhovateľovi voči odporcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nevzniklo, a to z viacerých
dôvodov.

Odporca svoju pohľadávku zo spornej úverovej zmluvy dňa 23.09.2004 postúpil na Č. K., M..N... Podľa
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, môže veriteľ postúpiť svoju pohľadávku
len ak to pripúšťa osobitný predpis, t.j. Občiansky zákonník. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené ( právo zo

zabezpečenia záväzku ). Možnosť postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľského úveru pripúšťal aj zákon
o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade k postúpeniu pohľadávky zo spornej úverovej zmluvy
došlo preto, že navrhovateľ si neplnil záväzky z úverovej zmluvy. V dôsledku neplnenia záväzkov zo
strany odporcu došlo k poistnej udalosti a poisťovňa dňa 23.09.2004 zaplatila za navrhovateľa celý dlh z
úverovej zmluvy voči odporcovi, čím podľa dohodnutých zmluvných poistných podmienok prešli všetky

práva a povinnosti z tejto úverovej zmluvy na poisťovňu. Tieto skutočnosti preukazujú, že postúpenie
pohľadávky na poisťovňu nebolo odporcom zavinené, a z toho dôvodu nemohlo byť ani úmyselné.
K vzniku poistnej udalosti a následného postúpenia spornej pohľadávky došlo v dôsledku porušenia
záväzkov, ktoré zavinil navrhovateľ. Navrhovateľ vrátil odporcovi len malú časť z poskytnutej sumy
úveru a to 278,82 €. V čase postúpenia pohľadávky bol navrhovateľ dlžný odporcovi istinu úveru vo

výške 717,- €.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol.Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje ak bolo prijaté
plnenie premlčaného dlhu.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal.

Ak by splátka časti istiny úveru vo výške 278,82 € bola kvalifikovaná ako bezdôvodné obohatenie
na strane odporcu, toto právo vzhľadom na námietku odporcu o premlčaní nároku zaniklo uplynutím
trojročnej objektívnej lehoty, ktorá sa počíta odo dňa, keď sa toto právo mohlo uplatniť prvýkrát.
Navrhovateľ zaplatil odporcovi šesť splátok istiny úveru, a to dňa 14.08.2003 vo výške 39,83 €, dňa
10.10.2003 v výške 39,83 €, dňa 14.10.2003 vo výške 39,83 €, dňa 12.12.2003 vo výške 79,67 €, dňa

09.01.2004 vo výške 39,83 € a dňa 27.05.2004 sumu 39,83 €. Premlčacia lehota na uplatnenie každej
z týchto splátok sa počíta zvlášť. K premlčaniu poslednej splátky, ktorá bola odporcovi zaplatená dňa
27.05.2004, došlo dňa 27.05.2007. Návrh na začatie konania podal navrhovateľ dňa 12.01.2011.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Vzhľadom na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch je špeciálny predpis, použijú sa jeho ustanovenia
prednostne, pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniami tretej časti Obchodného
zákonníka.

Povinnosť Slovenska zmenou legislatívnej úpravy chrániť spotrebiteľov vznikla ešte pred jeho vstupom
do Európskej únie. Základom právnej ochrany spotrebiteľov na Slovensku je Smernica rady (ES) č.
93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu k úverom to bola Smernica rady (ES) č. 87/102/EHS zo dňa
22.12.1986. Citované smernice boli prebrané do vnútroštátneho zákonodarstva Zákonom č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Príloha č. 3 tohto zákona obsahuje zoznam preberaných právnych
aktov Európskych spoločenstiev aj Európskej únie. Medzi týmito preberanými aktami je aj Smernica
rady (ES) č. 87/102/EHS zo dňa 22.12.1986. Táto smernica o spotrebiteľských úveroch bola zmenená
smernicou rady Európskych spoločenstiev č. 2008/48/ES zo dňa 23.04.2009. Do vnútroštátneho
zákonodarstva bola prevzatá Zákonom č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a je uvedená v prílohe

č. 1 k tomuto zákonu. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do vnútroštátne
právnej úpravy, je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji
tovaru, alebo pri poskytovaní finančných a iných služieb. Z tohto dôvodu právna úprava spotrebiteľských
zmlúv obsahuje určité odchýlky od úpravy ostatných záväzkových vzťahov, ktoré spočívajú na zásade
zmluvnej autonómie a rovnosti strán. Do právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv sa takto premieta snaha

zákonodarcu vyrovnávať faktickú nerovnováhu, ktorá vznikla tým, že na druhej strane zmluvného vzťahu
je profesionálny účastník.

Vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré dodávatelia uzavreli so spotrebiteľmi pred nadobudnutím
účinnosti Zákona č. 150/2004 Z.z., teda pred 01.04.2004, sa podľa ustanovenia § 879f ods. 3 a 4

Občianskeho zákonníka, spravujú novými ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa.

Podľa§879fods.3Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvyuzatvorenépreddňomnadobudnutia
účinnosti tohto zákona, sa musia dať do súladu s týmito ustanoveniami, do troch mesiacov odo dňanadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda do 30.06.2004. Ďalšie zákony, ktorým bola rozšírená ochrana
spotrebiteľa, ako to Zákon č. 250/2007 Z.z. a Zákon č. 129/2010 Z.z. a to vo vzťahu k ustanoveniam o
ochrane spotrebiteľa, zavádzajú nepravú spätnú pôsobnosť (§ 879j Občianskeho zákonníka a § 879m

Občianskeho zákonníka).

Od 23.09.2004 odporca nebol vlastníkom spornej pohľadávky z úverovej zmluvy, a ohľadne obsahu tejto
zmluvy nemohol nič vykonať. Keď sa sporná zmluva uzatvárala ustanovenie § 4 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch predpisovalo náležitosti spotrebiteľskej zmluvy len príkladom. Až novela

tohto zákona č. 568/2007, účinná od 01.01.2008, kogentne určovala čo zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať. V tom čase už práva a povinnosti z úverovej zmluvy odporcovi nepatrili, a nebolo
možné od neho požadovať, aby obsah úverovej zmluvy ( po dohode s navrhovateľom ) zmenil v súlade
s novou prísnejšou právnou úpravou. K postúpeniu práv a povinností na Č. K., M..N.. nedošlo v
dôsledku úmyselného konania navrhovateľa, ale v dôsledku zavinenia odporcu, ktorý svoje záväzky
zo zmluvy neplnil. Navrhovateľ zaplatil odporcovi len časť istiny úveru. Úroky za poskytnutie úveru,

úroky z omeškania a iné poplatky podľa tejto spornej zmluvy, navrhovateľ odporcovi nezaplatil. Úroky za
poskytnutie úveru, úroky z omeškania a iné súvisiace dohodnuté poplatky platil navrhovateľ spoločnosti
DEPTINVEST LIMITED. Táto spoločnosť by vzhľadom na to, že sporná úverová zmluva sa považuje za
bezúročnú a bez poplatkov, mohla byť nositeľom povinnosti tieto sumy z titulu bezdôvodného obohatenia
navrhovateľovi vydať.

Práva a povinnosti zo spornej úverovej zmluvy postúpil odporca na Č. K. - N., M.. N.., a to dňa
23.09.2004. Navrhovateľ zaplatil odporcovi v období od 04.08.2003 do 27.05.2004 na dlh z úverovej
zmluvy šesť splátok v celkovej sume 278,82 €. Navrhovateľ uplatnil ako nárok na bezdôvodné
obohatenie len tú sumu, ktorá prevyšovala ním čerpaný úver vo výške 995,82 € (v skutočnosti

navrhovateľ čerpal 1 082,14 €). Právo na zaplatenie istiny úveru 995,82 €, ani sumu 278,82 €, ktorou
navrhovateľ z časti tento dlh odporcu splatil, neuplatňoval. Z tohto hľadiska je posudzovanie otázky
premlčania práva na vrátenie sumy 278,82 € nadbytočné. Navrhovateľ uplatnil nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 1 912,11 € (2 907,93 € - 995,82 € = 1 912,11 €). Okrem sumy 278,82
€, ktorú zaplatil navrhovateľ odporcovi, zaplatil navrhovateľ na dlh z úverovej zmluvy aj sumu 2 629,11 €,

a to spoločnosti DEPTINVEST LIMITED, ktorá má sídlo na Britských panenských ostrovoch v Karibskom
mori (2 907,13 € - 278,82 €). Odporcovi pohľadávka zo spornej úverovej zmluvy nepatrí už od roku 2004.
Navrhovateľ zaplatil novému majiteľovi pohľadávky, spoločnosti DEPTINVEST LIMITED sumu 2 629,11
€, a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy prostredníctvom zamestnávateľa navrhovateľa Ž. N. V.,
a to v období od apríla 2008 do decembra 2011.

Aktívne legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor
koho bolo bezdôvodné obohatenie získané. Je povinnosťou navrhovateľa preukázať, že odporca
je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Bolo preukázané, že navrhovateľ sumu 2 629,11€ zaplatil spoločnosti DEPTINVEST

LIMITED a nie odporcovi. To znamená, že pasívne legitimovaným na uplatnenie práva navrhovateľa na
vydanie bezdôvodného obohatenia by mohla byť spoločnosť DEPTINVEST LIMITED, ale nie odporca. Z
týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi vo výške
1.912,11 € zamietol.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva, alebo
povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zodpovedá.

Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase, keď účastníci spornú úverovú zmluvu podpisovali
( 27.06.2003 ), neukladal povinnosť uviesť v zmluve cenu poskytovanej služby, ani ročnú percentuálnu
mieru nákladov. Neuvedenie týchto skutočností však sankcionoval. Ak zmluva tieto náležitosti

neobsahuje, navrhovateľovi nárok na zaplatenie úroku za poskytnutie úveru nevznikne. Až novela
zákona o spotrebiteľských úveroch
č. 568/2007, účinná od 01.01.2008, sprísňovala podmienky obsahu úverových zmlúv a ukladala
účastníkom povinnosť v zmluve uviesť výšku úroku za poskytnutie úveru ( cena finančnej služby )a ročnú percentuálnu mieru nákladov. Povinnosť prispôsobiť obsah spornej úverovej zmluvy novým
sprísneným podmienkam tak, ako to vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka, odporca realizovať
nemohol, pretože sporná pohľadávka mu od 23.09.2004 nepatrila. Na základe poistnej zmluvy, ktorú

odporca uzatvoril s Č. K. - N., M..N.., došlo k postúpeniu pohľadávky na túto poisťovňu. K postúpeniu
pohľadávky došlo zavinením navrhovateľa, ktorý záväzok z úverovej zmluvy neplnil, v dôsledku čoho
nastala poistná udalosť a poisťovňa odporcovi majetkovú ujmu, ktorá mu vznikla neplnením záväzkov
navrhovateľa z úverovej zmluvy, zaplatila ako poistné plnenie. Ak by si navrhovateľ svoje záväzky riadne
plnil, k postúpeniu pohľadávky na Č. K. by nedošlo. Č. K.Ť. - N., M..N.. pôsobí na poisťovacom trhu

aj v súčasnosti, a ak by navrhovateľovi vznikli nároky z postúpenej úverovej zmluvy, tieto nároky si
voči nej mohol úspešne uplatniť. Vymáhateľnosť pohľadávky navrhovateľa na vrátenie bezdôvodného
obohatenia voči Č. K.Q. - N., M..N.. sa nezhoršila. Postúpenie pohľadávky z úveru v nadväznosti
na poistné plnenie, je štandardným postupom, ktorý zabezpečuje prehľadnosť poistného vzťahu a
preventívne pôsobí proti poistným podvodom.

Za konanie Č. K. - N., M..N.., ktorá pohľadávky zo spornej úverovej zmluvy postúpila dňa 14.11.2005
na spoločnosť DEPTINVEST LIMITED, registračné číslo 609191 so sídlom Pasea Estate, Road
Town, Tortola, British Virgin Islands v Karibskom mori, odporca nemôže niesť zodpovednosť. V roku
2003, keď účastníci spornú úverovú zmluvu uzatvárali, si odporca dal majetkovú ujmu, ktorá by
mu vznikla neplnením záväzku z úverovej zmluvy poistiť. V tom čase ešte nebolo na Slovensku

rozšírené a zaužívané postupovanie pohľadávok na firmy so sídlom na vzdialených ostrovoch, s cieľom
majetkovo zvýhodniť tieto obchodné spoločnosti. Pohľadávky firmy so sídlom na vzdialenom ostrove
v oceáne sú prostredníctvom splnomocnených zástupcov na území Slovenska vymáhateľné, ale
pohľadávky subjektov so sídlom na území Slovenska voči takýmto firmám ( napríklad právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia ), sú nevymožiteľné. Tento podvod v tom čase

( 27.06.2003 ) ešte zaužívaný nebol, a odporca ho nemohol predpokladať a predvídať. Podľa názoru
súdu, ak si odporca dal svoje právo na vrátenie úveru poistiť s tým, že v prípade vzniku poistnej udalosti,
v dôsledku nesplácania úveru, bude pohľadávka z úverovej zmluvy postúpená na poisťovňu, konal v
dobrej viere a nemal žiadny záujem navrhovateľa poškodiť, a toto konanie odporcu nemohlo byť príčinou
nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa.

Pri rozhodovaní o priznaní nemajetkovej ujmy, súd prihliadol aj na nedbalé správanie sa navrhovateľa,
od ktorého je objektívne potrebné požadovať určitú mieru starostlivosti a ostražitosti pri podpisovaní
zmluvy. Spotrebiteľskú zmluvu nemôže spotrebiteľ podpísať bez toho, aby si ju prečítal.

Ak navrhovateľovi nemajetková ujma vznikla, zapríčinil si ju sám, pretože ak by si svoje záväzky z
úverovej zmluvy riadne a včas plnil, nedošlo by k vzniku poistnej udalosti a práva a povinnosti zo
spornej úverovej zmluvy by neboli na poisťovňu postúpené. Od odporcu si navrhovateľ požičal sumu
995,82 €, a zaplatil mu len 278,82 €. Len na istine úveru mu voči odporcovi vznikol v roku 2004
dlh vo výške 717,- €. Poslednýkrát navrhovateľ dohodnutú splátku úveru 39,83 € zaplatil odporcovi

27.05.2004. Svoj dlh z úverovej zmluvy začal navrhovateľ splácať až od 12.05.2008, teda po uplynutí
štyroch rokov, a to len na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril s odporcom, a ktorú nový
majiteľ pohľadávky predložil jeho zamestnávateľovi Ž.D. N., v Bratislave. Až na základe tejto dohody
o zrážkach zo mzdy uzatvorenej podľa § 551 Občianskeho zákonníka, navrhovateľ svoj dlh z úverovej
zmluvy zaplatil. Podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa poslednú splátku vo výške 79,67 € na dlh z úveru

zaplatil dňa 02.01.2011.

Uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka považuje súd zo
strany účastníkov za legitímne. Jedná sa o jeden z viacerých prostriedkov zabezpečenia záväzkov.
Zabezpečovacie prostriedky ( § 544 až § 558 Občianskeho zákonníka) slúžia na dosiahnutie väčšej

istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú účastníci uzatvorili, spornú
pohľadávku z úverovej zmluvy nielen zabezpečovala, ale na jej základe mohla byť aj uspokojená.

Navrhovateľ začal obsah spornej úverovej zmluvy namietať až po tom, čo sa dostal do finančných
ťažkostí. Finančná tieseň a neschopnosť plniť si svoje záväzky nemôže byť dôvodom pre uplatnenie

práva na nemajetkovú ujmu. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa na nemajetkovú ujmu vo výške
600,- € zamietol.Zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje neuvedenie úroku za poskytnutie úveru, alebo ročnej
percentuálnej miery nákladov v úverovej zmluve tým, že v takýchto prípadoch sa považuje úver za
bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu nepovažuje súd za správne, aby z toho istého dôvodu

zaviazal odporcu aj ďalšou sankciou, a to povinnosťou nahradiť nemajetkovú ujmu.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh z pravidla
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania,
alebo z väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na to, že sa jedná o zložitý spotrebiteľský spor, v ktorom si navrhovateľ uplatnil nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia, a zároveň aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, súd rozhodol
tak, že o trovách konania rozhodne osobitne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie
exekúcie.