Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/217/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712219721
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712219721.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci žalobcu: ZARGO
Michalovce, spol. s.r.o., so sídlom Farska 32, 071 01 Michalovce, IČO 31 676 359, právne zastúpený
JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom so sídlom Nám. Slobody 3, 071 01 Michalovce, proti
žalovanému v rade 1/: M. A., bytom B. X, PSČ: XXX XX a žalovanému v rade 2/: K. W., bytom I. X,
036 01 Martin, obaja právne zastúpení JUDr. Milanom Hablákom, advokátom so sídlom v Martine, M.
R. Štefánika 48, v konaní o zaplatenie 15.933,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
6.638,75 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne zo sumy 6.638,75 Eur odo dňa
13.3.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal proti žalovaným v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 15.933,- Eur so zákonným ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúcom po dni doručenia
návrhu žalovaným v rade 1/ a 2/ do zaplatenia a trovy konania.

V žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 2.3.2007 uzatvorenej medzi
žalobcom a spol. SALIM v.o.s., dodával žalobca tejto spoločnosti mraziace boxy a mraziarensky tovar.
Dňa 8.12.2009 došlo k ukončeniu spolupráce so spol. SALIM v.o.s. výpoveďou zo strany žalobcu.
Žalovaní v rade 1/ a 2/ boli v tom čase spoločníkmi spol. SALIM v.o.s., ktorá zmenila dňa 17.3.2010
právnu formu na s.r.o.
V čase vzniku záväzkov SALIM v.o.s. prevádzkovala činnosť ako verejná obchodná spoločnosť v zmysle
§ 86 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), za záväzky spoločnosti ručia žalovaní v rade 1/ a
2/ zo zákona, boli spoločníkmi v.o.s. od 28.1.1994 do 16.3.2010. Od 17.3.2010 boli vzhľadom na
zmenu právnej formy spoločnosti na s.r.o. spoločníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným, 30.12.2010
previedli obchodné podiely na Q..P..
Poukázal na čl. 9.10. a 13.3. zmluvy o obchodnej spolupráci a uplatňuje proti žalovaným v rade 1/ a 2/ za
nesplnenie povinnosti podľa čl. 9.10. v období od 1.1.2009 do 10.12.2009 zmluvnú pokutu vo výške
1.327,75 Eur - 12x 1.327,75 = 15.933,- Eur, dohodnutú v čl. 13.3. Zmluvnú pokutu uplatňuje v nižšej sume
ako bolo zmluvne dohodnuté. Nesplnenie povinnosti (9.10 zmluvy) spoločnosť SALIM v.o.s. nenamietala
vo vyjadrení k výpovedi v zmysle prílohy. Výzva žalobcu zo 16.11.2012 na zaplatenie zmluvnej pokuty
sa nepodarila doručiť spol. SALIM s.r.o., vzhľadom na už uvedené, preto uplatňuje s poukazom na §
306 OBZ zmluvnú pokutu titulom ručenia priamo voči bývalým spoločníkom. Spoločnosti SALIM s.r.o.

bola zaslaná výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie čl. 9.10 zmluvy. Zásielka sa vrátila z
výsledkom „adresát neznámy“. Už v konaní vedenom pod sp. zn. 16Cb/60/2010 pred Okresným súdom
Martin vyplynulo, že žalovaní v rade 1/ a 2/ previedli svoje obchodné podiely na p. Rigovú bez toho,
aby táto vôbec vedela, aké zmluvy uzavrela, pričom sama uviedla, že ona nie je žiadnou spoločníčkou
ani konateľkou spol. SALIM s.r.o. Pasívna legitimácia žalovaných v rade 1/ a 2/ je daná ust. § 86 druhá
veta OBZ.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení (č.l. 34-36) uviedli, že zmluvnú pokutu upravuje OBZ v
§ 300 až 302, kde jednoznačne odkazuje na režim Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 544 a
nasl. Nejedná sa o záväzok, ktorý by mal vyplývať zo zmluvy alebo iného právneho úkonu. Zmluvná
pokuta je v OBZ aj OZ riešená v časti zabezpečenia záväzkov, preto pokiaľ žalobca postupoval v zmysle
§ 306 OBZ, postupoval nesprávne. Takto mohol postupovať iba v prípade záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy. Zmluvná pokuta môže byť uplatnená voči osobe, ktorá sa k nej zaviazala a tiež musí, pokiaľ
ju neplní, vystupovať v prípadnom súdnom konaní na strane žalovanej právnická osoba, ktorá sa k
zmluvnej pokute zaviazala. V konaní musí byť preukázané, či nastali okolnosti dôvodné na vyúčtovanie
a zaplatenie zmluvnej pokuty, ku ktorej sa subjekt zo zmluvy o obchodnej spolupráci zaviazal. Týmto
subjektom v danom prípade je SALIM v.o.s., t.č. v právnej forme SALIM s.r.o. so sídlom 951 22 Alekšince
177, IČO: 31 955 648. Z tohto dôvodu nie sú žalovaní v rade 1/ a 2/ pasívne legitimovaní a nemôžu
byť účastníkmi tohto konania.
Uviedli, že zmluvná pokuta má akcesorickú povahu, ručenie v zmysle § 311 ods. 1 OBZ zaniká zánikom
záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. Ku dňu podania vyjadrenia nepodaním žaloby na dlžníka zanikla
premlčaním podstatná časť hlavného záväzku. V zmysle § 306 ods. 2 OBZ ručiteľ môže voči veriteľovi
uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník - žalobcovi ako veriteľovi zanikol
voči dlžníkovi SALIM v.o.s. nárok na vymáhanie časti záväzku, a to min. za obdobie od 1.1.2009 do
30.3.2009 premlčaním. Súčasne namietali nepríslušnosť súdu, nakoľko na konanie je príslušný súd
totožný so sídlom spoločnosti SALIM s.r.o., ktorým nie je OS Martin. K záväzku podľa čl. 9.10 uviedli, že
túto povinnosť žalobca voči spoločnosti SALIM s.r.o. nikdy nepožadoval a nebolo ani prakticky možné
ju plniť, lebo predajný systém neumožňoval predaj na konkrétneho zákazníka, ale všeobecný
predaj. Jednalo sa o ambulantný predaj, splnenie podmienky bolo podľa čl. 9.10, ktorá bola zabezpečená
zmluvnou pokutou, od počiatku nemožné, o čom účastníci zmluvného vzťahu vedeli. Jednalo sa iba o
formálnu dohodu, ktorej plnenie sa nebude nikdy požadovať. Žalovaní odmietajú v zmysle § 249 OZ
plnenie voči žalobcovi, čo však je predmetom konania voči subjektu SALIM s.r.o. K výške zmluvnej
pokuty podľa čl. 13.3 zmluvy uviedli, že v prípade opomenutia povinnosti, ktorá bola zabezpečená touto
zmluvnou pokutou, nemohla vzniknúť žalobcovi žiadna škoda a dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške
199.163,51 Eur (600.000,- Sk) ročne považujú za neprimerane vysokú vzhľadom k tomu, že bola iba
formálna a preto ju navrhli znížiť v zmysle § 301 OBZ na nulovú hodnotu. Na vysvetlenie uviedli, že sa
jednalo o cca 700 boxov, rozdelených do mnohých potravinových prevádzok vo viacerých okresoch
Žilinského kraja. Poukázali, že žalobca nikdy nevyúčtoval ani neuplatnil tento nárok. Namietli výpoveď
listom zo dňa 8.12.2009 s okamžitou účinnosťou, keď takáto forma ukončenia zmluvného vzťahu bola
upravená s trojmesačnou výpovednou lehotou. V prípade, že by sa jednalo o odstúpenie od zmluvy,
zanikajú právne účinky zmluvy v obchodných vzťahoch podľa § 351 ods. 1 OBZ momentom odstúpenia.
Všetky uvedené skutočnosti však súd musí skúmať vo vzťahu k spol. SALIM s.r.o., nie voči žalovaným
v rade 1/ a 2/.

Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich PZ, listinnými dôkazmi,
výsluchom svedkov a zistil:

Podľa výpisu z Obchodného registra (ďalej len „OR“) OS Nitra (č.l. 45) spol. SALIM v.o.s. zmenila právnu
formu od 17.3.2010 na SALIM s.r.o. Žalovaní v rade 1/ a 2/ boli spoločníkmi SALIM v.o.s. v období od
28.1.1994 do 16.3.2010 (č.l. 46) a od 17. 3. 2010 boli spoločníkmi SALIM s. r. o..
Žalobca listom zo dňa 8.12.2009 zaslal spol. SALIM v.o.s. výpoveď zmluvy (č.l. 4) s okamžitou
účinnosťou pre opakované porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy, najmä z ust. čl. 7.8, 9.6, 9.10,
9.11, 9.12, 10.1., že nebola rešpektovaná, a to opakovane, povinnosť zasielať pravidelný mesačný
súhrn o uskutočnených predajoch v zmysle čl. 9.8 uvedenej zmluvy, došlo k porušeniu bodu 10.1 zmluvy,
Dodatku k Zmluve o obchodnej spolupráci zo dňa 15.6.2009. Súčasťou je vypovedanie plnomocenstva
na konanie v mene žalobcu v súvislosti s umiestňovaním mraziacich boxov a podpisovaním zmlúv o
ich nájme.

Listom zo dňa 4.12.2009 (č.l. 6) SALIM v.o.s. na výpoveď zo zmluvy oznámila žalobcovi, že ku dňu
výpovede neexistovali vážnejšie problémy a nedostatky mimo rámca bežného obchodného styku a
uvádzajú skutočnosti ohľadne vrátenia faktúry, kde bola vyúčtovaná žalobcom poskytnutá zľava.
Na č.l. 7 a 8 sa nachádzajú kópie obálky s adresátom SALIM s.r.o., Alekšince 177 a odosielateľ JUDr.
Radoslav Soták, advokát Námestie slobody 3, Michalovce.
Dňa 2.3.2007 žalobca ako predávajúci a SALIM v.o.s. ako kupujúci podpísali Zmluvu o obchodnej
spolupráci podľa § 269 OBZ (č.l. 13-19).
Podľa čl. I. bod 1.1, predmetom zmluvy je obchodná spolupráca pri umiestňovaní a predaji zmrzlinových
výrobkov tretím osobám zo sortimentu firmy P.P.L „KORAL“ Józef Koral sp.j. Poľsko (ďalej len „KORAL“),
kde predávajúci má postavenie výhradného zástupcu a dovozcu firmy KORAL na území SR.
Podľa čl. I. bod 1.2, zmluva tiež upravuje podmienky opakovaných dodávok zmrzlinových výrobkov
KORAL (ďalej len „tovar“) pre kupujúceho zo sortimentu firmy KORAL dostupnom na území SR.
Špecifikácia sortimentu výrobkov KORAL dostupnom na trhu v SR tvorí prílohu tejto zmluvy. Sortiment
a množstvo jednotlivých dodávok tovaru kupujúci upresní písomnou objednávkou.
Podľa čl. 1. bod 1.3, zmluva upravuje tiež podmienky pri umiestňovaní mraziacich boxov a reklamného
materiálu poskytnutého firmou KORAL.
Podľa čl. 2, kúpnou cenou tovaru je cena podľa platného cenníka predávajúceho, ktorý tvorí prílohu
zmluvy. Kupujúci si vyhradzuje pri kurzovom posune PLZ/SKK väčšom ako 5% alebo pri zmene sadzby
DPH dohodnuté ceny jednostranne upraviť, o úprave cien je povinný kupujúceho informovať 30 dní
vopred, inak je možné ceny meniť iba dodatkom k zmluve.
Podľa čl. 9. bod 9.10, kupujúci je povinný podať kupujúcemu súhrnný mesačný prehľad o uskutočnených
predajoch tovaru tretím osobám, s ktorými bola podpísaná zmluva o prenájme mraziaceho boxu. Tento
súhrn musí obsahovať presné označenie tretej osoby, číslo mraziaceho boxu a sumu, za ktorú bol tretej
osobe dodaný tovar. Uvedený mesačný súhrn je kupujúci povinný zaslať predávajúcemu najneskôr do
10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Podľa čl. 13. bod 13.3, kupujúci je pri nedodržaní svojich povinností uvedených v tejto zmluve podľa
bodmi 7.8, 7.9, 9.3, 9.6, 9.7, 9.10, 9.11, 10.3, 11.1, 14.4, 14.6, povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
1.659,70 Eur (50.000,- Sk) za každé jednotlivé porušenie, a to aj opakovane. Pri porušení povinností
vyplývajúce z bodu 11.1 je povinný kupujúci zaplatiť zmluvnú pokutu za každú opakovanú dodávku
tovaru. Pri nedodržaní povinnosti vyplývajúcej kupujúcemu z bodu 3.4, 10.1 a 10.4 je povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 16.596,96 Eur (500.000,- Sk) za každé porušenie tejto zmluvy a to
aj opakovane.
Podľa čl. 13 bod 13.5, každé opakované porušenie povinnosti na strane kupujúceho uvedené v bode
13.3 a 12.1 je dôvodom na vypovedanie tejto zmluvy s okamžitou účinnosťou. Zmluvu môže predávajúci
okamžite vypovedať aj v prípade, ak kupujúci poruší povinnosti vyplývajúce mu z ust. bodu 9.12 tejto
zmluvy.

Na pojednávaní dňa 25.4.2012 (záp. o poj. č.l. 56) PZ žalobcu uviedol, že zaplatenia zmluvnej pokuty
sa žalobca domáhal priamo od dlžníka tj. spol. SALIM. Na preukázanie predložil obálku, ktorá sa v spise
nachádza ako č.l. 7 a 8, z ktorej bolo zistené, že táto zásielka sa vrátila späť s poznámkou „adresát je
neznámy“. K tomu právny zástupca žalobcu uviedol, že vo vzťahu k spol. SALIM s.r.o. boli problémy s
doručovaním aj v konaní 15Cb, kde bolo oznámené, že konateľka, na ktorú previedli spoločníci predtým
spol. SALIM v.o.s. svoje podiely, odmietla prevziať zásielku pre túto spoločnosť z dôvodu, že nie je
konateľkou spoločnosti. Uvedené žalovaní v rade 1/ a 2/, ani ich PZ nerozporovali. Súčasne predložil
list z 18.6.2011 OR PZ v Nitre v kópii, všetky listiny boli poskytnuté k nahliadnutiu PZ žalovaných.
Žalovaný v rade 1/ vypovedal, že zmluvnú povinnosť, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou, nemohli
plniť, na čo upozornili konateľku žalobcu, ktorá sa na uvedené „usmiala“, povedala, aby si z toho nič
nerobili, pokiaľ budú mať dostatočný odber tovaru na odobratý počet mraziarenských boxov. Spolupráca
bola založená na veľmi dobrých obchodných vzťahoch od r. 2007 a zmluvná pokuta nebola uplatňovaná.
Žalovaný v rade 2/ vypovedal, že opakovane namietali nemožnosť plnenia tejto povinnosti a opakovane
bolo povedané žalovaným v rade 1/ a 2/, že nie je potrebné túto zmluvnú povinnosť plniť, ak budú napĺňať
obraty na počet mraziarenských boxov.
PZ žalobcu poukázal na zmluvné dojedanie čl. 14.2, kde sa strany dohodli, že zmeniť obsah tejto zmluvy
je možné iba písomným súhlasom oboch zmluvných strán.
PZ žalovaných uviedol, že aplikácia § 300 OBZ nie je dôvodná, nakoľko išlo o nemožnosť plnenia
zmluvného dojednania čl. 9 a 10 a v prípade, ak je plnenie nemožné, príslušné ustanovenia OBZ aj OZ
hovoria o zániku povinnosti.

Na pojednávaní dňa 20.6.2012 (záp. o poj. č.l. 72) PZ žalobcu uviedol, že podľa informácií od konateľky
žalobcu zmluvný partner žalobcu (SALIM v.o.s.) bol vyzývaný na plnenie predmetnej povinnosti, ako
aj na plnenie i. povinností, ktoré boli porušované podľa zmluvy, z ktorého dôvodu došlo k ukončeniu
zmluvnej spolupráce. Plnenie povinnosti, za ktorú je uplatnená zmluvná pokuta, malo pre žalobcu
ten význam, že mohol vykonávať kontrolu, kde boli boxy umiestnené, aký tovar sa v týchto boxoch
skladuje, nakoľko žalobca zistil, že v jeho mraziarenských boxoch sa predávajú mraziarenské výrobky
nielen žalobcu, ale aj i. mrazeného tovaru, ktorý nepredával žalobca, čo malo vplyv na zisk žalobcu.
PZ žalovaných uviedol, že zmluvná povinnosť SALIM v.o.s. bola poskytovať informácie, kde sa
mraziarenské boxy umiestňujú, nešlo o jej zodpovednosť, aké výrobky tam tretí subjekt umiestňuje.
Žalovaní v rade 1/ a 2/ trvali na tom, že plnenie povinnosti podľa čl. 9.10 zmluvy bolo zmluvnými stranami
vylúčené, o tom žiadali, aby sa vyjadrila konateľka žalobcu. Uviedli, že plnenie tejto zmluvnej povinnosti
nemalo pre žalobcu význam, nakoľko zabezpečovali dostatočné obraty v predaji mraziarenských
výrobkov. Ak by plnenie tejto povinnosti bolo pre žalobcu tak významné ako to tvrdí, tak by na jej plnenie
žalobca vyzýval, čo sa za obdobie spolupráce troch rokov nestalo
Svedkyňa, J. W., vypovedala, že bola prítomná pri jednaniach manžela (žalovaného v rade 2/) a p.
I. pri uzatváraní Zmluvy o spolupráci v miestnosti, do rokovaní nevstupovala. Kej jej bola daná
do dispozície, mala pripomienky vo vzťahu k povinnosti ohľadne evidencie mraziarenských boxov a
obratov na jednotlivé boxy. Sama mala na starosti zmluvy a videla problém v plnení tohto zmluvného
dojednania, na čo upozornila oboch žalovaných. Upozornila na to manžela v prítomnosti p. I. a následne
sa v trojici bavili o tomto zmluvnom dojednaní, p. I. povedala, že plnenie tohto zmluvného dojednania nie
je podstatné, podstatné bude, koľko sa bude robiť obrat na jeden mraziarenský box. Sama povedala, že
zmluvné dojednanie sa nedá realizovať. Svedkyňa na plnenie tejto povinnosti vyzvaná nebola, nemala
vedomosť, či žalovaní boli na plnenie tejto povinnosti žalobcom vyzývaní. V rozhovore s p. I. uvedený
problém uzavreli tak, že v rámci plnenia zmluvy sa toto zmluvné dojednanie nemusí plniť.
Na pojednávaní dňa 26.9.2013 (záp. o poj. č.l. 86) konateľka žalobcu vo vyjadrení, ktoré prečítala a
tvorí neoddeliteľnú súčasť zápisnice (č.l. 95) uviedla, že SALIM v.o.s. oslovila v r. 2005 žalobcu na
spoluprácu, po zaslaní návrhu zmluvy nedošlo k podpísaniu zmluvy, znova bol žalobca oslovený na
spoluprácu v r.2006. K podpisu zmluvy došlo dňa 2.3.2007. O plnení bodu 9.10 zmluvy sa niekoľkokrát s
p. W.Č. rozprávali, sama nikdy nepovedala, že túto zmluvnú povinnosť nemusia dodržiavať. Uviedla, že
mesačné prehľady mohli vypracovať ručne alebo v elektronickej podobe, navrhla systém MK-soft, ktorý
mal aj žalobca. Prisľúbila k tomu pomoc. Vysvetlila žalovanému v rade 2/ postup a žalovaný sľuboval,
že prehľady bude zasielať. V prípade, že by netrvala na dodržiavaní tohto zmluvného dojednania, tak
by ho do zmluvy neuviedla alebo by sa dohodli inak, ako v prípade, keď sa zmluva menila Dodatkom z
2.3.2007, o čo požiadal žalobcu žalovaný v rade 2/ mailom. Mesačné prehľady boli pre žalobcu dôležité
kvôli vyhodnoteniu rentability jednotlivých mraziacich boxov, podľa nich by vedeli, či konkrétny mraziaci
box môže zostať na prevádzke alebo bude umiestnený na novú prevádzku, resp. do iného regiónu
pre iného distribútora. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že technicky to nebolo možné, nakoľko prehľady
vedeli dávať iní distribútori a aj žalobca takéto prehľady vytváral.
K výške zmluvnej pokuty uviedla, že bola primeraná, nakoľko SALIM dostala k dispozícii na distribúciu
veľký a rozbehnutý región, mali nadštandardné podmienky oproti konkurencii a jedinečné postavenie v
ich regióne, t.z. že nikto iný v danom regióne rovnaké produkty nedistribuoval, plnú reklamnú podporu,
financovanie opráv mraziacich boxov v rámci záručnej doby a i. V r. 2007 SALIM v.o.s. nakúpila produkty
vo výške 353.072,28 Eur bez DPH (10.636.655,38 Sk), v r. 2008 vo výške 381.380,02 Eur bez DPH
(11.489.454,61 Sk) a v r. 2009 už len za 209.663,45 Eur. Dňa 8.12.2009 sa žalobca rozhodol spoluprácu
ukončiť pre porušovanie zmluvných podmienok.
Svedok Juraj Závodský na pojednávaní dňa 26.9.2013 (č.l. 89/rub) vypovedal, že bol šoférom
mraziarenských výrobkov. K výkazom na odber mraziarenských výrobkov na konkrétny
box uviedol, že plnenie tejto povinnosti bolo technicky nemožné z dôvodu, že robil cca 200 - 250
km denne, mal asi 40 prevádzok, na ktoré dodával tovar a nebolo technicky možné vyselektovať,
koľko mraziarenských výrobkov sa na ktorú prevádzku dodalo. Spolu s mraziarenskými výrobkami
súčasne dodával aj i. tovar napr. mäsové výrobky, nemal vyselektovanú sumu, ktorú účtuje za ktorý
mraziarenský tovar. Svedok bol spoločníkom spoločnosti PEGAS spolu s p. O. a bola distribútorom,
nebol zamestnancom žalovaného ani ich šoférom. Spoločnosť PEGAS mala uzatvorenú zmluvu so
žalobcom, nevedel, či sa mala takáto povinnosť plniť podľa tejto zmluvy. Sám túto povinnosť neplnil ani
druhý spoločník p. O., nemal vedomosť o uplatnení zmluvnej pokuty za neplnenie predmetnej
zmluvnej povinnosti.
Svedkyňa L. W. na pojednávaní dňa 26.9.2013 (č.l. 91) vypovedala, že bola a t.č. je zamestnankyňou
SALIM, nikto od nej nežiadal robiť výkazy podľa zmluvného dojednania čl. 9.10 zmluvy. Plnenie tejto

povinnosti s nikým neriešila, v súvislosti s predmetnou zmluvou mala povinnosť vypisovať zmluvy o
umiestnení mraziarenských boxov na prevádzku. Tieto zmluvy zasielali aj žalobcovi.
Svedkyňa J. W. na pojednávaní 26.9.2013 v konfrontácii s konateľkou žalobcu p. Harmociovou ku
skutočnosti, že bola prítomná, keď rokovala p. Harmociová a žalovaný v rade 2/, manžel svedkyne,
trvala na tom, že v sídle SALIM bola min. 1x situácia, keď konateľka žalobcu prejednávala predmetnú
zmluvu so žalovaným v rade 2/ v jej prítomnosti, na čo konateľka žalobcu uviedla, že na túto situáciu si
nepamätá, poprela skutočnosti podľa výpovede svedkyne na pojednávaní dňa 20.6.2013 (č.l. 75).
PZ žalovaných v písomnom vyjadrení zo dňa 4.10.2013 (č.l. 98) uviedol, že výpoveďou svedkyne p. W.
a p. W. bolo preukázané, že medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté v ústnej forme, že povinnosť
podľa čl. 9.10 Zmluvy o obchodnej spolupráci nie je technicky možné plniť a žalobca nikdy plnenie
tejto povinnosti nepožadoval. Trval na tom, že išlo o nemožnosť plnenia, čo má za následok neplatnosť
právneho úkonu podľa § 37ods. 2 OZ - potvrdil aj svedok Juraj Závodský na pojednávaní dňa 26.9.2013,
že ako šofér technicky nemohol plniť túto povinnosť, pretože mal na jednom dodacom liste viacero
druhov tovaru od viacerých dodávateľov. Poukázal na neprimeranosť zmluvnej pokuty a žiadal ju znížiť
na nulovú hodnotu; že zmluvná sankcia je uplatnená za každý mesiac v roku rovnakou výškou, 1.659,70
Eur (50.000,- Sk) a zmluvné plnenie (jednalo sa o zmrzlinové krémy) bolo iba v období piatich mesiacov
v roku, od mája do septembra, tj. že plnenie zo zmluvy prebiehalo iba v týchto mesiacoch, iba za
tieto mesiace mohlo nedodanie výkazov ovplyvniť informácie o vyťažení boxov, pretože za zvyšných
sedem mesiacov sa dodávky nerealizovali a výkazy by boli nulové. Je preto nepochopiteľné, že žalobca,
ktorý o tom vie, požaduje zmluvnú pokutu i za tieto mesiace. Súd by mal súd znížiť výšku zmluvnej
pokuty za tieto mesiace na nulu, pretože nedodaním nulových výkazov nemohla SALIM v.o.s. spôsobiť
žiadnu škodu. Poukázal, že SALIM v.o.s. musela mať obrat z predaja na úrovni 10.-12.mil (zrejme
Sk) ročne, aby vzhľadom na réžiu, ktorá firme vznikla, nebola v strate. T. z., že SALIM v.o.s. mala
záujem na čo najvyššom zisku. Prepad tržby v r. 2009 bol z dôvodu vysokých cien výrobkov, na čo bol
žalobca upozornený. Zmluvná sankcia by mala sledovať účel nápravy a pôsobiť aktuálne, t.j. v čase
vzniku dôvodov na sankcionovanie; žalobca uplatnil zmluvnú pokutu s odstupom troch rokov od konca
platnosti zmluvy, postihol posledné obdobie spolupráce, rok 2009, za roky 2007 a 2008 neuplatňoval,
čo znamená, že mu nevznikla žiadna škoda.

Súd zamietol návrhy na dokazovanie výsluchom svedkov E. I. a Ing. O. E., jednak z dôvodu
hospodárnosti konania - svedkovia nepreberali zásielky súdu (č.l. 81, 82, čl. 109, 109b), primárne
však z dôvodu, že z vykonaného dokazovania písomne uzatvorenou zmluvou, s dôraznom na zmluvné
dojednanie podľa čl. 14 bodu 14.2 zmluvy, v spojení s ust. § 272 ods. 2 OBZ, bolo vykonanie
dôkazov výsluchom týchto svedkov v zmysle návrhu PZ žalovaných v rade 1/, 2/ o obsahu ústne
uzatvorenej dohody so žalobcom, že plnenie predmetného zmluvného dojednania nebude vyžadovať a
k okolnostiam, že išlo o technicky nemožné plnenie, právne irelevantné vo vzťahu k čl. 14 bodu 14.2
zmluvy a k ust. § 272 ods. 2 OBZ, nakoľko pre platnosť dohody ohľadne vylúčenia plnenia zmluvnej
povinnosti podľa čl. 9 bodu 9.10 zmluvy sa vyžadovala písomná forma a k namietanej nemožnosti plnenia
- z obsahu zmluvy (č.l. 13 a nasl.) nevyplýva, že došlo k vylúčeniu aplikácie ust. § 300 OBZ (odôvodnenie
viď nižšie).

Podľa § 269 ods. 2 OBZ, účastníci môžu uzavrieť takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, ak
však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 300 OBZ, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú
pokutu.
Podľa § 301 OBZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
výkon zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia
porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla
neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
Podľa § 302 OBZ, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Podľa § 306 ods. 1 OBZ, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade,
že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval;
toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní najmä pri vyhlásení konkurzu.
Podľa § 312 OBZ, ustanovenia § 305 až 311 platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona.
Podľa § 76 OBZ, verejnou obchodnou spoločnosťou je spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú
pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým
svojim majetkom.

Podľa § 86 OBZ, verejná obchodná spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojim majetkom.
Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti všetkým svojim majetkom spoločne a nerozdielne.
Podľa § 69b ods. 1 OBZ, spoločnosť môže zmeniť svoju právnu formu na inú právnu formu spoločnosti
alebo na družstvo, ak zákon neustanovuje inak. Zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba
nezaniká.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 544 ods. 3 OZ, ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj pre pokutu určenú pre porušenie
zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa § 393 ods. 1 OBZ, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba
plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená
osobitná úprava.
Podľa § 397 OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca označený ako predávajúci uzatvoril so
spol. SALIM v.o.s. označenou ako kupujúci zmluvu, ktorú súd vyhodnotil ako platne uzatvorenú
nepomenovanú zmluvu v zmysle ust. § 269 ods. 2 OBZ. Zmluvné strany dostatočne určili predmet
svojich záväzkov, podľa čl. 1 určili predmet - obsah obchodnej spolupráce pri umiestňovaní a predaji
zmrzlinových boxov tretím osobám zo sortimentu firmy P.P.L. KORAL“ Jozef Koral sp.j. Poľsko (ďalej len
„KORAL), kde predávajúci má postavenie výhradného zástupcu a dovozcu firmy P.P.L. KORAL na území
SR. Upravili podmienky opakovaných dodávok zmrzlinových výrobkov KORAL, špecifikáciu sortimentu
v zmysle prílohy zmluvy ako aj podmienky pri umiestňovaní mraziacich boxov a reklamného materiálu
poskytnutého firmou KORAL. V čl. 2 zmluvy dohodli cenu tovaru, v čl. 3 zmluvy spôsob a miesto dodania,
v čl. 4 zmluvy nadobudnutie vlastníckeho práva, v čl. 5 zmluvy nebezpečenstvo škody na tovare, v čl.
6 zmluvy akosť a označovanie tovaru, v čl.7 zodpovednosť za vady tovaru, v čl. 8 platobné podmienky,
v čl. 9 podmienky ďalšieho predaja tovaru tretím osobám a prenájom mraziacich boxov a reklamného
materiálu, v rámci ktorého bola dohodnutá v bode 9.10. sporná zmluvná povinnosť kupujúceho - podať
predávajúcemu súhrnný mesačný prehľad o uskutočnených predajoch, ktorej presný obsah je uvedený
vyššie. V čl. 13 dohodli zmluvné pokuty, v bode 13.3, že kupujúci pri nedodržaní svojich povinností
uvedených v tejto zmluve pod bodom 7.8, 7.9, 9.3, 9.6, 9.7, 9.10, 9.11, 10.3, 11.1. 14.4, 14.6, je povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1.659,70 Eur (50.000,- Sk) za každé jednotlivé porušenie a to aj
opakovane. V čl. 14 bod 14.2 dohodli, že zmeniť obsah tejto zmluvy je možné iba písomným súhlasom
oboch zmluvných strán.
Samotné preukázanie ústnych rokovaní spol. SALIM v.o.s. so žalobcom ohľadne netrvania na plnení
povinnosti v zmysle dojednania čl. 9. bod 9.10 zmluvy je v spojení so zmluvným dojedaním podľa
čl. 14. bodu 14.2, podľa ktorého zmeniť obsah tejto zmluvy je možné iba písomným súhlasom oboch
zmluvných strán, pri aplikácii ust. § 272 ods. 2 OBZ právne irelevantné pre platnosť akejkoľvek ústnej
dohody ohľadne zmeny Zmluvy o obchodnej spolupráci. Ústna dohoda o vylúčení plnenia tejto zmluvnej
povinnosti nemohla byť platne uzavretá.
Hodnotu zabezpečovaného záväzku sú posudzoval podľa ročného obratu za predaj mraziarenských
výrobkov a vychádzal z vyjadrenia žalovaných zo dňa 4.10.2013 (č.l. 98), že tento obrat bol na úrovni 10
až 12.mil. Sk ročne, a z vyjadrenia konateľky žalobcu (č. l. 96) v r. 2007 spol. SALIM nakúpila produkty
vo výške 10.mil. Sk (353.072,28 Eur), v r. 2008 11.489.454,61 Sk (381.380,02 Eur) a v r. 2009 už len
za 209.663,45 Eur, čo žalovaný v konaní nerozporoval. Z uvedeného vyplýva, že mesačný obrat bol
minimálne v roku 2007-2008 1.mil. Sk mesačne. Potom hodnotu zabezpečovaného záväzku možno
chápať ako vyhodnotenie rentability jednotlivých mraziacich boxov, tj. obraty na jednotlivé mraziace boxy,
čo vyplynulo z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 26.9.2012, že: „Mesačné prehľady boli veľmi
dôležité kvôli vyhodnoteniu rentability jednotlivých mraziacich boxov.“ Podľa mesačného prehľadu by
žalobca vedel, či konkrétny box môže zostať na prevádzke alebo bude umiestnený na novú prevádzku,
resp. do iného regiónu alebo pre iného distribútora a v tomto spočíva význam zabezpečovaného
záväzku. Pre vyhodnotenie primeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty súd vychádzal aj z podmienok
kupujúceho, ktoré pri plnení zmluvy mal podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 26. 9. 2012.
Pokiaľ žalovaní uvádzali dôvody ohľadnej prepadu tržby v r. 2009, uvedené ostalo len v teoretickej
rovine bez predloženia, resp. označenia dôkazov tvrdených dôvodov na prepad tržby. Žalovaný k tomu
nepredložil ani neoznačil relevantný dôkaz, navrhovaní svedkovia manželka štatutárneho zástupcu spol.

SALIM, šofér a účtovníčka - súd je toho názoru, že ich svedecké výpovede v kontexte príbuzenského
a zamestnaneckého vzťahu môžu byť podvedome, hoc aj nechtiac, ovplyvnené týmto vzťahom, čo je
objektívny faktor, ktorý môže ovplyvniť pravdivosť svedeckých výpovedí a pre posúdenie otázky hodnoty
a významu zabezpečovanej povinnosti nemajú rozhodný význam.
Vychádzajúc z uvedeného vyššie, hodnota zabezpečovaného záväzku predstavuje sumu 367.226,15
Eur za rok - ako priemerný obrat za roky 2007 a 2008 (353.072,28 + 381.380,02 Eur = 734.452,30 : 2 =
priemerný obrat za rok tj. 367.226,15 Eur) a za mesiac predstavuje hodnota zabezpečovaného záväzku
30.602,18 Eur (367.226,15 : 12). Vo väzbe na hodnotu zabezpečovaného záväzku bol aj význam
zabezpečovanej povinnosti. Vo vzťahu ku kritériu hodnoty zabezpečovanej povinnosti potom peňažné
vyjadrenie výšky zmluvnej pokuty, ktorú mala druhá zmluvná strana zaplatiť pri porušení tejto povinnosti,
tj. sumu 1.659,70 Eur pri porušení povinnosti dodať súhrnný mesačný prehľad o uskutočnených
predajoch tovaru tretím osobám s obsahom: presné označenie tretej osoby, číslo mraziaceho boxu
a sumu, za ktorú bol tretej osobe dodaný tovar, pri hodnote zabezpečeného záväzku vo výške
30.602,18 Eur/mesiac, sa dohodnutá zmluvná pokuta nejaví ako neprimerane vysoká z pohľadu kritéria
významu zabezpečovaného záväzku, keď zmluvná pokuta slúžila na zabezpečenie splnenia
záväzku, ktorý bol spomedzi záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, dá sa povedať, kľúčovým záväzkom,
mal vplyv na zisk, čo je podstatou a cieľom podnikateľskej činnosti, a žalobca je podnikateľom; mesačné
prehľady boli dôležité z hľadiska vyhodnotenia rentability jednotlivých mraziacich boxov, čo sa javí
ako logickým záverom/cieľom, ktorý bol sledovaný uzatvorením Zmluvy o obchodnej spolupráci medzi
žalobcom a spol. SALIM v.o.s.. Podľa mesačného prehľadu žalobca by vedel, či konkrétny mraziaci
box môže zostať na prevádzke alebo bude umiestený na novú prevádzku, resp. do iného regiónu
pre iného distribútora, ako o tom vypovedal žalobca na pojednávaní dňa 26.9.2012. Pri neplnení tejto
povinnosti žalobca rentabilitu jednotlivých boxov vyhodnotiť nemohol, ktorá skutočnosť vo väzbe na
podstatný pokles obratu v roku 2009 (209.663,45 Eur) bola dôvodom výpovede zmluvy žalobcom zo dňa
8.12.2009 (č.l. 4-5). Ak žalovaní tvrdili iné dôvody ukončenia zmluvy, súd vychádzal z výpovede na č. l.
4, kde sú jednoznačne dôvody výpovede uvedené „pre opakované porušenia povinností vyplývajúcich
zo zmluvy najmä z ust. čl. ... 9.10 ...“ Pokiaľ sa žalovaní bránili, že patrili medzi najlepších distribútorov
žalobcu a nemalo význam pre žalobcu plnenie namietanej zmluvnej povinnosti, že aj bez jej plnenia
zabezpečovali dostatočné obraty, z ktorého dôvodu ani p. I. - konateľka žalobcu, netrvala na plnení
tejto povinnosti, PZ žalobcu v tejto súvislosti zdôraznil, že práve pre počet boxov, ktoré mala spoločnosť
SALIM v.o.s. k dispozícii - 700 ks, bolo dôležité plnenie uvedenej povinnosti, t. j. pre získanie prehľadu
obchodu, s ktorým stanoviskom sa súd stotožňuje. Z pohľadu žalobcu možno konštatovať, že dohodnutá
zmluvná pokuta slúžila na zabezpečenie splnenia podstatného záväzku, aj od jeho plnenia bolo možné
ovplyvňovať výsledok podnikateľskej činnosti žalobcu (zisk). Namietaná skutočnosť, že žalobca uplatnil
zaplatenie zmluvnej pokuty na súde za porušenie zmluvnej povinnosti za rok 2009 až v roku 2012, súd
v tejto súvislosti poukazuje, že na vznik povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu je podstatné posúdenie, či
došlo k platnej a účinnej dohode ohľadne zmluvnej pokuty a k porušeniu zaistenej povinnosti spôsobom,
ktorý predpokladá dohoda o zmluvnej pokute, ktoré podmienky pre vznik nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty boli splnené.
Pokiaľ bola žalovanými namietaná prostredníctvom ich PZ bežná prax vo vzťahu k posúdeniu významu
zabezpečovanej povinnosti, ktoré okolnosti mala preukázať svedecká výpoveď svedka p. E. a p. O., súd
v tejto súvislosti vo vzťahu k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti vychádzal z účelu zmluvy,
označenej ako zmluva o obchodnej spolupráci, ktorú uzatvorili žalobca a SALIM v.o.s. a vo väzbe na účel
tejto zmluvy vyhodnotil hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ako to bolo odôvodnené vyššie.
Zmluvné dojednanie podľa čl. 13 bod 13.3 Zmluvy o obchodnej spolupráci súd vyhodnotil ako platné
zmluvné dojednanie v zmysle ust. § 544 OZ. Bola dodržaná písomná forma dohody ohľadne zmluvnej
pokuty, ktorú vyžaduje ust. § 544 ods. 2 OZ, bola dohodnutá výška pokuty a to 1.659,70 Eur (50.000,- Sk)
za každé jednotlivé porušenie a to aj opakovane, o.i. aj zmluvného dojednania podľa bodu 9.10 Zmluvy.
Bolo preukázané zhodnými vyjadreniami účastníkov, že zmluvné dojednanie čl. 9 bod 9.10, ktoré
dojednanie súd vyhodnotil ako dojednanie dostatočne určité a zrozumiteľné čo do určenia povinnosti,
na zabezpečenie ktorej bola zmluvná pokuta dohodnutá, že toto bolo porušené, a to opakovane, keď
spol. SALIM v.o.s., ktorá bola povinná podávať žalobcovi súhrnný mesačný prehľad o uskutočnených
predajoch tovaru tretím osobám, s ktorým bola podpísaná zmluva o prenájme mraziaceho boxu, tento
prehľad žalobcovi nepodávala. Bolo dostatočne zrozumiteľne a určito určené, že súhrn musel obsahovať
presné označenie tretej osoby, číslo mraziaceho boxu a sumu, za ktorú bol tretej osobe dodaný
tovar. Spoločnosť SALIM v.o.s. mala povinnosť tento súhrn robiť najneskôr do 10.dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca. Porušenie tejto povinnosti preukázateľne bolo aj dôvodom výpovede zo zmluvy
(č.l. 4-5), a to v súlade s dojednaním podľa čl. 13 bodu 13.5.

Zmluvné dojednanie čl. 9 bod 9.10 bolo vyhodnotené ako platné zmluvné dojednanie, ktorého neplatnosť
namietal právny zástupca žalovaného v zmysle § 37 ods. 2 OZ, podľa ktorého právny úkon, ktorého
predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Za súčasnej právnej úpravy zmluvnej pokuty v obchodno-záväzkových vzťahoch možno vyvodiť
podmienky vzniku práva na zaplatenie zmluvnej pokuty a to platné a účinné dojednanie o zmluvnej
pokute a porušenie zaistenej povinnosti spôsobom predvídaným v dojednaní o zmluvnej pokute.
Naopak, irelevantnými, pokiaľ ide o zmluvnú pokutu v obchodno-záväzkových vzťahoch, sú skutočnosti,
ktoré v rámci obrany tvrdil žalovaný, tj. že plnenie povinnosti podľa zmluvného dojednania čl. 9 bodu 9.10
zmluvy bolo nemožné a že na strane žalobcu nevznikla žiadna škoda. Podľa dispozitívnej úpravy § 300
OBZ, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
Je dôvodné vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaných uviesť, že Obchodný zákonník na rozdiel od
Občianskeho zákonníka pri právnej úprave zmluvnej pokuty preferuje objektívny princíp, upravuje teda
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na princípe objektívnej zodpovednosti a to bez možnosti liberácie
(absolútna objektívna zodpovednosť). Vyplýva to z dikcie § 300 OBZ, ktorá vylučuje vplyv okolností
vylučujúcich zodpovednosť (§ 374) na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. T. z. , že dlžník sa v obchodných
vzťahoch nemôže zbaviť povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu preukázaním, že porušenie zabezpečenej
povinnosti nezavinil. Ustanovenie § 300 OBZ, z ktorého vyvodzujeme princíp objektívnej zodpovednosti
bez možnosti liberácie a teda aj neaplikovateľnosť ust. § 545 ods. 3 OZ, má dispozitívnu povahu, strany
preto môžu aplikáciu tohto ustanovenia vylúčiť a v konkrétnom prípade platenie zmluvnej pokuty upraviť
inak, čo sa však, vychádzajúc z obsahu zmluvy uzavretej medzi žalobcom a SALIM v.o.s. nestalo.
Zmluva neobsahuje dojednanie, že dlžník (SALIM v.o.s.) nebude povinný zaplatiť zmluvnú pokutu,
ak porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil (v konaní však nepreukázaná skutočnosť). Takýmto
zmluvným dojednaním by sa prísnosť platenia zmluvnej pokuty v obchodno-záväzkovom vzťahu výrazne
znížila. Strany si nedohodli ani liberačné dôvody, ktoré v prípade, ak nastanú, môžu byť dôvodom na
zbavenie sa povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu.
Preukázaným porušením zabezpečovaného záväzku vznikol medzi účastníkmi záväzkového vzťahu
nový právny vzťah, ktorý už nemá vo vzťahu k pôvodnému zabezpečovanému záväzku akcesorickú
povahu a na existenciu ktorého nemá zánik zabezpečovaného záväzku vplyv. Uvedené súd konštatuje
vo vzťahu k argumentácii PZ žalovaných na pojednávaní dňa 25.4.2012 (záp. o poj. č.l. 56), nestotožňuje
sa súd s argumentáciu PZ žalovaných v rade 1/ a 2/, že nie je dôvodná aplikácia § 300 OBZ, nakoľko v
danom prípade išlo o nemožnosť plnenia zmluvného dojednania čl. 9 a 10, keď v zmysle ust. § 352 ods. 1
OBZ, záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby. Primárne
súd konštatuje, ako bolo odôvodnené vyššie, že ust. § 300 OBZ zakladá objektívnu zodpovednosť bez
možnosti liberácie a zmluvné strany v zmluve aplikáciu tohto ustanovenia nevylúčili.
K namietanému premlčaniu žalobou uplatneného nároku vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 2/ z
dôvodov, že tento nárok nebol uplatnený vo vzťahu k samotnému zmluvnému partnerovi SALIM v.o.s.
(záp. o poj. 5.4.2012 str. 3 č.l. 57), že zmluvná pokuta podľa Obchodného zákonníka odkazuje na ust.
Občianskeho zákonníka a preto aj pri obchodno-záväzkových vzťahoch je dôvodná aplikácia ust. § 544
a nasl. OZ o zmluvnej pokute a namietol premlčanie nároku v trojročnej premlčacej lehote, keďže je
dôvodné riešiť záväzkový vzťah pri aplikácii príslušných ustanovení OZ, nakoľko zmluvná pokuta je
uplatnená voči fyzickým osobám - na premlčaciu dobu súd aplikoval ust. § 397 OBZ, podľa ktorého
ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Na záväzkový vzťah
medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ a 2/ bolo aplikované ust. § 261 ods. 4 a 5 OBZ účinného
v čase vzniku záväzkového vzťahu, podľa ktorých touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré
vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou
zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv
spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitým zákonom
a podľa ods. 5, pri použití tejto časti zákona podľa ods. 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri
vzniku záväzkového vzťahu. Vychádzajúc z povahy účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu, zmluvy
označenej ako „Zmluva o obchodnej spolupráci“ medzi žalobcom a spol. SALIM v.o.s. bol tento zmluvný
vzťah vyhodnotený ako obchodno-záväzkový vzťah v zmysle ust. § 261 ods. 1 OBZ, podľa ktorého táto
časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím
na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
V zmysle ust. § 261 ods. 4 OBZ sa ustanoveniami Obchodného zákonníka spravujú aj vzťahy, ktoré
vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou
zákona podľa predchádzajúcich odsekov, keď podľa ust. § 261 ods. 1 OBZ sa pôsobnosť Obchodného
zákonníka vzťahuje na zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a spol. SALIM v.o.s. Záväzkový vzťah medzi
žalobcom a žalovanými v rade 1/ a 2/ vznikol pri zabezpečení plnenia záväzkov zo záväzkového vzťahu

- zmluvy o obchodnej spolupráci uzatvorenej medzi žalobcom a spol. SALIM v.o.s., keď preukázateľne
žalovaný v rade 1/ a v rade 2/ v čase vzniku predmetného zmluvného vzťahu boli spoločníkmi spoločnosti
SALIM v.o.s. a podľa § 76 OBZ ako spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti ručia za
záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým svojim majetkom. Verejná obchodná spoločnosť
je právnickou osobou, ktorej charakteristickým znakom je bezprostredné zapojenie spoločníkov do
prevádzkovania jej podnikateľskej činnosti, spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti sú personálne
i majetkovo prepojení s verejnou obchodnou spoločnosťou a z ust. § 76 OBZ vyplýva solidárne
ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti všetkým svojim majetkom. Bolo preukázané súdu listinným
dôkazom, výpisom z obchodného registra spol. SALIM v.o.s., že táto zmenila právnu formu od 17.3.2010
(č.l. 51) a bolo preukázané naplnenie zákonného predpokladu podľa § 306 ods. 1 prvá veta OBZ -
zaslanie výzvy dlžníkovi už po zmene právnej formy doručenkou (č.l. 7), preto žalobca dôvodne uplatňuje
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z titulu ručenia priamo voči bývalým spoločníkom, žalovaným v rade
1/ a 2/, v súlade s ust. § 76 OBZ v spojení s § 306 ods. 1 OBZ, keď podľa ust. § 312 OBZ, ustanovenia
§ 305 až 311 platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona.
Podľa § 69b ods. 1 OBZ, spoločnosť môže zmeniť svoju právnu formu na inú právnu formu spoločnosti
alebo na družstvo, ak zákon neustanovuje inak. Potom ak žalobca vyzval na zaplatenie zmluvnej
pokuty spol. SALIM s.r.o., došlo touto výzvou k naplneniu zákonného predpokladu ust. § 306 ods. 1 prvá
veta OBZ. Pokiaľ sa predmetná zásielka vrátila späť s poznámkou „neprevzal v odbernej lehote“ (č.l.
7-8) a o problémoch s doručovaním pre spol. SALIM s.r.o. vypovedal PZ žalobcu na pojednávaní
dňa 25.4.2012 (č.l. 56/rub) aj v konaní 15Cb/60/2010, čo žalovaní nerozporovali, potom vo vzťahu k
naplneniu zákonných predpokladov § 306 ods. 1 OBZ (písomná výzva uskutočnená veriteľom vo vzťahu
k dlžníkovi) súd uvádza, že podmienka písomnej výzvy, tj. prioritného uplatnenia u dlžníka nie je podľa
tohto zákonného ustanovenia absolútna. V dvoch osobitných prípadoch je veriteľovi umožnené domáhať
sa splnenia záväzku priamo od ručiteľa, v prvom prípade, ak veriteľ nemôže vyzvanie uskutočniť alebo
ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. V zmysle prvej výnimky
ide výlučne o prípady, keď za nemožnosť doručenia výzvy nezodpovedá veriteľ, ale dlžník, čo
sa preukázateľne s ohľadom na vrátenú zásielku (č.l. 7-8) v konajúcej veci a problémy s doručovaním
dlžníkovi aj v konaní 15Cb/60/2010, preukázateľne stalo.
Pri vyhodnotení záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako obchodno-záväzkového vzťahu
v súlade s ust. § 261 ods. 4 a 5 OBZ v spojení s § 261 ods. 1 OBZ, potom nebolo dôvodné aplikovať
na premlčanie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale bola dôvodná aplikácia ustanovenia
§ 397 OBZ, podľa ktorého, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4
roky. Podľa § 393 ods. 1 OBZ, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba
plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená
osobitná úprava.
Za porušenie zmluvnej povinnosti za obdobie január 2009 až december 2009 začala premlčacia lehota
na zaplatenie zmluvnej pokuty plynúť v zmysle zmluvného dojednania č.l. 9 bodu 9.10 posledná veta
(splnenie povinnosti do 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca), 11.2.2009 (za 1/2OO9) a v
zmysle ust. § 397 OBZ uplynula 11.2.2013. Žaloba bola podaná na súd dňa 27.12.2012, t. z., že nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá z uplatnených nárokov by bola najskôr premlčaná, by uplynula až po
podaní žaloby na súd dňa 11.2.2013 (každý ďalší nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty by bol premlčaný
neskôr 11.3.2013, 11.4.2013 .... posledná 11.1.2014).
K návrhu žalovaných na zníženie zmluvnej pokuty v zmysle ust. § 301 OBZ súd konštatuje, že
neboli naplnené podmienky pre zníženie dohodnutej zmluvnej pokuty. Nebolo teda dôvodné uplatniť
moderačné právo súdu ani s ohľadom na argumentáciu žalovaných, že na strane žalobcu nedošlo
k vzniku škody, nakoľko samotný vznik škody nie je podmienkou na uplatnenie moderačného práva,
ale je iba okolnosťou limitujúcou spodnú hranicu zníženia zmluvnej pokuty, k čomu neboli naplnené
predpoklady ust. § 301 OBZ. Bolo vyhodnotené súdom, že s ohľadom na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti nebola účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá neprimerane vysoká
zmluvná pokuta. Pre vznik práva na zmluvnú pokutu sa zásadne nevyžaduje vznik škody. Ust. § 544 ods.
1 OZ pripúšťa vznik práva na úhradu zmluvnej pokuty i v situácii, kedy porušením zaisťovanej povinnosti
nevznikla žiadna škoda a úhrada zmluvnej pokuty v takomto prípade nezakladá bezdôvodné obohatenie,
lebo právnym titulom na jej zaplatenie je práve dohoda o zmluvnej pokute, ktorú platná právna úprava
pripúšťa (§ 544 a nasl. OZ, § 300 OBZ). Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré zakotvuje už vyššie
uvedenú irelevanciu vzniku škody voči vzniku práva na zmluvnú pokutu je dispozitívne ustanovenie a
preto možno zmluvne dohodnúť vznik škody ako povinnú podmienku vzniku práva na zmluvnú pokutu,
čo sa v danom prípade preukázateľne, vychádzajúc zo zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spol.

SALIM v.o.s., nestalo. Dojednanie o zmluvnej pokute podľa čl. 13 bodu 13.3 zmluvy neviaže vznik práva
na zaplatenie zmluvnej pokuty na vznik škody, bez ohľadu na jej výšku.
V podaní zo dňa 4.4.2013 (v texte na č.l. 35) PZ žalovaných namietal miestnu nepríslušnosť, že na
konanie je príslušný súd totožný so sídlom spoločnosti SALIM s.r.o.
Podľa § 84 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) na konanie je príslušný všeobecný súd
účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 105 ods. 1 OSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje
v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma
miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci
samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý
účastníkovi patrí.
Súd v súlade s ust. § 105 ods. 1 OSP skúmal miestnu príslušnosť na námietku žalovaného v podaní
zo dňa 4.4.2013 (č.l. 35) prostredníctvom PZ. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 84 OSP a na
označených žalovaných v rade 1/ a v rade 2/, ktorí obaja majú bydlisko v obvode Okresného súdu Martin;
podľa § 85 ods. 1 OSP, všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko a ak
nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje. Potom v súlade s § 84 OSP je na toto konanie príslušný
všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje. Všeobecným súdom žalovaných v rade 1/ a 2/,
proti ktorým návrh smeruje, je Okresný súd Martin.

Súd zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie, kedy mal
zmluvný partner žalobcu, spol. SALIM v.o.s., povinnosť vyhotoviť súhrnný mesačný prehľad o
uskutočnených predajoch tovaru tretím osobám, tj. za obdobie mesiacov, kedy plnenie zo zmluvy
sa reálne uskutočňovalo, a to od mája 2009 do septembra 2009, ako to uviedol PZ žalovaných
v rade 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 4.10.2013 (č.l. 99). Uvedené logicky vyplýva aj z
charakteru predmetu zmluvy opísaného v čl. 1 (umiestňovanie a predaj zmrzlinových výrobkov), ktoré
je sezónne, z ktorého dôvodu súd nemal dôvod neveriť žalovaným, že po sezóne mraziarenské výrobky
nedistribuovali. Plnenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou sa týkalo podávania súhrnných
mesačných prehľadov o uskutočnených predajoch tovaru tretím osobám, t. j. v mesiacoch, v ktorých
sa uskutočňoval predaj, mesačné prehľady potom nebola zmluvná povinnosť podávať v mesiacoch,
v ktorých nedošlo k uskutočňovaniu predaja a v týchto mesiacoch potom ani nebola porušovaná
predmetná zmluvná povinnosť. Preto súd návrh žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie
mesiaca január až apríl 2009 a október, november, december 2009 zamietol ako nedôvodný, keď v týchto
mesiacoch nedošlo k porušovaniu tej zmluvnej povinnosti, na ktorú sa viazala zmluvná pokuta uplatnená
v žalobe proti žalovaným v rade 1/ a 2/. Iba porušenie zmluvného záväzku je podmienkou vzniku záväzku
zaplatiť zmluvnú pokutu, pokiaľ nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, nebola naplnená základná
podmienka pre vznik záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu.

Nárok na zmluvnú pokutu žalobca uplatnil za porušenie zmluvných povinností za mesiac
január až december 2009, kedy preukázateľne, podľa výpisu z obchodného registra žalovaní v rade
1/ a 2/ boli spoločníkmi spol. SALIM, v. o. s., vtedy v právnej forme verejná obchodná spoločnosť a v
zmysle § 76 OBZ ručia za záväzky tejto spoločnosti celým svojim majetkom spoločne a nerozdielne.
Ručenie spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti sa týka záväzkov spoločnosti. Záväzok spoločnosti
SALIM v.o.s. preukázateľne vznikol v čase účasti žalovaných v rade 1/ a 2/ v tejto spoločnosti, tj.
za obdobie celého roka 2009, kedy preukázateľne podľa výpisu z obchodného registra (č.l. 51) boli
spoločníkmi verejnej obchodnej spoločnosti, ktorej tento záväzok vznikol. Ich účasť ako spoločníkov
verejnej obchodnej spoločnosti bola od 28.1.1994 do 16.3.2010 a teda ako spoločníci verejnej obchodnej
spoločnosti ručia za záväzky verejnej obchodnej spoločnosti, ktoré vznikli počas ich účasti v tejto verejnej
obchodnej spoločnosti. Predmetom konania sú záväzky spoločnosti SALIM v.o.s. v čase, keď bola
verejnou obchodnou spoločnosťou a žalovaný v rade 1/ a 2/ boli jej spoločníkmi. Je teda daná pasívna
vecná legitimácia žalovaných v rade 1/ a 2/.
K námietkam PZ žalovaných k výpovedi zmluvy listom zo dňa 8.12.2009 v podaní zo dňa 4.4.2013 (text
na č.l. 36) súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania bol vyhodnotený
ako nepomenovaná zmluva v zmysle ust. § 269 ods. 2 OBZ s konštatovaním, že zmluvné strany
dostatočne určili predmet svojich záväzkov, a to aj pokiaľ išlo o zmluvné dojednanie č.l. 13 bodu 13.5
zmluvy, podľa ktorého každé opakované porušenie povinnosti na strane kupujúceho uvedené v bode
13.3 a 12.1 je dôvodom na vypovedanie tejto zmluvy s okamžitou účinnosťou. Zmluvu môže predávajúci
okamžite vypovedať aj v prípade, ak kupujúci poruší povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení bodu
9.12 tejto zmluvy. Vychádzajúc z obsahu dojednania čl. 13 bodu 13.3 zmluvy sa opakované porušenie

povinnosti týka aj porušenia povinnosti podľa čl. 9 bodu 9.10 zmluvy a teda v zmysle ust. čl. 13 bodu
13.5 zmluvy je opakované porušenie povinnosti na strane kupujúceho podľa čl. 9 bodu 9.10 dôvodom na
vypovedanie zmluvy s okamžitou účinnosťou, čo sa stalo listom žalobcu zo dňa 8.12.2009. Z označenia
ako aj z obsahu samotného listu je nesporné, že žalobca dáva spoločnosti SALIM v.o.s. výpoveď v súlade
s čl. 13.5 Zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretej dňa 2.3.2007, keď podľa obsahu čl. 13.5 zmluvy je
nesporné, že tento upravuje výpoveď s okamžitou účinnosťou. Z ďalšieho textu výpovede je preukázané,
že výpoveď s okamžitou účinnosťou je dané pre opakované porušenia povinnosti vyplývajúcich zo
zmluvy, najmä z ust. čl. 7. 8, 9.6., 9.10, 9.11, 9.12, 10.1 a teda nebolo súdom vyhodnotené toto podanie
ako odstúpenie od zmluvy. Pre úplnosť súd uvádza, že aj v prípade, ak by sa jednalo o odstúpenie od
zmluvy podľa § 349 ods. 1 OBZ, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno
účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. Podstatný je teda moment
zániku (zrušenia zmluvy), zmluva zaniká, keď odstúpenie od zmluvy je doručené druhej zmluvnej strane
(ex nuns) nie od samotného počiatku, ako je to pri odstúpení podľa Občianskeho zákonníka.
Situácia, keď právo na zmluvnú pokutu vzniklo a následne by došlo k odstúpeniu od zmluvy, takúto
rieši ust. § 302 OBZ, podľa ktorého odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Právo na úhradu zmluvnej pokuty vzniká v okamihu, keď je zaisťovaná povinnosť zmluvne
predpokladaným spôsobom porušená. Ak odstúpenie od zmluvy podľa Obchodného zákonníka má
účinky ex nuns, nie je potrebné sa vysporiadavať s problematikou zániku zaisťovanej povinnosti
od samého začiatku, tj. ešte pred vznikom práva na zmluvnú pokutu, ako je to vo vzťahoch podľa
Občianskeho zákonníka. Rovnako je dôvodné konštatovať, že pri zániku zmluvy výpoveďou zmluvy s
účinkom doručenia tejto výpovede došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti pred účinkami výpovede, a
teda v okamihu, kedy bola zaistená povinnosť zmluvne predpokladaným spôsobom porušená, vzniklo
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty ako právo samostatnej povahy, ktoré má svoj vlastný právny osud
nezávislý na ďalšom osude zaisťovanej povinnosti, preto nie je dôvodné sa vysporiadavať s problémom
zániku zaisťovanej povinnosti v dôsledku výpovede, príp. odstúpenia od zmluvy s dôsledkom zániku
zmluvy a tým zaisťovanej zmluvnej povinnosti, keď právo na zmluvnú pokutu vzniklo pred zánikom
zmluvy.

Úrok z omeškania súd priznal podľa ust. § 369 ods. 1 OBZ v spojení s § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 NV SR
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, sadzba priznaného úroku zodpovedala
uvedeným zákonným ustanoveniam a doba omeškania odo dňa 13. 3. 2013 je v zmysle návrhu žalobcu,
ktorý žiadal priznať úrok z omeškania za dobu odo dňa doručenia návrhu žalovaným, vychádzajúc z
doručenky na č. l. 31/rub, návrh bol prevzatý 11. 3. 2013, povinnosť plniť nastala v zmysle § 340 ods.
2 OBZ bez zbytočného odkladu po tom, čo boli žalovaní vyzvaní (doručením návrhu), do omeškania sa
teda dostali dňom 13. 3. 2013.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.
Súd s ohľadom na skutočnosť, že úspech účastníkov konania bol približne rovnaký (zmluvná pokuta
uplatnená za 12 mesiacov, priznaná za 5 mesiacov), v súlade s ust. § 142 ods. 2 OSP rozhodol, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský
súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.