Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 11, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4T/4/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113010106

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6113010106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eva Korbeľová na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 11. 11. 2013 v Banskej Bystrici, v trestnej veci obžalovaného M. I., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: M. I. V. Y. O. Š. Í. T. J. X. , nar. XX. XX. XXXX D. H. H.,

trvale bytom H. H.,
T. K. XX, invalidný dôchodca

je v i n n ý, že

dňa 19. júna 2012 v čase okolo 22.10 h v Banskej Bystrici, na ulici Mičinská cesta, viedol osobné

motorové vozidlo zn. Škoda SuperB ev. č. H. XXX S., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO
PZ, Banská Bystrica - východ, ktorej pri kontrole po vyzvaní nepredložil doklady potrebné na vedenie
vozidla, podrobil sa dychovej skúške, pri ktorej mu bolo elektronickým meračom Alcotest 7410 č. ARFM
- 0077 dňa 19. júna 2012 v čase o 22.29 h namerané 0,60 mg/l alkoholu v krvi,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., na trest odňatia

slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 438d Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti
viesť akýkoľvek druh motorového vozidla v trvaní 5 ( päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17. 01. 2013 bola súdu doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 2Pv
375/12-22 z toho istého dňa na M. I. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý B. M. I. namietal skutkové a právne závery obžaloby a zo žalovaného
skutku sa cítil byť v celom rozsahu nevinným.

Ku samotnému skutku uviedol, že v daný deň išiel na stretnutie s pani Y., s ktorou sa stretol v
reštauračnom zariadení Koliba na Uhlisku v Banskej Bystrici, kde nešiel s úmyslom požívať alkoholické
nápoje, ale si s ňou posedieť. Pani Y. oslavovala narodeniny, popíjala, pričom on najprv nepil nič a
následne si s ňou dal 2 poháre vína. Keďže neskôr chceli ísť ešte do mesta a on mal pred Kolibou
zaparkované auto, chceli ho iba preparkovať, lebo ako uviedol, auto nechcel nechať pred Kolibou za

žiadnu cenu, lebo mal nervy na to, čo sa tam deje. Vozidlo on zaparkoval pri svojom príchode tak, aby pri
odchode nemusel cúvať, bola tam betónová garáž. Nepoprel, že už na stretnutie prišiel bez dokladov.
Ako vychádzali z Koliby a išli k autu, stretol sa tam so svojim známym, H. I.. Pani Y. mu navrhla, že ona
preparkuje auto, že robí autoškolu a ten kúsok prejde. Vedel, že aj ona niečo pila, ale opitá nebola a
preto súhlasil s tým, aby auto preparkovala. On jej dal kľúč od svojho auta, ktoré ovládačom otvorila,

ona si sadla za volant, naštartovala a nejaký čas sedeli v aute a rozprávali sa, ako zaparkujú auto na
parkovisku pri Hrone, smerom k pumpe na druhú stranu, kde je autobusová zastávka. Ako sedeli v aute,
prišlo ďalšie auto, v ktorom bol jeho kamarát N. Š.. Preto on vystúpil z auta, šiel ku autu kamaráta, s
ktorým sa chvíľu rozprával, koľko to trvalo, si už nepamätal. Vrátil sa potom späť a sadol si do svojho
už naštartovaného auta, na spolujazdcovu stranu. Pani Y. sa po chvíli pomaly pohla, išla na jednotke,

nebolo to stopercentné, ale keď sa pohla, išla bez problémov. Odbočila doprava a vyšli na hlavnú cestu,
po ktorej išla asi 20 km rýchlosťou. Mala prejsť asi len 30 m a mala odbočiť doprava na parkovisko, kde
chceli odparkovať. Pani Y. aj zaparkovala, ale prišla hliadka, ktorá si pýtala od vodičky doklady a ona
preto musela vystúpiť. Nevedel, či pani Y. dala policajtom doklady, ale vie, že žiadali od nej aj technický
preukaz od auta, ale kedy to presne bolo, si nepamätal. Podľa obžalovaného, policajti ako keby vyskočili

spoza kríkov. Po chvíli vystúpil z auta aj on a chcel vedieť, čo sa deje. Obaja teda nemali doklady a
policajti ich vyzvali na fúkanie, a to aj jeho, ako spolujazdca. Následne, aby policajti overili ich totožnosť,
išli urobiť zápis na políciu, kde dlho čakali.

K vykonaným dychovým skúškam uviedol, že tam vznikol chaos, Y. išla bokom s policajtom, prišlo druhé

auto, on stál na opačnej strane. Ako prvá vykonávala dychovú skúšku pani Y., on stál podstatne ďalej.
Z diaľky videl, že niečo drží v ruke, zrejme fúkala. Ako druhý vykonával dychovú skúšku on, nevie koľko
nafúkal. K časovému odstupu medzi dychovými skúškami sa vyjadriť nevedel, avšak ako uviedol, on
tvrdil policajtom, že je spolujazdec a že teda nemusí fúkať. Napriek tomu dychovú skúšku vykonal, jej
výsledok mu nepovedali, ani ho nevidel a ani záznam o výsledku dychovej skúšky mu podpisovať nedali.

V závere svojej výpovede ešte uviedol, že ich auto zastavovali dvaja príslušníci polície, pričom ich
signalizácia na zastavenie, bola od ich auta vo vzdialenosti 30-40 metrov, už v minulosti mal problémy s
policajtmi a preto aj teraz žiadal policajtov o kamerový záznam. Ku svojej osobe uviedol, že je invalidný
dôchodca od roku1999, v septembri bol operovaný.

Svedkyňa J. Y. pri svojom vypočutí pred súdom potvrdila, že dňa 19. 06. 2012 oslavovala narodeniny
a obžalovaného pozvala na večeru do Koliby na 19.00 h. Sedeli spolu, rozprávali sa, zjedli večeru, ona
si dala 2 dl vína, pričom obžalovaný si dal nealkoholický nápoj, rozoberali svoje problémy, rodinné a

zdravotné záležitostí, problémy s krádežami chaty. Okolo 22.00 h bola záverečná, chceli ísť ešte domesta, už bola tma. Vyvstal problém v tom, že obžalovaný tam mal auto a obavy, či tam auto nechať
alebo nie. Ona mu navrhla preparkovať auto na najbližšie viditeľné miesto. Najprv nesúhlasil, ale ona
navrhla, že mu preparkuje auto. Sadla si do neho, naštartovala. Vtedy prišlo nejaké auto svetlej farby,

obžalovaný vystúpil z auta. Keď sa vrátil, ona sa sústredila na šoférovanie, pohla sa, odbočili na hlavnú
cestu. V tom zbadali svetlá, obžalovaný sa zlostil, že ich hliadka zastavila. Ona sedela za volantom,
nemala doklady, ani vodičský preukaz a doklady od auta hľadal obžalovaný. Na výzvu policajta ona
vystúpila z auta, obžalovaný bol zlostný keď vystúpil z auta aj on, pričom ho policajt Č. ukľudňoval. Bola
zavolaná hliadka na alkohol, prišli dve hliadky. Policajti ich oddelili od seba, asi na 10 metrov. Pán G.

jej dal fúkať, na prvýkrát sa jej to nepodarilo. Počula, že budú robiť pachové stopy. Nevedela kedy fúkal
obžalovaný, ale určite až po nej. Bol tam chaos medzi policajtmi, neboli funkčné tlačiarne. Oddelene išli
na aj na oddelenie PZ, dvomi autami. Policajti sa jej pýtali na totožnosť obžalovaného, ona jeho presné
údajenevedela.Potomjuodviedlidoďalšejmiestnosti,kdebolpočítač,začalispisovaťzápisoobjasnení
skutku, písal ho policajt Č., G. behal hore dole, riešil svoju dovolenku, pričom jej ukázali spis s fotkou I.,
povedali jej, že je delikvent. Tiež jej povedali, že musí niečo povedať, že on šoféroval, že je to nutné tam

napísať. To čo napísal Č., ona nechcela podpísať. Potvrdila však, že záznam o dychovej skúške
podpisovala. Do správy mala napísať, že auto ona neviedla, papier bol čistý. Nik ju nepoučil, nič jej
nevysvetlili. Potom keď to podpísala, poslali ju pred budovu.

Potvrdila, že nie je držiteľkou vodičského oprávnenia, mala absolvovaných 10 jázd, bola pred skúškou.
V tom čase sa považovala za vodiča - začiatočník. Ešte raz zopakovala, že ona sama sa ponúkla
obžalovanému na odšoférovanie jeho auta, keď videla v akom stave sa nachádza. Auto chcela
odparkovať pri erotickom salóne, kde je svetlo. Obžalovaný najprv nesúhlasil, aby ona preparkovala

auto, neskôr súhlasil. Obžalovaný sa pozdravil známemu, nevie kto to bol, prvý sa pozdravil jeho známy.
Diaľkovým ovládačom si otvorila auto, sadla si, upravila si sedadlo, naštartovala. Vtedy prišlo auto po
jej ľavej ruke, obžalovaný vystúpil z auta, išiel k tomu autu čo prišlo, rozprával sa so šoférom pár minút.
Nepočula o čom sa rozprávajú. Keď sa obžalovaný vrátil do auta, ktoré bolo celý čas naštartované,
pustila spojku pustila, rýchlosť bola v neutrále, pohla sa na jednotke, zabočila doprava, bolo 20 -30

m a zastavila ich hliadka. Zastavili, obžalovaný začal nadávať. Bolo otvorené okienko, ona po vyzvaní
vystúpila z auta. Obžalovaný dosť kričal, nemali doklady. Keď doniesli drägery, prišli 2 hliadky. Č. sa
venoval obžalovanému, ona fúkala prvá s pánom G.. Výsledok dychovej skúšky jej povedali až na
oddelení PZ.

Pri následnej konfrontácii svedkyne so svedkom Č., svedkyňa zotrvala na tom, že ona fúkala prvá, potom
ako boli zastavený, keď chceli auto odparkovať pri Krajskej správe PZ. Ďalej tvrdila, že na oddelení PZ,
kde bola spísaná zápisnica, mala byť navádzaná na to, aby na predtlačený formulár napísala, že ona
vozidlo neviedla a teda mala napísať, že vozidlo nešoférovala. Na predtlači nebolo nič vypísané, pán Č.
Z. G. jej nadiktovali, čo tam má napísať. Ona nechcela nič písať do predtlače, výpoveď napísal svojvoľne

Č.. Nepoprela, že na PZ vonku fajčila a rozprávala sa s policajtmi, ale o čom, to presne už nevedela.
Zotrvala však na tom, že predmetného dňa auto šoférovala ona a obžalovaný bol len spolujazdec.

Svedok I. Č., príslušník OO PZ Banská Bystria sa na úplné detaily skutku, vzhľadom na uplynutý čas,

nepamätal. Ako uviedol, v daný deň spolu s kolegom zastavovali a kontrolovali autá idúce od Sebedín-
Bečov, on bol veliteľ hliadky, pričom zastavili aj striebornú Octaviu, v ktorej bol obžalovaný za volantom.
Auto išlo od koliby, zastavovali ho vo vzdialenosti 15 m, aby nešli rýchlo, zastal v poriadku. Videl zreteľne,
že auto šoféruje obžalovaný, vie to na sto percent. Nakoľko bolo z neho cítiť alkohol, bol podrobený
dychovej skúške. Na mieste spolujazdca sedela pani Y., ktorá bola evidentne v strese a aj táto bola

kontrolovaná na mieste, keďže bola svedkom. Aj ju teda vyzvali na predloženie dokladu totožnosti, čo
aj urobila. Podľa svedka, obžalovaný zo začiatku odmietal dychovú skúšku, uviedol že vypil 2 poháriky
vína, že on vozidlo neviedol, preto dychovú skúšku nevykoná, ale nakoniec sa jej dobrovoľne podrobil.
Výsledok dychovej skúšky mu bol ukázaný a potom až len tvrdil, že šoférovala pani Y.. Dychová skúška
obžalovaného bola vykonaná na mieste a k časovému odstupu od zastavenia vozidla, do momentu

vykonania dychovej skúšky, sa vyjadriť nevedel. Vzhľadom na tvrdenie obžalovaného o tom, že on
nešoféroval, bola aj pani Y. podrobená dychovej skúške, potrebovali jej výpoveď a bolo to aj pre poistku
z psychologického hľadiska pre prípad, že celá vina padne na ňu, že šoférovala ona. Jednoznačne však
dychovú skúšku vykonal prvý obžalovaný, a keď sa začal vyhovárať, potom dali fúkať pani Y., nafúkala0,40. Správanie obžalovaného počas zákroku svedok označil za neštandardné, obžalovaný bol v strese,
menil nálady.

Svedoksazároveňpridržalobsahusvojhospísanéhoúradnéhozáznamu,tedaopätovnepotvrdil,žeako
veliteľ hliadky zastavil vozidlo a poveril svojho kolegu na vykonanie dychovej skúšky u obžalovaného,
ktorý nafúkal 0,60 mg/l. Či on tlačil na tlačiarni výsledky dychovej skúšky, to si už presne nepamätal,
ale vie, že prišla aj druhá hliadka, ktorá asi doniesla tlačiareň, dräger, nakoľko nie každá hliadka ho má
k dispozícii. Úradný záznam označil za pravdivý, druhá hliadka bola prizvaná kvôli tlačiarni, nie si je istý,

či mali tlačiareň. Úradný záznam spisuje veliteľ hliadky, ale podpisuje ho každý člen hliadky.

Pri vykonaní konfrontácia svedka so svedkyňou Y., svedok potvrdil, že hneď na mieste pani Y., ktorá
nafúkala, oznámil výsledok, ktorý bol vytlačený až na ich oddelení.

Svedok U. G., ako člen hliadky OO PZ Banská Bystria, potvrdil, že v daný deň spolu s kolegom Č.

zastavovali autá a aj obžalovaného, ktorý bol šofér a pani Y. bola len spolujazdec. Od obžalovaného, ako
šoféra žiadali preukaz totožnosti, kedy im obžalovaný uviedol, že nevie kto je a preto bol predvedený na
políciu. Tiež uviedol, že po príchode hliadky obžalovaný nechcel fúkať a až po vysvetlení a poučení o
možných následkoch, sa jej podrobil. Pani Y. tiež vykonávala dychovú skúšku, ale nevedel či na mieste,
alebo na oddelení. Jednoznačne obžalovaný sedel na mieste vodiča, on to videl, stál vo vzdialenosti

1 metra, pri kolegovi. Dychovú skúšku vykonal najprv obžalovaný, potom ako prišli kolegovia a to v ich
prítomnosti, kolegom G., pani Y. fúkala ako druhá, nevie s akým časovým odstupom, jej výsledok aj
on určite videl. Na oddelení PZ bola vypočutá pani Y., bola zistená totožnosť obžalovaného, v systéme
Regob overili jeho totožnosť na základe uvedených údajov.

Pri zastavení motorového vozidla sa obžalovaný podľa svedka správal normálne, len tvrdil, že sa ničoho
nedopustil. Vtedy ho on videl prvýkrát. Vozidlo registrovali na vzdialenosť 30-40 metrov, pričom z auta
vystúpil obžalovaný hneď po zastavení, bez výzvy.

Svedok I. G. vo svojej výpovedi uviedol, že v daný deň bol spolu s kolegom zavolaný cez rádiostanicu,

aby inej hliadke doniesli dräger. V tom čase už obžalovaný a pani Y. boli von z vozidla a preto ani
nevidel šoférovať obžalovaného. Ako vodiča ho ale on vyzval a poučil a obžalovaný sa podrobil dychovej
skúške, ktorú vykonal on a jej výsledok, teda dychová skúška vodiča, bola tlačená hneď na mieste. Po
jej vykonaní obžalovaný začal špekulovať, vinu hádzal na pani Y.. Správanie obžalovaného na mieste
samom bolo hysterické, opakoval že on nešoféroval, k príslušníkom však nebol agresívny. Niekoľko

minút po obžalovanom na mieste samom fúkala aj pani Y., nevedel uviesť s ktorým policajtom fúkala a
nevedel sa vyjadriť ani k časovému intervalu medzi dychovými skúškami si nepamätá. Jednoznačne ju
ako prvý vykonal obžalovaný a jednoznačne na mieste samom bola vytlačená aj jeho dychová skúška.
Na oddelení on tlačil dychovú skúšku pani Y. a to z dôvodu poruchy na tlačiarni, ktorú podpísala pani
Y. tiež na oddelení.

Svedok na objasnenie záznamov dychových skúšok uviedol, že elektronický merač Alcotest 7410 je
zariadenie, po vypnutí ktorého sa v ňom hodnoty neuchovajú, preto, aby sa mohla vykonať druhé
meranie, musí sa hneď vytlačiť záznam o prvej dychovej skúške. Aj z toho potom je zrejmé, že ako prvý
musel fúkať obžalovaný, ktorý výsledok bol vytlačený hneď na mieste. Len z dôvodu technickej závady

na tlačiarni, po fúkaní pani Y. sa výsledok o jej dychovej skúške tlačený na oddelení, pravdepodobne na
inej tlačiarni, túto vytlačil on a tiež on ju dal podpísať pani Y..

Svedok I. W., obdobne ako jeho kolega G. potvrdil, že ani on obžalovaného nevidel šoférovať auto,
nakoľko keď prišli na miesto, kde boli privolaní ako pomocná hliadka k udalosti za účelom vypožičania

drägera, vozidlo obžalovaného už bolo odstavené a obžalovaný a pani Y. boli z neho von. Podľa svedka,
na 100 % ako prvý sa dychovej skúške podrobil pán I., druhá bola pani Y.. Keďže dychová skúška
obžalovaného bola s pozitívnym výsledkom - 0,60 mg/l, čo on osobne videl, tento bol podráždený.
Pozitívny výsledok dychovej skúšky mala aj pani Y., jej výsledok si svedok nepamätal a jednoznačne sa
nevedel vyjadriť ani k tomu, kde boli dychové skúšky vytlačené.

Svedok N. Š. potvrdil výpoveď obžalovaného o tom, že sa stretli v daný deň na Uhlisku pri Kolibe, kde sa
chvíľu rozprávali. Tiež potvrdil, že keď on prišiel ku Kolibe, obžalovaný vystúpil zo svojho auta, v ktorom
za volantom sedela blondínka. On svojim autom zastal na pravej strane, bol čelne ku Kolibe, vľavo odneho bolo auto obžalovaného, ktoré stálo naopak. Svedok však nevedel uviesť, ako prišiel obžalovaný
ku jeho autu a tiež už presne nevedel, či v tom čase bolo auto obžalovaného naštartované. Vedel ale,
že obžalovaný nasadal do auta, ako spolujazdec. Odchádzať vozidlo obžalovaného spred Koliby však

nevidel.

Aj svedok H. I. potvrdil, že v daný deň sa stretol s obžalovaným, keď bol pri rybníku venčiť psa a
videl obžalovaného vychádzať z Koliby. Od Koliby bol 10 - 15 metrov, on na obžalovaného len zakričal,
pozdravili sa. Tiež videl, ako obžalovaný ešte s niekým debatoval, prehodili pár slov a potom auto, ktoré

prišlo a zaparkovalo vedľa auta obžalovaného, odišlo preč. Videl odchádzať aj auto obžalovaného, zo
vzdialenosti asi 10 metrov od Koliby, ako auto obžalovaného, šoférovala pani Y..

Nakoľko sa pri výpovedi svedka pred súdom a jeho výpoveďou z prípravného konania vyskytli rozpory,
súd umožnil obžalobe prečítať jeho výpoveď z prípravného konania. Svedok však nevedel uviesť, prečo
neuviedol v prípravnom konaní, že auto obžalovaného šoférovala žena. Svedok ešte dodal, že pri

policajnom zastavení auta obžalovaného videl, ako z miesta vodiča vystupovala žena.

Na hlavnom pojednávaní sa súd zároveň oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to na čl. 26-29 s
trestnými rozkazmi Okresného súdu Banská Bystrica a Okresného súdu Prievidza, zápisnicou o podaní
vysvetlenia čl.30-31, úradnými záznamami čl. 32-34, správou o výsledku objasňovania priestupku,

zápismi o dychových skúškach čl. 37 a 49, výpisom z EKV, odpisom z registra trestov na obžalovaného
čl. 42, 67, stanoviskom OO PZ Banská Bystrica, ODI čl. 162, certifikátom o overení drägera čl. 164,
návodom na použitie drägeru čl. 165-174, návodom na použitie prístroja alcotest čl. 175-185, vestníkom
PZ - nariadením prezidenta PZ čl. 186-243, po prečítaní ktorých žiadne námietky a ani pripomienky
neboli.

Zo správy o výsledku objasňovania priestupku boli zistené skutočnosti, uvedené v skutkovej vete tejto
obžaloby s tým, že obžalovaný výslovne odmietol podpísať tento záznam, pričom pri podaní jeho
vysvetlenia, ako osoby podozrivej z priestupku, obžalovaný uviedol: „ Už si z dôvodu úrazu nepamätám
a …“

Zo zápisnice o podaní vysvetlenia J. Y. zo dňa 19. 06. 2012 o 23.00 h vyplýva, že daného dňa bola J.
Y. približne od 19.00 h v Kolibe na ul. Mičinská cesta v Banskej Bystrici, kde požila niekoľko deci vína,
nakoľko oslavovala narodeniny. Približne po pol hodine prišiel za ňou pán M. I., s ktorým pokračovala
v oslave svojich narodenín a to tak, že spolu s ním požili neurčené množstvo alkoholu vo forme vína.

V čase približne o 22.00 h sa rozhodli, že pôjdu domov taxi službou ale nakoľko do tejto koliby prišiel
M. I. svojim vozidlom, chcel ho ešte preparkovať na bezpečnejšie parkovisko, ako bolo miesto pred
Kolibou a preto si za volant vozidla jemu patriaceho - Škody Superb, striebornej farby sadol pán M. I.,
naštartoval a viedol vozidlo, aby ho preparkoval. Menovaná ďalej k veci uviedla, že približne po 30 m od
Koliby zastavovala policajná hliadka, ktorá zastavila aj vozidlo, v ktorom sa ona viezla spolu s Róbertom

I.. Aj ona bola požiadaná policajtmi na preukázanie totožnosti, čo aj urobila a následne sa dobrovoľne
podrobila dychovej skúške, ako i podania vysvetlenia na OOPZ. V závere uviedla, že vozidlo Škoda
Superb striebornej farby ona neviedla, vozidlo viedol pán M. I..

Dňa 20. 06. 2012 boli spísané aj úradné záznamy hliadky OO PZ Banská Bystrica v zložení nstržm. I.
Č., ako veliteľ hliadky a nstržm. U. G., ako člen hliadky. Obaja zhodne popísali ich výjazd dňa 19. 06.
2012 v čase od 19.00 h do 07.00 h a skutočnosť, ako v čase od 22.00 hod na Mičinskej ceste v Banskej
Bystrici vykonávali kontrolu vodičov OMV, kedy o 22.10 h zastavili OMV Škodu Superb striebornej
metalízy, ev. čísla BB-568 DV, v ktorej sa nachádzali dve osoby. Na mieste spolujazdca sedela pani J.

Y. a na mieste vodiča, im v tom čase neznámy muž, ktorý ako vodič OMV bol vyzvaný aby predložil
doklady potrebné na vedenie vozidla. Menovaný uviedol, že žiadne doklady pri sebe nemá. Následne
bol vyzvaný aby preukázal svoju totožnosť, na čo im odpovedal, že on svoje meno zabudol a odmietol
im preukázať totožnosť. Následne bol vodič niekoľkokrát vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, čo
tento viackrát odmietol a odmietol aj možnosť lekárskeho vyšetrenia zameraného na zistenie množstva

alkoholických nápojov, prípadne iných návykových látok v krvi. Napokon sa v čase o 22. 29 h dobrovoľne
dychovej skúške podrobil, táto dopadla pozitívne s nameranou hodnotou 0,60 mg/l alkoholu v dychu
prístrojom Dräger Alcotest 7410 ev.č. 0077, s výsledkom dychovej skúšky bol vodič oboznámený a tento
bol aj vytlačený pod č. merania 0260. Tento výtlačok vodič výslovne odmietol podpísať. Po následnýchpoučeniach a ním odmietnutiach výtlačok podpísať, začal tento hovoriť, že oni nemajú dôkaz o tom, že
on viedol vozidlo a že vozidlo viedla jeho spolujazdkyňa pani J. Y.. Táto im však uviedla, že ona sedela
na mieste spolujazdca a vozidlo viedol v tej dobe im neznámy muž pod vplyvom alkoholu a uviedla, že sa

jednáoM.I.T..Zdôvoduhodnovernéhooverenietotožnosti,bolvodičpredmetnéhoOMVpredvedenýna
tunajšie OOPZ v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 171/93 Zb. z. a bola vykonané potrebné úkony na OOPZ.
Lustráciou v registri obyvateľov bolo zistené že sa jedná o osobu M. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
T. K. XX, H. H.. Menovanému vodičské oprávnenie nebolo zadržané z dôvodu, že im ho na vyzvanie
nepredložil s odôvodnením, že ho pri sebe nemá. Vodič bol následne poučený o tom, že ďalšia jazda s

vozidlom sa mu zakazuje a tento odmietol podpísať aj správu o výsledku objasňovania priestupku, čo v
nej bolo poznačené. Po vykonaní potrebných úkonov k predvedenej osobe, bol tento prepustený.

Dňa 20. 06. 2012 bol spísaný aj úradný záznam zásahovej hliadky OO PZ Banská Bystrica v zložení
nstržm. I. G., ako veliteľ a stržm. I. W.Š., ako člen zásahovej hliadky, ktorá dňa 19. 06. 2012 asi okolo
22.15 h bola požiadaná hliadkou Beryl 202 o súčinnosť na ul. Mičinská cesta v Banskej Bystrici, kde táto

hliadka mala zastavené OMV Škoda SuperB s ev. č. H.. Keď prišli na miesto, tu sa nachádzali aj dve
osoby a to J. Y. a muž, ktorý odmietol preukázať svoju totožnosť. Hliadka Beryl 202 im uviedla, že pri
zastavení hore uvedeného OMV, ktoré viedol muž, tento im odmietol preukázať totožnosť a preto už za
ich prítomnosti bol tento vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, čo najprv odmietal a tvrdil, že on
nešoféroval. Po chvíli si to však rozmyslel a dychovej skúške sa podrobil. Nameraná hodnota bola 0,60

mg/l. Taktiež bola dychovej skúške podrobená pani Y., nakoľko muž tvrdil, že šoférovala ona, čo pani
Y. striktne odmietla. C. Y. nafúkala 0,36 mg/l.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil so zápismi o dychových skúškach, ktoré boli vykonané dňa
19. 06. 2012 na Mičinskej ceste v Banskej Bystrici, elektronickým meračom Alcotest 7410 č. ARFM -

0077, na ktorý bol vydaný certifikát o jeho overení platný ku dňu 19. 06. 2012 a ku ktorému bol zo strany
OO PZ, ODI Banská Bystrica súdu poskytnutý návod na jeho použitie spolu s Vestníkom PZ čiastky 14,
ročník 2011, ktorého obsahom je Nariadenie prezidenta PZ o vykonávané dohľadu nad bezpečnosťou
a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej činnosti.
- Dňa 19. 06. 2012 o 22.39 h boli prijaté dáta o zápise dychovej skúšky prístrojom Alcotest 7410:

ARFM-0077, pripojeného na tlačiareň č.: ARHF-0162, pod poradovým číslom merania: 0260 dňa 19.
06. 2012 o 22.29 h na Mičinskej ceste v Banskej Bystrici, vykonanej M. I. s výsledkom merania 0,60 mg/
l, ktorý vytlačený záznam obžalovaný odmietol podpísať.
- Dňa 19. 06. 2012 o 22.47 h bola oznámená chyba prenosu, následne boli prijaté dáta o zápise dychovej
skúšky prístrojom Alcotest 7410: ARFM-0077, pripojeného na tlačiareň č.: ARHF-0162, pod poradovým

číslom merania: 0261 dňa 19. 06. 2012 o 22.48 h na Mičinskej ceste v Banskej Bystrici, vykonanej J. Y.
s výsledkom merania 0,36 mg/l, ktorý vytlačený záznam J. Y. osobne podpísala.

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom

návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Z platnej judikatúry súdov vypláva, že „ náležité zistenie skutkového stavu„ podľa § 2 ods. 10 Tr.
por. vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené, bezpečne preukázané

fakty, ktoré vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania resp. že
žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Pokiaľ sa týka nepriamych dôkazov, pre uznanie viny, tieto musia
tvoriť ucelený systém - reťaz, ktorej jednotlivé články sú v súlade medzi sebou, ako aj s dokazovanou
skutočnosťou. Ich súhrn musí byť uzatvorený tak, že musí viesť výlučne len k jednému záveru a
vylučovať možnosť záveru iného. ( napr. uznesenie NS SR 2 To 6/2012)Súd si v priebehu konania, na objektívne rozhodnutie v danej veci, musel vyriešiť dve podstatné
skutočnosti uvedené obžalobou, ktoré boli namietané obžalovaným a to
- kto dňa 19. júna 2012 v čase okolo 22.10 h v Banskej Bystrici, na ulici Mičinská cesta, viedol osobné

motorové vozidlo zn. Škoda SuperB ev. č. BB 568 DV a bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ,
Banská Bystrica-východ, ako vodič,
- kto sa ako prvý podrobil dychovej skúške a s akým výsledkom, resp. komu bolo pri dychovej skúške
dňa 19. júna 2012 v čase o 22.29 h elektronickým meračom Alcotest 7410 č. ARFM -0077, nameraný
výsledok 0,60 mg/l alkoholu v krvi.

Čosatýkaprvejskutočnostiaotázky,ktobolvdeňskutkuvodičomzastavenéhomotorovéhovozidla,súd
poukazuje na jednej strane na svedecké výpovede svedkov U. G. a I. Č., členov hliadky Beryl 202, OO
PZ Banská Bystrica, ktorí jednoznačne, spontánne a zhodne vypovedali o tom, že vodičom zastaveného
motorového vozidla, bol jednoznačne obžalovaný M. I., s poukazom i na zápisnicu o podaní vysvetlenia
J. Y. zo dňa 19. 06. 2012, ktorú s ňou práve oni spísali bezprostredne po skutku a ktorá danú skutočnosť

vtedy potvrdila a striktne odmietla tvrdenia obžalovaného o tom, že by vodičkou zastaveného vozidla
malabyťona.TítosvedkoviazhodnepopísaliajsprávaniesaobžalovanéhoM.I.,ktoréhoosobupredtým
nepoznali, ktorý sa im odmietol nie len preukázať preukazom totožnosti, ale im uviedol aj to, že svoje
meno zabudol a vlastne tento začal tvrdiť, že vozidlo viedla svedkyňa Y. až potom, ako mu bol nameraný
pozitívny výsledok alkoholu v krvi, s ktorým bol oboznámený. Námietku obhajoby o nehodnovernosti

uvedených svedkov súd v danom prípade považoval len za účinnú obrannú obhajobu obžalovaného,
založenú na ničím ním nepodložených tvrdeniach.

Na druhej strane o danej skutočnosti vypovedali svedkovia obhajoby a to najmä priama svedkyňa J. Y.,
ktorá už v priebehu prípravného konania, na rozdiel od ňou podaného vysvetlenia k skutku dňa 19. 06.

2012, ako i v konaní pred súdom potvrdzovala tvrdenia obžalovaného o tom, že on v čase zastavenia
jeho auta hliadkou OO PZ nešoféroval, ale vodičkou bola práve ona. Svedkyňa Y. a jej výpoveď
pred súdom však nevyznela dôveryhodne, vypovedala takmer doslovne ako uvádzal obžalovaný v
jeho výpovedi učinenej v prípravnom konaní, o týchto skutočnostiach hovorila spontánne, plynulo, ale
pri doplňujúcich otázkach jej následne položených, to už tak nebolo, musela dlhšie rozmýšľať, v jej

výpovediach sa nachádzali rozpory ohľadom priebehu vedenia motorového vozidla, miesta, kde chceli
s obžalovaným preparkovať auto (obžalovaný uvádzal, že auto išli iba preparkovať na druhú stranu
parkoviska,svedkyňaY.uviedla,žeautoišlizaparkovaťniekdekuKrajskejsprávePZ,bližšietonevedela
špecifikovať).

Podľa obhajoby, tvrdenia obžalovaného, okrem svedkyne Y., boli nad všetky pochybnosti preukázané
ucelenýmradomnáhodilýchsvedkov,kdekskutočnostiktošoféroval,bolonepriamopotvrdenésvedkom
N. Š.B., ako i H.B. I.B., ktorý všetko videl zo vzdialenosti 10-15 metrov a teda tento svedok obžalovaného
videl sedieť na mieste spolujazdca a šoférovať videl Y.. S týmito argumentmi však nesúhlasila obžaloba
s poukazom na to, že vypočutý svedok I., ktorý mal byť 20 ročným kamarátom obžalovaného, v daný

okamih pri Kolibe, na Uhlisku v Banskej Bystrici, na Mičinskej ceste, náhodne venčil psa, napriek tomu,
že tento uviedol, že sa nevenoval predmetnej situácii, na druhej strane sa už jednoznačne vyjadroval,
kto viedol motorové vozidlo.

Súd v prípade svedkov obhajoby - N. Š. a H. I. dáva do pozornosti, že existencia týchto dvoch svedkov

bola obžalovaným nepriamo, ešte bez uvedenia konkrétnych mien, prvýkrát spomenutá až obhajcom
obžalovaného v sťažnosti zo dňa 30. 07. 2012, podanej proti uzneseniu OR PZ BB, ODI Banská Bystrica
pod ČVS:ORP-76/DI-BB-2012 zo dňa 06. 07. 2012 o vznesení obvinenia M. I. podľa § 206 ods. 1 Tr.
por., za uvedený skutok v obžalobe. K ich konkretizácii došlo až pri vypočutí obvineného v prípravnom
konaní dňa 28. 09. 2013, pričom v ten istý deň, pri svojom vypočutí ich už spomenula aj svedkyňa J. Y.. Z

uvedeného dôvodu súd mal pochybnosti o dôveryhodnosti výpovedí týchto svedkov, nakoľko v prípade,
ak by skutočne títo svedkovia priebeh skutku videli, boli by obhajobou dávno predtým, prípadne aj vo
vyššie uvedenej sťažnosti obhajcu, navrhnutí na vypočutie.

Aj tvrdenia obhajoby, o vykonštruovaní celej obžaloby proti obžalovanému, vzhľadom na údajné

dlhodobo pretrvávajúce nezhody obžalovaného s príslušníkmi PZ, ako i s konkrétnymi príslušníkmi
hliadky, súd považoval za ničím nepreukázané skutočnosti, len jeho obrannú obhajobu, nakoľko práve
svedkami U. G.B. a I. Č.B., ako členov hliadky Beryl 202, OO PZ Banská Bystrica bolo preukázané,
že osoba obžalovaného v čase zastavenia jeho motorového vozidla im bola osobou neznámou, čovyplynulo aj z ich ďalších krokov a procesných postupov pri zisťovaním totožnosti podozrivého, včítane
podania vysvetlenia svedkyne Y., ktorá im svoju totožnosť riadne preukázala, k jeho osobe.

Práve vzhľadom k tomu, že obžalovaný M. I., buď sám si uvedomujúc závažnosť situácie, resp. po
poučení zo strany jeho obhajcu o hroziacom treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na
doživotie ( nakoľko tento už bol v minulosti dvakrát odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom
návykovýchlátok),svysokoupravdepodobnosťoupristúpilobžalovanýkusvojej,ažneskôruplatňovanej
obrane, následkom čoho došlo k zmene jednak vo výpovedi svedkyne J. Y., ako i k výsluchom údajne

existujúcich svedkov, ktoré ako celok po vyhodnotení súd považoval za nedôveryhodné, na rozdiel
od jednoznačne tvrdených skutočností príslušníkov OO PZ Banská Bystrica, v konaní vypočutých ako
svedkov.

Z uvedeného dôvodu si súd ako prejudiciálnu otázku, kto bol šoférom zastaveného vozidla, vyriešil a
mal zato, že nad všetky pochybnosti bol ním práve obžalovaný M. I..

Ohľadom druhej otázky a to, kto sa ako prvý podrobil dychovej skúške a s akým výsledkom, resp. komu
bolo pri dychovej skúške dňa 19. júna 2012 v čase o 22.29 h elektronickým meračom Alcotest 7410
č. ARFM-0077, nameraný výsledok 0,60 mg/l alkoholu v krvi súd mal opätovne k dispozícii svedkov
obžaloby, proti svedkom obhajoby, ktorou v tomto prípade bola okrem obžalovaného, len svedkyňa J. Y..

Táto svedkyňa nad všetky pochybnosti potvrdila skutočnosti, že aj jej policajti dali fúkať, toto sa jej
na prvýkrát nepodarilo, tiež potvrdila, že tam bol „chaos“, lebo policajti nemali funkčnú tlačiareň. Ona
záznam o ňou vykonanej dychovej skúške podpisovala, nie na mieste zastavenia, ale na oddelení PZ.
Nevedela však, kedy fúkal obžalovaný, ale ako uviedla, určite až po nej, teda ona sa prvá podrobila

dychovej skúške, čo zhodne tvrdil aj obžalovaný.

Tieto tvrdenia svedkyne, ohľadom poradia vykonania dychových skúšok súd považoval za nepravdivé
a to jednak s poukazom na výpovede svedkov - I. G., I. W., U. G. a I. Č., ale i s poukazom na súdom
vykonané listinné dôkazy - obsahy zápisov o vykonaní dychových skúšok.

Všetci uvedení svedkovia jednoznačne a zhodne potvrdili, že ako prvý sa podrobil dychovej skúške

práve obžalovaný M. I., ktorý jej vykonanie najprv odmietal a až druhá v poradí fúkala svedkyňa Y.. O
ich hodnovernosti súd pochybnosti nemal.

Všetci tiež potvrdili, že ku fúkaniu svedkyne J. Y. pristúpili, síce neštandardne, ale zákonom
nevylučujúcim spôsobom, práve v dôsledku správania sa obžalovaného, ktorý potom, ako zistil od

policajtov výšku svojho nameraného pozitívneho výsledku alkoholu v krvi, začal tvrdiť, že nemajú dôkaz
o tom, že vodičom vozidla bol on, a tiež, že vodičkou bola práve svedkyňa Y..

Potvrdili aj tú skutočnosť, že výsledok dychovej skúšky obžalovaného bol vytlačený na mieste, že zápis o
ňom obžalovaný odmietol podpísať a nakoľko po následnom fúkaní svedkyne Y., ktorej sa to nepodarilo

naprvýkrát,nastalachybavtlačiarni,zktoréhodôvodusajejzápistlačilnienamieste,aleažnaoddelení
PZ, kde ho aj podpísala, čo nakoniec potvrdila aj samotná svedkyňa.

Za obrannú obhajobu súd považoval snahu obžalovaného, vzniesť pochybnosti k obsahu záznamov o
vykonaných dychových skúškach, ku ktorým sa vypočutí príslušníci vyjadrovali a ku ktorým námietkam

si súd zabezpečil okrem certifikátu o overení prístroja Alcotest 7410: ARFM-0077, platného ku dňu 19.
06. 2012, aj návod na jeho použitie spolu s Vestníkom PZ čiastky 14, ročník 2011, ktorého obsahom je
Nariadenie prezidenta PZ o vykonávané dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky,
konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej činnosti.

Zo záznamov o vykonaní dychových skúškach tak nad všetky pochybnosti vyplynulo, že ako prvý fúkal
obžalovaný M. I., čo vyplynulo z poradového čísla merania (0260), ktoré bolo uskutočnené dňa 19. 06.
2012 o 22.29 h s výsledkom merania 0,60 mg/l., záznam musel byť jednoznačne vytlačený, nakoľko sa
na ňom nachádza poznámky príslušníka PZ o tom, že ho obžalovaný odmietol podpísať.Až pod následným číslom merania (0261) fúkala svedkyňa J. Y., pričom pri jej prvom pokuse o 22.47 h
bola na prístroji oznámená chyba prenosu a po jej následnom fúkaní boli prijaté dáta o zápise dychovej

skúšky o 22.48 h, vykonanej J. Y. s výsledkom merania 0,36 mg/l.

To, že po fúkaní svedkyne, došlo k chybe na tlačiarni, že sa zápis nedal vytlačiť na mieste, potvrdila aj
samotná svedkyňa Y., ktorá tento podpisovala až následne na oddelení PZ, čo tiež nie je v rozpore s
platnými predpismi, a tento ona zároveň podpísala.

Ohľadom fungovania elektronického merača Alcotest 7410 podal jasné vysvetlenie svedok I. G., ktorý
objasnil, že tento tip merača, na rozdiel od iných tipov meračov, po jeho vypnutí namerané hodnoty
neuchováva a preto, bez toho, aby sa vytlačil záznam o meraní, nemôže dôjsť k meraniu ďalšiemu. Z
toho potom pre súd vyplynulo, že jednoznačne ako prvý musel fúkať obžalovaný M. I., ktorého výsledok
bol vytlačený hneď na mieste a len z dôvodu technickej závady na tlačiarni, po fúkaní svedkyne Y., sa

výsledok o jej dychovej skúške tlačil až na oddelení, pravdepodobne na inej tlačiarni, čo tiež nie je v
rozpore s platnými predpismi.

Na základe zásad stanovených najmä v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por., súd po vykonanom dokazovaní a
ich vyhodnotení jednotlivo každý dôkaz zvlášť, ako i v ich súhrne, mal za to, že u M. I. došlo k naplneniu

skutkovej podstaty žalovaného prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.
zák., pričom neboli zistené žiadne také skutočnosti, alebo okolnosti, ktoré by obžalovaného zbavovali
jeho trestnej zodpovednosti a preto ho zo žalovaného skutku uznal vinným v celom rozsahu.

Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom tento zákon v osobitnej
časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, na druhej strane bola zistená jedna
priťažujúca okolnosť a to podľa § 37 písm. m) Tr. por. a to, že obžalovaný bol v minulosti súdom trestaný,

čo vyplynulo z jeho registra trestov, z ktorého bolo zistené, že tento bol doposiaľ trikrát súdom trestaný, z
toho dvakrát pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, aj keď sa v oboch prípadoch na neho
hľadí, ako by nebol odsúdený, čo však nemalo vplyv na rozhodovanie ohľadom trestu zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel, podľa § 61 ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku.

Trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11. 04. 2000 pod sp. zn. 3T 31/2000 bol
obžalovaný M.H. I. uznaný vinným z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201
písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Tb., za čo bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3
mesiace so stanovením skúšobnej doby v trvaní 1 rok. Jednalo sa o skutok zo dňa 07. 09. 1999, kedy mu
bolo namerané 1,6 g/kg alkoholu v krvi. Trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel mu súdom

uložené nebolo. Na predmetný skutok sa vzťahovala amnestia zo dňa 14. 12. 2000 a na páchateľa sa
hľadí, akoby nebol odsúdený.

Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo dňa 07. 04. 2008 pod sp. zn. XT XX/XXXX bol
obžalovaný M. I. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1

písm. b) Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., za čo bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3
mesiace so stanovením skúšobnej doby v trvaní 16 mesiacov. Jednalo sa o skutok zo dňa 04. 11. 2007,
kedy mu bolo namerané 0,91 mg/l alkoholu v krvi, kedy viedol motorové vozidlo napriek tomu, že bol
rozhodnutím OR PZ ODI v Banskej Bystrici sp. zn. ORP-411/DI-K-2006 zo dňa 12. 06. 2006 postihnutý
za priestupok, pretože viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Daným trestným rozkazom mu

bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní dva roky, dňa 10. 07. 2009
došlo k podmienečnému upusteniu od výkonu jeho zvyšku so stanovením skúšobnej lehoty v trvaní 11
mesiacov, v ktorej lehote sa osvedčil dňa 01. 02. 2011. Toto jeho odsúdenie bolo zahladené podľa § 93
ods. 1 Tr. zák. a na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený.Okrem toho bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13. 11. 2003 pod sp. zn. XT
XXX/XXXX uznaný vinným z trestného činu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1

písm. c) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. , za čo bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní
2 mesiace so stanovením skúšobnej doby do 12. 02. 2005, spolu s uložením trestu zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel na 12 mesiacov.

Z Evidenčnej karty vodiča M. I. bolo zistené, že tento má udelené vodičské oprávnenie B, AM od 10.

03. 1994 a B1 od 01. 05. 2004, počas ktorej doby mal dvakrát uložený zákaz činnosti.
Súd tak pri určení upravenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Tr. por., považoval za postačujúce, aby
u obžalovaného bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, so stanovením
skúšobnej doby v trvaní 2 roky.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák., trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto
trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba

osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 61 ods. 4 písm. a) Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, súd uloží trest zákazu činnosti na
doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289,
ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil
ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený.

Podľa § 61 ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa
odsekov 3 a 4 nemá vplyv zahladenie odsúdenia.

Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť páchateľovi opakovaniu trestného činu, a preto
je jeho uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť

o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Závažným prejavom vodičskej
nedisciplinovanosti je najmä vedenie motorových vozidiel po požití alkoholu, pričom spoločenský záujem
na ochrane ohrozených hodnôt vyžaduje, aby sa trest zákazu činnosti pravidelne ukladal aj vtedy, keď
nevznikne škodlivý následok, t.j. v prípadoch prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Tr. zák. Jeho účelom je páchateľa trestného činu dočasne vyradiť z možnosti vykonávať určitú

činnosť, na výkon ktorej treba osobitné povolenie alebo výkon ktorej upravujú osobitné predpisy.

V danom odseku 4 sa zakotvuje najprísnejší druh tohto trestu, a to trest zákazu činnosti na doživotie v
prípade, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289,
ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku napriek tomu, že už bol za taký trestný.

Zo znenia § 438d Tr. zák., účinného v čase spáchania skutku, ako prechodného ustanovenia k úpravám
účinným od 1. novembra 2011 vyplýva, že ustanovenie § 61 ods. 3 a 4 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá
bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 4 pred 1. novembrom 2011,
ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo 4 po 1. novembri 2011. Súd však
nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 1. novembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne

okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti
ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 4 neprimerane prísne.
Práve aplikáciu § 438d Tr. zák. súd v prípade obžalovaného M. I., považoval za dôvodnú, majúc za
to, že prípadný trest zákazu činnosti obžalovanému uložený na doživotie, by bol u neho neprimerane
prísny, jednak vzhľadom na časový odstup od jeho prvého odsúdenia za trestný čin ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. ( skutok zo dňa 07. 09. 1999),
vzhľadom na vek páchateľa v čase prvého skutku, ako i jeho zdravotné problémy - invaliditu. Preto
súdom obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť akýkoľvek druh motorového vozidla podľa § 61ods. 4 Tr. zák. s použitím § 438d Tr. zák. v trvaní 5 rokov, súd, napriek nesúhlasu obžaloby, považoval
za postačujúci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.