Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 24C/50/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110225549
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1110225549.10

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou, v právnej veci
navrhovateľa: L..Z. G., D.. XX.X.XXXX, N. M. X proti odporcovi: UniCredit Bank Slovakia a.s., Šancová
1/A, Bratislava, IČO: 00 681 709, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 28. 5. 2010 sa voči odporcovi domáhal určenia, že výpoveď
zamestnávateľa zo dňa 8. 12. 2009 je neplatná.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 8. 12. 2009 mu odporca doručil výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce z dôvodu zániku jeho pracovného miesta s účinnosťou od 1. 1. 2010 s trojmesačnou
výpovednoudobou. Odporcazdôvodnilvýpoveďrozhodnutímštatutárnehoorgánuodporcu, nazáklade
ktorého sa jeho pracovné miesto - vzťahový manažér affluent malo stať nadbytočným. Výpovedný

dôvod je nepravdivý, účelovo zmanipulovaný, pričom skutočným dôvodom výpovede je vyvrcholenie
niekoľko mesiacov trvajúceho mobbingu, respektíve bossingu na pracovisku zo strany nadriadených
manažérov. Navrhovateľ poukázal na to, že odporca vo výpovedi uviedol, že táto bola v zmysle §
74 Zákonníka práce vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Po preverení bolo zistené,
že rokovania so zástupcami zamestnancov boli ignorované a že neboli predložené žiadne podklady
jednoznačne preukazujúce organizačné zmeny. Výpovedný dôvod považoval za neplatný, nakoľko u

odporcu nedošlo a ani nedochádza k znižovaniu stavu zamestnancov. V priebehu mesiaca máj 2010
bola prijatá nová zamestnankyňa na voľné miesto vzťahový manažér affluent, čím sa odporca dopustil
porušenia Zákonníka práce podľa § 61 ods. 3.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne dňa 23.07.2010 vyjadril tak, že boli splnené
zákonné predpoklady pre výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a to písomné
rozhodnutie o znížení počtu zamestnancov a o iných organizačných zmenách ako príčina nadbytočnosti

navrhovateľa pre odporcu ako zamestnávateľa, nemožnosť odporcu zamestnávať navrhovateľa inou
prácou a to ani po predchádzajúcej príprave ako aj ostatné hmotno-právne predpoklady platnej
výpovede. Výpoveď z pracovného pomeru navrhovateľa spolu s výpoveďou ďalšieho zamestnanca
odporcu z dôvodu nadbytočnosti bola zo základnou organizáciou odborového zväzu prerokovaná. Dňa
23. 11. 2009 sa za účelom prerokovania výpovede uskutočnilo osobné stretnutie zástupcov odporcu
so základnou organizáciou odborového zväzu, na ktorom došlo k výmene informácií a prejednaniu

podstatných otázok, týkajúcich sa skončenia pracovného pomeru navrhovateľa výpoveďou z dôvodu
nadbytočnosti.Ďalej uviedol, že v nadväznosti na písomné rozhodnutie predstavenstva o znížení počtu zamestnancov
retailových pobočiek v roku 2010, v dôsledku ktorého okrem iného bolo rozhodnuté o znížení počtu
zamestnancov na A. odporcu H. z celkového počtu 19 na počet 17 zamestnancov, čím sa na A. odporcu

H. stav počtu zamestnancov počnúc začiatkom roka 2010 znížil celkovo o dvoch zamestnancov.
Zrušené pracovné miesto navrhovateľa na pobočke odporcu H. nebolo k dátumu tohto vyjadrenia
opätovne vytvorené a po skončení pracovného pomeru navrhovateľa na predmetné pracovné miesto
nebol prijatý do pracovného pomeru žiadny zamestnanec.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľa, vyjadrením zástupcu odporu,

výsluchom svedkov: L.. R. Š., L.. M. Z., R. O., L.. M. H., oboznámením sa s listinnými dôkazmi -
výpoveďou zo dňa 8. 12. 2009, pracovnou zmluvou vrátane dodatkov, oznámením navrhovateľa o
trvaní na ďalšom zamestnávaní, rozhodnutím odporcu č.5/65 o znížení počtu zamestnancov, žiadosťou
o skončenie pracovného pomeru p. G. R. W. XX.X.XXXX, dohodou o skončení pracovného pomeru s
p. G.Ž., pracovnou ponukou odporcu, organizačným poriadkom odporcu zo dňa 28. 3. 2007, úplným
jeho znením zo dňa 22. 12. 2009, exportom z personálneho informačného systému odporcu, ponukami

voľných miest, mailovou komunikáciou zástupcov zamestnancov rozhodol dňa 17.10.2011 rozsudkom č.
k.24C50/2010-457tak,žeurčil,ževýpoveďodporcuzodňa8.12.2009danánavrhovateľovijeneplatná.

Svoje rozhodnutie založil na tej skutočnosti, že zo strany odporcu nebola splnená povinnosť v zmysle
§ 74 ods. 1 Zákonníka práce, a to prerokovanie výpovede odborovým orgánom. Súd doručenie žiadosti
o prerokovanie skončenia pracovného pomeru a následne písomných podkladov nepovažoval za

prerokovanie výpovede, keď základná odborová organizácia žiadala bližšie vysvetlenie a informácie
týkajúce sa výpovede navrhovateľa a sama oznámila odporcovi, že k prerokovaniu nedošlo.

V spojení s § 237 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého, prerokovanie je výmena názorov a dialóg
medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom, konštatoval, že proces prerokovania výpovede
navrhovateľa nebol ukončený.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.4Co 58/2012-496 zo dňa 14.11.2012 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že zo strany zástupcov
zamestnancov nešlo v prípade, ak svojimi námietkami sledovali len vysvetlenia výberu konkrétneho
zamestnanca, o oprávnenú požiadavku, ktorá by mohla spochybniť prerokovanie predmetnej výpovede
z hľadiska v tej dobe platného ustanovenia § 74 Zák. práce, keďže výber zamestnancov, s ktorými skončí

zamestnávateľ pracovný pomer po rozhodnutí o organizačnej zmene patrí výlučne zamestnávateľovi.
Rozhodnutie

24C 50/10 - 513

zamestnávateľa o výbere zamestnanca, s ktorým po rozhodnutí o organizačnej zmene skončí pracovný
pomer výpoveďou, sa nepodriaďovalo § 74 Zák. práce a preto požiadavky odborového orgánu v danej

veci, že chce ďalej rokovať len o tomto rozhodnutí odporcu, neboli z hľadiska tejto právnej úpravy
významné. Odvolací súd sa za uvedeného skutkového stavu nestotožnil so záverom súdu prvého
stupňa, že odporca len z tohto dôvodu nesplnil povinnosť uloženú mu ustanovením § 74 Zák. práce
platným v rozhodnej dobe, čo spôsobilo neplatnosť danej výpovede.

Z vykonaného doplneného dokazovania súd mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1. 3. 1996 v znení jej neskorších
dodatkov, vykonával prácu na pozícii vzťahový manažér affluent II. v mieste výkonu práce H..

Dňa 8. 12. 2009 doručil odporca navrhovateľovi výpoveď podľa § 63 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce
z dôvodu, že štatutárny orgán zamestnávateľa schválil dňa 10. 11. 2009 plán počtu zamestnancov na
rok 2010. Vo výpovedi uviedol, že v nadväznosti na realizáciu tohto uznesenia zaniká s účinnosťou

od 1. 1. 2010 pracovné miesto navrhovateľa dohodnuté v pracovnej zmluve. Vzhľadom na uvedenéorganizačné zmeny nemá možnosť ďalej navrhovateľa zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, stal sa nadbytočným a vznikol výpovedný
dôvod na rozviazanie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce. V zmysle § 74

Zákonníka práce bola táto výpoveď vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov.

Navrhovateľ písomne dňa 21.12.2009 oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že voči jeho osobe bola dlhší čas šikana zo strany regionálnej
riaditeľky. V čase jeho výpovednej doby prebiehali na pobočke odporcu konkurzy na miesto vzťahového
manažéra. Po obdržaní výpovede sa kontaktoval s odborovou organizáciou, či jeho výpoveď bola vopred
prerokovaná, pričom zástupkyňa odborov L.. Z. mu uviedla, že k prerokovaniu výpovede s odbormi

došlo, ale pretože niektoré veci sa odborom nepozdávali, požadovali vysvetlenie, ktoré bolo zo strany
zamestnávateľa odignorované. S výpoveďou nesúhlasil, čo písomne oznámil aj odporcovi, najmä z toho
dôvodu, že nebola prerokovaná v zmysle zákonníka práce s odbormi. Vo svojom stanovisku písal aj o
tom, že p. G. má ísť do dôchodku, pričom o tom všetci zamestnanci vedeli. Poukázal nato, že počas
plynutia výpovednej doby bola prijatá na miesto vzťahového manažéra p. O..

Predstavenstvo odporcu uznesením č. 5/65 zo dňa 10.11.2009 s cieľom zvýšiť efektívnosť pobočiek
retailového bankovníctva schválilo Plán počtu zamestnancov pobočiek retailového bankovníctva v roku
2010, ktorým s účinnosťou od 1.1.2010 rozhodlo, že celkový počet zamestnancov a počet pracovných
pozícií na pobočke retailového bankovníctva odporcu H. bude 17. Počet zamestnancov sa na pobočke
retailového bankovníctva odporcu H. z celkového počtu 19 zamestnancov znížil na 17 zamestnancov.

Uznesením predstavenstva č. 9/70 zo dňa 26.1.2010 predstavenstvo odporcu s účinnosťou od 1.2.2010
schválilo návrh dodatku č. 28 k Organizačnému poriadku odporcu č. A. spolu s Prílohou č. 7 k
Organizačnému poriadku stanovujúcou počty pracovných miest odporcu podľa organizačných útvarov
centrály a pobočiek, v znení materiálu na rokovanie predstavenstva, evidenčné č. XXXX/XXXX/XXXX,
pričom počet pracovných miest na pobočke retailového bankovníctva odporcu H. bol 17.

Zamestnankyňa M. G. požiadala odporcu písomne dňa 11.4.2010 o skončenie pracovného pomeru z
dôvodu odchodu na predčasný starobný dôchodok.

Odporca a M. G. dňa 19.4.2010 uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru s tým, že pracovný
pomer M. G. sa skončí dňom 30.6.2010.

Odporca dňa 13.4.2010 zverejnil na internetovom portáli www.profesia.sk ponuku na obsadenie

pracovnej pozície vzťahový manažér pre affluentnú klientelu H..

Z mailovej komunikácie medzi R. O. a odporcom súd zistil, že R. O. reagovala na ponuku vzťahový
manažér pre affluentnú klientelu H. dňa 15.4.2010.

Z výpovede svedkyne R. O. súd zistil, že menovaná dňa 15.5.2010 nastúpila na miesto vzťahového
manažéra affluenta u odporcu. Ponuku uvedeného miesta našla na internete, na základe čoho poslala

životopis a následne sa zúčastnila dvoch pohovorov. Nastúpila na miesto po pani G., ktorá ju zaúčala
a teda pokračovala v jej práci.

Z exportu z personálneho informačného systému odporcu ohľadne obsadenosti pracovných pozícii v
mieste výkonu práce H. súd zistil, že v mesiacoch november a december 2009 bol počet pracovných
miest 19, počet zamestnancov 19 a počet voľných miest 0.V čase od 30.11.2009 do 30.6.2010 nastúpil na miesto výkonu práce H. len jeden zamestnanec - R. O.
s dňom nástupu 15.5.2010, čo mal súd preukázané z exportu z personálneho informačného systému
odporcu zo dňa 1.3.2011.

Z ponúk voľných pracovných miest odporcu zverejnených na internetových portáloch v období január -
apríl 2010 ( predložených navrhovateľom ) súd zistil, že išlo o pracovné pozície iných pobočiek odporcu
(Bratislava, Trenčín, Piešťany, Pezinok, Košice, Prešov a iné ), teda nie o pobočku H., ktorá bola
dohodnutá ako miesto výkonu práce navrhovateľa.

Z odpovede výboru základnej organizácie Odborového zväzu pri UniCredit Bank Slovakia, a.s. zo dňa
17.12.2009 súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa z 10.12.2009 mu oznámil svoje stanovisko k

prerokovaniu jeho výpovede, v ktorom uviedol, že dňa 18.11.2009 kontaktovala telefonicky pani Ď. R.
W. Ľ. R. členov výboru základnej organizácie Odborového zväzu a požiadala ich o stretnutie z dôvodu
prerokovania dvoch výpovedí. Na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 23.11.2009 oznámila dvom členom
výboru,žezamestnávateľzdôvoduschválenéhoplánupočtuzamestnancovzretailovejsietinarok2010
chce ukončiť pracovný pomer s dvomi zamestnancami pracujúcimi na pobočke v H.. Členovia výboru

požiadali pani Ď.X. o predloženie podkladov, na základe ktorých bolo rozhodnuté, že pracovný pomer
bude ukončený s týmito konkrétnymi zamestnancami, nakoľko sa jednalo o dlhoročných zamestnancov.
Pani Ď. v ten istý deň zaslala požadované podklady e-mailom. Nakoľko v zaslaných podkladoch boli
určité nejasnosti, nepovažovali výpovede za prerokované, čo oznámili pani Ď. mailom dňa

24C 50/10 - 514

24.11.2009. Dňa 25.11.2009 sa mali vo veci prerokovania ešte stretnúť, pani Ď. sa na stretnutie
nedostavila.

Svedkyňa L.. M. Z., predsedkyňa Základnej organizácie odborového zväzu pri odporcovi ( ďalej ZOOZ)
vo výpovedi uviedla, že v novembri roku 2009 boli ako výbor ZOOZ oslovení za účelom prerokovania
skončenia pracovného pomeru dvoch zamestnancov trnavskej pobočky. Mali voči tomu výhrady,

pretože im nebola doručená na prerokovanie celá predchádzajúca organizačná zmena. Požiadali
zamestnávateľa o podklady, nakoľko nebolo zrejmé, prečo práve s týmito dvomi zamestnancami má
byť skončený pracovný pomer, pretože išlo o dlhoročných zamestnancov. Nejaké podklady im boli
doručené, ale vzhľadom na pochybnosti o objektivite výberu zamestnancov chceli od zamestnávateľa
ešte vysvetlenie. Žiadne stretnutie, na ktorom trvali sa neuskutočnilo a preto výpovede nepovažovali

za prerokované.

Svedkyňa L.. R. Š. uviedla, že koncom roku 2009 ich oslovila pani Ď. ako zástupkyňa oddelenia ľudských
zdrojov a na stretnutí asi dňa 18. 11. 2009 uviedla dôvody skončenia pracovného pomeru navrhovateľa.
Tieto nepovažovali za dostatočné, preto ich chceli preveriť a požiadali o doplňujúce údaje. Rozišli sa s
tým, že vec neuzatvárajú a nepovažujú ju za prerokovanú.

Svedok L.. M. H., vedúci oddelenia odmeňovania a administratívy vo výpovedi uviedol, že v roku
2009 došlo k optimalizovaniu počtu miest v H. V. na základe rozhodnutia predstavenstva bolo zrušené
miesto navrhovateľa. Výpoveď navrhovateľa z pracovného pomeru bola prerokovaná so zástupcami
zamestnancov. Prerokovanie výpovede navrhovateľa prebiehalo štandardným spôsobom, odporca
listom informoval zástupcov zamestnancov, že dochádza k zrušeniu miesta navrhovateľa a zároveň

požiadal o prerokovanie výpovede. Na základe listu zástupcovia zamestnancov, asi p. Z. telefonicky
požiadala o nejaké materiály p. Ď., ktorá podklady mailom následne zaslala. Potom sa začali diať
veci, ktoré sa dovtedy na pobočke nevyskytli. Dostali informáciu z pobočky, že navrhovateľ bol zo
strany zástupcov zamestnancov informovaný o zrušení jeho miesta vopred pred výpoveďou. Po
dotaze na zástupcov zamestnancov sa títo vyjadrili, že navrhovateľa neinformovali. Dňa 25.11.2009

prebehlo rokovanie ohľadne kolektívnej zmluvy, na ktorom boli za odbory prítomné p. Z., asi p. Š.. Za
zamestnávateľa bol prítomný on, p. O. V. A.. F.. Na prerokovanie týkajúce sa kolektívnej zmluvy malaprísť p. Ď., neprišla, asi z dôvodu školenia. Po prerokovaní kolektívnej zmluvy nasledoval posledný
bod - rôzne, v rámci ktorého sa hovorilo o výpovedi danej navrhovateľovi, pričom zo strany zástupcov
zamestnancov nové otázky neboli. Zástupcovia zamestnancov v maili zo dňa 24. 11. 2009 oznámili, že

nepovažujúvýpoveďzaprerokovanú,inéstanoviskozostranyzástupcovzamestnancovnebolozaslané.

Z mailovej komunikácie medzi A. Ď. a pani Z. v dňoch 23.11.2009 a 24.11.2009 súd zistil, že pani
Ďurišová v maili uviedla, že na základe vzájomnej dohody zasiela dôvody, ktoré určili navrhovateľa za
zamestnanca, ktorý bude prepustený z nadbytočnosti. Zároveň požiadala o prerokovanie výpovede a
zaslanie záznamu z prerokovania s tým, že ako dátum prerokovania výpovede žiadala uviesť skorší

termín nakoľko dňa 26.11.2009 pôjde osobne do H. odovzdať výpoveď dotknutým zamestnancom.
Pani Z. požiadala mailom zo dňa 24.11.2009 k celej situácii ohľadne výpovede navrhovateľa osobné
stretnutie s tým, že stretnutie dňa 23.11.2009 v žiadnom prípade odbory nepovažujú za prerokovanie
výpovede s odborovou organizáciou. Pani Ď.X. na tento mail reagovala tak, že dňa 25.11.2009 bude
na stretnutí na ich divízii určite priestor prejsť si možné nejasnosti, ale zamestnávateľ však trvá na
rozhodnutí predstavenstva z dôvodu vyššej efektívnosti na znížení stavu zamestnancov na pobočke

Trnava v zmysle § 63, písm. b/ Zákonníka práce.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa,
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre
neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods.

1 písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie

pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre
posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a konštatoval, že nie je
opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov

konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu.

Výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že odporca sa rozhodol s navrhovateľom skončiť
pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu zániku jeho
pracovného miesta v nadväznosti na rozhodnutie o organizačnej zmene odporcu.

24C 50/10 - 515

Súd mal v konaní preukázané, že o organizačnej zmene rozhodlo predstavenstvo odporcu, ktoré

uznesením č. 5/65 zo dňa 10.11.2009 schválilo Plán počtu zamestnancov pobočiek retailového
bankovníctva na rok 2010, s účinnosťou od 1.1.2010 a súčasne rozhodlo, že celkový počet
zamestnancov a počet pracovných pozícií na pobočke retailového bankovníctva odporcu H. bude
17. Z hľadiska právnej povahy rozhodnutia o organizačnej zmene toto rozhodnutie nemá povahu
právneho úkonu, z čoho vyplýva, že navrhovateľ sa nemôže domáhať rozhodnutia o jeho neplatnosti.

Zákonník práce vyžaduje písomnú formu rozhodnutia, pričom jej nedodržanie nepostihuje neplatnosťou.
V danom prípade bolo nesporné, že o organizačnej zmene bolo zo strany odporcu písomne
rozhodnuté. V prípade navrhovateľa bola splnená aj podmienka príčinného vzťahu medzi organizačnou
zmenou a nadbytočnosťou. Podľa ustálenej súdnej praxe o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný
rozhoduje zamestnávateľ sám, pričom súd nemôže v tomto smere preskúmať správnosť rozhodnutia

zamestnávateľa.

Pokiaľ ide o splnenie podmienky ponuky vhodnej práce zo strany zamestnávateľa stačí, ak
zamestnávateľ pred uplatnením výpovede ponúkne zamestnancovi prácu v mieste, ktoré bolo
dohodnutéakomiestovýkonuprácezamestnanca.Povinnosťzamestnávateľaponúknuťzamestnancovi
iné vhodné zamestnanie platí pre všetky výpovedné dôvody, okrem výpovedného dôvodu

neuspokojivýchpracovnýchvýsledkovavýpovednéhodôvoduporušeniapracovnejdisciplínyaprakticky
aj v prípade, ak je dôvodom výpovede zrušenie zamestnávateľa ako celku alebo premiestnenie
zamestnávateľa. Pretože ide o hmotnoprávnu podmienku výpovede zo strany zamestnávateľa, jej
nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede.

Ak zamestnávateľ v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce,

nemá pre zamestnanca žiadnu prácu alebo žiadnu vhodnú prácu podľa Zákonníka práce, svoju
ponukovú povinnosť ani nemôže splniť. V prípade súdneho sporu musí preukázať, že predtým, než
dal zamestnancovi výpoveď, nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo
dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, ktoré by mohol zamestnancovi ponúknuť.

Súd mal v konaní preukázané, že odporca v čase pred daním výpovede navrhovateľovi nedisponoval v

mieste výkonu práce H. žiadnym voľným pracovným miestom a nemal možnosť navrhovateľa v mieste
výkonu práce ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas. Uvedené vyplynulo z exportu z
personálneho informačného systému odporcu, potvrdzujúceho počet všetkých existujúcich pracovných
miest odporcu v mieste výkonu práce H. a celkový stav obsadenosti existujúcich pracovných miest
odporcu v mieste výkonu práce H. v čase pred doručením výpovede - november 2009.

Navrhovateľ poukázal na to, že po skončení jeho pracovného pomeru bola prijatá na pozíciu vzťahového
manažéra affluenta p. O.. V súvislosti s tým, je potrebné uviesť, že v konaní bolo preukázané, že
menovaná nastúpila na miesto po pani G., ktorá požiadala odporcu písomne dňa 11.4.2010 o skončenie
pracovného pomeru z dôvodu odchodu na predčasný starobný dôchodok a teda nedošlo k vytvoreniu
zrušeného pracovného miesta.

Na pobočke retailového bankovníctva H. v uvedenom období nebolo znovu vytvorené zrušené pracovné
miesto po skončení pracovného pomeru navrhovateľa a teda zákonná podmienka v zmysle § 61 ods. 3Zákonníka práce spočívajúca v zákaze znovu vytvoriť zrušené pracovné miesto počas troch mesiacov
ak dal zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a po skončení
pracovného pomeru zamestnanca prijať na toto pracovné miesto iného zamestnanca nebola zo strany

odporcu porušená.

Všetky ponuky voľných pracovných pozícií zverejnené na internetových portáloch na ktoré poukázal
navrhovateľ sa týkali iných pobočiek odporcu na území Slovenskej republiky, ktoré však nepredstavujú
miesto,ktorébolonazákladepracovnejzmluvynavrhovateľavzneníjejdodatkov,dohodnutéakomiesto
výkonu práce.

V zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce, musí byť v prípade výpovede splnená aj povinnosť zo strany

odporcu, a to prerokovanie výpovede odborovým orgánom. Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa
prerokovať výpoveď s odborovým orgánom nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o
prerokovanie skončenia pracovného pomeru obsahuje náležitosti výpovede, to znamená, že dôvod
výpovede musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento
nemožno dodatočne meniť.

Cieľom tejto zákonnej podmienky je, aby zámer zamestnávateľa skončiť pracovný pomer so
zamestnancom bol oznámený odborovej organizácii a zároveň, aby jej bola daná možnosť sa po
vlastnom prerokovaní k tomuto zámeru vyjadriť. Z požiadavky, že výpoveď má byť vopred prerokovaná
vyplýva to, že zamestnávateľ sa na odborovú organizáciu musí obrátiť skôr než k výpovedi pristúpi a
že zároveň by medzi doručením žiadosti odborovej organizácie o prerokovanie a vlastným vykonaním

výpovede mala ubehnúť primeraná doba, tak aby odborová organizácia mala reálnu možnosť vec
prerokovaťazamestnávateľovisvojestanoviskooznámiť.Jelegitímnymnárokomodborovejorganizácie
požadovať od zamestnávateľa informácie, ktoré považuje za potrebné na zaujatie úplného stanoviska
bez ohľadu na skutočnosť, či ho následne bude tlmočiť zamestnávateľovi v písomnej forme alebo
na osobnom rokovaní. V danom prípade základná odborová organizácia žiadala bližšie vysvetlenie a

informácie týkajúce sa výpovede navrhovateľa a sama oznámila odporcovi, že k prerokovaniu nedošlo,
čo vyplynulo z výpovedí svedkýň L.. M. Z. V. L.. R. Šťastnej, z mailovej komunikácie medzi zástupcami
zamestnancov a zamestnávateľom ako aj listom Základnej organizácie odborového zväzu zaslaným
navrhovateľovi. V danom prípade odvolací súd v svojom rozhodnutí poukázal na tú skutočnosť, že
zo strany zástupcov zamestnancov nešlo v prípade, ak svojimi námietkami sledovali len vysvetlenia

výberu konkrétneho zamestnanca, o oprávnenú požiadavku, ktorá by mohla spochybniť prerokovanie
predmetnej výpovede z hľadiska v tej dobe platného ustanovenia § 74 Zák. práce, keďže výber
zamestnancov, s ktorými skončí zamestnávateľ pracovný pomer po rozhodnutí o organizačnej zmene
patrí výlučne zamestnávateľovi. Vzhľadom na závery odvolacieho súdu, že požiadavky odborového
orgánu v danej veci, že chce ďalej rokovať len o tomto rozhodnutí odporcu, neboli z hľadiska tejto právnej

úpravy významné, súd mal zato, že aj táto povinnosť zo strany odporcu v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka
práce, a to prerokovanie výpovede odborovým orgánom bola splnená.

Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady
pre výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a to písomné rozhodnutie odporcu o
znížení počtu zamestnancov a o iných organizačných zmenách ako príčina nadbytočnosti navrhovateľa,

nemožnosť odporcu zamestnávať navrhovateľa inou prácou a to ani po predchádzajúcej príprave. Súd
mal v konaní za preukázané, že zrušené pracovné miesto navrhovateľa na pobočke odporcu H., ktoré
bolo podľa pracovnej zmluvy zo dňa 1.3.1996 dohodnuté ako miesto výkonu práce, nebolo opätovne v
rozhodnom čase vytvorené a po skončení pracovného pomeru navrhovateľa na predmetné pracovné
miesto nebol prijatý žiadny zamestnanec.

24C 50/10 - 516

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že návrh navrhovateľa na určenie, že
výpoveď zamestnávateľa zo dňa 8. 12. 2009 je neplatná, nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu
zamietol.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca mal vo veci plný úspech, ale v konaní mu žiadne trovy nevznikli, tak mu súd žiadnu náhradu
trov konania ani nepriznal.