Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/798/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222248
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412222248.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhmi doručenými Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, pretože tento nerozhodol v zákonom
určenej lehote o žiadostiach o vydanie poverení na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach
vedených pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. 4192974 dlžníkom - povinným J. P.; zo Zmluvy o úvere č. 4193010 dlžníkom - povinným H. L..
Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške po 125,- eur v každej z uvedených vecí a na
nemajetkovú ujmu vo výške 1 537,90 eur, resp. 1 432,79 eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca

svoje návrhy odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať
exekúcie na vymoženie pohľadávok, ktorá mu vznikli voči označeným dlžníkom z uvedených Zmlúv o
úvere. Súdny exekútor pridelil každej z uvedených exekučných vecí číslo, a to v prípade povinného
J. P. č. U. a v prípade povinného H. L. č. EXXXXXX/XXXX. Spísané návrhy na vykonanie exekúcie
spolu so žiadosťami o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu
Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa žalobných návrhov exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci povinného J. P. až dňa

22.11.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 834 dní, keď
konanie začalo 10.8.2009); vo veci povinného H. L. až dňa 22.11.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 777 dní, keď konanie začalo 6.10.2009). Žalobca podľa
návrhov mal vyvinúť enormné úsilie, aby docielil posun v exekučných konaniach, keď dňa 2.7.2009,
23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 mal podať žiadosť o informáciu o stave konanie a dňa 30.8.2010,
23.11.2010 a 25.5.2011 mal podať sťažnosť na prieťahy v konaní. Tvrdeným nesprávnym postupom
exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (EP), mala vzniknúť

žalobcovi majetková škoda, ktorú paušálne v každej z uvedených vecí žalobca vyčíslil sumou po 125,-
eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. O škode sa žalobca mal
dozvedieť až po doručení upovedomení o začatí exekúcie. Taktiež mu v každej z uvedených vecí mala
vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil zo základu 660,- eur na rok, a to jednotlivo sumouvo výške 1 537,90 eur, resp. 1 432,79 eur. Žalobca svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil
tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizík, a to rizika zániku povinného,

rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného a najmä,
v prípade skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej lehote, žalobca mohol včas uskutočniť
rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, lebo by
vedel o zamietnutí žiadosti a potrebe uskutočniť náhradu exekučného titulu. Žalobca súčasne vzniesol
námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uzneseniami č.k. 5NcC/443/2012-10 z 22.10.2012 a č.k. 8NcC/415/2012-10 z
22.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovanie vecí a veci prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému
tieto napadli dňa 12.12.2012 pod sp. zn. 13C/798/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka J. P.) a dňa
13.12.2012 pod sp. zn. 13C/814/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka H. L.).

Súd v každej z uvedených vecí vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie jeho podania.
Žalobca podaniami z 15.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškody,keďoriginálnávrhunapredbežnéprerokovaniepodalosobnedo
podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu

prezenčnou pečiatkou. Žalobca vo všetkých z uvedených vecí navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz
oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného, keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou
databázou návrhov v elektronickej forme, a preto môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu
43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu
konania návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu

oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR
o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu
aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým
bol vyzvaný na doplnenie podania.

Súd uznesením č.k. 13C/798/2012-28 z 18.7.2013 rozhodol o spojení vecí Okresného súdu Komárno
vedených pod sp.zn. 13C/798/2012 a sp.zn. 13C/814/2012 na spoločné konania, ktoré bude vedené
pod sp.zn. 13C/798/2012.

Dňa 17.9.2013 Ministerstvo spravodlivosti SR doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo

na zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných
konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo
jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných
práv nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012,

sp. zn. IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na
náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok titulom nesprávneho úradného
postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo
z dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Konštatovalo, že žiadosť o informáciu o stave
konanie nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených

prieťahov, pričom poukázalo na nález Ústavného súdu z 3.5.2011 č.k. III. ÚS 69/2011-25. Poukázalo
na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 16 ods. 4 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými
ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6
mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie
žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí. Tým žalobca zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody, a tak nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému

nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15 dňová lehota na
vydanie poverenia sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia.K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že vnútroštátny súd má v zmysle
uznesenia Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 60/2011-13 z 3.3.2011 ako aj uznesení Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 z 26.9.2011 a sp.zn. 5Cdo/291/2010

z 29.3.2011 povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú procesné pravidlá. V súvislosti s
posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so

záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Konštatovalo, že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym úradným
postupom, keď nedošlo k porušeniu právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu a keďže
nebola ani konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, v danom prípade nemôže ísť
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal
podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov, ktorú môže konštatovať len Ústavný súd SR. Poukázalo na
to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo vyčíslenej paušálnej výške po 125,- € a nepreukázal ani
vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo 675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej

osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na
fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká
ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ
ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho

riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia
poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských
spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o
týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal
Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu

ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto
konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi. V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že
žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako následok priameho pôsobenia príčiny. S
poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si

náhradu trov konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Súd pojednával aj v neprítomnosti
žalovanej,ktorásvojuneprítomnosťnapojednávanížiadalaospravedlniťstým,ženežiadalaoodročenie

pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom k žiadostiam o predbežné
prerokovanie žiadosti o nároku škody z 25.9.2012, doručený Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého
dňa, najmä č. 4298 a 4303, ako aj obsahom pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nové

Zámky sp. zn. 10Er/917/2009 a sp. zn. 10Er/1171/2009.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods.
2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2
zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za tvrdený nesprávny úradný postup
Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje
skutočnosť, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie sp. zn. EXXXXX/XXXX až dňa 22.11.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, a tak k rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac
ako 834 dní, sp. zn. EXXXXXX/XXXX až dňa 22.11.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udeleniepoverenia, a tak k rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako
777 dní.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/917/2009 vyplýva, že dňa
10.8.2009 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému J. P., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 9.6.2009 sp. zn. SR 05567/09. Uvedený súdny exekútor až dňa 24.9.2009 doručil Okresnému

súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 10.8.2009 obsahujúcou
návrh na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Exekučný súd prípisom z 16.10.2009
vyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie zmluvy o úvere, ktorej predloženie urgoval
prípisom z 26.3.2010. Žalobca ako oprávnený reagoval na urgenciu z 26.3.2010 podaním doručeným
exekučnému súdu 8.4.2010, v ktorom vyjadril názor, že požiadavka exekučného súdu nemá oporu ani
v Exekučnom poriadku a ani v zákone o rozhodcovskom konaní. Uvedeným podaním žalobca ako

oprávnený dal súčasne podnet na preskúmanie zákonnosti postupu exekučného súdu. Exekučný súd
podaním z 1.6.2010 vyzval povinného a Stály rozhodcovský súd na predloženie zmluvy o úvere a
podaním z 13.1.2011 opätovne žiadal právneho zástupcu oprávneného, aby v lehote 15 dní predložil
zmluvu o úvere. Žalobca v procesnom postavení oprávneného až 16.2.2011 doručil exekučnému súdu
žiadanú zmluvu o úvere. Uznesením z 18.2.2011 exekučný súd žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 26.11.2011, pričom podľa pripojenej doručenky bolo právnemu zástupcovi oprávneného (žalobcu)
doručené 10.11.2011 a súdnemu exekútorovi bolo doručené dňa 9.11.2011. Uznesením z 3.1.2012,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.3.2012, exekučný súd zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/1171/2009 vyplýva, že dňa
6.10.2009 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému H. L., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 30.7.2009 sp. zn. SR 12348/09. Uvedený súdny exekútor až dňa 27.10.2009 doručil Okresnému

súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 6.10.2009 obsahujúcou návrh na
vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Exekučný súd prípisom z 10.3.2010 vyzval právneho
zástupcu oprávneného na predloženie zmluvy o úvere v lehote 15 dní a prípisom z 14.5.2010 vyzval na
jej predloženie v rovnakej lehote aj Stály rozhodcovský súd. Prípisom z 13.1.2011 exekučný súd urgoval
právneho zástupcu oprávneného na predloženie úverovej zmluvy v lehote 15 dní. Žalobca v procesnom

postavení oprávneného až 16.2.2011 doručil exekučnému súdu žiadanú zmluvu o úvere. Uznesením z
18.2.2011 exekučný súd žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2011, pričom podľa pripojenej
doručenky bolo právnemu zástupcovi oprávneného (žalobcu) ako aj súdnemu exekútorovi doručené
10.11.2011. Uznesením z 22.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.3.2012, exekučný súd zastavil

exekučné konanie.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto
návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti

žalobcu o predbežné prerokovanie (25.9.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad nesprávneho úradného postupu aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej

lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Na základe výsledkov

vykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,ževdanomprípadežalobcaneuniesoldôkaznébremeno
na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v
rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom
určenej doby, s tvrdeným omeškaním, keď z pripojených exekučných spisov Okresného súdu NovéZámky vyplýva, že zo strany súdneho exekútora nebola dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na
predloženie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu spolu s exekučným titulom
a žiadosťou o vydanie poverenia, od ktorej skutočnosti však žalobca neodvodzuje svoj nárok. Okresný

súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa 18.2.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č. EXXXXX/XX sp. zn. 10Er/917/2009, preto žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že o žiadosti bolo rozhodnuté dňa 22.11.2011.
Dňa 18.2.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie č. EXXXXXX/XX sp. zn. 10Er/1171/2009, preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne

svojho tvrdenia, že o žiadosti bolo rozhodnuté dňa 22.11.2011.

Ustanovenie § 44 ods. 2 veta tretia zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) upravuje postup exekučného súdu pre
prípad zistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Následkom zistenia
takéhoto rozporu je zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením, proti
ktorému je prípustné podať odvolanie. Uvedené ustanovenie neupravuje lehotu, v ktorej exekučný súd

má uznesením rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora. Aj keď vykonateľné rozhodcovské
rozhodnutie ako exekučný titul bolo doplnené do § 41 ods. 2 písm. d/ EP novelou účinnou od 01.06.2011,
táto by nepochybne bola nadbytočná v prípade stotožnenia sa súdu s právnym názorom žalobcu, že
rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. i/ EP, ktorého sa
žiadna novela Exekučného poriadku nedotkla. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu -

Národnej rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k zmene a doplneniu § 41 ods. 2 písm. d/ EP
zákonom č. 102/2011 Z.z.. Potom od účinnosti zákona č. 144/2010 Z.z. dňa 1.6.2010 neexistovala
ani žiadna zákonná lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu -
rozhodnutia rozhodcovského súdu.

Podľa názoru konajúceho súdu exekučný súd v daných exekučných veciach rozhodol o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora v primeranej lehote, zodpovedajúcej obvyklej rozhodovacej praxi súdov,
a to zákonom predpokladaným spôsobom, keď bol opodstatnený a zákonnom podložený postup
exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v snahe preskúmať charakter zmluvného vzťahu oprávneného a povinného vyzýval žalobcu, v

procesnom postavení oprávneného, na predloženie zmlúv o úvere a po ich predložení aj skúmal, či bola
(platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej
správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný
súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným
predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, či ho vydal rozhodcovský súd s

právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil
rozhodcovský súd (R 46/2012). Aj v rámci daných exekučných konaní bol všeobecný (exekučný) súd
oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde
o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

V daných exekučných veciach bolo rozhodnuté o žiadostiach súdneho exekútora v súlade s § 44
ods. 2 veta tretia EP v lehote primeranej nečinnosti žalobcu ako oprávneného, pri poskytovaní
súčinnosti exekučnému súdu nepredložením zmlúv o úvere v súdom určenej lehote. Preto žalobca
neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, keď v konaní

nepreukázal,žekvydaniurozhodnutiaozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
došlo v dôsledku nečinnosti exekučného súdu s omeškaním. Podľa názoru súdu od účinnosti zákona
č. 144/2010 Z.z. dňa 1.6.2010 neexistovala žiadna zákonná lehota ani na vydanie poverenia súdnemu
exekútorovi na základe exekučného titulu - rozhodnutia rozhodcovského súdu (§ 41 ods. 2 písm. d/ EP),
pričom s účinnosťou od 1.6.2010 novelizované ustanovenie § 44 ods. 2 EP veta druhá sa vzťahuje aj

na exekučné konania začaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z. (ASPI komentár k § 44 EP).

Žalobca si v danom prípade v každej zo spojených vecí uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody
vo výške po 125,- eur pozostávajúcej z nákladov žalobcu vynaložených v období medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia a vydaním zamietajúceho rozhodnutia. Žalobca si uplatnenú náhradu

škody vo výške po 125,- eur vyčíslil za obdobia ním tvrdeného omeškania exekučného súdu, a to
titulom správy pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému vo výške 70,- eur, titulom nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo
výške 40,- eur ako aj titulom administratívneho spracovania urgencií exekučného súdu, poštovného atelekomunikačných výdajov vo výške 15,- eur, avšak žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania
za skončené nepreukázal vznik žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku
o 125,- eur v súvislosti s tvrdeným omeškaním pri rozhodovaní o žiadostiach súdneho exekútora

v každej z uvedených exekučných vecí. Pritom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa
uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Napriek tvrdeniu o rôznej dĺžke
omeškania exekučného súdu s rozhodnutím o zamietnutí žiadosti, žalobca si v každej zo spojených vecí

uplatnil rovnakú náhradu majetkovej škody po 125,- eur, bez toho, aby špecifikoval koľko zamestnancov
pomocou informačného systému spravovalo pohľadávky jeho dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval
pomocou informačného systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu.
Žalobca ani v jednej z uvedených exekučných vecí nepreukázal existenciu žiadnej svojej urgencie
exekučného súdu. Tvrdenie žalobcu, že dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 podal
žiadosť o informáciu o stave konanie a dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 podal sťažnosť na

prieťahy v konaní je zavádzajúce, keďže v žalobnom návrhu tvrdí, že exekučné konanie sa začalo
dňa 10.8.2009 (žiadosť súdneho exekútora doručená exekučnému súdu 24.9.2009), resp. 6.10.2009
(žiadosť súdneho exekútora doručená exekučnému súdu 27.10.2009). Preto je vylúčené, aby sa žalobca
ako oprávnený vopred informoval na stav exekučného konania, ktoré ani nezačalo. Žalobca existenciu
tvrdenýchžiadostíasťažnostínepreukázalaanizpripojenýchexekučnýchspisovOkresnéhosúduNové

Zámky existencia tvrdených žiadostí a sťažností žalobcu nevyplýva. Zo spisu sp. zn. 10Er/917/2009
vyplýva, že žalobca namiesto požadovaného predloženia zmluvy o úvere doručil exekučnému súdu
podnet na preskúmanie zákonnosti jeho postupu. V súvislosti s uvedeným nemožno prehliadnuť, že
prípadný nesprávny procesný postup exekučného súdu môže mať za následok vznik zodpovednosti
štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku oprávneného z

exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto postupom.
Preto bez povšimnutia nemožno ponechať nielen nečinnosť žalobcu ako oprávneného pri predkladaní
exekučným súdom žiadanej zmluvy o úvere, ale ani skutočnosť, že zo strany súdneho exekútora nebola
v predmetných exekučných veciach dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhov
oprávneného na vykonanie exekúcií exekučnému súdu spolu s exekučným titulom a žiadosťou o

vydanie poverenia. Žalobca ako oprávnený predložil exekučnému súdu zmluvu o úvere až po takmer 16
mesiacoch(16.2.2011-sp.zn.10Er/917/2009)oddoručeniaprvejvýzvynajejpredloženie(23.10.2009),
resp. po vyše 13 mesiacoch (16.2.2011 - sp. zn. 10Er/1171/2009) od doručenia prvej výzvy na jej
predloženie (12.3.2009). Z oboch žalobných návrhov je zrejmé, že žalobca stále eviduje pohľadávky
voči svojim dlžníkom, preto má naďalej, v súvislosti s pohľadávkami od svojich dlžníkov, náklady

na zamestnancov spravujúcich tieto pohľadávky a obdobne má aj náklady na udržiavanie a správu
informačného systému.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením
svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných, 125,- eur v každej zo spojených vecí a nepreukázal

ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu
a prípadným zmenšením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich
vylučuje zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu
v časti náhrady materiálnej škody zamietol.

S poukazom na absenciu predpokladov zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalobcovi
nevznikol ani nárok na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, ale ani nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Rovnako ako pri nároku
na náhradu škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy,

resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť
vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že o škode sa dozvedel až doručením
upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré však v uvedených exekučných veciach vôbec nemohlo byť a
nebolo vydané, nepochybne žalobca nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri rozhodovaní
o žiadosti súdneho exekútora, resp. o nečinnosti súdneho exekútora pri doručovaní žiadostí o vydanie

poverení, resp. o svojej nečinnosti pri poskytovaní súčinnosti exekučnému súdu. Preto doba, ktorá
uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s
návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do samotného vydania uznesenia o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora exekučným súdom, ale aj do doručenia neexistujúceho upovedomenia ozačatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako
morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych
očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani

riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keď exekučným titulom sú rozsudky rozhodcovského
súdu v spotrebiteľských veciach, pričom v iných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola už
spochybnená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená
materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (napr. uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn.
4Er/260/2009 z 4.8.2009, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009 z 30.9.2009,

uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/5/2010 z 23.2.2010, uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 z 5.5.2010, uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoE/229/2010 z
27.5.2010,uznesenieKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.16CoE/228/2012z30.8.2012,uznesenie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/326/2010 z 9.8.2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6CoE/59/2010 z 19.4.2011, ale aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 CoE
138/2010-44 z 30.9.2010 a s tým súvisiace uznesenie Ústavného súdu č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z

24.2.2011), aj s poukazom na závery uznesenia Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť/ A. F. C-76/10
zo dňa 16.11.2010. Exekučný súd nepochybne v každej z uvedených exekučných vecí realizoval svoje
oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu,
ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, nie je v rozpore

so zákonom. Toto posúdenie, podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, je nepochybne
časovo náročné, čo viedlo aj zákonodarcu k vylúčeniu aplikácie 15 dňovej lehoty na vydanie poverenie
súdnemu exekútorovi v prípade rozhodcovských rozsudkov (§ 44 ods. 2 EP v spojení s § 41 ods. 2
písm. c/ a d/ EP) s účinnosťou od 1.6.2010 (zákon č. 144/2010 Z.z. ). Aj pre prípadný stav neistoty
účastníka neprimerane dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne

vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku
kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený.
Žalobca v danom prípade nepreukázal nielen tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu,
ale ani tvrdené následky, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu,
ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku

tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.

S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok
na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z a ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať vo

veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu,
ktoré Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca
dňa 25.9.2012 pod číslami 4298 a 4303. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd

náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.