Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 16, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/285/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610204659
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6610204659.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Oľgy Maľovej, v právnej veci navrhovateľa Urbariát, pozemková spoločnosť
Trebeľovce, Trebeľovce 73, IČO: 30 226 082, zastúpeného JUDr. Pavlom Helmom, advokátom so sídlom
vo Zvolene, Námestie SNP č. 75/26, proti odporcovi 1/ X. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, 2/ B. S.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, 3/ U. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, o zaplatenie 11 460,20
eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 01. 06.
2012, č. k. 9C/55/2010 - 239, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému 1/ súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 11
4460,20 eur s 8% úrokom z omeškania od 29. 03. 2008 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
11 460,20 eur s 8% úrokom z omeškania počnúc od 29. 03. 2008 do zaplatenia, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobu o zaplatenie 11 460,20 eur s príslušenstvom proti žalovaným 2/, 3/ zamietol. Zároveň rozhodol,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal vydania dokladov, ktoré sa vzťahujú na činnosť
navrhovateľa v rokoch 2002 až 2007, ako aj zaplatenia sumy 14 627,23 eur.

Uznesením zo dňa 05. 03. 2010 konanie o zaplatenie 14 627,23 eur vylúčil na samostatné konanie,
následne navrhovateľ zobral návrh o sumu 3 167,03 eur späť a súd tejto časti konanie zastavil.

Navrhovateľ tvrdil, že na valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 21. 05. 2006, bol odporca 1/ ako
predseda spoločenstva odvolaný z funkcie predsedu spoločenstva. Odporcovia 2/ a 3/ boli na tomto
valnom zhromaždení odvolaní z funkcií členov výboru. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa
16. 03. 2010 sp. zn. 9C/83/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 09.
09. 2010, č. k. 16Co/176/2010 - 126 bola odporcovi 1/ uložená povinnosť vydať navrhovateľovi doklady
presne vymedzené v rozsudku, ktorú povinnosť si odporca 1/ doteraz nesplnil. Poukázal na výkaz
vykonaných hospodárskych opatrení podľa PRL za rok 2006, ktoré dňa 31. 03. 2007 podpísal H.. R.
W. vykonávajúci funkciu odborného lesného hospodára u navrhovateľa od roku 1995 do roku 2009,
z ktorého je zrejmé, že v roku 2006 navrhovateľ vykonával ťažbu dreva v dielci č. XX a v dielci č.

XX. Za účelom zistenia vyťaženého množstva drevnej hmoty navrhovateľ požiadal súdneho znalca o
vyhotovenie znaleckého posudku a stanovením množstva a hodnotu drevnej hmoty vypílených stromov v
roku 2006. Čistý zisk po predaji vyťaženej drevnej hmoty a odpočítaní výrobných nákladov predstavoval
17 000,- eur. Navrhovateľ podával daňové priznanie za rok 2005 ako aj za rok 2006, súčasťou ktorého
bol výkaz ziskov a strát k 31. 12. 2006, ktorý dňa 25. 03. 2007 podpísal odporca 1/. Podľa tohto výkazu
navrhovateľ v položke 601vykázal príjem 12 314,94 eur za rok 2006.

Je zrejmé, že odporcovia umožnili v roku 2006 ťažbu drevnej hmoty, prijaté finančné prostriedky
neodovzdali novozvolenému predsedovi spoločenstva, ani inému z členov nového výboru, čím mu
spôsobili škodu vo výške 11 460,20 eur. Nárok je preto dôvodný podľa § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Súd konštatoval, že odporca 1/ sa na pojednávania nedostavoval napriek tomu, že mal doručenie
predvolania riadne vykázané. Pokiaľ namietal, že sudcovia okresného súdu sú zaujatí, po predložení
veci nadriadenému Krajskému súdu Banská Bystrica súd vo veci konal, keď z názoru nadriadeného
súdu vyplynulo, že rozhodujúca sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, pričom
nadriadený súd poukázal na § 14 ods. 3 O. s. p., keď dôvodom na vylúčenie sudkyne nie sú okolnosti
spočívajúce v postupe sudkyne v konaní o prejednávanej veci.

Odporca 2/ žiadal návrh zamietnuť s tým, že valné zhromaždenie zo dňa 21. 05. 2006 neuznáva. Uviedol,
že krátky čas vykonával funkciu pokladníka od januára 2006 do 21. 05. 2006. Uviedol, že v pokladni
mohla byť suma 6 000,- eur, z ktorej sa platili výdavky spoločnosti. Podľa neho vyťažené drevo v roku
2006 si odniesli noví funkcionári, čo považovali za krádež a oznámili to polícii.

Odporca 3/ žiadal návrh zamietnuť s tým, že s finančnými prostriedkami neprichádzal do styku.

Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd mal za preukázané, že Obvodný lesný úrad Lučenec
rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2007 vyhovel žiadosti novozvoleného výboru Urbariátu, pozemkového
spoločenstva Trebeľovce o zápise zmien údajov evidovaných v Registri pozemkových spoločenstiev a
zapísal do registra s právnou subjektivitou zmeny v orgánoch, ktoré boli prijaté na valnom zhromaždení
konanom dňa 27. 09. 2007.

Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolalo bývalé vedenie pozemkového spoločenstva zastúpené odporcom
1/.

Krajský lesný úrad Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 01. 02. 2008 odvolanie členov Urbariátu
zamietol a potvrdil vyššie uvedené rozhodnutie Obvodného lesného úradu Lučenec zo dňa 02. 11. 2007.

V zákonom stanovenej lehote odporca 1/ napadol toto rozhodnutie na súde, pričom Krajský súd Banská
Bystrica rozsudkom č. k. 23S/61/2008 - 68 žalobu X. X. proti Krajskému lesnému úradu Banská Bystrica
zamietol. Súd konštatoval, že názory hore uvedených orgánov sú správne.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal odporca 1/, následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
zo dňa 18. 11. 2009 pod sp. zn. 2Sžo/11/2009 rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica potvrdil. Z
vykonaného dokazovania, zvlášť po oboznámení sa so zmluvou o založení spoločenstva súd zistil, že
podľa čl. 10 Zmluvy, členmi spoločenstva sa môžu stať len tie fyzické osoby, ktoré sú vlastníkmi podielu
spoločnej nehnuteľnosti.

Zo stanov Urbárskeho spolku Trebeľovce vyplynulo, že nebudú vykonávať obchodnú činnosť s drevom.

Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal žalobou vydania dokladov o činnosti navrhovateľa, okresný súd
rozsudkom zo dňa 26. 03. 2010, č. k. 9C/83/2008 - 190 rozhodol o povinnosti odporcu 1/ tieto doklady
vydať. Na odvolanie rozsudok potvrdil Krajský súd Banská Bystrica dňa 26. 03. 2010.

Zo spisu sp. zn. 14Cb/89/2008 mal za preukázané, že navrhovateľ podal žalobu proti G. S., X. X., U. S.
a B. S., ktorou sa domáha zaplatenia 3 167,03 eur z dôvodu, že odporca 1/ na základe dohody prevzal
množstvo drevnej hmoty, pričom neschváleným výpočtom hodnoty predanej drevnej hmoty došlo ku
škode v tejto výške. Krajský súd rozsudkom č. k. 41Cob/143/2010 - 221 rozsudok Okresného Lučenec
zo dňa 30. 03. 2010 č. k. 14Cb/89/2008 - 188 potvrdil. Taktiež mal za zistené, že trestné konanie voči
odporcovi 1/ neprebehlo a vec bola uznesením odmietnutá.

Zo znaleckého posudku súd mal za preukázané, že hmota vyrúbanej drevnej hmoty po odpočítaní
nákladov na ťažbu, predstavuje 17 699,16 eur.

Z výpovede H.. R. W., svedka, súd zistil, že tento sa nezaujímal, ako sa hospodárilo, ako sa platili
finančné prostriedky za vyťaženú hmotu. Zaujímalo ho len to, či drevo bolo ťažené podľa Lesného
hospodárskeho plánu.

Aplikujúc § 132 O. s. p., § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ako aj príslušné ustanovenia
zákona č. 181/1995 o pozemkových spoločenstvách, zvlášť § 14, súd dospel k záveru, že nárok
navrhovateľa je dôvodný. Konštatoval, že odporca 1/ ako predseda spoločenstva porušil povinnosti
vyplývajúce mu z príslušných ustanovení zák. č. 181/1952 Zb., keď po skončení hospodárskeho roka
2006 nepredložil účtovnú závierku podľa § 14 ods. 2 zák. č. 181/1952 Zb. výboru spoločenstva a
následne valnému zhromaždeniu. Taktiež nepredložil novému vedeniu listinné doklady týkajúce sa
činnosti spoločnosti. Mal za zistené, že v dôsledku porušenia povinností vznikla navrhovateľovi škoda,
keď je nepochybné, že v daňovom priznaní za rok 2006 vykázal odporca príjem 12 314,94 eur. Tento
príjem navrhovateľovi odporca 1/ neodovzdal, nevyúčtoval rozdelenie príjmu, čím navrhovateľovi vznikla
škoda, ktorú si uplatňuje nižšou sumou 11 460,20 eur. Okrem iného vychádzal zo znaleckého dôkazu,
keď bolo preukázané, že v roku 2006 bola vykonaná ťažba drevnej hmoty.

Súd dospel k záveru, že odporcovia 2/ a 3/ nie sú pasívne legitimovaní, pretože daňové priznanie za rok
2006 a výkaz ziskov a strát podpísal odporca 1/, ktorý nevyúčtoval navrhovateľovi príjmy spoločnosti a
preto za škodu zodpovedá sám. Voči odporcom 2/ a 3/ návrh zamietol.

Proti rozsudku sa odvolal odporca 1/. Odvolanie podala taktiež jeho právna zástupkyňa, ktorú si zvolil
pre odvolacie konanie. Pričom zároveň v rámci odvolacieho konania došlo k vypovedaniu plnej moci
odporcovi 1/ a k zániku jeho zastupovania.

Vo svojom odvolaní odporca 1/ namieta, že rozhodnutie okresného súdu je neplatné s poukazom na § 16
ods. 3 O. s. p. Závažnosť vznesenej námietky zaujatosti doručenej na Okresný súd Lučenec zo dňa 10.
04. 2011 posúdil predseda súdu podľa § 15, okresný súd predložil vec na Krajský súd Banská Bystrica,
ktorý mal rozhodnúť, či je sudca vylúčený podľa § 16 ods. 1 O. s. p. do 10 dní a v senáte. Sudkyňa
Krajského súdu JUDr. Nagypálová konala bez senátu a protizákonne vrátila vec bez rozhodnutia. Preto
platí § 16 ods. 3 O. s. p., keď pred rozhodnutím o námietke zaujatosti súd nemôže vydať rozhodnutie
vo veci samej, ale rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

Poukázal na účelové konanie sudkyne krajského súdu JUDr. Nagypálovej, ktorá je priamo
zainteresovaná do prípadu tzv. predsedu urbariátu I. S., krstného syna bývalej pokladníčky rodiny W.
v škandalóznom súdnom spore 17Co/291/07 zo dňa 06. 02. 2008, kde I. S. bol žalovaný vo veci
sprenevery 6 000,- Sk a v tomto súdnom spore on, ako predseda zastupoval urbariát. Sudkyňa krajského
súdu týmto konaním chcela zabrániť tomu, aby nevyšlo najavo, že v septembri 2007 nebol I. S. podľa
platných zákonov zvolený za predsedu Urbariátu, keď voči nemu v tom čase sa viedol súdny spor zo
strany urbariátu.

Vzhľadom na neriešenie námietky zaujatosti požiadal Najvyšší súd podľa čl. 46 Ústavy SR, aby mu bolo
umožnené konanie pred nestranným súdom mimo banskobystrického kraja.

Pokiaľ bol odporca 1/ zastúpený, jeho právna zástupkyňa v odvolaní žiadala rozsudok okresného súdu
zmeniť a návrh zamietnuť, aleternatívne zrušiť rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

Neuvádzala dôvody, na ktoré poukazuje samotný odporca 1/, ale k veci uviedla, že namieta rozhodnutie
súdu podľa § 205 ods. 2 písm. a) a 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod,
namietala, že došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O. s. p., keď účastníkovi bola odňatá možnosť konať
pred súdom a nebol dostatočne zistený skutkový stav.

Z klientom predložených listinných podkladov a jeho interpretácie v priebehu konania dospela k záveru,
že súd aj napriek tomu, že písomne ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach, mal
vzhľadom na obsah jeho písomných podaní zvážiť možnosť právneho zastúpenia účastníka konania,
resp. ustanoviť účastníkovi konania opatrovníka na konanie. Je evidentné, že napriek písomnému
poučeniu súdu, nedošlo účastníkom konania k správnemu pochopeniu obsahu jednotlivých procesných
poučení, ktoré mu boli zaslané spolu s predvolaním na pojednávanie.

Klient mal záujem osobne sa dostaviť na súd za účelom poučenia podľa § 5 O. s. p. Odporca preberal
zásielky, ktoré súd mal riadne vykázané a pojednával bez jeho prítomnosti, a to aj napriek tomu, že z
jednotlivých podaní adresovaných odporcom 1/ muselo byť súdu zrejmé, že odporcovi 1/ nie je obsah
procesných poučení jasný. Vyjadrenia nesmerovali k obrane voči žalobnému návrhu, ale opakovane
namietal skutočnosti, ktoré súd nemohol v konaní riešiť.

Zároveň odôvodnenie nespĺňa požiadavky ustanovené zákonom. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia
14 627,23 eur, následne zobral čiastočne návrh späť o 3 167,03 eur a požadoval zaplatiť 11 460,20 eur.
Navrhovateľ predložil výpočet požadovanej finančnej čiastky, ktoré vychádzalo zo znaleckého posudku
H.. Q. B., v ktorom znalec uvádza, že vyťažené drevo bolo v hodnote 17 699,16 eur. Následne právny
zástupca navrhovateľa požadoval zaplatenie 11 460,- eur s poukazom na daňové priznanie, v ktorom
sa uvádza 12 314,94 eur.

Navrhovateľ tak v rámci konania viackrát uviedol rozdielnu výšku sumy, ktorú požaduje. Akým spôsobom
sa súd vysporiadal s týmito tvrdeniami však nie je jasné a žiadnym spôsobom nevysvetlil výšku vzniknutej
škody ani dôvod, prečo požaduje náhradu vo výške 11 460,20 eur.

Súd sa nezaoberal skutočnosťou, že svedok H.. W. spochybnil hodnovernosť znaleckého posudku Ing.
Q. B..

Zároveň uviedla, že právne zastúpenia prevzala až 19. 06. 2012 a nemala k dispozícii kompletný spisový
materiál, a to aj vzhľadom na to, že jej klient sa nezúčastňoval jednotlivých pojednávaní. Nie je jej
zrejmé, ako súd vyhodnotil dôvodnosť výšky nároku.

Poukázala na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavný súd Slovenskej
republiky ohľadom vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pokiaľ ide o 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., na základe ktorého uplatnila odvolací dôvod ohľadom
nesprávnych skutkových zistení, poukázala na doterajšie rozhodnutie Okresného súdu Lučenec, ako
aj správnych orgánov a záverom konštatuje, že odporca 1/ sa stále nestotožňuje s ich závermi pokiaľ
ide o zmenu zápisu zmien v Registri pozemkových spoločenstiev, pričom jeho dôvera v spravodlivosť

správnych, súdnych rozhodnutí je otrasená, aj keď je potrebné uviesť, že v roku 2008 bolo právoplatne
rozhodnuté o zmene zápisu štatutárneho orgánu Urbariátu.

Následne nové vedenie Urbariátu podniklo právne kroky na vymáhanie listín dokladov, ako aj peňažných
prostriedkov Urbariátu od bývalého vedenia Urbariátu. Z týchto spisov bolo súdu zrejmé, že novozvolené
vedenie bolo právoplatne registrované až začiatkom roka 2008, pričom navrhovateľ je toho názoru, že
k zmene vedenia v Urbariáte došlo už v roku 2006. Nové vedenie odvodzuje svoje oprávnenie konať
za spoločnosť až z rozhodnutia Obvodného lesného úradu Lučenec, zo dňa 02. 11. 2007, ktoré bolo
následne potvrdené Krajským lesným úradom Banská Bystrica dňa 01. 02. 2008.

Preto ak mal navrhovateľ záujem na náhrade škody, mal vychádzať z daňového priznania Urbariátu
za rok 2007 a nie za rok 2006, rovnako mal predložiť dôkazy, ktoré by tento nárok osvedčili. Preto je
irelevantný aj znalecký posudok. Súd sa nevysporiadal s tým, že navrhovateľ požadoval náhradu škody
podľa daňového priznania za rok 2006, pričom nové vedenie navrhovateľa bolo zapísané právoplatne
až od roku 2008 a za rok 2007 podávalo daňové priznanie ešte staré vedenie spoločenstva.

Namietala, že súd sa nevysporiadal s otázkou, kto reálne vykonal účtovníctvo, akým spôsobom viedol
účtovníctvo a kto disponoval finančnými prostriedkami Urbariátu. Taktiež namietala, že súd zaviazal
na plnenie iba odporcu 1/ i napriek tomu, že výbor Urbariátu je kolektívnym štatutárnym orgánom a
predseda spoločenstva koná za výbor iba navonok.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ. V podaní zo dňa 09. 07. 2012 uviedol, že žiada
rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Zdôraznil, že napadnutý rozsudok bol vydaný po
rozsiahlom dokazovaní prvostupňového súdu, ktorý urobil správne právne závery. Dôvody uvádzané
navrhovateľom v prvej časti svojho odvolania zo dňa 20. 06. 2012 sú vykonštruované a nezodpovedajú
skutočnému priebehu procesnej stránky súdneho sporu. Za absurdné a neopodstatnené z procesného
hľadiska je potrebné považovať závery právnej zástupkyne o porušení § 221 ods. 1 O. s. p. Tieto
závery sú účelové s cieľom akýmkoľvek spôsobom spochybniť procesný postup súdu prvého stupňa.
Počas konania súd niekoľkokrát ústne poučoval odporcu 1/ ako aj ďalších odporcov o ďalšom postupe
prvostupňového súdu. Odporcovia mali všetky možnosti navrhovať dôkazy, ako aj predkladať písomné
dôkazy. Pokiaľ bol vypočutý svedok K.. R. W., súd sa nestotožnil s jeho výpoveďou, pretože išlo o
nepresvedčivú a rozpornú výpoveď.

Za správne je potrebné považovať tvrdenie právneho zástupkyne odporcu 1/ v tom, že tento riadne
preberal predvolania na pojednávania, o následkoch svojej neúčasti bol riadne súdom poučený, a to
v písomnom predvolaní na každé pojednávanie. Odporca 1/ bez ospravedlnení sa na pojednávaniach
svojvoľne nezúčastňoval. Aj písomné podania, ktoré odporca 1/ podával počas súdneho sporu, svedčia
to tom, že odporca 1/ je v plnom rozsahu schopný pochopiť zmysel a dôsledky súdnych konaní
a rozhodnutí, ktoré sú vydané v jednotlivých súdnych sporoch. Právna zástupkyňa veľmi účelovo
spochybňuje schopnosti odporcu 1/ s jediným cieľom, aby odporca 1/ sa vyhol zodpovednosti za
vyúčtovanie a odovzdanie žalovanej sumy do rúk nových členov štatutárneho orgánu navrhovateľa.

Odporca 1/ ako predseda pozemkového spoločenstva, ale ani odporcovia 2/ a 3/ nepredložili súdu počas
konania žiadne písomné dôkazy o finančnom hospodárení, o príjmoch pozemkového spoločenstva, o
výdavkoch z rokov, v ktorých boli žalovaní funkcionármi pozemkového spoločenstva. Nepopierateľná
je aj tá skutočnosť, že odporca 1/ doteraz nevydal do rúk nových členov žiadne listiny, ktoré súvisia s
činnosťou navrhovateľa, ani neurobil finančné vyúčtovanie s obdobia, kedy bol predsedom pozemkovej
spoločnosti, a nevydal ani nijaké finančné prostriedky z tejto činnosti.

Neobstojí argumentácia, že navrhovateľ neupresnil sumu, ktorej vydania sa domáhal. Navrhovateľ
vyjadrením zo dňa 24. 06. 2011 riadne zdôvodnil oprávnenosť, ako aj výšku svojich nárokov, ktoré
doložil dôkazmi. Z vykonaných hospodárskych opatrení PRL za rok 2006 je nepochybné, že v lesných
porastoch, ktoré spravuje navrhovateľ, bola v rokoch 2006 vykonaná ťažba drevnej hmoty a podľa

znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom H.. Q. B., znalecký posudok obsahuje celkové
množstvo vyťaženej drevnej hmoty v roku 2006, výrobné náklady na túto ťažbu dreva, ako aj čistý zisk
z ťažby dreva za rok 2006.

Navrhovateľ predložil daňové priznanie navrhovateľa za rok 2005 a 2006, z ktorých je zrejmé, že
navrhovateľ vykázal príjem za rok 2006 371 000,- Sk. Túto listinu ako súčasť daňového priznania
vlastnoručne podpísal odporca 1/, i napriek tomu žiadne finančné prostriedky novému vedeniu
neodovzdali. Keďže odporca 1/ odmieta vydať členom štatutárneho orgánu akékoľvek listiny vzťahujúce
sa na činnosť pozemkového spoločenstva (pokladničné knihy, daňové priznania za roky 2002 - 2007),
navrhovateľ sa ich vydania domáha v exekučnom konaní, ktoré je vedené pod zn. EX 2089/11.

V doplnenom vyjadrení zo dňa 20. 07. 2012 navrhovateľ k námietkám ohľadom žalovanej výšky
uviedol, že pri uplatňovaní sumy 11 460,20 eur vychádzal z daňového priznania za rok 2006, ktoré
za navrhovateľa podpísal odporca 1/ po odpočítaní nevyhnutných nákladov navrhovateľa v súvislosti s
podnikaním, ako je napríklad zaplatenie dane z príjmov vo výške 854,74 eur. Z tejto výšky nevyhnutných
nákladov vyplýva rozdiel medzi sumou 12 314,94 eur a sumou 11 460,- eur, ktoré navrhovateľ uplatňuje.

Pri uplatňovaní nárokov v sume 11 460,20 eur navrhovateľ vychádzal z vyjadrení odporcu 3/
ako hospodára pozemkového spoločenstva, ktorý viedol evidenciu vyťaženej drevnej hmoty, ktorú
odobral G. Kiss. Odporca 3/ zapisoval tieto údaje výlučne podľa údajov, ktoré mu poskytoval tento
súkromný podnikateľ s tým, že údaje, ktoré poskytoval súkromný podnikateľ hospodárovi pozemkového
spoločenstva, boli blízke údajom, ktoré boli uvádzané v 10 ročných ťažobných plánoch, ale v skutočnosti
uvádzaný súkromný podnikateľ odobral ani o 30% drevnej hmoty viac, ako uvádzal vo svojich
vyjadreniach odporca 3/.

Súdny znalec vyčíslil spôsobenú škodu 17 699,16 eur, po odpočítaní hodnoty dreva, ktoré odviezli iní
členovia pozemkového spoločenstva na skládku, vznikol nárok navrhovateľovi v sume 15 973,96 eur.
Navrhovateľ uplatňuje 11 460,20 eur, keď vychádzal zo sumy 12 314,94 eur, ktorú uviedol odporca 1/
v daňovom priznaní za rok 2006.

Pokiaľ ide o vedenie účtovníctva, toto vedie účtovníčka pani U. Tóthová, pričom táto vedie účtovníctvo
len na základe dokladov, ktoré jej predloží predseda a pokladník, ako účtovné doklady o príjmoch a
výdajoch finančných prostriedkov.

Odporca 1/ nie je predsedom pozemkového spoločenstva od 07. 05. 2006, keď uplynutím času skončilo
jeho funkčné obdobie podľa čl. 4 Zmluvy o založení spoločenstva. Odporca 1/ nie je žiadnym členom
pozemkového spoločenstva, nemal žiadne právo konať v mene pozemkového spoločenstva a doteraz
nepredložil pozemkovému spoločenstvu žiadny doklad, že je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom podielu
v Urbariáte, pozemkové spoločenstvo Trebeľovce. Aj napriek zákonným predpokladom, ktoré odporca
1/, ale aj ďalší odporcovia nesplnili, keď nepreukázali spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti, napriek
tomu vystupovali ako členovia štatutárneho orgánu pozemkového spoločenstva a najmä odporca 1/
bezdôvodne a protiprávne konal v mene pozemkového spoločenstva, podpisoval listiny a používal
razítko pozemkového spoločenstva pri konaní v jeho mene. Odporca 1/ ako aj ďalší odporcovia
boli listom Obvodného pozemkového úradu v Lučenci zo dňa 26. 08. 2005 vyzvaní na preukázanie
spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti, čo doteraz nepreukázali. Nespochybniteľným faktom je to,
že dňa 07. 05. 2006 nebol odporca 1/ zvolený za predsedu pozemkového spoločenstva a dňa 21. 05.
2006 bol odvolaný z funkcie predsedu pozemkového spoločenstva.

Pokiaľ právna zástupkyňa odporcu 1/ v odvolaní vyslovila pochybnosti o spravodlivom súdnom procese,
zdôrazňuje, že odporca dlhodobo úmyselne poškodzoval skutočných vlastníkov pri využívaní ich
vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti. Odporca 1/ aj napriek tomu, že
neboli splnené základné predpoklady pre jeho členstvo v pozemkovom spoločenstve, keďže nie je
preukázané jeho vlastníctvo k nehnuteľnosti, dlhodobo a trvale poškodzuje skutočných spoluvlastníkov.

Aj v súčasnej dobe koná ako predseda pozemkového spoločenstva, podpisuje listiny a používa razítko,
podáva podnety na začatie trestného stíhania a rozširuje nepravdivé informácie o novozvolených
funkcionároch pozemkového spoločenstva.

Pokiaľ právna zástupkyňa tvrdila, že súd mal vychádzať z daňového priznania za rok 2007, uviedol,
že skutočná ťažba drevnej hmoty ako aj predaj drevnej hmoty a z toho vyplývajúci príjem finančných
prostriedkov bol roku 2006, nie je možné pochybovať o tom, že tento príjem bol vykázaný v daňovom
priznaní za rok 2006. Tento príjem odporca 1/ do dnešného dňa neodovzdal, ani nevydal žiadne účtovné
a pokladničné doklady, ani finančné prostriedky.

Odporca 1/ a jeho právna zástupkyňa manipulujú so skutočnosťami, ktoré už boli preukázané v
inom súdnom spore a ich interpretácia v odvolaní právnou zástupkyňou nie je správna. Odporca
1/ vykonštruoval podanie trestného oznámenia na pokladníčku pozemkového spoločenstva, pretože
pokladníčka spoločenstva obvinila odporcu 1/ z nedovolenej manipulácie z finančnými prostriedkami
pozemkového spoločenstva. Trestné oznámenie voči pokladníčke bolo zamietnuté.

K ďalšej námietke uviedol, že výbor pozemkového spoločenstva je kolektívnym orgánom, avšak
bolo preukázané, že z finančnými prostriedkami pozemkového spoločenstva disponoval odporca 1/
ako predseda výrobu a čiastočne aj odporca 2/. Odporca 1/ odmietal predložiť písomné dôkazy o
hospodárení výboru pozemkového spoločenstva za predchádzajúce obdobie, čím nepochybne zakrýval
svoje manipulácie s majetkom pozemkového spoločenstva a nebolo preukázané žiadnym spôsobom,
ako nakladali s príjmom finančných prostriedkov, ktoré spoločenstvo získalo s predajom drevnej hmoty.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie je správne, netrpí žiadnou vadou, ktorá
je mu vytýkaná odvolaním a preto jeho rozhodnutie potvrdil s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p.
podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Keďže odvolanie proti výroku, ktorým bol návrh voči odporcom 2/ a 3/ zamietnutý, nebolo podané,
táto časť rozhodnutia prvostupňového súdu zostala odvolaním nedotknutá a odvolací súd sa ani ňou
nemohol zaoberať.

Pokiaľ ide o samotné odvolanie odporcu 1/ zo dňa 21. 06. 2012, v ktorom namieta, že rozhodnutie je
podľa § 16 ods. 3 O. s. p. neplatné, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie nadriadeného súdu ohľadom
zaujatosti sudkyne, keď vec bola vrátená bez rozhodnutia, pretože nadriadený súd nezistil, že ide o
niektorý z dôvodov uvedený v § 14 ods. 1 O. s. p. Iba v takomto prípade súd rozhoduje meritórne o tom,
či namietaný sudca je vylúčený alebo nie je vylúčený z rozhodovania veci. Podľa § 14 ods. 3 O. s. p.
dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej
veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Citované ustanovenie výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu boli okolnosti spočívajúce v
postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. Keďže v postupe sudcu v prejednávaní konkrétnej veci
sa prejavuje samotný výkon súdnictva, tieto okolnosti nemôžu byť sami o sebe dôvodom zaujatosti
sudcu. Negatívne vymedzenie okolností, na ktoré súd neprihliada pri rozhodovaní o vylúčení sudcu
výslovne vylučuje, aby dôvod pochybnosti o sudcovskej nezaujatosti bol spájaný aj s jeho rozhodovaním
v iných veciach. Zohľadňuje súdnu prax, ktoré bola konštantná v prípadoch, keď sudca v inej obdobnej
veci rozhodol spôsobom, s ktorým účastník nesúhlasil.

V zmysle § 15a ods. 5 O. s. p. platí, že ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v §
14 ods. 3 O. s. p. , súd na námietku zaujatosti neprihliada, a v takomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá.

Napriek vyššie uvedenému odvolací súd ešte dopĺňa, že v postupe prvostupňového súdu odvolací súd
nezistil žiadne také procesné pochybenie, ktoré by odôvodňovalo záver, že postupom súdu došlo k
porušeniu procesných práv účastníkov, ktoré by zakladali možnú pochybnosť o jeho nezaujatosti. V
zmysle vyššie uvedených ustanovení preto nadriadený súd v prípade, ak sú splnené predpoklady § 14
ods. 3 O. s. p. nerozhoduje o vylúčení sudcu pre nenaplnenie základných predpokladov.

Preto záver uvedený v odvolaní , že rozhodnutie je neplatné, nie je akceptovateľný, pretože v danom
prípade nebolo povinnosťou súdu rozhodnúť výrokom o vylúčení, či nevylúčení sudkyne.

K námietkám právnej zástupkyne odporkyne, ktoré uviedla v odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na
pojednávaní dňa 05. 03. 2010 súd vypočul odporcu 1/, ktorý sa zúčastnil riadne pojednávania, pričom
v úvode tohto konania došlo k vylúčeniu danej veci na samostatné konanie a súd konal vo veci vydania
listín a dokladov, ku ktorým vypočúval odporcu 1/. Zo zápisnice nevyplýva, že by odporca 1/ namietal,
že zákonnému poučeniu súdom, ktoré je zachytené v zápisnici o pojednávaní, neporozumel.

Z obsahu spisu je zrejmé, že odporca 1/ sám podával odvolanie proti rozsudku Okresného súdu v
Lučenci, č. k. 14Cb/89/2008 - 188, z obsahu ktorého nemožno nadobudnúť dojem, na ktorý poukazuje
právna zástupkyňa v odvolaní, o neschopnosti odporcu 1/ porozumieť procesnému poučeniu, ani tomu,
o čo v konaní ide.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že prvostupňový súd nariaďoval vo veci pojednávania, ktorých sa odporca
1/ nezúčastňoval s námietkou, že je potrebné rozhodnúť o zaujatosti i napriek tomu, že vec bola vrátená
už nadriadeným súdom v danej veci. V každom podaní argumentoval § 16 ods. 3 O. s. p. Počas celého
konania následne odporca 1/ po vytýčení pojednávania, na ktorých sa nezúčastňoval, poukazoval na
svoje námietky neakceptujúc závery nadriadeného súdu.

Vzhľadom na tento postup odporcu 1/ právny zástupca navrhovateľa žiadal o pokračovanie v súdnom
konaní listom zo dňa 09. 01. 2011, pretože nadobudol dojem, že odporca 1/ bezdôvodne spôsobil
prieťahy.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka H.. R. W., prvostupňový súd vyvodil záver, že tento sa nezaujímal o
hospodárenie v oblasti spoločnosti a finančné prostriedky za vyťaženú drevenú hmotu.

Zo zápisnice o pojednávaní o výsluchu tohto svedka vyplýva, že sa vôbec nezaujímal, ako sa platili
finančné prostriedky za vyťaženú hmotu, či sa platilo v hotovosti alebo na účet spoločnosti. Konštatoval
aj to, že ani v jednej dedine nie je toľko nevraživosti ako v Trebeľovciach. Množstvo vyrúbanej hmoty
bral od odporcu 3/. Keď sa s ním nestretol, tak drevnú hmotu podľa hospodárskeho plánu odpísal a
nepovažoval za potrebné vstupovať do toho, čo oni rúbali a ťažili. Preto vznikali rozdiely medzi ním,
lebo on si to vlastne podľa lesno-hospodárskeho plánu vymyslel.

K námietkám odporcu 1/ v odvolaní ohľadom spochybnenia znaleckého posudku treba dodať, že H.. W.
spochybňoval znalecký posudok v tom rozsahu, že nebolo možné z pňov zistiť výšku stromu a množstvo
dreva. Štatutárny zástupca navrhovateľa však poukázal na to, že so znalcom chodil v januári 2011 a
videli pne o veľkom priemere a znalecký posudok bol robený podľa priemerných hodnôt. Zistili aj to,
že svedok uviedol do plánu niekoľko metrov lesa agátového a oni tam nenašli ani jeden jediný agátový
strom. Uviedol, že svedok nebol v tomto lese nikdy v živote pokiaľ ide o diel 15.

Ďalej z výpovede svedka okrem iného vyplýva, že pokiaľ ide o výkaz hospodárskych opatrení v januári
2011 a pravdivosť týchto údajov, svedok uviedol, že tieto údaje môžu byť pravdivé, ale aj nie, pretože
vyťaženú hmotu len odpísal z hospodárskeho plánu a nemuselo to zodpovedať skutočne vyťaženej
drevnej hmote.

Z podrobnej protokolácie súdom prvého stupňa vyplynuli závery, ktoré v stručnosti prvostupňový súd
uviedol do svojho rozhodnutia, je nepochybné, že vzhľadom na obsiahlu výpoveď svedka a údaje, ktoré
súd zistil z jeho výpovede, nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by nepochybne viedli súd k tomu, že
by znalecký posudok vyhotovený súdnym znalcom bolo možné považovať za nesprávny. Nakoniec,
prítomných účastníkov pojednávania ohromili údaje ohľadom hospodárenia v lese a ťažbe dreva.

Z výsluchu znalca, prvostupňový súd mal podstatné skutočnosti ohľadom ťažby v súvislosti s ďalšími
listinnými dôkazmi preukázané, čo a kde, a v ktorom roku sa ťažilo, koľko bolo vyťažené, pričom
odvolací súd konštatuje, že tieto závery prvostupňového súdu sú správne a vychádzajú zo znaleckého
dokazovania, keď ani výpoveď svedka H.. R. W. závery znaleckého posudku nespochybňujú.

Pokiaľ ide o námietky ohľadom odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho
poriadku, z obsahu spisu je zrejmé, že súd riadne poučil odporcu 1/ o jeho procesných právach a
povinnostiach, pričom v zmysle Občianskeho súdneho poriadku v súčasnosti súd v zmysle § 30 O. s.
p. môže odkázať na Centrum právnej pomoci v prípade, ak účastník požiada o ustanovenie advokáta,
pričom zároveň musia byť splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Z obsahu spisu vyplýva, že oslobodenie od súdnych poplatkov pre odporcu 1/ nebolo priznané, ani z
obsahu spisu nevyplýva, že by takúto žiadosť podal. Právna zástupkyňa vo svojom odvolaní uvádza,
že súd písomne poučil odporcu 1/ o jeho procesných právach a povinnostiach. Povinnosťou súdu
však nie je zvažovať možnosť právneho zastúpenia účastníka, pretože o to môže požiadať len samotný
účastník. Pokiaľ právna zástupkyňa uvádza, že súd mal ustanoviť účastníkovi konania opatrovníka, jej
vyjadrenie je zmätočné a nezrozumiteľné, keď neuvádza dôvod, na základe ktorého by mal byť odporcovi
1/ ustanovení opatrovník, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že ide o osobu neznámu alebo o osobu,
ktorú má na mysli § 29 O. s. p.

Odporca 1/ bol na pojednávanie riadne predvolávaný, voči súdu vystupoval aktívne, zasielal podania
a námietky. Nemožno teda dospieť k záveru, že by mu nebolo dané právo konať pred súdom, práve
naopak, súd odporcovi 1/ vyšiel v ústrety, pričom odporca 1/ zostal pasívnym a súd ignoroval pretrvávajúc
v názore, že tento súd vo veci nemôže konať.

Pokiaľ právna zástupkyňa namieta, že rozhodnutie nespĺňa námietky pre riadne odôvodnenie, sama
vo svojom odvolaní uvádza, že nemá k dispozícii celý spisový materiál, teda je súdu zrejmé, že
danú problematiku dostatočne neovláda, pri vyhotovení odvolania vychádza len z údajov poskytnutých
účastníkom, resp. z rozhodnutia vo veci samej, ktoré sa je javí byť nezrozumiteľným.

Odvolací súd túto námietku neakceptuje, pretože rozhodnutie je zrozumiteľné, prvostupňový súd
odôvodnil v súlade s § 132 O. s. p. všetky vykonané dôkazy stručne, zrozumiteľne, vysporiadal sa so
všetkými náležitosťami pre rozhodnutie vo veci a aplikoval správne ustanovenia príslušných právnych
noriem, ktoré súd aj vo svojom rozhodnutí citoval a aj správne aplikoval. Podstatnou otázkou totiž bolo
to, že odporca 1/ a celý výbor neviedol riadne administratívnu agendu pozemkového spoločenstva,
naviac, nie je možné ju ani skontrolovať, keďže nebola vydaná, neboli tak vydané ani rozhodujúce
finančné podklady na kontrolu finančného hospodárenia pozemkového spoločenstva.

Základnou a rozhodujúcou skutočnosťou bolo daňové priznanie, z ktorého nepochybne vyplynulo,
že pozemkové spoločenstvo malo zisk zo svojej činnosti, pričom v zmysle ust. § 14 ods. 2 zák.
č. 181/1195 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, výbor mal predložiť valnému zhromaždeniu ročnú
účtovnú závierku a návrh na spôsob rozdelenia zisku, prípadne spôsob úhrady straty.

Právna zástupkyňa v odvolaní neuvádza, čo sa stalo s týmito finančnými prostriedkami, ktoré boli
vykázané do daňového priznania a ako boli vyúčtované. Formálne napáda nesprávnosť rozhodnutia
prvostupňového súdu, ale konkrétne neuvádza v danej veci nič podstatného na obranu odporcu v 1/
rade. Obrana by mohla byť účinná iba vtedy, pokiaľ by zrozumiteľným spôsobom uviedla, ako bolo s
finančnými prostriedkami naložené a tieto by museli byť riadne dokladované a vyúčtované, čo sa doteraz
nestalo.

Pokiaľ ide o výšku uplatnenej škody navrhovateľom, táto vyplýva z vykonaného znaleckého
dokazovania, z ktorého sú zrejmé náklady, ako aj hodnota vyťaženého dreva. Navrhovateľ pri tom
zároveň vychádzal z daňového priznania navrhovateľa, ktorú sumu žaloval v hodnote 12 314,94 eur po
odpočítaní 854,74 eur, teda zaplatenej dane (12 314,94 - 854,74 = 11 460,- eur).

I napriek tomu treba konštatovať, že navrhovateľ v súvislosti s daňovým priznaním uplatnil nárok voči
odporcom a táto suma je zrozumiteľná, nič tomu nebráni, aby navrhovateľ prípadne žaloval sumu nižšiu,
ako tá, ktorá vychádza zo znaleckého posudku, resp. daňového priznania.

Pokiaľ ide o námietku, že odporca 1/ nemieni akceptovať rozhodnutie správnych orgánov, dokonca aj
Najvyššieho súdu SR, je zjavne odrazom presvedčivosti odporcu 1/ o jeho pravde a pohľade na vec.
Avšak odporca 1/ ani v tomto konaní neposkytol žiadne presvedčivé, zrozumiteľné a preskúmateľné
podklady pre to, aby jeho argumenty boli presvedčivé aj vo vzťahu k súdu. Pokiaľ by totiž tomu tak bolo,
nič by nebránilo ani súdu ich správe vyhodnotiť a uznať tvrdenia odporcu 1/. Základným predpokladom
pre tento postup by však bolo predloženie dokladov, ku ktorých vydaniu bol odporca 1/ zaviazaný
už právoplatným rozsudkom, ktoré nemieni tiež akceptovať. Za daných okolností sa potom námietky
uvedené v odvolaní javia byť aj odvolaciemu súdu v tejto veci za tendenčné a účelové.

Námietka ohľadom daňového priznania za rok 2007 je vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody
neakceptovateľná a účelová.

Otázka, kto reálne vykonal účtovníctvo, sa na rozhodovanie v danej veci nevzťahuje. Odporca 1/ bol
predsedom pozemkovej spoločnosti a tieto vedomosti by mal mať práve on sám a vzhľadom na svoju
funkciu mal na tieto okolnosti dosah, mohol ich kontrolovať a riadiť tak, aby boli v súlade so zákonom.

Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu odporcov 2/ a 3/, prvostupňový súd správne vyhodnotil, že v danom
prípade títo nie sú pasívne legitimovaní, pretože s prostriedkami disponoval odporca 1/, ktorý podával
daňové priznanie, podpísal ho, odporcovia nemali rozhodujúci dosah na finančné hospodárenie v
pozemkovom spoločenstve a jeho vyúčtovanie, keďže nebolo preukázané, že by odporcovia 2/ a 3/
nakladali s finančnými prostriedkami, resp. v konaní to nebolo preukázané.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako
vecne správny, pričom prvostupňový súd následne rozhodne o trovách celého konania, teda aj o trovách
odvolacieho konania, vzhľadom na jeho rozhodnutie o tom, že o trovách konania rozhodne do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.