Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 9, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/238/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223366
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112223366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní práv. zast. Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 proti odporcovi Slovenská republika, Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na
nestranný súd z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody a náhrady
nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu, z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
z dôvodu nesprávneho úradného postupu v exekučných konaniach Okresného súdu Banská Bystrica.

Súd spojil postupom podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania na spoločné konanie
veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/238/2012, 9C/239/2012, 9C/252/2012, 9C/253/2012,
9C/254/2012, 9C/255/2012, 9C/256/2012, 9C/257/2012, 9C/258/2012, 9C/259/2012, 9C/260/2012,
9C/261/2012, 9C/263/2012, 9C/265/2012, 9C/270/2012, 9C/275/2012, 9C/276/2012, 9C/294/2012,
9C/309/2012.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov, jednotlivými exekučnými spismi
tunajšieho súdu, výpoveďou zástupcov účastníkov a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa tento vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov. V zmysle ustanovenia § 38 a nasledujúcich zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučného poriadku)
požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie pre svoje pohľadávky vzniknuté neplnením záväzkov

vyplývajúcich zo zmlúv o úvere.Z dôvodov nesprávneho úradného postupu požadoval od odporcu náhradu majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy, ktorý nárok si uplatnil aj písomnou žiadosťou adresovanou odporcovi podľa § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

Navrhovateľ podal súdnemu exekútorovi návrhy na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov
- rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu. Exekútor následne podal žiadosti o udelenie poverení na
vykonanie exekúcií, o ktorých mal exekučný súd rozhodnúť v lehote 15 dní ustanovenej v § 44 ods. 2
EP. Mal za to, že výnimka z 15-dňovej lehoty na udelenie poverenia v citovanom ustanovení platnom od

01. 06. 2010 do 31. 05. 2011 a od 01. 06. 2011 sa v prípade rozhodcovských rozsudkov ako exekučných
titulov nemala uplatňovať (lebo nešlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP). Zákon č.
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníneobsahujeslovnéspojenierozhodcovskákomisia,alespojenie
rozhodcovský súd. Podľa odbornej literatúry sa vykonateľným rozhodnutím rozhodcovskej komisie,
resp. zmierom ňou schváleným, rozumelo rozhodnutie v pracovných sporoch vydané rozhodcovskými
komisiami v rozhodcovskom konaní podľa § 207 Zákonníka práce a vyhlášky č. 42/1975 Zb. Exekučným

titulom teda nebolo rozhodnutie rozhodcovskej komisie, preto neprichádzala do úvahy ani výnimka
uvedená v ust. § 44 ods. 2 EP, že 15-dňová lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c/ a d/ EP.
V konaniach v období platnosti ustanovenia § 44 ods. 2 EP od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010 mal súd
zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie

v lehote 15 dní od doručenia tejto žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie
všeobecného súdu alebo rozhodcovského súdu alebo napr. notárska zápisnica.

V daných sporoch exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej lehote, ale zamietol žiadosti o udelenie poverenia, a to po tejto lehote, pričom

veci ním prejednávané nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti, ani si nevyžadovali spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá mala podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.

Zamietnutím žiadosti exekútora o udelenie poverenia konal exekučný súd spôsobom odporujúcim
zákonu vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších

legálnych predpokladov založil svoju právomoc, čím sa dostal do pozície orgánu vykonávajúceho
komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci neprináležala
a tak porušil základnú zásadu právneho štátu - zásadu legality. Exekučný súd konal tak, že sám
rozhodol vo veci uznesením, ktorým odmietol vydať poverenie na vykonanie exekúcie, ale s účinkami
pre účastníkov exekučného konania spočívajúcimi v zániku vykonania práva. Táto právomoc by mu

prináležala len vtedy, ak by si ju odvodzoval od ustanovenia § 40 a nasledujúcich zákona 244/2002
Z. z. Exekučný súd však nekoná v zmysle § 40 a nasledujúcich citovaného zákona, t. j. nekoná o
zrušení tuzemského rozsudku. Ak nedôjde ku včasnému splneniu formálnych a materiálnych podmienok
obsiahnutých v ustanovení § 40, zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o veci.
Tým, že exekučný súd nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu bez splnenia

zákonných podmienok, keď stanovil, že exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu je materiálne
nevykonateľný a pri tom nebolo možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a
požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, nakoľko existovala prekážka veci
právoplatne rozhodnutej, konal nelegálne.

Zdôvodovuvedenéhonesprávnehoúradnéhopostupupožadovalododporcunáhradumajetkovejškody
ako aj nemajetkovej ujmy, ktorý nárok si uplatnil aj písomnou žiadosťou v zmysle § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. Odporca na žiadosť nereagoval.

Majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná

právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Požadoval aj náhradu nemajetkovej ujmy, keď konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Tento bol následkom nesústrednej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie
nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Došlo tým ku zmareniu legitímneho očakávania
navrhovateľa, že dôjde zákonným postupom súdu ku vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ, keby
bol exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote včas, mohol efektívne uskutočniť rad iných krokovsmerujúcich ku zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej
príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bude zamietnutá. Neexistuje zároveň
účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu. Poukázal tiež na

pocit frustrácie úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo u členov riadiacich orgánov
spoločnosti navrhovateľa ako aj u jej majiteľov. Táto situácia mala vplyv aj na zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu a vytvorených plánov. Tiež spôsobil stratu zisku z realizovaného
obchodu. Výšku primeranej náhrady nemajetkovej ujmy požadoval v rozsahu 20 % z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom.

Navrhovateľ ďalej vzniesol námietku predpojatosti okresného súdu vzhľadom k tomu, že vecne aj
miestne príslušným vo veci konať je súd, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva
uplatňované touto žalobou.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na zmätočnosť návrhu, v ktorom nie sú uvedené spisové

značky príslušných exekučných konaní. Ďalej uviedol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Takúto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR. Zo znenia ustanovenia § 15 a § 16 zákona 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Návrh na súd však žalobca

podal ešte pred uplynutím tejto lehoty, keď v prvej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku boli mu
doručené dňa 23. 04. 2012. Navrhovateľ neposkytol súčinnosť pri prejednaní jeho návrhu na predbežné
prerokovanie nároku, keď nereagoval na výzvu na doplnenie týchto žiadostí. Z týchto dôvodov nárok
navrhovateľa odporca nepovažoval za predbežne prerokovaný.

Ku samotnému nároku na náhradu škody uviedol, že predpokladá preukázanie nesprávneho úradného
postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi.

a) K nedodržaniu zákonnej 15-dňovej lehoty navrhovateľ uviedol, že prax ukázala, že zákonná lehota
na vydanie poverenia je prekážkou preto, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak

exekučnýmtitulomjerozhodcovskýrozsudok.VzmyslerozsudkuSúdnehodvoraEÚAsturcomC-40/08,
sa nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany
súdov by mohlo viesť k veľkému počtu nezákonných exekúcií a zbytočnému vzniku trov exekučného
konania. Poukázal v tom smere práve na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného
od 01. 06. 2011, podľa ktorého táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)

a ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), ktorý výslovne odkazuje na výnimku v prípadoch vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov, ktoré znenie je účinné od 01. 06. 2011 novelou zák. č. 102/2011
Z. z. Jednalo sa len o explicitnejšie ujasnenie litery zákona, keď takto sa správne aplikovalo citované
ustanovenie aj na rozhodcovské rozsudky aj pred 01. 06. 2011. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného
súdu SR (I.ÚS 16/02).

Pokiaľ došlo ku zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote,
jedná sa o rozhodnutie, voči ktorému je prípustné odvolanie, nie o nesprávny úradný postup. Poukázal
na rozsudok NS SR 4Cdo 24/2004. Uplatnenie si nároku z titulu nezákonného rozhodnutia podľa § 6
ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. v danom prípade neprichádza do úvahy.
b) Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal svojho nároku z dôvodu vykonania úradného postupu bez splnenia

zákonných podmienok, keď súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc u tejto súvislosti uviedol
odporca, že v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 03. 03. 2011 č. IV.ÚS 60/2011 a NS
SR 3Cdo/2011, 3MCdo/11/2010, 5Cdo/291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky vydanej bez
účasti spotrebiteľa a preskúmať rozhodcovské konanie na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Odporca ďalej uviedol, že nemožno aplikovať 15-dňovú lehotu upravenú v ustanovení § 44 ods. 2
Exekučného poriadku na prípady, ak súd exekútora nepoverí a návrh na udelenie poverenia zamietne.

Vzniesol námietku premlčania nároku.

Vo vzťahu ku požadovanej materiálnej škode poprel tvrdenie navrhovateľa, že nie je možné vymôcť
pohľadávky od dlžníkov a tiež, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia
spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky. Navrhovateľ mal možnosť získať iný exekučný titul podanímnávrhu na začatie konania, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v žalobe
namieta. Pokiaľ by aj pohľadávky boli nevymožiteľné, nepreukázal, že sú nevymožiteľné v dôsledku
pochybenia okresného súdu. Kritériá pre výšku nemajetkovej ujmy sú uvedené v ustanovení § 17

ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom došlo konaním
súdu ku zániku jeho podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ani ako táto situácia ovplyvnila
jeho ďalšie podnikateľské postupy. Pocity frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery možno vzťahovať
len k fyzickým osobám, nie k právnickým osobám (viď rozhodnutie NS ČR 37Cdo/675/2011). Podľa
tvrdenia odporcu navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani dôvod, pre ktorý by sa táto

mala poskytnúť v peniazoch. Konania, u ktorých malo dôjsť ku nesprávnemu úradnému postupu, sa
týkali výkonu rozhodnutia rozhodcovských rozhodnutí o nárokoch zo spotrebiteľských úverov. Európska
komisia v liste adresovanom predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii poukázala na
sťažnosti spotrebiteľov na praktiky navrhovateľa. V takom prípade aj súdna moc musí pozornejšie
skúmať podania navrhovateľa, najmä v prípade návrhov na vykonanie exekúcie. Konanie navrhovateľa
potom predstavuje konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď aj v prípade porušenia práva navrhovateľa

už samotné konštatovanie práv musí byť považované za dostačujúce.
Z uvedených dôvodov žiadal návrh zamietnuť.

K tvrdenej existencii prieťahov v konaniach poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
v znení účinnom od 01. 01. 2013, keď pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho

v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
právoplatného rozhodnutia v disciplinárnom konaní, v ktorom bolo rozhodnuté o tom, že sa sudca
dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní. Navrhovateľ nepreukázal, že by podal v
predmetných exekučných konaniach sťažnosti alebo že by existovalo takéto právoplatné rozhodnutie

v disciplinárnom konaní alebo rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré by konštatovalo porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Z uvedených dôvodov mal odporca za to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup tvrdený
navrhovateľom v návrhu.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil v deň pojednávania e-
mailom došlým dňa 09. 10. 2013 o 6.35 h. Zároveň navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a
prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti o
porušení jeho práva na zákonného sudcu v danej veci. K žiadosti pripojil kópiu tejto sťažnosti zo dňa 10.
01. 2013, z ktorej nevyplynulo, či a ktorého dňa bola aj doručená Ústavnému súdu SR. Návrh na zrušenie

nariadeného pojednávania bol odôvodnený prebiehajúcim konaním o jeho sťažnosti na Ústavnom súde
SR.
Podľa obsahu súd potom posudzoval túto žiadosť na „zrušenie pojednávania“ ako návrh na odročenie
pojednávania v zmysle § 119 OSP. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia pojednávanie sa môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu

oznámiť dôvod na odročenie bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel.
Z pripojenej sťažnosti je zrejmé, že o dôvode na odročenie pojednávania mal navrhovateľ vedomosť
už dňa 10. 01. 2013, pričom predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 01. 08. 2013. Tvrdené konanie
Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti nepovažoval za dôvod pre odročenie pojednávania, keďže sa
nejednalo ani o dôvod pre prerušenie konania v zmysle § 109 OSP. Súd potom nevyhovel žiadosti

navrhovateľa na odročenie pojednávania a konal v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 101
ods. 2 OSP.

Odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil s tým, že súhlasil, aby súd konal a rozhodol
v jeho neprítomnosti.

Predmetom sporu boli nároky navrhovateľa v zmysle zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci účinného od 01. 07. 2004.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá

bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Odporca je orgánom konajúcim v mene štátu v zmysle § 4 citovaného zákona ods. 1 písm. a).Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, za nesprávny úradný postup sa považuje, okrem iného, porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.
V danom prípade odporca nenamietal, že takýto návrh na predbežné prerokovanie bol podaný
navrhovateľom, pričom nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľ v zmysle jeho návrhu. Namietal

predčasnosť podaného návrhu na súd, keď tento návrh bol doručený súdu pred uplynutím 6-mesačnej
lehoty v zmysle § 16 ods. 1 citovaného zákona.
Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania súdu márne uplynula táto lehota, súd nepovažoval tento
argument za dôvod pre zamietnutie návrhu pre predčasnosť.

Ďalej sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu vo vzťahu k uplatneným

nárokom.
Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode.
V zmysle ods. 3 lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku, najdlhšie počas 6 mesiacov.

V danom prípade v exekučných konaniach tunajšieho súdu malo dôjsť ku nesprávnemu úradnému
postupu spočívajúcemu kumulatívne:
1. Vo vydaní rozhodnutia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej lehote.
2. Vo vydaní uznesenia, ktorým bolo odmietnuté vydať poverenie na vykonanie exekúcie, čím došlo k
úradnému postupu bez splnenia zákonných podmienok.

1. Vo veci 9C/252/2012 sa jednalo o nárok vyplývajúci z postupu tunajšieho súdu v konaní 7Er/93/2011.
Návrhnavydaniepovereniaboldaný09.02.2011abolzamietnutý06.04.2011.Rozhodnutienadobudlo
právoplatnosť dňa 02. 05. 2011 a následne bola exekúcia zastavená rozhodnutím zo dňa 17. 04. 2013.
2. Vec 9C/253/2012 - exekučné konanie č. 2Er/1606/2011. Návrh na vydanie poverenia doručený 21. 07.

2011, zamietnutý 27. 07. 2011, rozhodnutie právoplatné 19. 08. 2011. Exekúcia zastavená 05. 10. 2011.
3. Vec 9C/254/2012 - exekučné konanie 2Er/1141/2011. Návrh na vydanie poverenia 08. 06. 2011,
zamietnutý 28. 07. 2011. Rozhodnutie právoplatné, následne exekúcia zastavená 08. 11. 2011.
4. Vec 9C/255/2012 - exekučné konanie 2Er/2229/2012. Návrh na vydanie poverenia 27. 08. 2012,
zamietnutý 04. 09. 2012. Rozhodnutie právoplatné.

5. Vec 9C/256/2012 - exekučné konanie 6Er/759/2010. Návrh na vydanie poverenia 22. 12. 2010,
zamietnutý 29. 12. 2010, právoplatné 08. 02. 2011. Exekúcia zastavená 02. 04. 2011.
6. Vec 9C/257/2012 - exekučné konanie 2Er/931/2011. Návrh doručený 17. 05. 2011, zamietnutý 16. 06.
2011, právoplatné. Exekúcia zastavená 25. 07. 2011.
7. Vec 9C/258/2012 - exekučné konanie 2Er/276/2011. Návrh doručený 09. 02. 2011, zamietnutý 16. 02.

2011, právoplatné 18. 03. 2011. Následne exekúcia zastavená.
8. Vec 9C/259/2012 - exekučné konanie 4Er/1198/2010. Návrh na vydanie poverenia bol doručený 26.
04. 2010, zamietnutý 13. 10. 2010, právoplatné 28. 03. 2011, keď bolo zo strany oprávneného vzaté
späť. Následne exekúcia bola zastavená.
9. Vec 9C/260/2012 - exekučné konanie 4Er/983/2011. Návrh doručený 19. 05. 2011, zamietnutý 01. 06.

2011, právoplatný 07. 07. 2011. Následne exekúcia zastavená.
10. Vec 9C/261/2012 - exekučné konanie 1Er/987/2011. Návrh doručený 19. 05. 2011, zamietnutý 27.
05. 2011, právoplatný 30. 06. 2011. Exekúcia zastavená následne 23. 08. 2011.
11. Vec 9C/263/2012 - exekučné konanie 2Er/2193/2012. Návrh doručený 20. 08. 2012, zamietnutý 04.
09. 2012. KS potvrdil 20. 03. 2013. Následne exekúcia zastavená.

12. Vec 9C/270/2012 - exekučné konanie 2Er/1662/2010. Návrh doručený 23. 09. 2010, zamietnutý 28.
09. 2010, právoplatný 13. 11. 2010, keď odvolanie bolo oprávneným vzaté späť. Následne exekúcia
zastavená.
13. Vec 9C/275/2012 - exekučné konanie 4Er/1832/2010. Návrh doručený 20. 10. 2010, zamietnutý 09.
12. 2010, právoplatné 19. 01. 2011. Následne exekúcia zastavená.

14. Vec 9C/276/2012 - exekučné konanie 7Er/221/2011. Návrh doručený 07. 04. 2011, zamietnutý 20.
05. 2011, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Zastavená exekúcia 20. 07. 2011.
15. Vec 9C/294/2012 - exekučné konanie 2Er/1326/2011. Návrh doručený 23. 06. 2011, zamietnutý 28.
07. 2011, právoplatný 22. 10. 2011. Následne exekúcia zastavená.16. Vec 9C/309/2012 - exekučné konanie 1Er/1615/2011. Návrh doručený 21. 07. 2011, vydané
poverenie 23. 11. 2011. (V konaní 20C/273/2012 tunajšieho súdu sa žalobca domáha od odporcu
zaplatenia náhrady škody z dôvodu, že o žiadosti exekútora nebolo rozhodnuté v lehote 15 dní od jej

doručenia).
17. Vec 9C/238/2012 - exekučné konanie 1Er/2272/2010. Návrh doručený 22. 12. 2010, zamietnutý 28.
12. 2010, právoplatný 20. 01. 2011. Následne exekúcia zastavená.
18. Vec 9C/239/2012 - exekučné konanie 1Er/1661/2011. Návrh doručený 28. 07. 2011, zamietnutý 29.
07. 2011, právoplatný 26. 08. 2011. Následne exekúcia zastavená 09. 11. 2011.

19. Vec 9C/265/2012 - exekučné konanie 5Er/756/2010. Návrh na vydanie poverenia 22. 12. 2010,
zamietnutý 24. 02. 2011, na základe odvolania oprávneného krajský súd zrušil rozhodnutie 07. 08. 2011
z dôvodu potreby skúmania existencie spotrebiteľského právneho vzťahu medzi účastníkmi. Následne
07. 11. 2011 bolo vydané poverenie.

Vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania zo strany odporcu 3-ročná premlčacia lehota mohla začať

plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený dozvedel o rozhodnutí exekučného súdu, ktorým bol návrh na
vydanie poverenia exekútorovi zamietnutý. Rozhodnutia v daných exekučných veciach boli vydané od
28. 09. 2010, kedy 3-ročná lehota mohla uplynúť najskôr 28. 09. 2013. Návrh na tunajší súd došiel dňa
27. 09. 2012, t. j. v rámci tejto 3-ročnej lehoty. Námietka premlčania teda nebola vznesená zo strany
odporcu dôvodne.

Ďalej sa súd zaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku na náhradu škody zo strany navrhovateľa.

Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom v zmysle špeciálnej právne úpravy zákona 514/2003 Z. z. je

preukázanie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za vzniknutú škodu a to:
1. porušenie právnej povinnosti spočívajúce v nesprávnom úradnom postupe,
2. preukázanie vzniku škody,
3. preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
V danom prípade nie je potrebné preukazovať zavinenie, keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť

za škodu.

K prvému predpokladu vzniku zodpovednosti za vzniknutú škodu, t.j. k porušeniu povinnosti
spočívajúcemu v nesprávnom úradnom postupe, podľa tvrdenia navrhovateľa došlo z dvoch dôvodov:

1. nerozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote
15 dní od doručenia takejto žiadosti a tým nedodržanie zákonnej lehoty uvedenej v ustanovení § 44 ods.
2 exekučného poriadku,
2. vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok vydaním uznesenia, ktorým bolo
odmietnuté vydanie poverenia na vykonanie exekúcie s účinkami spočívajúcimi v zániku vykonania

práva, ktorá činnosť by mu náležala len vtedy, ak by konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho
svoju právomoc od ustanovenia § 40 a nasledujúcich zákona č. 244/2002 Z. z.

Ad 1/
Lehota 15 dní na vydanie poverenia uvedená v ust. § 44 ods. 2 EP je procesnou a zákonnou

lehotou.Zámeromtejtolehotybolozefektívnenieexekučnéhokonaniaasnahadosiahnuť,abypoverenie
na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu. Exekučný poriadok však
neuvádza sankciu za jej prekročenie, a preto ju treba považovať za poriadkovú lehotu.

Navrhovateľ tvrdil, že exekučný súd vydal rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia

na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote stanovenej v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
súd takéto skutočnosti nezistil v exekučných konaniach uvedených pod bodom 2, 4, 5, 7, 9, 10, 11, 12,
17 a 18. V týchto konaniach bolo rozhodnuté v lehote 15 dní od doručenia žiadosti exekútorom.

Vo vzťahu k veciam 1, 3, 6, 8, 13 až 15 vo všetkých týchto exekučných konaniach došlo ku zamietnutiu

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31. 05. 2010 ukladalo súdu, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom,
vydať v lehote 15 dní od doručenia žiadosti rozhodnutie, ktorým poverí exekútora, aby vykonalexekúciu. Až v treťom odstavci citovaného ustanovenia je upravený postup súdu v prípade, ak žiadosť
exekútora zamieta. Tento odstavec už neobsahuje žiadnu lehotu pre vydanie takéhoto rozhodnutia.
Takto systematicky je zachované poradie a úprava aj v nasledujúcich novelizáciách. Z jazykového,

gramatického ako aj systematického výkladu citovaného zákonného ustanovenia potom vyplýva, že
pokiaľ v uvedených konaniach došlo ku zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia,
neplatila pre takéto rozhodnutie súdu 15-dňová lehota uvedená v odstavci 2 citovaného zákonného
ustanovenia. Nebol potom naplnený predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu na strane odporcu -
tvrdený nesprávny úradný postup spočívajúci v nedodržaní tejto lehoty.

Vo vzťahu k bodu 16 návrh exekútora bol doručený súdu dňa 21. 07. 2011. K 01. 06. 2011 došlo ku
zmene Exekučného poriadku, pokiaľ ide o lehotu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákon
expressis verbis ustanovil, že lehota na vydanie poverenia neplatí, ak sú exekučnými titulmi rozsudky
rozhodcovských súdov. V danom prípade potom nebola v zákone stanovená lehota na vydanie takéhoto
rozhodnutia, a teda nemohlo dôjsť ku nedodržaniu zákonnej lehoty v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Ad 2/
Čo sa týka tvrdeného nesprávneho úradného postupu odmietnutím vydania poverenia na vykonanie
exekúcie, nemohlo sa jednať o nesprávny úradný postup, ale len o nezákonné rozhodnutie a to v zmysle
ustanovenia § 6 ods. 4 zákona 514/2003 Z. z. Za nesprávny úradný postup nemožno považovať taký

postup, ktorý našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávnym úradným postupom
nemôže byť samotný spôsob rozhodnutia, prípadne právne posúdenie veci (porovnaj rozhodnutie NS
SR 4Cdo/24/04).
Navrhovateľ však netvrdil, že by vydanie rozhodnutia o odmietnutí vydania poverenia pre exekútora na
vykonanie exekúcie malo byť nezákonným rozhodnutím. Podľa názoru súdu takéto rozhodnutie, ktorým

bolo odmietnuté vydať poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi, nebolo ani nesprávnym úradným
postupom v zmysle § 9 ods. 1 ani sa nejednalo o nezákonné rozhodnutie, ktorým by orgán verejnej moci
prekročil svoju právomoc v zmysle § 6 ods. 4 zákona 514/2003 Z. z. a to z týchto dôvodov:

Dôvodom pre odmietnutie vydania poverenia vo všetkých exekučných veciach, ktoré súviseli s

predmetom tohto sporu, bola nezákonnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku z dôvodu
neprijateľnej rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu. Skúmaním
rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Porovnaj rozhodnutie NS SR 1Cdo/144/2012, rozhodnutie KS v Banskej Bystrici 5CoE/47/13, v ktorom
je citovaný nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 545/2010 z 10. 12. 2010, tiež rozhodnutie NS ČR
23Cdo/1201/2009, ako aj rozhodnutie NS SR 5Cdo/212/2012 z 27. 02. 2013. Vo všetkých týchto
rozhodnutiach je uvedené, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu a to v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen s vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie, pričom tak môže urobiť na návrh účastníka konania ako aj bez návrhu (§ 58 ods.
1 Exekučného poriadku). Je v kompetencii exekučného súdu skúmať tak formálnu ako aj materiálnu
vykonateľnosť exekučného titulu.

Z uvedených dôvodov mal súd za to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu nesprávneho úradného

postupu na strane odporcu ako základnej podmienky vzniku zodpovednosti odporcu za škodu v zmysle
zákona 514/2003 Z. z.

Čo sa týka tvrdenej majetkovej škody predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, navrhovateľ
nepreukázal jej vznik, t. j. z akého dôvodu sa nemôže domáhať plnenia od povinného na základe

žaloby pred všeobecným súdom. Zastavením exekučného konania exekučný súd prelomil materiálnu
právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zanikla zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre oprávneného
zastavením exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá prekážka res
iudicatae na uplatnenie práva na súde. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie
je bezvýnimočná a možno ju prelomiť v zákonom stanovených prípadoch. O takýto prípad ide aj v

ustanovení § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré v odstavci 2 dáva nielen možnosť, ale ukladá
povinnosť zastaviť exekúciu pre výkon rozhodcovského rozsudku, alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. d) alebo c). Jedná sa tedao výslovnú vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá nie je v rozpore s právom Európskej únie (porovnaj
rozhodnutie KS Prešov 6CoE/69/2011).
K tvrdeniu navrhovateľa, že rozhodnutie súdu bolo následkom nesústredenej činnosti takej intenzity,

ktorá mala za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu, súd k tomu
poznamenáva, že v žiadnom z konaní exekučný súd nekonal v neprimerane dlhej dobe. Naopak k
vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia pre vykonanie
exekúcie došlo v krátkej dobe, pričom následne došlo ku zastaveniu exekúcie. Danú procesnú situáciu
si zapríčinil samotný navrhovateľ, ktorý rozhodcovskú doložku sám sformuloval vo svojich zmluvných

podmienkach spôsobom, ktorý spôsobil jej neprijateľnosť. Nebol daný nárok navrhovateľa ani na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Súd ešte poznamenáva, že aj keď odporca poukazoval na znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. účinné od 01.01.2013 (že navrhovateľ mal preukázať podanie sťažnosti na prieťahy,
resp. prešetrenie vybavenia sťažnosti, právoplatné rozhodnutie ESĽP či Ústavného súdu SR), toto

ustanovenie má hmotnoprávny charakter. Nemá však retroaktívne účinky, preto nemohlo byť aplikované
na prejednávané prípady. Navrhovateľ podal návrh na predbežné prerokovanie nárokov na náhradu
škody ešte v roku 2012, kedy sa takýto postup nevyžadoval.

Čo sa týka návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, súd tento návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu,

že o námietke zaujatosti rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že konajúcu sudkyňu nevylúčil
z konania a rozhodovania vo veciach spojených v tomto konaní. Pokiaľ podal navrhovateľ sťažnosť
na Ústavný súd SR voči tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, táto skutočnosť nie je
dôvodom, pre ktorý súd v zmysle § 109 ods. 1 OSP je povinný obligatórne prerušiť konanie. Súd môže
prerušiť konanie z dôvodov uvedených v § 109 ods. 2 písm. c) OSP, ak prebieha konanie, v ktorom sa

rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
S poukazom na Nález Ústavného súdu SR I.ÚS/21/00 v súvislosti aj s rozhodnutím Krajského súdu v
Banskej Bystrici v konaní 16Co/198/2013-465, nie je dôvodom na prerušenie konania v zmysle § 109
ods. 2 písm. c) OSP tá skutočnosť, že prebieha konanie na Ústavnom súde SR o porušení základných
právpostupom,ktorýsatýkalnámietkyzaujatostisudcu,nakoľkomeritórnerozhodnutievkonanínebude

závisieť od rozhodnutia Ústavného súdu SR. Prerušenie konanie v takom prípade sa mohlo kvalifikovať
ako porušenie práva účastníka na konanie a rozhodnutie bez zbytočných prieťahov.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods.1 OSP. Úspešná žalovaná si uplatnila
náhradu trov konania, ale trovy konania nevyčíslila. Zo spisu jej nevyplývajú žiadne trovy konania. Z

týchto dôvodov súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.