Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/37/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310202039
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2310202039.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa v 1./ rade: D. P., nar. X. X. XXXX, bytom Š., P. X, v 2/. rade: D. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Š., C. XXXX/X, proti odporcom v 1/. rade: B. D., nar. XX. XX.XXXX, bytom Š., K. X, v 2./ rade: U. Q., nar.
X. XX.XXXX, bytom A., Y. XX/XXX, v 3./ rade: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., P. X, odporcovia v 1/.
až v 3./ rade zast.: JUDr. Jozef Zámožík, PhD., advokát so sídlom Trnava, Hlavná 31, v 4./ rade: F. P., nar.
XX.X. XXXX, bytom Š., M. XX, v 5./ rade: N. P., nar. XX. X.XXXX, bytom Q., P.. B.. M. XXX/X, Č. D., v 6./
rade: C. P., nar. XX. XX.XXXX, bytom Š., M. XXX, v 7./ rade: Ľ. P., nar. XX. XX.XXXX, bytom Š., M. XX,
v 8./ rade: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. M. F. XXX, zast.: Čibrik & Blažek advokátska kancelária, s.

r. o., so sídlom Šaľa, Hlavná 14, v 9./ rade: I.. V. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., I. XXXX/XX, zast.: JUDr.
Jozef Zámožík, PhD., advokát so sídlom Trnava, Hlavná 31, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa svojím návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.2.2010, upraveným na základe
uznesenia pod č.k. XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa 22.5.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
28.6.2013, domáhali, aby súd určil, že kúpne zmluvy uzatvorené medzi navrhovateľmi 1/, 2/ a odporcami

1/ až 7/ a 9/ na strane predávajúcich a odporcom 8/ na strane kupujúceho, ktorých vklad bol povolený
dňa:

- 16.3.2009 pod F. XXX/XXXX a dňa 23.6.2008 pod F. XXXX/XXXX (uzatvorená medzi navrhovateľom
1/ a odporcom 8/)
- 3.1.2008 pod F. XXXX/XXXX a dňa 8.1.2008 pod F. XXXX/XXXX (uzatvorená medzi navrhovateľom
2/ a odporcom 8/)

- 10.7.2007 pod F. XXXX/XXXX a dňa 30.7.2007 pod F. XXXX/XXXX (uzatvorená medzi odporcom 3/
a odporcom 8/)
- 3.1.2008 pod F. XXXX/XXXX (uzatvorená medzi odporcom 4/ a odporcom 8/)
- 10.7.2007 pod F. XXXX/XXXX a dňa 30.7.2007 pod F. XXXX/XXXX (uzatvorená medzi odporcom 5/
a odporcom 8/)
- 2.1.2008 pod F. XXXX/XXXX (uzatvorená medzi odporcom 6/ a odporcom 8/)
- 4.1.2008 pod F. XXXX/XXXX (uzatvorená medzi odporcom 7/ a odporcom 8/)

- 10.7.2007 pod F. XXXX/XXXX a dňa 30.7.2007 pod F. XXXX/XXXX (uzatvorená medzi právnym
predchodcom odporcu 9/ a odporcom 8/),v časti prevodu vlastníctva k podielom na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/XXX
a XXX/XXX lesné pozemky o výmere 55415 m2, parc. č. XXX záhrady o výmere 3791 m2, parc. č. XXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 644 m2, parc. č. XXX/XXX a XXX/XXX orná pôda o výmere 4802

m2, v podiele 7/8 k celku, nachádzajúcich sa v k.ú. Š., sú neplatné.

Svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia 1/ a 2/ a odporcovia 1/ až 7/ a 9/ (resp. právny predchodca
odporkyne 9/) boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností (celkovo o rozlohe niekoľkých hektárov,
ktoré zdedili navrhovatelia po svojich právnych predchodcoch, ktorí ich získali v reštitúcii a keďže išlo o

veľkú rozlohu, boli geometrickým plánom rozdelené na niekoľko parciel, vrátane záhradkárskej oblasti)
zapísaných pôvodne na LV č. XXXX, k. ú. Š. a to pozemku parc. č. XXX/X lesné pozemky o výmere
55415 m2, parc. č. XXX záhrady o výmere 3791 m2, parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere
644 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 4802 m2. Títo uzatvorili s odporcom 8/ kúpne zmluvy na svoje
podiely, na základe čoho bolo vytvorený nový LV č. XXXX pre k.ú. Š..

Tietonehnuteľnostibolipredmetomosobitnýchprávnychúkonovatozmlúvouzatvoreníbudúcejzmluvy,
kde budúcimi kupujúcimi mali byť vedľajší účastníci na strane navrhovateľov.

[V návrhu boli pôvodne ako vedľajší účastníci na strane navrhovateľov označení 1/ I.. Ľ. U., nar.
X.XX.XXXX, 2/ J. U., rod. C., nar. XX.X.XXXX, 3/ I.. T. U., nar. X.X.XXXX a 4/ L. U., rod. Q., nar.

XX.X.XXXX. Krajský súd v Trnave, na námietku právnych zástupcov odporcov 1/ až 3/ a 8/, rozhodol,
že vedľajšie účastníctvo účastníkov 1/ a 2/ je prípustné a vedľajšie účastníctvo účastníkov 3/ a 4/
nie je prípustné (č.k. 10Co/142/2011-162 a 10Co/143/2011-162 zo dňa 30.4.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňom 23.7.2012). Vedľajší účastníci 1/ a 2/ neskôr písomným oznámením doručeným
tunajšiemu súdu dňa 18.10.2012 oznámili, že dňom 16.10.2012 zo zdravotných dôvodov z konania

odstupujú (č.l. 173).]

V zmysle napadnutých právnych úkonov odporca 8/ nadobudol do svojho vlastníctva spoluvlastnícke
podiely navrhovateľov a odporcov 1/ až 7/ a právneho predchodcu odporcu 9/, pričom odporca 8/
nie je blízkou osobou vo vzťahu k ostatným účastníkom konania podľa § 140 OZ. Nikto neuplatnil

predkupné právo voči ostatným spoluvlastníkom, preto napadnuté právne úkony sú relatívne neplatné.
Odporcovia 3/, 5/ a právny predchodca odporkyne 9/ neb. Ľ. Q. ho uplatnili len formálne, bez následného
rešpektovania prejavenej vôle navrhovateľa 1/, ktorý písomne dňa 10.5.2007 prejavil vôľu o kúpu
podielov na pozemku parc. č. XXX/X.

Na naliehanie odporcu 8/ aj navrhovateľ 1/ s ním potom uzatvoril kúpnu zmluvu, avšak tento konal
v omyle, pretože odporca 8/ prisľúbil, že vyporiada všetkých záhradkárov (pozemky sa nachádzajú v
záhradkárskej osade), čo však neučinil.

Navrhovateľ odôvodnil svoj právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. na určení neplatnosti

právneho úkonu tým, že ak súd návrhu vyhovie, dôjde k zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností v prospech pôvodných vlastníkov a títo budú môcť realizovať zmluvu o budúcej zmluve
s vedľajšími účastníkmi. Navrhovatelia ďalej poukázali v návrhu na ustanovenia §§ 34, 37, 39, 40, 41,
49a a 140 OZ.

Odporcovia 1/ až 3/ sa k návrhu vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V písomnom
vyjadrení zo dňa 24.3.2010 (č.l. 49) uviedli, že neporušili povinnosť vyplývajúcu z predkupného
práva a preto žalobu považujú za bezpredmetnú a preto ju žiadajú v celom rozsahu zamietnuť
a priznať náhradu trov konania. Právny zástupca poukázal na viacero vád, ktoré sú procesné, a
ktoré spôsobili navrhovatelia, ako aj hmotno-právneho charakteru. Z podaného návrhu nie je zrejmé,

čoho sa navrhovatelia svojím návrhom domáhajú. Podľa podaného návrhu sa pravdepodobne majú
domáhať určenia neplatnosti nejakých kúpnych zmlúv v časti prevodu vlastníctva k nejakým podielom
na pozemkoch, v podiele 7/8 k celku. Uvedené považujú za nezrozumiteľné. Najskôr je potrebné
presne zašpecifikovať, ktorej kúpnej zmluvy sa neplatnosť týka a to každej zmluvy jednotlivo a
ak navrhovatelia tvrdia, že ide o čiastočnú neplatnosť, tak musia presne uviesť, v ktorej časti a

predovšetkým zrozumiteľne. Toto v podanom návrhu absentuje.

V dôsledku tejto procesnej vady právny zástupca odporcov 1/ až 3/ a neskôr aj 9/ uviedol, že
navrhovatelia sa v 3 ročnej premlčacej lehote nedovolali relatívnej neplatnosti predmetných kúpnychzmlúv a je to prima facio dôvod na zamietnutie podaného návrhu bez akéhokoľvek skúmania hmotno-
právnych skutočností, čím vzniesol námietku premlčania práva navrhovateľov 1/ a 2/ dovolať sa
relatívnej neplatnosti akejkoľvek kúpnej zmluvy, ktorá je uvedená v návrhu navrhovateľov.

V druhom rade poukázal na to, že navrhovatelia 1/ a 2/ nemajú naliehavý právny záujem na podaní
tejto žaloby. Poukázal na kúpne zmluvy uzatvorené medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a odporcom 8/. Tu
navrhovatelia žalujú sami seba, pričom oni boli tí, ktorí porušili predkupné právo a oni sa súčasne snažia
domáhať relatívnej neplatnosti týchto kúpnych zmlúv. V tomto smere je očividné, že nemajú naliehavý

právny záujem. Je až absurdné, že navrhovatelia scudzili predmetné nehnuteľnosti, tzn. že neboli
vlastníkmi predmetných nehnuteľností a dovolávajú sa relatívnej neplatnosti zmlúv, ktoré boli uzatvorené
po tom, čo oni scudzili svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti. Navrhovatelia neboli poslední, ktorí
scudzili svoje podiely, keď napr. odporcovia 1/ a 2/ uzatvorili kúpnu zmluvu až po navrhovateľoch.

Tak isto navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na určení relatívnej neplatnosti ani pri ostatných

kúpnych zmluvách uzatvorených medzi odporcami 1/ - 7/, právnym predchodcom odporkyne 9/ a
odporcom 8/, vzhľadom k tomu, že nemajú naliehavý právny záujem na určení relatívnej neplatnosti
pri svojich zmluvách, súd by musel návrh voči nim zamietnuť a ich postavenie ako nevlastníkov by
sa nijak nezmenilo a ostatní podieloví spoluvlastníci - odporcovia 1/ - 7/ a 9/ by už neboli povinní
im ponúknuť pozemky na predaj v rámci realizácie predkupného práva niekedy v budúcnosti. Právny

zástupca poukázal na totožný právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Trnave pod č.k.
10Co/74/2007-85 zo dňa 25.9.2007. Súčasne poukázal na to, že predmetné pozemky pri prevode boli
ponúknuté na predaj. Tak isto poukázal na to, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa podaným návrhom domáhajú
iba čiastočnej neplatnosti predmetných zmlúv. Je zrejmé, že pozemky mali byť odpredané ako celok a
oni sa mohli domáhať relatívnej neplatnosti celého úkonu alebo ničoho, v tejto súvislosti je zrejmé, že v

3 ročnej premlčacej lehote sa nedovolali relatívnej neplatnosti predmetných právnych úkonov.

Pokiaľ predmetné kúpne zmluvy mali byť uzatvorené v omyle, aj neplatnosť zmluvy z dôvodu omylu je
len relatívna neplatnosť, a nikto sa v priebehu 3 ročnej premlčacej lehoty nedovolal relatívnej neplatnosti
daných zmlúv z dôvodu omylu.

Uplatňovanie nároku touto žalobou považujú preto odporcovia 1/ až 3/ a 9/ za výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi, považovali by za nespravodlivé, keby niekto, kto predá nehnuteľnosť
jednému kupujúcemu a sám nerešpektuje predkupné právo, sa domáhal relatívnej neplatnosti voči iným
podielovým spoluvlastníkom, ktorí predajú takúto nehnuteľnosti tomu istému kupujúcemu.

Odporca 8/ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 23.3.2010 (č.l. 53)
uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť, nikoho neuviedol do omylu, kúpna
cena bola predávajúcim riadne a včas zaplatená, namietol aktívnu legitimáciu navrhovateľov ako aj
vedľ. účastníkov, nakoľko predkupné právo je právom in rem, ktoré sa vzťahuje k veci a nie k osobe.

Preto niet naliehavého právneho záujmu na určení relatívnej neplatnosti právnych úkonov v dôsledku
nedodržania predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, nič sa nezmení na pozícii navrhovateľov,
nakoľko už nie sú podielovými spoluvlastníkmi. Preto prípadný úspech by odporcom 1/ až 7/ nezakladal
povinnosť ponúknuť svoje spoluvlastnícke podiely navrhovateľom, nakoľko títo už nie sú podielovými
spoluvlastníkmi. Predkupné právo bolo riadne dodržané. Odporcovia 1/ až 7/ ponúkli svoje podiely

na predaj zostávajúcim spoluvlastníkom za podmienok, na zákale ktorých od nich odporca 8/ neskôr
nadobudol podiely na nehnuteľnostiach. Navrhovatelia vtedy nemali záujem o túto ponuku, pričom svoj
nezáujem deklarovali aj na osobných stretnutiach. Navrhovatelia presne vedeli, že odporcovia 1/ až 7/
majú záujem odpredať svoje podiely na nehnuteľnostiach odporcovi 8/. Navrhovatelia ani raz neoslovili
odporcu 8/, že majú záujem o odkúpenie podielov odporcov 1/ až 7/.

Právny zástupca odporcu 8/ sa v ďalšom pripojil k vyjadreniu právneho zástupcu odporcov 1/ až 3/ a 9/
a to ohľadne procesnej aj hmotno-právnej argumentácie, rovnako ako on, vzniesol námietku premlčania
a uviedol, že od začiatku konania nie je daný naliehavý právny záujem.

Na základe všetkých uvedených skutočností preto žiadali odporcovia 1/ až 3/, 8/ a 9/ súd návrh v celom
rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.Odporcovia 4/, 5/, 6/ sa k návrhu nevyjadrili, pojednávaní sa nezúčastňovali, preto súd postupoval podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p.

Navrhovatelia 1/ a 2/ sa na pojednávanie dňa 1.10.2013 nedostavili, svoju účasť riadne a včas
neospravedlnili podľa § 119 O.s.p. a preto súd v konaní pokračoval aj napriek ich nečinnosti v zmysle
ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Rovnako sa nedostavili ani odporcovia.

Pôvodne sa právna zástupkyňa navrhovateľov ospravedlnila z dôvodu kolízie pojednávaní (č.l. 222

-223),pričomvšaksúdpoukazuje,žepojednávaniedňa1.10.2013bolodohodnutépovzájomnejdohode
priamo na pojednávaní dňa 14.5.2013 aj za prítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľov, ktorá vtedy
neuvádzala, že má už vytýčený termín pojednávania v inej veci, teda o ňom nevedela a dozvedela sa o
ňom až následne, preto sa mala ospravedlniť práve na neskôr vytýčenom termíne pojednávania, preto
súd nemohol rešpektovať jej ospravedlnenie z dôvodu kolízie pojednávaní a s odročením z uvedeného
dôvodu nesúhlasili ani právni zástupcovia odporcov (č.l. 231). Vyjadrenie právnych zástupcov odporcov

bolo zaslané právnej zástupkyni navrhovateľov, ktorá následne, deň pred pojednávaním, t.j. 30.9.2013,
vypovedala navrhovateľom plnomocenstvo na zastupovanie a v tento deň im ho aj zaslala na poštovú
prepravu. Vypovedanie plnomocenstva je však účinné až dňom jeho doručenia, teda dňa 1.10.2013
nemohlo byť ešte navrhovateľom doručené a teda účinné a tak bolo povinnosťou právnej zástupkyne sa
na pojednávanie dostaviť a to aj s poukazom na § 22 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z.z. Súd preto považuje

postup právnej zástupkyne za účelový. Takéto konanie právnej zástupkyne navrhovateľov súd nemohol
akceptovať, je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účinnej ochrany práv účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, predloženými listinnými dôkazmi -
kúpne zmluvy uvedené v petite návrhu z č.l. 85, výzvy na uplatnenie predkupného práva a odpovede

z 20 - 25, LV č. 3422 z č.l. 27 - 28, osvedčenie o dedičstve č.k. 2D/265/2009 po neb. Ľ. Q. z č.l. 66,
rozhodnutie OÚ Š. č. XX/XXXXP z č.l. 66. Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k
nasledovnému skutkovému a právnemu stavu veci:

Návrh bol podaný a odôvodnený tak, ako je uvedené vyššie.

Z predložených Kúpnych zmlúv (č.l. 85) mal súd za preukázané nasledovné skutočnosti:

- medzi navrhovateľom 1/ a odporcom 8/ bola uzatvorená dňa 30.1.2008, vklad bol povolený dňa
23.6.2008 pod F. XXXX/XX - mimo iných aj na parc. č. XXX/X, XXX, XXX a XXX v podiele 1/24 v pomere

k celku, LV č. XXXX, k. ú. Š.;
- medzi navrhovateľkou 2/ a odporcom 8/ bola uzatvorená dňa 10.12.2007, vklad bol povolený dňa
8.1.2008 pod F. XXXX/XX - mimo iných aj na parc. č. XXX/X, XXX, XXX a XXX v podiele 1/24 v pomere
k celku, LV č. XXXX, k. ú. Š.;
- medzi odporkyňou 1/ a odporcom 8/ bola uzatvorená dňa 17.2.2009, vklad bol povolený dňa 16.3.2009

pod F. XXX/XX - mimo iných aj na parc. č. XXX/X, XXX, XXX a XXX v podiele 1/16 v pomere k celku,
LV č. XXXX, k. ú. Š.;
- medzi odporcom 2/ a odporcom 8/ bola uzatvorená dňa 6.12.2007, vklad bol povolený dňa 3.1.2008
pod F. XXXX/XX - mimo iných aj na parc. č. XXX/X, XXX, XXX a XXX v podiele 1/16 v pomere k celku,
LV č. XXXX, k. ú. Š.;

- medzi odporcom 3/ a odporcom 8/ bola uzatvorená dňa 3.7.2007, vklad bol povolený dňa 10.7.2007
pod F. XXXX/XX - mimo iných aj na parc. č. XXX/X v podiele 6/24 v pomere k celku, LV č. XXXX, k. ú. Š.;
- medzi odporcom 4/ a odporcom 8/ bola uzatvorená dňa 5.12.2007, vklad bol povolený dňa 3.1.2008
pod F. XXXX/XX - mimo iných aj na parc. č. XXX/X, XXX, XXX a XXX v podiele 1/24 v pomere k celku,
LV č. XXXX, k. ú. Š.;

- medzi odporcom 5/ a odporcom 8/ bola uzatvorená dňa 3.7.2007, vklad bol povolený dňa 10.7.2007
pod F. XXXX/XX - mimo iných aj na parc. č. XXX/X v podiele 1/24 v pomere k celku, LV č. XXXX, k. ú. Š.;
- medzi odporcom 6/ a odporcom 8/ bola uzatvorená dňa 3.12.2007, vklad bol povolený dňa 2.1.2008
pod F. XXXX/XX - mimo iných aj na parc. č. XXX/X, XXX, XXX a XXX v podiele 1/24 v pomere k celku,
LV č. XXXX, k. ú. Š.;

- medzi odporcom 7/ a odporcom 8/ bola uzatvorená dňa 7.12.2007, vklad bol povolený dňa 4.1.2008
pod F. XXXX/XX - mimo iných aj na parc. č. XXX/X, XXX, XXX a XXX v podiele 1/24 v pomere k celku,
LV č. XXXX, k. ú. Š.;- medzi odporcom 3/, odporcom 5/, právnym predchodcom odporkyne 9/ a odporcom 8/ bola uzatvorená
dňa 3.7.2007, vklad bol povolený dňa 30.7.2007 pod F. XXXX/XX - mimo iných aj na parc. č. XXX, XXX
a XXX v podiele 13/24 v pomere k celku, LV č. XXXX, k. ú. Šaľa;

- medzi právnym predchodcom odporkyne 9/ a odporcom 8/ bola uzatvorená dňa 3.7.2007, vklad bol
povolený dňa 10.7.2007 pod F. XXXX/XX - mimo iných aj na parc. č. XXX/X v podiele 6/24 v pomere
k celku, LV č. XXXX, k. ú. Š..

V súlade s právnym názorom právnych zástupcov odporcov 1/ až 3/, 8/ a 9/ súd konštatuje, že v petite

návrhu absentuje presná špecifikácia časti právnych úkonov, ktorých neplatnosť sa mala určiť. Petit
návrhu neobsahuje presné určenie čísla LV (hoci zodpovedá pravde, že v súčasnosti existuje už len
LV č. XXXX, avšak v kúpnych zmluvách je uvádzaný aj LV č. XXXX, nakoľko v čase ich uzatvárania
niektoré pozemky boli evidované na tomto LV), podiely v pomere k celku (nesprávne v petite je uvádzané
7/8), ako aj účastníkov právneho úkonu, nakoľko niektoré kúpne zmluvy boli uzatvorené s viacerými
spoluvlastníkmi, iné len s jedným, absentuje dátum uzatvorenia kúpnych zmlúv, rovnako aj údaj, ktorá

kúpna zmluva sa viaže ku ktorej parcele, čím sa petit stáva zmätočný a nevykonateľný. Tento nedostatok
nemožno zamieňať s vadami podaného návrhu, preto súd nevyzýval navrhovateľov na odstránenie
vád podania postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Petit nebol vhodne doplnený, či upravený ani do dňa
rozhodnutia súdu, t.j. do 1.10.2013.

V súvislosti s uvedeným, potom sa navrhovatelia 1/ a 2/ nemohli včas, t.j. v premlčacej dobe, dovolať
neplatnosti časti právnych úkonov, ako to správne namietali právni zástupcovia odporcov.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak

sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 122 ods. 2 a 3 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na
deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň.

Keďže právne úkony - kúpne zmluvy boli uzatvárané postupne počas rokov 2007 až 2009 (posledný
dňa 17.2.2009 medzi odporkyňou 1/ a odporcom 8/), premlčacia doba uplynula najneskôr 17.2.2012, t.j.
po poslednom právnom úkone, hoci každý právny úkon je potrebný posudzovať z hľadiska premlčania
jednotlivo), a nakoľko petit nebol riadne doplnený tak, aby bol určitý, vykonateľný a najmä zrozumiteľný,

ani do 1.10.2013, došlo k premlčaniu práva na uplatnenie relatívnej neplatnosti všetkých právnych
úkonov.Keďžepremlčaniasaprávnizástupcoviaodporcovriadnedovolali,niejemožnénávrhuvyhovieť
a to aj bez uvedenia ďalších dôvodov, pre ktoré návrh nemohol mať úspech.

Súd pri posudzovaní premlčania vychádzal z dátumov uzatvorenia jednotlivých kúpnych zmlúv, keďže

ichodporcoviaanavrhovateliapodpisovaliosobneunotára,pretoužvtentodeňsamohliamalimožnosť
dozvedieť, že sa jedná o relatívne neplatné právne úkony, ktorú neplatnosť mohli na súde napadnúť (nič
sa však nemení na posúdení postupu podľa § 40a OZ, ktorý je rozpísaný nižšie).

Premlčanie je teda jedným z dôvodov, prečo súd návrh zamietol. Ďalšie dôvody súd uvádza nižšie.

Pri výsluchu navrhovateľ 1/ tento uviedol, že nikto z navrhovateľov ani odporcov nemal záujem odporcovi
8/ predať pozemky. Odporca 3/ však začal na ďalších podielových spoluvlastníkov naliehať, aby predali
pozemky odporcovi 8/ s tým, že on riadne vyporiada záhradkárov. V tom čase pozemky vlastnili
navrhovatelia 1/ a 2/, odporcovia 1/ až 7/ a právny predchodca odporkyne 9/, záhradky však užívali aj

iní záhradkári. Vyporiadanie malo prebehnúť tak, že odporca 8/ nadobudol vlastnícke právo ku všetkým
pozemkom navrhovateľov a odporcov, teda aj mimo tých, ktoré sú predmetom tohto sporu, avšak len
na pozemkoch, ktoré sú predmetom tohto sporu, boli vytvorené záhradky, ku ktorým navrhovatelia
mali záujem previesť vlastnícke právo na jednotlivých záhradkárov, ktorí v tom čase záhradky užívali.Odporca 8/ prisľúbil, že toto vlastnícke právo na záhradkárov prevedie, čo však neurobil, a preto
navrhovateľ 1/ považuje tento právny úkon za učinený v omyle (len vo vzťahu k predmetu sporu).

Odporcovia 3/, 5/ a právny predchodca odporkyne 9/ ponúkli svoj spoluvlastnícky podiel na predaj
navrhovateľovi 1/, ktorú ponuku aj prijal a ktorá nebola vôbec rešpektovaná (č.l. 21 - 23). Navrhovateľ 1/
uviedol, že on svoj spoluvlastnícky podiel prevádzal ako posledný, a teda už nemal voči komu uplatniť
predkupné právo. Odporca 3/ a 8/ naliehali na navrhovateľa 1/, aby kúpnu zmluvu uzatvoril, pretože s
tým bude mať veľké problémy a že len oni to budú vedieť so záhradkármi vybaviť.

Nátlak mal vyvíjať odporca 3/, a to viackrát pri ich sedeniach v činžiaku u navrhovateľa 1/, na spoločnom
dvorenaF.aviackrátvQ.,napr.vreštaurácii.Navrhovateľ1/sámuviedolnapojednávanídňa14.5.2013,
že odporca 3/ však tento nátlak myslel v dobrom, aby navrhovateľ 1/ nemal problémy s pozemkami,
nebol to nátlak v zmysle „vyhrážania, výpaľníctva“. Pri stretnutiach však boli prítomní len navrhovateľ
1/ a odporca 3/.

Navrhovateľ upresnil, že pod nátlakom rozumie to, že slovne ho nútili uzavrieť kúpnu zmluvu s
odôvodnením, že záhradkári naňho budú útočiť, že s tým bude mať problémy. Túto zmluvu osobne
podpisoval u notára v Š.. Návrh na súd podal až takmer po 3 rokoch, pretože záhradkári za ním chodili,
vyhrážali sa mu a odporca 8/ nič neriešil. Záhradkárov upozornil, že už nie je vlastníkom pozemkov,

oboznámil ich s tým, kto je novým vlastníkom. Záhradkári boli sklamaní z predaja, pretože oni mali
záujem o odkúpenie záhradiek, pretože ich dlhé roky užívali. Pôvodne totižto pozemky predané boli,
zhruba v r. 1993 - 1994 záhradkárom, avšak nikdy nebolo zavkladované vlastnícke právo v ich prospech.

Súd prečítaním oboznámil navrhovateľa 1/ s čl. V bod 1 Kúpnej zmluvy (zmluva uzatvorená slobodne,

vážne, bez nátlaku) uzatvorenej medzi navrhovateľom 1/ a odporcom 8/ (č.l. 85), pričom navrhovateľ
1/ uviedol, že podpísal, čo mu bolo predložené, kúpnu zmluvu si neprečítal. S odporcom 8/ sa však
dohodli, že za m2 mu zaplatí 8,- Sk, čo by bola kúpna cena vo výške 379.704 Sk, ktorú sumu aj prevzal,
dokladom o prevzatí kúpnej ceny vo výške 379.704,- Sk však nedisponuje.

Navrhovateľ 1/ záhradkárom ponúkol svoj podiel na parcelách na odpredaj (nejedná sa však o realizáciu
predkupného práva, pretože záhradkári neboli spoluvlastníkmi), títo aj mali záujem, ale predal to
odporcovi 8/, pretože prisľúbil, že on to všetko zo záhradkármi vyporiada. Táto dohoda však nebola
písomná, boli to len ústne dohovory, dokonca navrhovateľ 1/ ani nevedel upresniť, či odporca 8/ ich mal
záhradkárom darovať, alebo predať.

Navrhovateľka 2/ na pojednávaní dňa 14.5.2013 uviedla, že súhlasí so všetkým, čo uviedol navrhovateľ
1/ (jej brat). Tiež bola podielovou spoluvlastníčkou, tiež sa stretla s odporcom 8/ a na naliehanie odporcu
3/ aj ona svoj podiel predala odporcovi 8/, pričom odporca 8/ prisľúbil, že pozemky vyporiada so
záhradkármi, teda že ich na nich prepíše, ani ona nevedela, či to malo byť predajom alebo darom.

Naliehanie odporcu 3/ vnímala tak isto v dobrom, ako to uviedol navrhovateľ 1/, nejednalo sa o fyzický
alebo psychický nátlak. Navrhovateľka 2/ zároveň uviedla, že ona svoj podiel neponúkla na predaj
ostatným spoluvlastníkom (napr. odporkyni 1/, ktorá ako posledná uzatvárala kúpnu zmluvu). V tom čase
už odporca 8/ bol spoluvlastníkom dotknutých parciel.

Odporca 7/ pred súdom taktiež uviedol, že súhlasí so všetkým, čo uviedol navrhovateľ 1/, súhlasil aj
s tým, že odporca 3/ na nich nevyvíjal fyzicky alebo psychicky nátlak. On tiež pozemky odporcovi 8/
nechcel predať, prinútil ho až odporca 3/. Ani odporca 7/ tak neponúkol svoj podiel na predaj ostatným
spoluvlastníkom, teda nerealizoval predkupné právo. Keďže odporca 7/ prezentoval názor rovnako
ako navrhovatelia, nevedel vysvetliť, prečo potom nevystupuje procesne na strane navrhovateľov, čím

paradoxne akoby tiež žaloval sám seba. Aj on sa domáhal vyslovenia relatívnej neplatnosti, pričom sám
nerealizoval predkupné právo.

Odporca 8/ pred súdom uviedol, že na jar v r. 2007 sa skontaktoval s odporcom 3/, ktorý disponoval
plnomocenstvom aj za odporcu 5/ a právnym predchodcom odporkyne 9/. Dohodol sa s ním, že odporca

3/ zvolá celú rodinu, kde bude prítomný aj odporca 8/, pričom odporca 3/ informoval podielových
spoluvlastníkov - účastníkov konania, že je možnosť predať ich pozemky v prospech odporcu 8/.
Odporca 3/, 5/ a predchodca odporkyne 9/ prejavili záujem o predaj svojho podielu, tento v rámci
predkupného práva ponúkli ostatným spoluvlastníkom a keďže nikto neprejavil záujem, s nimi tromiuzatvoril odporca 8/ prvé kúpne zmluvy, čím som sa stal podielovým spoluvlastníkom. Postupne s ním
uzatvorili zmluvy aj ostatní účastníci konania. Zmluvy vypracovala kancelária odporcu 8/, ktorý sa m.i.
živí tým, že skupuje pozemky a sceľuje ich.

Právny zástupca odporcu 3/ súdu preukázal, že tento realizoval predkupné právo (konal aj za odporcu
5/ a právneho predchodcu odporkyne 9/), a to výzvou založenou na č.l. 20, čo potvrdil doručenkami
adresovanými navrhovateľom 1/ a 2/, odporcom 1/, 2/, 4/, 6/, 7/, ako aj voči ďalším spoluvlastníkom
(týka sa to pozemkov, ktoré nie sú predmetom tohto konania). Uvedená skutočnosť však nemá žiaden

vplyv na výsledok konania s poukazom na znenie § 40a OZ. Na túto výzvu reagoval navrhovateľ 1/
listom zo dňa 17.5.2007 (č.l. 21 - 23), v ktorom uviedol, že uvedené berie na vedomie a má záujem o
odkúpenie, avšak to bolo s výhradou a mal záujem o odkúpenie podielov iba z niektorých parciel (bez
bližšej špecifikácie). Takýto právny úkon je neurčitý a teda absolútne neplatný (§ 37 ods. 1 OZ), ktorá
neplatnosť pôsobí ex tunc a nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí voči každému. Preto súd pri
posúdení tohto právneho úkonu vychádzal z toho, že navrhovateľ 1/ neučinil taký právny úkon, z ktorého

by odporca 3/ (konajúci aj za odporcu 5/ a právneho predchodcu odporkyne 9/) mohol dospieť k záveru,
že navrhovateľ 1/ prejavil záujem o odkúpenie podielov. Správne potom postupoval, keď uzatvoril kúpnu
zmluvu s odporcom 8/.

Z vykonaného dokazovania mal súd taktiež za preukázané, že navrhovatelia 1/ a 2 / ani odporca 7/

nerealizovali predkupné právo podľa § 140 OZ.

Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle
konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle,

neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že
vôľa je slobodná. Treba však zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu
vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj
na neslobodu vôle.

Tento základný rámec slobody vôle sa však nedá absolutizovať. Jeho zúžením na nedovolený nátlak
zo strany protistojaceho účastníka právneho úkonu (najčastejšie zmluvy), prípadne tretej osoby by sa
mohlo dospieť k záveru o neslobode vôle aj v prípade, keď by išlo napríklad len o konanie v tiesni, ale nie
za nápadne nevýhodných podmienok, prípadne konajúci by sa dovolával neslobody, hoci právny úkon,
ktorý urobil, bol jeho povinnosťou a pritom druhý účastník by tvrdil, že sa nemohol slobodne rozhodnúť,

či právny úkon, ktorý bol povinný urobiť, urobí, alebo ho neurobí.

Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením. Vychádzajúc zo
súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické donútenie, t.j. použitie fyzického násilia na vykonanie
právneho úkonu (napr. násilím urobený pohyb rukou pri podpisovaní), sa prakticky nevyskytuje. Súvisí

to zjavne s tým, že fyzickým násilím sa rozumie skôr priame fyzické násilie manifestované útokom
voči konajúcemu, než hrozba (bezprostredná) fyzickým násilím. Psychické donútenie sa stotožňuje s
bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v nasledujúcich prípadoch:

1. Keď je protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať.

2. Keď vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí. Dôvodná obava vyžaduje intenzívne
pôsobenie okolností použitých ako bezprávne vyhrážanie sa. Pri posudzovaní dôvodnosti obavy preto
nemožno v celom rozsahu zohľadniť subjektívny postoj, povahu adresáta bezprávnej vyhrážky, ale treba
optimalizovať vzťah medzi okolnosťami vyvolávajúcimi dôvodnú obavu a subjektom, ktorý je pod ich
tlakom.

3. Keď je adresné, to znamená, že smeruje voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje. Predmetom
vyhrážky nemusí byť v každom prípade konajúci, stačí, ak sa týka blízkej osoby.Z vykonaného výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že napadnuté kúpne zmluvy
neboli a nemohli byť uzatvorené pod nátlakom, pretože žiaden nátlak ani vyhrážky neboli v konaní
nielen konkretizované, ale ani len preukázané. Naopak, navrhovatelia 1/ a 2/ ako aj odporca 7/ zhodne

uviedli, že naliehanie odporcu 3/ na uzatvorenie zmlúv bolo mienené v dobrom, aby nemali problémy s
vyporiadaním záhradkárov. Teda v zmysle, že nebudú mať z pozemkami starosti, naopak, budú mať za
ne zaplatené. Sloboda prejavu a vôle musí byť obmedzená protichodnou stranou v negatívnom zmysle
slova, aby sa jednalo o neplatný právny úkon, čo sa v danom prípade nestalo. Zo samotného pojmu
„vyhrážka“ vyplýva, že sa jedná o hrozbu či zastrašovanie, ktoré sú schopné privodiť istú negatívnu

ujmu (napr. strach o život, či zdravie, prípadne vznik inej veľkej škody či už na majetku, alebo aj cti a
dôstojnosti človeka v spoločnosti), v opačnom prípade nemožno o vyhrážke hovoriť.

Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanom prípade nie je možné hovoriť o neplatnosti právneho úkonu
podľa § 37 OZ.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 a 2 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods.
1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto
je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať

ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo

skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Po výsluchu účastníkov konania súd musí konštatovať, že žiaden omyl nebol preukázaný, dokonca

ani konkretizovaný, v čom mal spočívať. Rovnako navrhovatelia súdu nijakým spôsobom nepreukázali,
že napadnuté právne úkony by boli v rozpore so zákonom, obchádzali ho, či boli v rozpore s dobrými
mravmi, pričom dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami
konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,
rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

Naopak, postupom podľa § 40a veta druhá OZ, navrhovatelia, keďže sami porušili povinnosť vyplývajúcu
z predkupného práva, keď sami neponúkli ostatným spoluvlastníkom na predaj svoje podiely a teda
sami spôsobili relatívnu neplatnosť právneho úkonu, nemôžu sa dovolávať na súde takejto relatívnej
neplatnosti; uvedené je preto ďalším dôvodom zamietnutia návrhu. Predpokladom úspešnosti žaloby o

určenie,čituprávnyvzťahaleboprávoječinieje(určovacejžaloby)súpoprocesnejstránkeskutočnosti,
že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. V danom prípade s
poukazom na § 40a veta druhá OZ navrhovatelia nemajú vecnú legitimáciu v konaní.

Podľa § 136 ods. 1 a 2 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide
o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom
rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

So svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník
so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená opätovným zakotvením predkupného
práva do Občianskeho zákonníka (s účinnosťou od 1. januára 1992). Výnimkou je len prípad, keď

spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe. Podľa súčasnej právnej úpravy platí, že ak niektorý zo
spoluvlastníkovprevádzasvojspoluvlastníckypodielnainúnežblízkuosobu,ostatníspoluvlastnícimajú
naň predkupné právo. Práva a povinnosti z právneho vzťahu z predkupného práva vznikajú okamihom,
keď jeden zo spoluvlastníkov (povinná osoba) chce svoj podiel scudziť a previesť ho na inú než blízku
osobu. Tento spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu ostatným spoluvlastníkom

ako oprávneným osobám. V ponuke, ktorá pri prevode nehnuteľnosti musí byť písomná, by prevodca
mal oprávnenému navrhnúť uzavretie zmluvy (§ 43a, 43b) za určitých podmienok, s uvedením ceny
spoluvlastníckeho podielu a času, do ktorého má byť návrh prijatý (§ 43c). Prijatím návrhu oprávnený
prejaví svoju vôľu zmluvu uzavrieť, čo sa, samozrejme, musí týkať aj kúpnej ceny spoluvlastníckeho
podielu, ktorou by mala byť všeobecná cena, t.j. cena, za ktorú by sa spoluvlastnícky podiel mohol

predať bez toho, aby bol kupujúci alebo predávajúci k tomu nútený. Najčastejšie to bude cena, ktorú
povinnému z predkupného právneho vzťahu ponúkla tretia osoba ako možný záujemca o kúpu podielu.
Ak oprávnená osoba podmienkam ponuky (či už priamo medzi zmluvnými stranami dohodnutej alebo
ponúknutej treťou osobou) nevyhovie, jej predkupné právo zanikne. Pritom nie je rozhodujúce, či sa
tak stalo preto, lebo nemôže, alebo preto, lebo nechce. Predkupné právo sa realizuje len raz, a to v

pomerne krátkych prepadných (prekluzívnych) lehotách, a to v lehote ôsmich dní pri hnuteľných veciach
a v lehote dvoch mesiacov pri nehnuteľných veciach, pravda, ak si účastníci nedohodli inú lehotu. Potom
už spoluvlastnícky podiel možno previesť na inú osobu. Spoluvlastníkovi tým zároveň vzniká predkupné
právo voči nadobúdateľovi podielu ako novému spoluvlastníkovi.

Súd preskúmal všetky kúpne zmluvy a to zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže
všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to tak po stránke
materiálnej i formálnej a dospel k záveru, že tieto právne úkony (aj s poukazom na všetky uvádzané
skutočnosti), sa nepriečia zákonu ani dobrým mravom. Súd rovnako konštatuje, že odporca 3/, ktorý
konal aj za odporcu 5/ a právneho predchodcu odporkyne 9/, postupoval aj pri realizácii predkupného

práva tak, ako je uvedené vyššie.

Posledným, no nie bezvýznamným hľadiskom celého konania, je posúdenie naliehavého právneho
záujmu na konaní.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Návrhom v zmysle písmena c/ možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny
vzťah alebo právo je, alebo nie je. Navrhovateľov zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti

preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu majú naliehavý právny
záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by
právne postavenie navrhovateľov bez takéhoto určenia bolo neisté. Naliehavý právny záujem podľa § 80
písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi
a odporcami, ktorý je ohrozením právneho postavenia navrhovateľov a ktorý nemožno iným právnym

prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.

Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.,
navrhovatelia odôvodnili skutočnosťou, že bez vyslovenia neplatnosti časti predmetných zmlúvnavrhovatelia nemôžu realizovať právo zo zmluvy o budúcej zmluve a preto na základe vyslovenia
neplatnosti kúpnych zmlúv súdom, by Správa katastra Šaľa opäť zapísala ako podielových
spoluvlastníkov nehnuteľnosti navrhovateľov a odporcov v 1/ až 7/ a 9/ rade.

Súd mal za to, že navrhovatelia naliehavosť svojho právneho záujmu na určení neplatnosti časti kúpnych
zmlúv nepreukázali a to aj v prípade, že by petit návrhu netrpel vadami uvedenými vyššie. Vzhľadom
k tomu, že navrhovatelia prestali byť spoluvlastníkmi nehnuteľností, nemôžu sa už domáhať vyslovenia
relatívnej neplatnosti právnych úkonov - kúpnych zmlúv, pri uzavretí ktorých nebolo údajne rešpektované

ich predkupné právo, pretože v prípade, ak by súd určil, že zmluvy sú neplatné, osoba, ktorá v čase
takéto rozhodnutia súdu už nie je spoluvlastníkom veci, nemôže uplatniť voči spoluvlastníkovi predkupné
právo.

Z toho vyplýva, že na právnom postavení navrhovateľov by sa nič nezmenilo, keďže sami nerešpektovali
predkupné právo a teda podľa § 40a OZ sa nemôžu dovolávať relatívnej neplatnosti právnych úkonov,

preto súd, čo sa týka kúpnych zmlúv, ktoré uzatvorili navrhovatelia, tieto nemôže vyhlásiť za neplatné
a tak navrhovatelia nie sú a nemôžu byť už spoluvlastníkmi nehnuteľností. Navyše v danom prípade
odporcovia rešpektovali predkupné právo, na rozdiel od navrhovateľov 1/ a 2/ a odporcu 7/. Uvedený
právny názor už Krajský súd v Trnave vyslovil v skutkovo a právne totožnom prípade aj v rozsudku pod
sp. zn. 10Co/74/2007 zo dňa 25.9.2007.

Preto v danom prípade navrhovatelia nemajú vecnú legitimáciu na podanie návrhu ani naliehavý právny
záujem na určení relatívnej neplatnosti právnych úkonov.

Čo sa týka dohody navrhovateľov 1/ a 2/ a odporcu 8/ o tom, že odporca 8/ sa zavial akýmsi spôsobom

vyporiadať záhradkárov (darovaním alebo predajom nehnuteľností), tu súd poukazuje len na to, že
žiadna takáto dohoda nebola preukázaná, zmluvy týkajúce sa nehnuteľností musia mať písomnú formu
(46 ods. 1 OZ), táto dodržaná nebola, teda sa jedná o absolútne neplatný právny úkon (§ 40 ods. 1 OZ),
na ktorú absolútnu neplatnosť súd prihliada ex offo, preto súd nevykonával v tomto smere ďalšie dôkazy,
pretože s predmetom konania uvedené nemá súvis.

Súd s poukazom na uvedené návrh navrhovateľov 1/ a 2/ považoval za podaný nedôvodne a preto ho
zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodne v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch,

najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v
konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že
lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Keďže v konaní vystupuje väčší počet účastníkov konania, ktorí bývajú aj mimo územie Slovenskej
republiky a je potrebné ich vyzvať na uplatnenie trov konania a ich vyčíslenie, nakoľko sa pojednávaní
nezúčastňujú, súd rozhodol, ako je uvedené vyššie.

Pre rozhodnutie o náhrade trov konania bude mať vplyv aj rozhodnutie o náhrade trov konania voči

vedľajším účastníkom 1/ a 2/ na strane navrhovateľov, ktorí počas konania z konania vystúpili. Preto je
potrebnésavyporiadaťajstoutootázkou,všetkojetovšakzávisléodtoho,akobudevoveciprávoplatne
rozhodnuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiťs potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.