Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/384/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217815
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312217815.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Andreou Szombathovou Polákovou, v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, zast. Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská
republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom z 28.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 175 eur z

titulu majetkovej škody a sumy 663,84 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného
postupu spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti oprávneného
v exekučnom konaní ( navrhovateľa )na zmenu exekútora , pričom súd rozhodol o tejto žiadosti s
omeškaním vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX 729/2004.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na podanom návrhu v celom rozsahu . Uviedol,
že navrhovateľ navrhol písomným podaním, ktoré doručil na exekučný súd zmeniť súdneho exekútora

v exekučnom konaní. Exekučný súd tento návrh prijal na ďalšie konanie , čím došlo k zákonnému
založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou vecou a rozhodnúť o nej v zákonom stanovenej lehote .
Exekučný súd napriek tomu , že táto vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti rozhodol
o tomto návrhu až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty . týmto došlo u navrhovateľa k vzniku
majetkovej škody , bližšie špecifikovanej v návrhu a k nemajetkovej ujme , tiež špecifikovanej v návrhu.
Navrhovateľ o predbežné prerokovanie nároku požiadal odporcu dňa 25.5.2012, pričom nedošlo k
uspokojeniu nároku navrhovateľa. sa pridržiaval podaného návrhu a písomného stanoviska. Navrhol

doplniť dokazovanie a to znaleckým posudkom, o ktorý požiadali znalecký ústav Ekonomickej univerzity
v Bratislave, ktorým mieni preukázať majetkovú škodu navrhovateľa.

Navrhovateľ ani odporca sa na pojednávanie nedostavili, odporca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti . Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom práv. zást. navrhovateľa, oboznámením sa so spisom Okresného
súdu Levice sp.zn. 6Er 307/2004- z neho žiadosťou o udelenie poverenia z 13.5.2004, návrhom na
vykonanie exekúcie z 21.4.2004, poverením na vykonanie exekúcie z 7.6.2004, návrhom na zmenu
súdneho exekútora z 23.11.2010, výzvou na exekútora na vyčíslenie trov exekúcie zo dňa 2.6.2011,uznesením OS Levice o zamietnutí žiadosti oprávneného na zmenu exekútora zo dňa 21.11.2011,
odvolaním oprávneného, návrhom oprávneného na prerušenie konania z 9.8.2012, uznesením KS Nitra
o potvrdení napadnutého uznesenia zo dňa 24.5.2013, odvolaním oprávneného z 26.7.2013, dovolaním

oprávneného z 25.7.2013- , potvrdením o priebežnom spracovaní znaleckého posudku, písomným
stanoviskom navrhovateľa, a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:
Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn.6Er/307/2004 súd zistil, že dňa 13.5.2004 podal súdny exekútor
na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z 21.4.2004. Exekučnú súd
dňa 7.6.2004 poveril súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára , Šala vykonaním exekúcie, a to na

základe exekučného titulu Notárskej zápisnice N 611/2004 Nz 12826/2004 z 15.2.2004.
Dňa 23.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Levice. Dňa
2.6.2011 súd vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie, v prípade , že si tieto uplatňuje,
na ktorú výzvu exekútor reagoval dňa 21.7.2011 . Dňa 21.11.2011 uznesením č.k. 6Er 307/2004-29
súd zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
exekučné konanie zastavil. Súčasne uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený a KS v Nitre uznesením č.k. 26Coe/91/2013-58 zo
dňa 24.5.2013 potvrdil I. stupňové uznesenie.

Navrhovateľ špecifikoval majetkovú škodu ako účelne vynaložené náklady navrhovateľa spojené s
jeho činnosťou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období medzi doručením žiadosti na zmenu

súdneho exekútora a rozhodnutím o nej, pričom malo ísť o pracovné výkony zamestnancov pomocou
informačného systému v sume 70 eur, náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom vo výške 50 eur a administratívne
náklady v sume 15 eur. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa , že nastanú účinky predpokladané ust.

§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho
exekútora. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil záujmy navrhovateľa rizikám, že mohlo
dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma
má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pri výške nemajetkovej ujmy navrhovateľ
vychádzal z možnej analógie z doktríny prijatej ústavným súdom , podľa ktorej pre zbytočné prieťahy

v súdnom konaní je spravodlivé, ak na každý rok sa vzťahuje satisfakcia 663,88 eur. Navrhovateľ sa
domáhal sumy 55,32 eur za každý mesiac, pričom upozornil na to, že exekučný súd bol v danej veci
nečinný viac ako 368 dní.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd
rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku
8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi
spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.

Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie
pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou

udalosťou ) a vznikom škody , d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie ).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť )

čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu ( poškodeného ) nie je potrebné preukazovať
zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať , že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom
činnosti príslušného orgánu štátu ( tzv. zodpovednosť za výsledok ) . Ústavným základom uvedenej
zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 ústavy ( „ Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu , iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným

postupom“ ).
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
doúvahyako(priama)príčinaškodyexistujeskutočnosť, s ktorouzákonspájazodpovednosťzaškodu.

Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve ( iba ) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa
rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím
inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov,ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku
zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z
hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by

preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k zmene exekútora nedošlo

v zákonnej 30 dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval,
či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či
vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9 zákona č.
514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v
konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na

prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V
zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by boli relevantné
pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh na zmenu exekútora
bol podaný v roku 2011 súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad
pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase

podania návrhu na zmenu exekútora .

Navrhovateľom uvádzaná majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal
žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku. Tvrdenia o tom, že ak by súd rozhodol včas, nemusel
by sa navrhovateľ prostredníctvom svojich zamestnancov venovať urgenciám, sťažnostiam, evidencii

prípadov,súnedostatočnýmargumentomazároveňnepreukazujúpríčinnúsúvislosťmedzirozhodnutím
exekučného súdu o návrhu na zmenu exekútora a podaným návrhom na zmenu exekútora, vyčíslenie
škody paušalizáciou vecných nákladov, spočívajúcich v administratívnych výdajoch, funkčných
výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, je podľa súdu
nepreukázané, nezdôvodnené. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma , ktorá vznikla fyzickej alebo

právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení ( úbytku ) existujúceho majetku
poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do
predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu
nie je možné alebo účelné. Navrhovateľ navrhoval v tomto smere vyčkať vypracovanie znaleckého
posudku v zmysle jeho zadania , súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol, i s poukazom

na ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu. Pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale
aj preukázať vznik škody, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom
určených kritérií posúdiť jej vznik a rozsah .

Doba ktorá uplynula od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do samotného rozhodnutia

exekučného súdu o tomto návrhu ( od 23.11.2010 do 21.11.2011), nemohla nijako negatívne zasiahnuť
navrhovateľa , nemohla v ňom vyvolať neistotu , nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie,
nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný
zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Súd sa nestotožňuje
ani s názorom navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej

lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Podľa
názoru súdu v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode
nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony
exekučného konania. Účastníkom exekučného konania nerozhodnutím v zákonnej lehote nevznikol stav
právnej neistoty.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti
toho ktorého prípadu, keď objektívne nie je vždy možné rozhodnúť v zákonnej lehote, najmä ak k
rozhodnutiu súdu je potrebné predložiť relevantné listinné doklady. Z pohľadu súdnictva vzhľadom na

dôležitosť rozhodnutia sa o dobe rozhodovania súdu dá hovoriť ako o prijateľnom časovom intervale.
Rozhodovanie u zmene exekútora nijako vzťah medzi účastníkmi nemení a vplyv na priebeh konania
nebol preukázaný.Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.
Nedodržaniezákonnejlehotyautomatickynezakladánároknanáhraduškody. Akoužbolokonštatované
majetková ujma navrhovateľa nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky len od

konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci odôvodnene
konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej
ujmy. Tak ako je uvedené vyššie , konštatovanie že išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní
oprávnený konštatovať, pričom žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa
neviedlo. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny

a následku , ktorý musí byť priamy a bezprostredný. V konaní nebola preukázaná priama príčinná
súvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomavznikomškody.Vprvomrademalsúdzato,žežiadna
škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval,
nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na zmenu exekútora.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže nebolo v konaní preukázané, že by došlo k

naplneniu jednotlivých zodpovednostných predpokladov nevyhnutných pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne si neuplatnil a taktiež mu žiadne zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.