Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 30, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/49/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612207263
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7612207263.7

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci navrhovateľky,
C. R., F. Y. XllX/X, L. W. U., právne zast. JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, Radničné námestie
4, Spišská Nová Ves, proti odporcovi PROFI CREDIT SLOVAKIA s.r.o., Mliekarenská l0, Bratislava,
právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o, Kubániho l6, Bratislava, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK - 2l3/l2 - EK zo dňa 26.3.20l2 vydaného JUDr. Erikom
Končokom, rozhodcom so sídlom Koceľova 9, 82l 08 Bratislava.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na účet jej právnej zástupkyne, JUDr. Ivety Višňovskej
náhradu trov konania vo výške 402,60 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves, súdny poplatok z
návrhu vo výške 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného
JUDr. Erikom Končokom rozhodcom, so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, sp. zn. RK-213-EK, zo
dňa 26.3.2012 a náhrady trov konania.

V doplnenom návrhu na základe výzvy súdu uviedla, že uvedeným rozsudkom bola zaviazaná k
zaplateniu dlžnej pohľadávky vo výške 2220,78 eur s príslušenstvom a k náhrade trov rozhodcovského
konania vo výške 49,79 eur. Rozsudok jej bol doručený dňa 30.3.2012.

V návrhu na začatie rozhodcovského konania navrhovateľ (v tomto konaní označený ako odporca)
uviedol, že účastníci uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej
odporkyni (navrhovateľke označenej v tomto konaní) bol poskytnutý úver vo výške 1493,73 eur, ktorý sa
spolu s úrokom zaviazala splatiť v 30 mesačných splátkach vo výške 91,28 eur v termínoch splatnosti
podľa splátkového kalendára, ktorý je prílohou zmluvy, s umožnením odkladu splátok 10, 11, 12 pôžičky
a tieto sa zaviazala splatiť ako splátky č. 31, 32, 33.

Na dohodnutý zmluvný záväzok navrhovateľka k 28.12.2011 splatila celkovo 926,52 eur. Z dôvodu
omeškania splátok, zo strany odporcu boli uplatnené práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka a k
okamžitej splatnosti úveru došlo k 20.3.2011. Odporca uplatnil zmluvnú pokutu podľa čl. 14 ods. 1, 14
ods. 2 a 14 ods. 4 zmluvy.

Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere sú aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o., ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku v bode 18. Riešeniesporov - rozhodcovská doložka a táto splýva s ostatnými podmienkami a bola jej predložená spolu so
žiadosťou o poskytnutie úveru na začiatku zmluvného vzťahu.

Rozhodcovská doložka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany,

ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Jej použitie predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi. Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak, než v
rozhodcovskomkonaní.Faktickybolajejodobratámožnosťbrániťsvojeprávapredvšeobecnýmsúdom.
Ako spotrebiteľ nemala možnosť výberu vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými
podmienkami. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale

na začiatku zmluvného vzťahu. Priemerný spotrebiteľ má problém porozumieť a v krátkom čase sa
zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodcovská
doložka predstavuje výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože
nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka
vyžaduje od navrhovateľky, aby sa podrobila rozhodcovskému konaniu, ktoré vopred určil dodávateľ.
Zároveň navrhol, aby bola súdom odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského konania.

Žiadal priznať náhradu trov konania.

Odporca k návrhu na začatie konania sa písomne vyjadril, v ktorom namieta, že z podania navrhovateľky
označené ako vyjadrenie vyplýva, že ním dopĺňa návrh zo dňa l8. 9. 20l2, čo považuje za oneskorené
podanie. Poukázal na to, že podľa § 4l ods. l zák. č. 244/2002 Z.z. je lehota na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku tomu účastníkovi

rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Odporca mal zato,
že vyjadrenie navrhovateľky zo dňa l8. 9. 20l2, ktorým doplnila svoj návrh zo dňa 20.4.20l2 na základe
výzvy súdu na odstránenie vád podania, že je podaný oneskorene, pretože rozhodcovský rozsudok
prevzala dňa 30.3.20l2.

Neosvojil si tvrdenie navrhovateľky, že spor zo spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilým na

rozhodovanie rozhodcovským súdom. Mal zato, že toto tvrdenie je v rozpore s ustanoveniami Zákona
o rozhodcovskom konaní a ako také je absolútne nedôvodné, pretože predmetom rozhodcovského
konania je majetkový spor, ktorý účastníci konania by pred súdom mohli skončiť súdnym zmierom (§ l
ods. l písm. a) , ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ) a súčasne nejde o žiadny prípad vymenovaný
v § l ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní. Zákon o rozhodcovskom konaní pritom v ust. § 3l ods. 3,

veta posledná, či § 40 ods. l písm. j) výslovne obsahuje ustanovenia týkajúce sa rozhodovania sporu,
ktorého účastníkom je spotrebiteľ.

K tvrdeniu navrhovateľky, že rozhodcovská doložka obsahuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka, odporca poukázal na to, že rovnaká rozhodcovská doložka na
základe ktorej prebiehal spor pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, bol predmetom posúdenia aj

pred Krajským súdom v Bratislave, uznesenie č.k. 2lCo E/24/20l2 - 38, zo dňa l5.5.20l2, ako platné
ustanovenie tak z hľadiska § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Ustanovenie článku l8
zmluvných dojednaní dáva na výber spôsob riešenia sporov. Tvrdenie navrhovateľky, že sa nemohla
oboznámiť s podmienkami a pravidlami rozhodcovského konania, odporca označil ako účelové a vecne
neopodstatnené.

V ďalšom odporca uviedol, že námietky týkajúce sa vecnej stránky ohľadne samotnej zmluvy sú
neprípustnéanemôžubyťpredmetomtohtokonania.Niejeprípustné,abyskutočnostitýkajúcesamerita
veci mohli byť aj dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku, lebo v takom prípade by nebol ani žiadny
rozdiel medzi konaním o zrušení rozhodcovského rozsudku a prípadne nasledujúcim pokračovaním
konania o žalobe o zaplatenie peňažnej pohľadávky podľa ustanovenia § 43 Zákona o rozhodcovskom

konaní. Odporca tvrdil, že v rozhodcovskom konaní nedošlo k porušeniu žiadneho práva spotrebiteľa.
Subjektívna nespokojnosť navrhovateľky nie je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Vzhľadom k uvedenému tvrdeniu odporca navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako procesne
neprípustnú pre zmeškanie lehoty na jej podanie, eventuálne ako vecne nedôvodnú.

Navrhovateľka v účastníckom výsluchu uviedla, že dňa 25.9.2009 podpísala zmluvu o úvere so

sprostredkovateľkou, ktorou bola p. Y. T., a to za prítomnosti tretej osoby, asi p. C. V.. Dodatočne zistila,
že pôvodná sprostredkovateľka bola na listine nahradená sprostredkovateľom Jánom Pivovarom, s
ktorým nebola vôbec v kontakte.Tvrdila, že nebola uzrozumená a poučená o podmienkach, za akých sa zmluvný vzťah uzatvára, ani
to čo je obsahom zmluvy, aké sú sankčné následky v prípade nedodržania zmluvných podmienok.
Všeobecným zmluvným podmienkam ani neporozumela. Sprostredkovateľka jej venovala 20 minút,

v priebehu ktorých bol vypísaný formulár zmluvy, bola informovaná o výške pôžičky, výške splátok,
aj o tom, že ak deväť mesiacov bude dodržiavať splátkový kalendár, polovicu splatenej splátky ako
ďalší úver môže mať pripísaný na svoj účet. Na ponuku nepristúpila. Na stretnutí nebola zmienka
o rozhodcovskej doložke, nebolo nič individuálne dojednané, ani nemá vedomosť čo je zmyslom
rozhodcovskej doložky. Zmluva bola pripravená, nemala inú možnosť ako zmluvu podpísať. V tom čase

bola vo veľmi nepriaznivej situácii, dva roky nežila s manželom, ktorý neplatil výživné na tri maloleté deti.
Za tejto situácie musela akceptovať všetky podmienky zmluvy, ktorých obsah nemohla ovplyvniť.

Súd si vyžiadal od rozhodcu JUDr. Erika Končoka zaslanie kompletného rozhodcovského spisu sp.
zn. RK-213/12-EK a zistil, že na základe návrhu zo dňa 17.1.2012 sa odporca na rozhodcovskom
súde dožadoval zaplatenia sumy 2220,78 eur z titulu nesplnenia záväzku zo zmluvy o revolvingovom
úvere. K návrhu bola priložená Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX, výňatok Zmluvných dojednaní, oznámenie o prijatí ustanovenia za rozhodcu
a výzva na vyjadrenie sa k žalobe, zo dňa 21.2.2012, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
- zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, splátkový kalendár ku zmluve o revolvingovej
pôžičke č. XXXXXXXXXX, karta klienta, rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-213/12-EK zo dňa,
26.3.2012, ktorý navrhovateľka prevzala 30.3.2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.3.2012

a vykonateľnosť3.4.2012.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje

a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,

b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 8 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na
osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany
nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia,

a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu
a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná

strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení
rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na
žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,

b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),

c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví

vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 12 ods. 6 citovaného zákona, zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na
rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom
stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania
pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.Podľa § 33 ods. 2 citovaného zákona, rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v
žalobealebovovzájomnejžalobealebouplatnenomdodatočnepočasrozhodcovskéhokonania;nesmie
však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza,

alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre
ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len
tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy
predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z
účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) citovaného zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou

podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri
rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa 40 ods. 2 citovaného zákona, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky je v plnom rozsahu
opodstatnený.

V prvom rade súd skúmal, či navrhovateľka svoj nárok uplatnila včas. Zistil, že rozhodcovský rozsudok

bol navrhovateľke doručený 30.3.2012 a návrh bol podaný na súde dňa 20.4.2012, z čoho vyplýva,
že nárok navrhovateľky bol uplatnený v zákonnej lehote 30 dní. Je pravdou, že návrh nemal všetky
formálne náležitosti, ale z obsahu bolo jednoznačne zrejme, čoho sa navrhovateľka domáha a to
zrušeniarozhodcovskéhorozsudku,ktorýajknávrhupripojila.Naodstránenievádpodaniabolavyzvaná
uznesením sp. zn. 2C 49/2012 - 12, zo dňa 5.9.2012, čo splnila a doplnený návrh zo dňa 25.9.2012 má

zákonom predpísané náležitosti podľa § 42 ods. 3 Os.p. a 79 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že účinky podania
boli zachované.Jenesporné,žeúčastnícikonania,odporcaPROFICREDITSlovakia,s.r.o.,Mliekarenská10,Bratislava,
uzavreli dňa 29.9.2009 zmluvu o revolvingovom úvere č.8300024844, ktorej súčasťou sú i zmluvné
dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., obsahom ktorých

je aj bod 18. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka s nasledovným obsahom: Podľa bodu 10.1.
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s
ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa
rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2. tejto zmluvy o RÚ. Výber z jednej alternatív riešenia

sporov podľa tejto zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.

Podľa rozhodcovskej doložky bod 18.2.1. akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením
či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom
rozhodcovskomkonanípredjednýmznasledujúcichrozhodcov,okreminýchajJUDr.ErikomKončokom.

Rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá ako samostatná zmluva (samostatný zmluvný dokument)

alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve.

V danom prípade rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania dojednaná ako rozhodcovská
doložka v rámci zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere k zmluve č. XXXXXXXXXX.

Súd skúmal, či rozhodcovská doložka bola medzi stranami dojednaná jednotlivo.

Súd skonštatoval, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, nakoľko v zmysle smernice

rady č. 93/2013 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, takto dohodnutá doložka
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom. Inštitút individuálne
dohodnutej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods.

2 smernice).

V bode 18 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere s názvom „Riešenie sporov -
rozhodcovská doložka“ bod 18.2.1., akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením
či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom

rozhodcovskomkonanípredjednýmznasledujúcichrozhodcov,okreminýchajJUDr.ErikomKončokom.

Slovenský arbitrážny súd, je stálym rozhodcovským súdom so sídlom v Bratislave, ktorý bol zriadený
spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, 821 08 Bratislava, podľa zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa tohto bodu sa veriteľ a dlžník dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky zo zmluvy sa

rozhodujú v rozhodcovskom konaní pred konkrétnym rozhodcom, čo navrhovateľka nemohla žiadnym
spôsobom ovplyvniť.

Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších doplnkov, v náväznosti na Rokovací poriadok zo dňa 7.5.2008 Slovenského arbitrážneho
súdu v znení dodatkov č. 1 zo dňa 17.7.2008, dodatku č. 2 zo dňa 18.11.2008 a dodatku č. 3

zo dňa 15.5.2009, ktorý nadobudol platnosť dňa 7.5.2008 a účinnosť dňom zverejnenia a štatútom
rozhodcovského súdu.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou zmluvných
dojednaní. Je upravená práve v bode 18. týchto zmluvných dojednaní a súčasťou neprehľadného
dlhého textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v zmluvných

dojednaniach.Takto formulovaná rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky z
poisteniabudúrozhodnutévrozhodcovskomkonaní,znemožňujespotrebiteľovizvoliťsispôsobriešenia
prípadného sporu a núti ho v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým je

spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Táto rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na smernicu rady č. 93/13 EHS, ktorá uvádza niektoré
nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa písm. g) bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,

najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne
arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena,
ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah mal spočívať na inej zmluvnej strane. Preto je
neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z
akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Rozhodcovská doložka tak ako je uvedená v zmluvných dojednaniach je neplatná aj z dôvodu, že

subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne odporca.

Podľa Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu § 1 ods. 1 je stálym rozhodcovským
súdom. Na prejednávaní sporov pred týmto konkrétnym súdom sa však účastníci nedohodli, tento súd
určil výlučne odporca a navrhovateľka nemala možnosť oboznámiť sa so štatútom rozhodcovského súdu
a spôsobom jeho rozhodovania podľa rokovacieho poriadku.

Osobitné zmluvné dojednanie týkajúce sa riešenia vzájomných sporov pred rozhodcovským súdom,
ktoré je súčasťou zmluvného dojednania, hodnotí súd ako neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle § 37
Občianskeho zákonníka neplatný a zároveň ako právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom č. 244/2002
(pokiaľ sa týka ustanovenia § 8 ods. 1 a § 12 ods. 6), je teda i podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatným úkonom, pričom v oboch prípadoch ide o absolútnu neplatnosť.

Na základe týchto skutočností považoval súd rozhodcovskú doložku za neplatnú v zmysle § 40 ods. 1
písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.

Navrhovateľka namietala i neplatnosť doložky s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j) zákona
č. 244/2002 Z.z.

K tomu súd dodáva, že v súlade s dôvodovou správou k zákonu č. 71/2009 Z.z. (t.j. poslednou novelou

zákona č. 244/2002 Z.z.), s odkazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora mal rozhodca pri svojej
rozhodovacej činnosti zohľadniť i konkrétnu judikatúru, najmä:

- Océano Grupo Editorial SA - C-240/98 - oprávnenie (povinnosť) vnútroštátneho súdu zhodnotiť z
úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného
efektu súdneho rozhodnutia;

-Elisa María Mostaza Claro - C 168/05 - povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v konaní o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, hoci spotrebiteľ nekalosť
rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní nenamietal

- Cofidis - C 473/00 - povinnosť súdu neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti
namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky; možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky

predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný
nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto
preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok
v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

I ustanovenie § 33 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje úpravu, podľa ktorej nemožno

rozhodcovským rozsudkom prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrýmmravom a plnenie, ktoré je nemožné. Z tohto pohľadu sa mal rozhodca vo svojom rozhodnutí zaoberať
samotným predmetom rozhodcovského konania, a to požiadavkou odporcu na zaplatenie sumy 1811,88
eur a to nesplatenou časťou úveru.

V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 71/2009 Z.z., ak voči spotrebiteľovi boli použité nekalé
praktiky, alebo ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je možné vôbec uvažovať, aby
rozhodca vyberal nejakú časť zmluvy a priznával nejaké čiastočné plnenie. Zároveň ide aj o prevenčné
ustanovenie, aby sa dodávatelia zdržiavali používania nekalých praktík alebo neprijateľných zmluvných
podmienok. Nejaké zužovanie dopadu neprijateľnej zmluvnej podmienky a nekalej praktiky by sa míňalo

cieľom, ktorý sleduje návrh zákona. Nijako pritom nie sú dotknuté nároky dodávateľov uplatniť svoj nárok
pred sudcom a novela občianskeho súdneho poriadku poskytuje veľmi efektívne nové mechanizmy
poskytnutia spravodlivosti, vrátane prvkov ochrany spotrebiteľa. Ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy,
bez ďalšieho pôjde o dôvod na podanie žaloby na okresnom súde, ak pri rozhodovaní boli porušené
ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa. Už len z dôvodu, že neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú len demonštratívne vypočítané, nie je

možné vypočítať všetky ustanovenia, porušenie ktorých bude dôvodom na podanie žaloby na zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca zhodnotil zmluvné sankcie za dojednané v súlade
s dobrými mravmi a za primerané okolnostiam prípadu, s čím sa nedá súhlasiť a zmluvné podmienky
neboli individuálne dojednané.

Súd zároveň poukazuje na to, že z predložených dokladov nevyplýva, že by o predmete rozhodcovského
konania odporca touto formou navrhovateľku vôbec poučoval.

Súd teda skonštatoval i existenciu dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods.
1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení.

Z týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku v plnom rozsahu

vyhovel.

Navrhovateľka požadovala rozhodnúť i o odložení vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku.
Súd rozhodol o odklade vykonateľnosti uznesením sp. zn. 2C 49/2012 - 44, zo dňa 28.1.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.2.2013.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 s použitím § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku a ich náhradu priznal navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná. Výšku trov právneho
zastúpenia vyčíslil právny zástupca navrhovateľky v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z.z. s tým, že základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby je v tomto prípade
podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky 58,69 eur pre rok 2012 a pre rok 2013 60,67 eur. Za úkony
právnej služby si podľa § 14 tejto vyhlášky uplatnil šesť úkonov a to príprava a prevzatie zastúpenia dňa

17.9.2012, vyjadrenie a doplnenie návrhu zo dňa 25.9.2012, účasť na pojednávaniach dňa 29.11.2012,
14.1.2013, 3.6.2013 a 22.8.2013 + režijný paušál 3x po 7,63 eur a 3x po 7,81 eur. Odmena spolu
predstavuje sumu 402,60 eur.

Súd považoval právnym zástupcom navrhovateľky takto vyčíslené trovy za dôvodné. a preto zaviazal
žalovaného účastníka ako neúspešného účastníka v konaní na ich náhradu.

O povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch s poukazom na položku 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkoch. Keďže
navrhovateľka bola v tomto konaní zo zákona oslobodená od ich platenia, v súlade s citovaným
ustanovením zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka na jeho zaplatenie vo výške 99,50 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci - tak sa platí súdu.