Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 10, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/116/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211207233
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4211207233.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Ľ. Z., I..XX.XX.XXXX, G. Z. X. Č.. XXX, v konaní

zastúpený Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom Nitra, Farská č. 34, proti žalovanému:
Forlife, n.o. so sídlom Mederčská č. 39, Komárno, IČO: 37970933, o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa telefaxovým podaním 26.4.2011 doplneným písomne dňa 27.4.2011 domáhal určenia,
že okamžité skončenie jeho pracovného pomeru žalovaným listom zo dňa 28.2.2011 je neplatné.
Zároveň žiadal žalovaného zaviazať na náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku

od 1.3.2011 do právoplatnosti rozsudku súdu. Žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval od
1.12.2009 ako vodič záchrannej zdravotnej služby na ambulancii v Šali. Dňa 28.2.2011 mu bol doručený
list zamestnávateľa zo dňa 24.2.2011, ktorým mu bolo oznámené, že jeho pracovný pomer založený
zmluvou zo dňa 28.9.2009 sa týmto ukončuje podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce formou
okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého
sa mal dopustiť 4.1.2011 na prevádzkovej porade pracovníkov napadnutím kolegu J. N., ktorému malo
byť uvedeným útokom spôsobené povrchné poranenie na krku a poranenie ľavého ramena s následkom

vzniku modriny. Okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné tak z formálnych, ako
aj z vecných dôvodov. Namietal, že v oznámení zamestnávateľa za deň ukončenia pracovného pomeru
je uvedený 24.2.2011, pričom toto oznámenie mu bolo doručené až 28.2.2011 a účinky zrušovacieho
prejavu mohli nastať len dňom doručenia písomného oznámenia o okamžitom skončení pracovného
pomeru. Udalosť, ktorá bola opísaná v zrušovacom prejave, sa vôbec nestala tak, ako to uvádza
žalovaný. Odôvodnenie zrušovacieho prejavu nie je dostatočne skutkovo vymedzené, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom a je v rozpore s ustanovením § 70 Zákonníka práce. Nakoľko s

rozhodnutím zamestnávateľa nesúhlasí, listom zo dňa 1.3.2011 mu oznámil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru považuje za neplatné, nakoľko sa nedopustil konania, ktoré bolo považované za
dôvod na ukončenie pracovného pomeru. Zároveň trval na tom, aby ho žalovaný i naďalej zamestnával
a prideľoval mu prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Nakoľko žalovaný zotrval na svojom stanovisku, je
nútený domáhať sa svojich práv súdnou cestou.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení
ako aj na ústnych pojednávaniach uviedol, že pracovný pomer žalobcu skončil okamžitým zrušením
z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, a to z dôvodu presne vymedzeného v okamžitom

zrušení pracovného pomeru. Súhlasil so žalobcom jedine v tom, že dátumom skončenia jehopracovného pomeru bol deň 28.2.2011, t.j. deň doručenia okamžitého zrušenia pracovného pomeru
jemu do vlastných rúk. K samotnej udalosti a dôvodu ukončenia pracovného pomeru žalobcu uviedol,
že situáciu riešil po vyjadrení sa všetkých zúčastnených na prevádzkovej porade. Podľa neho je

nevyvrátiteľné, že zo strany žalobcu došlo k hrubému fyzickému napadnutiu jeho kolegu, dokonca s
následkom spôsobenia ujmy na zdraví a majetkovej škody zamestnávateľovi (odlomený kľúč dverí,
do ktorých navrhovateľ narazil poškodeného N.). Dôvod ukončenia pracovného pomeru v súlade s
ustanovením § 70 Zákonníka práce skutkovo presne vymedzil a k tomuto vyžiadal súhlas odborovej
organizácie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania aj výpisom žalovaného
z obchodného registra, pracovnou zmluvou uzatvorenou účastníkmi konania dňa 28.9.2009
č. 00866/2009, nariadením primára OUM zo dňa 19.1.2011, oznámením o mieste výkonu
práce zo dňa 18.2.2011, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 24.2.2011, výzvou
žalobcu (nesúhlasom s okamžitým skončením pracovného pomeru) zo dňa 1.3.2011, vyjadrením
žalovaného k výzve z 10.3.2011, pracovným poriadkom žalovaného účinného od 1.3.2007, žiadosťou

žalovaného o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru odborovou organizáciou z
14.2.2011, záznamom z prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru základnou odborovou
organizáciou z 24.2.2011, výpisom z uznesenia ZV ZOO pri Forlife n.o. Komárno č. 18/ZV/2011 zo dňa
24.2.2011 a zápisnicou z jeho zasadnutia z 24.2.2011, návrhom vedúcej záchranárky Z.. F. M.É.X. na
rozviazanie pracovného pomeru žalobcu z 11.1.2011, zápisom riešenia sťažnosti na zamestnanca -

žalovaného z 11.1.2011, zápisnicou z prejednania sťažnosti z 19.1.2011 a výsluchom svedkov J. N.,
F. M.É.X., N. M., O. B.R.T. F. F. N.. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca sa dňa
4.1.2011 na prevádzkovej porade pracovníkov Ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci Š. v čase okolo
17,00 hod. dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že fyzicky napadol svojho kolegu
J. N., ktorému uvedeným útokom spôsobil povrchné poranenie na krku a poranenie ľavého ramena s

následkom vzniku modriny. Toto konanie zamestnávateľ dôvodne kvalifikoval v zmysle bodu 3.6.1 písm.
l) Pracovného poriadku Forlife n.o. za závažné porušenie pracovnej disciplíny a so súhlasom základnej
odborovej organizácie ukončil s ním pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre uznesením č. 7Co/6/2012-132 zo dňa
31.8.2012 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V uznesení
poukázal na to, že súd prvého stupňa nepostupoval podľa ustanovení upravujúcich vykonanie dôkazu
listinami (§129 ods.1 O.s.p.), keďže vo veci nevykonal dôkaz ani jednou listinou, a to i napriek tomu, že
v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov

konania, ako aj listinami špecifikovanými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalším dôvodom pre
zrušenie napadnutého rozsudku odvolací súd vzhliadol v tom, že v odôvodnení rozsudku súd prvého
stupňa síce poukázal na to, že vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov J. N., F. M., N. M.,
O. B.R.T. F. F. N., avšak nepostupoval v súlade s ustanovením § 157 ods.2 O.s.p. keďže tieto výpovede
nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, napriek tomu, že vo výpovediach účastníkov

a svedkov sú značné rozpory. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa nedostatočne zistený skutkový stav
veci, a to najmä tým, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie ohľadne skutkových záverov, že ku
skutku (incidentu) došlo tak, ako je popísaný v zrušujúcom prejave a nevykonal dostatočné dokazovanie
ohľadne zranení poškodeného J.Š. N.. Záver súdu, že zotrvanie žalobcu u žalovaného do uplynutia
výpovednej lehoty nie je možné bez ohrozenia riadneho plnenia pracovných úloh žalovaného, nemá

podľa názoru odvolacieho súdu oporu vo vykonanom dokazovaní a je predčasný. Nestotožnil sa so
závermi súdu prvého stupňa o tom, že skutok sa stal tak, ako je popísaný v zrušujúcom prejave a že
z hľadiska intenzity išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože takýto záver nevyplýva z
doteraz vykonaného dokazovania.

Súd vykonané dokazovanie doplnil písomným návrhom vedúcej záchranárky Z.. F. M.É.X. zo dňa

11.1.2011, zápismi riešenia sťažnosti na žalobcu zo dňa 11.1.2011 a 14.1.2011, zápismi z pojednávania
pred žalovaným dňa 19.1.2011 s posádkou RZP Š., písomným vyjadrením spolupracovníkov žalobcu
k incidentu na stanici RZP Š. dňa 4.1.2011 a výsluchom svedkov W. W., Z.. E. H., W. Q., Q. G.,opätovným výsluchom svedkov O. B.R.T., F. N., N. M., F.L. M.É.X., J. N.. Vykonaným dokazovaním
ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

Na základe pracovnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania dňa 28.9.2009 žalobca nastúpil do práce

u žalovaného dňom 1.12.2009 ako - sanitár v záchrannej zdravotnej službe s miestom výkonu
práce Š. v priestoroch zamestnávateľa - ambulancia záchrannej zdravotnej služby RZP Š. a na
prípadné zastupovanie na iných ambulanciách zamestnávateľa v zásahovom území SR. Pracovnú
zmluvu uzavreli na dobu neurčitú bez skúšobnej doby. Dňa 28.2.2011 žalovaný doručil žalobcovi
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.2.2011 podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka

práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa žalovaný dopustil tým, že dňa
4.1.2011 na prevádzkovej porade pracovníkov Ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci Šaľa v čase
okolo 17,00 hod. fyzicky napadol svojho kolegu J. N., ktorému uvedeným útokom spôsobil povrchné
poranenie na krku a poranenie ľavého ramena s následkom vzniku modriny. Uvedené konanie žalobcu
žalovaný s poukazom na ustanovenie bodu 3.6.1 písm. l) Pracovného poriadku Forlife n.o., ako aj
na bod VI. písm.j pracovnej zmluvy žalobcu posúdil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny,

následkom ktorého je okamžité skončenie pracovného pomeru v súlade s ustanovením § 68 ods.1
písm.b) Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo na žiadosť žalovaného zo
dňa 14.2.2011 prerokované Základnou odborovou organizáciou Forlife n.o. Všeobecná nemocnica
Komárno dňa 24.2.2011. Odborová organizácia uznesením č. 18/ZV/2011 z 24.2.2011 udelila súhlas
k okamžitému skončeniu pracovného pomer žalobcu v zmysle § 68 ods.l písm.b) Zákonníka práce z

dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktorej sa zamestnanec dopustil dňa 4.1.2011. Žalovaný
s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasil a listom zo dňa 1.3.2011 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho i naďalej zamestnával.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) a ods.2 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. účinného od 1.4.2002 v znení noviel
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec

porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4. a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť iným dôvodov, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenia pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak

je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Súd najprv skúmal formálne náležitosti skončenia pracovného pomeru žalobcu. Konštatoval, že
zrušovací prejav zamestnávateľa je písomný, je podpísaný osobou na to oprávnenou a skutkovo
je riadne vymedzený tak, že dôvod skončenia pracovného pomeru nie je možné zameniť iným.
Vymedzenie skutkovej vety o porušení pracovnej disciplíny závažným spôsobom, v ktorom žalovaný

videl porušenie pracovnej disciplíny je dostatočne jasné, konkrétne, určité a zrozumiteľné. Zrušovací
prejav bol žalobcovi doručený v zákonnej dvojmesačnej subjektívnej prekluzívnej lehote. Neplatnosť
skončenia pracovného pomeru žalobca napadol žalobou doručenou súdu v dvojmesačnej prekluzívnejlehote. V ďalšom sa súd zaoberal so skutkovými náležitosťami okamžitého skončenia pracovného
pomeru.

Okamžité zrušenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru.

Týmtodisciplinárnymopatrenímmožnopostihnúťibazavinenéporušeniepracovnejdisciplíny.Okamžité
zrušenie pracovného pomeru je veľmi vážny a zároveň i náhly zásah do pracovného pomeru a preto
ho možno pripustiť iba výnimočne vtedy, kedy už nie je žiaduce, aby pracovný pomer ďalej trval,
hoci i len po čas výpovednej lehoty. Zákonodarca nevymedzuje, čo možno považovať za zvlášť hrubé
porušenie pracovnej disciplíny a preto je potrebné naplnenie tejto skutkovej podstaty posudzovať podľa

konkrétnych okolností prípadu, prihliadať na stav pracovnej disciplíny na pracovisku, treba brať do
úvahy dobu a situáciu, v ktorej k porušeniu disciplíny došlo, prihliadať na osobu zamestnanca a funkciu,
ktorú zastával v čase porušenia pracovnej disciplíny. Stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny
súd vyhodnocuje vzhľadom na okolnosti za ktorých sa pracovník daného skutku dopustil. Súd nie
je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku, inom internom predpise alebo
pokynevedúcehozamestnancahodnotíurčitékonanie.Priposudzovanízávažnostiporušeniapracovnej

disciplíny treba zvážiť okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, ovplyvňujúce
závažnosť a následky takéhoto porušenia pracovnej disciplíny. Negatívny vplyv porušenia pracovnej
disciplíny zamestnancom na stav pracovnej disciplíny na pracovisku je tiež jedným z kritérií pri hodnotení
intenzity porušenia pracovnej disciplíny.

Vzhľadom na to, že z prevádzkovej porady konanej dňa 4.1.2011, na ktorej došlo k porušeniu pracovnej

disciplíny, nebola vyhotovená zápisnica, súd vypočul každého zamestnanca žalovaného, ktorý bol na
porade prítomný. Svedok J. N. vypovedal, že po úvodnom prejave vedúcej záchranárky sa ujal slova
žalobca, ktorý začal na neho verbálne útočiť. Nemienil ho ďalej počúvať, chcel opustiť miestnosť, kde
sa porada konala, na čo ho žalobca chytil za krk, sotil ho cez otvorené dvere cez chodbu k protiľahlým
dverám. V tom ako sa buchol o dvere, zlomil chrbtom kľúč vo dverách. Žalobca stále ho držal za krk,

pustil ho až po tom, čo kolegovia B.Á. F. M. zakročili a M. ich oddelil. Na krku mu spôsobil asi 5cm
škrabanec, na chrbte mal modrinu od toho, ako zlomil kľúč pri sotení do dvier. Na druhý deň mu bolo
vidno modrinu aj na krku. Lekársku pomoc nevyhľadal, práceneschopný nebol. Modrinu na chrbte
ukázal M., M. F. B.. Incident bol hlásený vedeniu pani M., pred ktorou on prehlásil, že odmieta ďalej
spolupracovať so žalobcom a pokiaľ ho nepreložia na iné pracovisko, tak podá výpoveď.

Svedok N. M. vypovedal, že pravidelne raz za mesiac majú prevádzkovú schôdzu, na ktorej riešia
pracovné problémy. Na schôdzi dňa 4.1.2011 žalobca začal vyťahovať veci, ktoré sa stali pred rokmi u
ich predchádzajúceho spoločného zamestnávateľa. Viacerí, medzi nimi aj on ho upozornil, že neriešia
staré záležitosti, schôdza bola zvolaná, aby sa zaoberali s problémami, ktoré majú v súčasnosti. Medzi
žalobcom a N. vypukla slovná hádka, ktorá sa skončila tak, že žalobca chytil N. za golier alebo za krk,

vysotil ho z miestnosti kde sa konala schôdza na chodbu a pritlačil ho k dverám. N. sa mu snažil ujsť
do fajčiarskej miestnosti. Žalobca išiel za ním, za každú cenu ho chcel chytiť za krk. Spolu s kolegyňou
B. išli za nimi s úmyslom ich rozdeliť. Žalobca odsotil aj B., ktorej sa však nič nestalo. V tom dobehol
ich aj on a postavil sa medzi nich s prosbou, aby prestali a takto sa celá hádka skončila. Kolega N.
mal červený krk a na druhý deň videl na jeho krku modriny, aj škrabance. Neopýtal sa ho od čoho ich

má, pretože pre neho bolo zrejmé, že od incidentu čo mal deň predtým so žalobcom. N. mu ukázal aj
modrinu pod lopatkou s tým, že túto modrinu má od toho, že ako ho žalobca sotil, on narazil do kľúča
vo dverách na chodbe, ktorý nárazom odlomil. Podľa jeho názoru takéto veci sa na pracovisku nerobia.
Predmetnú udalosť rozoberali s kolegami a spolu so M. F. N. zaujali také stanovisko, že odmietajú ďalej
so žalobcom pracovať.

Svedkyňa F. M. vedúca záchranárka uviedla, že na predmetnej schôdzi mienili riešiť prevádzkové
problémyktorésatýkalihlavnesanitnéhovozidla.Prišlokslovnémukonfliktumedzižalobcomakolegom
N.. Žalobca vyskočil na N., sotil ho do protiľahlých dverí chodby. Videla ako ho chytil za krk a sotil k
protiľahlým dverám. Sedela im oproti, takže mala na nich dobrý výhľad Ako prvý ku nim pribehli kolegovia
B. F. M., ktorí chceli zabrániť ďalšiemu incidentu, chceli ich oddeliť od seba. Ona ich nasledovala, ale do

veci nezasiahla. Na N. ona videla povrchné poranenia na krku (škrabanec s hematómom) a v krížovej
oblasti na chrbte, (k čomu došlo tým, že žalobca sotil N. k protiľahlým dverám a N. svojim chrbtom zlomilkľúč vo dverách). N. F. B. oddelili ich od seba a potom pokračovali už len v slovnej výmene názorov.
Spolu s kolegami M., N. F. H. sa rozhodli podať výpoveď pre prípad, že by mali i naďalej spolupracovať
so žalobcom. Dôvodom pre takýto krok z jej strany boli aj prednedávné zásahy žalobcu do jej súkromia.

Svedkyňa W. Q. uviedla, že na ominóznej schôdze prítomná nebola, nastúpila do nočnej zmeny už po
skončení schôdze. O hádke žalobcu a N. ju informoval kolega, s ktorým slúžila. Od neho vie, že sa aj
pobili, že žalobca chytil N. pod krk a pritlačil ho o dvere na chodbe. Na N., s ktorým sa stretla ešte v ten
deň, videla len začervenanie na pravej strane krku a škrabanec na krku. N. jej povedal, že aj na chrbte
má modrinu, ale túto jej neukázal. O tomto incidente hovorila aj s ostatnými spolupracovníkmi. Všetci

zastávali názor, že žalobca sa správal neprimerane. Podľa nej dôvodne bol s ním ukončený pracovný
pomer okamžite, pretože kvôli fyzickému útoku sa už nedalo na neho spoľahnúť. Pracovali spolu iba
krátko, asi dva mesiace. Podľa nej je žalobca dosť neprispôsobivý, arogantný a vulgárny.

Svedkyňa W. W. vypovedala, že so žalobcom robila na ambulancii vo O. asi 3 mesiace. V súčasnosti
už nie je zamestnankyňou žalovaného, pracovný pomer ukončila výpoveďou. Na schôdzi dňa 4.1.2011
nebola prítomná. O incidente medzi žalobcom a N. sa dozvedela od kolegov. Z počutia vie, že žalobca

napadol kolegu N., za čo celý kolektív odsudzoval žalobcu.

Svedkyňa O. B. uviedla, že vo februári 2011 pracovala v týme žalobcu ako záchranár. Zúčastnila sa aj
schôdze, na ktorej vypukla hádka medzi žalobcom a N.. Pohádali sa kvôli tomu, že N. vždy chcel mať
cez víkendy pracovné voľno a kolegovia museli za neho slúžiť. Slovo dalo slovo, začali sa hádať. N.
nechcel žalobcu ďalej počúvať, vybehol z miestnosti kde sa konala schôdza, potom sa vrátil. Pokračovali

v slovnej hádke. Začal cúvať smerom ku chodbe, žalobca išiel za ním. Napriek tomu, že aj ona ich
nasledovala, nevidela čo sa odohralo na chodbe, nakoľko žalobca jej stál chrbtom a N. ho zakrýval.
Nevidela, že by sa žalobca dotkol alebo akýmkoľvek iným spôsobom fyzicky ublížil N.. Na druhý deň sa
dopočula od kolegov, že N. údajne má nejaké modriny a na krku škrabanec, že vraj žalobca mu fyzicky
ublížil. Maličký škrabanec na krku N. videla aj ona, ale ten istotne nebol spôsobený úderom. Modriny

jej neukázal, ani sa o to nezaujímala.

Q. G. ako svedok vypovedal, že u žalovaného bol zamestnaný ako záchranár od decembra 2009
do septembra 2010 a potom znovu od marca 2011 ako vodič. Bol prijatý do pracovného pomeru na
miesto žalobcu. O incidente medzi ním a N. vie iba z počutia. Hovorilo sa, že žalobca sotil N. k dverám
oproti dennej miestnosti, že mal červený fľak a škrabanec na krku, modriny na chrbte. V minulosti boli

spolupracovníkmi, pozná ho ako človeka s výbušnou povahou.

Svedkyňa Z.. E. H. uviedla, že ominóznej schôdze sa nezúčastnila, nakoľko s kolegom N. práve boli na
výjazde. O incidente medzi žalobcom a N. sa dozvedela od kolegov a kolegýň. Vraj najprv došlo medzi
nimi k slovnej hádke, potom žalobca sotil N. do dverí, ktoré sa otvorili a on letel do ďalších dverí, pričom
žalobca ho držal za krk. Asi o tri dni slúžila s N. a keď sa ho opýtala od čoho má na krku modrinu, N. si

vytiahol tričko slovami: to je ešte nič, a ukázal jej modrinu pod lopatkou veľkosti cca 3 cm x 3 cm s tým,
že ju má od nárazu do kľúča dverí, do ktorých ho žalobca pritlačil. O niečo neskôr slúžila aj so žalobcom,
ktorému povedala, že nemal fyzicky napadnúť N.. Na to jej žalobca odpovedal slovami. Áno nemal som
to urobiť, ale čo s tým už narobím.

Podľa bodu VI. písm. j) pracovnej zmluvy žalobcu za závažné porušenie pracovnej disciplíny

zamestnanca, pre ktoré môže zamestnávateľ so zamestnancom okamžite zrušiť pracovný pomer v
súlade s ustanovením § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce, zamestnávateľ považuje preukázaný násilný
trestnýčinprotivedúcemuzamestnancovi,spolupracovníkovi,pacientovialebonávštevníkovi priestorov
zamestnanca.

Z bodu 3.6.1 písm. l) Pracovného poriadku žalovaného účinného od 1.3.2007 za závažné porušenie

pracovnej disciplíny, následkom ktorého je okamžité skončenie pracovného pomeru v súlade s
ustanovením § 68 ods.l písm.b) Zákonníka práce sa považuje fyzické napadnutie alebo iné hrubésprávanie sa voči zamestnancovi, pacientovi alebo inej osobe na pracovisku. Neprimerané verbálne
napadnutie zamestnanca alebo inej osoby na pracovisku sa podľa bodu 3.6.2 písm.d) Pracovného
poriadku považuje za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktorú možno dať pracovníkovi

výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. e) zákonníka práce.

Výsluchom svedkov N., M., M., F. H. súd mal za preukázané, že na pracovnej porade dňa 4.1.2001
došlo medzi žalobcom a J. N. k incidentu opísanom v okamžitom zrušení pracovného pomeru, a to
i napriek tomu, že medzi výpoveďami svedkov sú určité rozpory týkajúce sa predovšetkým toho kto
kde stál, či sedel v danom okamihu, presne sa nepamätali na čom vypukla hádka medzi žalobcom a

žalovaným, avšak toto súd pripísal odstupu času, nakoľko prví svedkovia boli vypočutí až 3.10.2011,
pričom k danému incidentu došlo 4.1.2011. Zo svedkov prítomných na prevádzkovej porade jedine O.
B. nevidela, že by sa žalobca fyzicky ublížil N., potvrdila však, že N. po hádke so žalobcom začal cúvať
smeromkuchodbeažalobcahonasledoval.Čosaodohralonachodbeonanevidela,alepotvrdila,žena
druhý deň videla nejakú modrinu na krku N.. Svedkovia W., Q. F. G. neboli priamymi svedkami incidentu,
vypovedali o tom, čo sa dozvedeli následne od kolegov, a to fyzické napadnutie N. žalobcom chytením

za krk a sotením do protiľahlých dverí. Všetci prítomní na porade, ale aj ostatní spolupracovníci konanie
žalobcu odsudzovali, N., M. F. B. oznámili žalovanému, že odmietajú ďalšiu spoluprácu so žalobcom.

Súd konštatoval, že žalobca tým, že na prevádzkovej porade pracovníkov Ambulancie rýchlej zdravotnej
pomoci Š. v čase okolo 17,00 hodiny fyzicky napadol svojho kolegu J. N. spôsobom vyššie
uvedeným, obzvlášť hrubým spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Bol toho názoru, že v danom

prípade žalovaný okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu dôvodne použil toto výnimočné
disciplinárne opatrenie. Pri rozhodovaní prihliadol aj na to, že sčasti aj nabádaním spolupracovníkov
žalobcom sú narušené vzťahy na pracovisku žalobcu, viacerí zamestnanci odmietajú ďalšiu spoluprácu
s ním. Je neprípustné, aby sa pracovné problémy alebo osobné nezhody riešili takýmto impulzívnym,
zavrhnutiahodnýmspôsobom.ŽalovanýprevádzkujevŠ.dvepracoviská.Naobochrobia4záchranária

4 vodiči, medzi ktorými musí byť maximálna zhoda, dôvera spolupráca aj vzhľadom na predmet činnosti
žalovaného, ktorým je záchrana životov. Toto povolanie podľa názoru súdu nie je možné vykonávať
v napätom ovzduší, zamestnancami, medzi ktorými sú závažné, dlhodobo pretrvávajúce nezhody,
kvôli ktorým viacerí sú odhodlaní v dobe hospodárskej krízy a značnej nezamestnanosti radšej sa
vzdať zamestnania, než spolupracovať s kolegom ktorý dané problémy rieši neadekvátnym spôsobom,

fyzickým útokom na spolupracovníka. Preto zotrvanie žalobcu v organizácii do uplynutia výpovednej
lehoty podľa názoru súdu nie je možné bez ohrozenia riadneho plnenia pracovných úloh žalovaného.
Súd preto s poukazom na opísaný skutkový stav žalobu ako nedôvodnú zamietol. Skutočnosť, že
oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené až 28.2.2011 je pre
posúdenie premetu sporu irelevantné, nakoľko účinky tohto prejavu nastali až doručením oznámenia,

teda pracovný pomer žalobcu u žalovaného zanikol až dňom 28.2.2011.

Súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiadne trovy mu nevznikli, ani si
ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že :a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.