Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 3, 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010113
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8313010113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné senátom v zložení JUDr. Vladimír Varga, predseda senátu a prísediacich Š. M.

a Z.. B. H., v trestnej veci obžalovaného F. M., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom Q. H. F. XXX, okres
Z., pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. XPv XXX/XX zo dňa 20.02.2013, podľa § 284 ods. 1
Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. M., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom Q. H.

F. XXX, okres Z., bez pracovného pomeru, slobodný,

uznáva sa za vinného, že

- dňa 6.12.2010 v Z. na ul. B.. Y. XXX v predajni elektroniky M.

E. - B. uzatvoril so splnomocneným zástupcom Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12,

Kežmarok úverovú zmluvu č. XXXXXXXX, aj keď vedel, že vzhľadom na svoje finančné možnosti a
skutočnosť že je nezamestnaný nebude môcť tento úver splácať, ktorej predmetom bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,nanákuptelevíznehoprijímačaza
kúpnu cenu 648 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 17 splátkach po 54,11 EUR, z ktorých zaplatil iba 3 splátky
v celkovej výške 162,33 eur a ďalšie splátky už neuhrádzal, čím pre spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok 060 01, IČO: 35 923 130, neoprávneným
vylákaním úveru spôsobil škodu vo výške najmenej 485,67 eur,

- dňa 6.12.2010 v Z. v obchodnom dome JEDNOTA v predajni nábytku Z. R. uzatvoril so splnomocneným
zástupcom Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12, Kežmarok úverovú zmluvu č.
XXXXXXXX, aj keď vedel, že vzhľadom na svoje finančné možnosti a skutočnosť že je nezamestnaný
nebude môcť tento úver splácať, ktorej predmetom bolo poskytnutie poskytnutie spotrebiteľského
úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na nákup nábytku za kúpnu cenu 852 eur, ktorý
sa zaviazal splatiť v 20 splátkach po 55,38 eur, z ktorých zaplatil iba 3 splátky v celkovej výške 166,14 eur

a ďalšie splátky už neuhrádzal, čím pre spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné
námestie 12, Kežmarok 060 01, IČO: 35 923 130, neoprávneným vylákaním úveru spôsobil škodu vo
výške najmenej 685,86 eur ,

spolu tak spôsobil spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12,
Kežmarok 060 01, IČO: 35 923 130, škodu vo výške najmenej 1.171,53 eurteda

vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
a na splácanie úveru a tak mu spôsobil malú škodu

tým spáchal

prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, prihliadajúc
na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Trestného zákona, za absencie priťažujúcich okolností
uvedených v § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, súd obžalovaného F. M. pre prvý skutok uvedený v obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. XPv XXX/XXXX zo dňa 20.2.2013, ktorého sa mal

obžalovaný dopustiť tak, že:

„ dňa 25.2.2010 v D. H. V.. Z. Č.. XX uzatvoril so splnomocneným zástupcom Consumer Finance
Holding, a. s., Hlavné námestie 12, Kežmarok úverovú zmluvu č. XXXXXXXX a k žiadosti predložil
kópie výplatných pások aj keď v tom čase nebol zamestnaný a tak mu bola zmluva, ktorej predmetom
bolo financovanie kúpy osobného motorového vozidla v sume 3.393,- EUR schválená, ktorú sa zaviazal

uhradiťv36splátkachpo133,67EUR(pozmenepoistnéhoodapríla2010vovýške141,81EUR),zčoho
uhradil akontáciu vo výške 1.470,- EUR a 30 splátok v rôznych výškach a ďalšie splátky už neuhrádzal
a nesplatil sumu 914,03 EUR, čím pre Consumer Finance Holding, a. s. Kežmarok neoprávneným
vylákaním úveru spôsobil škodu vo výške 3.393.- EUR“

a ktorý bol v obžalobe právne kvalifikovaný ako čiastkový útok pokračovacieho zločinu podvodu podľa

§ 222 ods. 1, ods. 3, písm. a) Trestného zákona, spod obžaloby v dotknutej časti oslobodzuje, pretože
skutok nie je trestným činom.

Podľa § 287 ods. l Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť škodu, poškodenej
spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok 060 01, IČO:
35 923 13, vo výške 1.171,53 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku, súd poškodenú spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.,
so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok 060 01, IČO: 35 923 13, so zvyškom uplatneného nároku na
náhradu škody spôsobenej spáchaným trestným činom odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaného F. M. obžalobu pre zločin úverového

podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

„- dňa 25.2.2010 v D. H. V.. Z. Č.. XX uzatvoril so splnomocneným zástupcom Consumer Finance
Holding, a. s., Hlavné námestie 12, Kežmarok úverovú zmluvu č. XXXXXXXX a k žiadosti predložil
kópie výplatných pások aj keď v tom čase nebol zamestnaný a tak mu bola zmluva, ktorej predmetombolo financovanie kúpy osobného motorového vozidla v sume 3.393,- EUR schválená, ktorú sa zaviazal
uhradiťv36splátkachpo133,67EUR(pozmenepoistnéhoodapríla2010vovýške141,81EUR),zčoho
uhradil akontáciu vo výške 1.470,- EUR a 30 splátok v rôznych výškach a ďalšie splátky už neuhrádzal

a nesplatil sumu 914,03 EUR, čím pre Consumer Finance Holding, a. s. Kežmarok neoprávneným
vylákaním úveru spôsobil škodu vo výške 3.393.- EUR

- dňa 6.12.2010 v Z. H. V.. B.. Y. XXX v predajni elektroniky M.

E. - B. uzatvoril so splnomocneným zástupcom Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12,
Kežmarok úverovú zmluvu č. XXXXXXXX, aj keď vedel, že vzhľadom na svoje finančné možnosti a

skutočnosť že je nezamestnaný nebude môcť tento úver splácať,

ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 919,87 EUR na nákup televízneho prijímača, ktorú
mal splatiť v 17 splátkach po 54,11 EUR, z ktorých zaplatil iba 3 splátky a ďalšie splátky už neuhrádzal a
nesplatil sumu spolu s pokutami a sankciami vo výške 715,48 EUR, čím pre Consumer Finance Holding,
a. s. Kežmarok neoprávneným vylákaním úveru spôsobil škodu vo výške 919,87 EUR,

- dňa 6.12.2010 v Medzilaborciach v obchodnom dome JEDNOTA v predajni nábytku Z. R. uzatvoril so

splnomocneným zástupcom Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12, Kežmarok úverovú
zmluvu č. XXXXXXXX, aj keď vedel, že vzhľadom na svoje finančné možnosti a skutočnosť že je
nezamestnaný nebude môcť tento úver splácať, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške
1.107,60 EUR na nákup nábytku, ktorú mal splatiť v 20 splátkach po 55,38 EUR, z ktorých zaplatil iba 3
splátky a ďalšie splátky už neuhrádzal a nesplatil sumu spolu s pokutami a sankciami vo výške 902,77

EUR, čím pre Consumer Finance Holding, a. s. Kežmarok neoprávneným vylákaním úveru spôsobil
škodu vo výške 1.107,60 EUR čím takto celkovo spôsobil škodu Consumer Finance Holding, a. s.,
Kežmarok vo výške 5.420,47 €“.

V odôvodnení obžaloby prokurátor poukázal na priznanie obžalovaného, ktorý: „Uviedol, že pôžičku
uzatvoril za účelom kúpy motorového vozidla pôžičku uzatvoril za účelom kúpy motorového vozidla a

predajcovipredložilfalošnédoklady.Naskúškupracovalvinejfirmedvamesiaceapotomužnepracoval.
Splátky sa snažil uhrádzať podľa toho, aký mal príjem. Počas splácania pôžičky za motorové vozidlo
dostal od Quatra striebornú kartu, ktorú použil pri získaní úveru na kúpu elektroniky a nábytku. Za
televízor zaplatil tri splátky za nábytok taktiež tri splátky, avšak ďalej tovar nesplácal, lebo sa snažil
uhrádzať splátky aspoň za auto, lebo už za neho zaplatil dosť veľa peňazí.“

V ďalšej časti odôvodnenia obžaloby prokurátor poukázal na výpoveď sprostredkovateľov úverov, ktorí
súčasne pracovali ako predajcovia spotrebného tovaru, na kúpu ktorého bol spotrebiteľský úver použitý.

Prokurátor poukázal aj na výpoveď zástupcu poškodeného (Z.. G. S.) - uviedla že záväzok zo zmluvy,
ktorou boli poskytnuté finančné prostriedky na kúpu ojazdeného motorového vozidla obžalovaný plní,
preto zmluva nebola vypovedaná. Vypovedané boli iba zmluvy, ktoré boli uzavreté dňa 6. decembra

2010, predmetom ktorých bolo poskytnutie finančných prostriedkov na kúpu v nábytku a televízora.

Prokurátor poukázal na listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že obžalovaný v čase uzavretia zmluvy zo
dňa 25.2.2012, nebol zamestnaný v spoločnosti Finist Group, s.r.o. a že v čase uzavretia ďalších dvoch
zmlúv (6.12.2010) nemal ním deklarovaný čistý príjem vo výške 700,00 eur.

V rámci právnej kvalifikácie skutku uvedeného v obžalobe prokurátor zdôraznil, že konanie obvineného

naplňuje formálne znaky skutkovej podstaty zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm.
a) Trestného zákona, tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej, pretože obvinený vylákal od iného
úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie
úveru a tak mu spôsobil väčšiu škodu.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.03.2013, obžalovaný vyhlásil: „Som vinný zo skutkov

uvedených v obžalobe a som si vedomý toho, čo sa stalo.“Po odpovediach obžalovaného na otázky postupujúc súdom primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d),
f), g) a h) Trestného poriadku (ďalej len TP) a po súhlasnom stanovisku procesných strán zisťovaného
súdom podľa § § 257 ods. 6 TP, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 TP, vyhlásenie obžalovaného o tom,

že je vinný zo spáchania druhého a tretieho skutku uvedeného v obžalobe prijal. Súd neprijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania prvého skutku uvedeného v obžalobe.

Súčasne podľa § 257 ods. 8 TP, súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal
k spáchaniu skutku sa nevykoná. Vykonajú sa však dôkazy súvisiace s prvým skutkom uvedeným v
obžalobe a dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Na tomto mieste konajúci súd považuje za potrebné odôvodniť vyššie uvedený výrok procesného

uznesenia, v zmysle ktorého súd neprijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania
prvého skutku uvedeného v obžalobe.

Už po doručení obžaloby, po preštudovaní obsahu spisu boli súdu zrejmé mnohé nezrovnalosti súvisiace
s uzavretím zmluvy evidenčné číslo XXXXXXXXXX (čl. 60) zo dňa 25.2.2010 (poskytnutá pôžička na
kúpu ojazdeného auta - 1. skutok obžaloby):

-v zmluve je uvedená výška mesačnej splátky 133,67 eur, počet splátok 36, so splatnosťou 12. dňa v
mesiaci a výška úveru celkom je uvedené 3.393,- eur - teda súčin počtu splátok a ich dohodnutej výšky
predstavuje sumu 4.812,12 eur a nie sumu 3.393,- eur uvedenú ako celkovú výšku úveru

- cena za toto motorové vozidlo bola 4.200,- eur

-v kúpnej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 25.2.2010 (čl. 39) bola medzi predávajúcou Máriou Vajdovou a

kupujúcim F. M. dohodnutá cena za motorové vozidlo vo výške 4 200 eur s tým, že pri uzatvorení zmluvy
bola obžalovaným uhradená záloha na kúpnu cenu priamo predajcovi vo výške 1.470,- eur. Zvyšnú
časť kúpnej ceny vo výške 2.730,- eur mala uhradiť prevodom na účet predajcu spoločnosť Consumer
Finance Holding, a. s..

Vyššie uvedené po porovnaní s prehľadom úhrad na čl. 61, znamená, že obžalovaný ku dňu 20.2.2013

zaplatil (po odrátaní ním zaplatenej zálohy na kúpnu cenu vo výške 1 470,-eur) poskytovateľovi
spotrebiteľského úveru spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., sumu 4 174,85 eur - pričom reálne
mu bola poskytnutá pôžička v sume 2 730,00 eur.

Pre odstránenie vyššie uvedených nezrovnalostí, súd vykonal výsluch svedkyne - pracovníčky
spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., Z.. G. S., ktorá na hlavnom pojednávaní dňa 1.7.2013

uviedla, že obžalovanému poskytli pôžičku na kúpu motorového vozidla. Cena za toto motorové vozidlo
bola 4.200,- eur, pričom pri uzatvorení zmluvy bola uhradená počiatočná platba obžalovaným priamo
predajcovi vo výške 1.470,- eur. Zvyšnú sumu uhradila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.
s., priamo predajcovi a to výške 2.730,- eur prevodom na jeho účet. Svedkyňa potvrdila, že reálne
obžalovanému poskytli sumu 2.730,- eur.

Svedkyňa uviedla, že v súčasnosti evidujú úhradu 6.364,85 eur, kde je zarátaná aj počiatočná akontácia
vo výške 1.470,- eur. Platobnú disciplínu obžalovaného v tomto prípade zhodnotila tak, že „...je v
poriadku a zaevidovali sme len menšie omeškanie jednej alebo dvoch splátok. Pričom posledná bola
zaznamenaná 11.04.2013“.

Na otázku súdu prečo prezentovaná celková výška úveru, ktorá je aj uvedená v zmluve (3 393,00 eur)

nezodpovedá sume mesačnej splátky 133,67 eur vynásobenej počtom splátok (36) = suma 4.812 eur,
tento nesúlad vysvetlila tým, že nakoľko si obžalovaný zvolil počet splátok 36, bolo tam „určité navýšenie,
nakoľko išlo o pôžičku, takže tá suma bola iná a to presne podľa splátkového kalendára, ktorý obdržal
klient po uzavretí zmluvy“.Prečo však už v zmluve nebol uvedený presný údaj o výške úveru, svedkyňa nevedela vysvetliť.

Súd obžalovaného pre vyššie uvedený skutok (uzavretie úverovej zmluvy č. XXXXXXXX, ktorej
predmetom bolo financovanie kúpy osobného motorového vozidla v sume 3.393,- Eur), ktorý bol v

obžalobe právne kvalifikovaný ako čiastkový útok pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 222 ods.
1, ods. 3, písm. a) Trestného zákona, spod obžaloby v dotknutej časti oslobodil, pretože skutok nie je
trestným činom.

Podľa § 122 ods. 10 TZ, za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho
istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak
všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania

a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený
trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.

Podľa § 10 ods. 16 TP, skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je
výslovne ustanovené inak.

Súd pri procesnej forme rozhodnutia (v oslobodzujúcej časti) postupoval v súlade s rešpektovanou

judikatúrou . Ak pri posudzovaní pokračovacieho trestného činu súd dospeje k záveru, že sa niektorý
čiastkový útok nestal, nemôže - vzhľadom na ustanovenie § 10 ods. 16 Trestného poriadku - rozhodnúť
„iba“ o vypustení takéhoto čiastkového útoku zo skutku uvedeného v obžalobe, ale v tejto časti má
rozhodnúť o oslobodení spod obžaloby z dôvodu, že sa čiastkový skutok nestal. (Uznesenie Krajského
súdu v Žiline z 31. januára 2012, sp. zn. 1 To 2/2012- právna veta publikovaná v Zbierke stanovísk NS

a rozhodnutí súdov SR, sp. zn. Tpj 76/2012 - 11.)

Pri posúdení viny bolo potrebné, aby súd vyhodnotil otázku, či samotné uvedenie nepravdivého údaja o
príjme obžalovaného bolo v objektívnej polohe vôbec spôsobilé ohroziť záujem chránený v ustanovení
§ 222 ods.1 Tr. zák., a to z hľadiska reálneho vplyvu nepravdivého údaja na úvahu poskytovateľa úveru
o návratnosti finančných prostriedkov (viď uznesenie Krajského súdu v Košiciach 5 To 22/2012 zo dňa

28. júna 2012).

Objektom prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, je cudzí majetok, bez ohľadu na
druh a formu vlastníctva. Majetkom sú nielen veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva. Škodou
na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk.
Podvodné konanie, teda, uvedenie do omylu alebo využitie omylu iného.

Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ
predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie
aj konkludentné konanie. Uvedenie do omylu môže byť ľsťou, ale môže ísť aj o nepravdivú informáciu.
Ide o úmyselný trestný čin. Čin je dokonaný obohatením páchateľa alebo iného.

O omyl pôjde aj vtedy, keď podvádzaná osoba nemá o dôležitej okolnosti žiadnu predstavu alebo sa

domnieva, že sa nemá čoho obávať. Omyl sa môže týkať aj skutočností, ktoré ešte len majú nastať,
páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu.

Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 TZ predpokladá existenciu príčinnej
súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosťou všetkých podstatných skutočností) a ňou
urobenú majetkovú dispozíciu a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a

škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Na podvode
môžu byť zainteresované celkom štyri osoby: páchateľ, osoba konajúca v omyle, osoba poškodená a
osoba obohatená. Okrem páchateľa môže ísť u ostatných osôb aj o právnické osoby (R 5/2002-I.).Prečin podvodu vyžaduje úmyselné konanie páchateľa. Zavinenie vyjadruje vnútorný, psychický vzťah
páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Je obligatórnym znakom subjektívnej stránky trestného
činu. Priamy úmysel (dolus directus) vyjadruje vyšší stupeň zavinenia. Zložka vôľová je tu vyjadrená

slovom „chcel”. Zložka vedomostná nie je výslovne uvedená, je však samozrejmé, že tie skutočnosti,
ktoré páchateľ chcel, si zároveň predstavoval aspoň ako možné. Páchateľ vedel, že následok spôsobí,
jeho vznik sledoval - teda ho chcel spôsobiť.

Súd konštatuje, že obžalovaný sa konania popísaného v prvom bode obžaloby, ako úmyselné vylákanie
úveru v dôsledku čoho mala byť spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., spôsobená škoda vo

výške3.393eur,nedopustil-obžalovanýakospotrebiteľuzavrelsospoločnosťouspoločnosti Consumer
Finance Holding, a. s., zmluvu, ktorej predmetom bolo financovanie kúpy osobného motorového vozidla
a na základe ktorej mu poskytovateľ úveru poskytol plnenie vo výške 2 730 eur, ktoré ako zvyšnú časť
kúpnejcenyuhradil prevodomnaúčetpredajcu.Základnéustanoveniazmluvy-nesúladmedzicelkovou
výškou úveru, ktorá je aj uvedená v zmluve (3 393,00 eur) a medzi súčinom sumy mesačnej splátky
133,67 eur a počtom splátok (36) = suma 4.812 eur - trpia vadami takého charakteru, že súd vyjadruje

vážnu pochybnosť nad oprávnenosťou prijatých plnení od obžalovaného, pretože ten, ako vyplynulo z
vyjadrenia svedkyne Z.. G. S., zaplatil spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., sumu 6.364,85
eur, kde je zarátaná aj počiatočná akontácia vo výške 1.470,- eur - teda bez akontácie pri poskytnutej
sume 2 730 eur, vrátil do vyhlásenia rozsudku sumu 4.894,85 eur.

Za takto zisteného skutkového stavu nemožno hovoriť o úmysle obžalovaného vylákať od iného úver

tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a
chcel mu tak spôsobiť škodu - už vôbec nemožno hovoriť o škode spôsobenej poškodenému a tým aj o
príčinnej súvislosti medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením
páchateľa alebo inej osoby na strane druhej (R 5/2002-I.).

Poukazujúc na vyššie uvedené súd obžalovaného pre vyššie uvedený skutok (uzavretie úverovej zmluvy

č. 20100735, ktorej predmetom bolo financovanie kúpy osobného motorového vozidla v sume 3.393,-
Eur), ktorý bol v obžalobe právne kvalifikovaný ako čiastkový útok pokračovacieho zločinu podvodu
podľa § 222 ods. 1, ods. 3, písm. a) Trestného zákona, spod obžaloby v dotknutej časti podľa § 285
písm. b) Trestného poriadku oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Súčasná právna úprava definície škody v Trestnom zákone č. 300/2005 Z. z., v ustanovení § 124 a

odstupňovanie škody ako hľadiska pre určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu pre účely
Trestného zákona v ust. § 125 ako aj úprava kritérií pre stanovenie konkrétnej výšky škody uvedené v
ust. § 126 Trestného zákona, je rozhodujúcim kritériom pre rozhodnutie o právnej kvalifikácii konania
naplňujúceho znaky prečinu úverového podvodu - podľa prvého alebo podľa tretieho odseku § 222 TZ.

Pre skutky tvoriace čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu, z ktorých bol obžalovaný uznaný

vinným súd uvádza, že celková škoda takto spôsobená poškodenému (a ktorá bol preukázaná v
adhéznom konaní) je 1.171,53 eur, čo predstavuje súčet súm reálne poskytnutých obžalovanému
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., na základe zmlúv uzavretých dňa 6.12.2010 v Z. H. V..
B.. Y. XXX v predajni elektroniky M. E. - B. úverová zmluvu č. XXXXXXXX a v Z. v obchodnom dome
JEDNOTA v predajni nábytku Z. R., úverová zmluvu č. XXXXXXXX.

V tejto súvislosti súd uvádza, že škodou spôsobenou v dôsledku konania naplňujúceho znaky úverového
podvodu,jenepochybnenielenreálneposkytnutásumafinančnýchprostriedkov(tedato,očosazmenšil
majetok poskytovateľa úveru), ale aj suma predstavujúca dohodnuté úroky a poplatky súvisiace s
poskytnutímúveru-avšakzapodmienky,žetietobolidohodnutévsúladesplatnýmiprávnymipredpismi.

V prejednávanej veci bol poskytnutý spotrebiteľský úver, preto súd poukazuje na relevantnú právnu

úpravu spotrebiteľského práva účinného v čase uzavretia zmluvy:Posudzovaný právny vzťah bol založený zmluvou uzavretou dňa 6.12.2010, teda za účinnosti zákona č.
129/2010 Z.z., o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

Tretí odsek ust. §-u 1 zákona č. 129/2010 Z.z., negatívnym spôsobom vymedzoval pôsobnosť zákona
vo vzťahu k tam uvedeným úverom.

Podľa ust. §-u 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

V zmysle ust. §-u 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci

predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa ust. §-u 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Nakoľko podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov, je potrebné spomenúť aj definíciu

spotrebiteľa a dodávateľa upravenú týmto civilným kódexom v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy:
podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a podľa štvrtého odseku cit.
ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľská povaha zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania bola súdom nepochybne
konštatovaná.

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z, upravuje v ust. § 9, s tým, že
podľa prvého odseku cit. ustanovenia, zmluva musí mať písomnú formu a v druhom odseku sú
uvedené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré zmluva musí obsahovať okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 11 upravuje dôsledky porušenia povinností, pričom podľa písm. a) prvého odseku sa
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y) a § 10 ods. 1 (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Jednou z týchto náležitostí je teda aj

údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods.
2 písm. c/).

Súd otázkou položenou svedkyni Z.. G. S., skúmal kde v uvedených zmluvách je údaj podľa § 9 ods. 2
písm. c) - adresa predávajúceho na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, uvedený a to práve s
poukazom na dôsledky porušenia povinnosti uvedené v § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. .

Svedkyňa na túto otázku nevedela odpovedať.

Súd na základe uvedeného, vychádzajúc aj z obsahu zmlúv prijal záver, že pre chýbajúci údaj podľa §
9 ods. 2 písm. c) - adresa predávajúceho na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu - sa podľa § 11
ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa poskytnuté spotrebiteľské úvery považujú

za bezúročné a bez poplatkov.Výpoveďou svedkyne Z.. G. S. bola potvrdená úhrada obžalovaného k zmluve 20019960 zaplatil celkovo
162,33 eur a k zmluve XXXXXXXX uhradil 166,14 eur, súčasne potvrdila, že kúpne ceny uvedené v
zmluve na financovanie televízora (648,00 eur) a v zmluve na financovanie nábytku (852,00 eur) sa

zhodujú s reálne poskytnou pôžičkou.

Pre vyššie uvedené dôvody sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
sa poskytnuté spotrebiteľské úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov. Odrátaním súm, ktorí
obžalovaný zaplatil od súm poskytnutých poškodenou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.

s., (648+852) - (162,33+166,14) je stanovená výška škody preukázaná poškodeným ( 1.171,53 eur),
ktorá je v súlade s právnou úpravou spotrebiteľských úverov - a tým je daná právna kvalifikácia konania
obžalovanéhonaplňujúcehoznakyprečinuúverovéhopodvodu-podľaprvéhoodseku§222TZ,nakoľko
podľa § 125 ods. 1 veta prvá TZ, ide o malú škodu.

Súd pri rozhodovaní o oprávnenosti poškodenej požadovať úroky a poplatky vychádzal aj z povinnosti
poskytovateľa spotrebiteľského úveru uvedenej v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.: Veriteľ je pred

uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa
prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené

peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

Na otázku súdu, ktorou bolo zisťované ako poškodená spoločnosť splnila vyššie uvedenú povinnosť
pričom súd poukázal na to, že jedným z údajov uvedených v zmluve je údaj o zamestnaní klienta a na
zmluvách č. XXXXXXXX a XXXXXXXX je uvedené pracovné zaradenie: zamestnanec a časť zmluvy,
kde mal byť uvedený zamestnávateľ, je však nevyplnená - je uvedený iba čistý mesačný príjem 700,- eur,

svedkyňa uviedla, že „Nakoľko bol držiteľom striebornej Quatro karty a bol naším klientom a dodržiaval
platobnú disciplínu, nemusel uviesť zamestnávateľa“.

Vo veci konajúci súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom vysloveným v cit. uznesení Krajského súdu
v Košiciach 5 To 22/2012 zo dňa 28. júna 2012: „Napokon je potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní
nemôžu súdy prehliadať tú skutočnosť, že možnosť využiť trestnoprávny prostriedok ochrany nesmie

byť natoľko jednoduchá a bežná, aby pre oprávnené subjekty bolo najvýhodnejšie celkom rezignovať
na aktívnu ochranu ich práv a záujmov v takej miere, ktorú od nich treba rozumne vyžadovať. Takýto
stav by totiž odporoval zásade ultima ratio (krajný prostriedok), ale aj zásade vigilantibus iura (právo
pomáha ostražitým, bdelým).“

Súd poukazuje na interpretačnú (výkladovú) záväznosť úpravy spotrebiteľského práva európskej únie

prijatej za účelom ochrany spotrebiteľa (najmä Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách z 05.04.1993).

Podľa čl. 5 smernice 93/13/EHS V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne.
Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto

pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.Podľa bodu 31 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zmluva o úvere by mala
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

Z citovaných zásad ochrany spotrebiteľa uvedených v smernici 93/13/EHS, ako aj z vnútroštátnych
právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, vyplýva súdom povinnosť vykonávať ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok. Nepochybne sa táto povinnosť musí naplniť aj v trestnom konaní, v ktorom sa
rozhoduje o vine či nevine obvineného.

Je potrebné rovnováhu (spotrebiteľa a veriteľa) posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti súvisiace
s uzatváraním zmluvy: 1/ kto je skutočný iniciátor uzavretia zmluvy, 2/ aké je skutočné pôsobenie

zástupcu spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., pri vypĺňaní náležitostí zmluvy, 3/ akým
spôsobom poskytovateľ úveru verifikuje údaje o mzde a výdavkoch žiadateľa úveru, 4/ čo zástupca
spoločnostiConsumerFinanceHolding,a.s.,verbálnedeklaruježiadateľovioúverpriuzatváranízmluvy
a s prihliadnutím na právne vedomie žiadateľa úveru, aj iné skutočnosti.

K posúdeniu vyššie uvedených skutočností orgánmi činnými v trestnom konaní by malo dôjsť už v

prípravnom konaní. V konaní pred súdom je objasnenie týchto okolností nevyhnutným predpokladom
pre rozhodnutie o vine či nevine obvineného.

Na základe vyššie uvedeného súd po vykonanom dokazovaní (v rozsahu neprijatého vyhlásenia, škody
a trestu) výsluchom obžalovaného a svedkyne Mgr. Evy Prcinovej, prečítaním listinných dôkazov, uznal
obžalovaného za vinného zo skutkov uvedených vo výroku tohto rozsudku, ktoré právne kvalifikoval ako

čiastkové útoky pokračovacieho prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 TZ.

Podľa zákonného ustanovenia vzťahujúce sa na prečin, z ktorého spáchania bol obžalovaný uznaný
vinným - trest má byť ukladaný podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho na prečin úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého možno páchateľovi uložiť trest odňatia
slobody na jeden až päť rokov.

Súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 TZ - písm. l), to je, že obžalovaný sa k spáchaniu
trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Súd nezistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 TZ.

Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil ako prevahu
poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3 a preto súd pristúpil k úprave hornej hranice zákonom
stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 TZ tak, že sadzba po úprave je jeden rok až tri roky

a osem mesiacov.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ)
najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosobyavustanoveníodseku4,podľaktoréhopriurčovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Hodnotiac osobu obžalovaného je potrebné poukázať na jeho rodinný život - je ženatý, má dve deti vo
veku jeden a tri roky, s manželkou žije v rodičovskom dome u jeho rodičov. V súčasnosti je živnostníkom.

Obžalovaný má jediný záznam v odpise reg. trestov, podľa ktorého bol trestným rozkazom Okresného

súdu Humenné sp.zn. XT XX/XXXXXXX zo dňa 31.5.2007, právoplatný dňa 19.6.2007, uznaný vinnýmz prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný
trest vo výške 5 000 Sk, ktorý zaplatil dňa 20.8.2009.

Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania

činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Je nevyhnutné zohľadnenie všetkých zákonných
kritérií na uloženie trestu tak, aby uložený trest bol nielen trestom zákonným z pohľadu platnej právnej
úpravy, ale aj trestom spravodlivým, teda súladným s Ústavou Slovenskej republiky a Európskym
dohovorom o ochrane ľudských práva základných slobôd, ktorý obžalovanému garantuje právo na

spravodlivý súdny proces, neoddeliteľnou súčasťou ktorého je nepochybne aj právo na uloženie
spravodlivého trestu.

Pri určovaní výmery trestu, bola súdom zohľadnená okrem iného aj kladná správa o povesti
obžalovaného z miesta bydliska (čl. 79).

Poukazujúc na vyššie uvedené súd považoval za primerané, najmä však dostačujúce uložiť trest odňatia
slobody na jeden rok, ktorého výkon súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podmienečne

odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd určil skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

O škode bolo rozhodnuté tak, že v súlade s vykonaným dokazovaním súd podľa § 287 ods. l Trestného
poriadku, súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu, poškodenej spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok 060 01, IČO: 35 923 13, vo výške
1.171,53 eur.

Pre dôvody uvádzané v odôvodnení tohto rozsudku, súd podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku,
poškodenú spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok 060
01,IČO:3592313,sozvyškomuplatnenéhonárokunanáhraduškodyspôsobenejspáchanýmtrestným
činom odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Poškodený
môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie
proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj

pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že
je výrok nesprávny, alebo že chýba.