Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2013

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 10C/255/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512207928
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Pribula

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7512207928.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa BL

Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 45 535 108, zn. TD - 29177, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom na Šoltésovej č. 14 v Bratislave, IČO
36 862 711 proti odporcovi I. L., V.. X.X.XXXX, Y. Č..E.. XX za účasti vedľajšieho účastníka Občianske
združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO 42 247 268, zastúpeného
JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom Advokátskej kancelárie Stará baštová 2, Košice, adresa na
doručovanie Budapeštianska 8, Košice v konaní o zaplatenie 770,64 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 439,24 s 9% úrokom z omeškania

- zo sumy 53,93 eur od 12.6.2009 do zaplatenia,

- zo sumy 370,95 eur od 12.7.2009 do zaplatenia a

- zo sumy 13,82 od 12.8.2009 do zaplatenia,

všetko to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ a odporca nemajú právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 34,19 eur na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka, všetko to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.5.2012 domáhal od odporcu zaplatenia
istiny 770,64 eur s prísl. a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že pohľadávku nadobudol dňa
16.12.2011 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti Slovak Telecom a.s., predmetom

ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi. Z návrhu ďalej vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa
spoločnosť Slovak Telecom, a.s., ako poskytovateľ elektronickej komunikačnej služby v zmysle § 43
zák.č. 610/2003 Z.z. uzavrel s odporcom zmluvu na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby.
Odporca sa v zmluve zaviazal odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté
v aktuálnom cenníku a v prípade nedodržania zmluvných povinností zaplatiť dohodnutú zmluvnú
pokutu. Odporca svoje zmluvné povinnosti nedodržal, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta
vypojená z prevádzky. Doručené faktúry za poskytnuté služby nezaplatil včas, čím sa dostal s plnenímdo omeškania. V dôsledku toho mu navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca fakturoval v zmysle
uzavretej zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur. Za poskytnuté telekomunikačné služby mu
fakturoval faktúrou

- č. 7904907604, splatnou dňa 11.6.2009 sumu 53,93 eur,

- č. 7905929164, splatnou dňa 11.7.2009 sumu 370,95 eur a

- č. 7906923962, splatnou dňa 11.8.2009 sumu 13,82 eur.

Odporca prevzal návrh 18.12.2012, vo veci sa nevyjadril napriek výzve súdu.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 3.9.2012 upresnil, že vstupuje do konania
iba v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 331,94 eur. Poukázal na to, že medzi účastníkmi bol uzavretý

spotrebiteľský vzťah podľa § 52 a ust. OZ a navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom
ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával a odporca mohol iba predformulované znenie zmluvy len prijať
alebo odmietnuť, nešlo teda o invividuálne dojednanie ustanovenia o zmluvnej pokute.

Zároveň poukázal na to, že z obsahu žaloby ani z jej príloh nie je možné určiť, či právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty žalobcovi vôbec vzniklo, keďže nie je zrejmé, v akom rozsahu spotrebiteľ nesplnil svoju

povinnosť uhrádzať riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Pre prípad, že ide o zmluvnú pokutu,
uviedol, že navrhovateľ žiada vždy tú istú výšku zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, aký čas zostáva do
doby ukončenia viazanosti, čo je neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a preto žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a poukázal aj na rozsudok Krajského súdu
v Prešove 2Co/132/2011, v ktorom boli obdobné zmluvné podmienky určené za neprijateľné a teda

neplatné.

Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

Podľa ust. § 200 ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania 1.000,- eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 115 ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom a.s. a odporca uzavreli zmluvu o pripojení podľa
ust. § 43 a nasledujúcich Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, č. zmluvy
3191508 a následne dodatok k zmluve o pripojení. Na základe uzavretých zmlúv právny predchodca
navrhovateľa zapožičal odporcovi jednu mikroprocesorovú SIM kartu, umožňujúcu odporcovi využívať
telekomunikačné služby. SIM karte bolo pridelené účastnícke číslo 0911 530521. Právny predchodca

navrhovateľa sa v zmluve zaviazal poskytnúť odporcovi program služieb VO VEĽKOM 200 - víkendy.
Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Právny predchodca navrhovateľa odpredal odporcovi mobilný telefón zn. Nokia 6300. Navrhovateľ
následne faktúrami za zúčtovacie obdobie od 22.4.2009 do 21.5.2009, č. faktúry 7904907604, splatnou
dňa 11.6.2009 fakturoval odporcovi 53,93 eur, faktúrou č. 7905929164, splatnou dňa 11.7.2009 sumu

370,95 eur a faktúrou č. 7906923962, splatnou dňa 11.8.2009 sumu 13,82 eur.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách,
podnik - navrhovateľ má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej
vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia,
to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník - odporca je povinný platiť cenu za poskytnutúverejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení ak účastník nezaplatil

cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej splatnosti.

Doloženými listinnými dokladmi mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporcom bol platne založený záväzkový vzťah, týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb
v mobilnej sieti právneho predchodcu navrhovateľa. V zmysle podmienok uvedených v zmluve, resp.
ich dodatku, bolo povinnosťou odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb, čo doposiaľ neurobil, preto
ho súd zaviazal na zaplatenie ceny poskytnutej telekomunikačnej služby spolu v sume 439,24 eur.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v platnom znení, výška úrokov z

omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Faktúru odporca nezaplatil v lehote splatnosti, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t.j. od splatnosti jednotlivých faktúr.

Faktúrou č. 7007114571 v zúčtovacom období od 22.6.do 21.7.2010 fakturoval zmluvnú pokutu 331,94

eur. Z obsahu faktúry nie je možné zistiť, za aké porušenie zmluvných povinností je zmluvná pokuta
fakturovaná.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

Súdmalzato,žeprávnyvzťahmedziúčastníkmijepotrebnéposúdiťpodľaZákona634/1992Zb.vznení
Zákona 616/2004 o ochrane spotrebiteľa, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách a tiež Zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.

Podľa ust. § 23 a) ods. 1 Zákona 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení Zákona 616/2004 Z.z.
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch,
ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa§23a)ods.2citovanéhozákonanaspotrebiteľskézmluvy,ktoréneboliuzavretépodľaosobitného

predpisu sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu (§ 52 - 60 Občianskeho zákonníka).Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá aj smernica Rady
č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a túto smernicu je
nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim
spotrebiteľských zmlúv.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere
uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný
tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb,
čo zodpovedá poctivému prístupu k podnikaniu. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za
porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenia § 53 sa týkajú iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky,
ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje
absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné
dodať,žespotrebiteľzpovahyvecivsúčasnýchpodmienkachštandardizácieproduktovbežnejspotreby,

ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu
terminológiu nemá možnosť či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah.

V danom prípade navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj

pre zmluvné pokuty, ktoré žiada navrhovateľ od odporcu zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu
na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohaduje zmluvnú
pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa a sú preto neplatné.

Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať
náležitosti, vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí

byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná.

Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom: v prípade porušenia zmluvných povinností
(aj s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej
výške,podmienkyurčitostiprávnehoúkonunespĺňa.Zmluvaopripojení,ktorejsúčasťousúajvšeobecné
obchodné podmienky a jej dodatok, obsahuje niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená

formulácia neumožňuje posúdenie, porušenia ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou
pokutou, tomuto záveru nebráni ani ich demonštratívny výpočet, pretože je iba príkladný. Zároveň pre
svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej
povinnosti. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola už potvrdená aj
rozsudkami viacerých súdov, napríklad Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/20/2009,

41Cob/267/2008 a ďalších.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významomv zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

V zmluve o pripojení nie je vôbec medzi účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta. Dodatok k zmluve o
pripojení navrhovateľ súdu nepredložil, aby vôbec preukázal dôvod fakturovania zmluvnej pokuty.

Zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), teda bolo by
preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie uvedených
neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinností
odporcu bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou, pretože

podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Naviac neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky bola určená
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/132/2011.

Na základe týchto skutočností súd mal teda za to, že nárok zo strany navrhovateľa na zaplatenie
zmluvnej pokuty nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ v konaní mal iba čiastočný úspech a aj odporca v konaní bol čiastočne úspešný, súd preto

vyslovil, že navrhovateľ a odporca nemajú právo na náhradu trov konania.

V rámci úvah, či sú neprimerané trovy konania a či prichádza do úvahy možnosť použitia § 150 ods.
2 O.s.p., je potrebné prihliadať na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré navrhovateľa
viedli k jej uplatneniu na súde, na postoj a správanie sa odporcu a tiež na okolnosti poskytovania právnej
pomoci.

Pokiaľ ide o charakter pohľadávky, predmetom konania je vymáhanie zmluvných povinností, konkrétne
dojednanej zmluvnej pokuty. Pretože odporca dobrovoľne svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, neostávalo
navrhovateľovi iné, ako sa so svojim nárokom obrátiť na súd.

Súdu je zo súdnej praxe, z jeho rozhodovacej činnosti známe, že advokát JUDr. Ladislav Mikluš
zastupuje vedľajšieho účastníka v obdobných veciach v desiatkach až stovkách iných sporov. Nejde

teda len o vzťah, na základe individuálneho plnomocenstva len pre predmetnú vec. Vzhľadom na totožný
právny problém je pracnosť jednotlivých administratívnych prác, ale aj právna náročnosť jednotlivých
úkonov právnej pomoci značne znížená.

Súd riadiaci sa týmito úvahami dospel k záveru, že v prejednávanej veci treba považovať za primeranú
náhradu trov, ktoré pozostávajú z 50% vyčíslených trov, a preto priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho

účastníka sumu 34,19 eur. Tieto trovy považoval za účelne vynaložené, pretože v dôsledku poskytnutej
právnej pomoci došlo k zamietnutiu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na výkon súdneho rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.