Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 15, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 18C/126/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206224335

Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7206224335.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

18C 126/2006-362
7206224335

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alenou Mikovou vo veci žalobkyne Y. C., nar. 2. XX. XXXX, bytom

G. XX, O., zastúpenej U.. G. D., advokátkou, so sídlom M. XX O., proti žalovaným 1. Q. Q., nar. XX. 3.
XXXX, trvale bytom na E. XX, Q., zastúpeného U.. P. Gombošovou, advokátkou, so sídlom P. cesta XX/
a O., 2. U. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX, O., zastúpeného U.. M. O., advokátkou, so sídlom
Q. 20, Košice v konaní o náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu XXX,XX eur v lehote do XX dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia.

N. v 2. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu X.XXX,XX eur v lehote do N. dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti nároku sa žaloba zamieta.

Žalovaný v 1. rade je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške XX,XX eur v lehote do XX dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet E. súdu O. II.

N. v 2. rade je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške XXX,XX eur v lehote do XX dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia na účet E. súdu O. II.

-2- XXC XXX/XXXX-XXX

N. v 1. rade je povinný zaplatiť na účet E. súdu O. II súdny poplatok vo výške XX,XX eur v lehote do
XX dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

N. v 2. rade je povinný zaplatiť na účet E. súdu O. II súdny poplatok vo výške XXX,XX eur v lehote do

XX dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.N. v 1. rade je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške XXX,XX eur v prospech zástupkyne
žalobkyne v lehote do XX dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

N. v 2. rade je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške X.XXX,XX eur v prospech zástupkyne
žalobkyne v lehote do XX dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

N. je povinná zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu XXX eur v prospech zástupcu žalovaného v 1. rade,
v lehote do XX dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia

N. je povinná zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu XXX eur v prospech zástupcu žalovaného v 2. rade,
v lehote do XX dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

XX

o d ô v o d n e n i e :

N. uplatňovala v konaní právo na náhradu škody na zdraví v sume XX XXX,XX eur ako bolestné priznané
lekárskym posudkom zo dňa XX.X.XXXX podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. v rozsahu XXX,XX bodov,

čo zodpovedalo sume X XXX,XX eur. A. vo výške XX XXX,XX eur žiadala ako násobok bolestného v
rámci zvýšenia podľa vyhlášky č. XX/XX Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
-3- XXC XXX/XXXX-XXX

uplatnenia za úraz utrpený dňa X.XX.XXXX na ulici S. č. X v O., kde z priestorov pneuservisu vtedy
prevádzkovaného žalovaným v 2. rade vybehli psy, ktoré na ňu zaútočili a spôsobili jej mnohopočetné
hryzné rany pravého lakťa , pravej slabiny, dolnej časti pravého stehna, pomliaždenie pravého
vretenného nervu s dobou liečenia X až X týždňov. F. priestory žalovaného v 2. rade, ktorý bol majiteľom
psovvyužívalnazákladedohodyprevlastnúčinnosťajžalovanýv1.rade.Kúnikupsovdošlovokamihu,

keď žalovaný v 1. rade motorovým vozidlom vchádzal do priestorov objektu. E. žalovaní namietali
svoju zodpovednosť za škodu žalobkyne na zdraví tvrdiac, že neporušili žiadnu povinnosť uloženú im
zákonom.

S. súd rozsudkom zo dňa XX. 3. XXXX č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX ustálil podľa ust. §438 ods. X

E..zák. spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť žalovaného v 1. aj v 2. rade konštatujúc u každého z
nich porušenie tzv. prevenčnej povinnosti predchádzať vzniku škody podľa ust. § 415 E. zákonníka, a
v prípade žalovaného v 2. rade, ktorý bol majiteľom psov, tiež porušenie povinností vyplývajúcich z ust.
§7 zákona č. XXX/XX Z.z., ktorým sa upravovali niektoré podmienky držania psov.
N. posudkom vypracovaným v konaní znalcom z odboru zdravotníctva P.. P. bolo ohodnotené bolestné

žalobkyne v rozsahu XXX bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu XX bodov. Q. na
návrh žalobkyne, ktorá žiadala bolestné za XXX,XX bodov vo výške X XXX,XX eur, pričom platná
právna úprava zákon č. XXX/XX Z.z. neumožňuje zvýšenie bolestného, súd priznal žalobkyni nárok na
náhradu škody len v rozsahu tohto bodového ohodnotenia vychádzajúc zo záveru, že priznanie nároku
vo vyššom rozsahu si vyžadovalo zmenu žaloby, z ktorých dôvodov nárok žalobkyne v prevyšujúcom

rozsahu žiadaného finančného plnenia zamietol.

Na základe odvolania účastníkov konania O. súd v O. svojim uznesením zo dňa XX. 9. XXXX č.
k. XXCo/XXX/XX-XXX zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, stotožňujúc sa s právnym záverom o
zodpovednosti oboch žalovaných za škodu na zdraví vzniknutú žalobkyni, avšak vzhľadom na okolnosti

prípadu vyslovil právny názor, že sa jedná o prípad delenej zodpovednosti podľa ust. § 438 ods. X
E. zákonníka, keď žalovaný v 2. rade neporušil len všeobecnú prevenčnú povinnosť, ale aj zákonnú
povinnosť majiteľa psov dohliadať, aby jeho psy neohrozovali okolie, preto uložil súdu prvého stupňa
určiť mieru zodpovednosti každého zo žalovaných.
F. išlo o rozsah náhrady škody žiadaný žalobkyňou, odvolací súd vychádzajúc zo žalobného petitu

a predmetu žaloby, ktorým sa žalobkyňa dovolávala plnenia vo výške XX XXX,XX eur a to titulomnáhrady škody na zdraví a sťažení spoločenského uplatnenia, vyslovil záver, že súd bol viazaný
výškou žalovanej sumy a predmetom konania, nebol však viazaný tým, ako nárok po právnej stránke
žalobkyňa posudzovala, preto je dôvodné, aby o náhrade škody na zdraví bolo rozhodnuté v súlade

s vypracovaným znaleckým (lekárskym) posudkom, a to aj v časti nároku na sťaženie spoločenského
uplatnenia.

N. zotrvala na svojom nároku na plnenie v rozsahu XX XXX,XX eur zdôrazňujúc, že bodové ohodnotenie
bolestného a sťaženia spoločenského

-4- XXC XXX/XXXX-XXX

uplatnenia podľa znaleckého posudku P.. P. je neprimerane nízke, preto s posudkom nesúhlasila,
konkrétne výhrady nevzniesla. N. o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže svoj prípad
považovala za hodný osobitného zreteľa. J., že má následky na svojom psychickom zdraví, a

utrpená psychická trauma z útoku psov predstavuje tzv. inú škodu a nejedná sa o nárok spadajúci
pod odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Z týchto dôvodov tiež navrhovala vykonanie
znaleckého dokazovania z odboru psychiatrie.

N.v1.rade tvrdil,žeusporiadaniuvzťahovmedziúčastníkmi zodpovedástanoveniejehozodpovednosti

na vzniknutej škode len v rozsahu XX %, nakoľko to bol práve žalovaný v 2. rade, ktorý zanedbaním
svojich povinností majiteľa psov vznik škody zapríčinil. N. v 1. rade sa bránil tým, že nebolo preukázané,
aby on mal zatvárať psov do kotercov, ani, že mal možnosť sa presvedčiť o tom, že psy sú v koterci pri
vstupe do objektu, navyše so žalovaným v 2. rade deň predtým telefonoval, teda tento mal vedomosť
o tom, že bude vchádzať do objektu, kde psy boli pustené. Na základe jeho pohľadu, v objekte, ktorý

bol voľne viditeľný sa psy nenachádzali, nenachádzali sa ani pri bráne, ktorú otváral, teda nadobudol
dostatočné presvedčenie, že psy sú zatvorené. F. išlo o nárok žalobkyne, namietal zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, keďže následky na zdraví žalobkyne nie sú svojou povahou výnimočné, ani
nepredstavujú kvalitatívnu zmenu podmienok jej života, pričom nepriaznivé následky úrazu zohľadňuje
samotné základné bodové ohodnotenie.

Q. z právneho názoru O. súdu v O. o spoločnej zodpovednosti oboch žalovaných za vzniknutú škodu, za
ktorú sú zodpovední podľa miery účasti na spôsobení škody, predmetom konania bolo určenie pomeru,
v akom sa každý zo žalovaných podieľal na vzniku škody, prihliadajúc na príčinnú súvislosť vzniku škody,
ako aj stanovenie rozsahu nároku žalobkyne.

Q. žalovaných, a svedkov O., Q., N. i P. bolo nepochybne zistené, že každá z osôb, ktorá mala
oprávnenie využívať bývalý podnikateľský areál žalovaného v 2. rade, mala vedomosť o tom , že v tomto
areáli sa zdržiavajú psy, ktoré sú umiestnené v koterci(voliére) iba cez deň a v noci sú voľne pustené.
W. obvyklé, že kto vstupoval ráno prvý do podnikateľského areálu, psov zatváral do voliéry. S. bolo
potvrdené, že psy bezvýhradne počúvali len svojho majiteľa. X. O., ktorý bol prítomný pri útoku psov na

žalobkyňu vypovedal, že psi po vybehnutí z areálu na volanie žalovaného v X.rade nereagovali. X. Q.
potvrdil, že aj keď nešlo o útočné psy, nerešpektovali každého, ak vstupoval ako prvý do objektu, zatváral
ich do voliéry, ale nebolo to jednoduché. X. N., ktorý chodieval kŕmiť psov v prípade neprítomnosti
žalovaného v 2. rade, tiež uviedol, že ak im dal nažrať, tak ho poslúchali.
N. v 1. rade vstupoval do podnikateľských priestorov žalovaného v 2. rade v čase, keď tieto neboli v

bežnej prevádzke, on ako prvá osoba tieto podnikateľské priestory otváral. F. voľného pohľadu okom
usúdil, že psy sa nachádzajú vo voliére, keďže táto sa mu javila ako uzavretá a zdalo sa mu, že v nej
registroval pohyb. F. otvoril veľkú vstupnú bránu pre motorové vozidlá, avšak pri vchádzaní motorovým
vozidlom do objektu psy vybehli z objektu a napadli žalobkyňu. W. prvoradou povinnosťou žalovaného
v 1. rade pred vstupom do objektu reálne sa presvedčiť, či psy, ktoré vo vzťahu k jeho osobe nemali

potrebný
-5- XXC XXX/XXXX-XXX

rešpekt, sú uzavreté v priestoroch na to určených, a až následne mohol vstupovať do priestoru

motorovým vozidlom, kedy sa ocitol v situácii, že už vôbec nemal psov pod kontrolou. N. v 1. rade sa
neuistil o zabezpečení psov a vychádzal len zo subjektívneho predpokladu tohto stavu, čo nemožno
považovať za zodpovedné konanie, zvlášť ak išlo o psov, ktorých nezvládal a jeho domnienky vychádzali
len z toho, čo si myslel, a čo sa mu zdalo, že videl. S. zodpovednosti ho nijako nezbavuje fakt, že deňpredtým telefonoval so žalovaným v 2. rade, ktorého informoval o svojom vstupe do objektov, keď nebolo
nijako preukázané, aby sa žalovaný v 2. rade zaviazal, že psov pred príchodom žalovaného v 1. rade
uzavrie do voliéry. F. výpovede svedkov potvrdili, že bolo zaužívanou praxou, že každý kto so súhlasom

žalovaného v 2. rade využíval jeho priestory a vstupoval do nich ako prvý, zatváral psov do voliéry.
N. v 1. rade užíval tieto podnikateľské priestory strážené psami pravidelne a jeho správanie, keď sa
pred otvorením brány osobne nepresvedčil, kde sa psy nachádzajú, možno hodnotiť ako ľahkovážne.
N. prekážky, ktoré by mu v overení tejto skutočnosti bránili, zistené ani tvrdené neboli.
Q. svedkov U. P. a U. N., ktorých súd v konaní na návrh žalovaného v 2. rade dodatočne vypočul, potvrdili

len zaužívanú prax, že psy sa počas noci voľne púšťali z voliéry, neboli však preukázané žiadne také
skutočnosti, ktoré by zbavovali zodpovednosti žalovaného v 2. rade, a teda, že práve žalovaný v 1. rade
bol poverený starostlivosťou o psov, osobou, ktorú psy rešpektovali, teda osobou, na ktorú žalovaný v
2. rade v čase svojej neprítomnosti mohol preniesol zodpovednosť za psov. Už z priebehu samotného
skutku, keď žalovaný v 1. rade nebol schopný psov v čase útoku zvládnuť, je zrejmé, že žalovaný
v 1. rade nemohol byť tým, na koho by žalovaný v 2. rade mohol zodpovednosť za psov preniesť. F.

žalovaného v 2. rade bolo zabezpečiť, aby do jeho objektu vstupovali v čase, keď sa tam nachádzali
voľne pustené psy také osoby, ktoré mali preukázateľne schopnosť ich zvládať, aby sa zamedzilo ich
nekontrolovateľnému správaniu. N. v 1. rade takou osobou nebol, a žalovaný v 2. rade na to usudzoval
iba zo svojho súkromného názoru založeného na tom, že žalovaný v 1. rade psov poznal a kŕmil. To ale
objektívne nepostačuje na získanie schopností zvládnuť psa.

Q. na povahu psov, keď nebolo spochybnené, že tieto nerešpektovali akúkoľvek osobu, je nanajvýš
rozumné a dôvodné požadovať od kohokoľvek, kto mimo prevádzkových hodín vstupoval do objektu
pneuservisu, majúc vedomosť, že psi nemusia byť vo voliére, aby sa reálne presvedčil, že psi sú zavretí
a možné nebezpečenstvo plynúce z ich úniku mimo objekt po jeho otvorení neexistuje, alebo aby v

prípade akýchkoľvek pochybností o ich pohybe zabezpečil prítomnosť osoby zvládajúcej psov.
N. tejto povinnosti na strane žalovaného v 1. rade znamená porušenie ustanovenia § 415 E.. zák.,
ktoré každému ukladá povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
prírode na životnom prostredí, a súčasne tak zakladá zodpovednosť aj podľa ustanovenia § 420 E..
zák., v zmysle ktorého, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti ( v

tomto prípade sa jedná o porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti). S. prevenčnú povinnosť porušil
aj žalovaný v 2. rade, pretože nezabránil osobne alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú by psy
preukázateľne
-6- XXC XXX/XXXX-XXX

rešpektovali, ich úniku z jeho podnikateľských priestorov predtým, než tam vstúpia ďalšie osoby. U
žalovaného v 2. rade je zodpovednosť za porušenie zákonnej povinnosti daná aj podľa zákona č. XXX/
XX Z. z. , ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, keď podľa § 7 citovaného zákona

sa dopustí priestupku držiteľ psa aj vtedy, ak nezabráni voľnému pohybu psa, okrem priestorov na to
určených. F. „zabránenie voľnému pohybu“ je nutné chápať nielen v bezprostrednom osobnom výkone,
ale tiež v prijatí takých opatrení, ktoré tento účel sledovaný zákonom naplnia.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 415 E.. zák. je každý povinný zachovávať vždy taký
stupeň pozornosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne

požadovať a ktorý - objektívne posudzované - je spôsobilý zabrániť, či aspoň čo najviac obmedziť
riziko vzniku škôd na živote, zdraví, či majetku. Ak si niekto nepočína v súlade s takto všeobecne
stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne a postihuje ho za to - za splnenia aj ďalších
predpokladov - občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ. F. ustálenej súdnej praxe
zodpovednosť majiteľa psa za škodu spôsobenú psom sa posudzuje podľa obidvoch ustanovení a to

z hľadiska jeho potrebného dozoru nad chovaným psom. Aj tu platí všeobecne predpokladané jeho
zavinenie s možnosťou vyvinenia sa v zmysle § 420 ods. X OZ, ak preukáže, že škodu nezavinil a že
si škodu spôsobil buď poškodený sám alebo tretia osoba alebo že škoda vznikla takou náhodou, pre
ktorú on sám nevytvoril podmienky (napr. rozsudok býv. NS X. z XX.X.XXXX uverejnený v N. súdnych
rozhodnutí a stanovísk pod č. X/XXXX). Q. psa (prípadne osoba, ktorej vlastník psa zveril) je povinný

o psa sa starať takým spôsobom, aby zabezpečil ochranu okolia, najmä ostatných osôb. F. nevykoná
potrebné opatrenia, ktorými by minimalizoval možné nevhodné, či škodlivé chovanie psa a prípadné
negatívne následky takého chovania, možno konštatovať, že nezabezpečil ochranu ostatných osôb,
hoci mohol predpokladať, že pes môže pod vplyvom konkrétnych okolností zmeniť svoje chovanie a byťdokonca útočný a agresívny. P. by mal predpokladať, že môže dôjsť k neprimeranému a nebezpečnému
chovaniu psa a mal by byť na takúto situáciu pripravený tak, aby ju zvládol. F. sa totižto niekto rozhodne
k chovu psa, je potrebné, aby sa zoznámil so všetkým, čo s jeho chovom súvisí a je povinný vždy

sa postarať o to, aby predchádzal možnej škode, spôsobenej zvieraťom a plnil tak svoju prevenčnú
povinnosť danú mu zákonom. E. prevenčnej povinnosti u chovateľa (majiteľa) psa pritom úzko súvisí
tiež s miestom, kde sa zviera nachádza; tam kde je zvýšený výskyt a pohyb osôb sa možnosť vzniku
škody podstatne zvyšuje a preto je nevyhnutné psa zabezpečiť aj za pomoci prostriedkov, ktoré by inak
situácia nevyžadovala.

F. § 438 E.. zák. platí, že ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
F. § 430 ods. X E.. zák., v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili
zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

Y.tovyplývazcitovanýchzákonnýchustanovení,zákonnýmpravidlomvprípade,akškodajespôsobená

viacerými škodcami, je solidárna zodpovednosť,
-7- XXC XXX/XXXX-XXX

teda škodcovia, zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne, avšak v odôvodnených prípadoch môže

byť rozhodnutím súdu stanovená delená zodpovednosť. A. žalovaný v 2. rade neporušil len všeobecnú
prevenčnú povinnosť, ale aj zákonnú povinnosť majiteľa psov, miera jeho účasti na spôsobenej škode je
vyššia ako miera účasti žalovaného v 1. rade. F. skúmaní príčinnej súvislosti medzi konaním každého zo
škodcov a vzniknutým škodlivým následkom súd ustálil mieru zodpovednosti v pomere XX% na strane
žalovaného v 1. rade a XX% na strane žalovaného v 2. rade. Q. pritom do úvahy skutočnosť, že žalovaný

v 2. rade, ako majiteľ psov mal poznať povahu psov v jeho vlastníctve natoľko, aby vedel určiť ktorých
osobám a v akej miere môže zveriť dozor nad nimi. A. nešlo o psov, ktoré by zvládala akákoľvek osoba,
a je aj všeobecne známe, že psy počúvajú práve svojho majiteľa, ktorý je ich pánom, bolo práve na
žalovanomv2.rade,abyzabezpečilochranupredvoľnýmúnikomzvieratvprípadesvojejneprítomnosti.
Na strane druhej však správanie sa žalovaného v 1. rade, nemožno považovať za akceptovateľné. X.

potvrdil, že išlo o psov, ktorí ho nepočúvali, ktorých občas kŕmil, no nevykonal žiadny taký úkon, ktoré
by svedčil o primeranom a rozumnom zvážení situácie, keď vstupoval do priestorov o ktorých vedel,
že v nich môžu byť tieto psy voľne pustené. N. v 1. rade bez toho, aby sa reálne presvedčil, že psy sú
uzamknuté vo voliére, vychádzal z ničím nepodložených predpokladov a vlastných domnienok, že psy
sú uzavreté, a práve v dôsledku tohto jeho konania došlo aj k vybehnutiu psov z objektu. V prípade, ak by

sa bol najprv reálne presvedčil o mieste pohybu psov, aj za situácie, že by sa mu ich nepodarilo do voliery
uzamknúť, mal v súlade so svojou povinnosťou podľa ust. § 415 E.. zák. zabrániť, aby psy nevybehli na
voľné priestranstvo, čo vzhľadom na okolnosti prípadu znamenalo neotvárať vstupnú bránu. N. v 1. rade
svojou nedôslednosťou i podcenením situácie priamo zodpovedá za škodu vzniknutú žalobkyni, a preto
súd nepovažoval za adekvátne určenie jeho zodpovednosti len v rozsahu XX%, ako sa toho dovolával.

O. žalovaných bola žalobkyni spôsobená škoda na zdraví. F. § 444 E.. zák. pri škode na zdraví sa
jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

F. § 2 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia a o zmene a doplnení zákona A. rady X. republiky č. XXX/XXXX Z.z. o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Q. zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,
odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „cit. zák.)“, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním
jeho následkov. X. spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má

preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „X.“), § X ods. 2 cit. zák.

F. § 3 ods. X,X cit. zák. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. A. za bolesť sa poskytuje

na základe
-8- XXC XXX/XXXX-XXXlekárskeho posudku (§ 7 a X). X. bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1. v I. a
G.. časti.

F. § 4 ods. X,X cit. zák. náhrada za X. sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná povahe následkov
a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť
sa v živote a v spoločnosti. A. sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a X). X. bodového
hodnotenia za X. sú ustanovené v prílohe č. X v II. a IV. časti.

F. § 5 ods. X cit. zák. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a X).

F. § 7 cit. zák. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, z ktorého
posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej

zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta
príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje XXX
bodov.

F. § 7 ods. X cit. zák. ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného (alebo o

správnom hodnotení X.) v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch X a X požiadať o
vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

F. § 8 ods. X cit. zák. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať
za ustálený; ak ide o X., spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

F. ujme spôsobenej na zdraví sa podľa § 444 OZ jednorázovo odškodňujú bolesti a sťaženie
spoločenského uplatnenia poškodeného. G. o nároky nemajetkovej povahy, ktoré sú viazané výlučne na
osobu poškodeného. E. nároky boli pôvodne upravené vo vyhl. č. XX/XXXX Zb. o odškodňovaní bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Od 1. augusta XXXX nadobudnutím

účinnosti zák. č. XXX/XXXX Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia však
vyhl. č. XX/XXXX Zb. bola zrušená (§ 12 zák. č. XXX/XXXX Z.z.) a odškodňovanie bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia sa stali predmetom tejto novej právnej úpravy. T. právna úprava, t.j. vyhl.
č. XX/XXXX Zb. sa vzťahuje iba na odškodnenie bolesti a X., ktoré vznikli v dôsledku úrazu a iného
poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, t.j. pred 1.

augustom XXXX (XX ods. X). A. na bolestné a X. sa nepriznáva vo forme opakujúcich sa dávok, ale
jednorázovo a to na základe lekárskeho posudku (§ 7, X cit. zák.) a pri určení výšky týchto nárokov sa
vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť v lekárskom posudku ohodnotila (§ 5 ods. X cit.
zák.).Q.týchtonárokovsaurčujesumouX%zpriemernejmesačnejmzdyzamestnancavhospodárstve
X. republiky zistenej Q. úradom X. republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol

-9- XXC XXX/XXXX-XXX

nárok na ich náhradu, za X bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom
nahor. Q. na čas vzniku škody na zdraví žalobkyne, podmienky odškodnenia bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia upravuje práve zák.č. XXXXXXX Z.z..

V konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctva P.. H. P., ktorým bolo
ohodnotené bolestné žalobkyne v hodnote XXX bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia v hodnote
XX bodov. X. spoločenského uplatnenia bolo priznané za trvalé následky v podobe plošných jaziev v

rozsahu do XX cm2.
N. nesúhlasila s podaným znaleckým posudkom, pretože bodové ohodnotenie považovala za nízke,
vecné výhrady však neuvádzala. N. vykonal bodové ohodnotenie poškodenia na zdraví žalobkyne, ktoré
preukázateľne utrpela, a ako boli tieto objektivizované obsahom jej zdravotnej dokumentácie a osobným
vyšetrením znalca. N. posudok zodpovedal zásadám upraveným vyššie citovaným zák.č. XXX/XXXX

Z.z., jednotlivé poškodenia na zdraví žalobkyne boli ohodnotené v súlade so sadzbami bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia vyplývajúcich z prílohy k zákonu. W. bolo priznané za poranenie
lakťového nervu vpravo s prerušením vodivých vlákien , ranu na pravom lakti X cm, ranu na pravom lakti
X,X cm , pomliaždenie lakťového kĺbu vpravo, ranu v pravej slabine X cm, ranu na pravom stehne Xcm, ranu na pravom stehne X cm, ranu nad hlavičkou ihlice vpravo na hornej hranici bodového rozpätia.
W. ohodnotenie bolo tiež zvýšené o polovicu pre potrebu opakovaných infúzií a operačnú revíziu.
F.išloosťaženiespoločenskéhouplatnenia,ktoréznamenáodškodňovanietrvalýchnásledkovnazdraví

poškodeného, znalec konštatoval len existenciu následkov v podobe plošných jaziev po poraneniach do
XX cm2, čomu v zmysle prílohy k zákonu zodpovedá bodové ohodnotenie XX bodov.

Aj keď sa žalobkyni subjektívne javilo, že znalcom vykonané bodové ohodnotenie je nízke, znaleckým
posudkom jej bolo priznané odškodnenie práve v rozsahu ako to upravuje zákon, a ako tomu zodpovedal

charakter poškodenia zdravia žalobkyne. F. zástupkyňa žalobkyne uvádzala, že súčasťou ich žaloby je
aj nárok na náhradu tzv. inej škody podľa ustanovení E. zákonníka, ktoré ale bližšie nešpecifikovala, a
ktorú žiadala priznať za psychickú ujmu a traumu. Q. nároky v prípade škody na zdraví, vyplývajú z ust. §
444 E.. zák., a sú jednoznačne vymedzené ako nárok na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia, zákon v tomto prípade nepoužíva a nepozná pojem inej škody. F. súd nie je viazaný tým,
ako účastník právne posúdi svoj nárok, v kontexte vyjadrení žalobkyne bol tento nárok vyhodnotený

ako nárok uplatnený z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. N. ustanovený súdom, bol oprávnený
aj na pribratie konzultanta z príslušného odboru, ak by to posúdenie zdravotného stavu žalobkyne
vyžadovalo. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne ani z jej vyšetrenia neboli zistené také následky na
zdraví, ktoré by odôvodňovali psychiatrické vyšetrenie žalobkyne v spojitosti s úrazom. X. žalobkyňa
vypovedala, že po útoku psov, mala z nich strach, zle spávala, nechodievala von, bola odporúčaná aj na

psychiatrickú ambulanciu, no napokon liečbu nepodstúpila, lebo sa jej nepáčil prístup lekárky. A. po roku
a pol od úrazu sa jej stav vylepšil. Za daných okolností, keď z vyšetrenia žalobkyne ani jej zdravotných
-XX- XXC XXX/XXXX-XXX

záznamov nevyplynula potreba iných odborných vyšetrení, sama žalobkyňa odmietla psychiatrické
vyšetrenie, a svoj stav vyhodnotila ako vylepšený, súd nepovažoval za hospodárne a účelné ďalšie
znalecké dokazovanie z odboru psychiatrie.

F. určení výšky náhrady bolestného a X. súd vychádzal z bodového ohodnotenia XXX bodov určeného

znaleckým posudkom (§5 ods. X zák.č. XXX/XX Z.z.). F. ust. § 5 ods. X zák.č. XXX/XX Z.z. výška
náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Q. úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci
roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. V roku XXXX priemerná mesačná mzda predstavovala
XX.XXX,- Sk (XXX,XX €) čo činí XXX,XX Sk (X,XX€)za jeden bod. A. hodnota X bodu vychádzala z

priemernej mesačnej mzdy zamestnancov určenej v slovenských korunách, súd vypočítal výšku nároku
na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v slovenskej mene, ktorú sumu zaokrúhlil na desiatky
korún smerom nahor (§5 ods. X zák.č. XXX/XX Z.z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX) a následne
prepočítal konverzným kurzom (XX,XXX),na menu euro. A. žalobkyne tak zodpovedá sume X.XXX,XX
eur (XXX,XX Sk x XXX bodov po zaokrúhlení XX.XXX,- Sk).

V zmysle platnej právnej úpravy odškodnenie za bolesť priznané podľa znaleckého posudku nie je
možné už zvýšiť, v tejto časti bol nárok žalobkyne uplatnený v rozpore so zákonom, a nemohol jej byť
priznaný. V časti sťaženia spoločenského uplatnenia bolo znalcom zistené a priznané odškodnenie za
jazvy po poraneniach. F. § X ods. 5 zák.č. XXX/XX Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým
je uznanie invalidity, môže súd náhradu za X. zvýšiť najviac o XX%. V konaní však neboli zistené

žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
N.utrpelaúrazvovekuXXrokov,akostarobnádôchodkyňa,jejzákladnýmiaktivitamibolidomácepráce,
práca na záhradke. U. po poraneniach nemajú žiadny vplyv na jej doterajšie aktivity, trvalé poruchy
funkcie ruky neboli zistené ani odškodňované, keď podľa záverov vyšetrení úchopové funkcie ruky sa
obnovili, úchop plný, prestali neobvyklé pocity v koži, žalobkyňa udrží pero, dokáže písať, citlivosť na

malíčkovej strane predlaktia minimálne znížená. F. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, je
preto primeraná povahe následkov, ich vývoju i rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti žalobkyne
uplatniť sa v živote a spoločnosti.

F. žalobkyne na náhradu škody na zdraví spôsobenej jej konaním žalovaných v 1. a 2. rade zodpovedá

sume X.XXX,XX eur. Q. z miery zodpovednosti akou sa každý zo žalovaných podieľal na vzniku škody,
žalovaný v X.rade je povinný nahradiť žalobkyni z priznaného nároku škodu v sume XXX,XX (XX%) a
žalovaný v 2. rade vo výške X.XXX,XX eur (XX%). V rozsahu, v ktorom bol nárok žalobkyne nedôvodný,
bola žaloba zamietnutá.H. o trovách štátu vyplýva z ustanovenia § X48 ods. 1 E.. súd. por., v zmysle ktorého má štát podľa
výsledkov konania proti účastníkom právom na náhradu trov, ktoré platil, ak u nich nie sú predpoklady

na oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.

-XX- XXC XXX/XXXX-XXX

V súvislosti so znaleckým dokazovaním vznikli štátu trovy konania vo výške XXX,XX eur, k náhrade
ktorých sú povinní procesne neúspešní žalovaní, v pomere svojej zodpovednosti na vzniknutej škode
a teda procesnému úspechu resp. neúspechu v spore. N. v 1. rade je povinný na náhradu trov štátu v
rozsahu XX,XX eur a žalovaný v 2. rade v rozsahu XXX,XX eur.

F. žalobkyňa bola v konaní zo zákona oslobodená od poplatkovej povinnosti, povinnosť na zaplatenie
súdneho poplatku za návrh na začatie konania zaťažuje procesne neúspešných žalovaných (§ 2 ods.
2, zák. č. XX/XX Zb o súdnych poplatkoch). F. prílohy k zákonu č. XX/XX Zb. o súdnych poplatkov
sadzba súdneho poplatku predstavuje 6% z priznaného finančného nároku, čo činí sumu XXX,XX eur.
F. žalovaného v 1. rade na zaplatenie súdneho poplatku, odrážajúca jeho procesný výsledok v spore

predstavuje XX,XX eur a v prípade žalovaného v 2. rade zodpovedá hodnote XXX,XX eur.

A. rozhodnutie vo veci záviselo od znaleckého dokazovania a úvahy súdu, výrok o trovách konania
vyplýva z ustanovenia § 142 ods. X E.. súd. por., podľa ktorého, aj keď mal účastník v spore úspech
len čiastočný, má právo na plnú náhradu trov konania; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej

odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. F. zákon jednoznačne definuje postup
súdu pri rozhodovaní o trovách konania v prípadoch, aký bol aj predmetom tohto sporu, nie možné
postupovať podľa zásady úspešnosti v spore vychádzajúc z pomeru žalovanej a priznanej sumy, ako
sa toho dovolával žalovaný v 1. rade.
N. žalobkyne uplatnila trovy právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX eur. N. tiež náhradu preddavku na

trovy dôkazov, ktoré mali byť zložené vo výške XX eur a náhradu súdneho poplatku za podanie námietky
zaujatosti vo výške XX eur, celkovo trovy konania žalobkyne tak mali predstavovať sumu X.XXX,XX eur.
S.právnehozastúpeniazástupkyňažalobkynevyčíslilazaúkonyprávnejslužby:1.prevzatiezastúpenia,
prvá porada s klientom 6. XX. XXXX, X.podanie žaloby zo dňa 6. XX. XXXX, 3. vyjadrenie vo veci zo
dňa 1. XX. XXXX, 4. porada s klientom dňa 4. 7. XXXX, XX:XX až XX:XX, X úkony právnej služby , 5.

vyjadrenie zo dňa XX. 3. XXXX, 6. porada s klientom XX. 3. XXXX, XX:XX až XX:XX, X úkony právnej
služby, X.účasť na pojednávaní dňa XX. 3. XXXX, XX:XX-XX:XX,tri úkony právnej služby, X.porada s
klientom dňa XX. 5. XXXX, XX:XX až XX:XX,dva úkony právnej služby, X.účasť na pojednávaní dňa
XX. 5. XXXX, XX. porada s klientom XX. 6. XXXX, XX:XX-XX:XX, dva úkony právnej služby, XX. účasť
na pojednávaní dňa 1. 7. XXXX, XX:XX-XX:XX, dva úkony právnej služby, XX.porada s klientom dňa

5. 7. XXXX, XX:XX-XX:XX, dva úkony právnej služby, XX. vyjadrenie zo dňa 6. 7. XXXX, XX. porada s
klientom dňa XX. 3. XXXX, XX:XX-XX:XX, dva úkony právnej služby, XX. účasť na pojednávaní dňa XX.
3. XXXX, XX. porada s klientom dňa XX. 5. XXXX, XX:XX-XX:XX, dva úkony právnej služby, XX. podanie
odvolania XX. 5. XXXX, XX. porada s klientom dňa 4. 2. XXXX, XX:XX-XX:XX, XX. vyjadrenie - vrátenie
predvolania zo dňa 5. 2. XXXX, XX. podanie - žiadosť o zrušenie pojednávania zo dňa XX. 2. XXXX,

XX. porada s klientom zo dňa XX. 3. XXXX, XX:XX-XX:XX, XX. vznesenie námietky zaujatosti XX. 3.

-XX- XXC XXX/XXXX-XXX

XXXX, XX. porada s klientom dňa XX. 5. XXXX, XX:XX-XX:XX, dva úkony právnej služby, XX. vyjadrenie
zo dňa XX. 5. XXXX, XX. účasť na pojednávaní dňa XX. 5. XXXX.
F. posudzovaní dôvodnosti nároku žalobkyne na náhradu trov konania súd vychádzal z kritéria účelnosti
vynaložených trov a zákonnej úpravy vzťahujúcej sa k jednotlivým úkonom právnej služby. J. porady
s klientom, ich obsah a dobu trvania, zástupkyňa žalobkyne dokumentovala záznamom z porady

potvrdeným podpisom žalobkyne, pričom súd priznal odmenu za tento úkon podľa účelnosti porady,
berúc na zreteľ tiež obsah prednesov právnej zástupkyne v písomných podaniach a na pojednávaniach.X. krátil počet právnych úkonov zástupkyne za porady zo dňa XX. 5. XXXX a 5. 7. XXXX, a za účasť
na pojednávaní dňa 1. 7. XXXX. Za poradu zo dňa XX. 5. XXXX žalobkyňa uplatňovala nárok na
náhradu X úkonov právnej služby za trvanie porady od XX,XX do XX,XX hod., pričom predmetom

porady mala byť analýza doterajšieho priebehu konania, príprava na pojednávanie, príprava otázok na
svedkov. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa XX. 5. XXXX vyplýva, že k podstatným skutočnostiam sa
zástupkyňažalobkynenevedelavyjadriťstým,žeuvádzala,žesaešteporadísklientkou,klientkažiadne
otázky na svedkov nemala, pokiaľ teda porada zahŕňala prípravu na pojednávania, vzhľadom na priebeh
pojednávania za účelné možno považovať priznanie odmeny v rozsahu jedného úkonu právnej služby.

E. tak pokiaľ išlo o poradu zo dňa 5. 7. XXXX, za ktorú si uplatňovala zástupkyňa žalobkyne náhradu
za dva úkony právnej služby za čas trvania porady od XX,XX hod. do XX,XX hod., súd považoval za
zodpovedajúce účelu porady, ktorej predmetom bolo zhodnotenie znaleckého posudku a navrhovaný
ďalší postup - vypočutie znalca sa pojednávaní, priznanie odmeny len za jeden úkon právnej služby. F.
išloopojednávaniezodňaX.7.XXXX,ktorétrvaloodXX,XXhod.doXX,XXhod.,zaktorésizástupkyňa
žalobkyne žiadala náhradu za dva úkony právnej služby, v súlade s ust. § 14 ods. 1 vyhl. XXX/XX Z.z.

účinného od 1. 6. XXXX odmena patrí za každú skončenú hodinu trvania úkonu, preto zástupkyni patrí
náhrada za toto pojednávanie len za jeden úkon právnej služby.
V súlade s ustanovením § 14 ods. X vyhl. č. XXX/XX Z.z. v znení účinnom od X.X. XXXX bola krátená
výška tarifnej odmeny právnej zástupkyne za poradu zo dňa 5. 7. XXXX, XX. 5. XXXX a XX. 5. XXXX,
ktorá patrí za každú skončenú hodinu vo výške X/X-ín základnej sadzby tarifnej odmeny, čo činí XX,XX

eur za úkon právnej služby.
Q. z výšky súdom priznaného plnenia, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
zodpovedalasumeXXX,XXeur(doXX.XX.XXXXtopredstavovaloX.XXX,-Sk).N.žalobkynevsúlades
vyhláškou č. XXX/XX Z. z. o odmenách a náhradách advokátov patrí náhrada trov právneho zastúpenia
za nasledujúce právne služby: prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom 6. XX. XXXX, podanie

žaloby 6. XX. XXXX, porada s klientom zo dňa XX. 3. XXXX - dva úkony právnej služby ( predmet-
príprava na pojednávanie, otázky na svedkov), účasť na pojednávaní dňa XX. 3. XXXX - tri úkony
právnej služby, porada s klientom dňa XX. 5. XXXX - jeden úkon právnej služby (predmet príprava na
pojednávanie), účasť na pojednávaní dňa XX. 5. XXXX, účasť na pojednávaní dňa 1. 7. XXXX, porada s
klientom dňa 5. 7. XXXX jeden úkon právnej služby vo výške X/X-ín tarifnej odmeny (predmet vyjadrenie

k znaleckému posudku, ďalší postup v konaní), účasť na pojednávaní dňa XX. 3. XXXX, porada s
klientom dňa XX. 5. XXXX - dva úkony právnej služby predstavujúce X/X-iny tarifnej odmeny (predmet-
vyhodnotenie rozsudku,
-XX- XXC XXX/XXXX-XXX

porada o odvolaní), odvolanie voči rozsudku XX. 5. XXXX, porada s klientom XX. 5. XXXX - dva úkony
právnej služby X/X-iny tarifnej odmeny (rozbor uznesenia odvolacieho súdu, ďalší postup, príprava na
pojednávanie), účasť na pojednávaní XX. 5. XXXX.

V súlade s ustanovením § 16 vyhlášky č. XXX/XX Z. z. právnej zástupkyni žalobkyni patrí tiež
náhrada paušálnych výdavkov ku každému úkonu právnej služby. X. paušálnej náhrady v roku XXXX
zodpovedala hodnote X,XX eur ( XXX,- Sk), v roku XXXX predstavovala X,XX eur, v roku XXXX činila
X,XX eur, v roku XXXX zodpovedala hodnote X,XX eur a v roku XXXX sume X,XX eur.
I. tak právnej zástupkyni žalobkyni patrí právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume X.XXX,XX

eur ( rok XXXX tarif.odmena X x XXX,XX eur + pauš. náhrada X x X,XX eur; rok XXXX tarif.odmena X
x XXX,XX eur + pauš. náhrada X x X,XX eur; rok XXXX tarif.odmena X x XX,XX eur + pauš. náhrada X
x X,XX eur; rok XXXX tarif.odmena X x XXX,XX eur + X x XX,XX eur + pauš. náhrada X x X,XX eur;
rok XXXX tarif.odmena X x XXX,XX eur + X x XX,XX eur + pauš.náhrada X x X,XX eur).

N. žalobkyne nebola priznaná odmena za podanie zo dňa 1. XX. XXXX, XX. 3. XXXX, 6. 7. XXXX,
podanie - oznámenie, vrátenie predvolania zo dňa 5. 2. XXXX, podanie zo dňa XX. 2. XXXX - žiadosť
o zrušenie pojednávania, podanie zo dňa XX. 3. XXXX - vznesenie námietky zaujatosti, vyjadrenie
zo dňa XX. 5. XXXX, ktoré vyjadrenia sa nedotýkali predmetu sporu, resp. nepredstavovali účelne
realizovaný úkon, keďže išlo len o všeobecné vyjadrenia, nemajúce žiadnu právnu relevantnosť V

podaní 1. XX. XXXX uplatnenie nároku podľa nesprávneho právneho predpisu odôvodnila tým, že
ide o prípad hodný osobitného zreteľa, v podaní XX. 3. XXXX oznamuje súdu, že nemá vedomosť o
priestupkovom konaní, v podaní 6. 7. XXXX jednou vetou oznamuje čiastočný nesúhlas so závermi
znaleckého posudku, dôvody nešpecifikovala. P. podania -vyjadrenia sa netýkajú predmetu sporu, apredstavujú skôr úkony znamenajúce neúčelné predlžovanie konania, ako vrátenie predvolania, žiadosť
o zrušenie pojednávania, námietka zaujatosti.
N. žalobkyne nebola priznaná ani náhrada trov za poradu zo dňa 4. 7. XXXX, XX. 6. XXXX, XX. 3.

XXXX, 4. 2. XXXX, XX. 3. XXXX. F. dňa 4. 7. XXXX, ktorá mala trvať od XX,XX hod. do XX,XX hod., a
predmetom ktorej malo byť prejednanie veci, návrhy na vykonanie dôkazov, nedostatočné zabezpečenie
objektu, sa konala v čase, keď bolo konanie prerušené, a skutočnosti vyplývajúce z obsahu porady mali
byť prerokované so žalobkyňou už pred podaním žaloby a mali byť aj súčasťou dôkazných návrhov. A.
teda o účelný úkon právnej služby. Z rovnakých dôvodov nebola priznaná odmena ani za poradu zo

dňa XX. 6. XXXX, ktorá mala trvať od XX, XX hod do XX,XX hod., ktorej obsahom mala byť príprava
na pojednávanie, návrhy na dokazovanie, zvýšenie žalobných nárokov, príprava otázok na svedka. Na
pojednávanídňa1.7.XXXXžiadnenovénárokyuplatnenénebolianinebolinavrhnutétakédôkazy,ktoré
by už skôr nevyplynuli z priebehu konania, pričom všetky podstatné skutočnosti, mali byť prejednané
so žalobkyňou pred začatím súdneho konania. Y. neúčelnú súd vyhodnotil aj poradu s klientom zo dňa
XX. 3. XXXX, ktorá sa mala konať v čase od XX,XX hod do XX,XX hod., a ktorej predmetom mal byť

rozbor vypočutia znalca, príprava na pojednávanie, namietanie znaleckého posudku, žiadať vypracovať
kontrolný znalecký posudok, keďže zhodnotenie znaleckého posudku bolo už obsahom porady dňa 5.
7. XXXX,
-XX- XXC XXX/XXXX-XXX

pričom medzi poradou 5. 7. XXXX a poradou XX. 3. XXXX nebol vykonaný žiadny úkon právnej služby
(vyjadrenie zo dňa X. 7. XXXX nepredstavoval úkon právnej služby akceptovateľný súdom, ako je to
vyššie uvedené), preto podľa § 14 ods. 6 vyhlášky č. XXX/XX v znení účinnom od 1. 6. XXXX zástupkyni
žalobkyni ani nárok na túto poradu nepatrí. F. s klientom zo dňa 4. 2. XXXX, predmetom ktorej malo byť

zmätočné predvolanie a stanovenie ďalšieho postupu a poradu zo dňa XX. 3. XXXX, na ktorom mala
žalobkyňa informovať advokáta o skutočnosti oprávňujúcej podanie námietky a predmetom ktorej malo
byť stanovenie ďalšieho postupu, súd rovnako vyhodnotil ako neúčelné úkony právnej služby, z ktorej
nie je zrejmé, či boli robené v záujme žalobkyne. F. išlo o „ zmätočné“ predvolanie na pojednávaní, pri
vyhotovení predvolania došlo k zrejmej nesprávnosti, keď v predvolaní vyhotovenom dňa XX. XX. XXXX

bol ako termín pojednávania uvedený nesprávny rok konania pojednávania XX. 2. XXXX. O uvedenej
zrejmej nesprávnosti nemala zástupkyňa žalobkyne pochybnosti ako o tom svedčila jej reakcia, napriek
uvedenému odporučila svojej klientke neúčasť na pojednávaní dňa XX. 2. XXXX. Čo sa týka porady
o námietke zaujatosti, ak skutočnosti týkajúce sa zaujatosti sudcu boli skutočne oznámené právnej
zástupkyni žalobkyňou, právna zástupkyňa bola povinná poučiť žalobkyňu o dôvodoch pre vylúčenie

sudcu, podmienkach za ktorých možno námietku zaujatosti považovať za dôvodnú, i o následkoch pre
prípad nedôvodného uplatnenia námietky zaujatosti. N. žalobkyne v podaní, ktorým námietku zaujatosti
vzniesla, sa odvolávala na údajne priateľský vzťah konajúceho sudcu so žalovaným v 2. rade, čo
nijako nezdôvodnila, z ktorých dôvodov bola námietka zaujatosti súdom vyššie stupňa vyhodnotená ako
neopodstatnená. J. úkony sa netýkajú veci samej a nemožno ich hodnotiť ani ako úkony zabezpečujúce

účinnú ochranu záujmov klienta.
N. žalobkyne tiež žiadala náhradu preddavku na trovy dôkazov vo výške XX eur, náhradu súdneho
poplatku za námietku zaujatosti XX eur. F. na trovy dôkazu žalobkyňa neuhradila, preto jej nemôže byť
ani nahradený. F. ide o poplatok za podanie námietky zaujatosti, rovnako nie je dôvod ukladať tieto trovy
konania k náhrade žalovaným, nakoľko sa nejedná o úkon vo veci samej, a žalovaní nenesú procesnú

zodpovednosť za neúčelné procesné návrhy žalobkyne. X. zákon č. XX/XX Zb. o súdnych poplatkoch
upravuje právo na vrátenie súdneho poplatku zaplateného za námietku zaujatosti len pre prípad, že táto
bola dôvodná. A. spočívajúce v poplatkovej povinnosti za námietku zaujatosti boli zavinené žalobkyňou,
preto je povinná ich znášať.

Zo sumy trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, na ktoré žalobkyni vznikol nárok v
hodnote X.XXX,XX eur, boli žalovaní zaviazaní k ich náhrade podľa miery svojho (ne)úspechu v spore,
ktorý zodpovedá miere ich účasti na spôsobenej škode. N. v 1. rade je preto povinný nahradiť žalobkyni
trovy konania vo výške XXX,XX eur a žalovanému v 2. rade bola uložená povinnosť na náhradu trov
žalobkyne v sume X.XXX,XX eur.

N. v 1. a 2. rade si voči žalobkyni uplatnili právo na zaplatenie sumy XXX eur podľa ustanovenia §
147a E.. súd., por. F. uvedeného zákonného ustanovenia, ak súd rozhodol o odročení nariadenéhopojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil alebo je
výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako
-XX- XXC XXX/XXXX-XXX

protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie právo od neho požadovať sumu XX eur ( XXX a ods.
X E.. súd. por.).
R. zastúpený advokátom prítomným na pojednávaním, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa XXXa ods. X

na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať
sumu XXX eur.
F. nariadené na deň XX. 3. XXXX, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia žalovaných, bolo odročené
z dôvodu, že v uvedený deň krátko pred pojednávaním, zástupkyňa žalobkyne písomným podaním
vzniesla námietku zaujatosti konajúceho sudcu. O. súd v O. uznesením zo dňa XX. 4. XXXX rozhodol
o nedôvodnosti námietky. A. zaujatosti je procesným právom účastníka konania, súčasne ale platí, že

nesmie slúžiť na marenie účelu súdneho konania, ani nesmie predstavovať zneužívanie práv účastníka.
F. námietky bol údajný priateľský vzťah konajúceho sudcu a žalovaného v 2. rade, ktoré tvrdenia však
neboli nijako podložené. So zreteľom na obsah námietky, jej neodôvodnenosť, i čas uplatnenia v deň
pojednávania, je pravdepodobné, že zámerom námietky bolo zmarenie účelu súdneho konania. N.
bola zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a mala byť vyrozumená o možných následkoch

spojených s týmto procesným úkonom. Ak napriek tomu na úkone trvala, nesie zaň zodpovednosť. X.
preto ani analogicky nepoužil ust. § XXX E.. súd. por. vzťahujúceho sa k trovám konania, ako sa toho
dovolávalazástupkyňažalobkyne.Zprocesnéhohľadiska,kvalifikovanánámietkazaujatostipredstavuje
dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, avšak podľa ustanovenia § X47a ods. 1 E.. súd. por.
zaň zodpovedá sporová strana, ktorá vznik tejto situácie (odročenie pojednávania) podaním námietky

zavinila. X. preto považoval za dôvodné priznať žalovaným zastúpeným právnym zástupcom nárok na
zaplatenie sumy XXX eur, ktorý nárok si títo uplatnili priamo na pojednávaní, ako aj písomne v lehote
15 dní, od času, keď sa pojednávanie malo konať.
V zmysle § 147a ods. 6 Obč. súd. por, rozhodnutie o tomto nároku nemá vplyv na rozhodovanie o
náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie

proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-16- 18C 126/2006-377

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v a kom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /§ 205 ods.
2, 3 OSP/.