Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 10, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/24/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211219842
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:1211219842.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou vo veci žalobcu: DIGI SLOVAKIA, s.r.o.

Röntgenova 26, Bratislava, IČO: 35 701 722, v konaní zastúpený Ulianko & partners, s.r.o. so sídlom
Námestie SNP 41, Zvolen proti žalovanej: H. H. H., bytom H. A. u. XX, K., H., v konaní zastúpená JUDr.
Líviou Kňažíkovou, advokátkou so sídlom Námestie M. R. Štefánika 6, Komárno, o zaplatenie 40 774,-
eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 40.774,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 40.774,- eur od 15.7.2010 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3 838,89 eur
ako aj náhradu iných trov vo výške 2.446,- eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 11.11.2010 domáhal zaplatenia sumy 40.774,- eur s 9%
úrokom z omeškania ročne od 15.7.2010 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaná ako konateľ žalobcu dňa
7.10.2005 uzatvorila sama so sebou pracovnú zmluvu s tým, že deň nástupu do práce bol dohodnutý
na 10.10.2005, druhom práce bol výkonný generálny riaditeľ spoločnosti a miestom výkonu práce bola
Bratislava. K uvedenej pracovnej zmluve bol dňa 1.9.2006 uzavretý dodatok č. 1, dňa 30.6.2008 bol

uzavretý dodatok č. 2 a dňa 11.8.2008 bol uzavretý dodatok č. 3. Rozhodnutím jediného spoločníka
žalobcu z 12.7.2010 bolo rozhodnuté o odvolaní žalovanej z funkcie konateľa žalobcu, ktoré rozhodnutie
bolo žalovanej oznámené dňa 13.7.2010. Žalovaná dňa 13.7.2010 uzavrela v mene žalobcu sama
so sebou ako zamestnancom žalobcu dohodu o skončení pracovného pomeru založeného pracovnou
zmluvou z 7.10.2005, a to dňom 12.7.2010 a zároveň si dojednala odstupné vo výške 50 388,36 eur. Dňa
14.7.2010,tedavčasekeďžalovanánebolasožalobcomvžiadnomprávnomvzťahu,vykonalažalovaná
z účtu žalobcu dva po sebe nasledujúce prevody vo výške 37.000,- eur a 3.774,- eur, pričom v oboch

prípadoch bola ona príjemcom peňažných prostriedkov. V dôsledku uvedeného došlo k bezdôvodnému
obohateniu žalovanej na úkor žalobcu.

Súd popri prednesoch právnych zástupcov účastníkov konania vykonal vo veci dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa pridržiava písomného návrhu vo veci, ktorý odvodzuje

z absolútne neplatného dojednania o odstupnom v dohode o rozviazaní pracovného pomeru žalovanej
u žalobcu s poukazom na § 22 ods. 2 OZ, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého
sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Nie je zrejmé koho záujmy žalovaná dohodnutím odstupného
pri rozviazaní svojho pracovného pomeru zastupovala. Jej pracovná zmluva ako generálnej riaditeľkynebola ani schválená spoločníkom žalobcu podľa § 7 ods. 3 Zákonníka práce. V danom prípade dohodu
o odstupnom uzavrela žalovaná sama so sebou, keď na jednej strane vystupovala ako štatutárny
zástupca žalobcu - konateľ a na druhej strane ako zamestnankyňa žalobcu. Bola to žalovaná, ktorá

dala príkaz na prevod sumy 37.000,- eur a sumy 3.774,- eur z účtu žalobcu v prospech účtu, na ktorý
žalobca 5 rokov poukazoval peňažné náležitosti žalovanej. V súvislosti s účinnosťou odvolania z funkcie
konateľa poukázal na všeobecnú úpravu podľa Obchodného zákonníka. Poprel existenciu pracovného
poriadku žalobcu, s výnimkou vnútorného poriadku pre zamestnancov Call Centra žalobcu.

Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s návrhom žalobcu nesúhlasila. Poukázala na
skutočnosť, že dňa 13.7.2010 bol rozviazaný pracovný pomer aj s ďalšími zamestnancami žalobcu,
ktorým bolo vyplatené odstupné. Navrhla vykonať dokazovanie oboznámením pracovného poriadku
žalobcu, ale aj daňovým priznaním žalobcu za II. štvrťrok 2010, resp. jún 2010, ktoré boli podpísané
žalovanou ako konateľkou žalobcu. Poprela, že by jej bolo dňa 13.7.2010 doručené uznesenie jediného
spoločníka žalobcu o odvolaní z funkcie konateľa. Navrhla vypočuť vo veci R. L., ktorý bol štatutárom

jediného spoločníka žalobcu a na príkaz ktorého bola uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru
so žalovanou. Taktiež navrhla vykonať dôkaz oboznámením so spoločenskou zmluvou žalobcu za
účelom zistenia, či v nej boli upravené obmedzenia pre konateľa žalobcu

Právny zástupca žalobcu v súvislosti s daňovým priznaním žalobcu k dani z pridanej hodnoty uviedol,

že toto bolo podpísané zamestnankyňou žalobcu pani E. S., pričom v daňovom priznaní bola za osobu
oprávnenú konať za žalobcu označená žalovaná, a to z dôvodu, že žalobca nechcel zmiasť daňový
úrad, keď v obchodnom registri ešte nebola vykonaná zmena štatutára žalobcu. Uviedol, že konateľom
jediného spoločníka žalobcu bol pán A. L., preto je bezvýznamné, tvrdenie žalovanej, že dohodu o
odstupnom žalovaná uzavrela na pokyn R. L..

Z výpisu z obchodného registra žalobcu mal súd za preukázané, že žalobca je od 29.4.2006 zapísaný
v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I pod obchodným menom DIGI SLOVAKIA, s.r.o., keď
od 17.6.1997 do 30.7.2001 bol zapísaný pod obchodným menom DABCO, s.r.o. a od 31.7.2001 do
28.4.2006 bol zapísaný pod obchodným menom SLOVAKIA CABLE COMPANY, s.r.o.. Od 11.3.2006
je jediným spoločníkom žalobcu RCS & RDS SA so sídlom v Bukurešti. Žalovaná bola zapísaná

ako konateľ žalobcu od 22.10.2005 do 28.7.2010, pričom funkcia konateľa jej vznikla 21.3.2005
a skončila 12.7.2010, keď jediný spoločník žalobcu dňa 12.7.2010 uznesením schválil odvolanie
žalovanej z funkcie konateľa žalobcu. Súčasne schválil vymenovanie do funkcie konateľky a generálnej
riaditeľky spoločnosti pani A. G.-H. a súčasne schválil, aby sa odovzdanie a preberanie hospodárenia
medzi bývalým konateľom a novovymenovaným konateľom, spolu s hlásením o hospodárení bývalým

konateľom, uskutočnilo v čo najkratšom termíne, najviac do 15 dní od tohto rozhodnutia.

Žalovaná uvedené rozhodnutie jediného spoločníka žalobcu napadla, v postavení žalobkyne, žalobou
o určenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka z 12.7.2010, ktorá žaloba bola dňa 8.10.2010
doručená Krajskému súdu v Bratislave. Podľa obsahu uvedenej žaloby sa žalovaná o rozhodnutí

jediného spoločníka z 12.7.2010 dozvedela dňa 13.7.2010. Konanie o uvedenom žalobnom návrhu
žalovanej bolouznesenímOkresnéhosúduBratislava(V)č.k.23Cb280/2010-50z14.2.2012zastavené
z dôvodu späťvzatia žalobného návrhu žalovanou v procesnom postavení žalobcu.

Dňa 7.10.2005 spoločnosť Slovakia Cable Company, s.r.o. zastúpená žalovanou, ako konateľkou

spoločnosti na strane jednej a žalovaná na strane druhej uzavreli pracovnú zmluvu na dobu určitú
do 31.8.2006, s dňom nástupu do práce 10.10.2005 a druhom práce: výkonný generálny riaditeľ
spoločnosti s tým, že miestom výkonu práce je Bratislava, podľa pracovného povolenia ku dňu
1.10.2005. Dodatkom k pracovnej zmluve č. 1, ktorý dňa 1.9.2006 uzavrel žalobca, už pod obchodným
menom DIGI SLOVAKIA, s.r.o., zastúpený žalovanou na strane jednej so žalovanou na strane druhej

bola s účinnosťou od 1.9.2006 dojednaná zmena pracovnej zmluvy žalovanej z 1.6.2005 tak, že jej
pracovný pomer sa dojednáva na dobu neurčitú. Dodatkom k pracovnej zmluve č. 2, ktorý dňa
30.6.2008 uzavrel žalobca zastúpený žalovanou na strane jednej so žalovanou na strane druhej bola
s účinnosťou od 1.7.2008 dojednaná zmena pracovnej zmluvy žalovanej z 1.10.2005 tak, že zmluvné
strany sa dohodli na mesačnej mzde (brutto) vo výške 126 500,- Sk. Dňa 11.8.2008 uzavrel žalobca

zastúpený žalovanou na strane jednej so žalovanou na strane druhej Dohodu o zmene pracovných
podmienok k Pracovnej zmluve z 1.10.2005 - Dodatok č. 3. Dňa 12.7.2010 uzavrel žalobca zastúpený
žalovanou ako zamestnávateľ na strane jednej so žalovanou ako zamestnancom na strane druhej
Dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce, podľa ktorej zamestnanec nazáklade pracovnej zmluvy z 1.6.2005 vykonáva u zamestnávateľa prácu ako konateľ. Zmluvné strany sa
dohodlinaskončenípracovnéhopomeruzamestnancadohodou,bezuvedeniadôvodu,tak,žepracovný
pomer zamestnanca sa končí 12.7.2010.Zmluvné strany sa dohodli na odstupnom v celkovej výške

50.388,36 eur, ktoré zamestnávateľ uhradí zamestnancovi v riadnom najbližšom výplatnom termíne.

Podľa pohybu na účte žalobcu, dňa 14.7.2010 bol realizovaný prevod sumy 3.774,- eur z jeho účtu
v prospech účtu č. XXXXXXXXXX v V. banke ako aj prevod sumy 37.000,- eur v prospech účtu č.
XXXXXXXXXX v V. banke. Podľa oznámenia V. banka, a.s. z 21.2.2013 oba prevody boli realizované

na bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX patriaci žalovanej.

V danom prípade ani jeden z účastníkov konania netvrdil, že by žalobca dňa 1.6.2005 uzavrel so
žalovanou pracovnú zmluvu na druh práce konateľ a ani vykonaným dokazovaním nebola preukázaná
existencia takejto pracovnej zmluvy. Pracovná zmluva, ktorej účelom by bol vznik takého pracovného
pomeru žalovanej u žalobcu, ktorého náplňou by bol výkon činnosti konateľa ako štatutárneho orgánu

spoločnosti s ručením obmedzeným, by sa svojim obsahom a účelom priečila zákonu (§ 133 ods. 4
Obchodného zákonníka), a preto by bola absolútne neplatná podľa § 39 OZ v spojení s § 1 ods. 2
Zákonníka práce (ZP). Na základe takejto pracovnej zmluvy by medzi účastníkmi konania nemohol
vzniknúť platný pracovný pomer.

Podľa ustálenej judikatúry súdov činnosť štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným
nevykonáva fyzická osoba v pracovnom pomere. Výkon funkcie konateľa ako štatutárneho orgánu
spoločnosti nie je druhom práce v zmysle § 29 ods. 1 písm. a/ ZP a vznik a zánik tohto právneho
vzťahu nie je upravený pracovnoprávnymi predpismi. Nie je síce vylúčené, aby spoločnosť s ručením
obmedzeným ako zamestnávateľ, zastúpená konateľom spoločnosti s poukazom na § 9 ods. 1 veta

prvá ZP, uzavrela zmluvu (dohodu), pri ktorej druhou zmluvnou stranou je sám tento konateľ ako fyzická
osoba. Obchodný zákonník v § 132 ods. 2 s takouto skutočnosťou i výslovne počíta. V takom prípade
však treba skúmať, či pri právnom úkone nedochádza k stretu záujmov medzi spoločnosťou s ručením
obmedzeným ako zamestnávateľom na strane jednej a jej štatutárnym orgánom ako zamestnancom na
strane druhej. Zákonník práce nemá v tomto smere výslovnú úpravu, ale s poukazom na § 1 ods. 4 ZP

sa na rozpor záujmov aplikujú ustanovenia všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, kam nepochybne
patrí aj § 22 ods. 2 OZ.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že dohoda o odstupnom vo výške 50.388,36 eur, dojednaná v dohode o rozviazaní
pracovného pomeru žalovanej ako konateľky žalobcu, z 13.7.2010 je neplatná, súd sa s týmto názorom

žalobcu stotožňuje, keďže neplatný pracovný pomer žalovanej na druh práce konateľ spoločnosti
nemožno skončiť platnou dohodou o rozviazaní pracovného pomeru žalovanej ako konateľky žalobcu.
Potom, v súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru žalovanej ako konateľky žalobcu dohodou z
13.7.2010 nebolo možné platne dohodnúť výplatu odstupného pre žalovanú ako zamestnanca vo výške
50.388,36 eur, najmä keď ustanovenie § 76 ods. 1 ZP v znení účinnom do 31.8.2011 kogentne upravuje

poskytnutie odstupného zamestnancovi pri rozviazaní pracovného pomeru z dôvodu uvedeného v § 63
ods. l písm. a) alebo b) ZP v citovanom znení alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj
zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V danom
prípade však v dohode o rozviazaní pracovného pomeru žalovanej ako konateľky so žalobcom nebol
taký dôvod rozviazania pracovného pomeru uvedený. Súd zastáva názor, že pri dohode o odstupnom

je vylúčená autonómia účastníkov pracovnoprávneho vzťahu o nároku na výplatu odstupného v ďalších
prípadoch, teda z iných dôvodov, než ktoré sú zákonom určené, až na výšku odstupného. Súd
poznamenáva, že podľa úpravy účinnej od 1.1.2013 (§ 76 ods. 7 ZP) už zamestnávateľ môže poskytnúť
zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2 (§ 76 ZP), avšak táto právna
úprava na danú vec nedopadá.

V danom prípade dohodou o odstupnom, ktorú dňa 13.7.2010 uzavrel žalobca zastúpený žalovanou
ako konateľom na strane jednej so žalovanou ako zamestnancom na strane druhej ako súčasti dohody
o rozviazaní pracovného pomeru žalovanej ako konateľky žalobcu so žalobcom, došlo nepochybne
aj k stretu záujmov žalovanej ako konateľa žalobcu - zamestnávateľa so záujmami žalovanej ako

zamestnankyne žalobcu. Rozdielnosť záujmov zamestnávateľa a zamestnanca je daná už tým, že chcú
uzavrieť dohodu pre seba čo najvýhodnejšie, a preto je vylúčené, aby žalovaná pri uzatváraní dohody
o odstupnom súčasne hájila svoje záujmy ako zamestnanca a záujmy žalobcu ako zamestnávateľa. V
prípadoch zastúpenia, konanie v rozpore záujmov upravuje ustanovenie § 22 ods. 2 OZ, podľa ktoréhozastupovaťinéhonemôžeten,kohozáujmysúvrozporesozáujmamizastúpeného.Občianskyzákonník
konanie zástupcu v rozpore záujmov výslovne zakazuje. Porušenie tohto zákazu má za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Aj keď štatutárny orgán právnickej osoby nie je jej zástupcom,

lebo konanie štatutárneho orgánu je konaním samotnej právnickej osoby, uvedené ustanovenie OZ
je analogicky použiteľné aj na daný prípad. Navyše, § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka okrem
iného ukladá konateľovi povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade so
záujmami spoločnosti, a neuprednostňovať svoje záujmy. Keďže žalovaná bola v súlade s § 125 ods.
1 písm. f/ Obchodného zákonníka s prihliadnutím na § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka z funkcie

konateľa žalobcu odvolaná rozhodnutím jediného spoločníka žalobcu dňa 12.7.2010, dňa 13.7.2010
nemohla už ako konateľ žalobcu dohodou o odstupnom zaviazať žalobcu na výplatu odstupného vo
výške 50.388,36 eur vo svoj prospech, ako zamestnanca - konateľa - s ktorým mal byť rozviazaný
pracovný pomer dohodou. Žalovaná nepochybne dňa 13.7.2010 vedela o svojom odvolaní, keďže to
uviedla aj vo svojom žalobnom návrhu z 6.10.2010, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti rozhodnutia
jediného spoločníka žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd peňažný nárok žalobcu neposudzoval podľa §

135a ods. 2 Obchodného zákonníka.

V danom prípade žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že dohoda o jej nároku na odstupné vo výške
50.388,36 eur ako zamestnanca žalobcu na výkon práce konateľa je v záujme žalobcu. Súd nevykonal
dôkaz navrhnutý žalovanou z dôvodu, že táto v konaní nepreukázala, že by ňou navrhnutý svedok

R. L. bol štatutárom jediného spoločníka žalobcu, najmä keď uznesenie jediného spoločníka žalobcu
z 12.7.2010 vyhlásil za spoločnosť RCS & RDS SA, so sídlom v Bukurešti jej konateľ A. L.. Pokiaľ
aj R. L. bol finančným riaditeľom jediného spoločníka žalobcu, ako to uviedla právna zástupkyňa
žalobcuvzáverečnomnávrhu,súdvýsluchtohtosvedkanepovažovalzaúčelný,najmäkeďanižalovaná
nepozná adresu jeho aktuálneho pobytu. Finančný riaditeľ jediného spoločníka žalobcu nie je ani

orgánom žalobcu a na rozdiel od konateľa ani nemá právomoci jediného spoločníka žalobcu pri výkone
pôsobnosti valného zhromaždenia. Preto nemá oprávnenie dávať pokyny v súvislosti s rozviazaním
pracovného pomeru žalovanej so žalobcom dohodou. Z uvedeného dôvodu je vylúčené, aby žalovaná
bola na uzavretie dohody o odstupnom účinne poverená R. L., a tak s poukazom na § 10 ods. 2 ZP
v znení účinnom do 31.8.2011 tento úkon žalobcu, ako zamestnávateľa žalovanej, nezaväzoval, keď

žalovaná vedela, že prekračuje svoje oprávnenie. Za právne významnú pre danú vec súd nepovažoval
ani spoločenskú zmluvu žalobcu, najmä keď žalovaná dňa 13.7.2010 už nebola konateľkou žalobcu,.
Preto súd nevykonal ani dôkaz oboznámením sa s toto zmluvou, keďže jediný spoločník žalobcu dňa
12.7.2010 rozhodol nielen o odvolaní žalovanej z funkcie konateľa, ale súčasne schválil do tejto funkcie
ďalšiu osobu. Za právne bezvýznamné súd v danom prípade považoval tvrdenie žalovanej o rozviazaní

pracovných pomerov zamestnancov žalobcu dňa 13.7.2010 s dohodnutím odstupného, najmä keď
konštatoval, že konateľ žalobcu nie je zamestnancom žalobcu, a preto žalobcovi ako zamestnávateľovi
nevznikla povinnosť vyplatiť konateľovi ako zamestnancovi odstupné z dôvodu rozviazania pracovného
pomeru „konateľa“ (dohodou). Z uvedeného dôvodu je vylúčená diskriminácia žalovanej v súvislosti s
popretím jej nároku na odstupné žalobcom.

Zo všetkých uvedených dôvodov a v ich vzájomných súvislostiach súd návrh žalobcu považoval za
dôvodný, keď dospel k záveru, že dohoda o odstupnom z 13.7.2010 je neplatným právnym úkonom
podľa § 39 ods. 1 OZ, lebo svojim účelom a obsahom nielen odporuje zákonu (§ 76 ods. 1 ZP), ale
vzhľadom na stret záujmov (§ 22 ods. 2 OZ) sa aj prieči dobrým mravom, aby žalovaná ako štatutár

žalobcu tohto zaviazala na vyplatenie odstupného v jej prospech ako zamestnanca vykonávajúceho
druh práce: konateľ, s ktorým žalobca mal rozviazať neplatný pracovný pomer dohodou, bez uvedenia
dôvodu. S poukazom na uvedené žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa § 451 ods. 2 OZ plnením z neplatného právneho úkonu (dohoda o odstupnom z 13.7.2010).
Pokiaľ v danom prípade žalovaná, ako to vyplýva z oznámenia Tatra banka, a.s., previedla finančné

prostriedky z účtu žalobcu v úhrnnej výške 40.774,- eur (37.000,- eur + 3.774,- eur) dňa 14.7.2010 na
svoj účet založený v Tatrabanke, prijatím tejto sumy sa bezdôvodne obohatila a v súlade s § 451 ods.
1 OZ, § 456 OZ jej vznikla povinnosť toto bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi. Z dôvodu absencie
pracovnoprávneho vzťahu žalobcu so žalovanou na výkon funkcie konateľa žalobcu žalovanou, súd
nárok žalobcu neposudzoval podľa § 222 ZP.

Žalobca sa domáhal aj zaplatenia 9 % úroku z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 15.7.2010. Súd
vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná prijatím peňažných prostriedkov žalobcu vo
výške 40.774,- eur získala bezdôvodné obohatenie, ktoré mala povinnosť vydať žalobcovi hneď dňa14.7.2010. Pokiaľ tak neurobila dňom 15.7.2010 sa dostala do omeškania s plnením. Potom žalobcovi,
s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na
úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 15.7.2010 bola 1%, a tak žalobcovi vznikol nárok na
úrok z omeškania v žalovanom rozsahu.

Súd s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. žalovanú, ako neúspešného účastníka konania, zaviazal aj
na náhradu trov v konaní úspešného žalobcu, ktorá pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia

podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a náhrady iných trov konania. Za 1 úkon právnej pomoci z tarifnej
hodnoty40774,-eurpredstavujetarifnáodmenaadvokátasumu506,21eur.Vdanomprípadesiadvokát
žalobcu vyúčtoval 6 úkonov právnej pomoci, z ktorých súd za účelné považoval 5 úkonov právnej služby
(prevzatie zastúpenia z 29.9.2010, písomné podanie z 3.11.2010, účasť na pojednávaní dňa 20.11.2012,
26.3.2013 a 10.5.2013) po 506,21 eur a v súvislosti s týmito úkonmi právny zástupca žalobcu dôvodne
vyčíslil aj 2 x režijný paušál po 7,21 eur, 1 x 7,63 a 2 x po 7,81 eur, ako aj 20% DPH (513,74 eur).

Súd písomné podanie žalobcu z 3.12.2012 nepovažoval za účelný úkon, keďže v ňom žalobca zhrnul
tvrdenia zo žalobného návrhu a predložil doklad o vklade hotovosti vo výške 0,50 eur na účet žalovanej,
ktorý dôkaz nepochybne žalobca mohol predložiť v prílohe žalobného návrhu. Právny zástupca žalobcu
dôvodne vyčíslil aj trovy v podobe nároku na stratu času cestou na pojednávanie dňa 20.11.2012 na
trase B. - F. a späť za celkovo 16 polhodín po 12,71 eur, spolu vo výške 101,68 eur plus 20% DPH,

v úhrnnej výške 122,02 eur a za stratu času cestou na pojednávanie dňa 26.3.2013 a 10.5.2013 na
trase B. - F. a späť za celkovo 2 x 16 polhodín po 13,01 eur, spolu vo výške 208,16 eur plus 20%
DPH, v úhrnnej výške 249,79. Obdobne aj cestovné výdavky na trase B. - F. a späť v dňoch 20.11.2012,
26.3.2013 a 10.5.2013 v dĺžke 320 km pri jednej obojsmernej ceste, úhrnom 960 km (3x320) motorovým
vozidlom Y. V. U.: B.. L., pri spotrebe 10,7/100 km a priemernej cene motorovej nafty 1,41 €/l v úhrnnej

výške 384,62 eur /(960 x 0,183) + [(10,7 : 100) x (960 x 1,41)] = 175,68 + 144,84 = 320,52 eur plus
20% DPH (64,10)/. Potom trovy právneho zastúpenia predstavujú celkovo sumu 3 838,89 eur a iné
trovy konania titulom súdneho poplatku za návrh predstavujú sumu 2.446,- eur. Náhrada trov konania
je podľa § 149 ods. 1 O.s.p. splatná na účet právneho zástupcu žalobcu označený č. XXXXXXXXXX/
XXXX, VS: XXXXXXX, v O., a.s., pobočka B..

Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.