Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Radoslav Svitana, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 6C/335/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811217236
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2013:3811217236.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD.,

v právnej veci navrhovateľa: P.. F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, W. A. W., v konaní
zastúpeného advokátom Pavlom Trnkom, Novomeského 1322/16, Bánovce nad Bebravou, proti
odporkyni: P.. P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, J., v konaní zastúpenej advokátom
JUDr. Petrom Ďurmekom, Radlinského 678/1, Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 1 609,70 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne za obdobie od 14.08.2009
do 13.10.2009 z a s t a v u j e .

II. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 609,70 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne od 14.10.2009 do zaplatenia.

III. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov
konania vo výške 475,60 eur (z toho 96,50 eur ako náhradu za zaplatený súdny poplatok a 379,10 eur
ako náhradu trov právneho zastúpenia).

IV. Súd p o v o ľ u j e odporkyni uhrádzať uvedené plnenie v splátkach po 65 eur mesačne na istinu
s príslušenstvom (výrok II.) a 15 eur mesačne na náhradu trov konania (výrok III.), splatných vždy k 15.
dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Neuhradením čo i
len jednej splátky riadne a včas sa stáva zročným celé plnenie.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 14.10.2011 domáhal, aby súd uložil odporkyni zaplatiť

navrhovateľovi sumu 1 609,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 14.8.2009
do zaplatenia a nahradiť zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil
tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 3.5.2011 v spojení s dodatkom č. 1
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.7.2011 nadobudol navrhovateľ ako postupník od postupcu
P.. P. W., nar. X.X.XXXX, pohľadávku vo výške 1609,70 eur, ktorú mal postupca voči odporkyni z
titulu bezúročnej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 13.8.2008 s dátumom jej splatnosti dňa 13.8.2009.
Predmetná pohľadávka bola na navrhovateľa ako postupníka postúpená vrátane príslušenstva.

Postúpenie pohľadávky oznámil postupca odporkyni listom zo dňa 27.5.2011. Listom z toho istého dňa
navrhovateľ vyzval odporkyňu, aby mu predmetnú pohľadávku uhradila v lehote do 10.6.2011. Nakoľko
si odporkyňa svoj záväzok v stanovenej lehote nesplnila, navrhovateľ ju prostredníctvom právnehozástupcu opätovne vyzval na úhradu pohľadávky listom zo dňa 9.8.2011. Odporkyňa si svoj záväzok
nesplnila.

Súd vydal dňa 2.1.2012 platobný rozkaz, proti ktorému podala odporkyňa včas odpor. V odpore uviedla,

že si od P.. P. W. žalovanú sumu ani iné peniaze nikdy nepožičala, ani ho o žiadne peniaze nežiadala.
Žalovanú sumu 1609,70 eur si od P.. P. W., svojho synovca, požičal jej bývalý manžel, P.. G. W.. Išlo o
sumu 50 000 Sk, bolo to počas existencie ich manželstva. Jej manželstvo s P.. G. W. trvalo v období
od 29.4.2000 do 25.2.2011, kedy bolo právoplatne rozvedené. P.. G. W. si požičal z jej výslovným
nesúhlasom. Keď mu P.. P. W. peniaze odovzdával, odporkyňa bola prítomná, bolo to u nich doma.

Konkrétne použitie daných peňazí zo strany bývalého manžela nepreverovala. Pokiaľ ide o termín
splatnosti žalovanej istiny uvedený v žalobe, nie je jej známe, že by si bývalý manžel s P.. P. W. dohodol
nejaký konkrétny dátum vrátenia požičanej sumy, podľa jej vedomostí mal peniaze vrátiť „tak ako sa mu
bude dať“. Odporkyňa ďalej uviedla, že ide výlučne o dlh jej bývalého manžela. Je pravdou, že v zime
2010 sa stretla s P.. P. W. a povedala mu, že je ochotná splatiť polovicu daných peňazí, nakoľko si bola
vedomá, že k požičaniu došlo počas manželstva. Na základe toho dňa 7.12.2010 poukázala na účet P..

P. W. sumu 30 eur a dňa 14.1.2011 sumu 20 eur. K ďalším splátkam nedošlo, lebo P.. P. W. jej povedal,
že pohľadávku postúpil otcovi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, svedkov P.. G. W., P.. P. W. a W. T.,
ako aj oboznámením listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, a to: zmluva o postúpení
pohľadávky z 3.5.2011, dodatok č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky z 25.7.2011, oznámenie o

postúpenípohľadávkyz27.5.2011,výzvanasplneniezáväzkuz27.5.2011,výzvanaúhradupohľadávky
z 9.8.2011, doručenka z 10.8.2011, žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov z 9.3.2012, výpis z účtu
odporkyne vo VÚB banke, vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka, rozsudok Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3C/73/2009-154 o rozvode zo dňa 10.01.2011.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 26.2.2013 uviedol, že jeho syn P. požičal odporkyni a jej manželovi 50

000 Sk, bolo to na jeseň 2008. Táto pôžička súvisela so stavbou ich rodinného domu. Boli pri tom všetci
traja, odporkyňa s manželom a jeho syn P.. Niekedy na jeseň 2010 alebo 2011 sa navrhovateľ stretol
s odporkyňou a snažil sa ju presvedčiť, aby sa s bývalým manželom nejako dohodla, ona mu vtedy
povedala, že je ochotná vrátiť svoju polovicu a následne poslala jeho synovi na účet nejaké splátky.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že si nikdy nebola žiadať pôžičku od P. W.. V ich domácnosti o

všetkých finančných záležitostiach vrátane bežných výdavkov rozhodovali jej bývalý manžel, nemohla
sa k tomu vyjadriť. Nesúhlasila s tým, aby sa zadlžovali. Jej bývalý manžel vedel, že s tým nesúhlasí.
Peniaze boli požičané vyslovene s jej nesúhlasom. Pri ich odovzdávaní bola prítomná, preberal ich jej
manžel. To, či peniaze použil na zatepľovanie domu, nepreverovala. Je pravda, že P. W. poslala na
účet splátky pôžičky, lebo jej bolo nepríjemné, keď jej hovoril, že jej bývalý manžel sa plateniu vyhýba.

Povedala, že svoju polovicu zaplatí, lebo si myslela, že keď pôžička vznikla počas manželstva, tak za ňu
zodpovedá. Až neskôr sa dozvedela, že to tak nemusí byť. Na otázku, či hovorila navrhovateľovi, že ona
s tou pôžičkou nič nemá, že to nie je jej pôžička, odporkyňa uviedla, že nehovorila ani tak, ani tak. Na
otázku, kedy P. W. odovzdali jej manželovi peniaze, odporkyňa uviedla, že presný dátum si nepamätá,
ale mohlo to byť na jeseň 2008.

Na pojednávaní dňa 9.4.2013 svedok P.. G. W., brat navrhovateľa a bývalý manžel odporkyne, uviedol,
že účelom pôžičky bolo dokončenie vonkajšej fasády rodinného domu. Spýtal sa svojho synovca P. W., či
jeochotnýimpožičaťpeniaze,onpovedal,žebytonemalbyťproblém.Informovalotomsvojumanželku,
ona sa ho pýtala, ako chce peniaze vrátiť, on jej povedal, že z výplaty a odmien. P. W. doniesol peniaze v
obálke k nim domov, sedeli v obývačke všetci traja, keď im ich odovzdával. P. doniesol peniaze, prerátali

ich, poďakovali sa mu a povedali, že pôžičku vrátia do roka alebo aj skôr, ak sa bude dať. Neboli tam
žiadne prejavy nevôle. Jeho bývalá manželka musela vedieť, na aký účel sa peniaze použili, lebo asi
po týždni po požičaní peňazí sa začala robiť fasáda domu. Na otázku, kedy došlo k pôžičke, svedok
uviedol,žetobolonajeseň2008,asivoktóbri.Naotázku,ktovichdomácnostirozhodovaloofinančných
záležitostiach, svedok uviedol, že rozhodovali spoločne, mali dva spoločné účty, ku ktorým mala jeho

manželka podpisový vzor aj platobné karty.Svedok P.. P. W., syn navrhovateľa, uviedol, že pôžičku dával odporkyni a jej bývalému manželovi na
jeseň 2008, peniaze im priniesol do domu a odovzdal ich v obálke. Bola medzi nimi ústna dohoda, že
pôžičku vrátia do roka, prípadne aj skôr, ak budú môcť. Keď sa začali ich osobné problémy, každému z

nich navrhoval možnosť splácať v splátkach. Boli mu uhradené dve splátky, 20 a 30 eur. S požiadavkou
na pôžičku prišiel G. W., odporkyňa nemala nijaké výhrady k pôžičke. Peniaze položil na stôl, boli pri
tom všetci traja. Odporkyňa ani neskôr nenamietala, že sa jej pôžička netýka. Na otázku, kedy došlo k
požičaniu peňazí, svedok uviedol, že podľa jeho záznamov to bolo 13. októbra 2008. S odporkyňou sa
stretol neskôr ešte dvakrát, pôžičku nikdy nepoprela, hovorili spolu o možnosti splátok.

Svedkyňa W. T., matka odporkyne, uviedla že o pôžičke jej povedal navrhovateľ, keď ju stretol na ulici.

On išiel autom, zastavil pri nej a povedal, že bude od nich vymáhať pôžičku, ktorú dal jeho syn G.. Potom
jej G. W. povedal, že tie peniaze si od P. požičal, ale jej dcéra sa o tom dozvedela. Dcéra jej povedala,
že si nechcela požičať, že Ivan tie peniaze použil vraj na stavbu, ale ona sama nevie, na čo.

Na pojednávaní dňa 9.4.2013 navrhovateľ vzal návrh späť v časti úroku z omeškania za obdobie od
14.8.2009 do 13.10.2009. Právny zástupca odporkyne s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil. Súd

preto v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) v tejto časti zastavil
konanie.

Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav: Právny predchodca navrhovateľa, P.. P. W.
požičal P.. G. W. a odporkyni počas trvania ich manželstva sumu 50 000 Sk (1659,70 eur). Pokiaľ
ide dátum, kedy došlo k tejto pôžičke, P.. P. W. v procesnom postavení svedka uviedol, že to bolo

dňa 13.10.2008. Odporkyňa a svedok P.. G. W. vo výpovediach potvrdili, že k pôžičke došlo na jeseň
2008, preto súd považoval za preukázané, že k požičaniu peňazí skutočne došlo tak ako uviedol
svedok P.. P. W. 13.10.2008. Pokiaľ ide o dátum splatnosti pôžičky, navrhovateľ, P.. P. W. a P.. G.
W. zhodne uviedli, že pôžička mala byť splatená do jedného roka, podľa možnosti aj skôr. Aj keď
odporkyňa tvrdila, že tomu tak nebolo, súd sa stotožnil s tvrdením, ktoré potvrdili v pozícii svedka dve z

troch osôb, ktoré boli priamo pri odovzdávaní peňazí, teda že pri ústnom uzatváraní zmluvy o pôžičke
došlo aj k dohode o jej vrátení do jedného roka od uzavretia zmluvy a odovzdania peňazí. Odporkyňa
vrátila právnemu predchodcovi navrhovateľa spolu 50 eur. Právny predchodca navrhovateľa zmluvou
o postúpení pohľadávky z 3.5.2011 v znení dodatku č. 1 z 25.7.2011 postúpil svoju pohľadávku voči
odporkyni na navrhovateľa, o čom odporkyňu upovedomil listom z 27.5.2011.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od

ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh

je dôvodný. Medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou došlo k uzavretiu ústnej zmluvy
o pôžičke a k odovzdaniu predmetu pôžičky, hotovosti vo výške 50 000 Sk. Zákon na platnosť zmluvy
o pôžičke nevyžaduje písomnú formu, postačuje, že medzi zmluvnými stranami došlo dohode o jej
podstatnom obsahu na základe ich konkludentného prejavu vôle. Uvedené skutočnosti, ako aj výšku
požičanej sumy mal súd za ustálené zo zhodných tvrdení navrhovateľa a odporkyne aj z výpovedí

svedkov P.. G. W. a P.. P. W.O..

Ako už bolo uvedené vyššie, súd považoval za preukázané aj to, že súčasťou ústnej zmluvy o pôžičke
bola aj dohoda o jej splatnosti do jedného roka, ako uviedli svedkovia P.. G. W. a P.. P. W., keďže išlo
o výpovede svedkov, ktorí boli priamo prítomní pri odovzdávaní predmetu pôžičky a dohadovaní jej
podmienok a okrem nich a odporkyne tam nikto iný prítomný nebol. I keď je pravdou, že obaja svedkovia

sú blízkymi rodinnými príslušníkmi navrhovateľa, súd ich vyjadrenia vnímal ako dostatočne presvedčivé,
podporené logickými faktmi. Je bežné, že pri dohadovaní pôžičky sa dohodne aj termín jej úhrady,
najmä keď ide o relatívne vysokú sumu poskytovanú bezúročne. Podľa výpovede svedka P.. G. W. on
a odporkyňa u svojho zamestnávateľa dostávali koncoročné odmeny vo výške obaja spolu do 25 000
Sk. Z toho vyplýva, že vrátenie celej pôžičky v priebehu jedného roka sa im v čase uzatvárania zmluvy

o pôžičke mohlo javiť ako reálne. Aj na základe týchto súvislosti súd uveril tvrdeniu, že pri poskytnutí
pôžičky došlo k dohode o jej vrátení do jedného roka.

K obrane odporkyne, že išlo o pôžičku výlučne jej vtedajšieho manžela P.. G. W., súd uvádza, že
z výpovedí svedkov ale aj samotnej odporkyne vyplynulo, že daná pôžička bola poskytnutá obom
manželom tak, že P.. P. W. priniesol predmetnú hotovosť k nim domov a odovzdal im ju v prítomnosti

odporkyne. Odporkyňa v konaní nijakým spôsobom nepreukázala, že by bola výslovne vyjadrila
nesúhlas s touto pôžičkou, prípadne že by bola v čase odovzdávania peňazí alebo neskôr namietala
neplatnosť zmluvy o pôžičke podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že možno s
týmto právnym úkonom vnútorne nesúhlasila, o čom neskôr povedala svojej matke, bez jednoznačnej,
výslovnej a adresnej manifestácie tohto nesúhlasu voči účastníkom právneho úkonu, nemôže zakladať

právne následky. Z uvedených dôvodov, pretože P.. G. W. a odporkyňa boli v čase uzavretia zmluvy
o pôžičke a odovzdania peňazí manželmi a nemali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
súd ustálil, že išlo o pôžičku do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Otázku, na aký
účel boli tieto prostriedky v skutočnosti použité, je možné riešiť v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, avšak pre toto konanie o vrátení pôžičky je táto otázka bezpredmetná.

Odporkyňaajejvtedajšímanželbolitedazozmluvyopôžičkezaviazaníspoločneanerozdielne,nakoľko
solidarita manželov vyplývajúca z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci je založená právnympredpisom (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V danom prípade sa jedná o solidaritu pasívnu (viac
dlžníkov) a jej podstatou je, že plnením jedného z pasívne označených účastníkov zaniká povinnosť
druhého účastníka. Je však len na vôli veriteľa (v tomto prípade navrhovateľa), ktorého z pasívne

legitimovaných osôb v návrhu označí. Absencia označenia jedného z manželov na strane pasívne
legitimovaných osôb nespôsobuje taký nedostatok, pre ktorý by bolo potrebné návrh navrhovateľa
zamietnuť. Veriteľ je totiž oprávnený celý dlh vymáhať od ktoréhokoľvek z manželov oddelene alebo
spoločne (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak pohľadávku uspokojí jeden z manželov, dôjde k
zánikupohľadávkysplnenímajpokiaľideodruhéhomanžela.Ajvtomtoprípademáodporkyňamožnosť

poukázať na túto skutočnosť v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu skutkovo aj
právne dôvodný.

Keďže sa odporkyňa (spolu s vtedajším manželom) dostala do omeškania s plnením svojho peňažného
záväzku, vzniklo právnemu predchodcovi navrhovateľa - a po postúpení pohľadávky navrhovateľovi
- právo aj na úhradu úroku z omeškania. Keďže súd skutkovo posúdil vec tak, že pri poskytnutí

pôžičky bola dohodnutá jej splatnosť do jedného roka, teda do 13.10.2009, odporkyňa je v omeškaní od
14.10.2009. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z., úrok z omeškania predstavuje 9 %, preto súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania v uplatnenej
výške od 14.10.2009.

Odporkyňa požiadala súd, aby jej umožnil splácať dlžnú sumu v splátkach. Vzhľadom na vykonané

dokazovanie o majetkových pomeroch odporkyne a na výšku priznaného dlhu súd v súlade s
ustanovením § 160 ods. 1 druhej vety O.s.p. určil odporkyni plnenie v splátkach, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal odporkyňu na zaplatenie trov,
ktoré v súvislosti s týmto konaním navrhovateľovi vznikli, a to z dôvodu, že navrhovateľ bol plne úspešný

vtomtovkonaní.Trovykonaniapozostávajúztrovprávnehozastúpeniavsume379,10eurazosúdneho
poplatku vo výške 96,50 eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané a vypočítané v súlade s vyhláškou
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") a pozostávajú
z nasledovných položiek: odmena 71,37 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom, odmena 71,37 eur za písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu,
odmena 71,37 eur za účasť na pojednávaní na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou dňa 26.2.2013,
odmena 71,37 eur za účasť na pojednávaní na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou dňa 9.4.2013,
režijný paušál k 2 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2012 po 7,41 eur, režijný paušál k 2 úkonom
vykonaný v roku 2013 po 7,81 eur + DPH 20 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do
15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v dvoch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený,ibaženamiestosamosudcurozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

- odvolacím súdom má byť schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.