Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 29, 2013

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/173/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411214011
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2013:4411214011.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľky: R. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. nad R. XXX,
štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Lucia Filipková, advokátka so sídlom Banská Bystrica, Sládkovičova
26, IČO: 42 195 179, proti odporcovi: N. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. nad R. XXX, štátny občan SR,
v zastúpení: JUDr. Natália Borsosová, advokátka, so sídlom Komárno, Ul. bisk. Királya 6, IČO: 17 723
108, o určenie spôsobu užívania spoločných vecí, sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd konanie v časti poskytnutia peňažnej náhrady za čas neužívania spoločných nehnuteľných vecí a
spoločných hnuteľných vecí vo výške 400,00 Eur mesačne od 23. 02. 2006 do 22. 07. 2008 z a s
t a v u j e.

O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 26. 07. 2011 sa domáhala určenia spôsobu užívania spoločných vecí
s odporcom, ktoré nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva tak, že tieto veci bude užívať
výlučne odporca a teda on je povinný navrhovateľke zaplatiť peňažnú náhradu vo výške 400,00 Eur
mesačne za užívanie týchto vecí počnúc dňom 23. 02. 2006 až do vysporiadania bezpodielového
vlastníctva manželov. Následne navrhovateľka podaním z 28. 09. 2011 návrh v časti poskytnutia
peňažnej náhrady vo výške 400,00 Eur mesačne za obdobie od 23. 02. 2006 do 22. 07. 2008 vzala späť
a v tejto časti navrhla konanie zastaviť.

Navrhovateľka uviedla, že s odporcom sú rozvedení manželia, ona podala dňa 21. 04. 2006 návrh na
vyporiadanie BSM, ktorý sa vedie pod sp. zn. 6C/79/2006, avšak konanie nie je právoplatne ukončené.
Počas trvania manželstva nadobudli s odporcom do spoločného vlastníctva nehnuteľnosti v kat. úz. Y.
nad R., vedené na LV č. XXX ako parcela CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2
spolu s domom súp. č. XXX, vedené na LV č. XXX ako parcela CKN č. XXXX/X - záhrady o výmere 750
m2, ako parcela CKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1059 m2, ako parcela CKN č. XXXX - ostatné
plochy o výmere 444 m2, v podiele 3/8 k celku. Okrem toho účastníci konania nadobudli hnuteľné veci
uvedené v návrhu pod položkami 1 až 46, ktoré hnuteľné veci spolu s nehnuteľnosťami užíva výlučne
odporca.

Náhrady vo výške 400,00 Eur mesačne sa navrhovateľka domáhala na základe toho, že odporca výlučne
užíva všetky hnuteľné veci, ako aj nehnuteľnosti, a táto suma pozostáva z režijných nákladov na byt u
dcéry, ktorá si ju zobrala k sebe a z toho, čoho všetkého sa musela vzdať, že musela z niečoho vyžiť,
pretože ju odporca vymkol z domu. Túto sumu požadovala titulom nemajetkovej ujmy do jej osobnosti.

V konaní uviedla, že opustila spoločnú domácnosť v novembri 2004 alebo 2005 a nič si so sebou
nezobrala, nemala ani kľúče od domu, lebo jej ich odporca odmietol dať. Ona opúšťala spoločnú
domácnosť, začiatkom roku 2005 požiadala starostku o súčinnosť, aby ju odporca vpustil do domu,
definitívne odišla z domu v novembri 2005. Do domovej nehnuteľnosti sa už nevrátila, ani nemá záujem
sa do nej vrátiť. Odporcu nevyzvala žiadnym spôsobom na dohodu ohľadne užívania spoločných vecí,
ako to uviedla už v konaní o vyporiadaní BSM, nechcela si zobrať z domu ani hnuteľné veci, lebo ich
nemala kam dať.

Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť, a to z toho dôvodu, že navrhovateľka už v
konaní o vyporiadanie BSM navrhla prikázať nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX do výlučného
vlastníctva odporcu, rovnako aj hnuteľné veci uvedené v návrhu pod položkami 1. až 54. a nehnuteľnosť
vedenú na LV č. XXX navrhla prikázať do jej výlučného vlastníctva. Od konca novembra, kedy
navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, navrhovateľka žiadnym spôsobom neprejavila záujem o
užívanie spoločných vecí, k žiadnemu mimosúdnemu jednaniu medzi nimi nedošlo. Zo samotného
návrhu navrhovateľky na vyporiadanie BSM v konaní č. k. 6C/79/06 vyplýva, že účastníci nemali
problém dohodnúť sa na spôsobe užívania spoločne nadobudnutých vecí, patriacich do BSM. Nakoľko
navrhovateľka žiadala, aby nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX boli prikázané do výlučného vlastníctva
odporcu, ako aj hnuteľné veci pod položkami 1- 54. Navrhovateľka nikdy nevzniesla námietky voči tomu,
že odporca užíva hnuteľné veci, nikdy s ním nejednala ohľadne užívania týchto vecí, už aj v konaní o
vyporiadanie BSM sa domáhala vyplatenia náhrady za hnuteľné veci, ktoré účastníci počas manželstva
nadobudli.

Právna zástupkyňa odporcu vo svojom vyjadrení z 31. 05. 2012 považovala spor o určenie spôsobu
užívania hnuteľných vecí za vykonštruovaný, nakoľko navrhovateľka nemala ani v minulosti ani počas
trvania tohto konania záujem užívať ktorúkoľvek z vecí patriacich do BSM. Odporca jej nikdy nebránil,
aby sa do domu vrátila, navrhovateľka si vždy len z domu nejaké veci zobrala a potom z domu odišla.
Okrem toho niektoré hnuteľné veci, ktoré patria do BSM, sa nachádzajú v nehnuteľnosti navrhovateľky,
ktorú vlastní spolu s dcérou F..

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj výsluchom svedkov: I. I., N.
H., a taktiež oboznámením sa s návrhom, výpisom z LV č. XXX, LV č. XXX obe pre kat. úz. Y. nad R.,
vyjadrením odporcu, čiastočným späťvzatie návrhu z 28. 09. 2011, návrhom na vykonanie dokazovania
navrhovateľky zo 16. 04. 2012, a to výsluchom N. H., vyjadrením navrhovateľky zo 16. 05. 2012,
vyjadrením odporcu z 31. 05. 2012, listom z 26. 07. 2005, potvrdením LSPP I.. D. Y. z 30. 10. 2005,
potvrdením I.. M. z 24. 04. 2012 o tom, že N. B. nie je zbavený svojprávnosti, čestným vyhlásením N. B.
z 26. 06. 2012, uznesením z 09. 06. 2012, odvolaním, uznesením KS NR č. k. 5Co/270/2012-97 zo 07.
11. 2012, fotkami 15 ks, vyjadrením odporcu z 21. 01. 2013, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu
č. k. 5C/164/2005, rozsudkom OS NZ č. k. 6C/79/2006-720 zo dňa 10. 08. 2012, záznamom OO PZ SR
Štúrovo, pripojenou časťou spisu č. k. 6C/79/2006, konečným návrhom právnej zástupkyne odporcu z
29. 04. 2013 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k.
5C/164/2005 zo dňa 30. 01. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. 02. 2006. Navrhovateľka podala
dňa 21. 04. 2006 návrh na vyporiadanie BSM, toto konanie sa vedie na tunajšom súde pod č. k. 6C/79/06,
pričom konanie nie je právoplatne ukončené. Vo veci bol dvakrát vynesený rozsudok, ku dňu vyhlásenia
rozsudku v konaní č. 4C/173/2011 sa spis č. k. 6C/79/2006 nachádzal na Krajskom súde v Nitre z dôvodu
odvolania navrhovateľky proti rozsudku, a to od 21. 09. 2012.

Počas trvania manželstva nadobudli manželia do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. úz. Y. nad R., vedené na LV č. XXX - parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 180 m2 s rodinným domom súp. č. XXX ako aj vedené na LV č. XXX - parc. č. XXXX/X - záhrady
o výmere 758 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1059 m2 a parc. č. XXXX - ostatné plochy o
výmere 444 m2, parcely registra "C", v podiele 3/8 k celku. Ďalej nadobudli do vlastníctva hnuteľné veci
uvedené v návrhu pod položkami 1. až 46. Ohľadne vyporiadania týchto vecí, ako nehnuteľností, tak aj
hnuteľných vecí, sa od 21. 04. 2006 vedie konanie č. 6C/79/2006, preto sa súd dokazovaním ohľadne
predmetu BSM účastníkov bližšie nezaoberal.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/164/2005 bolo zistené, že dňa 01. 07. 2005 bol podaný návrh
na rozvod manželstva účastníkov konania, návrh podala navrhovateľka a v ňom uviedla, že do konca
augusta 2004 žila v spoločnej domácnosti s odporcom, potom sa odsťahovala k staršej dcére I., odvtedy
sa do spoločnej domácnosti nevrátila a ani nemala záujem sa vrátiť do spoločnej nehnuteľnosti s
odporcom.

Navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia spôsobu užívania ich hnuteľných a nehnuteľných vecí
patriacich do BSM tak, ako to uvádzala aj v návrhu na vyporiadanie BSM, teda trvala na tom, že odporca
bude predmetné veci výlučne užívať a za čas neužívania spoločných vecí žiadala od odporcu zaplatiť
peňažnú náhradu vo výške 400,00 Eur mesačne počnúc dňom 23. 02. 2006 až do vyporiadania BSM.

Navrhovateľka v časti poskytnutia peňažnej náhrady za obdobie od 23. 02. 2006 do 22. 07. 2008 vzala
návrh v plnom rozsahu späť, preto súd v tejto časti konanie v zmysle § 96 ods. 1/ až 4/ O.s.p. zastavil.

Náhradu nákladov stanovených na sumu 400,00 Eur mesačne si navrhovateľka vyčíslila zo sumy 200,00
Eur, ktorú dávala svojej dcére za bývanie, ako aj sumy 200,00 Eur, ktorú si vyčíslila titulom toho, čoho
všetkého sa musela vzdať, že musela z niečoho vyžiť, pretože ju odporca vymkol z domu. Následne sa
domáhala tejto sumy titulom nemajetkovej ujmy za zásah do jej osobnosti. Z výpovedí oboch účastníkov
je zrejmé, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť v auguste 2004, následne sa do domácnosti
ešte vracala a definitívne ju opustila v novembri 2004. Medzi účastníkmi nedošlo k žiadnej dohode
ohľadne užívania spoločných vecí a ani ohľadne užívania spoločných nehnuteľností. Navrhovateľka
síce tvrdila, že sa chcela s odporcom dohodnúť, ale odporca ju nikdy nepočúval, avšak tieto tvrdenia
navrhovateľky v konaní preukázané neboli.

Odporca dal vymeniť zámok na nehnuteľnosti asi v roku 2005, následne už navrhovateľka do
domu nechodila, neprejavila záujem ani o užívanie hnuteľných vecí, ktoré mali účastníci konania v
nehnuteľnostiach.

Výsluchom svedkyne I. I. bolo preukázané to, že navrhovateľka u nej bývala od jesene 2004 alebo
2005, v byte svedkyne, ktorý byt si kúpila z peňazí, ktoré utŕžila za predaj svojho predchádzajúceho
bytu, ktorý bol družstevným bytom a ktorých členské práva vlastnil jej otec - odporca. Tento byt predala
za 1.100.000,- Sk a následne si kúpila nový štvorizbový byt. Matka platí nájomné v byte vtedy, keď je
ona v Rakúsku, kde pracuje, keď je ona doma, tak ho zaplatí sama. Nájomné činí od 150,00 do 180,00
Eur mesačne, okrem toho platí elektrinu 46,00 Eur mesačne, televíziu vo výške 15,60 Eur mesačne a
internet 12,00 Eur mesačne.

Rodičia bývali v starom dome, ktorý matka zdedila po svojich rodičoch a keď už ona bola dospelá, kúpili
nový dom, ktorý sa musel prerobiť. Po rozvode zostal v tomto dome bývať otec aj s jej mladšou sestrou.
Starý dom bol tiež nanovo zariadený a tento dom takisto užíval odporca, ktorý býval v obidvoch domoch
a platil náklady na bývanie takisto v oboch domoch.

Z prednesu svedka N. H. bolo zrejmé, že svedok je susedom účastníkov konania a raz za ním prišla
navrhovateľka, ktorá ho požiadala, aby vymenil zámok na dome, tak s ňou išiel do domu č. XXX, kde
okrem navrhovateľky bol prítomný aj jej brat N. B.. K výmene zámku nedošlo, pretože N. B. napadol
odporcu kladivom a palicou, svedok sa zľakol a odišiel z domu. Odvtedy ho ani jeden z účastníkov s
podobnou žiadosťou nevyhľadal.

Z čestného prehlásenia predloženého súdu dňa 09. 07. 2012 právnou zástupkyňou navrhovateľky bolo
zistené, že sa jedná o brata navrhovateľky, ktorý bol prítomný pri tom, keď navrhovateľka žiadala o
pomoc pri vstupe do domu starostku Obce Y. nad R., niekedy začiatkom roku 2005. Iné skutočnosti z
jeho prehlásenia zistené neboli.

Podľa § 146 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a
povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich
súd.

Zákonné ustanovenie § 146 ods. 1/ Občianskeho zákonníka pri uplatnení takéhoto nároku uprednostňuje
medzi manželmi dohodu ohľadne užívania spoločných vecí, pričom takéto právo priznáva každému

z manželov počas trvania manželstva. Toto právo zostáva manželom zachované aj po zániku ich
manželstva, pokiaľ nedošlo k vyporiadaniu BSM a kde ešte stále plynie trojročná lehota uvedená v
ustanovení § 149 ods. 4/ OZ. Súdu prináleží upraviť sporné vzťahy medzi bývalými manželmi, ale len
dovtedy, kým nebude uskutočnené vyporiadanie BSM. Rozhodnutím súdu môže byť uložené striedavé
užívanie spoločných vecí v čase až do vyporiadania BSM.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu názoru, že predmetný návrh nebol podaný
dôvodne. V konaní navrhovateľka nevedela súdu preukázať, akým spôsobom žiada, aby súd upravil
užívanie spoločných vecí patriacich do BSM účastníkov konania, navrhovateľka žiadala priznať finančnú
náhradu vo výške 400,00 Eur mesačne, pričom tvrdila, že nehnuteľnosti, ako aj hnuteľné veci, ktoré
nadobudli spolu s odporcom nemohla pre správanie sa odporcu užívať. Toto tvrdenie navrhovateľky
však v priebehu celého konania preukázané nebolo, naopak, bolo preukázané, že navrhovateľka z
vlastnej vôle opustila spoločnú domácnosť v auguste 2004, následne sa do spoločnej domácnosti
vrátila a definitívne ju opustila v novembri 2004. Odvtedy navrhovateľka nemala záujem okrem jedného
preukázateľného prípadu sa do nehnuteľnosti vrátiť, a to napriek tomu, že obaja účastníci vlastnia dva
rodinné domy, pričom súd považoval tvrdenie navrhovateľky, že nemohla užívať ani jeden z týchto
domov, za zavádzajúce, nakoľko podľa vyjadrenia samotnej navrhovateľky, ako aj svedkyne I. I., sa
mohla vrátiť navrhovateľka do starého rodinného domu účastníkov konania pred dvoma alebo troma
rokmi, odvtedy podľa tvrdenia svedkyne sa tam navrhovateľka stará o záhradu.

Samotný nárok navrhovateľky, ktorým si uplatnila finančnú náhradu za čas neužívania spoločných vecí
vo výške 400,00 Eur mesačne, považoval súd za nepreskúmateľný, nakoľko navrhovateľka ani jej
právna zástupkyňa nevedeli upresniť v priebehu konania, z čoho pozostáva tento nárok navrhovateľky,
nevedeli upresniť na základe akého titulu sa dožadujú peňažného plnenia a z čoho pozostáva táto
peňažná náhrada, ktorá mala byť navrhovateľke vyplácaná ako nejaká pravidelná mesačná renta, ktorej
základ ani príčinnú súvislosť s konaním o vyporiadanie BSM súd zistiť nevedel. Navrhovateľka v konaní
nepredložila relevantné dôkazy, ktoré by odôvodňovali a preukazovali jej tvrdenia, produkovala dôkazy
len na preukázanie toho, že v spoločných nehnuteľnostiach nebývala a neužívala hnuteľné veci, ktoré
v týchto nehnuteľnostiach zostali. Navyše navrhovateľka takisto ako v návrhu na vyporiadanie BSM, aj
v tomto konaní, zotrvávala na svojom stanovisku, v zmysle ktorého nepožadovala vydanie ani jednej
z hnuteľných vecí, ktoré tvoria predmet BSM účastníkov konania, pričom ani v priebehu konania ani
predtým nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by odporcu vyzvala nejakým spôsobom k spôsobu užívania
vecí patriacich do BSM alebo o tom, že by žiadala, aby jej odporca umožnil vstup do domu, resp. vydal
niektorú z hnuteľných vecí, ktoré odporca užíva.

Podľa názoru súdu, v tom prípade, ak ide o takú nezhodu medzi manželmi alebo bývalými manželmi
ohľadne ich práv a povinností vyplývajúcich z BSM, tak je v kompetencii súdu, aby rozhodol o spôsobe
a rozsahu užívania spoločných vecí, o dispozícii s nimi alebo o spôsobe a rozsahu nákladov na ne
vyložených. Tým, že navrhovateľka sa domáhala v konaní peňažného plnenia, ktorého titul odvodzovala
od spôsobu a rozsahu užívania spoločných vecí, nepodala návrh, ktorým by sa dožadovala práve určenia
spôsobu a rozsahu užívania, navrhovateľka tento návrh podala predčasne bez toho, že by s odporcom sa
pokúsila dohodnúť ohľadne užívania predmetných vecí, z jej strany išlo o jednostranné konanie, pričom
sama prehlásila, že nemá záujem o hnuteľné veci, ktoré v nehnuteľnosti zostali a nemá ďalej záujem
sa do predmetnej nehnuteľnosti vrátiť. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že zákon v zmysle cit. zák. ust.
predpokladá rozhodnutie o spôsobe užívania spoločných vecí, pričom zákon žiadnu peňažnú náhradu
v prípade neužívania vecí jedným z manželov alebo bývalých manželov nepriznáva. O tom svedčí aj
rozhodnutie NS SR č. R 23/1983, v ktorom sa rieši otázka striedavého užívania veci z BSM v čase až do
vyporiadania tohto spoluvlastníctva, keď súd v tomto rozhodnutí ustálil, že v prípade neposkytnutia veci
druhému z manželov je potrebné nariadiť výkon rozhodnutia odobratím vecí a nie ukladaním pokút. Na
základe týchto skutočností súd návrh ako neodôvodnený zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 3/ O.s.p. tak, že o trovách konania rozhodne do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci