Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/71/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7606204000
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7606204000.29

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu v 1./rade O.
L., I.. X.X.XXXX, Z. E.Á. XXXX/XXX, M. I. O. a žalobkyne v 2./rade R. L., I.. XX.X.XXXX, Z. E. XXXX/
XXX, M. I. O. proti žalovanej v 1./rade B. L., L.. N., Z. B.. V. XXXX/XX, M. I. O., žalovanej v 2./rade L.
L., Z. E. N. X/XX, M., žalovanému v 3./rade B. L., Z. M. I. X, M. I. O., žalovanému v 4./rade B. L.I., Z.
M. I. X, M. I. O., žalovanému v 5. rade L.Z. L., Z. K. XX/X, M. I. O., (ako právným nástupcom po neb.

V.. V. L., I.. XX.X.XXXX), právne zastúpení V.. W. Š., F.G., M. M. T. XX, Spišská Nová Ves, v konaní o
zaplatenie 204,80 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.3.2006 domáhali, aby pôvodne žalovaný, toho

času nebohý JUDr. V. L. (ďalej len ako právny predchodca žalovaných) bol zaviazaný zaplatiť žalobcom
sumu 6.170,-- Sk spolu s úrokom z omeškania počnúc od 5.4.2004 do zaplatenia a sumu náhrad právnej
rady, ktorú sa rozhodli vyčísliť až na pojednávaní a zároveň si uplatnili aj náhradu trov konania.

Tento svoj návrh odôvodnili tým, že Okresný súd v Spišskej Novej Vsi v rozsudku 7C/357/02 zo dňa
31.3.2003 priznal trovy právneho zástupcu právneho predchodcu žalovaných za 3 úkony (prevzatie,
príprava veci a účasť na dvoch pojednávaniach) spolu 2742,-- Sk. Z písomného potvrdenia príjmového
dokladu zo dňa 14.3.2003 vyplýva, že právny predchodca žalovaných prijal dňa 14.3.2003 od žalobkyne

v 2. rade sumu 2.000,-- Sk ako zálohu na právne zastupovanie v právnej veci 7C/357/02. Z písomného
potvrdenia príjmového dokladu zo dňa 31.3.2003 vyplýva, že menovaný dňa 31.3.2003 prijal od žalobcu
v 1. rade sumu 6.912,-- Sk za právne zastupovanie. Rozdiel zo sumy 8.912,-- Sk, ktorú prevzal právny
predchodca žalovaných a sumou 2.742,-- Sk ktorú určil Okresný súd v Spišskej Novej Vsi je presne v
sume 6.170,-- Sk. Túto sumu si právny predchodca žalovaných ponechal s odôvodnením, že napíše
odvolanie na Krajský súd vo veci nájomného, s ktorým žalobcovia ako klienti nesúhlasili. Keďže od

31.3.2003 ubehlo 10 dní a právny predchodca žalovaných nereagoval na rozsudok v Spišskej Novej Vsi
vyjadrením v odvolaní, začala žalobkyňa v 2. rade na tom pracovať osobne. Dosiahla čiastočný úspech,
o čo sa nepokúsil ani právny predchodca žalovaných ako ich právny zástupca. Z nekonania právneho
predchodcu žalovaných žalobcom vznikla škoda v sume 6.170,-- Sk a v sume, ktorej potvrdenie mala
doložiť žalobkyňa v 2. rade na prvom pojednávaní a ktorá spočívala v právnych radách iného advokáta.
Pokiaľ by sa žalobkyňa v 2. rade nepokúsila o odvolanie, tak nájomné vo výške 22.000,-- Sk, ktoré

požadovala druhá strana, čiže žalovaní ako účastníci v konaní 7C/357/02, Krajský súd by priznal týmto
žalovaným a úspešnosť rozsudku Krajského súdu by nebola 45 %-ná ako v rozsudku Okresného súdu
zo dňa 31.3.2003, ale 0 %-ná na strane žalobcov, ak by sa títo neodvolali, teda aj trovy právneho
zastúpenia by neboli vo výške 45 %-nej úspešnosti. Dňa 1.4.2004 žalobcovia ako bývalí klienti právnehopredchodcu žalovaných žiadali doporučeným listom vrátenie bezdôvodne získanej sumy, keďže tento
ich nezastupoval v odvolaní. Na túto výzvu im nedošla žiadna odpoveď.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 2. rade, právneho predchodcu žalovaných, ako aj

listinnými dôkazmi, predovšetkým pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7C/357/02, na základe
čoho zistil tento skutkový stav.

Právny predchodca žalovaných vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že v spore sp.zn. 7C/357/02
zastupovalžalobcov.ZastupovanieprevzalpoadvokátkeJUDr.M.N.,napožiadaniežalobkynev2.rade,
ktorá ho osobne navštívila asi zo dvakrát v jeho kancelárii. Na jej naliehanie prevzal zastupovanie s tým,
že mu bolo z jej strany ponúknuté, že si môže účtovať za úkony koľko chce, a že ona to vyplatí, nakoľko

chcela tento spor čím rýchlejšie uzatvoriť, s čím ale on nesúhlasil. Dohodli sa, že jej bude účtovať riadne
úkony,atozakaždýúkon,podľavtedyplatnejvyhláškyoodmenáchanáhradáchadvokátomč.162/2002
Z.z. účinnej od 1. januára. Na základe toho žalobkyni účtoval po skončení sporu, za úkony podľa § 13
ods. 1. a v položke c) od 20 000,--Sk do 200 000,-- Sk s tým, že jeden právny úkon bol 1.250,-- Sk zo
sumy 43.500,-- Sk + 3 %-tá z prevyšujúcej sumy 20.000,-- Sk, t.j. 705,-- Sk, čiže úkon spolu predstavuje

1.955,-- Sk + 128,-- Sk paušál, ktorý bol vtedy platný, čiže jeden právny úkon predstavoval v tomto
konaní 2.083,-- Sk, za štyri úkony - to bolo prevzatie, príprava, čiže naštudovanie spisu a trikrát účasť na
pojednávaní na tunajšom súde. Okrem toho, v tom čase do tejto sumy zabudol započítať ešte dvakrát
konzultáciepo500,--Skzktorýchpísomnýzáznamsožalobkyňouv2.radenemá.Zatietoúkonyvšakod
žalobkyne v 2. rade žiadne peniaze neprevzal. Po skončení pojednávania a uzavretí uvedeného prípadu

na tunajšom Okresnom súde sa mal odvolať na Krajský súd, s čím žalobkyňa v 2. rade nesúhlasila, a
tak predmetné odvolanie nešlo na Krajský súd a pracovali ďalej na podkladoch a zhromaždení bločkov
pre nákup materiálu, ktorý bol použitý v byte na jeho zhodnotenie, čiže opravy, údržbu, opravy elektriny
a podobne. Následne mu žalobkyňa v 2. rade mala oznámiť, že sa nemôže vo veci pokračovať, pretože
jej manžel, žalobca v 1. rade, je už 2 mesiace liečený na psychiatrii. Údajnou príčinou jeho liečenia mal

byť on, ale z akého dôvodu, to sa nedozvedel. Posledný úkon, za ktorý požadoval od klientky odmenu,
bola účasť na pojednávaní. V tej veci prebral zálohu 2.000,-- Sk a zvyšok doúčtoval po vykonaní troch
úkonov, takže vypočítaná výška za zastupovanie je v súlade s vyhláškou o odmenách advokátom a
nič naviac od žalobcov neprevzal. Právny predchodca žalovaných tiež uviedol, že dňa 18.3.2004 mu
žalobkyňa v 2. rade doniesla vypovedanie plnej moci.

Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že na právneho predchodcu žalovaných sa
nakontaktovali cez známeho. Žalovaného navštívila v jeho advokátskej kancelárii, kde jej tento oznámil,
že je ochotný ich zastupovať. Podľa jej vyjadrenia, pri prvom stretnutí sa nedohodli na podmienkach
zastupovania a ďalšie stretnutie mali 15 minút pred pojednávaním vo veci na súde pred pojednávacou
miestnosťou na chodbe súdu. Ona spolu s manželom podpísali právnemu predchodcovi žalovaných

splnomocnenie. Pri prvom stretnutí v jeho kancelárii uviedla, že pokiaľ bude tento ochotný spor vyhrať, aj
ona bude ochotná dať mu odmenu. Podľa vyjadrenia žalobkyne v 2. rade sa však nedohodli so právnym
predchodcom žalovaných na konkrétnej odmene. Žalobkyňa v 2. rade tiež uviedla, že keď mala zlý pocit
z predchádzajúcej právničky, ktorá ju nezastupovala tak, ako ju mala, ona oslovila právneho predchodcu
žalovaných, aby tento uplatnil voči sporovej strane všetky právne kroky na náhradu škody, ktorá im

vznikla, pretože byty v tom čase sa predávali za oveľa vyššiu cenu. Podľa jej vyjadrenia, ona žiadala od
právneho predchodcu žalovaných v predmetnom spore, aby si mohli s manželom, teda so žalobcom v 1.
rade, kúpiť byt, ktorý mali pred kúpou vadného bytu. Podľa názoru žalobkyne v 2. rade, nie je podstatné,
koľkých pojednávaní sa právny predchodca žalovaných zúčastnil pri ich zastupovaní, podstatné je,
že sa k písomným veciam nevyjadroval. Uviedla, že pokiaľ by právny predchodca žalovaných spísal

písomné stanovisko v sporovej veci, v ktorej ich zastupoval, tak by sa pojednávanie nemuselo konať. Po
skončení konania nadobudla dojem, že vyhlásené rozhodnutie súdu nie je správne, a preto apelovala
na právneho predchodcu žalovaných, aby vo veci napísal odvolanie. Túto apeláciu mu dala ústne po
skončení pojednávania pred budovou súdu, za prítomnosti jej manžela, pričom právny predchodca
žalovaných reagoval tak, že nie je potrebné sa odvolávať, keďže rozsudok bol v ich prospech. Ona

však takýto dojem nemala a preto sa odvolala sama a následne sa dozvedela, že odvolanie podala
aj druhá strana. Kedy konkrétne bola ukončená spolupráca s právnym predchodcom žalovaných, to si
už nespomínala, avšak vedela, že tento ich na Krajskom súde už nezastupoval. Podľa jej vedomostí,k ukončeniu zastupovania došlo písomnou formou. Následne na okresnom súde prebehlo v uvedenej
veci ešte jedno pojednávanie, ktorého sa zúčastnila ona spolu s jej manželom a na ktorom uzavreli so
žalovanými súdny zmier, a to už bez účasti právneho zástupcu, teda právneho predchodcu žalovaných.

Podľa jej vyjadrenia, v rámci tohto súdneho zmieru sa dohodli na nižšom nájomnom, ktorého sumu však
uviesť nevedela.

Dňa 12.1.2013 právny predchodca žalovaných v tomto konaní, JUDr. V. L. zomrel. Súd následne
dopytom na príslušného súdneho komisára v dedičskom konaní po, zistil okruh jeho dedičov a s týmito
následne podľa § 107 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. pokračoval ako s procesnými nástupcami nebohého

žalovaného.

Právny zástupca týchto právnych nástupcov žalovaných následne na pojednávaní dňa 23.4.2013
vzniesol voči nárokom uplatňovaným žalobcami v tomto konaní námietku premlčania. Poukázal na to, že
žalobcovia v tomto konaní požadujú od žalovaných v 1./ až 5./rade ako právnych nástupcov po nebohom
žalovanom náhradu škody vo výške vtedajších 6.170,-- Sk. Vychádzajúc z tejto skutočnosti poukázal na
ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o tzv. subjektívnej lehote pri náhrade

škody, ktorá trvá dva roky a ktorá podľa jeho vyjadrenia začala žalobcom plynúť odo dňa, kedy sa
dozvedeli o vzniku škody. Podľa jeho vyjadrenia, na základe uvedeného ustanovenia bolo nevyhnutné,
aby žalobcovia tento svoj návrh podali najneskôr do 31.3.2005, čo sa však nestalo, keďže žalobný návrh
bol podaný až 31.3.2006. Na základe uvedených skutočností mali preto právni nástupcovia nebohého
žalovaného za to, že nárok žalobcov v tomto konaní je premlčaný.

Vo veci sa viackrát vyskytli problémy s doručením súdnych zásielok žalobcom, a tu dokonca hneď už
po podaní žaloby. Žalobcovia sa nezúčastnili pojednávania vytýčeného na deň 28.8.2006, kedy sa
predvolanie na uvedené pojednávanie od žalobcov súdu vrátilo s poznámkou „nevyzdvihnuté v odbernej
lehote“. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 16.10.2006, kedy aj v tomto prípade sa súdne
zásielky adresované žalobcom na adresu, ktorú uviedli vo svojom žalobnom návrhu vrátili s poznámkou

„neprevzaté v odbernej lehote“. Súd následne doručoval súdne zásielky na termín pojednávania na deň
20.11.2006 žalobcom cestou Obvodného oddelenia policajného zboru v I. Z., kedy sa uvedené súdne
zásielky súdu vrátili aj so správou z polície, podľa ktorej počas doručovania uvedených zásielok sa na
adrese uvádzanej žalobcami nikto nezdržiaval, pričom doručovanie bolo vykonané počas pracovných
dní i cez víkend v rôznych hodinách, avšak bez kladného výsledku. Šetrením vykonaným v tom čase

bolo zistené, že žalobcovia mali odcestovať za prácou do Českej republiky a na uvedenej adrese
ich vtedajšieho trvalého pobytu sa zdržiavali len zriedkavo. Rovnako tak boli neúspešné doručenie
predvolania pre žalobcov na pojednávania vytýčené na deň 14.5.2008, resp. 1.10.2008. Podľa správy
Obce Z. zo dňa 28.8.2008 menovaní žalobcovia sa mali dňa 27.12.2007 odhlásiť z adresy svojho
trvalého bydliska Z. Č.. XXX, a ako novú adresu svojho bydliska uviedli adresu N. XXXX/X/XX M. I. O.,

(čl. 65 spisu). Uvedenú skutočnosť potvrdzovala aj správa z Registra obyvateľstva SR (čl. 43-44 spisu).
Súdu sa však nepodarilo žalobcom dourčiť súdne zásielky na túto novú adresu žalobcov, kedy sa tieto
súdu vrátili s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“ (čl. 51-52 spisu) a následne pri doručovaní
cestou Obvodného oddelenia policajného zboru M. I. O., podľa správy uvedeného oddelenia sa tieto
zásielkynepodarilodoručiťžalobcom,nakoľkoajpoopakovanýchpokusochoichdoručenienauvedenej

adrese nikto neotváral dvere (čl. 57 spisu).

Podľa správy Mestského úradu M. I. O. zo dňa 27.8.2008 na uvedenej adrese N. X/XX, M. I. O.,
nemal hlásený nikto pobyt (čl. 64 spisu). Následne správou zo dňa 7.10.2008 Mestský úrad v M. I.
O. súdu oznámil, že žalobcovia toho času majú trvalý pobyt na adrese E. XXX/XX, M. Č. XXXX,
M. I. O. (čl. 76 spisu). Súd z takto novo ručenej adresy trvalého pobytu žalobcov, týchto predvolával

a to na pojednávanie vytýčené na deň 26.11.2008, ktorého sa žalobcovia nezúčastnili, kedy svoju
neúčasť ospravedlnila žalobkyňa v 2. rade prípisom zo dňa 24.11.2008 z dôvodu svojej PN a zároveň
ospravedlnila neúčasť žalobcu v 1. rade, nakoľko tento bol pracovne odcestovaný. Súd následne vytýčil
nový termín pojednávania na deň 2.2.2009, ktorého sa žalobcovia opätovne nezúčastnili a z ktorého sa
žalobkyňa v 2. rade ospravedlnila prípisom zo dňa 29.1.2009, opätovne z dôvodu svojej PN a v prípade

žalobcu v 1. rade, jeho neúčasť ospravedlnila z dôvodu jeho neprítomnosti (čl. 86 spisu). Súd vytýčil
nový termín pojednávania v danej veci na deň 18.2.2009, ktorého sa žalobcovia opätovne nezúčastnili,kedy žalobkyňa v 2. rade svoju neúčasť ospravedlnila svojou PN a neúčasť žalobcu v 1. rade jeho
pracovnou zaneprázdnenosťou (čl. 90 spisu). Zároveň súdu doložila potvrdenie o dočasnej PN a tiež
kópiu splnomocnenia, ktorým žalobca v 1. rade splnomocnil žalobkyňu dňa 26.11.2008 na zastupovanie

jeho osoby v právnych veciach pred súdom. V predmetnej veci sa žalobca v 1. rade vyjadril aj prípisom
zo dňa 20.8.2011 (čl. 273 spisu), v ktorom uviedol, že sa nemôže zúčastniť pojednávania v tom čase
vytýčeného na deň 22.8.2011, v ktorom potvrdil, že splnomocnil žalobkyňu v 2. rade ako svoju manželku
najehozastupovanievpredmetnejsporovejveci. Vzhľadomktomu,žežalobkyňav2.radenakonciroku
2011 a na začiatku roku 2012 prestala preberať súdne zásielky (na čl. 291, čl. 292, čl. 293, čl. 294 spisu),

pričomtaktosasprávalaajvkonanívedenomnatunajšomsúdepodčíslomkonaniasp.zn.11C/62/2010,
súd vykonával šetrenia súčasného pobytu žalobcov. Podľa správy Obvodného oddelenia M. I. O. zo dňa
23.4.2012 menovaným žalobcom sa nepodarilo zásielky doručiť a to ani pri opakovaných pokusoch,
napriek tomu, že od susedov bolo zistené, že na uvedenej adrese bývajú, avšak nebolo zistené, kde
by sa v dobe doručenia žalobcovia mohli zdržiavať. O doručovanie sa príslušný orgán pokúsil aj vo
večerných hodinách (čl. 308 spisu). V konaní 11C/62/2010 dňa 10.4.2012 žalobkyňa podala vyjadrenie

pre súd, v ktorom nesúhlasila s tým, aby jej a jej manželovi bol ustanovený opatrovník, nakoľko sa obaja
naďalej zdržiavajú na adrese, ktorú uvádzala na tomto prípise a to na adrese: E. XXXX/XXX, M. I. O..
Na pojednávaní konanom dňa 5.6.2012, o ktorom sa žalobkyňa dozvedela potom čo bola dňa 25.5.2012
nahliadnuť do súdneho spisu (čl. 314 spisu) a ktorého pojednávania sa zúčastnila, bola súdom poučená
v zmysle § 49 ods. 2-5 O.s.p., kde vyhlásila, že tomuto poučeniu porozumela a zároveň žiadala, aby

zásielky jej a žalobcovi boli zasielané na ňou uvádzanú adresu: E. XXXX/XXX, M.Á. I. O.. Napriek
uvedeným skutočnostiam však zo strany žalobkyne súdne zásielky naďalej neboli preberané (čl. 325,
čl. 326, čl. 327, čl. 328, čl. 335, čl. 336, čl. 361, čl. 362, čl. 451, čl. 452 spisu), napriek tomu, že táto
so súdom písomne komunikovala rôznymi podaniami, v ktorých ako svoju adresu bydliska označovala
adresu E. XXXX/XXX, M. I. O..

Prípisom zo dňa 22.1.2013 (na čl. 439 spisu) žalobkyňa požiadala, aby doručovanie zásielok sa jej
uskutočňovalo tým spôsobom, že si ich príde každý týždeň v piatok osobne vyzdvihnúť na Okresný súd
Spišská Nová Ves. Na základe uvedených skutočností preto súd jej zásielku s termínom pojednávania,
na ktorom rozhodol vo veci a ktorý bol určený pre žalobkyňu v 2. rade a žalobcu v 1. rade zastúpeného
žalobkyňou v 2. rade doručoval jednak cestou pošty a jednak uložením týchto súdnych zásielok v

civilnej kancelárii súdu, kde sa podľa úradného záznamu na čl. 453 nachádzali od 14.3.2013, a ktoré si
žalobkyňa osobne a zároveň aj ako splnomocnená zástupkyňa žalobcu v 1./rade do dňa uskutočneného
pojednávanianevyzdvihla.Zásielkydoručovanéžalobkyniv2.radeatokonkrétnejejosobeazároveňjej
doručované aj ako splnomocnenej zástupkyni žalobcu v 1. rade cestou pošty na poslednú súdu známu
adresu , ktorými jej bolo doručované predvolanie na termín pojednávania, na ktorom sa rozhodlo vo

veci, sa jej doručovali v zmysle § 49 O.s.p., pričom súdu sa tieto súdne zásielky vrátili dňa 10.4.2013
s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“, kedy podľa uvedených zásielok, tieto boli doručované
žalobkyni v 2. rade dňa 19.3.2013, opakovanie dňa 20.3.2013 a za deň uloženia týchto zásielok bol
stanovený deň 20.3.2013. Uvedené zásielky pre žalobcov boli dané na poštovú prepravu dňa 18.3.2013
a v zmysle ustanovení § 49 ods. 3 O.s.p., keďže boli doručované spolu s oznámením o ich doručení

(čl. 449 spisu), súd považoval za doručené uplynutím 7-meho dňa od ich odoslania, t.j. 25.3.2013. Súd
vzhľadom na uvedené mal za to, že žalobcovia boli na termín pojednávania, na ktorom rozhodoval vo
veci, riadne predvolaní, tohto sa bez ospravedlnenia nezúčastnili a preto následne súd konal a následne
rozhodol bez ich prítomnosti.

Zospisutunajšiehosúdusp.zn.7C/357/02súdzistil,žežalobcoviadňa18.4.2002 vpredmetnejsporovej

veci podali na tunajšom súde žalobu na zaplatenie sumy 343 500,-- Sk s príslušenstvom, kedy ich
v tom čase zastupovala nimi splnomocnená právna zástupkyňa JUDr. M. N.. Na pojednávaní dňa
27.11.2002 uvedená právna zástupkyňa žalobcov vzala žalobcu čo do sumy 300 000,-- Sk späť a žiadala
v tejto časti konanie aj zastaviť, čomu aj súd uznesením vyhláseným na tomto uvedenom pojednávaní
vyhovel a tak predmetnom sporového konania zostala suma 43 500,-- Sk spolu s príslušenstvom v

podobe úrokov z omeškania, a to vo výške 17,6 % od 1.3.2002 do dňa zaplatenia zo sumy 43.500,--
Sk a vo výške 17,6 % zo sumy 343.500,-- Sk od 1.3.2002. Dňa 17.3.2003 žalobcovia oznámili v
predmetnej veci súdu, že došlo k zmene ich právneho zástupcu, a že na pojednávanie konané v
uvedenej veci dňa 17.3.2003 splnomocnili ako právneho zástupcu právneho predchodcu žalovaných
(t.j. nebohého pôvodného žalovaného). Z pripojených plných mocí, ktoré v tejto súvislosti zároveň

súdu zaslali vyplynulo, že plnomocenstvo na zastupovanie žalobcov v uvedenom sporovom prípadetíto právnemu predchodcovi žalovaných (nebohému pôvodnému žalovaného) udelili obaja zhodne dňa
17.3.2003. Následne, sa právny predchodca žalovaných (nebohý pôvodne žalovaný) ako právny
zástupca žalobcov zúčastnil pojednávania dňa 17.3.2003, ktoré následne bolo odročené na 19.3.2003,

kedy tohto pojednávania sa zúčastnil opätovne právny predchodca žalovaných - ako právny zástupca
žalobcov, spolu aj so žalobkyňou, teda jeho klientkou, a následne sa zúčastnil pojednávania dňa
31.3.2003, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. V zmysle uvedeného rozsudku súd zaviazal účastníkov
na strane žalovaných v uvedenom sporovom konaní 7C/357/02 zaplatiť žalobcom úroky z omeškania
vo výške 17,6 % zo sumy 340.000,-- Sk od 1.3.2002 až do zaplatenia a sumu 29.000,-- Sk. Zároveň

v časti zaplatenia sumy 3.500,--Sk konanie zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaných
zároveň zaviazal žalobcom zaplatiť trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastupovania na účty
právnych zástupcov žalobcov a to na účet právnej zástupkyne JUDr. M. N., vo výške 27 585,-- Sk a
na účet právneho predchodcu terajších žalovaných v tomto sporovom konaní sumu 2.742,-- Sk. Dňa
7.5.2003 bolo zo strany žalobkyne doručené Krajskému súdu odvolanie v tejto sporovej veci. Zároveň, z
obsahu spisu vyplynulo, že dňa 6.5.2003 podali odvolanie v uvedenej veci aj žalovaní v tomto sporovom

konaní. Odvolacie konanie na Krajskom súde v Košiciach sa uskutočnilo dňa 9.12.2003, ktorého sa
nezúčastnila ani žalobkyňa, tak ani jej právny zástupca - právny predchodca žalovaných. Odvolací súd
v tomto konaní rozsudok súdu prvého stupňa čiastočne zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Dňa 24.3.2004 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa
zúčastnili žalobcovia, už bez prítomnosti ich právneho zástupcu - právneho predchodcu žalovaných, a

na tomto pojednávaní došlo medzi žalobcami a žalovanými v uvedenom sporovom konaní k uzavretiu
súdneho zmieru schváleného následne súdom, v zmysle ktorého sa žalovaní v uvedenom sporovom
konanízaviazaližalobcomzaplatiť29.000,--Skazároveňbolorozhodnuté,žežiadenzúčastníkovnemá
právo na náhradu trov konania.

Prípisom zo dňa 26.6.2003 (čl. 263 tohto spisu), žalobcovia požiadali právneho predchodcu žalovaných

o zrušenie a ukončenie plnomocenstva uvedeným dňom a zároveň žiadali o vyrovnanie za prácu, ktorú
mal ž právny predchodca žalovaných pre nich odviesť s tým, že poukázali na skutočnosť, že Okresný
súd priznal na trovách konania sumu 2.740,-- Sk, pričom žalobcovia žalovanému vopred dali zálohu
najprv 2.000,-- Sk a následne sumu 6.912,-- Sk. Z kontextu tohto prípisu vyplynulo, že žalobcovia žiadajú
od právneho predchodcu žalovaných vrátiť príslušný rozdiel medzi priznanou sumou a nimi vyplatenými

sumami a to najneskôr do týždňa. Uvedené písomné podanie bolo podpísané len žalobkyňou v 2. rade
a z jeho obsahu vyplynulo, že si ho právny predchodca žalovaných prevzal, nakoľko v ňom uviedol, že
súhlasí s ukončením plnomocenstva s platnosťou k 26.6.2003.

Prípisom zo dňa 18.3.2004, ktorý bol adresovaný právnemu predchodcovi žalovaných od žalobcu v 1.
rade, avšak ktorý nebol zo strany žalobcu v 1. rade opatrený podpisom, mal tento žalobca požiadať

právneho predchodcu žalovaných o zrušenie a ukončenie plnomocenstva k 18.3.2004, bez bližšej
špecifikácie v akej právnej veci. Podľa záznamu na uvedenom prípise, právny predchodca žalovaných
tento prevzal čo potvrdil svojou pečiatkou a svojim podpisom a mal súhlasiť s ukončením plnomocenstva
k uvedenému dňu 18.3.2004.

Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 14.3.2003 právny predchodca žalovaných prijal od

žalobkyne v 2. rade sumu 2.000,--Sk ( 66,39 Eur ) ako zálohu na právne zastupovanie v konaní
7C/357/02. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 31.3.2003 tiež prijal od žalobcu v 1. rade
sumu 6.912,-- Sk (229,44 Eur ) za právne zastupovanie.

Podľa § 13 ods. 1 zák.č. 132/1990 Zb. o advokácii, účinného v čase poskytovania právnej služby
právnympredchodcomžalovaných(ďalejlenako„zák.č.132/1990Zb.“),advokátjeprivýkoneadvokácie

povinný zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na ich vykonanie a v ich medziach riadiť sa
príkazmi klienta.

Podľa § 13 ods. 2 zák.č. 132/1990 Zb., advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy
zastupovaného, konať pri tom svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať,
čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné.Podľa § 13 ods. 3 zák.č. 132/1990 Zb., advokát je povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc bola
účelná a hospodárna.

Podľa § 19 ods. 1 zák.č. 132/1990 Zb., advokát poskytuje právnu pomoc spravidla za odmenu a má

právo požadovať na ňu primeraný preddavok.

Podľa § 19 ods. 2 zák.č. 132/1990 Zb., advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu
hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a
preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, najmä súdne a iné poplatky,
cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z
verejných registrov.

Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z., o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase poskytovania právnej služby právnym
predchodcom žalovaných ( ďalej len ako „ vyhl. č. 163/2002 Z.z.“), advokát poskytuje právne služby za
odmenu, ktorej výška a spôsob určenia sa spravujú ustanoveniami tejto vyhlášky. Vyhláška upravuje aj
náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času.

Podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 163/2002 Z.z., ustanovenia tejto vyhlášky sa vzťahujú na právne služby
poskytované na základe zmluvy s klientom alebo na základe ustanovenia na to oprávneným orgánom.

Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z.z., pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže
advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny musí byť v
súlade s dobrými mravmi.

Podľa § 2 ods. 2 vyhl. č. 163/2002 Z.z., ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, na určenie odmeny
advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o základnej sadzbe tarifnej odmeny.

Podľa § 12 vyhl. č. 163/2002 Z.z., výška tarifnej odmeny sa určí dohodou podľa hodnoty alebo druhu
veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal.

Podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z.z. , základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

určená podľa hodnoty veci alebo práva je z hodnoty:

do 5.000,- Sk ...................................500,- Sk,

od 5.000,- Sk do 20.000,- Sk..............500,- Sk +5% zo sumy prevyšujúcej 5.000,- Sk,

od 20.000,- Sk do 200.000,- Sk ........1.250,- Sk +3% zo sumy prevyšujúcej 20.000,- Sk,

od 200.000,- Sk do 1.000.000,- Sk..... 6.650,- Sk +1% zo sumy prevyšujúcej 200.000,- Sk,

nad 1.000.000,- Sk ...........................14.650,- Sk +0,2% zo sumy prevyšujúcej 1.000.000,-Sk.

Podľa § 16 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z.z. , odmena patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu,

c) písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúce sa veci samej,d) účasť pri vyšetrovacom úkone, pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania a za konanie
pred súdom alebo iným orgánom, a to za každé začaté dve hodiny a za každý úkon osobitne,

e) vypracovanie právneho rozboru veci,

f) rokovanie s protistranou, a to za každú aj začatú hodinu,

g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu
o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, prípadne sťažnosť proti
rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,

h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z., za zastúpenie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom došlo

iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí polovica odmeny. Za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré
bolo odročené bez prejednania veci, patrí len štvrtina odmeny.

Podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z.z. , základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20%, ak ide o
spoločné úkony pri zastupovaní alebo obhajobe dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa § 18 vyhl. č. 163/2002 Z.z. , advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

b) na náhradu za stratu času (§ 20).

Podľa § 25 vyhl. č. 163/2002 Z.z. , odmena vypočítaná podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé

slovenské desaťkoruny smerom nahor.

Podľa § 21 ods. 1 zák.č. 132/1990 Zb., advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v
súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho
koncipientom alebo jeho pracovníkom.

Podľa § 21 ods. 1 zák.č. 132/1990 Zb., advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže,

že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

Podľa § 420 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb.( Občianskeho zákonníka), v znení neskorších zmien a doplnkov /
ďalej len ako „ Občiansky zákonník“/, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej

salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcov je potrebné zamietnuť.
Medzi sporovými stranami, resp. medzi žalobcami a nebohým žalovaným - právnym predchodcom
žalovaných nebolo sporné, že tento žalobcov zastupoval v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp.zn. 7C/357/2002. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že mu za týmto účelom bola zo strany

žalobcov tiež udelená písomná plná moc a to dňa 17.3.2003. Medzi účastníkmi však nedošlo k uzavretiu
písomnej zmluvy o poskytovaní právnej služby. Podľa tvrdenia právneho predchodcu žalovaných, medzi
nímažalobkyňoubolauzavretáústnadohoda,nazákladektorejjejboloprávnenýúčtovaťzakaždýúkon
právnej pomoci pri zastupovaní účastníkov v uvedenom sporovom konaní sumu 1.955,-- Sk za jeden
úkon a ku každému úkonu si účtovať režijný paušál vo výške 128,-- Sk. Žalobkyňa uvedenú dohodu

s nebohým žalovaným popierala. Podľa platnej právnej úpravy účinnej v čase poskytovania právnych
služieb právnym predchodcom žalovaných pre žalobcov, a to podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z., v prípade,
ak nedošlo medzi advokátom a klientom k dohode o spôsobe a výške zmluvnej odmeny, v súlade s § 2
ods. 2 uvedenej vyhlášky, sa na určenie odmeny advokáta použili ustanovenia tejto vyhlášky o základnej
sadzby tarifnej odmeny. Súd preto v tomto prípade postupoval v zmysle tohto citovaného ustanovenia.

V konaní nebolo sporné, že v čase, kedy právny predchodca žalovaných prevzal právne zastupovanie
žalobcov, predmetom sporu medzi žalobcami a účastníkmi na strane žalovaných v konaní 7C/357/02,
bola peňažná pohľadávka vo výške 43.500,-- Sk s príslušenstvom. Táto skutočnosť vyplynula z obsahu
zápisnice o pojednávaní konanom dňa 27.11.2002. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť preto základom
pre výpočet sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v danej sporovej veci, bolo potrebné

braťdoúvahyprávetútožalovanúpeňažnúsumu.Vsúlades§13ods.1citovanejvyhlášky,taknásledne
hodnota jedného úkonu právnej služby v tomto sporovom prípade predstavovala sumu 1.955,-- Sk.
Keďže právny predchodca žalovaných v uvedenej sporovej veci zastupovať až dvoch žalobcov, v súlade
s § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky, sa mu základná sadzba tarifnej odmeny u každého z týchto žalobcov
pri spoločných úkonoch znižovala o 20 %, takže hodnota spoločného úkonu pre každého zo žalobcov v

danom prípade predstavovala čiastku 1564,-- Sk. Z obsahu spisu 7C/357/2002 vyplynulo, že sa právny
predchodca žalovaných ako advokát zúčastnil na pojednávaní konanom dňa 17.3.2003, dňa 19.3.2003
a tiež na pojednávaní dňa 31.3.2003. Z obsahu citovaného spisu tiež vyplynulo, že pojednávanie
uskutočnené dňa 19.3.2003 bolo odročené bez prejednania veci. Podľa citovanej vyhlášky a to podľa §
16 ods. 3, v takomto prípade mal právny predchodca žalovaných ako advokát právo len na 1 z hodnoty

základnej sadzby tarifnej odmeny. V danom prípade, to predstavovalo u jedného žalobcu sumu 391,--
Sk. Keďže podľa § 16 ods. 1 citovanej vyhlášky, právnemu predchodcovi žalovaných ako advokátovi
patrila tiež odmena za prevzatie a prípravu zastupovania v zmysle písmena a) citovaného paragrafu,
právny predchodca žalovaných tak v zmysle obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7C/357/2002 do dňa
ukončenia právneho zastupovania žalobcov ako klientov, mal právo vo vzťahu k týmto žalobcom si

účtovať odmenu za vykonanie štyroch úkonov právnej služby a to u každého z týchto žalobcov zvlášť, s
tým, že v prípade už spomínaného pojednávania dňa 19.3.2003 sa tento úkon pomerne krátil na hodnotu
1. Celkove tak za právne zastupovanie žalobcov v uvedenom konaní vznikol právnemu predchodcovi
žalovaných nárok na odmenu, a to u každého žalobcu zvlášť vo výške 5 083,-- Sk (3 x 1564,-- Sk
+ 391,-- Sk ), teda spolu v hodnote 10 166,-- Sk. K týmto úkonom právnej služby v zmysle citovanej

vyhlášky, bol právny predchodca žalovaných oprávnený si ešte účtovať režijný paušál vo výške 128,--
Sk za každý úkon, takže spolu hodnota režijných paušálov za poskytovanie právneho zastupovania
žalobcom v uvedenom konaní predstavovala čiastku 512,-- Sk ( 4x 128,--Sk). Celková hodnota odmeny
zaprávnezastupovanie,ktoráprávnemupredchodcovižalovanýchvočižalobcomvzniklapredstavovalasumu 10 678,-- Sk, t.j. 354,44 Eur. Platilo pritom, podľa ustálenej súdnej praxe, že povinnosť zaplatiť
odmenu advokátovi, za poskytovanie právnej služby, klientovi advokáta vzniká a to bez ohľadu na
výsledok konania, prípadne postup advokáta v konaní, v ktorom advokát klienta zastupoval (rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp.zn. M Cdo 82/02). Vzhľadom na uvedené, teda skutočnosť, že v rámci
sporového konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 7C/357/2002 boli
žalobcom na účet ich právneho zástupcu, t.j. na účet právneho predchodcu žalovaných priznané trovy
konania vo výške 2.742,-- Sk, táto nemala žiadny vplyv na určenie výšky odmeny medzi žalobcami a
právnym predchodcom žalovaných. Navyše, uvedené rozhodnutie súdu v príslušnom výroku o trovách

konania, vzhľadom na podané odvolanie zo strany žalovaných v konaní 7C/357/2002, ani nenadobudol
právoplatnosť a o samotnej výške trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia bolo právoplatne
rozhodnuté až uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 7C/357/2002-230, zo dňa 24.3.2004, ktorým bol v
konaní schválený súdny zmier, ktorý uzavreli samotní žalobcovia a v rámci ktorého, si títo neuplatnili ani
žiadnu náhradu trov konania. Keďže žalobcovia z predložených dokladov a to príjmových pokladničných
dokladov zo dňa 14.3.2003 a zo dňa 31.3.2003 uhradili právnemu predchodcovi žalovaných celkove len

sumu 8 912,-- Sk (t.j. 295,82 Eur) a v rámci súdneho konania sa dožadovali voči nebohému žalovanému
len zaplatenia čiastky 6170,-- Sk (t.j. 204,81 Eur), ktorá suma však v skutočnosti nepokrývala skutočnú
výšku odmeny, na ktorú mal právny predchodca žalovaných voči žalobcom právny nárok, nevznikla
právnemu predchodcovi žalovaných žiadna povinnosť na vrátenie uvedenej žalovanej sumy, a preto súd
predmetnú žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú zo strany právnych nástupcov žalovaného cestou ich
právneho zástupcu, k tomu súd poznamenáva nasledovné.

Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú advokátom v súvislosti s výkonom advokácie vychádza zo
zodpovednosti bez zreteľa na zavinenie (z tzv. objektívnej zodpovednosti)a je založená na súčasnom
splnení predpokladov, ktorými sú 1. výkon advokácie, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi

výkonom advokácie a vznikom škody. Podmienkou, že výkon advokácie nebol uskutočňovaný riadne
je potrebné posudzovať z hľadiska § 13 zák. č. 132/1990 Zb. o advokácii, v zmysle ktorého advokát
je pri výkone advokácie povinný zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na ich vykonanie a v
ich medziach riadiť sa príkazmi klienta, je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného,
konať pri tom svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo podľa svojho

presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné a zároveň je povinný dbať na to, aby jeho
právna pomoc bola účelná a hospodárna. Škodou je mienená ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým
prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného , ktoré bolo možné
- pokiaľ by nebolo škodnej udalosti- dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. O vzťah

príčinnej súvislosti ide v prípade ak škoda vznikne následkom výkonu advokácie. Pokiaľ bola príčinou
vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva . Príčinou škody môže byť len tá
okolnosť, bez existencie ktorej by k škodnému následku nedošlo. Splnenie uvedených predpokladov
zodpovednosť za škodu musí byť v konaní jednoznačne zistené a dôkaznú povinnosť v konaní má v
tomto smere poškodený.

Súd je toho názoru, že peňažné plnenie, ktorého sa žalobcovia voči právnemu predchodcovi žalovaných
domáhali, nemá charakter škody, ktorá by im mala vzniknúť v dôsledku výkonu advokácie z jeho strany.
Skutočnosť, že sa im nevrátila suma odmeny , ktorú zaplatili právnemu predchodcovi žalovaných, ako
ich advokátovi nebola spôsobená žiadnym takým konaním , ktoré by sa dalo objektívne zhodnotiť ako
porušenie povinností na jeho strane. Navyše to platí tým skôr, že samotný súdny zmier , na základe

ktorého následne žalobcom neboli priznané žiadne trovy konania, z ktorých by si aspoň čiastočne
pokryli výdavky , ktoré mali vynaložené na právne zastúpenie v konaní 7C/357/2002, dojednali si sami
s protistranou a teda ich samotným konaním došlo k situácii, že sa im ani časť vynaložených nákladov
nevrátila.

Súd sa však nestotožnil s názorom žalovaných , že nárok žalobcov v prípade, ak by sa v prípade

nimi uplatňovaných nárokov malo jednať o nároky z náhrady škody, že by tieto boli vzhľadom na
námietku vznesenú zo strany právneho zástupcu terajších žalovaných premlčané. Podľa § 106 ods. 1Občianskehozákonníka,ktorýmsariadipremlčanienárokovklientananáhraduškody,ktorúmuspôsobí
advokát v súvislosti s výkonom advokácie, sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa

najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Počiatok objektívnej a subjektívnej lehoty je stanovený odlišne, čo do počiatku i konca sú obe doby
na sebe nezávislé, a ak skončí beh jednej z nich právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu
dobu. Počiatok behu objektívnej premlčacej lehoty (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je viazaný

na udalosť, z ktorej škody vznikla. Tento pojem (škodná udalosť) zahrňuje nie len protiprávny úkon
či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli k vzniku škody , ale aj vznik škody samotnej. Počiatok
subjektívnej premlčacej lehoty sa viaže k okamihu, kedy poškodený nadobudol vedomosť o tom, že
na jeho úkor došlo ku škode a kto za ňu zodpovedá. To predpokladá, že sa poškodený dozvedel ako o
zodpovednom subjekte, tak aj o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu , ktorú je
možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej lehoty k uplatneniu

práva na náhradu škody sa vyžaduje skutočná a nie len predpokladaná vedomosť poškodeného o
protiprávnom úkone či udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale i o tom, že vznikla majetková ujma
určitého rozsahu, ktorou je možné natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený svoj
nárok uplatnil na súde, a ďalej vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá. Beh subjektívnej premlčacej
lehoty však nemôže začať skôr než beh objektívnej premlčacej lehoty, t.j. skôr než škoda vznikla.

Inými slovami objektívna premlčacia lehota môže začať bežať až od okamihu vzniku škody a najskôr
od toho dňa môže začať bežať aj subjektívna premlčacia lehota. Žalobcom teda za predpokladu, že
by sa vôbec dal nimi uplatňovaný nárok na vrátenie zaplatených súm na úhradu odmeny právnemu
predchodcovi žalovaných ako advokátovi žalobcov považovať za škodu začala ako objektívna tak aj
subjektívna lehota plynúť najskôr od 31.3.2004, t.j. dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti uznesenia ,

ktorým bol dňa 24.3.2004 v konaní 7C/357/2002 schválený súdny zmier, ktorého žalobcovia boli účastní
a ktorým uznesením bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Objektívna preto, lebo týmto právoplatným rozhodnutím v uvedenom konaní bolo súdom záväzne a
nezmeniteľne rozhodnuté, že žalobcovia voči žalovaným v konaní vedenom pod sp.zn. 7C/357/2002
nemajú nárok na zaplatenie žiadnych trov konania, a subjektívna preto, lebo v uvedenom období

žalobcovia mali vedomosť o to, koľko právnemu predchodcovi žalovaných zaplatili za ich zastupovanie
v uvedenom konaní, vedeli že im táto zaplatená odmena nebude kompenzovaná úhradou trov konania
od žalovaných v konaní 7C/357/2002 a mali tiež vedomosť o zodpovednom subjekte, ktorým bol právny
predchodca žalovaných. Je síce pravda, že obaja žalobcovia boli účastní na pojednávaní dňa 24.3.2004
na ktorom bolo predmetné uznesenie vyhlásené, o čom svedčia aj ich podpisy v zápisnici z uvedeného

pojednávania, avšak ako už bolo vyššie uvedené pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty,
ktorej nemohol predchádzať začiatok plynutie subjektívnej premlčacej lehoty, bolo potrebné, aby nastala
právne kvalifikovaná udalosť, ktoré viedla k vzniku škody a súčasne aj vznik škody samotnej, čo
mohlo byť zavŕšené jedine záväzným a nezmeniteľným rozhodnutím, ktorým sa potvrdilo, že nárok na
náhradu trov konania žalobcom neprináleží a takúto požiadavku spĺňalo len právoplatné rozhodnutie, t.j.

rozhodnutie nenapadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami. Keďže však rozhodnutie v predmetnej
veci sp.zn. 7C/357/2002 nadobudlo právoplatnosť až 31.3.2004 a žalobcovia žalobu v tomto sporovom
konaní podali na tunajšom súde dňa 31.3.2006, berúc do úvahy ust. § 122 ods. 2 v spojení s § 112
Občianskeho zákonníka , žalobcovia stihli podať žalobný návrh v posledný deň subjektívnej premlčacej
lehoty a tým prípadne by stihli prerušiť jej plynutie. Samozrejme to všetko by platilo vtedy, pokiaľ by sa v

danom prípade uplatnený nárok mal charakter nároku na náhradu škody voči právnemu predchodcovi
žalovaných, čo však vzhľadom na vyššie uvedené nebol tento prípad.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., kedy úspešným žalovaným ich náhradu
nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prihliadol na skutočnosť, že žalobcovia v tomto
konaní boli obaja oslobodení od platenia súdneho poplatku a tiež na to, že pôvodným žalovaným, t.j.

právnym predchodcom žalovaných bola osoba znalá práva, takže táto k účasti na tejto sporovej veci
právne zastupovanie nepotrebovala. Samotná účasť žalovaných v tomto konaní bola krátka, kedy sa len
obmedzila na jedno pojednávanie, na ktorom fakticky došlo len k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej,
pričom vstup žalovaných do tohto konania samotní žalobcovia nemohli nijako ovplyvniť, keďže vyplynul
z právneho nástupníctva po nebohom žalovanom a procesného postupu súdu v zmysle § 107 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,

vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).