Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/187/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2308213612
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2308213612.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek

senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: N. J.,
bytom D. - W., Z. XXXX/XX, zastúpený advokátom JUDr. Jaroslavom Fridrichom, Bratislava 1, P. O. Box
171, Moyzesova 8, proti odporcovi: DUSLO, a.s., Administratívna budova, evidenčné číslo 1236, Šaľa,
IČO: 35 826 487, zastúpený advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., Bratislava, Špitálska 10,
IČO: 36 722 758, o zaplatenie 34.505,08 eur na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta sp. zn. 15C/174/2008-302 zo dňa 15. marca 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej m e n í tak, že návrh navrhovateľa

z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
34.505,07 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodne
samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 190 ods. 1, § 193 ods.
1 písm. b), § 196 a § 203 Zákonníka práce, ďalej ustanoveniami § 2 ods. 1 a § 4 ods. 1, § 7 ods. 1 a
3, § 9 ods. 4 vyhl. č. 32/1965 Zb. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania berúc do

úvahy dôsledky trvalých následkov poškodenia zdravia v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania,
ktorá bola u navrhovateľa zistená dňa 14.01.1986 vo veku 35 rokov, dospel k záveru, že navrhovateľ
je jednoznačne prípadom hodným osobitného zreteľa. K chorobe z povolania došlo u navrhovateľa
v dôsledku dlhodobej expozície a inhalovania sírouhlíka. Dôsledky takejto situácie mali dopad nielen
na samotného navrhovateľa, ale aj na jeho rodinné a sociálne prostredie. Zdravotné problémy viedli
k zmene osobnosti u navrhovateľa, došlo k úplnému rozkladu a k zmene jeho osobnosti, čo viedlo k
úplnému rozpadu rodinnej a sociálnej štruktúry. Zdravotné problémy navrhovateľa z dôvodu chronickej

intoxikácie sírouhlíkom sa prejavujú v neurologickej a v psychickej rovine. Dôsledky sú podľa názoru
súdu prvého stupňa na základe lekárskych stanovísk v príčinnej súvislosti s chorobnými príznakmi
sprevádzajúcimi chronickú intoxikáciu sírouhlíkom. Súd prvého stupňa jednoznačne uzavrel, že pred
prepuknutímchorobyzpovolanianavrhovateľviedolriadnyrodinnýživot,venovalsadeťoma manželke,
amatérsky športoval. Po prejavení choroby u odporcu došlo k rozpadu rodinných väzieb a rozvodu jeho
manželstva v dôsledku konfliktných situácií. Tieto skutočnosti sú následkom choroby z povolania, ako to
vyplýva z vyjadrenia Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie. Podľa odborného stanoviska v dôsledku

neurologických a psychiatrických problémov v oblasti poškodenia hybnosti a poškodenia centrálneho
nervového systému a mozgu je akékoľvek ďalšie uplatnenie navrhovateľa v oblasti spoločenskej,
kultúrnej, prípadne ďalších oblastiach života spoločnosti takmer vylúčené. Zdravotné poškodenie
navrhovateľa je nevyliečiteľné, je progredujúce, postihujúce životne dôležité orgány, pričom následkychoroby sú nezvratné. K námietke odporcu o nedodržiavaní zdravej životosprávy a liečebného režimu
navrhovateľom súd poukázal na stanovisko Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie. Presné a striktné
dodržiavanie liečebného režimu by následky choroby z povolania nielenže nezhojilo, neprispelo by ani

k zastaveniu progresie ochorenia. Súd prvého stupňa v danom prípade považoval tieto skutočnosti za
odôvodňujúce pre uplatnenie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia nad rámec základného bodového
ohodnotenia. Odškodnenie navrhovateľa zvýšil o stonásobok základného bodového ohodnotenia 700
bodov. V peňažnom vyjadrení po odpočítaní zaplatenej sumy 348,54 eur predstavuje odškodnenie
34.505,07 eur. Súd prvého stupňa dospel k takejto sume vypočítaním 700 bodov x 0,50 eur x 100, čo je

34.853,61 eur. Súd prvého stupňa považoval zvýšenie o stonásobok za odôvodnené vzhľadom na dobu,
po ktorú je navrhovateľ obmedzovaný v svojom bežnom a dovtedajšom spôsobe života, vzhľadom na
hĺbku a charakter tohto obmedzenia, na progresívny vývoj smerujúci k zhoršovaniu prejavov choroby
z povolania. K námietke premlčania vznesenej odporcom súd prvého stupňa uviedol, že sa premlčujú
len subjektívne práva, nepremlčuje sa nárok. Poukázal na závery uznesenia odvolacieho súdu zo
dňa 25.08.2011, že nároky vyplývajúce zo základnej náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia sú odlišné od nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia. Z toho dôvodu je aj režim premlčania týchto nárokov rozdielny. Súd prvého stupňa poukázal
na to, že právny poriadok Slovenskej republiky pozná pojem premlčania práva, nepozná však pojem
premlčania práva osoby domáhať sa súdnej ochrany. Priznáva žalovateľnosť všetkým právam fyzických
a právnických osôb, v niektorých prípadoch ich však nie je možné v dôsledku premlčania priznať, čo

však neznamená, že tieto práva neexistujú a nie sú žalovateľné. Nárok na priznanie mimoriadneho
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa však v zmysle príslušných právnych predpisov v
žiadnom prípade neprekluduje. Choroba z povolania u navrhovateľa bola zistená v roku l986, druhý
posudok o zvýšení bodového ohodnotenia bol vydaný v roku 2000. Napriek tomu nie je možné
sa stotožniť s názorom odporcu, že navrhovateľ si svoj uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie

sťaženia spoločenského uplatnenia uplatňuje v zmysle týchto posudkov. Z týchto posudkov môže byť
odvodzovaný nárok navrhovateľa na základné odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia.
V prípadoch posudzovania nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia tieto
posudky sú iba dôkazným prostriedkom preukazujúcim existenciu choroby z povolania. Nemôže dôjsť k
premlčaniu práva, ktoré dovtedy neexistovalo. Právo na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského

uplatnenia vzniká až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia. V prípade progredujúcej choroby z
povolania nie je možné jednoznačne určiť časový bod, od ktorého by bolo možné v zmysle argumentácie
odporcu počítať plynutie premlčacej lehoty. Od vypracovania posudkov z rokov 1986 a 2000 dochádza
k vzniku stále nových prejavov choroby navrhovateľa. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ustanovenie §

151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, dôsledne sa neriadil pokynmi odvolacieho súdu.

Podľa názoru odporcu navrhovateľ prípadom hodným osobitného zreteľa nie je. Samotné základné
bodové ohodnotenie zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov choroby z povolania
obmedzený vo svojich možnostiach. Zvýšenie náhrady nad vyhláškou stanovený limit je prípustné podľa
§ 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. iba v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa.
Navrhovateľ v priebehu celého konania neuviedol žiadne obmedzenia, nepredložil relevantné dôkazy

o tom, že by v dôsledku choroby z povolania nastali u neho obmedzenia, ktoré by svojou povahou
odôvodňovali použitie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. K miere zdravotného poškodenia navrhovateľa
poukazuje odporca na posudky Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie, ktoré nevyužili možnosť
prekročenia stanovenej sadzby podľa ustanovenia § 5 ods. 3 vyhlášky. Sťaženie spoločenského
uplatnenia navrhovateľa určil hlboko pod hornou hranicou základnej sadzby bodového ohodnotenia

na 700 bodov. Svedčí to o tom, že poškodenie zdravia navrhovateľa nie je natoľko závažné, ako
sa to navrhovateľ snaží vykresliť. Navrhovateľ si niektoré svoje zdravotné problémy spôsobuje, resp.
zhoršuje sám, keď je už mnoho rokov silným fajčiarom, nedodržiava nariadenú diétu ani liečebný režim.
Navrhovateľ sa nevenoval na vrcholovej úrovni žiadnemu športu, výrazným spôsobom sa neangažoval
v politickom, kultúrnom, či spoločenskom živote, jeho obmedzenia v pracovnej oblasti nie sú dané

len chorobou z povolania, ale aj takými faktormi ako sú vek, dosiahnutý stupeň vzdelania či vysoká
miera nezamestnanosti v SR. Navrhovateľ nemal pred zistením choroby z povolania žiadne výnimočné
predpoklady na uplatnenie v pracovnom, spoločenskom, kultúrnom, športovom či politickom živote,
prípadne v oblasti súkromnej, ktorými by sa výrazne odlišoval od iných ľudí s tým, že tieto predpokladyby len následkom choroby z povolania boli úplne stratené, resp. obmedzené. Súd prvého stupňa mal
vziať do úvahy i skutočnosti, že navrhovateľ je stále samoobslužný, dokáže sa bez problémov sám
najesť, obliecť, vykonať úkony osobnej hygieny, vybaviť bežné veci. Poukazoval na výpoveď bývalej

manželky navrhovateľa. V žalobe uvádzané obmedzenia v bežnom živote boli v mnohých prípadoch len
vymyslené, išlo o čisto účelové tvrdenia. Ak by aj boli skutočnosti uvádzané navrhovateľom v návrhu
riadne preukázané, nie sú tieto skutočnosti takého charakteru, aby odôvodňovali posudzovanie prípadu
navrhovateľa ako hodného osobitného zreteľa. Odporca namietal niektoré skutočnosti, ktoré uvádzal
súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, že tieto sú v rozpore s tvrdeniami svedkov,

prípadne nevyplynuli z vykonaného dokazovania. Odporca poukázal, že v prípade navrhovateľa sa
rozhodne nejedná o najťažší prípad chronickej intoxikácie sírouhlíkom, keďže posudkom KPLaT bolo
navrhovateľovi za sťaženie spoločenského uplatnenia priznaných len 700 z možných 1000 bodov. Záver
súdu o tom, že presné a striktné dodržiavanie liečebného režimu by neprispelo k zastaveniu progresie
ochorenia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa sa opomenul v plnom rozsahu
vyrovnať s dôsledkami nedodržiavania liečebného režimu, resp. zdravej životosprávy navrhovateľom

a na jeho zdravotný stav. Aj keby dodržiavanie progresiu ochorenia nezastavilo, rozhodne by ju
aspoň spomalilo. Odhliadnuc od toho, že odporca prípad navrhovateľa nepovažuje za prípad hodný
osobitného zreteľa a z toho dôvodu jeho žaloba nie je dôvodná, vyjadruje sa aj k otázke premlčania.
Poukazuje na ustanovenie § 261 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb., z ktorého vyvodzuje, že
nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podlieha premlčaniu. Je zrejmé,

že rozhodnutie súdu o priznaní mimoriadneho zvýšenia odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č.
32/1965 Zb. je podmienené vydaním posudku Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie, ktorým sa
poškodenému priznáva základný nárok. Navrhovateľ odvodzuje výšku sumy mimoriadneho zvýšenia
odškodnenia za SSU práve od základného počtu bodov, ktoré mu boli priznané posudkami KPLaT.
Nárok uplatnený navrhovateľom v tomto konaní je v celom rozsahu premlčaný, resp. je premlčané

právo navrhovateľa domáhať sa na súde, aby rozhodol o mimoriadnom zvýšení náhrady na SSU,
pri stanovení výšky ktorého by súd vychádzal práve z posudku KPLaT. V rozpore s tým však súd
prvého stupňa pri svojom rozhodovaní odporcom vznesené námietky premlčania vôbec nezohľadnil.
Odporcovi nie je známe žiadne rozhodnutie ani stanovisko Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého
by v obdobnom prípade predmetný nárok, resp. právo sa nepremlčovalo. Práve naopak, odporca

poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 152/2010 zo dňa 28.02.2011, z ktorého je
zrejmé, že mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podlieha premlčaniu.
Nesprávnym posúdením otázky premlčania zo strany prvostupňového súdu je porušovaný princíp
právnej istoty ako jeden zo základných princípov právneho štátu garantovaných Ústavou SR. Poukázal
na usmernenie odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení č.k. 9Co/290/2010 zo dňa 25. augusta

2011, ktoré súd prvého stupňa v plnom rozsahu nerešpektoval a neriadil sa ním. Znamená to, že
konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, teda postup súdu, mal vadu, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodovanie súdu o priznaní mimoriadneho zvýšenia
odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je vždy podmienené vydaním posudku Kliniky
pracovného lekárstva a toxikológie, ktorým sa poškodenému priznáva základný nárok. Navrhovateľ

v konaní výšku sumy mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
odvodzuje od základného počtu bodov, ktoré mu boli priznané posudkami KPLaT. Navrhovateľ svojim
návrhom teda uplatnil mimoriadne zvýšenie náhrady škody ako škody určitého druhu, ktorá mu vznikla
v určitom rozsahu. K tomu, aby si mohol toto mimoriadne zvýšenie uplatniť na súde, je potrebné
vyjadriť ho v peniazoch. Keďže výšku mimoriadneho zvýšenia odvíja od počtu bodov priznaných mu v

posudku KPLaT, posudky teda neslúžia len ako dôkazný prostriedok preukazujúci existenciu choroby
z povolania. Keď mal navrhovateľ k dispozícii posudok, v ktorom bolo jeho sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotené príslušným počtom bodov, teda keď sa dozvedel o tom, že mu vznikla ujma
určitého druhu a rozsahu, mohol si na súde uplatniť nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorého výška sa odvíja práve od počtu bodov uvedených v

takomto posudku. Súd prvého stupňa zjavne vôbec nerozlišoval medzi progresiou choroby z povolania
navrhovateľa a progresiou sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. Predmetom tohto súdneho konania
je pritom mimoriadne odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa, ku ktorému došlo
v dôsledku profesionálneho ochorenia a nie odškodnenie navrhovateľa za samotnú existenciu choroby z
povolania. Sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa bolo naposledy ohodnotené v roku 2000 a

zvýšené celkom na 700 bodov. Odvtedy navrhovateľ nebol dobodovaný, čo znamená, že od roku 2000
u neho nedošlo k žiadnemu progresu pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia. To nevylučuje,
že u navrhovateľa mohlo od roku 2000 dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu. Upozornil na rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/72/2012 zo dňa 25.04.2012, ktorý z dôvodu premlčania zamietolnávrh navrhovateľa v obdobnej právnej veci. Odporca navrhoval, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací
súd rozhodol tak, že odvolaniu v celom rozsahu vyhovie, rozsudok súdu prvého stupňa zmení a nárok
navrhovateľa v celom rozsahu zamietne, prizná odporcovi náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou -
účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal
vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., prejednal na pojednávaní nariadenom podľa ustan. § 214 ods.
1 O.s.p., na ktorom vypočul právnych zástupcov účastníkov konania, a dospel k záveru, že odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť, návrh navrhovateľa zamietnuť. Senát
odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).

Súd prvého stupňa sa musí zaoberať pred začatím konania vo veci samej i počas konania otázkou
splnenia podmienok konania. Pred hmotnoprávnym posúdením a vykonávaním dôkazov súd prvého
stupňa musia byť splnené procesné podmienky - úplnosť návrhu na začatie konania, legitimácia

účastníkov konania a pod.

Odporca namietal jednak premlčanie nároku, ktorý si navrhovateľ v tomto konaní uplatnil, jednak
namietal právo navrhovateľa domáhať sa na súde rozhodnutia o mimoriadnom zvýšení náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia. S týmito námietkami premlčania sa súd prvého stupňa nevyporiadal

správne.

Podľa ustan. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Pri vyporiadaní s námietkou premlčania súd prvého stupňa predovšetkým mal posúdiť, či mimoriadne
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je majetkovým právom alebo nie je. Len po posúdení tejto
otázky mohol rozhodnúť, či ide o premlčanie tohto práva alebo nie.

Podľa ustan. § 100 ods. 2 veta prvá O.Z. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva.

Zásadne sa premlčujú všetky majetkové práva vrátane ich príslušenstva, najmä úrokov. Z toho vyplýva,
že v oblasti občianskeho práva premlčaniu nepodliehajú iné než majetkové práva. Ide o taxatívny

výpočet nepremlčateľných práv, t.j. že všetky práva majetkovej povahy podliehajú premlčaniu, pokiaľ
zákon výslovne neustanoví výnimku.

Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by
bolo právo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže vzniesť námietku premlčania. Námietka

premlčania má za následok, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods.1 Obč.
zákonníka).

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po

časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia
sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za

desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Súd oprávnenej osobe premlčané subjektívne občianske právo nemôže priznať, lebo vznesením
námietky premlčania došlo k zániku nároku. V dôsledku toho súd po zistení, že vznesenie námietky
premlčania je odôvodnené, musí návrh, ktorým sa tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť.

Uplatnením námietky premlčania na súde prestáva byť subjektívne právo vynútiteľné.Samo subjektívne občianske právo však ani po zamietavom právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká,
ale trvá ďalej, aj keď je oslabené o nárok (t.j. o vynútiteľnosť prostredníctvom štátneho autoritatívneho
orgánu - súdu).

Sťaženie spoločenského uplatnenia je považované za majetkové právo viazané len na osobu
navrhovateľa, ktoré sa premlčuje. Ide o peňažnú satisfakciu, ktorej základom je nemajetková rovina.
Vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje.

Charakter majetkového práva, viazaného na osobu navrhovateľa, má aj mimoriadne zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Takýto názor na premlčateľnosť práva na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vyslovil Krajský súd v Trnave tiež v obdobnej veci spis. zn. 11Co/72/2012 v svojm rozsudku
zo dňa 25. apríla 2012.

Právo poškodeného uplatniť nárok na zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
vzniká okamihom, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Zvýšenie
náhrady podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky môže byť priznané len súdnym rozhodnutím, podmienkou
však je, aby toto právo poškodený uplatnil na súde v zákonom stanovenej premlčacej lehote. Na

základe súdneho rozhodnutia vzniká potom poškodenému právo a zodpovednému subjektu povinnosť
na plnenie, t.j. zaplatiť mimoriadne zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Pre začiatok behu premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď bol ustálený zdravotný stav
poškodeného, bolo vykonané ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Tento

okamih je rozhodujúci aj pre začiatok plynutia premlčacej lehoty pre uplatnenie nároku na mimoriadne
odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia na súde. Ak príde k dobodovaniu v dôsledku zhoršenia
zdravotného stavu poškodeného, je to rozhodujúci okamih pre ďalšie uplatnenie nároku a možné ďalšie
priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

Choroba z povolania bola u navrhovateľa zistená dňa 14.01.1986. Po zistení choroby bolo
obodované sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa. Naposledy bol vydaný posudok KPLaT
dňa 04.05.2000, keď bolo zvýšené bodové ohodnotenie na 700 bodov.

S poukazom na uvedené navrhovateľ mohol nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského

uplatnenia uplatniť na súde najneskôr do 04.05.2002, aby jeho právo nebolo premlčané. Navrhovateľ
uplatnil nárok na súde návrhom zo dňa 02.09.2008, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

Z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa ustan. § 220 O.s.p. a návrh navrhovateľa
zamietol. Vzhľadom na hospodárnosť konania odvolací súd sa nezaoberal splnením podmienok

navrhovateľom na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p. tak,
že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa z dôvodu, že o trovách konania súd
prvého stupňa nerozhodoval, toto rozhodnutie ponechal na samostatné uznesenie.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.