Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/100/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508200037
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3508200037.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľky: K. H., rod. H., narodená
XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX D., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená Centrom
právnej pomoci, kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 12, P.O.Box 18, Bratislava, IČO:
307 98 841, proti odporkyni: D. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, K. nad C., zastúpená

advokátkou JUDr. Evou Jančinovou, so sídlom Piešťanská 6, Nové Mesto nad Váhom, na odvolanie
oboch účastníčok proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15. februára 2012,
č. k. 4C/37/2008-213, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku pod bodom II. p o t v r d z u j e .

Vo výroku pod bodmi I. a III. z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom I. uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľke 181,96 eur s
8,5% úrokom z omeškania ročne od 10.01.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

II. vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky, ktorá žiadala 6.811,06 eur s 9% úrokom z omeškania od
podania návrhu, návrh zamietol, napokon III. odporkyni priznal náhradu trov konania vo výške 100%. V
odôvodnení svojho rozsudku uviedol skutkové závery, ktoré zistil z vykonaného dokazovania, z ktorých
vyplýva, že rozhodnutím Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom, odboru všeobecnej vnútornej
správy značka A XXXX/XXXXX, Pk XX/XXXX zo dňa 09.06.2006, bola odporkyňa uznaná vinnou zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Dopustila sa ho hrubým správaním a drobným
ublížením na zdraví tým, že dňa XX.XX.XXXX o XX. hodine v byte č. XX, na ulici A. I. č. 8 v R. K. nad C.

vulgárne nadávala K. H., H. H. a C. J. a následne fyzicky napadla K. H. tak, že ju udrela rukou po tvári. Za
tento skutok jej správny orgán uložil pokutu vo výške 1.000 Sk. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
12.07.2006. Podľa lekárskeho posudku K.. H. V. zo dňa 31.10.2007, následky úrazu navrhovateľky zo
dňa 04.02.2006 predstavujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky 15 bodov, za
zmliaždenie hlavy a zmliaždenie krčnej chrbtice. Za preukázaný považoval okresný súd i nárok na
náhradu cestovných výdavkov vo výške 9,69 eur (292 Sk), ktoré jej vznikli účasťou na pojednávaní

pred Obvodným úradom v Novom Meste nad Váhom. Za nepreukázaný považoval uplatnený nárok
navrhovateľky na náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 04.02.2006 do 09.06.2007 vo výške
4.482,52 eur. Považoval listinné dôkazy navrhovateľky za „dodatočne vyfabrikované“. Podľa výpisu
zo živnostenského registra začala A. I. podnikať až 15.02.2006 pod menom A. J. a toto meno mala
až do 22.11.2006. Z uvedeného je potom zrejmé, že v januári 2006 nemohla navrhovateľke potvrdiť
žiadosť o prijatie do zamestnania a odpísať pod menom „A. I.“. Nedôveryhodne vyznieva aj to, že
v oznámení o prijatí do zamestnania nie je uvedený žiadny dátum. Umiestnenie pečiatky a podpisu

nasvedčuje tomu, že tieto boli na listine skôr ako samotný text. Ani „čestné prehlásenie“ A. I. zo dňa08.12.2011 nepresvedčilo súd o vierohodnosti uvedených dokladov, nakoľko neobsahuje vysvetlenie,
týkajúce sa zmeny mena. Ani písmo na „prijatí“ a čestnom prehlásení, ktoré mala vyhotoviť A. I., nie
je totožné. Nároky navrhovateľky na náhradu škody okresný súd posudzoval podľa ustanovení § 420

ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 444 Občianskeho zákonníka. Výšku náhrady za bolesti navrhovateľky
posudzoval podľa zákona č. 437/2004 Z.z., ustanovenia § 5 ods. 2. Nárok navrhovateľky na úroky z
omeškania posudzoval podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ich výšku podľa § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. Uplatnený nárok navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy, nepovažoval
za dôvodný. Konaním odporkyne - udretím rukou po tvári, nedošlo k takému zásahu do osobnostnej

sféry, aby bolo opodstatnené priznanie nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov
konania vychádza z ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Odporkyňa bola neúspešná len v 2,76% z uplatneného
nároku, čo je pomerne nepatrná časť, preto podľa § 151 ods. 7 O.s.p. vyslovil, že jej patrí 100%
náhrada trov konania, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením. Okresný súd zároveň uviedol,
že sa zaoberal otázkou možného zníženia náhrady trov konania s prihliadnutím na finančnú situáciu
navrhovateľky. Vzal do úvahy pomery odporkyne, ktorá by musela sama uhradiť náklady právneho

zastúpenia, ako aj skutočnosť, že navrhovateľka uplatnila evidentne bezdôvodné nároky.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidve účastníčky konania prostredníctvom
svojich zástupcov.

Navrhovateľka vo svojom odvolaní žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť a priznať jej aj uplatnenú
náhradu vo výške 6.629,10 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 10.01.2008 do zaplatenia a

náhradu trov konania, prípadne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie
konanie. Uviedla, že uplatňuje odvolacie dôvody podľa § X05 ods. 2 písm. a),c),d),f) O.s.p. Uvedené
odvolacie dôvody sa dotýkajú uplatneného nároku navrhovateľky na náhradu ušlého zisku, ktorý, podľa
jej tvrdenia, spočíva v ušlej mzde, ktorú si nemohla zarobiť u A. I. vo výške 4.482,52 eur a uplatneného
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do jej osobnostných práv. Súčasne sa odvolala aj proti

výroku rozsudku okresného súdu, ktorým priznal odporkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Podľa jej názoru, z vykonaného dokazovania absolútne nevyplývajú súdom prijaté závery. V prípade
porovnávania písma na čestnom prehlásení o prijatí do zamestnania, čo sú kľúčové dôkazy, vôbec
nemohol prijať záver o rozdielnosti písma, keďže táto úloha by v konaní mala prislúchať znalcovi. V
konečnom dôsledku je rozhodujúca predovšetkým skutočnosť, že obe listiny vyjadrujú vôľu pani I..

Poukázala ďalej na to, že v podaní zo dňa 20.12.2011 predložila súdu fotokópiu čestného prehlásenia
A. I. zo dňa 08.12.2011. V tomto podaní oznámila súdu, že v prípade, ak nebude považovať tento dôkaz
za postačujúci, navrhuje v konaní vypočuť ako svedkyňu A. I.. V konaní uvedená svedkyňa nebola
vypočutá, čím okresný súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré boli
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vytýkala okresnému súdu, že v rozsudku okresného

súdu absentuje akékoľvek odôvodnenie, prečo nebral do úvahy čestné prehlásenie. Súd jedine
konštatoval, že nebol presvedčený o vierohodnosti, čo samo osebe spôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia v tejto časti. Tiež sa domnieva, že aj odôvodnenie nepriznania náhrady nemajetkovej
ujmy je až priveľmi stručné a neumožňuje preskúmanie rozsudku, čo taktiež môže mať za následok
odňatie možnosti konať pred súdom. Za nesprávny považuje skutkový záver okresného súdu, čo

malo za následok i nesprávne právne posúdenie veci. Navrhovateľka predložila v konaní množstvo
dôkazov na podloženie svojich tvrdení. V rozpore s vykonaným dokazovaním však súd vyhodnotil tieto
dôkazy za nevieryhodné. Je presvedčená, že v prípade vypočutia A. I. by okresný súd nemohol
jej návrh zamietnuť. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy - napriek tomu, že s konštatovaním
súdu zásadne nesúhlasí, pripúšťa, že v tejto časti je podstatný subjektívny pohľad sudcu na okolnosti

prípadu, teda pripúšťa, že s ohľadom na okolnosti prípadu, okresný súd túto vec posúdil aspoň v súlade
s právnymi predpismi. Opakovane však zdôraznila, že zásah do osobnostných práv navrhovateľky
je, podľa jej názoru, dostatočný na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Navrhovateľka odôvodnila
svoje odvolanie proti výroku rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania tým, že okresný súd
sa nezaoberal aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p., keď uviedol, že svoj nárok si uplatnila evidentne

bezdôvodne. Domnieva sa, že súd pri rozhodovaní o trovách konania mal prihliadať na osobné a
majetkové pomery oboch účastníkov konania, ktoré v konaní vôbec nezisťoval. Vzhľadom na príjmovú
situáciu navrhovateľky, ktorá je osobou v materiálnej núdzi, je aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. nevyhnutná,
aj s ohľadom na to, že konaním odporkyne bola skutočne spôsobená navrhovateľke škoda.Proti rozsudku okresného súdu podala včas odvolanie prostredníctvom svojej zástupkyne aj odporkyňa.
Žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť. Uplatnila odvolacie dôvody
podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t. j. nesprávne skutkové a právne závery okresného súdu.

Uviedla, že správny orgán - Obvodný úrad v Novom Meste nad Váhom svojím rozhodnutím zo dňa
09.06.2006 uznal odporkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého
sa dopustila tým, že .... dňa 04.02.2006 o 12.00 hod fyzicky napadla K. H. tak, že ju udrela rukou po
tvári - teda v zhode s tým, čo sama navrhovateľka uviedla na OO PZ v Novom Meste nad Váhom a
tiež do Záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci spísaného lekárkou MUDr. T. z Q. R. K. nad C.

dňa 04.02. 2006 o 12.30 hod., teda bezprostredne po incidente - že bola napadnutá jej známou osobou,
ktorá jej dala facku na pravé líce. K.. T. v zázname konštatuje na pravom líci v oblasti dolnej čeľuste
ľahko začervenané miesto (po facke) bez porušenia kože.

MUDr. V. ale v lekárskej správe vyhotovenej dňa 16.02.2006 uvádza diagnózu trauma hlavy a bolesť
krčnej chrbtice a zmliaždenie krčnej chrbtice a v posudku o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia vyhotovenom 30.10.2007 diagnóza 3 - zmliaždenie hlavy a 103 a - zmliaždenie krčnej

chrbtice. Ako príčinu tohto stavu MUDr. V. označila „udretie rukou a súrenie do steny“.

Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
rozlišuje úrazy hlavy a úrazy tváre. MUDr. V. konštatuje úraz hlavy, nie úraz tváre. Pokiaľ teda
navrhovateľka mala zmliaždenú hlavu a zmliaždenú krčnú chrbticu, ako sa uvádza v posudku MUDr. V.,
nemohlo byť toto poškodenie zdravia spôsobené tým, že odporkyňa dňa 04.02.2006 o 12. hodine udrela

navrhovateľku rukou po tvári. Akcentovala, že súd je viazaný iba výrokom rozhodnutia iného orgánu,
nie aj odôvodnením rozhodnutia o priestupku. Vo výroku rozhodnutia o priestupku je uvedené, že OÚ
v Novom Meste nad Váhom uznáva odporkyňu vinnou zo spáchania priestupku, ktorého sa dopustila
tým, že dňa 04.02.2006 o 12.00 hod. fyzicky napadla K. H. tak, že ju udrela rukou po tvári.

Napokon odporkyňa vo svojom odvolaní vzniesla „z opatrnosti“ námietku premlčania nároku

navrhovateľky na ušlý zisk, keďže podaním zo dňa 06.10.2011 zmenila svoj návrh a súd túto zmenu
pripustil (zápisnica z pojednávania zo dňa 07.02.2012).

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedla, že odvolanie odporkyne považuje
za neopodstatnené. Procesná obrana odporkyne spočíva v spochybňovaní listinných dôkazov, ktorých
hodnovernosť však žiadnym spôsobom spochybniť ani nedokázala. K uplatnenej námietke premlčania

jej nároku poukázala na ust. § 120 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého súd je povinný okrem
vecí podľa ods. 2, poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr,

sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a ods. 1 O.s.p. Podľa jej názoru, možnosť
namietať premlčanie je limitovaná časovým okamihom, kedy súd vyhlási dokazovanie za skončené. Po
tomto možno nové skutočnosti uvádzať len za splnenia zákonných podmienok.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrila odporkyňa prostredníctvom svojej zástupkyne.
Stotožnila sa s právnym záverom okresného súdu v otázke uplatneného nároku na ušlý zisk.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a
jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné vo výroku pod bodom II. potvrdiť podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. a vo výrokoch pod bodmi I. a III. rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. O odvolaniach účastníčok konania
rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.V prejednávanej veci navrhovateľka uplatnila nároky na náhradu škody, ktorú vyvodzovala zo
zodpovednosti odporkyne v dôsledku jej protiprávneho konania zo dňa 04.02.2006, za ktorý bola uznaná
vinnou v priestupkovom konaní pred Obvodným úradom v Novom Meste nad Váhom.

Navrhovateľka vo svojom návrhu na začatie konania zo dňa 10.01.2008 žiadala náhradu nemajetkovej
ujmy za bolesti vyhodnotené lekárom na 15 bodov, a to vo výške 5.190 Sk a ďalej žiadala nemajetkovú
ujmu 200.000 Sk.

V podaní zo dňa 06.10.2011, ktoré došlo na okresný súd 07.10.2011, uplatnila nárok na ušlý zisk vo
výške 4.681,23 eur, spočívajúci v strate na zárobku, ktorý nemohla dosiahnuť ako predavačka ovocia
a zeleniny u I. A., keďže v dôsledku poškodenia zdravia konaním odporkyne, nemohla nastúpiť do

zamestnania. Napokon týmto podaním uplatnila nárok na náhradu cestovných nákladov, ktoré jej vznikli
v súvislosti s priestupkovým konaním, a to účasťou na konaní príslušného správneho orgánu v Novom
MestenadVáhom,čopredstavovalo19,39eur.Uvedenúzmenunávrhuokresnýsúdpripustiluznesením
vydaným na pojednávaní 07.02.2011.

Odporkyňa vo svojom odvolaní uplatnila námietku premlčania nároku navrhovateľky na ušlý zisk, ktorý

uplatnila vyššie uvedeným podaním zo dňa 06.10.2011, došlým na súd 07.10.2011. Navrhovateľka
vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne k uplatnenej námietke premlčania vyslovila názor, že na
túto námietku nie je možné prihliadnuť s poukazom na zákonnú úpravu odvolacích dôvodov, keďže
povinnosťou odporkyne bolo predložiť a označiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené

neskôr súd neprihliada, iba ak sú splnené zákonné podmienky podľa § 205a O.s.p.

S uvedeným názorom navrhovateľky na posudzovanie námietky premlčania nároku, ktorú účastník
uplatnil v odvolacom konaní, sa odvolací súd neidentifikoval.

Otázku možnosti uplatniť námietku premlčania v odvolacom konaní vzhľadom na právu úpravu v ust. §
120 ods. 4 a § 205a O.s.p., vyriešila súdna prax v prospech možnosti uplatniť námietku premlčania

aj v odvolacom konaní.

Ak sa aj dlžník námietkou premlčania dovoláva právnej skutočnosti, uplynutia premlčacej doby,
samotnou námietkou premlčania neuplatňuje také skutočnosti, ktoré by bol povinný uviesť v rámci svojej
procesnej povinnosti tvrdenia. Uplatnením námietky premlčania totiž uplatňuje svoje právo dovolať
sa premlčania. Právo dlžníka uplatniť námietku premlčania žiadny procesný alebo hmotnoprávny

predpis nelimituje štádiom konania. To znamená, že námietku premlčania nároku môže dlžník uplatniť
kedykoľvek v priebehu konania, až do právoplatného skončenia veci, teda aj v odvolacom konaní.

Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá (§ 106 Občianskeho zákonníka).

Ak navrhovateľka sa dozvedela o škode, ušlom zisku za obdobie od 04.02.2006 do 09.06.2007 (keď

došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu v dôsledku fyzického útoku S. C.), najneskôr 09.06.2007 - vtedy
mala byť u nepochybne známa výška nároku, pričom zodpovedný subjekt - odporkyňa, bola známa
z rozhodnutia o priestupku, potom uplatnenie nároku na ušlý zisk dňa 07.10.2011, je evidentne po
uplynutí dvojročnej premlčacej doby.

Odporkyňauplatnilanámietkupremlčanianárokunavrhovateľkynanáhraduušléhoziskuúspešne,preto

už nebolo potrebné zaoberať sa odvolacími dôvodmi navrhovateľky, ktoré uviedla vo svojom odvolaní
proti rozsudku okresného súdu - bodu II. výroku.Navrhovateľka vo svojom odvolaní namietala aj záver okresného súdu, že je nepatrí nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy (uplatnená suma 200.000 Sk), ktorú žiadala v návrhu na začatie konania. Tento
nárokvpodanízodňa06.10.2011odôvodnilatým,žetátosatisfakciapredstavujespravodlivézmiernenie

protiprávneho konania odporkyne, keď nestačí len konštatovanie porušenia práva.

Občianskoprávna ochrana osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka, predpokladá kvalifikovaný
zásah do osobnostných práv, teda zásah, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Možnosť priznania
primeraného peňažného zadosťučinenia podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predpokladá, že
zadosťučinenie v morálnej forme nepostačuje a musí ísť - objektívne - o takú nemajetkovú ujmu na

osobnosti fyzickej osoby, ktorú táto osoba vzhľadom na intenzitu a trvanie pociťuje a prežíva ako
závažnú.

Navrhovateľka v konaní nepreukázala, ale ani netvrdila, že konaním odporkyne jej bola spôsobená
závažná ujma na jej osobnostných právach, preto aj v tejto časti, negatívneho rozhodnutia okresného
súdu o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá tiež ej obsiahnutá v bode II. výroku rozsudku okresného súdu,
je záver okresného súdu správny.

Z uvedených dôvodov, je preto rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku zamietol návrh
navrhovateľky, vecne správy v celom rozsahu.

Odporkyňa vo svojom odvolaní spochybnila správnosť výroku rozsudku okresného súdu v bode
I., ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke 181,96 eur s príslušenstvom. Namietala
opodstatnenosť priznanej náhrady za bolestné, keď toto bolo vyhodnotené 15 bodmi lekárom, MUDr.

V., lekárskym posudkom zo dňa 30.10.2007. Odporkyňa namietala skutkový záver okresného súdu, keď
vychádzalzuvedenéholekárskehoposudku,ževdôsledku konaniaodporkyne04.02.2006o12.hodine
mala navrhovateľka zmliaždenú hlavu a zmliaždenú krčnú chrbticu. Poukázala na skutkový záver
Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom o tom, aké konanie odporkyne naplnilo skutkovú podstatu
priestupku, teda že odporkyňa udrela rukou navrhovateľku po tvári, teda v zhode s tým, čo sama

navrhovateľka uviedla na OO PZ Nové Mesto nad Váhom a tiež do záznamu o poskytnutí lekárskej
prvej pomoci, spísaného MUDr. T. dňa 04.02.2006 o 12.30 hodine, teda bezprostredne po incidente.
MUDr. T. v zázname konštatuje na pravom líci v oblasti dolnej čeľuste ľahko začervenané miesto (po
facke) bez porušenia kože.

MUDr. V. ale v lekárskej správe vyhotovenej XX.XX.XXXX uvádza traumu hlavy a bolesť krčnej chrbtice

a zmliaždenie krčnej chrbtice, v posudku zo dňa 30.10.2007 o bolestnom uvádza diagnóza 3 -
zmliaždenie hlavy a 103 a - zmliaždenie krčnej chrbtice. Ako príčinu uvádza „udretie rukou a súrenie do
steny“. Zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
rozlišuje úrazy hlavy a úrazy tváre a MUDr. V. uvádza v posudku pomliaždenú hlavu a zmliaždenú krčnú
chrbticu, podľa jej názoru.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odporkyňa aj v priebehu konania prostredníctvom svojej
zástupkyne namietala navrhovateľkou tvrdené a lekárskym posudkom preukazované následky útoku
odporkyne. Poukázala najmä na to, že navrhovateľka trpí degeneratívnym ochorením chrbtice, preto
jej ťažkosti - bolesti hlavy, nevyplývajú z útoku odporkyne. Konštatovanie o degeneratívnom ochorení
chrbtice navrhovateľky preukazovala rozhodnutím Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom zo dňa

04.03.2009, ktorým bolo zastavené priestupkové konanie proti S.i C., manželovi odporkyne, ktorý sa
tiež mal dopustiť fyzického útoku na navrhovateľku tak, že ju udrel do oblasti zátylku.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 04.02.2006 samotnou
navrhovateľkou, že ju v kritický deň udrela po tvári odporkyňa a tiež ju udrel po tvári aj Q. W..

Z uvedeného je nepochybné, že skutkový záver okresného súdu, ktorý si osvojil na základe posudku

MUDr. V. je predčasný, pretože sa nezaoberal a ani nezdôvodnil, ako sa vyporiadal s vyššie uvedenýmipopismi o samotnom úrazovom deji, z ktorého mala vzniknúť škoda na zdraví, resp. si neupresnil, či
navrhovateľkou popísané konanie odporkyne - bezprostredne po incidente na LSPP u MUDr. T. a na
polícii, jej spôsobil následky, konštatované v posudku MUDr. V., t. j. zmliaždenie hlavy a zmliaždenie

krčnej chrbtice.

Je však potrebné dodať, že z hľadiska bodového ohodnotenia bolestného zákon č. 437/2004 Z. z. má
identickésadzby -po5bodovajzapomliaždeniehlavy,ajzapomliaždenietváre(položky3,4Prílohyč.1
kzákonu).Spornýmjevšakbolestnézapoškodeniekrčnejchrbticenavrhovateľky(položka103aPrílohy
č. 1 k zákonu), a to aj vzhľadom na nejednoznačné zistenia o úrazovom deji a jeho dôsledkoch, keď

uvedené nejasnosti je potrebné odstrániť opätovným výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporkyne
(prípadne vykonaním iných dôkazov) a následne vykonať dôkaz odbornými stanoviskom na okolnosť,
či zistený úrazový dej spôsobil u navrhovateľky také poškodenie jej zdravia, za ktoré žiada bolestné.

Až po takto doplnenom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov podľa zásad v ust. § 132 O.s.p., bude môcť
okresný súd znova rozhodnúť o uplatnenom nároku navrhovateľky na bolestné.

Okresný súd znova rozhodne aj o náhrade trov celého konania, keďže v dôsledku zrušenia časti jeho

rozsudku, bolo potrebné zrušiť aj výrok o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.