Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 30, 2013

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5C/38/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612203090
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2013:3612203090.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Ďurianom v právnej veci navrhovateľa

W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v L. U. H., Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Kanabom, advokátom
so sídlom v Trenčíne, J. Zemana č. 3141/101, proti odporcom: 1/ Slovenská republika, za ktorého pred
súdom koná Obvodný úrad Trenčín, IČO: 42024331, so sídlom v Trenčíne, Hviezdoslavova č. 3 a 2/
Obec Klátova Nová Ves, zastúpenému doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom so sídlom v
Košiciach, Južná trieda č. 1, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych predchodcoch
navrhovateľa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa voči odporcom 1/ a 2/ z a m i e t a.

Odporcovi 1/ náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi 2/ trovy konania v sume 931,69 € na účet doc. JUDr.

Jozefa Sotolářa, PhD., advokáta so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 1, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 12.06.2012 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 06.06.2012,
ktorým sa voči odporcom 1/ a 2/ domáhal určenia, že nehnuteľnosti - pozemky parc. č. L. XXX/X
(zastavané plochy a nádvoria) o výmere XXX G.X a parc. č. L. XXX/X (záhrady) o výmere XXX G.X,
obidva zapísané na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Partizánske pre k.ú. L. U. H. a stavba (O.
E.) súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č. L. XXX/X (resp. parc. č. L. XXX/X) zapísaná na LV č.

XXX vedenom Správou katastra Partizánske pre k.ú. L.Á. U. H. (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“) - patria
v polovici do dedičstva po poručiteľke C. R., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v L. U. H., Č..
XX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a v polovici do dedičstva po poručiteľovi G. R., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom v L. U. H., Č.. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a náhrady trov konania.

V návrhu uviedol, že je zákonným dedičom po poručiteľoch C. R., po ktorej sa konanie o dedičstve viedlo
na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. D 1074/1969 a G. R., po ktorom sa konanie o dedičstve viedlo
na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. D 1081/1968 a bolo zastavené pre nemajetnosť; poručitelia
sú jeho rodičia. Dedičmi po poručiteľoch okrem neho sú syn C. R., nar. XX.XX.XXXX, slobodný,

bezdetný, naposledy bytom v L. U. H., Č.. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a dcéra T. G., rod. R.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v L. U. H., Č.. XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, pričom po nej
nastupujújejdeti,tedavnuciporučiteľov,G.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomvL.U.H.,C.H.Č..XXXaD.G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., Q. Č.. XXXX/XX. Bývalé Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovejreformy Bratislava vydalo pre poručiteľov G. R. s manželkou C. R.Č., rod. H. výmer o vlastníctve pôdy
č. XXXX/XX-B. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým im pridelilo do vlastníctva poľnohospodárske nehnuteľnosti
v k.ú. L. U. H. o celkovej výmere X,XXXX T., ktoré boli v prídelovom pláne označené ako parc. č.

XXX/X (Q.) o výmere X,XXXX T. a parc. č. XXX/X (E. K. N.) o výmere X,XXXX T., obidve vedené vo
vložke č. XXX pre k.ú. L. U. H.. Po nadobudnutí vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam prevádzkovali
poručitelia v sýpke stolársku dielňu a to až do doby násilného odňatia nehnuteľností družstvom v
roku 1949. Dokonca Pôdohospodársky odbor rady ONV v Partizánskom dňa 12.05.1955 vydal výmer
o odňatí výmeru vlastníctva pôdy zn. D.. XXX/XXXX, v ktorom sa ako dôvod odňatia pridelených

nehnuteľností uvádza skutočnosť, že poručitelia od roku 1949 neužívali pridelené nehnuteľnosti. V
roku 1996 dedičia poručiteľov po vypracovaní geometrického plánu požiadali správu katastra o zápis
vlastníctva k prideleným nehnuteľnostiam podľa výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 01.04.1948, pričom
správa katastra ich žiadosti vyhovela a založila LV č. XXX pre k.ú. L. U. H.. Následne navrhovateľ so
sestrou požiadal odporcu 2/ o vydanie E. K. D. parc. č. L. XXX/X a parc. č. L. XXX/X v k.ú. L. U. H.,
nakoľko odporca 2/ užívala a užíva ich doposiaľ. Odporca 2/ následne podnikol kroky, na základe ktorých

došlo v roku 2001 k zrušeniu zápisu na LV č. XXX pre k.ú. L. U. H. nakoľko bol predložený výmer o odňatí
výmeru vlastníctva pôdy zo dňa 12.05.1955 a pokiaľ ide o E., odporca 2/ našiel dodatok č. 1 k protokolu
o delimitácii majetku, majetkových práv a záväzkov bývalého G. L. U. H. zo dňa 01.05.1991, na základe
ktorého po vydaní rozhodnutia o určení súpisného čísla zo dňa 24.07.1997 požiadal o zápis vlastníctva
k O. E. súp. č. XXX, čo je vlastne E. tvoriaca pôvodne pridelené nehnuteľnosti. O tom, že výmer o odňatí

výmeru vlastníctva pôdy zo dňa 12.05.1955 je nulitný, svedčí nielen slovenská judikatúra (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/123/2003), ale aj rozhodnutie o schválení A. Č.. X/XXXX, na základe
ktorého bolo zapísané vlastníctvo poručiteľov k pozemkom parc. č. L. XXX/X a parc. č. L. XXX/X na LV
č. XXXX pre k.ú. L. U. H. a to pre každého z poručiteľov v jednej polovici. Na základe uvedeného listu
vlastníctva bol podaný na Okresný súd Topoľčany návrh na obnovu konania o dedičstve po poručiteľoch,

pričom v súčasnosti je skončené konanie o dedičstve o novoobjavenom majetku po poručiteľke C. R.
a to osvedčením sp. zn. 10D/210/2011, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností. Následne bol
do katastra nehnuteľností zapísaný aj výmer zo dňa 12.05.1955 o odňatí výmeru vlastníctva pôdy a
tak je na LV č. XXXX pre k.ú. L. U. H. zapísané duplicitné vlastníctvo a hodnovernosť údajov katastra
je spochybnená, pretože za vlastníka pozemkov sa považuje aj odporca 1/. Pokiaľ ide o E. pridelenú

výmerom o vlastníctve pôdy ako jej vlastník je v súčasnosti vedený odporca 2/ a jedná sa o stavbu
súp. č. XXX na pozemku parc. č. L. XXX/X (resp. L. XXX/X) na LV č. XXX vedenom pre k.ú. L. U.
H.. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/123/2003 právomoc zrušiť
prídelové listiny s dôsledkom odňatia vlastníckeho práva na bývalé národné výbory podľa príslušných
predpisov nikdy neprešla a preto aj rozhodnutie - výmer zo dňa 12.05.1955 o odňatí výmeru vlastníctva

pôdy treba považovať za nulitný akt; v dôsledku toho zostalo vlastnícke právo právnych predchodcov
navrhovateľa nedotknuté. Vzhľadom na uvedené sa domáhal určenia nehnuteľností do dedičstva cestou
súdu.

Odporca 1/ s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a navrhol ho zamietnuť (č.l.51-53 spisu). Vo svojom
vyjadrení zo dňa 30.10.2012 poukázal najmä na skutočnosť, že podľa neho ak mali bývalé okresné

národné výbory právomoc vydávať prídelové listiny, museli mať aj právomoc tieto prídelové listiny zrušiť;
preto právni predchodcovia navrhovateľa G. R. a C. R., rod. H. sú v katastri nesprávne zapísaní ako
vlastníci napriek existencii výmeru bývalého ONV v Topoľčanoch o odňatí vlastníctva pôdy zo dňa
12.05.1955; z tohto dôvodu mal záujem zosúladiť právny stav a dal podnet na zápis uvedeného výmeru
do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX pre k.ú. L. U. H. ohľadne pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č.

XXX/X, ktoré sú v jeho vlastníctve v správe Obvodného úradu Trenčín.

Odporca 2/ s návrhom navrhovateľa nesúhlasil (č.l. 141 spisu). Svoj nesúhlas s návrhom odôvodnil
najmä tým, že podľa predloženého úmrtného listu sa právna predchodkyňa navrhovateľa volala C. R.
a nie C. R., o ktorej zatiaľ nebolo predložené dedičské rozhodnutie; ďalej tým, že nie je možné podľa
jeho názoru identifikovať čoho sa navrhovateľ domáha, nakoľko výmery sporných parciel uvedené v

petite návrhu sa nezhodujú s výmerami na pôvodnom LV č. XXX pre k.ú. L. U. H. ani s výmerami na
geometrickom pláne v spise a na zistenie týchto skutočností by bolo treba vyhotoviť geometrický plán;
ďalej tým, že v pôvodnej PKV vložke č. XXX pre k.ú. L. U. H. sa parcely, ktoré sú predmetom konania
nenachádzajú, pretože vo vložke sú uvedené parcely č. XXX a XXX/X; ďalej tým, že požadované parcely
vsúčasnostičiastočnepredstavujúajV.K.Š.V.;ďalejtým,ževovložkeč.XXXjepodčíslomXXuvedený

Ú. N. Č.. XX E. N. K. I. E. a podľa neho navrhovateľ musí preukázať, že požadovaná stavba - O. E.E.. Č.. XXX je identická s týmito nehnuteľnosťami, pričom vo vložke nie je zmienka o E.; ďalej tým, že
navrhovateľ bol v celom procese odňatia sporných nehnuteľností aktívny a vykonával úkony, aby sporný
majetok zostal v majetku štátu, pričom si neuplatnil reštitučný nárok; ďalej tým, že sa mu nepodarilo

nájsť prídelový plán, pričom ak neexistuje, nemožno podľa neho vravieť o zrozumiteľnosti a v určitosti
hovoriť o výmere o vlastníctve pôdy zo dňa 01.04.1948; ďalej tým, že podľa jeho doterajších zistení,
nebola zatiaľ uhradená prídelová cena a výmer o vlastníctve pôdy v prospech právnych predchodcov
navrhovateľa nebol zapísaný do príslušných operátov katastra. Z týchto všetkých dôvodov navrhol návrh
navrhovateľa zamietnuť.

Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 30.01.2013, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu
navrhovateľa, zástupcu odporcu 1/, odporcu 2/ a jeho právneho zástupcu (č.l. 82 spisu), pričom títo sa
pojednávania aj osobne zúčastnili (č.l. 141 spisu); na pojednávaní sa osobne zúčastnil aj navrhovateľ
(č.l. 141 spisu).

Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:

Z výpovede navrhovateľa ako účastníka konania (č.l. 143-144 spisu) súd zistil, že na návrhu trvá. Keď

mal 18 rokov, tak sa tieto veci diali, rodičia dostali D. K. E. v L. U. H., v tej oblasti sa nachádzali dve E.,
jedna historická čo dostali rodičia a druhú dostal pán Š.. Rodičia E. využívali, otec G. R. tam mal materiál,
chcel tam mať stolársku dielňu. V roku 1954 sa vrátil z vojny, tiež tam mal robiť. V roku 1955 prišlo
družstvo, predseda družstva prišiel za otcom, aby odovzdal E., že ju družstvo potrebuje na sklad obilia.
Rodičia sedem rokov E. užívali, otec ju nechcel vydať, potom z bývalého G. L. U. H. prišiel príkaz, aby

rodičia E. požičali družstvu. Keď si neskôr družstvo postavilo vlastné sklady čakali, že im družstvo vráti
kľúče od E., to sa však nestalo a družstvo kľúče vrátilo MNV, ktorý si E. privlastnil. Keď prišiel nový režim,
išiel sa informovať na kataster do Topoľčian, postupne dokladal dokumenty, robil sa geometrický plán,
žiadal o vydanie listu vlastníctva, ten mu nakoniec aj vydal kataster v Partizánskom, kam sa presťahoval
z Topoľčian. Zasadla však obecná rada v L. U. H., poslanec D., ktorý mal tieto veci na starosti išiel na

kataster, odkiaľ mu prišla výzva, aby vrátil list vlastníctva späť. Došlo aj k prečíslovaniu súpisného čísla
E. a k zmene označenia na tzv. tvrdzu. Jeho rodičia boli G. R. a C. R. rod. H., mama sa nevolala Janka, to
je len chyba v písaní. Rodičia mali tri deti, jeho, brata C. R. a sestru T. G., rod. R.. Brat aj sestra zomreli,
C. bol slobodný, bez detí, sestra bola vydatá, zomrela ako vdova, má dvoch synov G. G. a D. G..

Z výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XXXX-B. zo dňa 01.04.1948 (č.l. 16-19 spisu) súd zistil, že bývalé

Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave pridelilo do vlastníctva G. R. a C.
R., rod. H. nehnuteľnosti v k.ú. L.F. U. H. v PKV č. XXX o celkovej výmere X,XXXX T. a to pozemok parc.
č. XXX/X Q. o výmere X,XXXX T. a pozemok parc. č. XXX/X E. K. N. o výmere X,XXXX T.; nehnuteľnosti
boli podľa výmeru pridelené v ideálnej časti 1/2 + 1/2 za prídelovú cenu, ktorej konečná výška bude
určená v prídelovej listine, ktorú malo vydať povereníctvo (časť II výmeru); výmer o vlastníctve pôdy je

verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti,
na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu (časť
IV bod 1 výmeru).

Z identifikácie parciel Správy katastra Partizánske zo dňa 19.11.2012 (č.l. 70 spisu) súd zistil, že parcely
z uvedeného výmeru o vlastníctve pôdy č. XXX/X (Q.) o výmere XXX G.X a č. XXX/X (Q. D. K. U.) o

výmere XXX G.X v súčasnosti zodpovedajú pozemkom parc. č. L. XXX/X (Q.) o výmere XXX G.X a parc.
č. L. XXX/X (Q. D. K. U.) o výmere XXX G.X na LV č. XXXX pre k.ú. L. U. H..

Z úmrtného listu zo dňa 21.11.2011 (č.l. 11 spisu) súd zistil, že G. R., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
v L. U. H., Č.. XX, zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Z úmrtného listu zo dňa 22.11.2011 (č.l. 9 spisu) súd zistil, že „C.“ (zrejme správne C.) R., rod. H., nar.

XX.XX.XXXX, naposledy bytom v L. U. H., zomrela dňa XX.XX.XXXX.Z fotokópie spisu bývalého Štátneho notárstva v Topoľčanoch sp. zn. D/1081/1968 (č.l. 87-92 spisu)
spolu s potvrdením zo dňa 14.11.2011 (č.l. 12 spisu) súd zistil, že pod touto spisovou značkou bolo
prejednané dedičstvo po poručiteľovi G. R., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX; ako dedičia po ňom

prichádzali C. R.Š., rod. H.Á., nar. XX.XX.XXXX, C. R., nar. XX.XX.XXXX, W. R., nar. XX.XX.XXXX a T.
G., rod. R., nar. XX.XX.XXXX; konanie o dedičstve bolo zastavené pre nemajetnosť.

Z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Topoľčanoch č.k. D/1074/1969-9 zo dňa 18.11.1969 (č.l. 10
spisu) súd zistil, že pod touto spisovou značkou bolo prejednané dedičstvo po poručiteľke „C.“ (zrejme
správne C.) R., rod. H., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX; predmetom dedenia neboli nehnuteľnosti podľa

výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 01.04.1948; ako dedičia po nej prichádzali C. R., nar. XX.XX.XXXX,
W. R., nar. XX.XX.XXXX a T. G., rod. R., nar. XX.XX.XXXX; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX.

Z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Topoľčanoch č.k. 3D/364/1989-10 zo dňa 16.10.1989 (č.l.
13 spisu) súd zistil, že pod touto spisovou značkou bolo prejednané dedičstvo po poručiteľovi C. R.,
ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX; predmetom dedenia neboli nehnuteľnosti podľa výmeru o vlastníctve

pôdy zo dňa 01.04.1948; ako dedičia po nej prichádzali W. R., nar. XX.XX.XXXX a T. G., rod. R., nar.
XX.XX.XXXX v rovnakých podieloch; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

Z osvedčenia o dedičstve č.k. 3D/155/2010-11 zo dňa 30.03.2011 (č.l. 14-15 spisu) súd zistil, že
pod touto spisovou značkou bolo prejednané dedičstvo po poručiteľke T. G., rod. R., ktorá zomrela
dňa XX.XX.XXXX; predmetom dedenia neboli nehnuteľnosti podľa výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa

01.04.1948; ako dedičia po nej prichádzali G. G., nar. XX.XX.XXXX a D. G., nar. XX.XX.XXXX.

Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10D/210/2011 zo dňa 16.01.2012 (č.l. 27-29 spisu) súd zistil, že
pod touto spisovou značkou bolo prejednané novoobjavené dedičstvo po poručiteľke C. R., rod. H.,
ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX; predmetom dedenia boli sporné pozemky parc. č. XXX/X a č. XXX/
X v k.ú. L. U. H.; ako dedičia po nej prichádzali navrhovateľ W. R., G. G., nar. XX.XX.XXXX a D.

G., nar. XX.XX.XXXX (obidvaja právni nástupcovia po nebohej T. G.); osvedčenie nadobudlo účinky
právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 31.01.2012.

Z výpisu z LV č. XXX - čiastočný zo dňa 29.10.2012 pre k.ú. L. U. H. (č.l. 61-62 spisu) súd zistil, že ako
výlučný vlastník v celosti stavby súp. č. XXX (O. E.) na pozemku parc. č. XXX/X je zapísaný odporca 2/.

Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 29.10.2012 pre k.ú. L. U. H. (č.l. 63-64 spisu) súd zistil, že ako podieloví

spoluvlastníci pozemkov parc. č. L. XXX/X o výmere XXX G.X (Q. D. K. U.) a parc. č. L. XXX/X o výmere
XXX G.X (Q.) súd zapísaní navrhovateľ s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku, G. G., nar.
XX.XX.XXXX s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X/X k celku, D. G., nar. XX.XX.XXXX s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu X/X k celku a odporca 1/ v správe Obvodného úradu Trenčín veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu X/X k celku; odporca 1/ v správe Obvodného úradu Trenčín je zapísaný aj

ako ďalší podielový spoluvlastník s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X/X k celku, pričom pri každom
podielovom spoluvlastníkovi je uvedená poznámka „hodnovernosť údajov katastra spochybnená“.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.Podľa § 854 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 856 ods. 1 Občianskeho zákonníka, majetkové spoločenstvá medzi manželmi vzniknuté podľa
skorších predpisov zanikajú 1. aprílom 1964. Týmto dňom vznikne bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov ku všetkému, čo podľa tohto zákona do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí.

Podľa § 175 l ods. 1 O.s.p., ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v
bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento
majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu.

Podľa § 175 l ods. 2 prvá a druhá veta O.s.p., majetok uvedený v odseku 1 sa môže vyporiadať dohodou
medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice. Ak medzi nimi
nedôjde k dohode, vyporiada tento majetok súd príslušný na konanie o dedičstve.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný a nemožno mu vyhovieť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na jeho strane na

jeho podanie.

Keďže išlo o určovací návrh, najskôr súd v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. skúmal danosť
naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na navrhovanom určení, že do dedičstva po jeho právnych
predchodcoch patria sporné nehnuteľnosti. Navrhovateľ podľa názoru súdu osvedčil naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, pretože bez takéhoto určenia je jeho právne postavenie neisté (R

17/1972) a nakoľko odporcovia sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci sporných pozemkov
bez požadovaného rozsudku nemôže byť ohľadne sporných nehnuteľností úspešne podaný návrh na
konanie o dedičstve ohľadne novoobjaveného majetku a ktorý následne môže byť predmetom zápisu
do katastra nehnuteľností (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/56/2003 zo dňa 01.07.2004).

Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu v prejednávanej veci však súd

dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť, pretože z hľadiska vecnej legitimácie nie sú účastníkmi
konania všetci, ktorí nimi podľa hmotného práva musia byť.

Z prehľadu dedičských rozhodnutí po právnych predchodcoch (rodičoch) navrhovateľa G. R. a C. R.,
rod. H., ako aj z výpovede samotného navrhovateľa ako účastníka konania vyplýva, že títo mali spolu s
navrhovateľom tri deti, okrem navrhovateľa ešte C. R. a T. G., rod. R., pričom obidvaja z nich zomreli,

uvedený C. R. dňa XX.XX.XXXX ako slobodný a bezdetný, jeho právnymi nástupcami sú navrhovateľ
a T. G., rod. R., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a jej právnymi nástupcami sú synovia G. G. a D. G..
Z uvedeného vyplýva, že právnymi nástupcami po rodičoch navrhovateľa G. R. a C. R., rod. H., sú vo
vzťahu k predmetu konania okrem navrhovateľa aj ich vnuci G. G. a D. G..

Na ustálenie vecnej legitimácie v prejednávanej veci bolo preto potrebné zodpovedať otázku, či títo

okrem navrhovateľa musia alebo nemusia byť účastníkmi konania vo vzťahu k predmetu konania na to,
aby súd mohol návrh meritórne prejednať a rozhodnúť o ňom.

V prejednávanej veci teda ide o posúdenie vecnej legitimácie vo veci určenia predmetu dedičstva.
Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo iných skutočností, s ktorými zákon vznik
týchto vzťahov spája. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa.

Predpokladmi dedenia sú: a) smrť fyzickej osoby, b) existencia dedičstva a c) spôsobilý dedič. Z
ustanovenia § 91 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko,
koná každý z nich sám za seba. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok
musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich ipre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane (§ 91 ods. 2 O.s.p.).
O spoločné práva a povinnosti, ohľadne ktorých sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov

konania, ktorí vystupujú na jednej strane a úkony jedného z nich platia aj pre ostatných, sa jedná vtedy,
ak podľa ustanovení hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy.
Tak je tomu napr. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patriaceho viacerým
podielovým spoluvlastníkom, v konaní o neplatnosť závetu poručiteľa, ktorý zanechal viac dedičov, v
konaní o popretie rodičovstva a podobne (pozri R 1/1975). Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne

rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné (§ 159 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 135 ods. 2
O.s.p.) a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí. V
tomto smere určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po
poručiteľovi a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný
na jeho podanie) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť
len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. K nadobudnutiu dedičstva

však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu
ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi
musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o
dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí
o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo

nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva
alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu (§ 175p, § 175q, § 175 zca O.s.p.) tu teda
nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým
dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov
sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do

dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do
dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru
akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných
spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a
ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s

inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom
dedičskomkonaníneboltentomajetokznámy(nebolpredmetomdedičstva)anebolvkonaníodedičstvo
prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaný za vlastníkov
tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne
a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p. (porovnaj rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/222/2010 zo dňa 14.03.2011 alebo rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/15/2007 zo dňa 22.02.2008; rovnako aj rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/2537/2003 zo dňa 10.02.2004, rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/698/2007 zo dňa 24.09.2008 alebo uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 21Cdo/2574/2007 zo dňa 16.07.2008).

Na základe uvedeného je zrejmé, že okrem navrhovateľa musia byť v prejednávanej veci účastníkmi
konania aj ďalší dedičia po G. R. a C. R., rod. H. a to vnuci G. G. a D. G.. Bez ich účasti v konaní nemá
sámnavrhovateľaktívnuvecnúlegitimáciunapodanienávrhuvprejednávanejveci,pretosúdjehonávrh
v celom rozsahu zamietol. Podľa názoru súdu tu navyše okrem uvedeného existuje ďalší dôvod na to,
aby G. G. a D. G. boli účastníkmi konania v prejednávanej veci, nakoľko sú už v súčasnosti zapísaní

ako podieloví spoluvlastníci sporných pozemkov na LV č. XXXX pre k.ú. L. U. H.. Pre rozhodnutie
súdu nebolo potrebné vykonať navrhované dokazovanie (č.l. 144 spisu), pretože nemohli mať vplyv na
posúdenie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v prejednávanej veci.

Ďalším (rovnocenným) dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľa bola podľa názoru súdu okrem
uvedeného aj skutočnosť, že pokiaľ sa navrhovateľ domáhal určenia, že sporné nehnuteľnosti patria v

polovici do dedičstva po poručiteľovi G. R., nar. XX.XX.XXXX a v polovici do dedičstva po poručiteľke
C. R.Č., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, takémuto návrhu nebolo možné vyhovieť pre jeho nesprávnosť z
dôvodu nerešpektovania kogentných ustanovení hmotného ako aj procesného práva. Ako vyplýva z
dokazovania, vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam mali právni predchodcovia navrhovateľa G. R. a
C. R. nadobudnúť výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XXXX-B.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX za trvania

manželstva, ktoré zaniklo smrťou G. R.Š. dňa XX.XX.XXXX. K nadobudnutiu vlastníctva tak malo dôjsťza účinnosti uhorského obyčajového práva na území Slovenskej republiky do tzv. spolunadobudnutého
majetku v rámci koakvízicie (zákon č. 265/1949 Sb. o rodinnom práve, ktorý zakotvil inštitút zákonného
majetkového spoločenstva manželov a nahradil v tejto oblasti uhorské obyčajové právo nadobudol

účinnosť až dňa 01.01.1950). Z dokazovania nevyplynulo, že by majetok pridelený výmerom o
vlastníctvepôdytvoriltzv.parafernálnymajetok,t.j.venomanželky,nešloaniomajetoktzv.honoraciorov,
t.j. osôb živiacich sa duševnou prácou na základe vyššej diplomovanej kvalifikácie (napr. advokáti, lekári,
vyšší úradníci), preto ho právny predchodcovia navrhovateľa nadobudli do tzv. spolunadobudnutého
majetku v rámci koakvizície (porovnaj Luby, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku; Bratislava:

IURA EDITION, 2002, str. 322-325). Tento vlastnícky režim bol zmenený dňom 01.04.1964 kedy
zo zákona zanikol (zanikli všetky spoločenstvá podľa „prvších predpisov“) a súčasne týmto dňom
vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého by sporné nehnuteľnosti patrili (§ 856
ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 143 Občianskeho zákonníka). Neobstojí teda návrh na
určenie v polovici do dedičstva pre každého z právnych predchodcov navrhovateľa G. R. a C. R.,
správne mal návrh znieť, že sporné nehnuteľnosti patria v celosti do ich zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, pretože neboli predmetom vyporiadania v konaní o dedičstve OS Topoľčany
sp. zn. D/1081/1968 (z tohto hľadiska nestačí, že boli predmetom konania OS Topoľčany sp. zn.
10D/210/2011, pretože mu nepredchádzalo vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov) a návrh v požadovanom znení obchádza kogentné ustanovenie § 175 písmeno l ods.
1 a 2 O.s.p., ktoré zákon nedovoľuje obísť (sporový súd nemôže priamo určiť vlastníctvo bývalým

manželom, resp. ich právnym nástupcom k majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve - mimo konania
o vyporiadanie tohto majetku - bez vykonania konania o dedičstve po niektorom z bývalých manželov
v prípade jeho úmrtia). Žiadny dopad na prejednávanú vec nemá podľa názoru súdu ani zákonná
domnienka podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože predmetom konania je určovací návrh
a preto by bolo potrebné z dôvodu rozporu so zápisom v katastri nehnuteľností najskôr určiť, že

sporné pozemky do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva skutočne podľa hmotného práva
patria; súčasne účinky zákonnej domnienky môžu nastať len za predpokladu, že obidvaja bývalí
manželia po uplynutí troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozvodom alebo
rozhodnutím súdu sú nažive, resp. od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do úmrtia
jedného z nich musí uplynúť trojročná lehota (porovnaj Fekete, I.: Občiansky zákonník 1 diel. Veľký

komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 892-893). Pre nesplnenie týchto predpokladov nebolo možné
aplikovať ani ustanovenie § 865 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože bezpodielové spoluvlastníctvo
právnych predchodcov navrhovateľa zaniklo smrťou G. R. dňa XX.XX.XXXX (teda nie rozvodom alebo
rozhodnutím súdu), pričom jeho manželka C. R. umrela dňa XX.XX.XXXX. Z týchto dôvodov nie je
predmetný navrhovateľom navrhovaný výrok rozhodnutia súdu o veci samej v súlade s hmotným právom

a keďže je súd v tomto prípade jeho návrhom viazaný (§ 153 ods. 2 O.s.p.), nemohol návrhu v tomto
znení vyhovieť.

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súd považuje za potrebné
poznamenať,žetentorozsudoknepredstavujeprekážkurozhodnutejvecipreprípadnékonanieonávrhu
navrhovateľa a ostatných právnych nástupcov prídelcov na určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do

zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov po ich právnych predchodcoch.

O trovách konania vo vzťahu navrhovateľ a odporca 1/ rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vo veci bol plne
úspešný odporca 1/, ktorému vzniklo voči navrhovateľovi právo na náhradu účelne vynaložených trov

konania. Keďže však odporca 1/ žiadne trovy konania nežiadal nahradiť (č.l. 144 spisu), súd mu ich
náhradu voči navrhovateľovi nepriznal.

O trovách konania vo vzťahu navrhovateľ a odporca 2/ rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Vo veci
bol odporca 2/ plne úspešný a vzniklo mu voči navrhovateľovi právo na náhradu účelne vynaložených
trov konania. Preto súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi 2/ trovy konania spolu v sume

931,69 €, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnych služieb [pričom základnú
sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
ako 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, aleboju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, kde výpočtovým základom je priemerná mesačná
mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho
polroka, a to za úkony vykonané v r. 2012 je základná sadzba tarifnej odmeny v sume 58,69 € a za

úkony vykonané v r. 2013 predstavuje sumu 60,08 €; súd má na rozdiel od odporcu 2/ za to, že je
potrebné pri jej určení vychádzať z § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pretože hodnotu predmetu
navrhovateľom požadovaného určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi
nemožno vyjadriť v peniazoch; vyjadriť hodnotu veci alebo práva, ktorej sa právna služba týka, znamená
vysporiadať sa s obsahom predmetu konania; predmetom konania nie je nehnuteľnosť ako taká ani jej

kúpna cena, ale určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi a teda preskúmavanie, či
poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom nehnuteľnosti, a hodnota takéhoto určenia nie je vyjadriteľná v
peniazoch, preto aj trovy konania nie je možné vyčísliť z hodnoty nehnuteľností vo vzťahu ku ktorým sa
navrhovateľ domáha určenia, že patria do dedičstva po poručiteľovi] - 1. prevzatie a príprava zastúpenia
v sume 58,69 € spolu s režijným paušálom v sume 7,63 € a 2. účasť na pojednávaní dňa 30.01.2013 v
sume 120,16 € (dvojnásobok úkonu, pretože pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny) spolu s režijným

paušálom v sume 7,81 €, k tomu náhrada cestovného v sume 269,88 € (za cestu na pojednávanie
dňa 30.01.2013 z Košíc do Partizánskeho a spať 346 km x 2, spolu 692 km, pri použití osobného
motorového vozidla zn. Volvo XC, pri spotrebe 12,1 l na 100 km, pri cene benzínu 1,734 € za liter, pri
náhradezapoužitiemotorovéhovozidla692kmx0,183€/km),ktomunáhradazastratučasustráveného
cestou na pojednávanie dňa 30.01.2013 (za 24 polhodín po 13,01 €) v sume 312,24 €, k tomu daň z

pridanej hodnoty v sume 155,28 € (20 % zo základu 776,41 €), spolu účelne vynaložené trovy konania
odporcu 2/ v sume 931,69 €. V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť trovy konania
právnemu zástupcovi odporcu 2/. Súd nepriznal odporcovi 2/ uplatnené trovy právneho zastúpenia a to
dva režijné paušály za 2 úkony (pojednávanie dňa 30.01.2013 od 12:45 hod. do 15:30 hod.) v sume
15,26 €, ale len jeden režijný paušál za jeden úkon - účasť na pojednávaní dňa 30.01.2013 v sume 7,81

€, pretože i keď pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny ide stále o rovnaký úkon právnych služieb.
Súd pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal podporne aj
z praxe najvyššieho súdu pri rozhodovaní o trovách konania v obdobných veciach ako aj z právnych
názorov obsiahnutých v rozhodnutiach:

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/9/2009 zo dňa 21. 10. 2010 v právnej veci návrhu

naurčenieneúčinnostiprávnehoúkonu,podľaktoréhohodnotupredmetunavrhovateľompožadovaného
určenia nemožno vyjadriť v peniazoch; i keby bolo podanie tohto návrhu jedným z viacerých procesných
prostriedkov, ktorými navrhovateľ sleduje dosiahnutie takého konečného cieľa, ktorý je vyjadriteľný v
peniazoch, nemožno prehliadať, že návrhom na určenie neúčinnosti právneho úkonu sa má (a môže)
iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky právneho úkonu (v otázke

jeho účinnosti alebo neúčinnosti); podaným návrhom navrhovateľa sa teda nemá (a ani nemôže) priamo
priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch;

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/9/2010 zo dňa 29.11.2010 v právnej veci návrhu
na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, podľa ktorého právna úprava rozlišuje situácie, kedy je predmet
právnej služby o ktorom prebieha súdne konanie v občianskoprávnej veci, oceniteľný (vyjadriteľný) v

peniazoch (§ 10 ods. 2 vyhlášky) a kedy tomu tak nie je (§ 11 ods. 1 vyhlášky). Právna úprava teda
nekorešponduje s názorom, že vždy, ak je predmetom súdneho konania určenie platnosti právneho
úkonu nie je možné takýto predmet konania vyjadriť v peniazoch. V zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky je
potrebné rozlišovať prípady kedy sa výpočet tarifnej odmeny vzhľadom na predmet súdneho konania
stanovuje na základe hodnoty veci alebo práva, a kedy na základe druhu veci. Pokiaľ ide o určenie

platnosti právneho úkonu právna úprava takýto predmet konania nezaraďuje pod prípady kedy sa tarifná
odmena určuje podľa druhu veci; tak je tomu vo veciach zastupovania pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky v prípade, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi (§ 11 ods. 2 vyhlášky), vo veci
ochrany osobnosti, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, vo
veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva, ak sa

nežiada náhrada nemajetkovej ujmy (§ 10 ods. 8 vyhlášky v znení vyhlášky č. 232/ 2010 Z.z.). spore o
určenie platnosti právneho úkonu právna úprava ponecháva posúdenie, či ide o hodnotu veci oceniteľnú
alebo neoceniteľnú na úvahe orgánov aplikujúcich právo. Vychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím na
právnu úpravu vzťahujúcu sa na daný prípad je potrebné vychádzať z toho, že pri určení tarifnej odmeny
advokáta za zastupovanie v občianskom súdnom konaní predmetom ktorého je určenie neplatnosti

právneho úkonu sa vychádza z hodnoty práva; právna úprava v každom jednotlivom prípade umožňuje
skúmať, či takýto predmet konania (nie)je možné oceniť peniazmi a v závislosti od toho stanoviťvýšku odmeny. V prípade určenia neplatnosti zmluvy ide o právo (právnu možnosť hmotnoprávneho i
procesného charakteru), t.j. taký predmet, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch (§ 11 ods. 1
vyhlášky). Účelom právnej služby nebolo dosiahnutie určenia vlastníckeho práva k veci, ani ju vymôcť,

ale len určiť, že takýto právny úkon je neplatný;

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 8/2009 zo dňa 29.07.2010 v právnej veci
návrhu na určenie neúčinnosti dohody o vyčlenení pozemkov, podľa ktorého účelom negatórnej žaloby
(§ 80 písm. b/ O.s.p.) je ochrana existujúcich práv vlastníka alebo oprávneného držiteľa veci voči
neoprávneným zásahom zo strany iných subjektov. Rozhodnutie o takomto návrhu neustanovuje nič o

právnom vzťahu či práve k danej veci (tu pozemkom, ktoré boli predmetom zmluvy o podnájme i dohody
o vyčlenení pozemkov). Jeho predmetom je posúdenie zákonnosti a oprávnenosti namietaného zásahu
do existujúcich práv a uloženie povinnosti zdržať sa ho. Je to práve tento zásah, ktorý je vlastným
predmetom sporu, a teda nesie „hodnotu" rozhodnú pre výpočet či už súdneho poplatku, alebo odmeny
advokáta. Zásah ako taký však nie je oceniteľný v peniazoch. Preto základnú sadzbu tarifnej odmeny
treba určiť podľa § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z.z. a § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.;

Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 226/2012-13 zo dňa 04. júla 2012 vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie v konaní o určenie
neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve k nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 2.836.800,- Sk,
podľa ktorého vyjadriť hodnotu (v danom prípade právneho úkonu) predovšetkým znamená vysporiadať
sa so skutočným obsahom predmetu konania, t.j. s tým, aké účinky má pre účastníkov meritórne

rozhodnutie súdu v tomto konaní. Keďže priamym predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bola
budúca kúpna zmluva - budúci právny úkon, a nie predmet kúpy alebo kúpna cena ako taká, podľa
názoru ústavného súdu nemožno postup, v rámci ktorého krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov
konania základnú sadbu tarifnej odmeny právneho zástupcu sťažovateľky za ním poskytnuté úkony
právnej služby neodvodil priamo od budúcej kúpnej ceny nehnuteľností v sume 2.836.800,- Sk, t.j.

94.164,51 €, považovať za ústavne nekonformný;

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 534/2011-8 zo dňa 13.12.2011, (Predmetom konania
vedeného pred krajským súdom ako súdom prvého stupňa a Najvyšším súdom ako súdom odvolacím
bola incidenčná žaloba o určenie pravosti pohľadávky popretej v konkurznom konaní sťažovateľkou),
podľa ktorého žaloba o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky z dôvodu jej popretia je

určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p. Pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému
účastníkovi preto platí, že výška tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci. Obdobne najvyšší súd rozhodol aj v uznesení
sp. zn. 4 Obo 262/2007 z 8. apríla 2008, v odôvodnení ktorého uviedol, že „konanie o tzv. incidenčnej
žalobe je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou

súdneho poplatku, bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania, v
tomto prípade určenia neexistencie právneho dôvodu a výšky ktorej sa žalobca domáha. Podľa názoru
odvolacieho súdu, preto aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny treba vychádzať z rovnakého
princípu, takže žalobcovi patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou
veci. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že v danom prípade nie je možné vychádzať zo zaplateného

súdneho poplatku, ako uviedol odvolateľ.

Z uvedeného prehľadu rozhodnutí vyplýva, že pokiaľ určenie vlastníckeho práva nie je priamo
predmetom konania (ako tomu nebolo ani v prejednávanej veci), pri rozhodovaní o trovách konania nie
je možné vychádzať priamo z hodnoty veci, ktorej sa inak predmet konania týka. Preto tento záver a
rozhodnutie súdu o trovách konania v prejednávanej veci nie je ani v rozpore s nálezom Ústavného súdu

Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 119/2012-24 zo dňa 16.05.2012, kde tiež v posudzovanom prípade išlo o
rozhodnutie o trovách konania v konaní o určenie vlastníckeho práva (išlo o určenie vlastníckeho práva
k hnuteľnej veci - osobnému motorovému vozidlu). To, že v prípade návrhu o určenie, že určitá vec patrí
do dedičstva po právnom predchodcovi navrhovateľa, nejde o typický návrh na určenie vlastníckeho
práva, potvrdila aj staršia judikatúra (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3Cdo/43/1998 zo dňa 25.03.1999).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).