Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 7, 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/55/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106205714
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5106205714.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/A, IČO: 35 730 978,
právne zast. Mgr. Štefan Lišiak, advokát so sídlom Robotnícka 8, Banská Bystria, proti odporcovi: A..
G. P., X.. XX.XX.XXXX, L. R. X, F., zast. JUDr. Veronika Nozar Jakubíková, advokátka so sídlom ul.
Republiky 21, Žilina, o zaplatenie 1.904,97 Eur prísl.,

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.178,08 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 7 % ročne zo sumy 2.178,08 Eur počítaným od 10.03.2006 až do zaplatenia, a to v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh v časti uplatneného úroku z omeškania nad 7 % ročne zo sumy 2.178,08 Eur

počítaným od 10.03.2006 až do zaplatenia z a m i e t a.

Súd vzájomný návrh odporcu z a m i e t a.

Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 15.03.2006, doručeným Okresnému súdu Žilina
dňa 17.03.2006, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 65.616,75 Sk spolu
s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 10.03.2006 a náhrady trov konania. Uplatnený nárok
navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca dňa 17.02.2004 s navrhovateľom uzavreli dňa XX.XX.XXXX
kúpnu zmluvu/leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ formou finančného
leasingu prenajal odporcovi ako leasingovému nájomcovi motorové vozidlo. Odporca si však neplnil

povinnosti vyplývajúce z leasingovej zmluvy tým, že neuhrádzal predpísané leasingové splátky, na
základe čoho navrhovateľ odstúpil od zmluvy a svoje nároky vyčíslil vo finančnom vysporiadaní, ktoré
však odporca neuhradil ani na výzvu zo dňa 01.03.2006.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu poverenie;
kúpnu zmluvu/leasingovú zmluvu; preberací protokol; obchodné podmienky prenajímateľa motorových
vozidiel pre finančný lízing ojazdených motorových vozidiel; ; dodatok k obchodným podmienkam
navrhovateľa; odstúpenie zo dňa 05.08.2005; výzva na vrátenie náležitosti LZ zo dňa XX.XX.XXXX s

doručenkou; výzva zo dňa 01.03.2006 na úhradu nedoplatkov; protokol o finančnom vysporiadaní s
doručenkou; úrokové sadzby.V zmysle návrhu navrhovateľa a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným
rozkazom, spis. zn.: 2C 55/2006-36 zo dňa 27.04.2006 v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa.

Proti vydanému platobnému rozkazu odporca podal v zákonom stanovenej lehote odpor s uvedením,

že nesúhlasí s finančným vysporiadaním.

Následne po vykonanom dokazovaní na nariadených pojednávaniach súd dňa 30.04.2010 vyhlásil
rozsudok, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a vzájomný návrh
odporcu zamietol.

Rozsudok bol napadnutý odvolaním odporcu, na základe čoho Krajský súd v Žiline ako odvolací súd
uznesením zo dňa 30.08.2010, č.k. 9Co/236/2010 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z

dôvodu, že bude potrebné podrobne rozšpecifikovať jednotlivé nároky navrhovateľa uplatnené v žalobe,
preskúmať ich odôvodnenosť nielen s ohľadom na obchodné podmienky prenajímateľa, ale najmä s ust.
§ 3, príp. § 53 ods.1, 4, 5 a iné OZ, § 265 a iné Obchodného zákonníka. Navyše z obsahu spisu zostalo
neobjasnené, z akých dôvodov navrhovateľ uznal iba 18/36 odporcom uhradenej zálohy 110.000,- Sk
na leasingové splátky s DPH a prečo neuznal, resp. neodpočítal od celkových nedoplatkov odporcu celú

zálohu na leasingové splátky spolu s DPH vo výške 111.000,- Sk a aby sa súd opätovne zameral i na
nárokodporcuuplatnenývzájomnýmnávrhom,konkrétnepopísal,zakýchpoložiekpozostával(výmena,
oprava konkrétneho náhradného dielu, jeho cena) tak, aby bolo možné prekontrolovať správnosť jeho
záveru, že sa jednalo o údržbu a nie jeho technické zhodnotenie.

Odvolací súd zastal názor, že v prvom rade je potrebné vyhodnotiť povahu vzťahu medzi účastníkmi,

teda či existuje medzi účastníkmi vzťah občianskoprávny, resp. obchodnoprávny vzťah, a či sa
tento neskôr, v čase po uzatvorení zmluvy medzi účastníkmi mohol pretransformovať do zmluvy
spotrebiteľskej (keď režim spotrebiteľských zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený výslovne
až novelou Občianskeho zákonníka zák.č. 150/2004 Z.z. účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv
zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa zák.č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000.

NáslednesúdpokračovalvkonanívzmysleintenciíKrajskéhosúduvŽiline,pričomvykonaldokazovanie
v zmysle § 122 a nasl. O.s.p., a to výsluchom odporcu, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa
a odporcu, výsluchom svedka G.. D., ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisového materiálu, a to predovšetkým kúpnu zmluvu/leasingovú zmluvu; preberací protokol; obchodné
podmienky prenajímateľa motorových vozidiel pre finančný lízing ojazdených motorových vozidiel;

dodatok k obchodným podmienkam navrhovateľa; odstúpenie zo dňa 05.08.2005; výzva na vrátenie
náležitosti LZ zo dňa XX.XX.XXXX s doručenkou; výzva zo dňa 01.03.2006 na úhradu nedoplatkov;
protokol o finančnom vysporiadaní s doručenkou; úrokové sadzby; podaný odpor odporcom; písomné
vyjadrenieodporcuzodňa18.07.2006;písomnépodanieodporcuzodňa17.11.2006;fotodokumentácia;
znalecký posudok č. XXa/XXXX; odvolanie odporcu; vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 27.06.2010;

odborné vyjadrenie znalecký úkon č.X/XXXX.

Na podania odporcu doručené súdu elektronicky bez overeného elektronického podpisu a bez doloženia
originálu súd neprihliadal v zmysle O.s.p., pričom dané podania sú skôr osočujúceho charakteru.

Vykonaným dokazovaním súd mal zistený nasledovný skutkový stav:

Z predloženej kúpnej zmluvy/lízingovej zmluvy mal súd zistené, že účastníci konania platne uzavreli

dňa XX.XX.XXXX predmetnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom/kúpa automobilu Y. J. bližšie
špecifikovaný v danej zmluve s uvedením aj roku výroby 1998. Zo zmluvy vyplýva aj predbežná kúpna
cena 310.924,- Sk bez DPH s počtom lízingových splátok 36 a s výškou mesačných splátok 2,3648 %
z kúpnej ceny bez DPH s paušálnym poplatkom 1,7 %. Zo zmluvy taktiež vyplýva, že jej súčasťou je aj
splátkový kalendár, ktorý bol navrhovateľom predložený. Taktiež neoddeliteľnou súčasťou danej zmluvy

sú aj obchodné podmienky. (l.č. 5 obsahu spisu)

Podľa článku 2 dodatku k obchodným podmienkam podpisom lízingovej zmluvy potvrdzuje lízingový
nájomca, že bol oboznámený so všetkými zmluvnými podmienkami v písomnej forme a že mu lízingovýprenajímateľ pred podpisom lízingovej zmluvy poskytol všetky informácie o predmetnom lízingovom
obchode, ktoré od neho požadoval. Zároveň podpisom lízingovej zmluvy lízingový nájomca potvrdzuje,
že nepožaduje od lízingového prenajímateľa poskytnutie žiadnych ďalších doplňujúcich informácii.

Podľa predloženého preberacieho protokolu je nepochybné, že odporca ako lízingový nájomca prevzal
predmet lízingu dňa XX.XX.XXXX.

Podľa článku 12 písm.j) Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný lízing ojazdených
motorových vozidiel (verzia č. AL2-fix/2003-OJ) vo veciach neupravených lízingovou zmluvou a týmito
podmienkami sa zmluvný vzťah spravuje príslušnými ustanoveniami právnych predpisov. Lízingová
zmluva sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Podľa § 262 ods.1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 262 ods.2 Obchodného zákonníka dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

VpríloheSmerniceEurópskehoparlamentuaRady2009/22/ESz23.apríla2009osúdnychpríkazochna
ochranu spotrebiteľských záujmov možno s prehľadom poznať rozsah spotrebiteľských vzťahov, ktorým
sa v Európskej únii venuje osobitná pozornosť. Ide o smernice:

1. Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných
mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, 31.12.1985, s. 31).

2. Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných
právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností
televízneho vysielania: článok 10 až 21 (Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23).

3. Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb
(Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59).

4. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú.
v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom
na zmluvy na diaľku (Ú. v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25.mája 1999 o určitých aspektoch predaja

spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).

7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8.júna 2000 o určitých právnych aspektoch
služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o
elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje

Kódex Spoločenstva pre lieky na ľudskú spotrebu: články 86 až 100 (Ú.v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní
finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú.v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).

10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných

praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú.v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na
vnútornom trhu (Ú.v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov,
pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom
dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (Ú.v. EÚ L 33, 3.2.2009, s. 10).

Pomerne široká ochrana spotrebiteľom je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993
o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú
predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma
službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto
smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred

neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov. Je
všeobecnej povahy a jej aplikácia prichádza do úvahy vždy, ak daný vzťah neupravuje osobitná právna
úprava, prípadne bude aplikované popri osobitnej právnej úprave. Jej aplikácia prichádza do úvahy
najmä vtedy, ak osobitná právna úprava nerieši konkrétnu dielčiu otázku, bude to najmä vtedy, ak treba
posúdiť, či konkrétna podmienka má alebo nemá charakter nekalej podmienky.

Súd poukazuje na to, že aj keď je odporca v postavení spotrebiteľa, tak vzhľadom na právnu úpravu
v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§ 52 a nasl.), preto je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne
odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah,

ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V
každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak
úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a
v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, a to bez ohľadu na to,
či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom
porušené.

Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť
za poskytnuté služby.

Aj keď bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že ich vzťahy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom,

tak takéto dojednanie nemôže vylúčiť, ani zmenšiť práva vyplývajúce pre spotrebiteľa z právnej úpravy
upravujúcej jeho postavenie v iných všeobecne záväzných právnych úpravách v práve Spoločenstva.
Preto nebude použiteľné žiadne ustanovenie obchodného zákonníka, ktoré by zhoršovalo postavenie
spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriektomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Aj napriek tomu, že v zmluve bolo dohodnuté spravovanie Obchodným zákonníkom, odporca požíva

ochranu spotrebiteľa vzhľadom na uvedené smernice.

V danom prípade však nie je možné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v
platnom znení, nakoľko zmluva bola uzatvorená pred účinnosťou daného znenia.

Vzhľadom k tomu, že nejde o zmluvu podľa § 261 ods.3 d) Obchodného zákonníka a taktiež odporca
vystupuje ako spotrebiteľ, nemožno aplikovať Obchodný zákonník, keďže súd posúdil dohodu o
spravovaní sa Obchodným zákonníkom za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa §

3 Občianskeho zákonníka, keďže vzhľadom na postavenie odporcu ako spotrebiteľa je Obchodný
zákonník pre spotrebiteľa nevýhodný (úprava premlčania, odstúpenia od zmluvy,...).

Nazákladeuvedenýchskutočnostísúdmázato,žeúčastnícikonaniaplatneuzavrelipredmetnúzmluvu,
ktorú súd posúdil ako nepomenovanú zmluvu, a to konkrétne finančný leasing s tým, že navrhovateľ
ako prenajímateľ zaistil financovanie predmetu leasingu, ktorý zabezpečil a predmet leasingu odporcovi

aj do užívania odovzdal.

Súd dáva do pozornosti, že v praxi sa predovšetkým rozlišujú dva druhy leasingu, a to finančný a
operatívny. Operatívny obvykle nezakladá právo na odstúpenie predmetu leasingu s tým, že jeho funkcia
je užívacia na rozdiel od finančného leasingu, ktorého funkcia je nadobúdacia a jeho cieľom je spravidla
konečný prevod vlastníctva k predmetu leasingu. Pri finančnom leasingu prenajímateľ nemá záujem na

tom, aby sa vec vrátila do jeho dispozície, pretože cieľom a účelom tohto leasingu je, aby po zaplatení
všetkých leasingových splátok prešiel predmet leasingu do vlastníctva leasingového nájomcu. Tento
účel vychádza z toho, že leasingový prenajímateľ nadobudol predmet leasingu do svojho vlastníctva nie
s cieľom vyvíjať podnikateľskú činnosť s jeho prevádzkovaním, ale z dôvodu uzatvorenia leasingovej
zmluvy v rámci poskytnutia leasingových finančných služieb. Vrátenie predmetu leasingu je z hľadiska

podnikania leasingových spoločností bezcenné a práve naopak s predmetom leasingu tejto spoločnosti
môžu vzniknúť neplánované náklady, ako aj v tomto prípade.

V danom prípade ide podľa obsahu zmluvy o finančný leasing, pri ktorom nájomca má zodpovednosť
za predmet leasingu, ako aj riziká s leasingom spojené bez ohľadu na to, že leasingový prenajímateľ
je stále vlastníkom predmetu leasingu.

V danom prípade teda ide o zmluvu o prenájme s následnou kúpou veci (leasingové zmluvy), ktorú
veriteľ uzatvoril so spotrebiteľom, a taká zmluva v zmysle zaužívanej súdnej praxe spadá do pôsobnosti
zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže zmluva zabezpečuje prevod vlastníckeho práva. (Rozsudok
NS SR z 26.02.2008, 1Sžo 106/2007)

V zmysle čl.2 ods.1 písm.b) smernice 87/102/EHS nevzťahuje sa na nájomné zmluvy okrem takých,

podľa ktorých dochádza k prechodu predmetu nájmu na nájomcu. Preto je potrebné skúmať jednotlivú
leasingovú zmluvu, či zabezpečuje tento prechod alebo nie. Ak áno, tak spadá pod zák.č. 258/2001 Z.z.
a súčasne zaň platiť, teda ide o odloženú platbu, pričom na konci sa nájomca stane vlastníkom, teda
nájomca si vlastne spláca predmet kúpy, ale s tým rozdielom, že vlastníctvo naňho predchádza až na
záver a nie vopred.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že daná zmluva je spotrebiteľská.

Vzhľadom na to, že zmluva bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX, nie je možné aplikovať ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka.Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí dal do pozornosti nález Ústavného súdu ČR zo dňa
15.06.2009, I. ÚS 342/09, podľa ktorého i v prípade „de facto“ spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred
nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku

transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu
i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadanie pozície kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred
nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime
spotrebiteľských zmlúv. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok,
ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných

podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ex
lege neplatné, nemôžu v zmysle § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka
požívať právnu ochranu.

V tejto súvislosti súd zároveň dopĺňa, že v danom náleze je taktiež uvedené, že východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s
profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,... Pre

takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa, v prípade predaja na obchodných prezentáciách je u neho
navyše vyvolaný pocit vďačnosti za poskytnuté sprievodné služby spojené s prezentáciou.

Súd mal nepochybne zistené, že odporca bol ten, ktorý oslovil navrhovateľa za účelom odpredaja

ojazdeného vozidla na leasing. Odporca si vybral vozidlo a zo zmluvnými podmienkami súhlasil. Predsa
ak by odporca nesúhlasil s danou zmluvou, mohol osloviť inú leasingovú spoločnosť, keďže na trhu boli
v tej dobe viaceré také spoločnosti a zmluvu nemusel uzavrieť. Zároveň v zmluvných dojednaniach boli
aj dojednania ohľadom nárokov veriteľa v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany odporcu.
Bolo na odporcovi zmluvu si riadne prečítať a posúdiť, či ju uzavrie alebo nie. Pokiaľ zmluvné podmienky

odporca ako spotrebiteľ nečítal, nemôže to byť na úkor navrhovateľa, a to by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, ak by odporca chcel požívať v takom prípade ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa uvedenia navrhovateľa odporca riadne neplatil dohodnuté lízingové splátky, na základe čoho
odstúpil od zmluvy, čo preukázal listom zo dňa 05.08.2005 adresovaný odporcovi. V danom liste
navrhovateľ zároveň žiadal o odovzdanie predmetu leasingu.

Podľa článku 4 písm.a) Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný lízing ojazdených
motorových vozidiel (verzia č. AL2-fix/2003-OJ) lízingový nájomca je povinný hradiť dohodnuté lízingové
splátky včas a v plnej výške tak, aby stanovená výška splátok bola bez akýchkoľvek zrážok pripisovaná
na účet prenajímateľa.

Podľa článku 6 písm.a) Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný lízing ojazdených

motorových vozidiel (verzia č. AL2-fix/2003-OJ) omeškanie v platení splátok a ostatných platieb v
lízingovej zmluve a článku 4 podmienok sa považuje za podstatné porušenie lízingovej zmluvy.

V zmysle článku 6 písm.b) Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný lízing ojazdených
motorových vozidiel (verzia č. AL2-fix/2003-OJ) pri omeškaní v platení niektorej z lízingových platieb je
lízingový prenajímateľ oprávnený po jednej márnej upomienke motorové vozidlo lízingovému nájomcovi

odobrať, ako aj požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.

Článok 11 Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný lízing ojazdených motorových vozidiel
(verzia č. AL2-fix/2003-OJ) upravuje podmienky pre predčasné zrušenie zmluvy a podľa písm.a) tohtočlánku lízingový prenajímateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť od všetkých alebo niektorých lízingových
zmlúv uzatvorených s lízingovým nájomcom a tieto takto predčasne zrušiť v prípade pri omeškaní s
platením.

Podľa článku 4 Dodatku k obchodným podmienkam lízingový prenajímateľ je oprávnený od zmluvy
odstúpiť v prípade, ak je lízingový nájomca v omeškaní s platením jednej lízingovej splátky po dobu
dlhšiu ako dva mesiace alebo je v omeškaní s platením aspoň dvoch splátok.

Súd poukazuje na to, že Obchodné podmienky prenajímateľa pre finančný lízing ojazdených motorových
vozidiel (verzia č. AL2-fix/2003-OJ) a Dodatok k obchodným podmienkam boli riadne podpísané
zmluvnými stranami dňa 17.02.2004 s uvedením, že podpisom nájomca potvrdzuje, že s ich obsahom

bol riadne oboznámený pred podpisom a že s nimi bez výhrad súhlasí.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzavretie predmetnej zmluvy, ako ani nesplácanie lízingových
splátok odporcom a následné odstúpenie od zmluvy. Účastníci konania toto ničím nespochybňovali.
Dokonca odporca potvrdil, že neplnil si povinnosti stanovené lízingovou zmluvou, keďže nesplácal
stanovené splátky, na základe čoho navrhovateľ odstúpil od zmluvy a odobral mu vozidlo

prostredníctvom spoločnosti E..H..D., R..K..S.. na základe preberacieho protokolu zo dňa 15.08.2005.

Súd posúdil, že došlo k platnému odstúpeniu navrhovateľa ako prenajímateľa od predmetnej zmluvy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ ako lízingový prenajímateľ po odstúpení od zmluvy
v zmysle obchodných podmienok vystavil odporcovi protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej
zmluvy č. XXXXXXXX z dôvodu porušenia podmienok LZ dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého bol

vyčíslený nedoplatok nájomcu vo výške 65.616,75 Sk, ktorý žiadal od odporcu zaplatiť do 5 dní od
obdržania tohto vysporiadania. /l.č. 17 obsahu spisu/

Odporca daný protokol preukázateľne mal doručený dňa 03.03.2006.

Podľa špecifikácie žalovanej sumy navrhovateľom táto istina pozostáva z nedoplatku vzniknutý
vzájomným započítaním položiek uvedených v protokole o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy

č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a to:

1. nedoplatky na leasingových splátkach -44650,- Sk,

2. neuhradené penalizačné faktúry -3.011,- Sk,

3. iné nedoplatky -15.470,- Sk,

4. strata z predaja predmetu leasingu -57.985,68 Sk,

5. neamortizovaná 1.zvýšená splátka vozidla s DPH +55.499,93 Sk, teda spolu -65.616,75 Sk, t.j.
-1.178,08 Eur.

1. Podľa uvedenia navrhovateľa nedoplatky na leasingových splátkach predstavujú neuhradené
leasingové splátky splatné ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, t.j. ku dňu 31.08.2005
spolu v sume 43.620,- Sk a náhradu nákladov na pohonné hmoty spotrebované pri prevoze odobratého

predmetu leasingu v sume 1.030,- Sk (ide o neuhradené splátky za apríl až august 2005 v zmysle
splátkového kalendára, t.j. 5x 8.724,- Sk a úhradu nákladov na pohonné hmoty na základe faktúry
č. 2005/0098). Ide o nárok navrhovateľa podľa čl.11 písm.d) bod 1 a 3 Obchodných podmienok
prenajímateľa pre finančný lízing ojazdených motorových vozidiel (verzia č. AL2-fix/2003-OJ) /ďalej
OPP/, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy. Táto položka nebola odporcom namietaná,

dokonca na pojednávaní dňa 16.11.2012 bol vyjadrený výslovný súhlas s touto položkou, nakoľko
skutočne ide o nedoplatky na leasingovej zmluve v takej výške.2. Neuhradené penalizačné faktúry v sume -3.011,- Sk predstavujú vyúčtované zmluvné pokuty za
oneskorené splácanie leasingových splátok v súlade s čl. 6 písm.b) OPP, pričom navrhovateľ predložil
podrobný rozpis zmluvných pokút. Ani túto položku pôvodne odporca nenamietal, avšak následne

uviedol, že z princípu namieta všetky dojednané zmluvné pokuty, aj keď navrhovateľ si uplatnil iba
jednu zmluvnú pokutu. Z predloženého rozpisu zmluvnej pokuty vyplývajú jednotlivé splátky, dátum
ich splatnosti, počet dní v omeškaní výška zmluvnej pokuty 0,1 %, výška v SK za jednotlivé splátky
v omeškaní a dátum poslednej penalizácie. Z vyúčtovania zmluvných pokút je zrejmá celková suma
1.369,67 Sk, t.j. 45,46 Eur ku dňu 31.12.2004 a ku dňu 30.06.2005 suma 1.640,10 Sk, t.j. 54,44 Eur,

pričom k tomu za ďalšie omeškanie, keďže vozidlo bolo odobraté až dňa 15.08.2005. /l.č. 111 -112
obsahu spisu/

3. Iné nedoplatky v sume -15.470,- Sk predstavujú navrhovateľovi vzniknuté náklady v súvislosti s
vymáhaním a uplatnením pohľadávky voči odporcovi, ako aj za služby spojené s vyhľadaním, zaistením
a odobratím predmetu leasingu a jeho príslušenstva, a to vyplatením agentúre E..H..D., R..K..S.., na
základe faktúry č. XXXX/XXXX, ktorú navrhovateľ predložil. Nárok na úhradu týchto nákladov má v

súlade s článkom 6 písm.b) OPP.

- v danom prípade pôvodne odporca nenamietal danú položku, a to až do rozhodnutia odvolacieho súdu.
Následne odporca namietal nepreukázanie týchto nákladov zo strany navrhovateľa, keďže žiadne také
listiny, na ktoré sa odvoláva, nie sú obsahom spisu. Súd však poukazuje na to, že listiny preukazujúce
dané náklady riadne vyplývajú z listín obsiahnutých v spise, a to z faktúry č. XXXX/XXXX spolu s

prílohou a z týchto listín vyplývajú fakturované náklady spojené so zaisťovaním, s odberom predmetu
leasingu, .... (l.č. 113-115 obsahu spisu), na základe čoho navrhovateľ vystavil na danú sumu faktúru
následne odporcovi, keďže išlo o jeho náklady. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že daná suma
bola zaplatená v lehote splatnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zaplatenie danej sumy
navrhovateľom spoločnosti E..H..D., R..K..S.. je len vzťahom medzi nimi, nie aj medzi odporcom.

Zároveň súd poukazuje na to, že v prílohe faktúry sú uvedené účtovné náklady navrhovateľa aj za
iné odobratia, a tieto náklady sú porovnateľné, pričom z inej sporovej agendy súd má vedomosť, že
tieto náklady sú primerané a porovnateľné aj iných prípadoch. Preto súd ďalšie dokazovanie ohľadom
týchto nákladov nevykonal, pričom právna zástupkyňa odporcu ani nenamietala tieto náklady ako také,
namietalalento,ženavrhovateľnepreukázalfaktúru,avšakvšetkyrelevantnélistinybolipredloženéasú

obsahom spisu, aj keď právna zástupkyňa odporcu tvrdila, že v spise nie sú. Súd ju však na pojednávaní
s danými listinami opätovne riadne oboznámil a následne už danú položku nenamietala. Z uvedeného
vyplýva jej námietka voči tejto položke ako neopodstatnená, keďže namietala nepredloženú faktúru od
spol. E..H..D., R..K..S.., hoci je obsahom spisu a preukazuje náklady navrhovateľa súvisiace s odberom
vozidla.

4. Strata z predaja predmetu leasingu v sume -57.985,68 Sk predstavuje stratu, ktorá navrhovateľovi
vznikla predajom odobratého predmetu leasingu za cenu nižšiu, ako je cena zostatková, podľa článku
11 písm.d) bod 2 OPP. Ide o rozdiel zostatkovej hodnoty predmetu leasingu bez DPH (v Protokole
o finančnom vysporiadaní uvedenej ako nesplatená istina) v sume 167.229,38 Sk a predajnej ceny
predmetu leasingu bez DPH v sume 109.243,70 Sk.

5.Neamortizovaná1.zvýšenásplátkavozidlasDPHvsume+55.499,93Skpredstavujenespotrebovanú
časť odporcom uhradenej zálohy na leasingové splátky spolu s DPH. Ide o 18/36 zo sumy uhradenej
zálohy, t.j. zo sumy 111.000,- Sk s DPH. Táto suma bola odpočítaná od celkových nedoplatkov odporcu.
S touto položkou odporca súhlasil, keďže v takej výške zostala záloha nespotrebovaná.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že v zmysle ustanovenia čl. 12 písm. j), leasingová zmluva

sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, je to teda vzťah obchodno-právny. Podľa § 262
ods. 1 Obchodného zákonníka sa strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod
vzťahy uvedené v § 261, čo nespadá, sa spravuje týmto zákonom, teda Obchodným zákonníkom. V
prípade, ak by bola zmluva posudzovaná v intenciách § 53 Občianskeho zákonníka, domnieva sa,
že ani jedna podmienka podľa § 53 ods. 4 nie je naplnená, čiže nie je v tejto zmluve neprimeraná

podmienka, aj keď tých podmienok je v zmluve veľa. Zdôraznil, že okrem zmluvnej pokuty sa žiadna
iná sankcia neuplatňovala. To znamená, že aj keby súd posúdil, že je možné posudzovať túto zmluvu
aj v intenciách § 53, to znamená spotrebiteľskej zmluvy, môže vyhlásiť za neplatné len tie ustanovenia
zmluvy, ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami § 53, resp. § 54 alebo § 57 Občianskeho zákonníka.Taktiež sa domnieva, že odporca mohol zmeniť znenie zmluvy, čo sa týka predtlače, taká predtlač je len
na obchodné podmienky. Zmluvu mohol odporca zmeniť, ale nemal záujem. Svedčí o tom aj dodatok k
obchodnýmpodmienkam,ktorýodporcapodpísaldňa17.02.2004,kdevčlánku2,písm.a)sauvádza,že

nepožaduje od leasingového prenajímateľa žiadne ďalšie doplňujúce informácie a že súhlasí so znením,
to je v článku 6.

V rozhodnutí odvolacieho súdu je, že sa uskutočnilo odobratie toho vozidla po jednej upomienke,
že je tam zmluvná pokuta 0,1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, že je tam zase nejaká
paušálna čiastka 0,5% z upomínanej čiastky za každú dôvodnú upomienku, že sú tam v zmluve rôzne

straty z daňového prehodnotenia, náklady právneho zastúpenia, havarijnej poistky do doby ukončenia
leasingovej zmluvy, náklady znaleckého posudku, zaplatenie pokuty vo výške 50% z prirážky nad
kúpnu cenu. K tomu uviedol, že z uvedeného sa neuplatňovalo nič. Nič z toho, čo vytýkal krajský súd.
Navrhovateľ požadoval jedine zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje 0,1% z dlžnej čiastky a táto zmluvná
pokuta je vo výške 3.011,- Sk, a to spolu za 345 dní omeškania rôznych splátok jednotlivých mesiacov,
čiže zmluvná pokuta predstavuje za jeden deň 8,7275 Sk, čo nie je neprimeraná zmluvná pokuta. A nie

je to v rozpore s dobrými mravmi, nie je to ani nepoctivý obchodný styk, čiže nevzťahuje sa na to ani §
3 Občianskeho zákonníka, ani § 265 Obchodného zákonníka.

Z uznesenia krajského súdu vyplýva názor krajského súdu, že jediná škoda je tá, ktorá vznikla
zavineným porušením právnych povinností nájomcu v súvislosti s nadmerným opotrebením leasingu,
resp. poškodením. Tu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, ktoré súdu predložil a kde

sa jednoznačne konštatuje, že ak sa jedná o finančný leasing, a prenajímateľ nemá záujem, aby tento
majetok, ktorý kúpil pre určitú osobu, ostal jeho majetkom, nemôže znášať stratu v prípade ukončenia
takého leasingu a odobratia vozidla, ale musí mu byť táto strata vyrovnaná.

Za nepochopenie považoval názor krajského súdu, že navrhovateľ uznal len 18/36-ín z uhradenej zálohy
na leasingových splátkach. Je to nepochopenie preto, lebo cituje sa len ustanovenie, kde zdôvodňuje

navrhovateľ určitú čiastku vo finančnej špecifikácii, to znamená posledných 18/36-ín, ktorých zúčtováva
v druhej splátke s DPH, tých 55.499,93 Sk, ale 18/36-ín už je zúčtované v prvej časti, to je 46.638,60 +
DPH - 55.499,93. Spolu teda je zúčtovaná celá splátka 110.999,86 Sk, zaokrúhlene 111.000,- Sk.

Krajský súd poukázal na viaceré dojednania, ktorými si navrhovateľ viacnásobne zabezpečil splnenie
povinnosti odporcu, a preto zostáva posúdiť, či takéto zabezpečenie práv navrhovateľa bolo zákonom

dovolené a vyvážené.

Navrhovateľ si skutočne viacnásobne zabezpečil svoje práva, v dôsledku čoho možno uvažovať o tom,
či došlo k nerovnosti práv a povinností zmluvných strán, k ich nevyváženosti. V zmysle platnej úpravy
by bolo možné prípadne uvažovať o neprijateľných podmienkach takých niektorých dojednaní. Keďže
zmluva bola uzavretá ešte pred účinnosťou takej novely Občianskeho zákonníka, nie je možné aplikovať

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak v danom prípade sú na mieste vyššie uvedené smernice,
ktoré zaručujú ochranu spotrebiteľa, a to aj v čase, keď nebola taká úprava v našom právnom poriadku.
Teda v danom prípade neprichádza do úvahy vyslovenie súdom neprijateľnej podmienky vo výrokovej
časti, avšak súd sa musí zaoberať ust. § 3 Občianskeho zákonníka, resp. § 265 Obchodného zákonníka.

Súd aplikoval ust. § 3 Občianskeho zákonníka, keďže posúdil, že ide o občianskoprávny spotrebiteľský

vzťah.

Je nepochybné, že navrhovateľ si napriek viacnásobnému zabezpečeniu uplatnil iba 1 zmluvnú pokutu.

Pokiaľ krajský súd vo svojom rozhodnutí poukázal okrem 2 zmluvných pokút aj na úhradu za každú
zaslanú upomienku ako náhradu nákladov vymáhania, ako aj na náhradu škody vrátane strát,..., súd
poukazuje, že každé také dojednanie sa týka iných okolností, ako napríklad náhrada škody je v prípade

predčasného ukončenia zmluvného vzťahu, pričom zmluvná pokuta vo výške 0,1% je za každý deň
omeškania a 0,5% za náklady vymáhania,...

Je evidentné, že navrhovateľ si takto zabezpečil rôzne situácie, ku ktorým môže dôjsť z dôvodu rôznych
okolností a to aj samostatne, teda napríklad odporca by bol iba v omeškaní so splátkami, alebo boli by
mu zaslané upomienky, resp. došlo by k predčasnému ukončeniu zmluvy a pod., teda nemusí dôjsť ku

všetkým takým okolnostiam, a teda k uplatneniu všetkých takých sankcií. Také situácie však nemusianastať všetky, ale môže nastať napríklad iba jedna z nich. Také dojedania súd neposúdil, že sú v rozpore
s dobrými mravmi.

Z toho všetkého si však navrhovateľ uplatnil iba 1 zmluvnú pokutu, ktorú odporca pôvodne nenamietal,

to až následne po rozhodnutí odvolacieho súdu s uvedením, že nesúhlasí so žiadnou zmluvnou pokutou
z princípu. Zmluvné pokuty boli dohodnuté pre prípad nejakého porušenia povinnosti odporcom.

Súd posúdil, že nie je možné všetky tieto zabezpečenia zhrnúť a posudzovať spoločne, ale každé
jednotlivo posúdiť, nakoľko každé sa týka inej situácie. Zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad
porušenia. Napriek tomu, že boli dohodnuté viaceré zmluvné pokuty, navrhovateľ si uplatnil iba jednu

zmluvnú pokutu. Danú zmluvnú pokutu, ktorú si navrhovateľ uplatnil, súd nepovažoval za dojednanie
v rozpore s dobrými mravmi, a to vzhľadom na výšku, primeranosť a dôvodnosť. Súd však posúdil
za neprijateľnú a teda v rozpore s dobrými mravmi zmluvnú pokutu vo výške 50 % z prirážky nad
kúpnucenuobsiahnutúvleasingovýchsplátkachsplatnýchpoúčinnostipredčasnéhoukončeniazmluvy,
keďže týmto dojednaním si navrhovateľ navyšuje svoju pohľadávku v neprimeranej výške neprimeraným
spôsobom. Avšak túto zmluvnú pokutu navrhovateľ si neuplatnil, preto neplatnosť takého dojednania sa

ani neodrazilo v žalovanej istine.

Čo sa týka nákladov za vymáhanie, t.j. 3.položka, súd má za to, že ide o skutočne vzniknuté náklady
navrhovateľa, ktoré by nevznikli, keby odporca plnil riadne svoje povinnosti a nedošlo by k odobratiu
vozidla. Táto suma bola navrhovateľovi fakturovaná riadne vystavenou faktúrou na základe mandátnej
zmluvy, čo riadne vyplýva z predloženej faktúry a jej prílohy a následne navrhovateľ si uplatnil danú

sumu od odporcu na základe vystavenej faktúry v zmysle obchodných podmienok. Bolo nepochybne
preukázané, že vozidlo skutočne bolo odobraté odporcovi subjektom na základe mandátnej zmluvy s
navrhovateľom.Ktomubolipripojenédokladyonákupepohonnýchhmôtaajprílohakfaktúrevystavenej
navrhovateľovi, z ktorej vyplýva úkon a cena daného odberu, ale aj ďalšie úkony súvisiace s inými
leasingovými nájomcami, pričom ceny úkonov - odberov sa pohybujú v sume cca 15.000,- Sk, z čoho

vyplýva porovnateľné účtovanie aj v iných prípadoch. Z predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva,
že navrhovateľ odporcovi fakturoval náklady spojené so zadržaním predmetu leasingu vo výške 1.030,-
Sk, pričom faktúra bola splatná dňa 31.08.2005. Táto faktúra bola vystavená v spojitosti s faktúrou
dodávateľa E..H..D., R..K..S.. spolu s jej prílohami, z ktorých vyplýva fakturovaná suma 1.030,- Sk.
Navrhovateľ taktiež faktúrou č. XXXXXXXXXX fakturoval odporcovi poplatok za služby spojené so

zadržaním predmetu vo výške 15.470,- Sk. Tieto sumy nepochybne vyplývajú z faktúr vystavených pre
navrhovateľa ako jeho náklady spojené s odberom.

Čo sa týka 4.položky, ide o stratu z predaja predmetu leasingu v sume -57.985,68 Sk, ktorá
navrhovateľovi vznikla predajom odobratého predmetu leasingu za cenu nižšiu, ako je cena zostatková,
a to podľa článku 11 písm.d) bod 2 OPP. K tomu by taktiež nedošlo, keby odporca plnil svoje povinnosti,

avšak v dôsledku ich porušenia došlo k takej škode, a taká strata nemôže byť na úkor navrhovateľa v
dôsledku konania odporcu. Tým, že odporca porušoval svoje povinnosti, tak vozidlo bolo odobraté a jeho
hodnota bola už nižšia, v dôsledku čoho došlo k určitej strate na úkor navrhovateľa. Predsa odporca,
aj keď je spotrebiteľ, nie je oprávnený neplniť si povinnosti, a ak ich aj neplní, nemôže to byť na úkor
navrhovateľa, teda nemôže vykazovať stratu len preto, že je niekto spotrebiteľ.

Krajský súd vyslovil názor, že v danom prípade jedinú škodu okrem škody, ktorá vznikla navrhovateľovi
pri odobratí vozidla (t.j. 3.položka finančného vyrovnania), by bola škoda, ktorá vznikla na predmete
leasingu zavineným porušením právnych povinností zo strany odporcu v súvislosti s nadmerným
opotrebovaním predmetu leasingu a je obtiažne ustáliť príčinnú súvislosť medzi zavineným protiprávnym
konaním odporcu a neschopnosťou navrhovateľa odpredať motorové vozidlo za cenu zodpovedajúcu

zostatkovej hodnote vozidla, pričom poukázal aj na časovú súvislosť medzi odobratím vozidla a
vypracovaním znaleckého posudku.

Súd posúdil 3.položku v intenciách odvolacieho súdu za opodstatnenú a riadne preukázanú.

Bolo nepochybne preukázané, že vozidlo bolo odporcovi odobraté z dôvodu porušenia zmluvných
povinností, keďže neuhrádzal dojednané splátky podľa splátkového kalendára. Vozidlo bolo odobraté

na základe protokolu zo dňa 15.08.2005 a odovzdané navrhovateľovi dňa 05.09.2005. Následnenavrhovateľ si dal vyhotoviť znalecký posudok na stanovenie hodnoty vozidla, keďže vozidlo chcel
ďalej ponúknuť na predaj po odobratí odporcovi. Podľa znaleckého posudku č. XXa/XXXX hodnota
predmetného vozidla ku dňu 14.11.2005 bola vo výške 95.000,- Sk. Navrhovateľ tvrdil, že vozidlo od

odobratia odporcovi bolo odstavené, nepoužívané. Opak nebol preukázaný. Súd mal preukázané, že
navrhovateľ vozidlo odpredal 3.osobe až dňa 10.01.2006 za kúpnu cenu 130.000,- Sk s DPH.

Je nepochybné, že rok výroby vozidla je 1998 a odporca nebol jeho prvým držiteľom, dokonca jeho
predchodcovia boli podľa uvedenia samotného odporcu automobiloví pretekári. Odporca sa netajil tým,
že tiež vozidlom jazdil vo vysokej rýchlosti. Súd má za to, že aj tieto skutočnosti majú vplyv na hodnotu

vozidla.

Čo sa týka 4.položky, tá zahŕňa stratu z predaja predmetu leasingu v sume -57.985,68 Sk. Táto
suma predstavuje stratu, ktorá navrhovateľovi vznikla predajom odobratého predmetu leasingu za cenu
nižšiu, ako je cena zostatková, podľa článku 11 písm.d) bod 2 OPP, ktorý bol riadne dohodnutý a súd
posúdil dané dojednanie v súlade s právnou úpravou a neposúdil dané dojednanie ako rozporné s
dobrými mravmi. Odporca ani pôvodne nenamietal nejaký rozpor, len nesúhlasil s predajnou cenou.

Ide v podstate o rozdiel zostatkovej hodnoty predmetu leasingu bez DPH (v Protokole o finančnom
vysporiadaní uvedenej ako nesplatená istina) v sume 167.229,38 Sk a predajnej ceny predmetu leasingu
bez DPH v sume 109.243,70 Sk.

Teda ide o stratu z predaja predmetu leasingu, keďže odporca prevzal vozidlo v určitej hodnote za určitú
sumu, na základe čoho boli vypočítané leasingové splátky. Keďže odporca neplatil splátky, zmluvný

vzťah bol predčasne ukončený, v dôsledku čoho navrhovateľ by nedostal sumu, na ktorej sa dohodli.
Avšak pre taký prípad toto bolo riešené v obchodných podmienkach, čo odporca akceptoval, keďže
zmluvu podpísal. Súd nezistil rozpor takého dojednania s dobrými mravmi, takéto dojednanie bolo bežné
v obdobných zmluvách. (a dokonca v súdnych konaniach priznávané) Predsa nešlo o klasický nájom.
Odporca mal záujem nadobudnúť vlastnícke právo k danému vozidlu a riešil to prostredníctvom takej

zmluvy, za čo patrí navrhovateľovi určitá odplata, veď je to jeho predmet činnosti. Predsa aj pri úvere
sa platia úroky z úveru,... Je predsa logické a bežné, že pri takomto predaji sú také dojednania, a to
aj pre prípad predčasného ukončenia zmluvy, predsa nájomca nemôže chcieť nadobudnúť vozidlo bez
odplaty prenajímateľovi.

Keďže odporca nekúpil vozidlo zaplatením kúpnej ceny jednorázovo, ale prostredníctvom leasingu,

musel si byť vedomý, že je povinný platiť aj nejakú odplatu. Keďže zmluvný vzťah bol predčasne
ukončený a vozidlo mu bolo odobraté, bolo to všetko iba v dôsledku jeho konania, v dôsledku čoho
vykazoval navrhovateľ stratu. Túto stratu však navrhovateľ ponížil predajom vozidla. Keďže v zmluve
bolo dohodnuté, že danú stratu hradí odporca, je povinný ju uhradiť. Konanie odporcu bolo nepochybne
ním zavinené a bolo protiprávne, keďže jeho konaním došlo k porušeniu zmluvných povinností.

Pokiaľ navrhovateľ odpredal predmetné vozidlo za sumu 130.000,- Sk, súd nepovažuje to za jeho
neschopnosť odpredať vozidlo vo vyššej výške, nakoľko mal k dispozícii znalecký posudok na sumu
95.000,- Sk ku dňu 14.11.2005, teda vozidlo predal za omnoho vyššiu sumu, a to až v januári 2006, teda
2 mesiace po stanovení hodnoty vozidla.

Je síce pravda, že vozidlo bolo odobraté odporcovi dňa 15.08.2005 a odovzdané navrhovateľovi až

05.09.2005 a posudok bol vyhotovený k 14.11.2005, avšak bolo zistené, že vozidlo nebolo používané
a tento cca 3-mesačný časový odstup od odobratia do určenia hodnoty nie je až taký závažný, pričom
vozidlo v mesiaci 01/2006, teda o ďalšie 2 mesiace, bolo predané za oveľa vyššiu cenu než bola určená
a teda nie je to možné posúdiť ako neschopnosť predávajúceho, nakoľko sa mu podarilo vozidlo predať
za vyššiu cenu, než bola určená znalcom.

Ak odporca je presvedčený, že vozidlo malo vyššiu hodnotu, ničím to nepreukázal, je to len jeho
subjektívny pocit vzhľadom na jeho citový vzťah k danému vozidlu a ani nenavrhol žiadne dôkazy
na preukázanie jeho tvrdení, pričom v zmysle O.s.p. dôkazy navrhujú účastníci vzhľadom na sporové
konanie a vzhľadom na kontradiktórnosť konania. Odporca ničím relevantným nezdôvodnil svoje
tvrdenie a ani v závere konania nepožadoval ďalšie dokazovanie ohľadom tejto otázky. Súd opätovne

poukazuje na kontradiktórnosť procesu a teda je vecou účastníkov konania navrhovateľ dokazovanie.Tým, že vozidlo bolo navrhovateľom odpredané za vyššiu cenu, než bola určená, bolo to predovšetkým v
záujme odporcu, keďže o danú sumu sa mu ponížila povinnosť uhradiť stratu. Navrhovateľovi v podstate
to mohlo byť jedno, keďže podľa obchodných podmienok uhradí odporca stratu, teda navrhovateľovi sa

daná suma vráti, či vozidlo by predal 3.osobe alebo nie.

Ak odporca tvrdil, že mohol on vozidlo odpredať, ničím nepreukázal túto jeho vôľu. Navrhovateľ
postupoval v zmysle obchodných podmienok, s ktorými odporca súhlasil. Pokiaľ odporca mal záujem,
ničím nepreukázal taký jeho prejav, preto teda jeho námietka sa javí len ako účelová.

Súd poukazuje, že sumu, ktorú navrhovateľ obdržal od 3.osoby za predaný predmet leasingu, tým

nedochádza k splneniu dlhu zo strany leasingového nájomcu a ani k uspokojeniu nárokov leasingového
prenajímateľa.

S poukazom na zmluvnú voľnosť medzi účastníkmi treba rešpektovať ich zmluvné dohody a to
predovšetkýmpripredčasnomukončeníleasingovejzmluvypreokolnostinastranenájomcu.Nájomcaje
povinný zaplatiť okrem iného aj náhradu škody vzniknutú z dôvodu predaja motorového vozidla za nižšiu
cenu, ako je cena zostatková, ako aj právo na ušlý zisk, za ktorý je považovaný rozdiel medzi cenou

predmetu leasingu a čiastkou získanou speňažením predmetu leasingu. (KS v Trenčíne 16Cob/6/2009)

Súdu bol predložený znalecký posudok č. XXa/XXXX, z ktorého mal súd zistenú všeobecnú hodnotu
vozidla 95.000,- Sk bez DPH. /l.č. 118-134 obsahu spisu/

Odporca namietal tento znalecký posudok, a to z dôvodu, že v znaleckom posudku neboli zohľadnené
opravy, ktoré si on dal vykonať na vlastné náklady a zároveň namietal správnosť použitia koeficientu

predajnosti vozidla.

Súd však nemal dôvod pochybovať o danom znaleckom posudku, ani o znalcovi, ktorý ako znalec
z odboru doprava cestná, strojárstvo, je povinný vyhotoviť znalecký posudok v zmysle zákonných
postupov. Preto súd nemal dôvod pochybovať aj o postupoch znalca v danom posudku.

Odporca pôvodne v prvom konaní navrhoval znalecké dokazovanie za účelom posúdenia stavu vozidla

a jeho hodnoty, avšak súd navrhnutý dôkaz nevykonal, a to predovšetkým z toho dôvodu, že vozidlo
bolo odobraté v roku 2005 a následne predané ďalšej osobe. Následne v ďalšom konaní po rozhodnutí
odvolacieho súdu na poslednom pojednávaní netrval na žiadnom takom dôkaze, ani také nenavrhoval.

Z predloženého znaleckého posudku je nepochybné, že vypracoval ho znalec, ktorý pri vypracovaní
posudkov musí postupovať v zmysle platných predpisov. Na základe toho súd nemal dôvod pochybovať

o danej listine, a preto súd aj s poukazom na vyššie uvedené dôvody nenariaďoval znalecké
dokazovanie, avšak v konaní vypočul osobu, ktorá znalecký posudok vypracovala.

Odporca namietal správnosť znaleckého posudku predloženého navrhovateľom, ale vzhľadom na
časovýodstupododobratiavozidla,akoajzmenumajiteľavozidla,súdnenariadilznaleckédokazovanie,
ale vypočul osobu, ktorá daný posudok vypracovala - G.. D..

Menovaný svedok uviedol, že vypracoval daný znalecký posudok ako znalec, a to v zmysle zákona,
v rámci ktorého si vyhotovil aj fotodokumentáciu, ktorú súdu predložil. Uviedol, že vozidlo obhliadol,
pofotil a následne vyhotovil znalecký posudok. Závery posudku odôvodnil tým, že predmetné vozidlo
bolo benzínové s veľkým obsahom motora a s veľmi veľa najazdenými kilometrami a kto si v dnešnej
dobekúpibenzínovévozidlostaknajazdenýmikilometrami,pričomtakévozidlosivyžadujeajgenerálku.

Vozidlo ohodnotil na 135.647,- Sk, ale s poukazom na predajnosť túto hodnotu znížil koeficientom
predajnosti s poukazom na uvedené na sumu 95.000,- Sk s DPH. Uviedol, že on by dané vozidlo ani
za tú cenu nekúpil, pretože vozidlo je potrebné na užívanie a nie na to, aby sa neustále opravovalo.
Taktiež uviedol, že nemohol vychádzať z ceny, za akú ho odporca kúpil. Zároveň dodal, že vozidlo bolo
značne opotrebované, ako napríklad sedačky, čo je zjavné aj z predloženej fotodokumentácie, ako aj

pneumatiky zodraté, takmer bez vzoru. Svedok sa vyjadril aj k použitiu koeficientu predajnosti tak, že
aby vlastník predal vozidlo, musel ísť s cenou dole, teda musel znížiť technickú hodnotu vozidla o 30 %.Dodal, že nemal zdokladované žiadne opravy, ale opravy, ktorým sa zasahuje do výrobnej konštrukcie,
znižujú hodnotu vozidla, koeficient dopytu určil podľa predajnosti takého vozidla v bazároch s tým istým
rokom výroby, s počtom km a pojazdného stavu. Svedok sa vyjadril aj k technickému stavu vozidla tak,

že vzhľadom na to, že vozidlu skončila STK a neprešlo by riadne STK, vozidlo si vyžadovalo opravy.

Z výpovede svedka nepochybne vyplýva, že stav vozidla nebol taký, ako uviedol odporca, pričom je
nepochybné, že výmenou napríklad spojky nedochádza k zhodnoteniu vozidla.

Predložené ohodnotenia vozidla zn. Y. J., K..Y.. XXXX od nestranných predajcov ojazdených vozidiel
súd nepoužil na zistenie skutkového stavu, keďže tieto hodnotenia sú všeobecné a orientačné a taktiež
nevychádzali zo stavu predmetného vozidla, ako je predovšetkým počet najazdených kilometrov, obsah

motora, benzínové,..., pričom vozidlo ani nevideli a neohliadli.

Súd však nezisťoval ďalšie ohodnotenia takých predajcov, keďže v konaní bol predložený znalecký
posudok vypracovaný znalcom, ktorý vozidlo priamo videl a ohodnotil, pričom znalec musí postupovať v
zmysleplatnýchpredpisovasúdnemaldôvodpochybovaťosprávnostidanéhoposudku,ajkeďodporca
ho namietal, avšak odporca jednak nie je znalcom a jednak znalecký posudok bol vypracovaný osobou

znalou daných vedomostí potrebných na vypracovanie takého znaleckého posudku. Súd preto si osvojil
závery znaleckého posudku bez ďalšieho dokazovania.

Odporca taktiež namietal, že navrhovateľ nezákonne predal dané vozidlo tretej osobe, keďže ho predal
bez jeho vedomia, súhlasu a prejavu. Súd však poukazuje na to, že samotný predaj tretej osobe jednak
nie je predmetom tohto konania a jednak navrhovateľ postupoval v zmysle platných právnych predpisov

vzhľadom na predčasné zrušenie zmluvy a odobratia vozidla odporcovi v zmysle OPP, pričom odporca
nebol ani vlastníkom, ale iba nájomcom ,ktorý si neplnil riadne povinnosti.

Odporca namietal nezohľadnenie opráv. Tieto opravy však navrhovateľovi neoznámil a ani ničím si
neuplatňoval od neho žiadne nároky ohľadom opráv, uplatňoval ich až v tomto konaní vzájomným
návrhom.

Podľa článku 7 písm.c) OPP lízingový nájomca je povinný po celú dobu trvania lízingového vzťahu
zaobchádzať s motorovým vozidlom s odbornou starostlivosťou a udržiavať ho v technicky bezchybnom
a prevádzkyschopnom stave. Prevádzkové náklady, náklady na údržbu a na opravy po celú dobu trvania
lízingového vzťahu nesie lízingový nájomca, ak nie je v lízingovej zmluve stanovené inak.

Súd nemal zistené žiadne iné ustanovenie, preto platí citovaný článok 7 písm.a) OPP, ktorý podľa názoru

súdu je prijateľný, teda nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 9 písm.c) OPP lízingový nájomca nesie všetko riziko a nebezpečenstvo z poškodenia,
zničenia alebo odcudzenia predmetu lízingu.

Odporca taktiež namietal obchodné podmienky, ktoré sú podľa neho nevyvážené a v zmysle ktorých
nemal možnosť ovplyvniť predajnú cenu vozidla.

Z obchodných podmienok nevyplýva žiadna taká povinnosť odporcu, avšak bolo v jeho záujme,
aby predajná cena bola vyššia, avšak bol nečinný, navrhovateľovi nepredložil, ani neoznámil žiadne
skutočnosti preukazujúce opravy, ktoré by zvýšili predajnú cenu. Odporca bol pasívny a ničím
preukázateľným nevynaložil ani len snahu terajšieho nároku. Preto je špekulatívne zo strany odporcu,
keď nič nepodnikne za účelom zvýšenia ceny v čase odobratia vozidla a jeho predaja tretej osobe,

ako ani nič nenamietal pri prevzatí protokolu o finančnom vysporiadaní, ale toto namieta až v súdnom
konaní. Pri zachovaní právnej istoty nebolo by spravodlivé vyhovieť odporcovým námietkam, ktoré bolivznesené až v súdnom konaní. Odporca sa nijako nezaoberal predajom vozidla tretej osobe, jeho
súčinnosť skončila samotným odobratím vozidla. Predsa bolo v jeho záujme túto predajnú cenu zvýšiť,
resp. ovplyvniť všeobecnú hodnotu vozidla, avšak ničím tento záujem nerealizoval, žiadna snaha z jeho

strany nebola.

Je nepochybné, že navrhovateľ predal predmetné vozidlo tretej osobe za kúpnu cenu 130.000,- Sk, teda
vyššiu, než bola určená, a to cca 2 mesiace po určení hodnoty znalcom, ktorý sa vyjadril, že by vozidlo
v takom stave nekúpil ani za ním určenú cenu.

S poukazom na znalecký posudok je zrejmé, že navrhovateľ predal vozidlo za vyššiu cenu, než aká bola
určená týmto znaleckým posudkom.

Je nepochybné, že podľa článku 11 písm.d) OPP nájomca je povinný nahradiť prenajímateľovi straty,
ktoré vzniknú lízingovému prenajímateľovi z dôvodu predaja motorového vozidla za cenu nižšiu, ako je
cena zostatková.

Pri predaji predmetu lízingu je vždy nutné posudzovať primeranosť ceny, za ktorú bol predmet lízingu
realizovaný, pretože ináč by dôsledky obchodnej neobratnosti alebo dokonca zlého úmyslu lízingového

prenajímateľa pri predaji predmetu lízingu bezdôvodne dopadli na lízingového nájomcu. /32Cdo
3926/2008/

Je nepochybné, že navrhovateľ vozidlo odpredal ďalšej osobe za cenu nižšiu, ako je cena zostatková,
a to za cenu 130.000,- Sk, čo vyplýva z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.2006, ale za vyššiu,
než bola určená znaleckým posudkom. /l.č. 135-138 obsahu spisu/

Z protokolu na úpravu predajnej ceny vozidiel na predmetné vozidlo vyplýva, že navrhovateľ sa
nepochybne pokúšal predať vozidlo za vyššiu cenu, než ho odpredal, keďže dňa 27.09.2005 ho ponúkal
za cenu 168.617,- Sk, dňa 31.10.2005 za cenu 160.186,- Sk, dňa 14.11.2005 za cenu 152.177,- Sk,
dňa 01.12.2005 za cenu 144.568,- Sk, dňa 14.12.2005 za cenu 137.340,- Sk a dňa 31.12.2005 za cenu
130.473,- Sk opravená na 130.000,- Sk, pričom takto postupné znižovanie ceny mal pripravené vopred

až do 11.položky, avšak vozidlo bolo dňa 10.01.2006 odpredané, a to za sumu 130.000,- Sk. /l.č. 180
obsahu spisu/

Odporca namietal túto cenu z dôvodu, že vozidlo malo vyššiu hodnotu než 130.000,- Sk, avšak toto
nepreukázal. Súd poukazuje na to, že zostatková hodnota a trhová hodnota vozidla nie je totožná.

Súd poukazuje, že zostatková hodnota vozidla a skutočná trhová hodnota nie je totožná, keďže

zostatková je výsledná suma po splatení leasingových splátok v zmysle splátkového kalendára.

Súd poukazuje na preberací protokol zo dňa 15.08.2005, z ktorého vyplýva stav km pri odbere vozidla
328.087 km, pričom podľa preberacieho protokolu zo dňa 17.02.2004,keď odporca preberal vozidlo, bol
stav tachometra 148.000 km.

Z uvedeného je zrejmé, že odporca na danom vozidle najazdil za 1 1 rok cca 180.000 km. Z toho vyplýva,

že odporca vozidlo riadne a nadpriemerne používal, teda viac než bežne, pričom sa netajil, že išiel aj
rýchlosťou 190km/hod po cestách SR.

Dobré mravy sú súhrnom etických, všeobecne udržiavaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie
je mnohokrát zaisťované normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi
princípmi demokratickej spoločnosti.Spoukazomnauvedenésúdmázato,žezmluvnédojednania,nazákladektorýchnavrhovateľuplatňuje
svoje nároky, nie sú v rozpore s dobrými mravmi.

Odporca v tomto konaní nenamietal uzatvorenie lízingovej zmluvy, ako ani odstúpenie od zmluvy, pričom

sám potvrdil, že nesplácal riadne dohodnuté splátky a taktiež pôvodne nenamietal ani žiadnu z vyššie
uvedených položiek protokolu o finančnom vysporiadaní okrem položky straty z predaja. Tieto začal
namietať až v ďalšom konaní po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom a po vyslovení názoru odvolacím
súdom. Dovtedy dané položky okrem uvedenej medzi účastníkmi neboli sporné. Napriek tomu súd sa
nimi podrobne zaoberal.

Podľa článku 11 písm.d) OPP pri predčasnom ukončení zmluvy je lízingový nájomca povinný zaplatiť 1.

všetky splatné pohľadávky s príslušenstvom, 2. náhradu škody; za náhradu škody sa považujú aj straty,
ktoré lízingovému prenajímateľovi vzniknú z titulu daňového prehodnotenia lízingového prípadu a straty,
ktoré vzniknú lízingovému prenajímateľovi z dôvodu predaja motorového vozidla za cenu nižšiu, ako je
cena zostatková.

Je nepochybné, že odporca už v písomnom vyjadrení zo dňa 17.11.2006 namietal predajnú cenu

predmetu leasingu 109.243,70 Sk bez DPH, nakoľko trhová cena bola min 200.000,- Sk a zároveň na
predmete leasingu vykonal viaceré opravy, na základe čoho navrhovateľ sa v zmysle § 451 Občianskeho
zákonníka v spojitosti s § 17 ods.23 zák.č. 43/2004 Z.z. obohatil na jeho úkor vo výške 77.222,- Sk,
ktorú žiada od navrhovateľa vydať, pričom žiadal súd schváliť zmier v znení, že navrhovateľ sa zaväzuje
zaplatiť odporcovi sumu 120.000,- Sk, prípadne zaviazať navrhovateľa na zaplatenie sumy 170.867,-

Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.11.2006 až do úplného zaplatenia. /l.č. 70
-71 obsahu spisu/ Odporca teda podal vzájomný návrh.

Podľa § 97 ods.1 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným
návrhom.

Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju

pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav ako obranu proti návrhu.

Vzhľadom k tomu, že odporca požadoval svojim návrhom viac, než je pohľadávka navrhovateľa, súd
posúdiljehonárokakovzájomnýnávrh.Odporcanavrhovalajuzavretiezmieru,kčomuvšaknavrhovateľ
nepristúpil, preto nedošlo k uzavretiu zmieru.

Čo sa týka vzájomného návrhu, kde mal okresný súd posúdiť, či sa jednalo pri výdavkoch odporcu
o údržbu alebo o technické zhodnotenie, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že si preštudoval
opätovne vzájomný návrh odporcu a konštatoval, že žiadne technické zhodnotenie na motorovom
vozidle, ktoré bolo predmetom nájmu, sa neuskutočnilo. Odporca predložil doklady a bloky, faktúru z
J. L. za 10.341,-Sk, tá je z 20.12.2004. Pri tomto dátume malo motorové vozidlo 311 000 km, čo je

už v priebehu 10 mesiacov, odkedy vozidlo prevzal odporca, kedy malo 148.000 km, cca 160 000 km
nabehaných. A z tejto faktúry 10.341,- Sk, tá pozostáva z čistenia karburátora, doplnenie chladiacej
kvapaliny, batéria Bosch, ktoré pravdepodobne kupoval, snímač odmasťovača a diagnostika. Teda nejde
pýtam o zhodnotenie, je to údržba. Ďalšia faktúra je z firmy D. je vo výške 37.101,- Sk z 30.12.2004, to
odporca ubehol odporca ďalších 330 km a táto faktúra je na olej, palivové čerpadlo, hriadeľ kola, tesniaci

krúžok, matica, olej a podobne, čiže zase žiadne zhodnotenie. Nejednalo sa o žiadne zhodnotenie
vozidla. Tretia faktúra je z 12.01.2005, to mal odporca nabehaných 312 000 km, tá je na 4.779,50 Sk a
tu kupoval žiarovky, oprava svetlometov, nejaký spínač. Čiže technické zhodnotenie v žiadnom prípade
toto nemôže byť. Jedná sa o opravu.

Odporca tvrdil, že na danom vozidle bol nútený vykonať viaceré opravy, ako napríklad výmena spojky

a pod. Toto však prenajímateľovi neoznámil.S poukazom na skutočnosti ohľadom využívania vozidla odporcom /za 1 1 roka najazdil cca 180.000
km, a to aj pri rýchlosti 190 km/hod/ je nepochybné značné opotrebovanie vozidla, v dôsledku čoho
bolo potrebné vykonať určité opravy. Súd však opätovne poukazuje na článok 7 písm.c) OPP, podľa

ktorého lízingový nájomca je povinný po celú dobu trvania lízingového vzťahu zaobchádzať s motorovým
vozidlom s odbornou starostlivosťou a udržiavať ho v technicky bezchybnom a prevádzkyschopnom
stave a prevádzkové náklady, náklady na údržbu a na opravy po celú dobu trvania lízingového vzťahu
nesie lízingový nájomca

Odporca cenu, za ktorú navrhovateľ predal vozidlo, namietal s poukazom na inzerát na predaj

obdobného vozidla.

Na to navrhovateľ správne poukázal, že na predloženom prospekte, na ktorý sa odporca odvoláva, je na
predmetnom vozidle najazdených 174.000 km, zatiaľ čo kupované vozidlo odporcom od navrhovateľa
malo najazdených 148.000 km a kupoval ho za nižšiu cenu a za necelé dva roky odporca najazdil
180.000 km, teda spolu 328.000 km bolo najazdených na vozidle pri jeho ďalšom predaji, čomu musí
zodpovedať aj predajná cena. Teda vozidlo na prospekte má o cca 200.000 km najazdených menej.

Právna zástupkyňa odporcu nepoprela, že bol dôvod na odobratie vozidla, čo bolo v zmysle OPP, ale
má za to, že odporca vozidlo zhodnotil jednotlivými opravami.

S týmto navrhovateľ nesúhlasil, nakoľko má za to, že nešlo o zhodnotenie vozidla, ale o údržbu.

Správne poukázal na to, že o zhodnotenie vozidla by išlo napríklad doplnením rádia, ale vozidlo bolo
odobraté s tým istým vybavením, ako bolo aj poskytnuté odporcovi, avšak tým, že odporca najazdil toľko

kilometrov, musel ho v rámci toho udržiavať.

Na to právna zástupkyňa odporcu uviedla, že je pravdou, že pri toľkých najazdených kilometroch bolo
potrebné vymieňať súčasti a tieto súčasti boli vymieňané, ale je názoru, že tým bolo auto zhodnotené.
Boli vykonané rozsiahle opravy, čím sa vozidlo zhodnotilo a teda nemala byť žiadna finančná strata z
predaja, keďže opravami sa zvýšila hodnota.

Súd s týmto nesúhlasil a stotožnil sa s názorom navrhovateľa, že tým, že odporca jazdil aj rýchlosťou
190 km/hod a na 1 1 roka najazdil cca 180.000 km, vozidlo sa na daných cestách opotrebovalo, čím
strácalo na hodnote a z toho vyplýva, že odporca musel vymieňať opotrebované súčiastky, avšak na to
bol v zmysle OPP povinný v rámci opotrebovania vozidla a v rámci bežnej údržby.

Odporca podaním zo dňa 19.06.2009 nepochybne vyslovil, že nespochybňuje záväzky voči

navrhovateľovi vyčíslené v špecifikácii zo dňa 23.01.2009 v bode 1., 2., 3. a 5., ale nesúhlasí s bodom 4.
- strata z predaja z dôvodu, že trhová cena predmetného vozidla v čase jeho odobratia bola vyššia ako
bola zistená znalcom, keďže ide o luxusné kvalitné motorové vozidlo vo veľmi dobrom technickom stave
bez poškodenia vonkajšej, aj intériovej strany. Má za to, že správanie navrhovateľa nie je v medziach
zákona, ani v súlade s dobrými mravmi a zásadami dobrého hospodára. Namietala predložený znalecký

posudok, v ktorom neboli zohľadnené opravy vozidla.

Súd poukazuje na to, že tvrdenie odporcu o stave vozidla neboli ničím preukázané, pričom s odstupom
času už ani nepreukázateľné. Odporca teda svoje tvrdenia o stave vozidla ničím hodnoverným
nepreukázal. Vykonané opravy boli tvrdené len odporcom, pričom nebolo preukázané skutočné
vykonanie uvádzaných opráv na danom vozidle, pričom je pochybné, že odporca na dané opravy

poukazoval až v tomto súdnom konaní a nie hneď pri odobratí vozidla alebo hneď po vykonaní opráv.
Súd dospel k záveru, že odporca opravami nezhodnotil dané vozidlo vzhľadom na rozsah a spôsob jeho
používania, v dôsledku čoho boli tieto opravy nutné na základe jeho opotrebovania a v zmysle OPP
odporca bol povinný zaobchádzať s motorovým vozidlom s odbornou starostlivosťou a udržiavať ho v
technicky bezchybnom a prevádzkyschopnom stave, čo mohol jedine vykonaním opráv s poukazom na

jeho využívanie. Teda nepochybne nešlo o zhodnotenie, ale o údržbu.Súd nariadil vypracovanie odborného vyjadrenie znalcom z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie
Účtovníctvo a daňovníctvo, Kontroling, na základe ktorého súdu bolo predložené Odborné vyjadrenie
č.X/XXXX.

Podľa záveru odborného vyjadrenia vyplýva, že vykonané opravy odporcom nemajú charakter
technického zhodnotenia, ale charakter opráv v súvislosti s bežnou údržbou vozidla vzhľadom na počet
najazdených kilometrov a vek vozidla. Vykonané opravy nezvyšujú jeho technickú úroveň.

Nazákladevykonanéhodokazovaniasúduplatnenýnárokodporcuposúdiltak,žeopravamiuvádzanými
odporcom, ktorých vykonanie však ani riadne nepreukázal, nedošlo k zhodnoteniu vozidla, ale vzhľadom
na spôsob a rozsah využívania vozidla, ako aj rozsah údajných opráv išlo o údržbu vozidla, na ktoré bol

odporca povinný v zmysle obchodných podmienok, ako aj vykonanie opráv. Súd má za to, že odporca
svoj nárok riadne nepreukázal a dôvody jeho nároku súd posúdil ako účelové s poukazom na OPP. Z
toho dôvodu súd vzájomný návrh odporcu zamietol ako nedôvodný a neopodstatnený.

Čo sa týka pokynov odvolacieho súdu ohľadom objasnenia uznania navrhovateľom 18/36 odporcom
uhradenej zálohy, súd poukazuje, na to, že podľa vysvetlenia právneho zástupcu navrhovateľa, čo aj

riadne vyplýva z listín, že navrhovateľ uznal len 18/36-ín z uhradenej zálohy na leasingových splátkach,
je to nepochopenie, lebo cituje sa len ustanovenie, kde zdôvodňuje navrhovateľ určitú čiastku vo
finančnej špecifikácii, to znamená posledných 18/36-ín, ktorých zúčtováva v druhej splátke s DPH, tých
55.499,93 Sk, ale 18/36-ín už je zúčtované v prvej časti, to je 46.638,60 + DPH - 55.499,934. Spolu teda
je zúčtovaná celá splátka 110.999,86 Sk, zaokrúhlene 111.000,- Sk.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 13 % podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka,
a to od 10.03.2006, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na splnenie záväzku odporcom
stanovenej vo výzve zo dňa 01.03.2006.

Vzhľadom na to, že zmluvný vzťah súd posúdil ako občianskoprávny, spravuje sa Občianskym
zákonníkom, a preto súd postupoval aj pri posúdení úrokov z omeškania v zmysle Občianskeho

zákonníka.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžné poistné nesplnil, dostal sa do omeškania
ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z

omeškania. Súd preto uznal úrok z omeškania vo výške 7 % ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z., a to od 10.03.2006 až do zaplatenia, teda za obdobie, v ktorom bol odporca nepochybne
v omeškaní s plnením peňažného záväzku tak, ako vyplýva z obsahu pripojených listinných dôkazov,
hoci navrhovateľovi vznikol nárok na úroky z omeškania skôr, keďže listom doručeným dňa 03.03.2006
bol odporca vyzvaný na danú úhradu do 5 dní od doručenia. Súd výšku diskontnej sadzby osobitne

nedokazoval, nakoľko má o tejto skutočnosti vedomosť z inej sporovej agendy. /§ 121 O.s.p./

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca je v omeškaní so splatením
žalovanej istiny, nakoľko ju neuhradil v stanovenej lehote.Keďže navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania vo výške 13 % ročne z dlžnej sumy, súd priznal úroky
iba v zákonnej výške a uplatnené úroky vo výške prevyšujúcej výšku 7 % ročne nepriznal, v tej časti
žalobný návrh zamietol.

Súd mal nepochybne zistené, že odporca zo žalovanej istiny v dôsledku finančného vyporiadania
pôvodne namietal iba stratu z predaja, pričom namietal aj obchodné podmienky z dôvodu ich
nevyváženosti. Súd však mal nepochybne preukázanú cenu, za ktorú navrhovateľ vozidlo predal, ktorá
bola vyššia než stanovená cena znaleckým posudkom, závery ktorého si súd osvojil, a preto súd má za
to, že navrhovateľ pri predaji nepostupoval neobratne, a ani nebol preukázaný zlý úmysle na jeho strane,

preto súd má za to, že dôsledky predaja nedopadli na odporcu bezdôvodne. A čo sa týka namietania
obchodných podmienok, súd tieto námietky odporcu považuje za účelové a špekulatívne, keďže sám
sa rozhodol uzavrieť zmluvu s navrhovateľom a dokonca OPP a dodatok k obchodným podmienkam
vlastnoručne podpísal, čím potvrdil oboznámenie sa s nimi a ich súhlas s nimi. Je pravda, že prax bola
taká, že tieto podmienky nemohol ovplyvniť, avšak zmluvný vzťah bol uzavretý dobrovoľne, vedel, aké
mápovinnostiatotonamietalažvsúdnomspore,dovtedyichakceptoval,hocivozidloboloodobratépred

súdnym konaním, ako aj doručenie finančného vysporiadania, pričom žalobný návrh bol podaný až po
splatnosti dlžnej sumy. Teda kým to odporcovi vyhovovalo, nič nenamietal a teda vyhovenie námietkam
odporcubybolonespravodlivévočinavrhovateľovi,ktorýmuposkytolpredmetzmluvy,aleodporcavyužil
iba svoje práva bez plnenia svojich povinností. Akceptovaním námietok odporcu by bol zásah do právnej
istoty navrhovateľa s poukazom na dohodnuté zmluvné podmienky, o ktorých mal odporca vedomosť

najneskôr pri uzatváraní zmluvy s navrhovateľom. Súd opätovne poukazuje aj na to, že odporca síce
namieta, že nemohol ovplyvniť predajnú cenu, ale toto mu jednak nebolo ničím zakázané a jednak
nepreukázal žiadnu aktivitu, snahu z jeho strany, z ničoho nevyplýva, že by sa o to pokúsil, pričom ani
len neoznámil opravy, resp. prípadné zhodnotenia vozidla, čím by sa cena vozidla zvýšila. Teda jeho
tvrdenia nie sú na mieste, sú účelové. Súd má za to, že odporca svoje tvrdenia, ako nároky v zmysle

vzájomného návrhu riadne nepreukázal, a zároveň súd má za to, že navrhovateľ svoje nároky riadne
preukázal, ako aj správnosť finančného vysporiadania.

.

V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia mal súd nesporne preukázané uplatňované právo navrhovateľa, a preto súd posúdil
skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky a tak súd návrhu navrhovateľa vyhovel

v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vzájomný návrh odporu zamietol. Ak aj
niektoré zmluvné podmienky sú v rozpore s dobrými mravmi, nemalo to vplyv na výsledok konania,
keďže súd posúdil, že dojednania, z ktorých si navrhovateľ uplatňuje svoje jednotlivé nároky vyššie
špecifikované, nie sú v rozpore s dobrými mravmi.

Súd iné dôkazy nevykonal, nakoľko to nepovažoval za potrebné, keďže podľa názoru súdu vykonané

dokazovanie bolo postačujúce pre zistenie skutkového stavu. Právna zástupkyňa odporcu v závere
svojho vyjadrenia na poslednom pojednávaní žiadala, aby sa súd vysporiadal aj s otázkami, ktoré
zadala pre odborné vyjadrenie a ktoré neboli zodpovedané v odbornom vyjadrení. Súd poznamenáva,
že zodpovedané neboli preto, lebo neboli znalcovi ani zadané, nakoľko súd má za to, že pre
zistenie skutočností pre rozhodnutie vo veci samej a v zmysle intencií odvolacieho súdu, nebolo

potrebné sa zaoberať danými otázkami, ako sa zúčtuje stav zvýšenej hodnoty, aké sú druhy obnovy
hmotného majetku a či technickým zhodnotením sa zvyšuje vstupná alebo zostatková hodnota, pričom
podľa odborného vyjadrenia nedošlo k zhodnoteniu vozidla zo strany odporcu. Vzhľadom na zistené
skutočnosti nie je potrebné sa zaoberať požadovanými otázkami, keďže sú pre konanie irelevantné.

Súd o trovách konania rozhodne v zmysle § 151 ods.3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä

z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konanísúd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota
troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Keďže rozsudok bol vyhlásený

v zmysle § 156 ods.2 O.s.p. a účastník má právo vyčísliť trovy konania v lehote v zmysle § 151 ods.2
O.s.p., tak z uvedených dôvodov a z dôvodu, aby nedošlo k odňatiu zákonom stanovenej lehoty, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).