Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 20, 2012

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 38Cb/130/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110213143
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3110213143.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v právnej veci žalobcu Tatra Real Trade,
a.s. so sídlom Dunajská 25, Bratislava, IČO 35 729 465, zast. JUDr. Pavlom Malichom, advokátom,
Dunajská 25, Bratislava proti žalovanému Mesto Trenčín, Mierové nám. 2, Trenčín, IČO 00 312 037,
zast. GARANT PARTNER legal s.r.o. so sídlom Koceľova 9, Bratislava, IČO 36 856 380, o zaplatenie
1 914 813,17 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 225 492,92 € s 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 57 398,92 € od 21.05.2009 do zaplatenia a zo sumy 168 094,- € od 30.12.2009 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti o zaplatenie sumy 1 689 320,20 € s 3,982% ročným úrokom zo sumy 63 782,12 €
od 21.05.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 6 383,20 € od
21.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 1 003 759,40 € od 30.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 679 177,75

€ od 20.01.2012 do zaplatenia sa žaloba z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému 76% trov konania potrebných na účelné bránenie práva
v tomto konaní.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 235 635,42 € s 3,982% ročným
úrokom zo sumy 63 782,12 € od 21.05.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy

63 782,12 € od 21.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 1 170 853,30 € od 30.12.2009
do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že obchodná spoločnosť TATRA REAL, a.s. so sídlom
Dunajská 25, Bratislava, IČO 31 396 437 v priebehu roka 2006 začala realizáciu investičného zámeru na
pozemkoch žalovaného, ktorý mal spočívať vo vybudovaní podzemných garáží a nadzemného objektu
na Jaselskej ulici v Trenčíne. Tento projekt mal o.i. prispieť k navýšeniu počtu parkovacích miest v
centre mesta Trenčín. V súlade s týmto zámerom TATRA REAL, a.s. vstúpila do viacerých zmluvných
vzťahov so žalovaným a súčasne vynaložila významné náklady na jeho realizáciu. TATRA REAL, a.s.

uzavrela so žalovaným ako prvú zmluvu č. 172/2006 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zriadení
vecného bremena zo dňa 23.04.2007. Zmluva č. 172/2006 bola v časti o zriadení vecného bremena
naformulovaná spôsobom, ktorý neumožňoval vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do
katastra nehnuteľností, a preto boli medzi TATRA REAL, a.s. a žalovaným uzatvorené ďalšie zmluvy,
ktoré mali odstrániť nedostatky predchádzajúcej zmluvy č. 172/2006, a to zmluva č. 143/2007 o zriadení
vecného bremena zo dňa 04.09.2007 a zmluva č. 144/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa

04.09.2007. Uvedené zmluvy boli uzatvorené v súlade s uznesením č. 827 zo zasadnutia mestského
zastupiteľstva v meste Trenčín, konaného dňa 26.10.2006. Na základe týchto zmlúv TATRA REAL, a.s.
uhradila v nich dohodnuté peňažné prostriedky nasledovným spôsobom. V zmysle zmluvy č. 143/2007bolažalovanémuuhradenázostranyTATRAREAL,a.s.odplatazazriadenievecnéhobremenavovýške
63.782,12 EUR (1.921.500,- Sk), a to v dvoch splátkach, pričom zábezpeka vo výške 6.383,20 EUR
(192.300,- Sk) bola uhradená dňa 23.10.2006 a zvyšok odplaty vo výške 57.398,92 EUR (1.729.200,-

Sk) bol uhradený dňa 03.05.2007. V súlade s dohodnutými podmienkami v zmluve č. 144/2007 bola
TATRA REAL, a.s. taktiež uhradená žalovanému ako preddavok na kúpnu cenu suma 185.089,29
EUR (5.576.000,- Sk). Preddavok bol v súlade s dohodou tvorený zábezpekou vo výške 23.136,16
EUR (697.000,- Sk) zaplatenou dňa 23.10.2006 a zvyškom preddavku vo výške 161.953,13
EUR (4.879.000,- Sk), ktorý bol na účet žalovaného uhradený dňa 03.05.2007. TATRA REAL, a.s. si

zároveň zabezpečila vydanie všetkých úradných povolení potrebných pre začatie stavebných prác na
projekte. Jednalo sa o stavebné povolenie zo dňa 12.10.2007 vydané mestom Trenčín (stavebným
úradom),č.k.:SpSÚ984/2007-003/Zm,PkaMsÚ82679/2007,ktorýmbolapovolenástavba„Podzemná
parkovacia garáž - Trenčín centrum“, stavebné povolenie zo dňa 12.10.2007 vydané Mestom Trenčín
(špeciálnymstavebnýmúradompremiestneaúčelovékomunikácie),č.k.:SpSÚ1390/2007-002/Zm,Pk
a MsÚ 99870/2007, ktorým bolo povolené pre stavbu „Podzemná parkovacia garáž - Trenčín centrum“

uskutočniť stavebný objekt SO 117 Dopravné napojenie a stavebné povolenie zo dňa 19.12.2007
vydané Obvodným úradom životného prostredia v Trenčíne, č. k.: OUŽP/2007/02958-003 TSZ, ktorým
boli povolené vodné stavba pre stavbu „Podzemná parkovacia garáž - Trenčín centrum“. V priebehu
prípravných prác na projekte sa TATRA REAL, a.s. rozhodla, že bude výhodnejšie, ak bude konečné
štádium realizácie projektu zabezpečovať samostatne jej dcérska spoločnosť Tatra Real Trade, a.s.,

t.j. žalobca. Na základe tohto rozhodnutia oznámila spoločnosť TATRA REAL, a.s. žalovanému zámer
presunúť projekt na žalobcu, a to v dokumente označenom ako Žiadosť o zmenu uznesenia mestského
zastupiteľstva zo dňa 19.11.2007. Na základe tejto žiadosti bola dňa 27.11.2007 schválená oprava
uznesenia č. 827 zo zasadnutia mestského zastupiteľstva v meste Trenčín, konaného dňa 26.10.2006,
na základe ktorého prišlo k uzatvoreniu zmlúv medzi žalobcom a žalovaným, a to zmluva č. 318/2007

o zriadení vecného bremena zo dňa 11.04.2008 a zmluva č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej
zmluvy zo dňa 11.04.2008. Žalobca sa stal oprávneným z vecného bremena na základe zmluvy č.
318/2007 dňom zápisu vkladu, ktorý nastal dňa 29.10.2008. Obe vyššie uvedené zmluvy upravovali,
že peňažné prostriedky uhradené pôvodne spoločnosťou TATRA REAL, a.s. sa považujú za uhradené
žalobcom v prospech žalovaného. V záujme usporiadania právnych vzťahov medzi TATRA REAL, a.s. a

žalobcom bola medzi nimi uzatvorená Dohoda o úhrade platieb uskutočnených zo Zmluvy o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena zo dňa 10.12.2008. Na základe tejto dohody
uhradil žalobca obchodnej spoločnosti TATRA REAL, a.s. všetky ňou žalovanému zaplatené peňažné
prostriedky. Podľa ust. § 261 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy

medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako
verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré
nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie
verejných potrieb. Nakoľko pri uzatváraní vyššie uvedených zmlúv medzi žalobcom a žalovaným jednal

žalovaný v súlade s ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, vzťahujú sa na zmluvy č. 318/2007 a č.
319/2007 ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca počas realizácie projektu požiadal žalovaného
o dokúpenie časti jeho pozemku o výmere 185 m2. Žalovaný na to odpovedal v písomnosti označenej
ako Oznámenie o prerokovaní a schválení predaja pozemku a upozornenie na zaplatenie finančnej
zábezpeky zo dňa 15.10.2008, v ktorej vyzval žalobcu na úhradu finančnej zábezpeky na kúpnu

cenu vo výške 6.140,87 EUR (185.000,- Sk). Žalobca uhradil dňa 16.10.2008
finančnú zábezpeku na kúpnu cenu za pozemok v požadovanej výške. Táto čiastka mala predstavovať
preddavok na kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy č. 244/2008, ktorá však nakoniec nebola platne
uzavretá. V priebehu stavebných prác došlo po začatí zemných prác na projekte k objavu jednotlivých
archeologických nálezov. Ohľadom povahy týchto nálezov sa konala dňa 24.11.2008 obhliadka za

účasti pracovníkov Krajského pamiatkového úradu, na základe ktorej sa konštatovalo, že sa jedná
o nález mimoriadneho významu - zvyšky vonkajšieho opevnenia mesta Trenčín. Z tohto dôvodu
podal Krajský pamiatkový úrad návrh na vyhlásenie archeologického náleziska za národnú kultúrnu
pamiatku. Žalobca s takýmto postupom nesúhlasil, z dôvodu, že by sa tým archeologické nálezisko
stalo neodstrániteľnou vadou pozemku, kde prebiehala realizácia projektu. Krajský pamiatkový úrad

však žiadosti žalobcu nevyhovel. Na základe návrhu Krajského pamiatkového úradu bolo archeologické
nálezisko rozhodnutím Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo dňa 13.03.2009, č. k.: MK -
1597/2009-51-3539 o vyhlásení archeologického náleziska za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásené
za národnú kultúrnu pamiatku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, predovšetkým uvedenérozhodnutie Ministerstva, možno pokladať za preukázanú skutočnosť, že plnenie poskytnuté na základe
zmluvy č. 318/2007 (t.j. právo zodpovedajúce vecnému bremenu) trpí neodstrániteľnou vadou v zmysle
ust. § 507 zákona č. 40/1964 Zb Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto

ustanovenia má žalobca možnosť domáhať sa zrušenia zmluvy č. 318/2007. Zrušenie zmluvy je
jednostranný právny úkon, ktorý je účinný od okamihu doručenia. V súlade s ust. § 504 Občianskeho
zákonníka žalobca vytkol vady plnenia v písomnosti označenej ako Zrušenie zmluvy č. 318/2007 o
zriadení vecného bremena, ktorá bola žalovanému zaslaná dňa 30.04.2009. Na základe tohto vytknutia
vád si žalobca uplatnil právo zrušiť zmluvu č. 318/2007 ku dňu 21.05.2009. Zrušením zmluvy č.

318/2007 vznikol žalobcovi nárok na vrátenie uhradených finančných prostriedkov vo výške 63.782,12
EUR. Žalobcovi rovnako vzniká nárok na úrok v zmysle ust. § 502 Obchodného zákonníka zo sumy
63.782,12EUR,ktorúuhradilžalovanémuakoodplatuzazriadenievecnéhobremena.Podľauvedeného
ustanovenia Obchodného zákonníka, ak úroky nie sú medzi stranami dojednané, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. S poukazom na toto ustanovenie bol uvedený úrok vyčíslený vo výške 3,982 % ročne na

základe štatistických údajov o priemerných úrokových sadzbách obchodných bánk zverejňovaných
na webovej stránke NBS, platných ku dňu zrušenia predmetnej zmluvy zo strany klienta (t.j. ku dňu
21.05.2009). Podľa ust. § 510 Občianskeho zákonníka uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady
nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla. V zmysle tohto ustanovenia má žalobca
právo domáhať sa od žalovaného náhrady škody podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka na základe

porušenia povinnosti zo zmluvy č. 318/2007. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú podľa
Obchodného zákonníka: porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou. Žalovaný porušil svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 559
ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to povinnosť plniť riadne a včas. Súčasťou povinnosti plniť riadne je
poskytnúť dohodnuté plnenie bez vád. Túto svoju povinnosť žalovaný porušil vzhľadom na to, že jeho

plnenie trpelo neodstrániteľnou vadou - existenciou archeologického náleziska, ktoré bolo vyhlásené za
národnú kultúrnu pamiatku. Vzhľadom na nemožnosť realizovať projekt z dôvodu poskytnutia vadného
plnenia (t.j. práva zodpovedajúceho vecnému bremenu) zo strany žalovaného, vznikla žalobcovi škoda,
ktorú predstavujú náklady doteraz vynaložené žalobcom na realizáciu projektu a ušlý zisk, ktorý mohol
žalobcovi vzniknúť, ak by sa projekt realizoval. Medzi porušením povinnosti plniť riadne a bez vád

zo strany žalovaného a vznikom škody žalobcu evidentne existuje príčinná súvislosť, nakoľko ak by
žalovaný plnil riadne, nevznikla by prekážka realizácie projektu, ktorý mohol byť dokončený v októbri
2009 v súlade s pôvodným plánom. Škoda vzniknutá žalobcovi pozostáva zo skutočnej škody a ušlého
zisku. Skutočnú škodu predstavujú náklady vynaložené žalobcom na realizáciu projektu, ktorými sú:
a) náklady na projektovú dokumentáciu pre jednotlivé stupne projektu, autorský dozor, stavebný dozor

a inžinierska činnosť na projekte,
b) náklady vynaložené na nájom pozemku staveniska od mesta Trenčín, náklady na stavebné
práce, náklady na oplotenie staveniska, zabezpečenie archeologického prieskumu, náklady spojené s
archeologickým prieskumom (zemné práce),
c) ostatné náklady spojené s prípravou a realizáciou projektu (právne poradenstvo, poplatky

správcom sietí, uhradené správne poplatky, vypracovanie geometrických plánov, zabezpečenie zámeru
posudzovania vplyvov na životné prostredie),
d) náklady na marketing (inzercia, prenájom reklamných plôch, výroba a inštalácia reklamy, reklamné
bannery, tlačoviny realizované v súvislosti s prezentáciou projektu),
e) náklady vynaložené žalobcom na mzdy zamestnancov, cestovné výdavky a amortizáciu automobilov,

náklady na prevádzku kancelárií v súvislosti s realizáciou projektu (prevádzkové náklady),
čo spolu predstavuje sumu 721.962,02 EUR s DPH.
Ušlý zisk žalobcu predstavuje očakávaný mesačný výnos z prenájmu obchodných a kancelárskych
priestorov a parkoviska v podzemných garážach, a to v súlade s rozlohou a dispozíciou projektu
podľa pôvodne vypracovanej projektovej dokumentácie. Výška nároku na náhradu ušlého zisku žalobcu

je vyčíslená na 31.967,- EUR mesačne. Celková výška ušlého zisku za obdobie od 01.10.2009 do
30.04.2010 teda predstavuje sumu 223.769,- EUR.
Vo veci zmluvy č. 319/2007 žalobca uviedol, že v zmysle ust. § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka
došlo k takej zmene okolností (t.j. objaveniu archeologického náleziska), že to spôsobuje zánik tohto
záväzku. Podľa ust. § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka totiž tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti,

z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo
požadovať, aby sa zmluva uzavrela. K takejto zmene okolností jednoznačne prišlo najneskôr vyhlásením
archeologického náleziska za národnú kultúrnu pamiatku. Zánikom záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
č. 319/2007 vznikol žalobcovi nárok na vrátenie preddavku na kúpnu cenu vo výške 185.089,29 EUR,a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov. Nakoľko žalobca a žalovaný neuzavreli platne kúpnu zmluvu, ktorej účelom bolo
o.i. dodatočné odkúpenie časti pozemku žalovaného, prišlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu na úkor žalobcu, a to v rozsahu zaplatenej finančnej zábezpeky v zmysle upozornenia na
zaplatenie finančnej zábezpeky. Žalobca má teda nárok na vrátenie sumy finančnej zábezpeky vo výške
6.140,87 EUR (185.000,- Sk) od žalovaného v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Žalobca si takisto voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu ušlého zisku z platieb, ktoré boli prijaté
žalovaným z titulu zmluvy č. 319/2007 a upozornenia na zaplatenie finančnej zábezpeky. Tieto sumy
spolu vo výške 191.230,15 EUR v súčasnosti predstavujú plnenie z bezdôvodného obohatenia. Vyššie
uvedené peňažné prostriedky klient nemohol použiť pri výkone podnikania, v dôsledku čoho sa nemohli
zhodnocovať. Výška ušlého zisku sa stanovila tak, že jednotlivé sumy bezdôvodného obohatenia sa
vynásobili priemernou úrokovou sadzbou obchodných bánk platnou ku dňu prijatia bezdôvodného

obohatenia zo strany mesta Trenčín (t.j. ku dňu 23.10.2006, 03.05.2007 a 16.10.2008). Ušlý zisk
vyplývajúci z vyššie uvedených peňažných prostriedkov predstavuje ku dňu 30.04.2010 sumu celkom
34.892,12 EUR. Na splnenie vyššie uvedených povinností vyzval žalobca žalovaného v predžalobnej
výzve zo dňa 23.12.2009, ktorá bola doručená dňa 30.12.2009. Žalovaný však doteraz požadované
peňažné prostriedky neuhradil. Najneskôr odo dňa 30.12.2009 sa žalovaný dostal do omeškania s

plnením si svojich povinností. Žalovanému teda vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi aj zákonný úrok z
omeškania zo žalovanej sumy istiny s výnimkou sumy odplaty za zriadenie vecného bremena vo výške
63.782,12 EUR, kde sa žalovaný dostal do omeškania už dňa 21.05.2009, čiže okamihom zrušenia
zmluvy 318/2007.

Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz 38Cb/130/2010-238 zo dňa 25.2.2011, proti ktorému
podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukazoval na
to, že v predmetnej veci nie je daná právomoc súdov rozhodnúť. Jediným dôvodom, na základe ktorého

si žalobca uplatnil svoje čiastočné nároky voči žalovanému je objavenie archeologického náleziska
na pozemku, na ktorom má byť stavba realizovaná, pričom táto objektívna skutočnosť (potvrdená
rozhodnutím Ministerstva kultúry SR č. MK-1597/2009-51/3539 zo dňa 13.3.2009) má mať, podľa
subjektívneho názoru žalobcu, taký charakter, ktorý bráni žalobcovi v ďalšej realizácii stavby. Na základe
toho žalobca dospel k názoru, že na základe zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného bremena zo

dňa 11.4.2008 bolo vecné bremeno poskytnuté vadne, a teda má nárok na vrátenie bezdôvodného
obohatenia (vecné bremeno zriadené za odplatu); zmluva č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej
zmluvy zo dňa 11.4.2008 zanikla z dôvodu „rebus sic standibus“ podľa 50a ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, a teda je tu nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia (zaplatený preddavok);
má nárok voči žalovanému na náhradu škody. Objavením archeologického náleziska na pozemku, na

ktorom sa stavba realizuje a jeho následným vyhlásením za národnú kultúrnu pamiatku Ministerstvom
kultúry SR, vzniká zo zákona nový, a to verejnoprávny vzťah medzi žalobcom ako stavebníkom a
Slovenskou republikou ako garantom ochrany verejného záujmu. Objavenie mimoriadne významnej
kultúrnej pamiatky počas stavby je totiž osobitným dôvodom, na základe ktorého Slovenská republika vo
verejnom záujme, spočívajúcom v povinnosti chrániť a zveľaďovať kultúrne dedičstvo článkom 44 ods.

2 Ústavy SR, preberá podľa § 127 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadkuzodpovednosťzavzniknutýstavakoizanákladyspojenésprípravouauskutočňovanímstavby.
Táto zodpovednosť vyplýva, okrem iného, i zo skutočnosti, že v zmysle § 40 ods. 5 vety prvej zákona
č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu je „archeologický nález vlastníctvom SR“. Je teda len
logické a právne správne, že práve vlastník archeologického nálezu sa z dôvodu všeobecného záujmu

na jeho zachovaní vysporiada s osobami, ktoré z dôvodu konfrontácie verejného a súkromného záujmu,
predmetom ktorého je archeologický nález, utrpeli ujmu. Podľa názoru žalovaného, nárok uplatňovaný
žalobcom (čo do dôvodu jasne identifikovateľný) nepatrí do rozhodovacej právomoci súdov. Nárok, ktorý
žalobca žiada v žalobe, je čo do dôvodu nárokom, o ktorého existencii a prípadnej výške má príslušný
správny orgán ešte len konštitutívne rozhodnúť. Orgánom, ktorému je zákonom zverená kompetencia

v danej veci rozhodnúť, je príslušný stavebný úrad. Len stavebný úrad je v zmysle § 127 ods. 3 zák. č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku oprávnený posúdiť otázku možnosti zmeny
stavby alebo jej zastavenia a o úhrade nákladov vynaložených stavebníkom na prípravu a uskutočnenie
stavby (a tým vlastne zodpovedať i otázku, do akej miery sa objektívne zmenili pôvodné okolnosti).Súd tak platobným rozkazom vydal rozhodnutie, ktorým si uzurpoval právo rozhodovať o nároku, ktorý
nespadá do jeho právomoci. Právomoc všeobecných súdov je daná len v procese preskúmavania
takéhoto rozhodnutia v rámci správneho súdnictva. Ak súd pripustil možnosť postupu proti žalovanému

prostredníctvom žaloby na plnenie v konaní pred súdom uplatnením nároku z bezdôvodného obohatenia
a náhrady škody z dôvodu objavu archeologického náleziska a tento nárok mu dokonca súd priznal,
vôbec nie je vylúčené, že nárok v rovnakej výške, ktorý mu priznal súd, bude požadovať i v samostatnom
konaní pred správnym orgánom v zmysle § 127 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku. Takýto postup je samozrejme v rozpore s účelom náhrady škody, nakoľko táto by

bola žalovanému uhradená dvakrát.
Žalobou uplatnený komplexný nárok žalobcu pozostáva z niekoľkých čiastkových nárokov, vyplývajúcich
zo vzájomne prepojených a podmienených právnych úkonov. Každý z týchto právnych úkonov má však
jednotiaci účel a cieľ, ktorým je úspešná realizácia konkrétnej stavby. Akýkoľvek právny úkon žalobcu
i žalovaného (jednostranný i dvojstranný), ktorým sa sleduje dosiahnutie tohto účelu a cieľa (priamo
či nepriamo) je potrebné vykladať v kontexte tohto účelu a cieľa. Iný výklad predmetných právnych

úkonov, vedúci k posudzovaniu práv a povinností z nich vyplývajúcich, ako absolútne samostatných, bez
ohľadu na spomenutý jednotiaci účel a cieľ, je potrebné odmietnuť. Základom žaloby žalobcu, od ktorého
odvodzuje všetky svoje nároky, nie je nič iné ako tvrdenie, že vďaka objavu archeologického nálezu nie
je možné v realizácii stavby ďalej pokračovať. Takéto tvrdenie predkladá žalobca súdu v žalobe. Ako
však vyplýva z podaní na iné orgány štátnej správy, bezprostredne dotýkajúcich sa tejto veci, žalobca

uvádza diametrálne odlišné informácie (a nielen ohľadom možnosti či nemožnosti realizácie stavby),
než prezentuje súdu. Vyššie uvedené pravdepodobne nie je možné hodnotiť inak, ako účelové konanie
a zavádzanie súdu a orgánov štátnej správy ako i žalovaného zo strany žalobcu s cieľom vyhnúť sa
splneniu svojej zmluvnej povinnosti.
V zmysle § 415 Obč. zák. platí tzv. všeobecná prevenčná povinnosť „každý je povinný počínať si tak,

aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí“. Dňa 14.8.2006,
teda ešte v dobe pred podpisom relevantných zmlúv medzi žalobcom a žalovaným v tejto veci,
vydal Krajský pamiatkový ústav v Trenčíne na žiadosť V.. arch. N. K. ako splnomocnenca pôvodného
stavebníkaTATRAREAL,a.s.záväznéstanoviskokvykonaniuarcheologickéhovýskumuakovyjadrenie
k projektovej dokumentácii „Podzemná parkovacia garáž Trenčín - centrum parc. č. XXX/X, XXXX,

XXXX/X, XXXX“. V záväznom stanovisku sa uvádza: „V k.ú. U. sú evidované v blízkosti priestoru
dotknutého stavebnou činnosťou archeologické nálezy z obdobia stredoveku. Nie je vylúčené, že sa
zachytia zvyšky architektúr. V dotknutej oblasti predpokladáme výskyt archeologických nálezov a je
pravdepodobné,žeprizemnýchprácach,súvisiacichspredmetnoustavbou,budúzistenéarcheologické
nálezy, resp. archeologické situácie“. Je zrejmé, že žalobca, napriek vedomiu, že môže sám utrpieť

škodu, začal s realizáciou stavebného zámeru na dotknutých nehnuteľnostiach. Vstupoval tak do
realizácie stavby s rizikom, o ktorom bol vopred upovedomený. Žalobca však súdu zrejme túto podstatnú
skutočnosť „zabudol“ uviesť. Žalobca tak porušil svoju zákonnú povinnosť, uloženú mu v zmysle § 415
Obč.zák.,tedapovinnosťpredchádzaťškodám.Vzmyslezásady„casumsentitdominus“platí,žetakúto
škodu znáša výlučne sám. Žiadny právny predpis súkromného práva neprenáša zodpovednosť za takto

vzniknutú škodu na inú osobu, a ani zo zmluvných dojednaní medzi žalobcom a žalovaným nevyplýva,
že by takto vzniknutú škodu mal uhradiť žalovaný, a preto nie je daný právny titul, na základe ktorého
by mal súd nárok z titulu náhrady škody, uplatňovaný žalobcom voči žalovanému, priznať. Žalobca z
nepodložených dôvodov subsumuje zmluvné vzťahy zo zmlúv č. 318/2007 o zriadení vecného bremena
zo dňa 11.4.2008 a zo zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.4.2008 do

pôsobnosti Obchodného zákonníka prostredníctvom § 261 ods. 2 Obch. zák.. Zmluvné strany však
pri podpise zmlúv jasne deklarovali, že uzatvárajú zmluvy podľa § 50a a § 151n Obč. zák.. Žalobca
však opätovne hľadá dôvody na to, aby nemusel plniť svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmlúv. Ak
by mal byť režim Obchodného zákonníka vo vzťahu k vyššie uvedeným zmluvám relevantný, takáto
skutočnosť by musela explicitne vyplývať priamo zo zmluvy. Ak by išlo o záujem verejný, žalovaný by

nepochybne zabezpečil záväzok zabezpečenia možnosti parkovania pre verejnosť do budúcnosti, resp.
iným spôsobom zaviazal žalobcu k plneniu povinnosti, ktorá mala byť vo verejnom záujme. Zaujímavé
je tiež, že hoci žalobca dôvodí v žalobe na strane 4 režim Obch. zák., v ďalšom texte, napr. na strane 6
žaloby (čl. VIII), opiera svoje tvrdenie o Obč. zák., hoci rovnaký dôvod upravuje i lex specialis Obch. zák..
Tvrdenie žalobcu o relevancii Obch. zák. je účelové z hľadiska pozície ohľadom náhrady škody. Zatiaľ

čo všeobecná zodpovednosť za škodu z pohľadu Obč. zák. je postavená na zavinení, zodpovednosť za
náhradu škody podľa Obch. zák. je zodpovednosťou objektívnou. Je zrejmé, že nakoľko v tomto prípade
si zmluvné strany zvolili režim Obč. zák., platí všeobecná zodpovednosť na náhradu škody v zmysle §
420Obč.zák..Žalovanývšakžiadnuškodužalobcovinezavinil,tedajejasné,ženezodpovedázaškodu,ktorámuvznikla,nehovoriacotom,žežalobcabolomožnostivznikuškodyvopredupovedomený,ateda
vzmysle§415Obč.zák.škodenepredišiel,hocitakučiniťmohol.Aksúdrozhodne,žejepríslušnývtejto
veci konať a rozhodnúť, žalovaný v priebehu konania bude žiadať splnenie povinností, vyplývajúcich

zo zmlúv, resp. vyčísli náhradu škody, ktorá mu vznikla v súlade s § 420 Obč. zák. na nehnuteľnosti
a tento nárok si voči žalobcovi uplatní vzájomným návrhom. Žalobca spôsobil žalovanému škodu
na jeho nehnuteľnostiach prevádzkovou činnosťou. Takáto škoda má objektívny charakter a liberácia
žalovaného v danom prípade nie je možná (objavenie náleziska nie je dejom schopným spôsobiť škodu).
Právnu argumentáciu žalobcu, ktorou dôvodí zrušenie zmluvy č. 318/2008 o zriadení vecného bremena

zo dňa 11.4.2008 prostredníctvom všeobecných ustanovení o zodpovednosti za vady (§ 499 a nasl.
Obč. zák.) je potrebné dôrazne odmietnuť ako právne irelevantnú, zavádzajúcu. V § 118 ods. 1 Obč.
zák. zákon jasne definuje predmet občianskoprávnych vzťahov. Sú nimi veci, a pokiaľ to ich povaha
pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je vecou,
je samozrejme právom. Ide teda o kvalitatívne odlišný predmet občianskoprávnych vzťahov, výrazne
odlišný od vecí. Ustanovenia § 499 a nasl. Obč. zák. o zodpovednosti za vady sa však dotýkajú výlučne

len tých predmetov občianskoprávnych vzťahov, ktoré sú vecami. Predmetné ustanovenia nie je možné
vykladať inak, ide, čo do predmetu, o kogentné ustanovenia. Niet pochýb o tom, keďže zákonodarca
rozlišoval rôzne predmety občianskoprávnych vzťahov (§ 118 Obč. zák.), a ak by mal v úmysle aplikovať
zodpovednosť za vady i na práva, výslovne by tak učinil. Z uvedeného vyplýva, že i prípadné použitie
analógie legis v zmysle § 853 Obč. zák. nie je možné, a to práve pre kogentnosť ustanovenia čo do

predmetu, ako i pre charakter a podstatu vád, ktoré sa viažu zásadne na veci ako hmotný substrát.
Rovnako tak nie je možné vytrhnúť z kontextu inštitútu zodpovednosti za vady jedno ustanovenie a toto
použiťbezohľadunato,žeostatnéustanovenia,ktorésúsnímpriamospojené,nadobúdajúnezmyselný
charakter (ad absurdum: prehliadka práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prenechanie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, prenechanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ako stojí

a leží, uschovanie vecného bremena, rýchlej skaze podliehajúce právo a pod.). Predmetom záväzku
žalovaného v zmysle čl. III zmluvy č. 318/2008 o zriadení vecného bremena zo dňa 11.4.2008 bolo
„zriadenie vecného bremena na pozemok uvedený v čl. II zmluvy“. Na základe tohto záväzku vzniklo
vecné bremeno povolením vkladu v katastri nehnuteľnosti dňa 29.10.2008, čím žalovaný svoj záväzok,
vyplývajúci mu zo zmluvy, v celom rozsahu, riadne a včas splnil. Okrem povinnosti zriadiť vecné

bremeno povolením vkladu v katastri nehnuteľností nebol žalovaný zaviazaný plniť zo zmluvy nič iné.
Žalovanému teda nie je zrejmé, z čoho žalobca odvodzuje skutočnosť, že predmetom zmluvy bolo i
dodanie nehnuteľností, teda vecí bez vád (ako to vyplýva z čl. VII žaloby). Žalovaný v žiadnom vyhlásení
negarantoval žalobcovi vhodnosť predmetnej nehnuteľnosti na výstavbu, nakoľko jej dodanie ani nebolo
predmetom záväzku. Povolením vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľnosti nadobudol žalobca

vecným bremenom vecné právo k cudzej veci. Záväzky oboch zmluvných strán zo zmluvy č. 318/2008
o zriadení vecného bremena zo dňa 11.4.2008 tak splnením podľa § 559 zanikli. Vzhľadom na vyššie
uvedené (najmä z dôvodu nemožnosti použitia aplikácie ustanovení za vady podľa § 499 - § 510
Obč. zák.) je nepochybné, že zánik zmluvného vzťahu zrušením v zmysle § 507 Obč. zák. tak, ako
argumentuje žalobca, je právne nezmyselné, a teda právny úkon tzv. zrušenia zmluvy zo dňa 30.4.2009

je právne nespôsobilý záväzok zrušiť, nakoľko v danom čase už záväzok neexistoval. Okrem toho
žalovaný poukazoval na protirečivé vyjadrenia žalobcu ohľadom vzniku vecného bremena tzv. zrušením
zmluvy. Čo vlastne žalobca chce, ak v žalobe žiada vyplatenie bezdôvodného obohatenia za tzv.
„zrušenie“ vecného bremena, keď 4 dni na to tvrdí Spoločnému stavebnému úradu v Trenčíne, že je
stále nositeľom práva zodpovedajúceho tomu istému vecnému bremenu.

Žalobca v žalobe uplatňuje i nárok na vrátenie zaplateného preddavku kúpnej ceny v zmysle zmluvy č.
319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.4.2008. Svoj nárok odôvodňuje bezdôvodným
obohatením žalovaného v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. v dôsledku zániku tejto zmluvy z dôvodu
rébus sic standibus v zmysle § 50a ods. 3 Obč. zák.. Samozrejme, jediným dôvodom je objavenie
archeologického nálezu. Niet pochýb o tom, že objavenie archeologického nálezu je spôsobilé byť za

určitých podmienok i tou okolnosťou, ktorá môže znamenať zánik záväzku. Avšak každá takáto zmena
musí mať určitú intenzitu a musí byť objektívne daná. V opačnom prípade by ustanovenie § 50a ods. 3
Obč. zák. neplnilo svoj účel a bolo možnosťou k obchádzaniu zmluvných záväzkov. V tomto smere je z
vyjadrení žalobcu zrejmé, že nejde o okolnosť takej intenzity, ktorá by mala za následok zánik zmluvy
č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.4.2008.

Žalovaný trval na tom, že majetkovú ujmu, ktorá žalobcovi vznikla z dôvodov, uvedených v žalobe, je
tento oprávnený žiadať výlučne v konaní podľa § 127 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku pred príslušným stavebným úradom. Príslušnosť všeobecných súdov konať v
predmetnej veci v zmysle § 7 O.s.p. nie je daná, a preto žalovaný navrhol toto konanie zastaviť.Uznesením č.k. 38Cb/130/2010-278 zo dňa 14.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.07.2011,
Okresný súd Trenčín návrh žalovaného na zastavenie konania zamietol ako nedôvodný, nakoľko vec

spadádoprávomocisúdovvzmysle§7ods.1O.s.p.,keďžepredmetomkonaniajesporzozáväzkových
vzťahov účastníkov konania. Žalobca sa v žalobe domáhal zaplatenia sumy 63 782,12 € titulom vrátenia
uhradených finančných prostriedkov na základe zrušenia zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného
bremena v dôsledku neodstrániteľných vád plnenia - práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; sumy
721 962,02 € titulom náhrady skutočnej škody, ktorá predstavuje náklady vynaložené žalobcom na

realizáciu projektu v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného plniť riadne (bez vád) a včas podľa
zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného bremena; sumy 223 769,- € titulom náhrady škody - ušlého zisku
v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného plniť riadne (bez vád) a včas podľa zmluvy č. 318/2007
o zriadení vecného bremena; sumy 185 089,29 € titulom vrátenia preddavku na kúpnu cenu (vydania
bezdôvodného obohatenia) v dôsledku zániku záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy č. 319/2007 o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy; sumy 6 140,87 € titulom vrátenia finančnej zábezpeky (vydania bezdôvodného

obohatenia) v dôsledku toho, že účastníci konania neuzavreli platne kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
mala byť kúpa časti pozemku žalovaného a sumy 34 892,12 € titulom náhrady škody - ušlého zisku
z platieb prijatých žalovaným na základe zmluvy č. 319/2007 a upozornenia na zaplatenie finančnej
zábezpeky. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom žaloby je v súlade s § 80 písm. b) O.s.p. splnenie
povinnosti žalovaného zo záväzkových vzťahov účastníkov konania, teda vzťahy súkromného práva.

Pokiaľ sú predmetom konania i náklady na realizáciu projektu, tieto sú uplatnené z titulu náhrady škody
v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, a nie v zmysle § 127 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov v dôsledku zrušenia
stavebného povolenia.

V písomnom vyjadrení zo dňa 30.03.2011 žalovaný poukazoval na to, v zmysle čl. VIII ods. 4 zmluvy
č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.4.2008 mala byť touto zmluvou nahradená
pôvodnázmluvaobudúcejkúpnejzmluveč.144/2007zodňa4.9.2007.Otáznevšakje,kdesanachádza
prejav vôle pôvodného účastníka zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 144/2007 zo dňa 4.9.2007 TATRA
REAL a.s.. Iba jeho za jeho súhlasu mohlo dôjsť tak k zmene osoby účastníka zmluvy ako i k zmenene

jeho pôvodného záväzku a nahradeniu záväzkom novým. Ďaleko dôležitejšia je však nasledovná
skutočnosť. Obec je verejnoprávna korporácia, ktorá má svoj právny základ upravený priamo v štvrtej
hlave Ústavy SR ako i vo verejnoprávnych predpisoch, najmä v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení a v zákone č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. V zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 138/1991
Zb. o majetku obcí v znení platnom k 4.9.2007, teda v čase podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

č. 144/2007, platilo (a v podstate i v súčasnosti platí), že zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného
majetku podliehajú vždy schváleniu obecným zastupiteľstvom. Zároveň v zmysle § 11 ods. 4 písm. a)
zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení platnom k 4.9.2007 obecné zastupiteľstvo schvaľuje
najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Je síce pravdou že v zmysle § 13 ods. 5 zák. č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení je starosta štatutárnym orgánom obce, avšak súdna prax jasne dôvodila

základné princípy ako treba vnímať pri zmluvných vzťahoch obce (mesta) s treťou osobou postavenie
starostu a postavenie mestského zastupiteľstva. Určitý a zrozumiteľný akt mestského zastupiteľstva vo
forme uznesenia, ktorým zastupiteľstvo schvaľuje konkrétny úkon obce je prejavom vôle obce. Starosta
len takto danú vôle obce prejavuje smerom navonok voči tretím osobám. Práve z dôvodu, že obec ako
verejnoprávna korporácia má svoje základy v práve verejnom, nemožno na konanie starostu aplikovať

analogicky právne normy upravujúce konanie štatutára obchodných spoločností. Je vecou osoby, ktorá
vstupuje do zmluvného vzťahu s obcou, aby si overila, či sú splnené všetky náležitosti právneho úkonu.
Takéto jednoznačné stanovisko zaujal napr. Ústavný súd v ČR, ktorý v rozhodnutí III ÚS 721/2000
zo dňa 10.6.2001, ktorý uvádza: „Právní názor obecných soudů, vycházející ze zkoumání dobré víry
poskytovatele půjčky, lze sice označit za formálně logický, jeho nedostatkem je však skutečnost, že

s ohledem na soukromoprávní charakter věci (sporu) odmítá vzít za relevantní skutečnost, že obec
jako veřejnoprávní korporace má svůj fundament v právu veřejném. Veřejné právo stanovuje vnitřní
strukturu této korporace, působnost jejích orgánů a v neposlední řadě i tvorbu právně relevantní vůle
této korporace. Teprve v okamžiku takového nahlížení se nabízí otázka, zda obstojí, aby na územní
samosprávné společenství občanů, kterým je obec v prvé řadě, bylo nahlíženo stejně, jako na obchodní

či jinou společnost. Ústavní soud je přesvědčen, že takový nerozlišující náhled je nejen nesprávný, ale
i neústavní. Působnost obecního zastupitelstva upravoval, dnes již zrušený, zákon o obcích (obecní
zřízení) č. 367/1990 Sb. zejména v ustanovení § 36 a 36a, postavení starosty pak v § 52 až 55.
Je pravdou, že v něm nebylo přítomno obdobné pregnantní ustanovení, jakým je dnešní § 103 odst.1 zákona č. 128/2000 Sb., o obcích (obecní zřízení), podle kterého právní úkony starosty vyžadují
schválení zastupitelstvem obce a ty provedené bez takového předchozího schválení, výslovně označuje
od počátku za neplatné. Ústavní soud je však přesvědčen, že tato zásada byla přítomna i v právní úpravě

dřívější a vyplývala přímo z již zmíněného čl. 101 Ústavy. Starosta obce podle dřívější ani současné
úpravy nemohl a nemůže vytvářet sám vůli obce, ale pouze mohl a může tuto vůli navenek sdělovat a
projevovat. Rozhodnutí obecního zastupitelstva podle § 36a zákona č. 367/1990 Sb. je třeba v daných
souvislostech považovat za zákonem stanovenou podmínku právního úkonu (conditio legis). Jakkoli
tedy obecné právní vědomí přisuzuje starostovi obce rozsáhlá oprávnění, opak byl a je skutečností.

Starostaobcetedynemohlplatněučinitúkonzávažnýmzpůsobemohrožujícímajetekobcebezplatného
rozhodnutí obecního zastupitelstva, případně rady obce. Obce jsou veřejnoprávními korporacemi a
pokud jednají ve věcech práva soukromého, nelze tvoření a projevy jejich vůle mechanicky posuzovat
stejně, jako by šlo např. o obchodní společnosti. Vzhledem k tomu, že oprávnění obecního zastupitelstva
dle § 36a zákona č. 367/1990 Sb. bylo zákonem taxativně vymezené a zároveň výhradní, nemohou
být třetí osoby při právních úkonech dle cit. ustanovení na pochybách, že o takovém právním úkonu

musí napřed kladně rozhodnout obecní zastupitelstvo. A protože jíž od dob starých Římanů platí, že
"Ignorantia iuris non excusat", je v bytostném právním zájmu třetích osob, aby si ověřily, že při daném
právním úkonu byla splněna jedna ze zákonem stanovených podmínek jeho vzniku.“ Práve povinná
náležitosť schválenia zákonom vyžadovaných úkonov ohľadom majetku obce obecným zastupiteľstvom
je dôležitou poistkou pred svojvoľným nakladaním s majetkom obce zo strany jednotlivca (starostu). I v

prípade uzatvorenia zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.4.2008 a zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve č. 144/2007 zo dňa 4.9.2007 bol potrebný kvalifikovaný súhlas mestského
zastupiteľstva. Ten bol, podľa názoru žalobcu, daný uznesením č. 827 písm. C zo dňa 26.10.2006. Na
základe takéhoto prejavu vôle primátor mesta podpísal uvedené právne úkony. Čo je však podstatné:
na takéto konanie nemal mandát. Vôľa zastupiteľstva smerovala k uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy,

ktorej predmetom boli presne špecifikované parcely, za stanovených cenových podmienok konkrétnemu
predávajúcemu.Teda,mestskézastupiteľstvovyjadrilovôľupreviesťvlastníckeprávoknehnuteľnostiam
priamo (teda uzatvoriť kúpnopredajnú zmluvu). Avšak primátor mesta podpísal svojvoľne v oboch
prípadoch zmluvy o budúcej zmluve, ktorých podstata je úplne iná. Zmluvou o budúcej zmluve sa
neprevádza vlastnícke právo priamo, prijíma sa záväzok v budúcnosti kontrahovať (zmluvu s určitým

obsahom). Zastupiteľstvo nikdy nevyjadrilo vôľu byť viazané záväzkom, spočívajúcim v povinnosti
budúceho kontrahovania. Navyše, zastupiteľstvo nikdy neodsúhlasilo ani základné podmienky budúcej
zmluvy, t. j. aká zmluva bude predmetom budúceho kontrahovania s akými náležitosťami, aké budú
cenové podmienky, neboli schválené jednotlivé splátky a ani doba, kedy je možné zaviazanú osobu
vyzvať ku splneniu jej záväzku kontrahovať a pod.. V oboch prípadoch zmlúv o budúcich zmluvách

ide o právny úkon, ktorý urobil primátor žalovaného bez toho, aby tu existoval prejav vôle obce.
Takýto prípad je v praxi súdov absolútne jednoznačne riešený a výsledkom je fakt, že obec nie je
takýmto právnym úkonom viazaná (ani byť nemôže, keďže chýba vôľa a právny úkon je podľa § 34
OZ kvalifikovaným prejavom vôle). Napr. NS SR 3 Odo 21/2002: „Rozhodnutie obecného zastupiteľstva
o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah

účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje
uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne
náležitosti.Aksapredsúdomvyskytnevobčianskomsúdnomkonaníakospornáotázkaplatnostizmluvy
uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych
úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle

tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone), ako aj z hľadiska
meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne
zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v
oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovoprávnom úkone a prijaté
uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle

spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony,
o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta bez prechádzajúceho platného
rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce.
Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje
predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon

o majetku obcí s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal
právne účinky.“ Z uvedeného dôvodu žalovaný nie je viazaný zmluvou č. 319/2007 o uzatvorení budúcej
kúpnej zmluvy zo dňa 11.4.2008 ani zmluvou o budúcej kúpnej zmluve č. 144/2007 zo dňa 4.9.2007. Ak
boli žalovanému uhradené finančné prostriedky v celkovej výške 185 089,29 € práve z titulu uvedenýchzmlúv, je nutné konštatovať, že v takom prípade išlo o plnenie bez právneho dôvodu, teda o bezdôvodné
obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Nakoľko však celková suma 185.089,29 € bola
uhradená vo dvoch splátkach, konkrétne dňa 23.10.2006 bolo uhradených 23.136,16 € (697.000,- Sk)

a dňa 4.5.2007 bolo uhradených 161.953,13 € (4.879.000,- Sk) a vzhľadom na deň uplatnenia si tohto
nároku na súde, teda 6.5.2010, je nárok žalobcu na zaplatenie 185.089,29 € premlčaný. Týmto vzniesol
žalovaný námietku premlčania.
Právnu argumentáciu žalobcu, ktorou dôvodí zrušenie zmluvy č. 318/2008 o zriadení vecného bremena
zo dňa 11.4.2008 prostredníctvom všeobecných ustanovení o zodpovednosti za vady (§ 499 a

nasl. OZ) je potrebné dôrazne odmietnuť ako právne irelevantnú, zavádzajúcu. V § 118 ods. 1 OZ
zákon jasne definuje predmet občianskoprávnych vzťahov. Sú nimi veci, a pokiaľ to ich povaha
pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je vecou,
je samozrejme právom. Ide teda o kvalitatívne odlišný predmet občianskoprávnych vzťahov výrazne
odlišný od vecí. Ustanovenia § 499 a nasl. OZ o zodpovednosti za vady sa však dotýkajú výlučne
len tých predmetov občianskoprávnych vzťahov, ktoré sú vecami. Predmetné ustanovenia nie je

možné vykladať inak, ide čo do predmetu o kogentné ustanovenia. Niet pochýb o tom, keďže
zákonodarca rozlišoval rôzne predmety občianskoprávnych vzťahov (§ 118 OZ), a ak by mal v
úmysle aplikovať zodpovednosť za vady i na práva, výslovne by tak učinil. Z uvedeného vyplýva,
že i prípadné použitie analógie legis v zmysle § 853 OZ nie je možné, a to práve pre kogentnosť
ustanovenia čo do predmetu, ako i pre charakter a podstatu vád, ktoré sa viažu zásadne na veci

ako hmotný substrát. Rovnako tak nie je možné vytrhnúť z kontextu inštitútu zodpovednosti za vady
jedno ustanovenie a toto použiť bez ohľadu na to, že ostatné ustanovenia, ktoré sú s ním priamo
spojené,nadobúdajúnezmyslenýcharakter(adabsurdum:prehliadkaprávazodpovedajúcehovecnému
bremenu, prenechanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ako stojí a leží, uschovanie vecného
bremena, rýchlej skaze podliehajúce právo a pod.). Ustanovením § 499 OZ nie je definované len na

ktorý predmet občianskoprávnych vzťahov sa ustanovenie vzťahuje, ale i na konkrétny typ právnych
úkonov. Vyplýva to z nasledujúcich ustanovení, ktoré zmysel § 499 OZ dotvárajú. Ide o právne
úkony, kde na jednej strane stojí scudziteľ a na druhej nadobúdateľ. Pojem scudziteľ nie je zákonom
definovaný, preto je potrebné jeho výklad hľadať v rovine jazykovednej. Na webstránke Jazykovedného
ústavu U. D. www.slovnik.juls.savba.sk sa v kodifikačnom Y. slovníku

slovenského jazyka 4 uvádza „Scudziť : dok. práv.- predajom al. darovaním odovzdať do vlastníctva inej osoby“. V
nekodifikačnom Slovníku slovenského jazyka sa na rovnakej webstránke uvádza: „Scudziť : dok. práv.
(čo) predajom al. iným spôsobom (napr. darovaním) odovzdať

vec
do vlastníctva inej osoby“. Niet teda pochýb o tom, že ustanovenie § 499 OZ sa vzhľadom na predmet
občianskoprávnych vzťahov a typ právnych úkonov týka výlučne odplatného prevodu vlastníckeho
práva k veciam. Predmetom záväzku žalovaného v zmysle čl. III zmluvy č. 318/2008 o zriadení

vecného bremena zo dňa 11.4.2008 bolo „zriadenie vecného bremena na pozemok uvedený v čl. II.
zmluvy“. Na základe tohto záväzku vzniklo vecné bremeno povolením vkladu v katastri nehnuteľností
dňa 29.10.2008, čím žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy v celom rozsahu riadne a včas
splnil. Okrem povinnosti zriadiť vecné bremeno nebol žalovaný zaviazaný plniť zo zmluvy nič iné.
Nie je nám teda známe, z čoho žalobca odvodzuje skutočnosť, že predmetom plnenia podľa zmluvy

bolo i dodanie nehnuteľnosti, teda veci bez vád (ako vyplýva z čl. VII žaloby). Žalovaný v žiadnom
vyhlásení negarantoval žalobcovi vhodnosť predmetnej nehnuteľnosti na výstavbu, nakoľko jej dodanie
nebolo predmetom záväzku. Vhodnosť na výstavbu predmetného pozemku v zmysle projektu žalobcu
je dokladovaná tým, že bolo vydané v danej veci právoplatné rozhodnutie v územnom ako i stavebnom
konaní. Povolením vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností nadobudol žalobca vecným

bremenom vecné právo k cudzej veci. Záväzky oboch zmluvných strán zo zmluvy č. 318/2008 o
zriadení vecného bremena zo dňa 11.4.2008 tak splnením podľa § 559 OZ zanikli. Vzhľadom na vyššie
uvedené (najmä z dôvodu nemožnosti použitia aplikácie ustanovení o zodpovednosti za vady podľa
§ 499 - § 510 OZ je nepochybné, že zánik zmluvného vzťahu zrušením v zmysle § 507 OZ, tak ako
argumentuje žalobca, je právne nezmyselné, a teda právny úkon tzv. zrušenia zmluvy zo dňa 30.4.2009

je právne nespôsobilý záväzok zrušiť (nakoľko v danom čase už záväzok neexistoval). Okrem toho je
potrebné poukázať na protirečivé vyjadrenia žalobcu ohľadom zániku vecného bremena tzv. zrušením
zmluvy. Čo vlastne žalobca chce, ak v žalobe žiada vyplatenie bezdôvodného obohatenia za tzv.
„zrušenie“ vecného bremena, keď 4 dni na to tvrdí Spoločnému stavebnému úradu v Trenčíne, že stáleje nositeľom práva zodpovedajúceho tomu istému vecnému bremenu? V čl. V žaloby žalobca uvádza, že
„Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, predovšetkým Rozhodnutie Ministerstva plnenie poskytnuté
na základe zmluvy č. 318/2007 (t.j. právo zodpovedajúce vecnému bremenu) trpí neodstrániteľnou

právnou vadou v zmysle § 507 OZ“. Žalobca tu predkladá svoj subjektívny a účelový názor. Zo žiadneho
právneho predpisu nie je možné explicitne vyvodiť, že samotná skutočnosť objavenia archeologického
nálezu alebo objavenie archeologického náleziska má za následok ex lege nemožnosť realizovať v
danom mieste výstavbu pro futuro. Dokonca ani vyhlásenie archeologického náleziska za národnú
kultúrnu pamiatku nie je týmto dôvodom (ide iba o zvýšený stupeň ochrany, ktorému zodpovedá

viac povinností dotknutej osoby, napr. i v procese realizácie stavby). Túto skutočnosť musí žalobca
ako podnikateľ, ktorého predmetom je realizácia stavieb, nepochybne vedieť (resp. by mal). Na
dôvažok je nutné zdôrazniť ešte jednu veľmi dôležitú skutočnosť. Rozhodnutie Ministerstva kultúry MK
3641-2009-10/7897 zo dňa 22.6.2009 ktorým bolo rozhodnuté o rozklade proti rozhodnutiu Ministerstva
kultúry MK - 1597/2009-51/3539 zo dňa 13.3.2009 a na ktoré sa odvoláva žalobca, vyhlasuje za
archeologické nálezisko parcelu X., na ktorú bolo zmluvou č. 318/2007 o zriadení vecného bremena zo

dňa 11.4.2008 zriadené vecné bremeno.
Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je v zmysle § 420 OZ porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti a zavinenie.
Žalovaný neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť. Zriadil v prospech žalobcu riadne a včas vecné
bremeno. Zároveň plní v súlade s dohodnutým obsahom vecného bremena, žalovaný trpí konanie

žalobcu. Na pozemku, na ktorý sa viaže vecné bremeno, nie je zakázané realizovať stavbu a tento
dokonca nie je ani vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V čase uzatvorenia zmluvy o zriadení
vecného bremena podľa rozhodnutí o umiestnení stavby v územnom konaní ako i v rozhodnutí o
stavebnom povolení, bolo možné na pozemku realizovať zámer žalobcu. Ak žalovaný neporušil žiadnu
svoju povinnosť, nie je možné ani hovoriť o príčinnej súvislosti. Žalovaný škodu nezavinil, táto vznikla

žalobcovi v dôsledku náhody (casus). A teda uplatňuje sa zásada Casum sentit dominus. Je absolútne
nepochopiteľné, ba až zarážajúce, že podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je realizácia stavieb, ktorý
bol na zvýšenú možnosť objavu archeologických nálezov upozornený ešte pred uzatvorením zmluvného
vzťahu so žalovaným, ak tento žiada náhradu škody od žalovaného, ktorý vôbec nedokáže odborne,
na rozdiel od žalobcu, posúdiť stav veci. V danom prípade považoval žalovaný konanie žalobcu,

najmä v časti uplatňovania si náhrady škody za konanie, ktoré má charakter šikanózneho konania voči
žalovanému. Podľa jeho právneho názoru, ide o prípad výkonu práv a povinností v rozpore s dobrými
mravmi,atovrozpores§3ods.1OZ.Žalobca,vzhľadomnasvojeodbornéskúsenosti,užpriuzatvorení
zmluvy o zriadení vecného bremena nepochybne mohol s vyššou mierou istoty predpokladať že k nálezu
dôjde a tomu mohol prispôsobiť svoje konanie v zmysle § 415 OZ. Jeho dobromyseľnosť tak daná nie

je (napr. NS ČR 25 Cdo 1702/2002, NS ČR 22 Cdo 432/2002).

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 07.10.2011 uviedol, že zo strany obchodnej spoločnosti
TATRA REAL, a.s. so sídlom Dunajská 25, Bratislava, IČO 31 396 437 bol v roku 2006 zahájený
projekt výstavby stavby „Podzemná parkovacia garáž - Trenčín centrum“. TATRA REAL, a.s. v

súvislosti s realizáciou projektu uzatvorila príslušné záväzkové vzťahy s dodávateľmi, rovnako ako
so žalovaným ako vlastníkom pozemkov, na ktorých sa mal projekt uskutočniť. Jednalo sa o zmluvu
č. 143/2007 o zriadení vecného bremena zo dňa 04.09.2007 a zmluvu č. 144/2007 o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 04.09.2007. Obe zmluvy boli podpísané na základe predchádzajúceho
súhlasu Mestského zastupiteľstva v Trenčíne, konaného dňa 26.10.2006. TATRA REAL, a.s., ktorá

je maztterskou spoločnosťou a 100% vlastníkom žalobcu, plánovala postúpiť projekt v celosti na
žalobcu, ktorý by ho ďalej zabezpečoval samostatne ako svoju hlavnú náplň činnosti. Za týmto
účelom vypracovala TATRA REAL, a.s. žiadosť o zmenu uznesenia mestského zastupiteľstva zo dňa
19.11.2007. Na základe tejto žiadosti bola dňa 27.11.2007 schválená oprava uznesenia č. 827 zo
zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne, ktorou bolo umožnené previesť zmluvné vzťahy na

žalovaného. Žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu č. 318/2007 o zriadení vecného bremena zo dňa
11.04.2008 a zmluvu č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2008, v ktorých
sa uvádzalo, že podpisom tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami tieto zmluvy nahrádzajú v plnom
rozsahu zmluvu č. 143/2007, resp. zmluvu č. 144/2007. Na zabezpečenie prevodu projektu na žalobcu z
účtovného a finančného hľadiska .bola vypracovaná Dohoda o úhrade platieb uskutočnených zo Zmluvy

o budúcej kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena zo dňa 10.12.2008. V zmysle tejto zmluvy boli
vysporiadané plnenia TATRA REAL, a.s. uhradené žalovanému z titulu zmluvy č. 143/2007 a zmluvy č.
144/2007. Pred plánovaným začatím stavebných prác, ktorým mal byť september 2008, pristúpil žalobca
aj k oficiálnemu oznámeniu zmeny stavebníka voči Spoločnému stavebnému úradu v Trenčíne, a tooznámením zo dňa 14.08.2008. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že skutočná vôľa žalobcu aj
TATRAREAL,a.s.,rovnakoakožalovanéhosmerovalakpostúpeniupráv,viažucichsanazabezpečenie
projektu z TATRA REAL, a.s. na žalobcu. Ohľadom charakteru záväzkových vzťahov medzi žalobcom

a žalovaným žalobca uviedol, že vzhľadom na okolnosti, za ktorých boli jednotlivé zmluvy uzatvárané,
rovnako ako na povahu zmluvných strán, je nepochybné, že sa na tieto právne vzťahy budú aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 261 ods. 2 Obch. zák. sa riadia ustanoveniami
tretej časti Obchodného zákonníka takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou
jednotkou alebo právnickou osobou, zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú

zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzatváraní
zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. V prípade
žalovaného (mesto Trenčín) sa jedná o samosprávnu územnú jednotku (mesto), pričom záväzkové
vzťahy so žalobcom, ktorých účelom bolo zabezpečenie výstavby podzemných parkovacích garáží,
sa týkali zabezpečovania verejných potrieb žalovaného. V zmysle projektovej dokumentácie, rovnako

ako zo stavebného povolenia, je zrejmé, že sa malo jednať o podzemné garáže, ktoré by poskytovali
možnosť parkovania pre verejnosť, nielen pre obmedzený okruh osôb (ako pri susediacich garážach
ČSOB). Za týmto účelom boli vedené aj predzmluvné rokovania medzi účastníkmi a táto možnosť
bola aj výslovne zakotvená do vzájomných zmlúv. V zmluve č. 318/2007 a zmluve č. 319/2007 bolo
navyše výslovne uvedené, že sa výstavba podzemných parkovacích garáží bude realizovať podľa určitej

projektovej dokumentácie, ktorá bola žalovanému známa, a podľa ktorej sa mal dosiahnuť stanovený
počet parkovacích miest. Je preto nespochybniteľné, že bolo v záujme mesta Trenčín ako žalovaného,
aby sa realizovala výstavba podzemných parkovacích garáží, ktoré by slúžili širokej verejnosti. V zmysle
vyššie uvedeného, sa vyjadril žalovaný o.i. aj v rozklade proti rozhodnutiu č. MK-1597/2009-51/3539
zo dňa 13.03.2009 veci vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky zo dňa 06.03.2009, v ktorom poukázal

na skutočnosť, že vyhlásenie predmetného nálezu za národnú kultúrnu pamiatku zabráni akejkoľvek
investičnej aktivite v tejto časti mesta Trenčín, okrem iného, aj výstavbe verejného parkovacieho domu,
ktorý by vyriešil otázku nedostatku verejných parkovacích miest a dlhodobého problému parkovania
v centre mesta. ...“Sme presvedčení, že záujem mesta Trenčín na rozvoji predmetnej lokality, ktorá
nie je záujmom súkromnej právnickej osoby, ale záujmom mesta, zastupujúceho všetkých obyvateľov

mesta, v tomto prípade prevažuje nad ponechaním predmetného archeologického nálezu, ktorý bol
napadnutým rozhodnutím vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, na mieste, kde bol nájdený.“ Z
vyjadrenia žalovaného v označenom rozklade je zrejmé, že žalovaný považoval záujem vybudovať
podzemné parkovacie garáže za verejný záujem mesta Trenčín, a nie iba za investorský záujem
obchodnej spoločnosti (t.j. žalobcu). Vyššie uvedenú vôľu žalovaného dokladajú viaceré vyjadrenia

žalovaného vykonané v priebehu uzatvárania zmlúv, ale aj po ich uzatvorení (napr. list žalovaného
doručený žalobcovi dňa 23.10.2008). je preto zrejmé, že verejnou potrebou, ktorá sa mala zabezpečiť
činnosťou žalobcu, bolo zvýšenie počtu parkovacích miest v centre mesta Trenčín, pričom táto sa
pokladala za strategický záujem žalovaného. Na strane žalobcu sa jedná o podnikateľský subjekt -
obchodnú spoločnosť, ktorá má ako predmety činnosti zapísané o.i. sprostredkovanie kúpy a predaja

nehnuteľností, prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov s poskytovaním iných než
základných služieb spojených s prenájmom a správa budov súvisiaca s obstarávaním služieb. Na
výstavbe podzemných parkovacích garáží sa žalobca podieľal investorsky, t.j. realizoval samotnú
výstavbu prostredníctvom dodávateľov, nakoľko sám nie je stavebnou firmou, Žalobca, pred ním TATRA
REAL, a.s. však bol stavebníkom v zmysle stavebného povolenia, ktorý zabezpečoval financovanie

výstavby a bol zodpovedný za stavbu v zmysle stavebného zákona. Ako vyplýva aj zo stavebného
povolenia, žalobca ako stavebník realizoval stavbu dodávateľsky. Uvedený postup je bežný, nakoľko
aj stavebný zákon predvída, že stavebník a subjekt uskutočňujúci stavbu môžu byť rozdielne osoby.
V zmysle vyššie uvedených predmetov činnosti žalobcu je však zrejmé, že pri žalobcovi ide o
obchodnú spoločnosť realizujúcu výstavbu nehnuteľnosti a ich následnú správu, prenájom a predaj,

či ďalšie hospodárske využívanie. V prípade stavby podzemných parkovacích garáží sa jednalo o
štandardný tzv. developerský projekt, ktorý bol realizovaný za úzkej súčinnosti žalovaného, rovnako
ako Spoločného stavebného úradu v Trenčíne, ktorí súhlasili s postupom žalobcu. V tejto súvislosti
žalobca upozornil na rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 341/2004, kde súd konštatoval, že podnikateľskú
činnosť zabezpečujúcu verejné potreby môže vykonávať akákoľvek právnická, či fyzická osoba vo

všetkých oblastiach národného hospodárstva, pokiaľ táto činnosť slúži verejnému (obecnému záujmu),
teda záujmu všetkých právnických a fyzických osôb, nachádzajúcich sa na území štátu, či danej
územnosprávnej jednotky. Takéto potreby treba zaisťovať jednotne, pre všetky subjekty, ktoré ich
taktiež na danom území môžu hromadne využívať. Jedná sa napríklad o výstavbu a opravu vodovodu,verejných komunikácií, osvetlení a pod. Uvedeným hľadiskám by pre daný prípad zodpovedala výstavba
predajne potravín a zmiešaného tovaru, lebo aj takáto budova má podľa svojho stavebno-technického
určenia slúžiť k predaju, teda k uspokojovaniu potrieb všetkých obyvateľov obce bez ohľadu na to,

kto ju prevádzkuje. Z predmetného rozsudku je zrejmé, že v prípade vytvorenia (výstavby) verejne
prospešných zariadení v obci, sa toto považuje za zabezpečovanie jej verejných potrieb, a nie za výkon
bežnej podnikateľskej činnosti.
K zmluve č. 318/2007 žalobca viedol, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu malo jednoznačný
účel, ktorým bolo umiestnenie podzemných parkovacích garáží a prevádzkovanie a údržba podzemných

parkovacích garáží po ich výstavbe. Objavom archeologického náleziska, ktoré bolo vyhlásené za
národnú kultúrnu pamiatku, bolo zmarené užívanie vecného bremena v zmysle č. 318/2007. V
rozhodnutí o národnej kultúrnej pamiatke sa o.i. uvádza, že pamiatka sa nachádza na parcele č. XXX/
X v k. ú. U.n, pričom v zmluve č. 318/2007 sa vecne bremeno zriadilo na parcele č. XXX/XX, čiže ako
uvádza žalovaný, nedošlo k porušeniu užívacieho práva na parcele, ktorá bola predmetom zmluvy č.
318/2007. V tejto súvislosti žalobca upozornil na to, že v rozhodnutí o kultúrnej národnej pamiatke sa

uvádza iba číslo parcely akatastrálne územie, avšak nie výmera a druh pozemku. Nakoľko parcela č.
XXX/XX, na ktorej sa zriadilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, vznikla odčlenením od pôvodnej
parcely č. XXX/X (rovnako ako ďalšie parcely č. XXX/XX a č. XXX/XX), nie je zrejmé, o akú parcelu
sa má jednať (pôvodnú, či novovytvorenú). Nie je totiž uvedená výmera archeologického nálezu, ani
výmera pozemku, na ktorom sa tento nachádza. Taktiež priamo v teréne doteraz neprebehlo zo strany

orgánu ochrany pamiatok bližšie zameranie archeologického nálezu, ktorým by sa dalo určiť, na ktorých
pozemkoch sa nález skutočne rozkladá. Žalobca si dal dňa 04.06.2010 vypracovať zameranie v tom
čas odkrytého archeologického nálezu, z ktorého vyplýva, že predmetný nález sa rozkladá aj na parcele
č. XXX/XX v k.ú. U.. Na základe vizuálnej ohliadky nálezu, rovnako ako vyššie uvedeného zamerania
je zrejmé, že archeologický nález zasahuje aj na parcelu č. XXX/XX samotnou svojou podstatou,

odhliadnuc od ochranného pásma národnej kultúrnej pamiatky. Z uvedeného teda vyplýva, že objavom
archeologického náleziska bolo porušené tak užívacie právo k pozemku, na ktorom bolo vecné bremeno
zriadené, tak právo na nerušený výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Ohľadom námietky
žalovaného, že na právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa subsidiárne nevzťahujú všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za vady, žalobca uviedol, že v zmysle § 853 Obč.

zák. nie je dôvod, aby sa neaplikoval aj na právo zodpovedajúce vecnému bremenu. V zmysle zmluvy č.
XXX/XXXX bolo účelom vecného bremena zabezpečiť výstavbu podzemných parkovacích garáží podľa
projektovej dokumentácie vypracovanej V.. arch. I. Y. a V.. arch. C. Y., ktorý bol objavom archeologického
náleziska a následným vyhlásením za národnú kultúrnu pamiatku zmarený. V zmysle judikatúry je ďalej
dôvodné sa domnievať, že objav archeologického náleziska, ktoré bolo vyhlásené za národnú kultúrnu

pamiatku, predstavuje takú vadu pozemku, ktorá neumožňuje užívať pozemok dohodnutým spôsobom.
V tejto súvislosti rozhodol napr. NS ČR v uznesení sp. zn. 26Odo 1503/2005 zo dňa 29.05.2007 že
ak odvolací súd v danej veci konštatoval, že existencia podzemného, ochranným pásmom chráneného
káblového vedenia, umiestneného na pozemku je vzhľadom k stavebnému účelu, pre ktorý mal byť
pozemok využitý, vadou, ktorá evidentne znížila využitie tejto nehnuteľnosti k plánovanej výstavbe, t.j.

vadou v zmysle § 597 ods. 1 Obč. zák., neodchýlil sa od uvedenej judikatúry, jeho právny názor je
výrazomštandardnejsúdnejpraxe.Vprípadezmluvyč.318/2007uvedenávadapozemkuvplývapriamo
na výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, čo znamená, že žalobca ho nemôže vykonávať
v plnom rozsahu, ktorý bol dohodnutý v zmluve. V čl. V v nadväznosti na čl. VII zmluvy č. 318/2007
sa pritom zaviazal žalovaný, že poskytne také vecné bremeno, ktoré umožní umiestnenie podzemných

parkovacích garáží, ktoré budú realizované v zmysle štúdie vypracovanej V.. arch. I. Y. a Ing. arch. C. Y.
v roku 2006, pričom k tomuto nedošlo v dôsledku vady pozemku. Z uvedeného dôvodu je odôvodnené
považovať vzniknutú situáciu za prípad vyžadujúci si aplikáciu analógie zákona a použiť ustanovenie §
499 a nasl. Obč. zák. o zodpovednosti za vady. Vada pozemku, na ktorom je vecné bremeno zriadené,
totiž priamo vplýva na kvalitu výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré je zapísané

v katastri nehnuteľnosti. Zmluva č. 318/2007 predstavuje taký záväzok, na ktorý sa môžu uplatniť
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za vady, nakoľko Obchodný zákonník
nemá v tejto oblasti osobitnú právnu úpravu. V prípade ust. § 499 a nasl. Obč. zák. sa pritom nevylučuje
výslovne, že predmetom úpravy musia byť iba veci (hnuteľné a nehnuteľné), a nie iné plnenia v zmysle
Obč. zák..

K zmluve č. 319/2007 žalobca uviedol, že je nepochybné, že vtedajší primátor žalovaného V.. H.
X. bol oprávnený podpísať zmluvu č. 319/2007 v súlade s podmienkami zákona č. 369/1969 Zb. o
obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení
neskorších predpisov. V zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskoršíchpredpisov Mestské zastupiteľstvo žalovaného schválilo predaj nehnuteľností, ktoré boli predmetom
Zmluvy č. 319/2007. Na konkrétny prípad uzatvorenia zmluvy č. 319/2007, ktorý priamo nerieši zákon o
majetku obcí (ten upravuje iba predaj nehnuteľností a nepozná zmluvu o budúcej zmluve), sa primerane

aplikuje pravidlo ad maiori ad minus, podľa ktorého v prípade, ak mestské zastupiteľstvo schválilo predaj
nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy č. 319/2007, súhlasilo aj s uzatvorením budúcej kúpnej
zmluvy na tieto nehnuteľnosti. Uzatvorením zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy totiž došlo k menšiemu
zásahu do majetkovej sféry žalovaného ako v prípade jeho predaja, čo odôvodňuje názor žalobcu,
že bol zabezpečený súhlas mestského zastupiteľstva. Medzi žalobcom, resp. TATRA REAL, a.s. a

žalovaným prebiehali pred uzatvorením, ako aj po uzatvorení zmluvy č. 319/2008, viaceré rokovania, z
ktorých jednoznačne vyplynulo, že žalovaný považoval predložený súhlas mestského zastupiteľstva za
dostatočný a v súlade so zákonom. V tejto súvislosti žalobca upozornil na § 266 ods. 3 Obch. zák., podľa
ktorého pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti, súvisiace
s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli,
ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Mesto Trenčín schválilo riadne

predaj nehnuteľností, pričom zmluva č. 319/2007 nadväzovala na predchádzajúcu zmluvu č. 144/2007,
ktorej obsah musel byť mestskému zastupiteľstvu známy. Napriek tomu a skutočnosti, že k uzatvoreniu
zmluvy č. 319/2007 došlo až dňa 11.04.2008, rozhodlo mestské zastupiteľstvo opäť o predaji pozemkov
žalovaného. Z uvedeného konania mestského zastupiteľstva možno vyvodiť, že toto si bolo vedomé, akú
zmluvu má vtedajší primátor podpisovať, a teda že ide o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. V prípade, ak

teda bola vôľa mestského zastupiteľstva schvaľovať osobitne predaj nehnuteľností a osobitne zmluvu o
budúcej kúpnej zmluve na tieto nehnuteľnosti, mohlo ju vyjadriť, čo však neurobilo. Nakoľko žalobcovi
boli zo strany žalovaného predložené súhlasy mestského zastupiteľstva, považoval ich za dostatočné.
Názor žalobcu, že uzatvorenie zmluvy č. 319/2007 zo strany vtedajšieho primátora mesta Trenčín
bolo schválené mestským zastupiteľstvom, dokladá aj list žalovaného zo dňa 20.11.2008, označená

ako Návrh kúpnej zmluvy - zaslanie, v ktorom sa uvádza, že „ZoBZ (t.j. zmluva č. 319/2007) bola
uzatvorená podľa vtedy platného VZN. Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne... schválilo zmenu Všeobecne
záväzného nariadenia mesta Trenčín č. 7/2003 o zmluvných prevodoch vlastníctva majetku mesta, v
zmysle ktorého sa po schválení majetkového prevodu v mestskom zastupiteľstve uzatvára na predaj
pozemkov za účelom výstavby objektov priamo kúpna zmluva s presne špecifikovanými podmienkami.

Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne zároveň odporučilo primátorovi mesta rokovať s budúcim kupujúcim,
s ktorým boli uzavreté ZoBZ, o uzavretí dohôd o ukončení týchto zmlúv a ich nahradení kúpnymi
zmluvami.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj po uzatvorení zmluvy č. 319/2007 sa považoval žalovaný
byť viazaný jej obsahom a nespochybňoval jej platnosť. Zároveň v liste zo dňa 20.11.2008 opakovane
potvrdil súhlas mestského zastupiteľstva s formou uzatvorenia zmluvy č. 319/2007 a taktiež potvrdil

súlad všeobecne záväzného nariadenia 7/2003 v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy č. 319/2007
s touto zmluvou o budúcej zmluve. V zmysle ust. § 289 ods. 1 Obch. zák. zmluvou o uzavretí budúcej
zmluvy sa zaväzuje jedna strana alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu
v predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom. Žalobca zdôraznil, že podľa §
50a Obč. zák., ako aj podľa § 292 ods. 5 Obch. zák., zaniká záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve

v prípade, ak sa zmenili podmienky, za ktorých bola príslušná zmluva uzatváraná. V prípade § 292
ods. 5 Obch. zák., pričom platí, že záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah
zmluvy tiež zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej
miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela. K zániku
však dochádza len keď zaviazaná strana túto zmenu okolností bez zbytočného odkladu oprávnenej

strane. Zo strany žalovaného boli splnené podmienky na zánik zmluvy č. 319/2007 tak podľa Obč.
zák., ako aj podľa Obch. zák., nakoľko objav archeologického nálezu a jeho následné vyhlásenie za
národnú kultúrnu pamiatku jednoznačne predstavuje takú zmenu okolností, ktorú žalobca nemohol
predpokladať.Žalobcataktiežvlistezodňa04.05.2009oznámilžalovanémuexistenciuarcheologického
nálezu, vyhláseného za národnú kultúrnu pamiatku, ktorý považoval za podstatnú zmenu okolností,

neumožňujúcu pokračovať vo výstavbe podľa pôvodnej projektovej dokumentácie, na ktorú zmluva
č. 319/2007 odkazuje. Skutočnosť, že žalobca neumožňoval žalovanému pokračovať v stavebných
prácach napriek existencii práva žalobcu, zodpovedajúceho vecnému bremenu, dokladajú jeho viaceré
podania Spoločnému stavebnému úradu v Trenčíne, v ktorých sa opakovane vyjadril, že mesto Trenčín
ako vlastník nehnuteľností, na ktorých sa nachádza kultúrna pamiatka, v súčasnosti nemôže umožniť

stavebníkovi v pokračovaní vo výstavbe aj z toho dôvodu, že by tým došlo k porušeniu povinností,
vyplývajúcich zo zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.
V uvedenom vyjadrení sa žalovaný vyjadril napríklad vo svojom vyjadrení k odvolaniu stavebníka -
žalobcu proti rozhodnutiu č. SpSÚ 1293/2009-007/Ga zo dňa 198.08.2010. Ohľadom platnosti zmluvyč. 319/2007 tak zmluva spĺňa podstatné obsahové náležitosti, a to tak podľa Obč. zák., ako aj podľa
Obch. zák.. Týmito náležitosťami sú dohoda o čase, kedy má byť budúca zmluva uzavretá a dohoda
o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy. V zmluve č. 319/2007 bolo konkrétne dohodnuté, že

predmetom prevodu budú pozemky, parcely č. 3XX/XX a č. XXX/XX, ktoré boli geometrickým plánom č.
67/2007, úradne overeným dňa 10.0.7.2007, odčlenené od pozemkov parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X
a parc. č. XXXX. Zároveň bola stanovená kúpna cena. Ohľadom uzatvorenia budúcej zmluvy tak v čl. II
zmluvy č. 319/2007 bolo zakotvené, že k tomuto prikročia zmluvné strany po doručení písomnej výzvy
druhej strane a po splnení všetkých nižšie uvedených podmienok. V čl. V bod 5 zmluvy č. 319/2007

bol budúci predávajúci - žalovaný povinný do 5 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia o
kolaudácii stavby pripraviť návrh kúpnej zmluvy na predaj pozemkov uvedených v čl. II bodu 2 tejto
zmluvy. Uvedené ustanovenie určuje, že k uzatvoreniu budúcej kúpnej zmluvy malo dôjsť po kolaudácii
stavby. V prípade, ak by nepovažoval súd uvedenú dohodu o dobe, v ktorej má dôjsť k uzatvoreniu
budúcej zmluvy za dostatočne určitú, použilo by sa v danej situácii ust. § 292 Obch. zák., podľa
ktorého právo na určenie obsahu budúcej zmluvy súdom alebo osobou určenou v zmluve a nárok na

náhradu škody podľa § 290 ods. 2 Obch. zák. sa premlčujú uplynutím jedného roka odo dňa, keď
oprávnená strana vyzvala zaviazanú stranu na uzavretie zmluvy podľa § 290 ods. 1 Obch. zák., ak
zmluva o uzavretí budúcej zmluvy neurčuje inú lehotu. Žalovaný sa teda mohol obrátiť na súd za účelom
nahradenia prejavu vôle žalobcu s uzatvorením budúcej zmluvy. Podobne podľa § 50a ods. 2 Obč.
zák. ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde,

aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Zo strany žalovaného však nikdy nebola
predložená výzva v zmysle zmluvy č. 319/2007, ani sa žalovaný nikdy nedomáhal uzatvorenia budúcej
zmluvy súdnou cestou. Je teda zrejmé, že zmluva č. 319/2007 spĺňala podstatné náležitosti v zmysle
Obchodného aj Občianskeho zákonníka.

V písomnom vyjadrení zo dňa 20.01.2012 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, aby
žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1 914 813,17 € s 3,982% ročným úrokom zo sumy 63
782,12 € od 21.05.2009 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 63 782,12 € od
21.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 1 171 853,30 € od 30.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 679
177,75 € od 20.01.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Poukazoval na to, že vzhľadom k

povahe nárokov uplatnených v žalobe dochádza k navyšovaniu niektorých žalovaných položiek počas
priebehu súdneho konania. Jedná sa najmä o tie nároky, ktoré súvisia so zabezpečovacími prácami
na stavbe „Podzemné parkovacie garáže - Trenčín centrum“, ktoré musí žalobca vynakladať napriek
tomu, že nemôže pokračovať v realizácii stavby podľa pôvodného zámeru. Za týmto účelom doplnenia
vynaložených nákladov žalobcu a zosúladenia podanej žaloby navrhol žalobca vyššie uvedenú zmenu

žaloby. Jedným z nárokov uplatnených žalobcom v žalobe je aj nárok na náhradu škody, ktorá vznikla
žalobcovi v dôsledku vadného plnenia žalovaného zo zmluvy č. 318/2007, uzatvorenej dňa 11.04.2008.
Predmetná škody, uplatnená žalobcom, pozostáva zo skutočnej škody a ušlého zisku. Skutočnú škodu
predstavujú náklady vynaložené žalobcom na realizáciu stavby, ktorými v zmysle žaloby sú:
a) náklady na projektovú dokumentáciu pre jednotlivé stupne stavby, autorský dozor, stavebný dozor a

inžinierska činnosť na stavbe,
b) náklady vynaložené na nájom pozemku staveniska od mesta Trenčín, náklady na stavebné práce,
náklady na oplotenie staveniska, náklady spojené s archeologickým prieskumom (zemné práce),
c) ostatné náklady spojené s prípravou a realizáciou stavby (právne poradenstvo, poplatky
správcom sietí, uhradené správne poplatky, vypracovanie geometrických plánov, zabezpečenie zámeru

posudzovania vplyvov na životné prostredie),
d) náklady na marketing (inzercia, prenájom reklamných plôch, výroba a inštalácia reklamy, reklamné
bannery, tlačoviny realizované v súvislosti s prezentáciou stavby),
e) náklady vynaložené žalobcom na mzdy zamestnancov, cestovné výdavky a amortizáciu automobilov,
náklady na prevádzku kancelárií v súvislosti s realizáciou stavby (prevádzkové náklady).

Vyššie uvedené náklady, vyčíslené v žalobe, predstavovali celkom sumu 721 962,02 € s DPH. V prípade
položiek uvedených pod bodmi a) až c) žaloby došlo počas súdneho konania k ich dodatočnému
navýšeniu, ktoré predstavuje spolu sumu 39 837,75 € s DPH. Ušlý zisk žalobcu podľa žaloby
predstavujeočakávanýmesačnývýnoszprenájmuobchodnýchakancelárskychpriestorovaparkoviska
v podzemných garážach, a to v súlade s rozlohou a dispozíciou stavby podľa pôvodne vypracovanej

projektovej dokumentácie. Výška nároku na náhradu ušlého zisku žalobcu bola vyčíslená na 31 967,- €
mesačne. Celková výška ušlého zisku za obdobie od 01.10.2009 do 31.12.2011 teda predstavuje sumu
863 109,- €.Uznesením Okresného súdu Trenčín, vyhláseným na pojednávaní dňa 25.01.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.01.2012, súd pripustil zmenu žaloby takto:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 914 813,17 € s 3,982% ročným úrokom zo sumy 63

782,12 € od 21.05.2009 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 63 782,12 € od
21.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 1 171 853,30 € od 30.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 679 177,75
€ od 20.01.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

Na pojednávaní dňa 25.01.2012 vzniesol žalovaný námietku premlčania ohľadom platieb, ktoré zaplatil

žalovanému žalobca v súvislosti so zriadením vecného bremena.

V písomnom vyjadrení zo dňa 20.01.2012 sa žalobca vyjadril k otázke archeologického nálezu, ktorý
spôsobil nemožnosť žalobcu pokračovať v stavebných prácach a de facto aj koniec možnosti realizovať
projekt „Podzemné garáže - Trenčín centrum“. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca uviedol vo svojom
vyjadrení, že podľa znenia výroku Rozhodnutia o NKP sa archeologické nálezisko rozkladá na parcele

č. XXX/X evidovanej na LV č. X pre k. ú. U., pričom zmluvné vzťahy žalobcu, týkajúce sa vecného
bremena sa vzťahujú na parcelu č. XXX/XX,. ako uvádza zmluva č. 318/2007. V tejto súvislosti žalobca
uviedol, že už predložil súdu zameranie predmetného archeologického náleziska zo dňa 04.06.20XX,
vypracovaného V.. I. N., R. 10, XXX XX I., z ktorého jednoznačne vyplýva, že odkryté archeologické
nálezisko zasahovalo do parcely č. XXX/XX v k. ú. U., na ktorej je zriadené vecné bremeno v prospech

žalobcu. Vyššie uvedené tvrdenia žalobcu dokladá aj list Ministerstva kultúry SR zo dňa 07.12.2011,
v ktorom sa ohľadom umiestnenia archeologického náleziska jednoznačne stanovuje, že v súčasnosti
sa toto nachádza na parcele č. XXX/XX a predmetom ochrany, resp. predmetom vyhlásenia je tá
časť opevnenia mesta Trenčín, ktorá je v súčasnosti situovaná na parc. č. XXX/XX. Zo zamerania
nálezu i potvrdenia nálezu (list zo dňa 07.12.2011) jednoznačne vyplýva, že žalobca nemohol objektívne

pokračovať v stavebných prácach, a teda v užívaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, keďže
by zasahoval do samotnej hmotnej podstaty národnej kultúrnej pamiatky. K samotnému záväzkovému
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným žalobca opätovne poukazoval na to, že tento sa spravuje zákonom
č. 513/1991 Zb. Obchodným zákonníkom v znení neskorších predpisov, a to napriek opačným tvrdeniam
žalovaného. Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným spĺňa podmienky aplikácie ust. § 261 ods.

2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy
medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako
verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na pojednávaní dňa 18.10.2011 žalovaný k tejto otázke
uviedol, že v danom prípade žalovaný nedeklaroval verejný záujem, len využil svoju možnosť predať

pozemok osobe, ktorá ponúkla splniť projekt, ktorý svojím spôsobom vyhovoval žalovanému. V žiadnej
zmluve verejný záujem zo strany žalovaného deklarovaný nie je. K tomuto žalobca uviedol, že v
zmluvách č. 143/2007 a č. 144/2007, rovnako ako č. 318/2007 a č. 319/2007, bol tento verejný
záujem vždy priamo definovaný, a to slovami účelom tejto zmluvy je ... 2. Povinný z vecného bremena
investorským spôsobom zvýšiť počet parkovacích miest v centre mesta (čl. IV zmluvy č. 318/2007),

resp. účelom tejto zmluvy je zabezpečiť si ... budúcim predávajúcim investorským spôsobom zvýšiť
počet parkovacích miest v centre mesta (čl. IV zmluvy č. 319/2007). Ohľadom definície verejného
záujmu žalobca uviedol, že v ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa vyžaduje od záväzkového
vzťahu zabezpečovanie verejných potrieb, pričom sa tento pojem nespája s nejakou konkrétnou
činnosťou, z ktorej má mať obec priamo finančný zisk. V zmysle zmluvných vzťahov medzi žalovaným

a žalobcom, resp. medzi žalovaným a TATRA REAL, a.s. je zrejmé, že mala byť zabezpečovaná
služba verejného parkovania pre obyvateľov mesta Trenčín. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu
ČR, napr. rozsudku zo dňa 14.01.1999, sp. zn. 29 Cdo 2115/98, je podmienka ust. § 261 ods. 2
Obchodného zákonníka splnená i v prípade širších súvislostí. Samotnú definíciu verejných potrieb
obsahuje napríklad rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 06.16.2005, sp. zn. 33 Odo 489/2004, podľa

ktorého pri verejných potrebách sa nejedná iba o základné potreby materiálneho charakteru (bývanie,
zásobovanie, doprava a pod.), ale tiež o potreby kultúrne ... Na uspokojovanie všetkých týchto potrieb sa
okrem štátu ... samozrejme podieľa aj celý rad ďalších subjektov, predovšetkým právnických osôb, ktoré
často majú postavenie podnikateľov. Podnikatelia sú právnické osoby prevádzkujúce dopravu, subjekty
zabezpečujúce plnenie služieb súvisiacich s bývaním, prevádzkovatelia obchodov a služieb, niekedy

i prevádzkovatelia športových a telovýchovných zariadení a pod. Všetky tieto subjekty prevádzkujú
podnikateľské aktivity so samozrejmým cieľom dosiahnuť zisk; to však ešte nie je dôvodom pre
záver, že ich činnosť neprospieva záujmu verejnosti. Tieto rozhodnutia súdov dokladajú, že v prípade
projektu Podzemné parkovacie garáže išlo o zabezpečenie verejného záujmu mesta Trenčín, nakoľkovýstavba a prevádzkovanie verejných Podzemných parkovacích garáží v centre mesta Trenčín by
jednoznačne umožňovala zabezpečovanie potrieb verejnosti v oblasti dopravy, a to poskytovaním
parkovacích služieb. Z vyššie uvedených dôvodov je tiež bezpredmetná námietka žalovaného, že

podzemné parkovacie garáže mali vlastniť a prevádzkovať subjekty odlišný od mesta Trenčín, ktoré by to
vykonávali ako predmet podnikania za účelom zisku. Ako vyplýva z predchádzajúcich vyjadrení žalobcu,
predložených dôkazov a výsluchu účastníkov na pojednávaniach, verejný záujem mesta Trenčín
na výstavbe a prevádzkovaní podzemných parkovacích garáží bol prítomný ešte pred uzatvorením
samotných zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007, pričom v nich bol aj výslovne uvedený. Na pojednávaniach

uviedol žalovaný viaceré skutočnosti, podľa ktorých neboli zmluvy č. 318/2007 a č. 319/2007 uzatvorené
so súhlasom mestského zastupiteľstva, a tieto v dôsledku toho nie sú pre žalovaného záväzné.
Žalovaný predložil na pojednávaní konanom dňa 18.10.2011 súdu ako dôkaz dokument označený ako
Postup pri oprave chýb v uzneseniach Mestskej rady a Mestského zastupiteľstva v Trenčíne, schválený
uznesením MsZ č. 106 zo dňa 28.06.2001, účinným odo dňa 28.06.2001. V tejto súvislosti právny
zástupca žalovaného uviedol, že dokument, ktorý žalovaný poskytol žalobcovi a na základe ktorého boli

uzatvorené zmluvy č. 318/2007 a č. 319/2007, nespĺňa podmienky podľa postupu pri oprave, v dôsledku
čoho nie je záväzný pre žalovaného. Mesto Trenčín totiž zaslalo žalobcovi dokument označený ako
Oprava uznesenia č. 827 zo zasadnutia MsZ v Trenčíne, konaného dňa 26.10.2006 zo dňa 27.11.2007,
sp. zn. ÚMM-2007/P/60669/106691, na základe ktorého však podľa názoru žalovaného nemohlo dôjsť
k riadnej zmene uznesenia č. 827 tak, aby na miesto spoločnosti TATRA REAL, a.s. vstúpil žalobca a.s.

ako oprávnená osoba. V uznesení o oprave sa v čl. 1 uvádza, že môže dôjsť k chybám spôsobeným
nesprávnym písaním, počítaním a inými zrejmými nesprávnosťami, ktoré môžu mať alebo nemajú vplyv
na pôvodný zámer schválený príslušným uznesením, na vznik, zmenu alebo zánik akýchkoľvek práv
alebo povinností dotknutých subjektov. Na odstránenie týchto chýba sa v čl. 2 uznesenia o oprave
ďalej odlišuje oprava chýb v uzneseniach MsR a MsZ, ktoré nemajú vplyv na práva a povinnosti

dotknutýchsubjektovatými,ktorémajú.PriopravechýbuzneseniaMsZ,ktorésanedotýkajúprávtretích
osôb, má podľa čl. 2 ods. 1 písm. c) Uznesenia o oprave oprávnenie na opravu uznesení prednosta
mestskéhoúraduaprimátormesta.Vprípade,aksaopravauzneseniaMsZmôžetýkaťprávapovinností
dotknutých subjektov, má v zmysle čl. 2 ods. 2 písm. b) uznesenia o oprave príslušné oprávnenie na
vykonanie opravy mestské zastupiteľstvo v Trenčíne, a to na základe pokynu prednostu Mestského

úradu v Trenčíne. V opravnom uznesení sa uvádza, že sa jedná o opravu uznesenia, v ktorej ide na
základe žiadosti TATRA REAL, a.s. o zmenu právnickej osoby, ktorá bude realizovať stavbu a následne
prevádzku pozemných garáží a nadzemného objektu v Trenčíne, a ďalej, že ide o dcérsku spoločnosť s
rovnakými vlastníckymi vzťahmi. V rámci opravného uznesenia sa nahradil text pôvodného uznesenia,
ktoré znelo na TATRA REAL, a.s., textom opraveného uznesenia, kde figuroval žalobca, pričom v

opravnomuzneseníboluvedenývtedajšíprednostaMestskéhoúraduvTrenčíneakoajvtedajšíprimátor
mesta Trenčín. Na základe uvedených skutočností uvádza žalovaný, že neboli dodržané podmienky
uznesenia o oprave, týkajúce sa oprávnenia vtedajšieho primátora Mesta Trenčín vydať opravné
uznesenie. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a tvrdenia žalovaného žalobca uviedol, že
nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu a trval na platnosti zmlúv č. 318/2007

a č. 319/2007 a ich súlade s vôľou Mestského zastupiteľstva v Trenčíne. V prvom rade žalobca namietal,
že nemal vedomosť o existencii postupu podľa uznesenia o oprave, o ktorom sa prvýkrát dozvedel až pri
jeho predložení žalovaným na pojednávaní. Žalobca vždy rokoval s poverenými zástupcami žalovaného,
pričom nemal dôvod sa domnievať, že títo nepostupujú v súlade so všeobecne záväznými nariadeniami
mesta Trenčín. Ďalej žalobca uviedol, že sa rozhodol zmeniť právnickú osobu, ktorá bude realizovať

samotnéstavebnépráceanáslednéužívaniepostavenéhoobjektu,koncomroku2007,pričomhoktomu
viedli dôvody, ktoré bližšie opísal vo výpovedi predseda predstavenstva žalobcu na pojednávaní dňa
18.10.2011. Jednalo sa o bežnú prax v podnikaní TATRA REAL, a.s., v rámci ktorej samotnú realizáciu
dohodnutých developerských projektov vykonávajú iné spoločnosti, ktoré ich zabezpečujú ako hlavný
predmet činnosti. Tento postup bol zároveň v záujme mesta Trenčín, čo dosvedčuje tak jeho súčinnosť

v celej veci, ako aj samotné znenie zmlúv 318/2007 a 319/2007, ktoré predpokladajú možnosť prevodu
celého projektu na mesto Trenčín. Za účelom realizácie zmeny právnickej osoby na mieste oprávneného
zozmlúvč.318/2007ač.319/2007,vypracovalaTATRAREAL,a.s.dňa19.11.2007dokumentoznačený
ako Žiadosť o zmenu uznesenia mestského zastupiteľstva, ktorý bol doručený žalovanému a v ktorom
bolo mesto informované o zámeroch TATRA REAL, a.s. v súvislosti so žalobcom, rovnako ako o tom,

že jediným vlastníkom obidvoch spoločností je teda jedna a tá istá fyzická osoba Ing. Ivan Ostrihoň,
čo znamená, že sa v tomto prípade z hľadiska štruktúry vlastníkov jedná o totožné právnické osoby. V
žiadosti o zmenu TATRA REAL, a.s. výslovne uviedla, že na základe uvedeného, obracia sa žalovaného
s oficiálnou žiadosťou o odsúhlasenie zmeny uznesenia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne č. 827.Žiadosť o zmenu teda jednoznačne uvádza, aký bol zámer a kam smerovala vôľa TATRA REAL,
a.s.. Spoločnosť TATRA REAL, a.s., resp. žalobca, teda nemohli predpokladať, že opravné uznesenie
vydané vtedajším primátorom ako štatutárnym orgánom mesta Trenčín nespĺňa príslušné náležitosti

uznesenia o oprave. Aj v prípade, ak by žalobca poznal toto uznesenie, tak by od neho nebolo
možné objektívne požadovať, aby ho spochybňoval, a to aj s odkazom na čl. 2 ods. 1 písm. d) bod
da) a dd) uznesenia o oprave, ktoré hovoria, že útvar právny a matriky (mesta Trenčín) zabezpečí
zverejnenie informácie o oprave uznesenia mestského zastupiteľstva na webovej stránke mesta a
rozoslanie fotokópii opravených uznesení ... (... hlavnému kontrolórovi ..., poslancom ...). Žalobca by

sa teda aj v prípade, ak by mu bol známy obsah uznesenia o oprave, mohol oprávnene domnievať,
že s opravným uznesením boli poslanci MsZ a hlavný kontrolór mesta Trenčín (povinný vypracovať o
správu o kontrole oprávnenosti používania postupu opravy uznesení MsR a MsZ) oboznámení a nemali
k nemu pripomienky, keďže počas celého doterajšieho obdobia trvania zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007
mu takéto neboli doručené. Súčasne žalobca mal dôvod predpokladať, hoci opravné uznesenie mohlo
mať určité nedostatky, že bola riadne schválená zmena právnickej osoby oprávnenej zo záväzkových

vzťahovsmestomTrenčín,atododatočnýmschválenímtejtozmeny.Nazákladežiadostižalobcuzodňa
19.09.2008 označenej ako Žiadosť o dokúpenie pozemku bolo totiž prijaté uznesenie č. 343 schválené
riadne na zasadnutí mestského zastupiteľstva Mesta Trenčín dňa 23.10.2008, ktorého predmetom bola
prijatá zmena uznesenia č. 827 zo dňa 26.10.2006 v časti C - predaj nehnuteľností, pričom táto zmena
sa týka rozšírenia predmetu predaja na pozemky. V žiadosti o dokúpenie išlo o vtedajší zámer žalobcu

o rozšírenie pozemkov pre výstavbu nadzemného objektu, ktorý sa ale v dôsledku vývoja udalostí
nerealizoval. V tejto súvislosti žalobca upozornil súd na to, že v znení doplňujúceho uznesenia sa
výslovne hovorí, že Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne mení uznesenie MsZ v Trenčíne č. 827 bod
C zo dňa 26.10.2006, ktorým MsZ v Trenčíne schválilo predaj nehnuteľností ... pre TATRA REAL
TRADE, a. s. Bratislava. Z vyššie uvedeného znenia teda výslovne vyplýva, že MsZ mení iba predmet

predaja,keďsauvádzanovávýmerapredávanýchparciel.MestskézastupiteľstvovTrenčínevšakvôbec
nemenilo samotnú právnickú osobu oprávnenú z uznesení, ale bralo ako samozrejmosť, že je touto
osobou Tatra Real Trade, a.s. (žalobca). Z postoja MsZ sa teda mohol žalobca objektívne domnievať,
že MsZ považovalo opravné uznesenie za platné a účinné a postupovalo podľa v ňom prijatých
záverov. Ak by tento argument nepovažoval súd za dostatočný, tak samotné doplňujúce uznesenie

spĺňa znaky postupu opravy uznesenia stanoveného uznesením o oprave. Hoci bolo teda prijaté až
oneskorene (t.j. po podpise zmluvy č. 319/2007), je možné to považovať za dodatočné schválenie
zmluvy č. 319/2007 podpísanej vtedajším primátorom mesta Trenčín v zmysle zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka
ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný,

len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec
konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí,
že prekročenie schválil. Aj v prípade, ak by teda primátor mesta Trenčín nemal oprávnenie zastupovať
mesto pri podpise zmluvy č.319/2007, ako opakovane uvádza právny zástupca žalovaného, MsZ tento
právny úkon dodatočne schválilo, resp. nepodniklo kroky, ktoré by žalobcovi svedčili o opaku, čo má

rovnaký účinok. Žalobca by mohol považovať uvedený postup MsZ za dostatočnú záruku schválenia
právneho úkonu aj pri zmluve 318/2007. V tejto súvislosti žalobca spomenul aj list mesta Trenčín zo
dňa 20.11.2008 označený ako Návrh kúpnej zmluvy - zaslanie, v ktorom sa uvádza, že ZoBZ (t.j.
Zmluva č. 319/2007) bola uzatvorená podľa vtedy platného VZN. Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne ...
schválilo zmenu Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Trenčín č. 7/2003 o zmluvných prevodoch

vlastníctva majetku mesta, v zmysle ktorého sa po schválení majetkového prevodu v mestskom
zastupiteľstveuzatváranapredajpozemkovzaúčelomvýstavbyobjektovpriamokúpnazmluvaspresne
špecifikovanými podmienkami. Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne zároveň odporučilo primátorovi mesta
rokovať s budúcim kupujúcim, s ktorým boli uzavreté zmluvy o budúcej zmluve, o uzavretí dohôd
o ukončení týchto zmlúv a ich nahradení kúpnymi zmluvami. V danom prípade teda jednoznačne

existovala vedomosť a vôľa mestského zastupiteľstva v Trenčíne vstúpiť do zmluvných vzťahov so
žalobcom. Vo svojom vyjadrení zo dňa 30.03.2011 ďalej odkazuje žalovaný na nález Ústavného súdu
ČR zo dňa 10.06.2001, sp. zn. III. ÚS 721/2000. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že predmetný nález
ÚS ČR sa nevzťahuje na právny stav platný v Slovenskej republike. V prípade predmetného nálezu
vychádzal Ústavný súd ČR nielen zo zákona č. 367/1990 Sb., ktorý by zodpovedal slovenskému zákonu

č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ale predovšetkým z nového zákona
č. 128/2000 Sb., resp. z jeho ust. § 103 ods. 1, ktoré výslovne stanovuje, že právne úkony starostu
obce bez predchádzajúceho schválenia obecných zastupiteľstvom sú od počiatku neplatné. V tejto
súvislosti však musíme namietnuť, že v slovenskom právnom poriadku takéto kategorické ustanovenieabsentuje, a preto tunajší súd nemôže bez ďalšieho aplikovať nález ÚS ČR. Rovnako v situácii, ktorej
sa týka predmetný nález ÚS ČR, nejde o obdobný prípad, aký sa rieši v tejto právnej veci. V prípade
TATRAREAL,a.s.totižexistovalopredchádzajúceuznesenieMsZč.827,ktorýmmestskézastupiteľstvo

bezpochyby schválilo všetky majetkové otázky týkajúce sa zmlúv č. 143/2007 a č. 144/2007. V prípade
zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007 išlo o zmluvy, ktoré nadväzovali na predchádzajúce zmluvy č. 143/2007
a č. 144/2007. V skutočnosti išlo o zmluvy, ktoré mali rovnaký predmet a v ktorých sa, okrem zmeny
na strane oprávneného z vecného bremena (zmluva č. 318/2007), resp. budúceho kupujúceho (zmluva
č. 319/2007), nevykonali žiadne zmeny podstatných náležitostí, a to najmä takých, ktoré by sa mohli

negatívne dotknúť majetku mesta Trenčín. Okrem zmeny oprávneného subjektu za prepojený subjekt
sa podmienky uznesenia MsZ č. 827 nezmenili. Je tiež zrejmé, že vtedajší primátor mesta Trenčín
mal mandát na rokovanie v súvislosti so zmluvami č. 143/2007 a č. 144/2007, pričom rovnako mal
právomoc vykonávať opravy uznesení podľa uznesenia o oprave. V zmysle vyššie uvedeného je tiež
otázne, aká bola vôľa MsZ, ktoré už v uznesení č. 343 zo dňa 23.10.2008 schválilo zmenu rozsahu
predmetu zmluvy č. 319/2007, pričom vôbec neprejednávalo zmenu oprávneného subjektu na žalobcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti uzatvárania zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007, žalobca tiež
upozornil na ust. § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak je neplatnosť právneho úkonu
ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník.
Nakoľko neplatnosť by v tomto prípade bola spôsobená nedostatkom oprávnenia zástupcu mesta
Trenčín (vtedajšieho primátora mesta Trenčín) konať za zastúpeného, je zrejmé, že ochrany sa nemohol

domáhať žalovaný, ktorý túto neplatnosť sám spôsobil. Z tohto dôvodu je zrejmé, že neplatnosti zmlúv
č. 318/2007 a č. 319/2007 sa mohol z dôvodu absencie ich schválenia MsZ v Trenčíne domáhať iba
žalobca. V prípade, ak by nakoniec nepovažoval súd vyššie uvedené argumenty žalobcu za dostatočné
na preukázanie vôle a zámeru mesta Trenčín pri uzatváraní zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007 a posúdil
by obe zmluvy ako absolútne neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, tak žalobca navrhol,

aby súd posúdil konanie žalovaného pred uzatvorením zmluvy č. 318/2007 a č. 319/2007 ako dôvod
na konanie o náhrade škody spôsobenej žalobcovi podľa ust. § 268 Obchodného zákonníka. V zmysle
ust. § 268 Obchodného zákonníka kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu
osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre
náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej

povinnosti ( § 373 a nasl.). K uzatvoreniu zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007, ktoré sú predmetom tohto
konania, došlo na základe konaniu vtedajšieho primátora, ako štatutárneho orgánu, ktorý v rámci svojich
kompetencii, ktoré mu priznáva uznesenie o oprave, vydal opravné uznesenie. Následne došlo zo
strany účastníkov konania k uzatvoreniu príslušných zmlúv, ktoré by prípadne mohli byť v dôsledku
nedostatočného oprávnenia vtedajšieho primátora mesta Trenčín neplatné. Je teda jednoznačné, kto

prípadne spôsobil túto neplatnosť, a to mesto Trenčín v zastúpení vtedajšieho primátora. V zmysle
ustálenej judikatúry českých aj slovenských súdov sa pritom neskúma, či účastník, ktorému bol právny
úkon určený o neplatnosti mohol, resp. mal vedieť o tejto neplatnosti, ale iba, či o tom skutočne vedel v
momente vykonania právneho úkonu. V tomto zmysle sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa
23.02.2011, sp. zn. 3 Obo 40/2009, kde uviedol, že zodpovednosť za škodu spôsobenú neplatnosťou

právneho úkonu v zmysle § 268 Obch. zák. je špeciálnou zodpovednosťou vo vzťahu k všeobecnej
zodpovednosti za škodu upravenej Obchodným zákonníkom. Zodpovednosť za škodu je objektívnou
zodpovednosťou a sankcionuje každého, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, v dôsledku ktorej
škoda vznikla. Liberácia spod zodpovednosti spočíva v tom, že oprávnená osoba o neplatnosti právneho
úkonuvedela.Inéliberačnédôvodyprivšeobecnejúpravezodpovednostizaškodusanepoužijú.Idetiež

o mimozmluvnú zodpovednosť, ktorá nie je dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti, ale protiprávne
konanie spočíva v spôsobení neplatnosti právneho úkonu. Subjektom povinným z tejto zodpovednosti
je ten, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, pričom nie je rozhodujúce, či túto neplatnosť zavinil.
Vzhľadom na tvrdenia žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu týkajúce sa údajnej neplatnosti zmlúv
č. 318/2007 a č. 319/2007, žalobca uviedol, že obe zmluvné strany ich považovali za platné a na ich

základe pristúpili k ich plneniu, pričom žalobca ich stále považuje za platné. Znenia zmlúv č. 318/2007
a č. 319/2007 navrhoval žalovaný, ktorý bol oboznámený so zámermi TATRA REAL, a.s. ohľadom
projektu podzemných parkovacích garáží. Na základe vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že
k uzatvoreniu zmlúv v ich súčasnom znení došlo na základe ich vypracovania zo strany žalovaného,
na podnet ktorého bolo do zmlúv zakomponované ustanovenie čl. IX bod 4 zmluvy č. 318/2007,

resp. ustanovenie čl. VIII bod 4 zmluvy č. 319/2007, podľa ktorého podpisom tejto zmluvy oboma
zmluvnými stranami táto zmluva nahrádza v plnom rozsahu zmluvu č. 143/2007 zo dňa 04.09.2007,
resp. podľa ktorého podpisom tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami táto zmluva nahrádza v plnom
rozsahu zmluvu č. 144/2007 zo dňa 04.09.2007. Zo znenia použitého v návrhoch zmlúv žalovanýmvyplýva, že sa malo jednať o dohodu o zániku záväzku podľa ust. § 570 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom,
doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Zmluvy č. 318/2007 a č. 319/2007 teda

nahradili predchádzajúce zmluvné vzťahy medzi žalovaným a TATRA REAL, a.s., s čím TATRA REAL,
a.s. jednoznačne súhlasila. V prípade, ak by súd konštatoval, že zmluvy nespĺňajú niektorú zákonnú
náležitosť, chceme zdôrazniť, že za ich prípadnú neplatnosť nesie v plnom rozsahu zodpovednosť
žalovaný podľa ust. § 268 Obchodného zákonníka. Znenie zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007 totiž
vypracúval žalovaný, ako je obvyklé pri zmluvných vzťahoch s územnou samosprávou. Toto tvrdenie

dokladá písomná komunikácia, ktorá prebiehala medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný zaslal dňa
18.03.2008 žalobcovi list označený ako Zaslanie návrhov zmlúv II. zo dňa 17.03.2008, v ktorom uviedol,
že „v prílohe listu Vám zasielame návrhy Zmlúv o zriadení vecného bremena a o uzatvorení budúcej
kúpnej zmluvy. Po podpísaní žiadame zmluvy vrátiť späť“. Prílohami tohto listu boli práve zmluvy č.
318/2007 a č. 319/2007, pričom z listu jednoznačne vyplýva, že žalobca mohol zaslané návrhy iba
podpísať, ale nemohol ich sám meniť. Jednalo o návrhy zo strany žalovaného, ktorý si sám určil ich

znenie a použil formulácie, ktoré mu vyhovovali. Žalobca obe zmluvy dňa 20.03.2008 podpísal, pričom
ich zaslal späť dňa 26.03.2008 spolu so sprievodným listom zo dňa 25.03.2008. Na základe takto
uzatvorených zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007 pristúpil žalobca a žalovaný k vypracovaniu návrhu na
vklad vecného bremena do KN zo dňa 27.05.2008, ktorý bol podpísaný oboma účastníkmi, a v ktorom
sa žalovaný vyjadril, že je oprávnený s predmetom zmluvy nakladať. Uvedený postup uzatvárania zmlúv

navrhoval sám žalovaný, ktorý v prípade neplatnosti týchto zmlúv nesie zodpovednosť podľa ust. § 268
Obchodného zákonníka. V návrhoch predmetných zmlúv uviedol žalovaný aj príslušné ustanovenia,
podľa ktorých dohodnutú hodnotu vecného bremena zaplatila spoločnosť TATRA REAL, a.s. Bratislava
za oprávneného z vecného bremena povinnému z vecného bremena (v prípade zmluvy č. 318/2007),
resp. podľa ktorých spoločnosť TATRA REAL, a.s. Bratislava zaplatila za budúceho kupujúceho mestu

Trenčín formou preddavku 80% z dohodnutej kúpnej ceny (v prípade zmluvy č. 319/2007). V nadväznosti
na vyššie uvedené znenie zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007 bola aj uzatvorená Dohoda o úhrade platieb
uskutočnených zo Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena zo dňa
10.12.2008. V čl. II tejto dohody sa uvádza, že predmetom je úprava práv a povinností ... v súvislosti
s uhradením platieb Oprávneného za Povinného. V čl. III Dohody sa výslovne uvádza, že žalobca sa

zaväzuje uhradiť TATRA REAL, a.s. už zaplatenú hodnotu vecného bremena a už zaplatený preddavok
na kúpnu cenu. V zmysle dohody boli teda uhradené platby žalobcu v prospech TATRA REAL, a.s.,
ktorými sa v zmysle znenia zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007 uhradila odmena za zriadenie vecného
bremena, resp. preddavok na kúpnu cenu v prospech žalobcu. Na základe dohody teda nenadobudol
žalobca majetok od TATRA REAL a.s., jednalo sa iba o splatenie dlhu za úhradu platieb už uhradených

žalovanému. Žalovaný vyjadril súhlas s takýmto spôsobom úhrady odplaty, keďže ho sám navrhol
do znenia zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007. Z hľadiska právneho posúdenia dohody sa jednalo o
nepomenovanú zmluvu s prvkami zmluvy v prospech tretích osôb podľa ust. § 50 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Pri posudzovaní dohody je treba tiež vychádzať z toho, že táto priamo súvisela so zmluvami
č. 318/2007 a č. 319/2007, a vo vzájomnej súvislosti s týmito ju treba aj vykladať. Majetkové práva

nadobudol žalobca originárnym spôsobom od povinného z vecného bremena podľa zmluvy č. 318/2007
(t.j. mesta Trenčín), a nie odvodene od TATRA REAL, a.s. postúpením tohto majetkového práva. V
zmysle uvedeného je nedôvodná námietka žalovaného, týkajúca sa údajného rozporu dohody a ust. §
59a ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy
uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty

základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva
nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín.
Na základe dohody však jej účastníci nenadobudli nový majetok, tento nadobudli na základe zmlúv
uzatvorených so žalovaným. V prípade TATRA REAL, a.s. sa mohlo jednať iba o prevzatie záväzku
žalobcu, ktorý bol následne vyrovnaný zo strany tejto spoločnosti. Zároveň by sme chceli zdôrazniť, že aj

v prípade, ak by bolo súdom vyhodnotené, že dohoda porušuje ust. § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka,
čo žalobca vylúčil, tak jediným právnym následkom je jej neúčinnosť. Samotná platnosť dohody nie je
nijakýmspôsobomspochybnená.Ohľadomnámietokžalovaného,týkajúcichsaúdajnéhorozporumedzi
ust. § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka a zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007, tak v tomto prípade sa
nejednáozmluvy,ktorébymedzisebouuzatváraliTATRAREAL,a.s.ažalobca,atedasananeuvedené

ustanovenie ani nebude aplikovať. Z hľadiska uplatneného práva na náhradu škody, vyplývajúcej pre
žalobcu z vadného plnenia žalovaného podľa zmluvy č. 318/2007, žalobca uviedol, že tento nárok
vznikol nezávisle od samotného zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností a nemožno ho
posudzovať iba podľa ust. § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka ako uvádza žalovaný. Podľa ust. §151p ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec
už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Medzi
žalobcomažalovanýmdošlokuzatvoreniuzáväzkovéhovzťahu,ktoréhoúčelombolozriadenievecného

bremena v určitom rozsahu a kvalite, ktorú mal zabezpečiť žalovaný. Zo znenia zmluvy č. 318/2007
jednoznačne vyplýva, že sa jedná o právo na výstavbu a prevádzkovanie budúcich podzemných garáží
podľa štúdie „Podzemná parkovacia garáž Trenčín - centrum“ vypracovanej V.. arch. N. K., V.. arch. I. Y.
a V.. arch. C. Y. z roku 2006. Vzhľadom na prítomnosť vady - archeologického náleziska na pozemku,
ku ktorému malo byť zriadené vecné bremeno, dopustil sa žalovaný porušenia zmluvy č. 318/2007.

Žalovaný porušil svoju povinnosť zabezpečiť vecné bremeno v dohodnutej kvalite, t.j. spôsobilé na
výstavbu v stanovenom rozsahu. K porušeniu zmluvy č. 318/2007 došlo teda skôr, než by sa mohlo
aplikovať ust. § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to už pri uzatvorení samotnej zmluvy, pričom
týmto bola splnená podmienka uplatnenia si náhrady škody voči žalovanému zo strany žalobcu. Na
základe vyššie uvedených skutočností považoval žalobca námietky uplatené žalovaným v konaní za
nedôvodné a trval na žalobe, pričom zdôraznil nasledovné:

V prípade zmluvných vzťahov medzi žalovaným a žalobcom ide o právne vzťahy spravujúce sa
ustanoveniami Obchodného zákonníka z dôvodu, že podzemné parkovacie garáže boli projektom,
ktorým sa mali zabezpečovať verejné potreby mesta Trenčín.
Zmluvy č. 318/2007 a č. 319/2007 boli schválené postupmi mesta Trenčín, ktoré potvrdzujú ich platnosť,
pričom zmluva č. 319/2007 bola dodatočne schválená mestským zastupiteľstvom. Mesto Trenčín

zároveň nie je subjektom, ktorý by sa mohol domáhať neplatnosti zmlúv. Vzhľadom na ust. § 267 ods.
1 Obchodného zákonníka tejto by sa mohol domáhať iba žalobca.
Zmluvy č. 318/2007 a č.319/2007 zaväzujú žalobcu a žalovaného, pričom sa na ne, rovnako ako
na predmetnú dohodu, nebude aplikovať ust. § 59a Obchodného zákonníka, nakoľko nimi nedošlo k
prevodu majetku medzi TATRA REAL, a.s. a žalobcom.

Žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy č. 318/2007, a to poskytnutím plnenia
(zriadenia vecného bremena), ktoré nemalo vlastnosti v zmluve uvedené. Zánik vecného bremeno
podľa ust. § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka nemá priamy vplyv na porušenie zmluvnej povinnosti
žalovaného a na vznik nároku na náhradu škody v prospech žalobcu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.02.2012 poukazoval na to, že každý zo žalobcom
uplatňovaných nárokov, resp. ich absolútna podstata je odvodená od rovnakého a spoločného právneho
základu, ktorým má byť porušenie práva a povinnosti, vyplývajúce zo zmlúv č. 143/2007 o zriadení
vecného bremena zo dňa 04.09.2007, č. 144/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa
04.09.2007, č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2008 a č. 318/2007

o zriadení vecného bremena zo dňa 11.04.2008. K takému porušeniu právnej povinnosti uloženej
zmluvou, v dôsledku ktorého by bola druhá zmluvná strana oprávnená uplatňovať z takéhoto porušenia
vyplývajúci právny nárok, je možné výlučne len za predpokladu, že zmluvná strana bola zmluvným
dojednaním viazaná. Judikatúra slovenských súdov, ale i súdov českých, je v tomto smere jednoznačná
a nekompromisná. Rozhodnutia súdov sú založené na nasledovných zásadách: ingerencia práva

verejného do súkromnoprávnych vzťahov, ochrana majetku obce pred svojvoľným nakladaním zo strany
jednotlivca, špecifikum tvorby vôle obce a jej prejavu voči tretím osobám, konanie starostu len v
medziach prejavenej vôle zastupiteľstvom (prekročenie má za následok neúčinnosť právneho úkonu
voči obci), prísne formálny charakter uznesení zastupiteľstva obce. Pri uzatváraní predmetných zmlúv
so žalovaným tak mal žalobca vedieť, že ním zamýšľané právne úkony vyžadujú predchádzajúce

schválenie obecným zastupiteľstvom. Zastupiteľstvo vyjadrilo svoju vôľu jasne. Vyjadrilo svoju vôľu
pozemky predať, nie vôľu uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve. Vyjadrilo vôľu zriadiť vecné bremeno
in personam v prospech TATRA REAL, a.s., nikdy však nie v prospech inej osoby, napr. žalobcu.
Vzhľadom na skutočnosť, že výklad uznesení zastupiteľstva musí byť striktne formálny a nie je možné
vôľu zastupiteľstva odvodiť z iných okolností než výlučne z uznesenia samotného, žalovaný absolútne

nerozumel tvrdeniam žalobcu o tom, že žalovaný vôľu uzatvoriť obe zmluvy o budúcej zmluve ako i
zmluvu o zriadení vecného bremena v prospech žalovaného prejavilo. Takéto účelové tvrdenie žalobcu
žalovaný dôrazne odmietol a považoval ho za prejav arogancie voči žalovanému. Žalobca si mohol a
mal sám overiť, či sú splnené pred samotným podpisom zmlúv všetky zákonom stanovené náležitosti
takéhoto právneho úkonu nahliadnutím do príslušnej zápisnice mestského zastupiteľstva a podpísanej

primátorom. Ak tak žalobca neučinil a navyše si i tak sám vôľu mestského zastupiteľstva, pojatú do
uznesenia, vyložil bezdôvodne inak, a takýto právny úkon v rozpore s vôľou mestského zastupiteľstva
uzatvoril, žalovaný nie je takýmto právnym úkonom viazaný (právny úkon je voči žalovanému neúčinný).
Namiesto toho, aby žalobca konal v súlade so zákonom, bol dôsledný, zákon rešpektoval a predchádzaltak škodám, zvoli cestu, ktorá bola pre neho jednoduchšia. Akceptoval svojvoľné konanie primátora
mesta, nakoľko takouto cestou bolo dosiahnutie fakticky sledovaného cieľa pre neho jednoduchšie.
Dnes sa žalobca cíti dotknutý na svojich právach. Je to však len obyčajný následok jeho vlastného

predchádzajúceho sa správania a nerešpektovanie vyššie uvedených zásad (vyplývajúcich z predpisov
verejného práva) ako i vôle mestského zastupiteľstva pri uzatváraní právnych úkonov so žalovaným. K
niektorým tvrdeniam žalobcu sa žalovaný vyjadril nasledovne:
1. Tam, kde vôľa zastupiteľstva neexistovala, tam ju žalobca prekvapivo nachádza. Zaujímavé však
je, že tam, kde zmluvné strany spoločne definujú vôľu spravovať sa Občianskym zákonníkom, tam ju

žalobca naopak nevidí. Proti zmluvne dohodnutému režimu Občianskeho zákonníka presadzuje režim
Obchodného zákonníka, ignorujúc vôľu strán.
2. Dodatočné schválenie akejkoľvek zmluvy mestským zastupiteľstvom je irelevantné, nie je schopné
konvalidovať platnosť a účinnosť právneho úkonu. Žalobca ďalej klame a zavádza súd tvrdením,
že zmluva č. 319/2007 bola dodatočne schválená zastupiteľstvom mesta. Okrem už nezmyselnej
dodatočnosti schválenia nie je predmetom uznesenia ani schválenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č.

319/2007. Predmetom je schválenie predaja ďalších pozemkov, ktoré mali byť následne kúpnopredajnou
zmluvou predané žalobcovi, a za ktoré žalovaný obdržal preddavok 07.10.2008. Táto zmluva však nikdy
uzavretá nebola.
3. Žalovaný poukazoval na nezmyselnosť právneho názoru žalobcu, ktorý na starostu obce ako
štatutárny orgán vzťahuje ustanovenia Občianskeho zákonníka o splnomocnencovi.

V písomnom vyjadrení zo dňa 18.05.2012 žalobca nesúhlasil s námietkami žalovaného, týkajúcimi
sa údajnej neplatnosti zmlúv, uzavretých medzi účastníkmi konania, pre nedostatok ich schválenia zo
strany zastupiteľstva mesta Trenčín. Uviedol, že TATRA REAl, a.s. v súvislosti s prípravou projektu
výstavby podzemných parkovacích garáží v centre mesta Trenčín uzatvorila zmluvu č. 143/2007 o

zriadení vecného bremena zo dňa 04.09.2007 a zmluvu č. 144/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy
zo dňa 04.09.2007. Následne žalobca prevzal daný projekt a pristúpil k uzavretiu zmluvy č. 318/2007
o zriadení vecného bremena zo dňa 11.04.2008 a zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej
zmluvy zo dňa 11.04.2008, ktoré nahradili predchádzajúce zmluvy, dojednané medzi TATRA REAL,
a.s. a žalovaným. V prvom rade žalobca upozorňoval na samotné znenie zákona č. 138/1991 Zb. o

majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktorý v § 9 ods. 2 hovorí o schvaľovaní zmluvných prevodov,
resp. schvaľovaní nakladania s majetkom obce zo strany obecného (mestského) zastupiteľstva, nie o
rozhodovaní o týchto prevodoch. Aj ustálená judikatúra NS SR dokladá, že starosta môže spoluvytvárať
vôľu obce. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 284/2006 zo dňa 29.01.2008 uvádza, že
funkcia starostu (primátora) ako štatutárneho orgánu obce (mesta) nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie

vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na
základe uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t.j. o tom,
či resp. aký právny úkon obec urobí (prejaví), je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny
orgán a obecné zastupiteľstvo (porovnaj § 11, § 13 a § 14 zák. č. 369/1990 Zb. v spojení s § 17 a
nasl. zák.č. 138/1991 Zb.). Z uvedeného rozsudku vyplýva, že nielen starosta (primátor), ale ani obecné

zastupiteľstvo nepredstavuje orgán, ktorý by mal výlučnú právomoc tvoriť vôľu obce (mesta) nad rámec
právomocí stanovených zákonom. Je teda nesprávne tvrdenie žalovaného opakovane uvádzané v
konaní, podľa ktorého je výlučne mestské zastupiteľstvo oprávnené vytvárať vôľu žalovaného. V zmysle
§ 13 ods. 4 písm. b) a písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
je primátor oprávnený vykonávať obecnú správu, resp. rozhodovať vo všetkých veciach správy obce,

ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Mestské zastupiteľstvo
je naopak oprávnené podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu,
ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony, týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie
s ním. Uvedenú právomoc špecifikuje ďalej § 9 ods. 2 písm. c) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom

zriadení v znení platnom ku dňu podpisu zmluvy č. 318/2007, podľa ktorého schváleniu obecným
zastupiteľstvom podlieha vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. V tejto súvislosti
žalobca poukazoval na to, že zákonodarca výslovne uviedol, že dané úkony podliehajú „schváleniu“
mestského zastupiteľstva, avšak toto schválenie nemusí zodpovedať priamo rozhodovaniu o takýchto
úkonoch. V zmysle krátkeho slovníka slovenského jazyka má slovo „schválenie“ význam ako „dať

súhlas na niečo“, „súhlasiť s niečím“, nikdy nie rozhodovať o niečom. Z jazykového a gramatického
výkladu predmetného ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov teda vyplýva ako právomoc mestského zastupiteľstva iba schvaľovanie predmetného úkonu
zo strany mestského zastupiteľstva. Vo veci prijímania rozhodnutí, týkajúcich sa majetku žalovaného,nemalo mestské zastupiteľstvo rozhodnúť o predmetnom právnom úkone (zmluva č. 318/2007 a zmluva
č. 319/2007), ale schváliť tento úkon. V súvislosti s uvedeným žalobca odmietol názor žalovaného,
že prevody majetku žalovaného, ktoré boli predmetom zmlúv uzavretých so žalobcom, boli vykonané

bez schválenia mestským zastupiteľstvom. V prípade zmluvy č. 318/2007 aj zmluvy č. 319/2007 došlo
k riadnemu schváleniu prevodu majetku žalovaného, ktorý bol udelený ešte pre potreby zmluvy č.
143/2007 a zmluvy č. 144/2007. Súhlas s prevodom nebol mestským zastupiteľstvom nikdy odvolaný,
preto sa oň mohol vtedajší primátor opierať pri uzatváraní zmlúv so žalovaným. Vtedajší primátor ako
štatutárny orgán postupoval, podľa názoru žalobcu, riadne a pred každým prevodom majetku mal tento

schválený mestským zastupiteľstvom. Takto postupoval aj v prípade, keď žalobca žiadal rozšíriť rozsah
predmetu zmluvy č. 319/2007 o dodatočné pozemky. Uvedenú zmenu výmery prevádzaných pozemkov
vtedajší primátor nechal schváliť mestským zastupiteľstvom v uznesení č. 343 zo dňa 23.10.2008, a to
pre potreby uzatvorenia novej zmluvy so žalobcom, k čomu už nedošlo. Z hľadiska vyššie uvedeného
výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov teda postupoval vtedajší primátor v rámci svojich právomocí ako štatutárny orgán žalovaného.

Ďalej žalobca upozorňoval vo veci právnych úkonov obce (mesta), že otázku deľby právomoci medzi
jednotlivými orgánmi obce (mesta) riešil aj Krajský súd v Prešove, ktorý v rozsudku sp. zn. 1Cob/93/2005
zo dňa 23.01.2006 konštatoval, že starosta môže uzatvoriť zmluvu o prevode majetku obce aj v prípade,
ak nebude obecným zastupiteľstvom priamo schválená druhá zmluvná strana, ale iba samotný prevod,
keďže bude splnená podmienka platnosti takéhoto právneho úkonu stanovená v § 9 ods. 2 písm. c) zák.

č. 138/1991 Zb., pretože zo žiadnych z týchto ustanovení nevyplýva právomoc obecného zastupiteľstva
rozhodovať o tom, s ktorým konkrétnym podnikateľským subjektom sa má uzavrieť zmluva o dielo
na vykonanie takýchto prác. Preto táto okolnosť nemôže byť dôvodom neplatnosti zmluvy o dielo. V
zmysle uvedeného je oprávnený názor žalobcu, že vtedajší primátor ako štatutárny orgán žalovaného
postupoval v súlade s udeleným súhlasom mestského zastupiteľstva, keď uzatvoril zmluvu č. 318/2007 a

zmluvu č. 319/2007. Tento súhlas bol riadne udelený na predaj pozemkov a zriadenie vecného bremena,
pričom v oboch prípadoch boli podmienky tohto prevodu majetku (najmä špecifikácia nehnuteľností a
stanovenej kúpnej ceny) dodržané tak v prípade zmlúv č. 143/2007 a č. 144/2007, ako aj zmlúv č.
318/2007 a č. 319/2007. V doterajších vyjadreniach žalovaného, rovnako v súdnych rozhodnutiach,
ktoré žalobca, či žalovaný predložili v konaní, sa často opakuje, že úlohou pravidiel, týkajúcich sa

nakladania s majetkom obce (mesta) je zabezpečiť ochranu verejného záujmu obyvateľov, ktorým
má majetok obce slúžiť. V danom prípade neboli kroky vtedajšieho primátora v rozpore s uvedeným
záujmom, čo dokazuje aj neskoršie plnenie predmetných zmlúv zo strany žalobcu a začatie stavebných
prác. Uzatvorením zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007 nedošlo k ohrozeniu ochrany verejného záujmu
žalovaného. V tejto súvislosti žalobca upozorňoval aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 87/2004

zo dňa 06.04.2005, v rámci ktorého súd konštatoval, že záver, že právny úkon je neplatný pre rozpor so
zákonom alebo preto, že zákon obchádza, sa musí opierať o rozumný výklad príslušného zákonného
ustanovenia.Nemožnovystačiťibasgramatickýmvýkladom.Významnúúlohutuzohrávapredovšetkým
výklad teleologický. Je preto nutné pýtať sa vždy na účel zákonného príkazu, či zákazu. V súvislosti
s platnosťou, či neplatnosťou úkonu obce ďalej súd uviedol, že starosta ... nemôže sám vytvárať vôľu

obce. Ale tam, kde už bola vôľa obce v zásadných bodoch vytvorená, mu nemožno uprieť právo, aby
v intenciách takto prejavenej vôle konal. ... Ústavný súd okrem toho zdôrazňuje, že v súkromnoprávnej
sfére nie každý rozpor so zákonom má automaticky za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Zmyslom ochrany legality v súkromnoprávnej sfére nie je len ochrana záujmov štátu, ale predovšetkým
ochrana súkromnoprávnych vzťahov, teda predovšetkým ochrana zmluvných vzťahov podľa zásady

„pacta sunt servanda“. Podobne sa vyjadril aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 242/2007 zo dňa
01.01.2009, kde konštatoval, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá
neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady,
pričom ďalej uviedol, že neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne
konformné a je v rozpore s princípmi právneho štátu, vyvierajúcimi z čl. 1 ústavy taká prax, kedy

všeobecnésúdypreferujúcelkomopačnútézu,uprednostňujúcuvýkladvedúcikneplatnostizmluvypred
výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je, podľa
názoru žalobcu, odôvodnené tvrdenie, že v rámci schválenia zmluvy č. 143/2007 a zmluvy č. 144/2007
zo strany mestského zastupiteľstva bolo umožnené, aby počas trvania daných zmlúv boli prevedené
práva a povinnosti TATRA REAL, a.s. na žalobcu. V rámci pôvodných zmlúv bolo zakotvené, že

TATRA REAL, a.s. môže previesť rozostavanú stavbu na takú spoločnosť, ktorej zakladateľom a 100%
vlastníkom bude TATRA REAL, a.s., a to bez uplatnenia si predkúpného práva zo strany žalovaného.
V zmysle predložených súdnych rozhodnutí, rovnako ako vôle zmluvných strán v zmluve č. 143/2007
a v zmluve č. 144/2007, je teda možné konštatovať, že schválenie prevodu majetku bolo zo stranyžalovaného riadne vykonané už pôvodným uznesením mestského zastupiteľstva zo dňa 26.10.2006,
pričom žalobca a vtedajší primátor nepotrebovali osobitné schválenie zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007
zo strany mestského zastupiteľstva žalovaného. Žalobca tiež odmietol námietku žalovaného, podľa

ktorej neboli včas vytknuté zo strany žalobcu vady vecného bremena. V prvom rade poukazoval na
to, že žalovaný nerozlišuje medzi všeobecnými a špeciálnymi ustanoveniami Občianskeho zákonníka,
týkajúcimi sa zodpovednosti za vady. Vzhľadom na ustanovenia § 504 a § 599 Obč. zák. a ustálenú
judikatúru NS ČR je potrebné posudzovať začiatok plynutia lehoty žalobcu na vytknutie vady diela tak,
aby bola zohľadnená možnosť obhliadky predmetu zmluvy č. 318/2007. Vzhľadom na charakter vady

- archeologický nález, jedná sa o vadu skrytú, ktorá nemohla byť zistená bez vykonania rozsiahlych
výkopových prác a odkrytia vrchných pôdnych vrstiev. Za účelom zistenia a predovšetkým zhodnotenia
akýchkoľvek archeologicky významných nálezov bol na ploche pozemkov, ku ktorým sa viazalo vecné
bremeno, vykonaný archeologický prieskum, ktorý mal odhaliť takéto nálezy. Zo samotného nálezu
určitých predmetov totiž nemohol žalobca ako laik usúdiť, že sa jedná o vadu predmetu zmluvy. Uvedené
je zrejmé až z príslušného odborného stanoviska odborníkov v danej oblasti. Z dôvodu zabezpečenia

tohto odborného stanoviska poskytol žalobca potrebné podmienky na archeologický výskum, s ktorého
výsledkami bol oboznámený až v priebehu realizácie stavebných prác. Vada vecného bremena ako
predmetu zmluvy č. 318/2007 predstavuje neprenosnú a neodstrániteľnú prekážku užívania vecného
bremena v podobe, v akej bolo dojednané medzi žalobcom a žalovaným v zmluve č. 318/2007 a
následne zapísané v príslušnom katastri nehnuteľnosti. Samotný objav archeologického náleziska teda

mohol byť vyhodnotený ako vada až po ohliadke vykonanej príslušným orgánom archeologického
prieskumu. K uvedenej ohliadke došlo až dňa 13.11.2008, ako dokladá príslušný výpis zo stavebného
denníka žalovaného. Z uvedeného záznamu je zrejmé, že až dňa 13.11.2008 bolo zo strany orgánu
archeologického prieskumu rozhodnuté, že nemožno odstrániť odkryté nálezy v dôsledku stavebných
prác, a teda najskôr od tohto okamihu možno hovoriť o ukončení ohliadky vecného bremena. V danom

prípade však došlo ku konečnému rozhodnutiu príslušného orgánu ochrany pamiatkového fondu -
Ministerstva kultúry SR o vyhlásení archeologického náleziska za národnú kultúrnu pamiatku až v
rozhodnutí č. MK-1597/2009-51/3539 zo dňa 13.03.2009. Uvedené rozhodnutie, proti ktorému bol
podaný rozklad, nadobudlo právoplatnosť až dňa 22.06.2009. Až k uvedenému dňu teda možno hovoriť
o definitívnom ukončení procesu ohliadky vecného bremena, začatého odkrytím pôvodného muriva na

pozemku, pričom k tomuto dňu sa zároveň viaže začiatok plynutia lehoty na vytknutie vád vecného
bremena voči žalovanému zo strany žalobcu. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že je nelogické
spájať okamih prevzatia nehnuteľnej veci iba s momentom zápisu predmetnej nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľnosti. Samotný zápis nemá totiž žiaden vplyv na faktické prevzatie a ohliadku nehnuteľnosti
a jeho účelom voči tretím osobám je iba informovať o zmene vlastníckeho práva. Žalovaný v rámci

svojich tvrdení nerozlišuje medzi všeobecnou úpravou zodpovednosti za vady podľa § 499 a nasl. Obč.
zák. a špeciálnymi druhmi zodpovednosti za vady pri jednotlivých zmluvných typoch podľa Obč. zák.,
resp. podľa Obchodného zákonníka. Toto dokladá aj rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 2175/2000 zo dňa
12.01.2000, keď uvádza, že zatiaľ čo podľa ust. § 504 Obč. zák. môže nadobúdateľ uplatniť u súdu nárok
zo zodpovednosti za vady, pokiaľ tieto vady vytkol v stanovenej lehote bez zbytočného odkladu potom,

čo mal možnosť vec prezrieť, kupujúci sa môže práva zo zodpovednosti za vady v zmysle § 599 Obč.
zák. domáhať na súde, pokiaľ vady vytkol najneskôr v stanovenej lehote po prevzatí veci. V prípade, ak
by mal žalobca postupovať podľa ustanovení zodpovednosti za vady v zmysle kúpnej zmluvy, tak by síce
začala plynúť zákonná lehota na uplatnenie vád vecného bremena odo dňa prevzatia nehnuteľnosti, t.j.
od 29.10.2008, ale táto lehota by nepredstavovala 6 mesiacov ako v prípade § 504 Obč. zák. V prípade,

ak by sa na zmluvu č. 318/2007 vzťahovali špeciálne ustanovenia o zodpovednosti za vady (§ 499 Obč.
zák., resp. § 428 Obch. zák.), predstavovala by lehota na vytknutie vád 2 roky od okamihu prevzatia
veci, a teda by uplynula až dávno po vytknutí vád zo strany žalobcu. Žalobca teda vytkol žalovanému
vady plnenia zo zmluvy č. 318/2007 tak v rámci 6-mesačnej lehoty od prezretia (prehliadky) plnenia
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za vady, ktorá uplynula až

dňa 22.12.2009, ako aj v rámci dvojročnej lehoty od prevzatia plnenia podľa osobitných ustanovení
Občianskeho zákonníka o kúpnej zmluve, ktorá mala uplynúť až dňa 29.10.2010. V oboch prípadoch
si teda žalobca splnil zákonom stanovené predpoklady na uplatnenie nárokov, ktoré mu vyplývajú zo
zodpovednosti za vady poskytnutého plnenia. Nároky z riadne vytknutých vád plnenia, vyplývajúcich zo
zmluvy č. 318/2007 si zároveň žalobca uplatnil včas na príslušnom súde (žaloba zo dňa 03.05.2007),

a to v rámci zákonnej lehoty, ktorá podľa § 508 Obč. zák. zodpovedá všeobecnej premlčacej dobe (§
101), ktorá začína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol vady u scudziteľa.Súd vykonal dokazovanie výsluchom predsedu predstavenstva žalobcu V.. V. B., podpredsedu
predstavenstva žalobcu M. S., svedka V.. H. X., oboznámením sa o žalobou, zmluvou č. 143/2007
o zriadení vecného bremena zo dňa 04.09.2007, výpisom z uznesenia č. 827 bod B/ zo zasadnutia

Mestského zastupiteľstva v Trenčíne konaného dňa 26.10.2006, vyhotoveným dňa 06.08.2007, zmluvou
č. 144/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 04.09.2007, výpisom z uznesenia č. 827
bod C/ zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne, konaného dňa 26.10.2006, vyhotoveným
dňa 06.08.2007, zmluvou č. 318/2007 o zriadení vecného bremena zo dňa 11.04.2008, výpisom
uznesenia č. 827 bod B/ zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne konaného dňa 26.10.2006,

vyhotoveným 02.05.2008, zmluvou č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2008,
výpisom uznesenia č. 827 bod C/ zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne konaného dňa
26.10.2006, vyhotoveným 02.05.2008, Oznámením o prerokovaní a schválení predaja pozemku a
upozornením na zaplatenie finančnej zábezpeky zo dňa 15.10.2008, rozhodnutím Ministerstva kultúry
SR číslo: MK-1597/2009-51/3539 zo dňa 13.03.2009, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa
14.08.2008, vrátane podacieho lístka, tabuľkou č. 1 - Vyjadrenia Tatra Real Trade, a.s., tabuľkou č.

2 - Vyjadrenia Tatra Real Trade, a.s., tabuľkou č. 3 - K vedomosti Tatra Real Trade, a.s. o možnosti
nálezu archeologických artefaktov, geometrickým plánom č. 95/2006, Oznámením o začatí stavby
„Podzemná parkovacia garáž - Trenčín centrum“ zo dňa 14.08.2008, zápisnicou z 24. zasadnutia
Mestského zastupiteľstva v Trenčíne konaného dňa 26.10.2006, žiadosťou o zmenu uznesenia
mestského zastupiteľstva od TATRA REAL, a.s. zo dňa 19.11.2007, odporom proti platobnému rozkazu

zo dňa 07.03.2011, návrhom na zmenu žaloby zo dňa 20.01.2012, Záväzným stanoviskom Krajského
pamiatkového úradu Trenčín číslo spisu TN-06/008-004/Nip o vykonaní archeologického prieskumu
zo dňa 14.08.2006, odvolaním žalobcu zo dňa 30.07.2010 proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o
stavebné povolenie zo dňa 08.07.2010, odvolaním žalobcu zo dňa 31.03.2010 proti rozhodnutiu o
zvláštnom užívaní pozemných komunikácií zo dňa 16.03.2010, oznámením žalobcu zo dňa 04.05.2009

o rozhodnutí nepokračovať v zámere, Zrušením zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného bremena zo
dňa 30.04.2009, vyjadrením žalobcu zo dňa 04.05.2010 k rozhodnutiu o prerušení stavebného konania
a výzve na doplnenie žiadosti, podnetom žalobcu na začatie konania podľa § 127 ods. 3 zák. č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov zo dňa
10.08.2010, Dohodou o úhrade platieb uskutočnených zo Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy

a zriadení vecného bremena zo dňa 10.12.2008, geodetickou dokumentáciou polohového a výškového
zamerania stavebnej jamy pri Dome armády v U., rozkladom zo dňa 06.03.2009, podaným žalovaným,
proti rozhodnutiu č. MK-1597/2009-51/3539 zo dňa 13.03.2009 vo veci vyhlásenia národnej kultúrnej
pamiatky, písomným stanoviskom žalovaného k žiadosti žalobcu zo dňa 23.09.2008, záznamom
z pracovného rokovania konaného dňa 03.02.2009, vyjadrením žalovaného zo dňa 19.08.2010 k

odvolaniu stavebníka - žalobcu proti rozhodnutiu č. SpSÚ 1293/2009-007/Ga výpismi z bankového
účtu žalovaného, opravou uznesenia č. 827 zo zasadnutia MsZ v Trenčíne, konaného dňa 26.10.2007
(ÚMM-2007/P/60669/106691) zo dňa 27.11.2007, Postupom žalovaného pri oprave chýb v uzneseniach
MestskejradyaMestskéhozastupiteľstvavTrenčíne,účinnýmod23.08.2007,súpisminákladovžalobcu
na projekt „Extrovertum Trenčín“ za rok 2006, 2007, 2008 a 2009, zoznamami faktúr, doplnením

zoznamu faktúr, výpismi z účtov žalovaného, faktúrami č. 10/2010 zo dňa 24.06.2010, č. 10/2009 zo dňa
02.12.2009, č. 1/2010 zo dňa 01.02.2010, č. 6/2010 zo dňa 01.06.2010, č. 10/2010 zo dňa 01.08.2010,
č. 14/2010 zo dňa 02.11.2010, č. 16/2010 zo dňa 02.12.2010, č. 18/2010 zo dňa 04.01.2010, č. 04610 zo
dňa 06.05.2010, č. 05610 zo dňa 04.06.2010, č. 07310 zo dňa 05.07.2010, č. 08010 zo dňa 31.07.2010,
č. 10710 zo dňa 09.09.2010, č. 11710 zo dňa 01.10.2010, č. 14610 zo dňa 05.11.2010, č. 16310 zo dňa

30.11.2010,č.17410zodňa09.12.2010,č.166zodňa10.11.2010,č.172zodňa25.11.2010,č.4712010
zo dňa 21.12.2010, č. 140680310 zo dňa 12.03.2010, č. 290030 zo dňa 01.07.2009, č. 290052 zo dňa
14.12.2009, č. 210037 zo dňa 12.07.2010, č. 210077 zo dňa 01.12.2010, č. 290164 zo dňa 01.07.2009,
č. 2900226 zo dňa 02.10.2009, č. 290368 zo dňa 31.12.2009, č. 210118 zo dňa 01.04.2010, č. 210275
zo dňa 30.12.2010, č. 290163 zo dňa 01.07.2009, č. 290244 zo dňa 02.10.2009, č. 290232 zo dňa

02.10.2009, č. 290277 zo dňa 03.11.2009, č. 290319 zo dňa 01.12.2009, č. 290337 zo dňa 31.12.2009,
č. 210027 zo dňa 01.02.2010, č. 210066 zo dňa 01.03.2010, č. 210993 zo dňa 01.04.2010, č. 210276
zo dňa 30.12.2010, č. 20101040 zo dňa 14.04.2010, č. 63/2009 zo dňa 15.05.2009, č. 137/2009 zo
dňa 16.11.2009, č. 147/2009 zo dňa 08.12.2009, č. 24/2010 zo dňa 31.01.2010, č. 009/2010 zo dňa
08.01.2010,č.35/2010zodňa15.03.2010,č.51/2010zodňa14.04.2010,č.63/2010zodňa14.05.2010,

č. 73/2010 zo dňa 15.06.2010, č. 84/2010 zo dňa 08.07.2010, č. 98/2010 zo dňa 09.08.2010, č. č.
112/2010 zo dňa 09.09.2010, č. 122/2010 zo dňa 07.10.2010, č. 135/2010 zo dňa 05.11.2010, č. 14/07
zo dňa 05.04.2007, č. 26/07 zo dňa 12.06.2007, č. 31/07 zo dňa 02.07.2007, č. 30/07 zo dňa 02.07.2007,
č. 30/07 zo dňa 02.07.2007, č. 46/07 zo dňa 03.09.2007, č. 57/07 zo dňa 26.09.2007, č. 62/07 zo dňa16.10.2007,č.144/2008zodňa24.11.2008,č.157/08zodňa22.12.2008,č.16/2008zodňa30.09.2008,
č. 19/2008 zo dňa 02.11.2008, č. 20/2008 zo dňa 02.12.2008, č. 22/2008 zo dňa 29.12.2008, č. 10/2009
zo dňa 02.12.2009, č. 22208 zo dňa 14.10.2008, č. 20080818 zo dňa 23.10.2008, č. FV0800033 zo dňa

05.11.2008, č. 23208 zo dňa 10.11.2008, č. 23308 zo dňa 10.11.2008, č. 25908 zo dňa 10.12.2008, č.
26508 zo dňa 16.12.2008, č. 26408 zo dňa 16.12.2008, č. 03709 zo dňa 12.03.2009, č. OF3-1090400 zo
dňa 15.02.2009, č. 05209 zo dňa 08.05.2009, č. 10009 zo dňa 08.07.2009, č. 13309 zo dňa 07.08.2009,
č. 14309 zo dňa 07.09.2009, č. 17049 zo dňa 19.10.2009, č. 20109 zo dňa 27.11.2009, č. 23009 zo dňa
31.12.2009, č. 1035/09 zo dňa 10.03.2009, č. 8600107111 zo dňa 08.10.2008, č. 7101419549 zo dňa

29.12.2008, č. 7130358847 zo dňa 11.02.2009, č. 7130365974 zo dňa 02.03.2009, č. 7110703382 zo
dňa24.02.2009,č.7110716934zodňa01.04.2009,č.7170222547zodňa29.04.2009,č.7120515922zo
dňa 14.05.2009, č. FV12006119 zo dňa 01.12.2006, č. FV1200776 zo dňa 11.07.2007, č. FV 12008115
zo dňa 27.10.2008, č. 2006/62 zo dňa 04.12.2006, č. EC2708-06 zo dňa 19.12.2006, č. EC16-07 zo
dňa 31.01.2007, č. 20440307 zo dňa 19.03.2007, č. 24801208 zo dňa 12.12.2008, č. 17/2008 zo dňa
30.09.2008, č. 200875 zo dňa 23.09.2008, č. 9000060921 zo dňa 17.09.2008, č. 22990908 zo dňa

05.09.2008, č. 290034 zo dňa 27.02.2009, č. 16/09 zo dňa 03.02.2009, č. 290085 zo dňa 01.04.2009,
č. 290084 zo dňa 01.04.2009, č. 280384 zo dňa 31.12.2008, č. 280383zo dňa 31.12.2008, č. 280287
zo dňa 01.10.2008, č. 280286 zo dňa 01.10.2008, č. 280187 zo dňa 01.07.2008, č. 280186 zo dňa
01.07.208, č. 280078 zo dňa 02.04.2008, č. 280077 zo dňa 02.04.2008, č. 270412 zo dňa 31.12.2007,
č. 270411 zo dňa 31.12.2007, č. 270294 zo dňa 02.10.2007, č. 270293 zo dňa 02.10.2007, č. 270192

zo dňa 02.07.2007, č. 270191 zo dňa 02.07.2007, č. 270101 zo dňa 02.04.2007, č. č. 270100 zo dňa
02.04.2007, č. 260399 zo dňa 31.12.2006, č. 260398 zo dňa 31.12.2006, č. 260250 zo dňa 02.10.2006,
č. 260249 zo dňa 02.10.2006, č. 260165 zo dňa 03.07.2006, č. 260164 zo dňa 03.07.2006, č. 260046
zo dňa 31.03.2006, č. 260046 zo dňa 31.03.2006, č. 05/2008 zo dňa 05.08.2008, č. 181038 zo dňa
09.09.2008, č. 8111030407 zo dňa 08.10.2008, č. 181542 zo dňa 27.10.2008, č. 270/2/363/2008 zo

dňa 22.10.2008, č. 2008842 zo dňa 22.10.2008, č. 285/2/380/2008 zo dňa 29.10.2008, č. 28Fo13133
zo dňa 06.11.2008, č. 89000054 zo dňa 12.11.2008, č. 2820024 zo dňa 06.11.2008, č. 891209679
zo dňa 14.11.2008, č. 2850004 zo dňa 14.11.2008, č. 1112008 zo dňa 21.11.2008, č. 8111030509 zo
dňa 24.11.2008, č. 080017 zo dňa 24.11.2008, č. 2850005 zo dňa 28.11.2008, č. 89000076 zo dňa
01.12.2008, č. 89000076 zo dňa 01.12.2008, č. 8111030557 zo dňa 15.12.2008, č. 9111030013 zo

dňa 26.01.2009, č. 200297/2009 zo dňa 09.01.2009, č. č. 2950001 zo dňa 08.01.2009, č. 09002 zo
dňa 01.01.2009, č. 89000172 zo dňa 13.01.2008, č. 200902/2009 zo dňa 04.02.2009, č. 89000227 zo
dňa 05.02.2009, 201334/2009 zo dňa 03.03.2009, č. 89000287 zo dňa 05.03.2009, č. 89000361 zo
ňa 06.04.2009, súpismi prác, odovzdávacími protokolmi, súpismi odpracovaných hodín, objednávkami,
cenovými ponukami, pokladničnými dokladmi, vyúčtovaním hotovostných výdavkov, vyúčtovaním

odmeny za znalecký posudok, listom RPZ, spol. s r.o. zo dňa 18.11.2008, výpisom z LV č. X k. ú. Trenčín,
stanoviskom MK SR č. MK-637/2011-11/15278 zo dňa 07.12.2011, fotokópiami katastrálnej mapy,
geometrickým plánom č. 67/2007 zo dňa 22.06.2007, vyhotoveným MK., uznesením č. 343 k návrhu
na zmenu uznesenia MsZ č. 827 bod C/ zo dňa 26.10.2006, listom žalovaného zo dňa 17.03.2008,
listom žalobcu zo dňa 25.03.2008, vrátane doručenky, listom stavebného denníka č. 0028762, návrhom

na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností zo dňa 27.05.2008, predžalobnou výzvou zo dňa
23.12.2009,písomnýmivyjadreniamižalobcuzodňa07.10.2011,zodňa20.01.2012,zodňa18.05.2012,
písomnými vyjadreniami žalovaného zo dňa 02.02.2012, zo dňa 30.03.2011, odvolaním žalovaného
proti uzneseniu zo dňa 01.03.2012, žiadosťou žalovaného o oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa
01.03.2012, výpisom žalobcu z obch. registra,

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 14.08.2006 vydal Krajský pamiatkový úrad Trenčín, na
základe žiadosti V.. arch. N. K., konateľa U. REAL, a.s., záväzné stanovisko o vykonaní archeologického
prieskumu číslo spisu TN-06/00880-004/Nip, v ktorom súhlasil so stavbou za určených podmienok. Z
tohto stanoviska je, okrem iného, zrejmé: „Archeologický ústav SAV Nitra sa k predmetnému priestoru

stavby „Podzemná parkovacia garáž U. - centrum“ parc. č. XXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, k.ú. Trenčín
vyjadril listom č. 9238/072/2006-Ch zo dňa 25.07.2006. V k.ú. U. sú evidované v blízkosti priestoru
dotknutého stavebnou činnosťou archeologické nálezy z obdobia stredoveku. Nie je vylúčené, že sa
zachytia zvyšky architektúr. V dotknutej oblasti predpokladáme výskyt archeologických nálezov, a je
pravdepodobné,žeprizemnýchprácach,súvisiacichspredmetnoustavbou,budúzistenéarcheologické

nálezy, resp. archeologické situácie.“

Zo zápisnice z 24. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne, konaného dňa 26.10.2006, je
zrejmé, okrem iného, že V.. Y., člen I., predložil materiál pod bodom 3Ň. Išlo o:„A/ prenájom pozemku v k. ú. Trenčín parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere X XXX m2 pre TATRA
REAL, a.s. Bratislava za účelom výstavby podzemných garáží a zriadenia staveniska nadzemného
objektu na N. ulici za cenu 600,- Sk/m2 ročne.

Celková hodnota za prenájom pozemku .................................768 600,- Sk ročne
B/ zriadenie vecného bremena - stavby podzemných garáží pod pozemkom v k.ú. TM.rc. č. XXX/XX,
zast. plocha vo výmere XXXX m2 za účelom výstavby a prevádzkovania budúcich podzemných garáží
v prospech TATRA REAL, a.s. Bratislava
za hodnotu vecného bremena ..................... 1 921 500,- Sk

C/ predaj nehnuteľností - pozemkov na N. ulici v k. ú. U. parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere XXX
m2 a parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere 55 m2, spolu výmera XXX m2, pozemky sú odčlenené
geometrickým plánom 95/2006 zo dňa 16.10.2006 pre TATRA REAL, a.s. Bratislava za účelom výstavby
centrálneho objektu a vstupného portálu do podzemných garáží
za cenu ..........10 000,- Sk/m2
Celková kúpna cena cca .............. 6 970 000,- Sk

V. doplnil, že ide o vybudovanie podzemných garáží, cca 100 parkovacích miest, pričom na približne
1/3 priestoru má byť objekt, t.j. 642 m2 + celá plocha bude nanovo predláždená, pričom na tomto území
vznikne nový povrch.
V.. W. sa zaujímal, že keď prenajmeme pozemok za 600,- Sk ročne, či to znamená, že za 10 rokov to
bude 6 000,- Sk.

V.. X. vysvetlil, že tam bude len stavenisko. To, čo bude pod zemou, je jednorazová odplata za vecné
bremeno, lebo stavby pod zemou nie sú zapísané na liste vlastníctva, iba ten vstup 55 m2. Na liste
vlastníctva bude zapísané iba to, čo je nad zemou XXX m2 objekt a 55 m2 vstup do garáží, to predávame
za 10 000,- Sk/1 m2. Jednorazová odplata je 1 921 500,- Sk. Budeme mať na liste vlastníctva vedený
pozemok s vecným bremenom, že sú tam garáže.

Ing. W. sa zaujímal, či podľa novej dane z nehnuteľnosti bude aj táto stavba predmetom dane z
nehnuteľnosti. Je pozemok nad tým zastavateľný.
V.. X. odpovedal, že asi nie, keďže pod tým bude garáž. Môže tam byť letná terasa, čo nie je zástavba,
môže to byť ako nové námestie, rozptylová plocha pred Domom armády, ale stavba ako taká sa na tieto
garáže nemôže dať, sú nejako dimenzované.

V.. W. položil otázku, či by to nebolo vhodné spraviť únosné a potom sa to zastavia?
V.. X. reagoval, že Dom armády pred svojim vstupom potrebuje rozptylovú plochu.
Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne hlasovaním 15 za, 1 proti, 5 sa zdržali hlasovania, schválilo prenájom,
zriadenie vecného bremena a predaj nehnuteľného majetku v zmysle predloženého návrhu. /Uznesenie
č. 827/“

Z výpisu uznesenia č. 827 bod B/ zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne, konaného dňa
26.10.2006, vyhotoveného Mestským úradom v Trenčíne dňa 06.08.2007, je zrejmé, že uznesením č.
827 pod bodom B/ Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne schválilo zriadenie vecného bremena - stavby
podzemných garáží pod pozemkom v k. ú. TM. zastavaná plocha vo výmere 1XXX mX za účelom

umiestnenia a budúceho prevádzkovania podzemných garáží v prospech TATRA REAL, a.s. Bratislava ,
odplatného v hodnote 1 921 500,- Sk.

Z výpisu uznesenia č. 827 bod C/ zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne, konaného dňa
26.10.2006, vyhotoveného Mestským úradom v Trenčíne dňa 06.08.2007, je zrejmé, že uznesením č.

827 pod bodom C/ Mestské zastupiteľstvo v U.e schválilo predaj nehnuteľností - pozemkov na N. ulici
v k. ú. Trenčín parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXX mX a parc. č. XXX/XX - zastavaná
plocha o výmere XX m2, spolu výmera 697 m2, pozemky boli odčlenené geometrickým plánom č.
67/2007, overeným dňa 10.07.2007, pre TATRA REAL, a.s. Bratislava za účelom výstavby nadzemného
centrálneho objektu a vstupného portálu do podzemných garáží za cenu 10 000,- Sk/m2. Celková kúpna

cena predstavovala 6 970 000,- Sk.

Dňa 04.09.2007 uzavrel žalovaný ako povinný z vecného bremena s obchodnou spoločnosťou TATRA
REAL,a.s.,IČO31396437akooprávnenýmzvecnéhobremenazmluvuč.143/2007ozriadenívecného
bremenauzatvorenú„podľa§50a,§151nažpzákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavplatnom

znení a VZN Mesta Trenčín č. 7/2003 o zmluvných prevodoch vlastníctva majetku mesta“.
Podľa čl. I zmluvy č. 143/2007 povinný z vecného bremena bol vlastníkom nehnuteľností - pozemkov v
k.ú. U. parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, vedených Katastrálnym úradom v Trenčíne
v evidencii katastra nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. X, vlastník I. Trenčín v celosti.Podľa čl. II zmluvy č. 143/2007 geometrickým plánom č. 67/2007, overeným dňa 10.07.2007, bol
vytvorený v k.ú. Trenčín pozemok parc. č. XXX/XX - zast. plocha o výmere XXXX m2 odčlenením z
pozemkov parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X.

Podľa čl. III zmluvy č. 143/2007 predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie vecného bremena na pozemok
uvedený v čl. II tejto zmluvy.
Podľa čl. IV bodu 2 zmluvy č. 143/2007 účelom tejto zmluvy bolo u povinného z vecného bremena
investorským spôsobom zvýšiť počet parkovacích miest v centre mesta.
Podľa čl. V zmluvy č. 143/2007 zmluvné strany tejto zmluvy sa dohodli na zriadení vecného bremena.

Vecné bremeno sa zriaďuje na pozemok uvedený v čl. II tejto zmluvy v prospech oprávneného z vecného
bremena s tým, že povinný z vecného bremena strpí pod povrchom tohto pozemku:
1. umiestnenie podzemných parkovacích garáží,
2. prevádzkovanie a údržbu podzemných garáží po ich výstavbe.
Podľa čl. VI bodu 1 zmluvy č. 143/2007 vecné bremeno v zmysle tejto zmluvy sa zriaďuje ako odplatné.
Hodnota vecného bremena bola dohodnutá v sume 1 921 500,- Sk.

Podľa čl. VI bodu 2 zmluvy č. 143/2007 dohodnutú cenu vecného bremena zaplatil oprávnený z vecného
bremena povinnému z vecného bremena:
a) sumu 192 300,- Sk uhradil dňa 24.10.2006 na účet povinného z vecného bremena ako zábezpeku,
b) sumu 1 729 200,- Sk uhradil dňa 04.05.2007 na účet povinného z vecného bremena ako zostatok
hodnoty vecného bremena.

Dňa 04.09.2007 uzavrel žalovaný ako budúci predávajúci s TATRA REAL, a.s., IČO 31 396 437 ako
budúcim kupujúcim zmluvu č. 144/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, uzatvorenú „podľa § 50a,
§ 151n až p zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení a VZN Mesta Trenčín č.
7/2003 o zmluvných prevodoch vlastníctva majetku mesta“.

Podľa čl. I zmluvy č. 144/2007 bol budúci predávajúci vlastníkom nehnuteľností - pozemkov v k.ú.
U. parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, vedených Katastrálnym úradom v Trenčíne v
evidencii katastra nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. X, vlastník I. TM. celosti.
Podľa čl. II zmluvy č. 144/X007 geometrickým plánom č. 67/2007, overeným dňa 10.07.2007, boli
vytvorené v k. ú. U. pozemky parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/XX

- zastavaná plocha o výmere XX m2, odčlenením z pozemkov parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X a parc.
č. XXXX. Výmera pozemkov spolu je 697 m2.
Podľa čl. III zmluvy č. 144/2007 predmetom tejto zmluvy je záväzok budúceho predávajúceho a
povinnosť budúceho kupujúceho po doručení písomnej výzvy druhej zmluvnej strany a po splnení
všetkých nižšie uvedených podmienok uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti uvedené v čl. II tejto

zmluvy.
Podľa čl. IV zmluvy č. 144/2007 účelom tejto zmluvy bolo zabezpečiť si budúcim kupujúcim pozemky
pre výstavbu nadzemného centrálneho objektu a vstupného portálu do podzemných garáží a budúcim
predávajúcim investorským spôsobom zvýšiť počet parkovacích miest v centre mesta.
Podľa čl. V bodu 1 zmluvy č. 144/2007 kúpna cena za pozemky uvedené v čl. II tejto zmluvy je 10 000,-

Sk/m2, čo predstavuje celkovú kúpnu cenu 6 970 000,- Sk.
Podľa čl. V bodu 2 zmluvy č. 144/2007 budúci kupujúci zaplatí formou preddavku 80% z dohodnutej
kúpnej ceny, t.j. 5 576 000,- Sk. Preddavok je tvorený zo zábezpeky v sume 697 000,- Sk, ktorú budúci
kupujúci zaplatil na účet mesta dňa 24.10.2006 a zo zostatku preddavku. Zostatok preddavku v sume 4
879 000,- Sk zaplatil budúci kupujúci na účet budúceho predávajúceho dňa 04.05.2007.

Podľa čl. V bodu 3 zmluvy č. 144/2007 zostatok dohodnutej kúpnej ceny, t.j. 1 394 000,- Sk, zaplatí
budúci kupujúci budúcemu predávajúcemu pri podpise kúpnej zmluvy.
Podľa čl. V bodu 4 zmluvy č. 144/2007 budúci kupujúci sa zaväzuje do 12 mesiacov po nadobudnutí
právoplatnosti tejto zmluvy zahájiť výstavbu (Podzemná parkovacia garáž Trenčín - centrum“ a
„Centrálny nadzemný objekt“ podľa štúdie vypracovanej V.. arch. I. Y. a Ing. arch. C. Y. v roku 2006 na

pozemkoch uvedených v čl. II tejto zmluvy.
Podľa čl. V bodu 5 zmluvy č. 144/2007 budúci predávajúci bude povinný do 5 dní odo dňa doručenia
právoplatného rozhodnutia o kolaudácii stavby pripraviť návrh kúpnej zmluvy na predaj pozemkov
uvedených v čl. II bodu 2 tejto zmluvy.
Podľa čl. V bodu 6 písm. a) zmluvy č. 144/2007 v prípade, že sa budúci kupujúci rozhodne počas

výstavby rozostavanú stavbu predať, má na ňu budúci predávajúci predkúpne právo, ktoré zaväzuje
budúceho kupujúceho ponúknuť túto stavbu prednostne na predaj budúcemu predávajúcemu za cenu
stanovenú znaleckým posudkom.Podľa čl. V bodu 6 písm. b) zmluvy č. 144/2007 budúci predávajúci si neuplatní predkúpne právo v tom
prípade, ak budúci kupujúci alebo kupujúci v ďalšom rade pri predaji rozostavanú stavbu prevedie na
takú spoločnosť, ktorej zakladateľom a 100% vlastníkom bude TATRA REAL, a.s..

Podľa čl. V bodu 7 zmluvy č. 144/2007 v prípade nesplnenia podmienky uvedenej v bode 4 tohto článku
zanikne nárok budúceho kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy a budúci predávajúci vráti budúcemu
kupujúcemu vyplatený preddavok z hodnoty dohodnutej kúpnej ceny znížený o 10% zábezpeku z
celkovej kúpnej ceny, t.j. vráti 4 879 000,- Sk, a to do 60 dní od márneho uplynutia 12 mesačnej lehoty.

Žiadosťou o zmenu uznesenia mestského zastupiteľstva zo dňa 19.11.2007 požiadala TATRA REAL,
a.s. žalovaného o zmenu uznesenia Mestského zastupiteľstva č. 827 zo dňa 26.10.2006, na základe
ktorého Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne schválilo predaj nehnuteľností v zmysle zmluvy č. 144/2007 o
uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 04.09.2007 a v zmysle zmluvy č. 143/2007 zo dňa 04.09.2007
zriadenie vecného bremena v prospech spoločnosti TATRA REAL, a.s.. Svoju žiadosť odôvodnila
nasledovne:

„Jediný akcionár má záujem presunúť celý projekt, ktorého výsledkom má byť výstavba „Podzemných
parkovacích garáží v Trenčíne - centrum“ a „Centrálneho nadzemného objektu“ do spoločnosti Tatra
Real Trade, a.s. so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, zapísaná v OR u OS Bratislava I, oddiel: Sa,
vložka číslo: 1542/B, ktorej jediným akcionárom je Ing. V. B., ktorý je rovnako aj jediným akcionárom
spoločnosti TATRA REAL, a.s., na ktorú mestské zastupiteľstvo schválilo horeuvedené zmluvy.

Jediným vlastníkom obidvoch spoločností je teda jedna a tá istá fyzická osoba Ing. V. B., čo znamená,
že sa v tomto prípade z hľadiska štruktúry vlastníkov jedná o totožné právnické osoby.
Na základe uvedeného obraciame sa na Vás s oficiálnou žiadosťou o odsúhlasenie zmeny uznesenia
Mestského zastupiteľstva v Trenčíne č. 827 zo dňa 26.10.2006, a to tak, že v Zmluve č. 144/2007 o
uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy bude ako Budúci kupujúci uvedený Tatra Real Trade, a.s. so sídlom

Dunajská 25, 811 08 Bratislava, zapísaná v OR u OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 1542/B a
Zmluve č. 144/2007 o zriadení vecného bremena bude ako oprávnený z vecného bremena uvedený
Tatra Real Trade, a.s. so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, zapísaná v OR u OS Bratislava I, oddiel:
Sa, vložka číslo: 1542/B.“

Opravou uznesenia č. 827 zo zasadnutia MsZ v Trenčíne, konaného dňa 26.10.2006, (ÚMM-2007/
P/60669/106691) zo dňa 27.11.2007, podpísanou V.. H. X., primátorom mesta a V.. Q. G., prednostom
mestského úradu, bolo opravené uznesenie Mestského zastupiteľstva v Trenčíne č. 8X7 zo dňa
26.X0.2006 tak, že pôvodný text uznesenia:
„Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne schvaľuje:

A/ prenájom pozemku v k. ú. Trenčín parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere 1 XXX mX , odčleneného
geometrickým plánom č. 67/2007, overeným dňa 10.07.2007, pre TATRA REAL, a.s. Bratislava za
účelom výstavby podzemných garáží a zriadenia staveniska nadzemného objektu na N. za cenu XXX,-
Sk/m2 ročne.
Celková hodnota za prenájom pozemku .................................768 600,- Sk ročne

B/ zriadenie vecného bremena - stavby podzemných garáží pod pozemkom v k.ú. U. parc. č. XXX/XX,
zast. plocha vo výmere XXXX mX za účelom umiestnenia a budúceho prevádzkovania podzemných
garáží v prospech TATRA REAL, a.s. Bratislava
odplatného v hodnote ..................... 1 9X1 500,- Sk
C/ predaj nehnuteľností - pozemkov na JZ.nčín parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere XXX m2 a parc.

č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere XX m2, spolu výmera XXX m2, pozemky sú odčlenené geometrickým
plánom XX/XXXX, overeným dňa 10.07.2007 pre TATRA REAL, a.s. Bratislava za účelom výstavby
nadzemného centrálneho objektu a vstupného portálu do podzemných garáží
za cenu ..........10 000,- Sk/m2
Celková kúpna cena cca .............. 6 970 000,- Sk“

sa nahradil textom opraveného uznesenia:
„Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne schvaľuje:
A/ prenájom pozemku v k. ú. Trenčín parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere 1 XXX m2, odčleneného
geometrickým plánom č. 67/2007, overeným dňa 10.07.2007, pre TATRA REAL TRADE, a.s. Bratislava
za účelom výstavby podzemných garáží a zriadenia staveniska nadzemného objektu na JZ.enu 600,-

Sk/m2 ročne.
Celková hodnota za prenájom pozemku .................................768 600,- Sk ročneB/ zriadenie vecného bremena - stavby podzemných garáží pod pozemkom v k.ú. U. parc. č. XXX/XX,
zast. plocha vo výmere XXXX m2 za účelom umiestnenia a budúceho prevádzkovania podzemných
garáží v prospech TATRA REAL TRADE, a.s. Bratislava

odplatného v hodnote ..................... 1 921 500,- Sk
C/ predaj nehnuteľností - pozemkov na JasJ., zast. plocha vo výmere 642 m2 a parc. č. XXX/XX, zast.
plochavovýmereXXm2,spoluvýmeraXXXm2,pozemkysúodčlenenégeometrickýmplánom67/2007,
overeným dňa 10.07.2007, pre TATRA REAL TRADE, a.s. Bratislava za účelom výstavby nadzemného
centrálneho objektu a vstupného portálu do podzemných garáží

za cenu ..........10 000,- Sk/m2
Celková kúpna cena cca .............. 6 970 000,- Sk“.

Dňa 11.04.2008 uzavrel žalovaný ako povinný z vecného bremena s Tatra Real Trade, a.s., IČO 35 729
465 ako oprávnený z vecného bremena zmluvu č. 318/2007 o zriadení vecného bremena uzatvorenú
„podľa § 50a, § 151 n až p zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení a VZN Mesta

Trenčín č. 7/2003 o zmluvných prevodoch vlastníctva majetku mesta“.
Podľa čl. I zmluvy č. 318/2007 povinný z vecného bremena bol vlastníkom nehnuteľností - pozemkov v
k.ú. TM., vedených Katastrálnym úradom v Trenčíne v evidencii katastra nehnuteľností, zapísaných na
liste vlastníctva č. X, vlastník Mesto Trenčín v celosti.
Podľa čl. II zmluvy č. 318/2007 geometrickým plánom č. 67/2007, overeným dňa 10.07.2007, bol

vytvorený v k.ú. Trenčín pozemok parc. č. XXX/XX - zast. plocha o výmere XXXX m2 odčlenením z
pozemkov parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X.
Podľa čl. III zmluvy č. 318/2007 predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie vecného bremena na pozemok
uvedený v čl. II tejto zmluvy.
Podľa čl. IV bodu 2 zmluvy č. 318/2007 účelom tejto zmluvy bolo u povinného z vecného bremena

investorským spôsobom zvýšiť počet parkovacích miest v centre mesta.
Podľa čl. V zmluvy č. 318/2007 zmluvné strany tejto zmluvy sa dohodli na zriadení vecného bremena.
Vecné bremeno sa zriaďuje na pozemok uvedený v čl. II tejto zmluvy v prospech oprávneného z vecného
bremena s tým, že povinný z vecného bremena strpí pod povrchom tohto pozemku:
3. umiestnenie podzemných parkovacích garáží,

4. prevádzkovanie a údržbu podzemných garáží po ich výstavbe.
Podľa čl. VI bodu 1 zmluvy č. 318/2007 vecné bremeno v zmysle tejto zmluvy sa zriaďuje ako odplatné.
Hodnota vecného bremena bola dohodnutá v sume 1 921 500,- Sk.
Podľa čl. VI bodu 2 zmluvy č. 318/2007 dohodnutú cenu vecného bremena zaplatila spoločnosť TATRA
REAL, a.s., Bratislava za oprávneného z vecného bremena povinnému z vecného bremena:

c) sumu 192 300,- Sk uhradila dňa 24.10.2006 na účet povinného z vecného bremena ako zábezpeku,
d) sumu 1 729 200,- Sk uhradila dňa 04.05.2007 na účet povinného z vecného bremena ako zostatok
hodnoty vecného bremena.
Podľa čl. IX bodu 4 zmluvy č. 318/2007 podpisom tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami táto zmluva
nahrádza v plnom rozsahu zmluvu č. 143/2007 zo dňa 04.09.2007.

Dňa 11.04.2008 uzavrel žalovaný ako budúci predávajúci s TATRA REAL, a.s., IČO 31 396 437 ako
budúcim kupujúcim zmluvu č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, uzatvorenú „podľa § 50a,
§ 151 n až p zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení a VZN Mesta Trenčín č.
7/2003 o zmluvných prevodoch vlastníctva majetku mesta“.

Podľačl.Izmluvyč.319/2007bolbudúcipredávajúcivlastníkomnehnuteľností-pozemkovvk.ú.Trenčín
parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, vedených Katastrálnym úradom v U. v evidencii
katastra nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. X, vlastník Mesto TrJ. celosti.
Podľa čl. II zmluvy č. 319/X007 geometrickým plánom č. 67/2007, overeným dňa 10.07.2007, boli
vytvorené v k. ú. Trenčín pozemky parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 642 m2 a parc. č. XXX/

XX - zastavaná plocha o výmere 55 m2, odčlenením z pozemkov parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X a
parc. č. XXXX. Výmera pozemkov spolu je 697 m2.
Podľa čl. III zmluvy č. 319/2007 predmetom tejto zmluvy je záväzok budúceho predávajúceho a
povinnosť budúceho kupujúceho po doručení písomnej výzvy druhej zmluvnej strany a po splnení
všetkých nižšie uvedených podmienok uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti uvedené v čl. II tejto

zmluvy.
Podľa čl. IV zmluvy č. 319/2007 účelom tejto zmluvy bolo zabezpečiť si budúcim kupujúcim pozemky
pre výstavbu nadzemného centrálneho objektu a vstupného portálu do podzemných garáží a budúcim
predávajúcim investorským spôsobom zvýšiť počet parkovacích miest v centre mesta.Podľa čl. V bodu 1 zmluvy č. 319/2007 kúpna cena za pozemky uvedené v čl. II tejto zmluvy je 10 000,-
Sk/m2, čo predstavuje celkovú kúpnu cenu 6 970 000,- Sk.
Podľa čl. V bodu 2 zmluvy č. 319/2007 spoločnosť TATRA REAL, a.s. Bratislava zaplatila za budúceho

kupujúceho mestu Trenčín formou preddavku 80% z dohodnutej kúpnej ceny, t.j. 5 576 000,- Sk.
Preddavok je tvorený zo zábezpeky v sume 697 000,- Sk, ktorá bola zaplatená na účet mesta dňa
24.10.2006 a zo zostatku preddavku. Zostatok preddavku v sume 4 879 000,- Sk bol zaplatený na účet
budúceho predávajúceho dňa 04.05.2007.
Podľa čl. V bodu 3 zmluvy č. 319/2007 zostatok dohodnutej kúpnej ceny, t.j. 1 394 000,- Sk, zaplatí

budúci kupujúci budúcemu predávajúcemu pri podpise kúpnej zmluvy.
Podľa čl. V bodu 4 zmluvy č. 319/2007 budúci kupujúci sa zaväzuje do 12 mesiacov po nadobudnutí
právoplatnosti tejto zmluvy zahájiť výstavbu (Podzemná parkovacia garáž Trenčín - centrum“ a
„Centrálny nadzemný objekt“ podľa štúdie vypracovanej V.. arch. I. Y. a V.. arch. C. Y. v roku 2006 na
pozemkoch uvedených v čl. II tejto zmluvy.
Podľa čl. V bodu 5 zmluvy č. 319/2007 budúci predávajúci bude povinný do 5 dní odo dňa doručenia

právoplatného rozhodnutia o kolaudácii stavby pripraviť návrh kúpnej zmluvy na predaj pozemkov
uvedených v čl. II bodu 2 tejto zmluvy.
Podľa čl. V bodu 6 písm. a) zmluvy č. 319/2007 v prípade, že sa budúci kupujúci rozhodne počas
výstavby rozostavanú stavbu predať, má na ňu budúci predávajúci predkúpne právo, ktoré zaväzuje
budúceho kupujúceho ponúknuť túto stavbu prednostne na predaj budúcemu predávajúcemu za cenu

stanovenú znaleckým posudkom.
Podľa čl. V bodu 6 písm. b) zmluvy č. 319/2007 budúci predávajúci si neuplatní predkúpne právo v tom
prípade, ak budúci kupujúci alebo kupujúci v ďalšom rade pri predaji rozostavanú stavbu prevedie na
takú spoločnosť, ktorej zakladateľom a 100% vlastníkom bude TATRA REAL, a.s..
Podľa čl. V bodu 7 zmluvy č. 319/2007 v prípade nesplnenia podmienky uvedenej v bode 4 tohto článku

zanikne nárok budúceho kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy a budúci predávajúci vráti budúcemu
kupujúcemu vyplatený preddavok z hodnoty dohodnutej kúpnej ceny znížený o 10% zábezpeku z
celkovej kúpnej ceny, t.j. vráti 4 879 000,- Sk, a to do 60 dní od márneho uplynutia 12 mesačnej lehoty.
Podľa čl. VIII bodu 4 zmluvy č. 319/2007 podpisom tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami táto zmluva
nahrádza v plnom rozsahu zmluvu č. 144/2007 zo dňa 04.09.2007.

Z výpisu uznesenia č. 827 bod B/ zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne, konaného dňa
26.10.2006, vyhotoveného Mestským úradom v Trenčíne dňa 02.05.2008, je zrejmé, že uznesením č.
827 pod bodom B/ Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne schválilo zriadenie vecného bremena - stavby
podzemných garáží pod pozemkom v k. ú. Trenčín parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha vo výmere XXXX

m2 za účelom umiestnenia a budúceho prevádzkovania podzemných garáží v prospech TATRA REAL
TRADE, a.s. Bratislava , odplatného v hodnote 1 921 500,- Sk.

Z výpisu uznesenia č. 827 bod C/ zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne, konaného dňa
X6.10.2006, vyhotoveného Mestským úradom v Trenčíne dňa 06.08.2007, je zrejmé, že uznesením

č. 827 pod bodom C/ Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne schválilo predaj nehnuteľností - pozemkov
na JaG. v k. ú. Trenčín parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/XX -
zastavaná plocha o výmere XX m2, spolu výmera XXX m2, pozemky boli odčlenené geometrickým
plánom č. 67/2007, overeným dňa 10.07.2007, pre TATRA REAL TRADE, a.s. Bratislava za účelom
výstavby nadzemného centrálneho objektu a vstupného portálu do podzemných garáží za cenu 10 000,-

Sk/mX.

Uznesením č. 343 Mestské zastupiteľstvo v U.e zmenilo uznesenie Mestského zastupiteľstva v Trenčíne
č. 827 bod C/ zo dňa 26.10.2006, ktorým MsZ v Trenčíne schválilo „predaj nehnuteľností - pozemkov na
N. ulici v k. ú. Trenčín parc. č. XXX/XX - zast. plocha vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX/XX - zast. plocha

vo výmere XX m2, spolu výmera XXX m2, pozemky sú odčlenené geometrickým plánom XX/XXXX,
overeným dňa 10.07.2007, pre TATRA REAL TRADE, a.s. Bratislava za účelom výstavby centrálneho
objektu a vstupného portálu do podzemných garáží
za cenu ..........10 000,- Sk/m2
Celková kúpna cena cca .............. 6 970 000,- Sk“. Zmena sa týkala rozšírenia predmetu predaja na

pozemky nasledovne:
„- parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere 55 m2, novovytvorená parc. č. XXX/XX., zast. plocha v
ovýmere 595 m2 odčlenenej z pôvodnej parc. č. XXX/XX, novovytvorenej parc. č. XXX/XX, zast. plochavo výmere 232 m2 odčlenenej z parc. č. XXX/XX, geometrickým plánom č. 79/2008 zo dňa 29.09.2008,
pozemky sú spolu vo výmere 882 m2. Celková kúpna cena 8 820 000,- Sk.“

Listom zo dňa 17.03.2008 zaslal žalovaný TATRA REAL, a.s. návrhy zmlúv o zriadení vecného bremena
a o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. Listom zo dňa 25.03.2008 zaslal žalobca ním podpísané zmluvy
č. 318/2007 o zriadení vecného bremena a č. 319/2007 o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy žalovanému.

Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2008 oznámila TATRA REAL, a.s. žalovanému že „v

súvislostisuzatvorenouzmluvouč.143/2007zodňa04.09.2007ozriadenívecnéhobremenaazmluvou
č. 144/2007 zo dňa 04.09.2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, rovnako ako s právoplatným a
vykonateľným stavebným povolením č. SpSÚ 984/2007-003/Zm,Pk MsÚ 82679/2007, vydaným dňa
12.10.2007, SpSÚ 1390/2007-002/Zm, Pk MsÚ 99870/2007, vydaným dňa 12.10.2007 a rozhodnutím č.
OUŽP/2007/02958-003 TSZ vydaným dňa 19.12.2007 na stavbu „Podzemná parkovacia garáž - Trenčín
centrum“ došlo k postúpeniu všetkých pohľadávok z horeuvedených zmluvných vzťahov so žalovaným

a z právoplatných stavebných povolení a rozhodnutí vydaných žalovaným zo spoločnosti TATRA REAL,
a.s. so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, zapísaná v OR u OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka
č. 851/B, na spoločnosť Tatra Real Trade, a.s., Dunajská 25, 811 08 Bratislava, zapísaná v OR u OS
Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 1542/B, ktorá tieto pohľadávky prijala v celom rozsahu.“

Oznámenímozačatístavby„Podzemnáparkovaciagaráž-Trenčíncentrum“zodňa14.08.2008oznámil
žalobca žalovanému, že výberovým konaním bol vybraný zhotoviteľ stavby - STABIL, a.s. Žilina, IČO
36 378 844. Termín začatia stavby: september 2008. Zároveň žalovaný žalobcovi oznámil, že došlo k
zmene stavebníka z TATRA REAL, a.s. na žalovaného, ktorý na seba preberá všetky práva a povinnosti,
vyplývajúce z horeuvedených právoplatných povolení a rozhodnutí. Koncom augusta malo dôjsť k

oploteniu staveniska v zmysle právoplatného stavebného povolenia.

V odpovedi na žiadosť žalobcu zo dňa 23.09.2008 zaujal žalovaný nasledovné stanovisko:
„Bod 1 Opätovné vyberanie parkovného
Mesto Trenčín plánuje urýchlene zriadiť mestskú akciovú spoločnosť, ktorá bude prevádzkovať všetky

existujúce parkoviská, čím príde k opätovnému vyberaniu parkovného v meste. Zároveň sa pripravuje
vstup strategického investora do tejto spoločnosti s cieľom zlepšenia systému parkovania a statickej
dopravy v meste.
Bod 2 Ukončenie činnosti niektorých parkovísk
Vzhľadom na existenciu viacerých parkovísk v centre mesta, ktoré nespĺňajú príslušné technické normy,

súvisiace s ich prevádzkovaním a hrozí ich eliminácia, mesto Trenčín uvíta vznik nových kapacít v
podobe podzemnej parkovacej garáže EXTROVERTUM.
Bod 3 Výťah na hrad
Mesto Trenčín má záujem na čo najskoršom začatí prevádzkovania podzemnej garáže, nakoľko sa
v jej blízkosti má vybudovať nástupná stanica výťahu na hrad a lesopark Brezina. Za projektom stojí

mesto Trenčín a bude financovaný zo štrukturálnych fondov. V súčasnosti má projekt schválené územné
rozhodnutie.
Bod 4 Dom armády
S podzemnou parkovacou garážou EXTROVERTUM susediaci Dom armády je dejisko mnohých
pravidelných významných kultúrnych a spoločenských akcií, ako napríklad filmový festival Artfilm. V

súčasnosti nemá pre návštevníkov vlastné parkovacie kapacity. Vznik podzemnej parkovacej garáže
EXTROVERTUM, ktorá poskytne nové parkovacie plochy priamo v susedstve ODA, uvítajú nielen
návštevníci a organizátori podujatí, ale aj mesto U., pretože sa prispeje ku komfortnejšiemu parkovaniu
pri kultúrnom vyžití.

Oznámením o prerokovaní a schválení predaja pozemku a upozornením na zaplatenie finančnej
zábezpeky zo dňa 15.10.2008 oznámil Mestský úrad Trenčín žalobcovi, že dňa 14.10.2008 bola žiadosť
o kúpu pozemku parc .č. XXX/XX v k. ú. Trenčín na N. ulici v U. pre U. Real Trade, a.s. Bratislava
prerokovaná a odporučená uznesením I. rady v U.. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie
finančnej zábezpeky vo výške 10% z kúpnej ceny, čo predstavovalo sumu 185 000,- Sk, a to v termíne

do 21.10.2008.

Listom zo dňa 20.11.2008 zaslal žalovaný žalobcovi návrh kúpnej zmluvy na priamy predaj pozemkov,
ktorá by nahrádzala zmluvu o budúcej zmluve č. 319/2007.Dňa10.12.2008uzavrelaTATRAREAL,a.s.,IČO31396437akooprávnenýsožalobcomakopovinným
DohoduoúhradeplatiebuskutočnenýchzoZmluvyouzavretíbudúcejkúpnejzmluvyazriadenívecného

bremena.
Podľa čl. I bodu 1 uvedenej dohody dňa 23.04.2007 uzavrel oprávnený ako budúci kupujúci a oprávnený
z vecného bremena so žalovaným ako budúcim predávajúcim a povinným z vecného bremena zmluvu č.
172/2006 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena, na základe ktorej oprávnený
uhradil dohodnutú hodnotu vecného bremena v sume 1 921 500,- Sk, ako aj preddavok na kúpnu cenu

v sume 5 576 000,- Sk.
Podľačl.Ibodu2predmetnejdohodydňa04.09.2007oprávnenýažalovanýuzavreliZmluvuč.143/2007
o zriadení vecného bremena a Zmluvu č. 144/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, ktorými bola
nahradená Zmluva č. 172/2006 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena
zo dňa 23.04.2007. Dňa 19.11.2007 požiadal oprávnený žalovaného o zmenu uznesenia mestského
zastupiteľstva tak, aby v zmluve č. 144/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy bol ako budúci kupujúci

uvedený povinný a v Zmluve č. 144/2007 o zriadení vecného bremena bol ako oprávnený z vecného
bremena uvedený povinný, a to z dôvodu presunutia celého projektu (výsledkom ktorého mala byť
výstavba „Podzemných parkovacích garáží v Trenčíne - centrum“ a „Centrálneho nadzemného objektu“)
z oprávneného na povinného.
Podľa čl. I bodu 3 predmetnej dohody dňa 11.04.2008 uzavrel povinný ako oprávnený z vecného

bremena so žalovaným ako povinným z vecného bremena Zmluvu č. 318/2007 o zriadení vecného
bremena, ktorej predmetom je zriadenie vecného bremena na pozemok parc. č. XXX/XX - zastavaná
plocha o výmere 1281 m2. V ustanovení bodu 2 čl. VI tejto zmluvy je uvedené, že hodnotu vecného
bremena vo výške 1 921 500,- Sk za povinného zaplatil oprávnený.
Podľa čl. I bodu 4 predmetnej dohody dňa 11.04.2008 uzavrel povinný ako budúci kupujúci so žalovaným

akobudúcimpredávajúcimZmluvuč.319/2007ouzatvoreníbudúcejkúpnejzmluvy,ktorejpredmetomje
záväzok budúceho predávajúceho a budúceho kupujúceho uzatvoriť po splnení podmienok uvedených
v tejto zmluve riadnu kúpnu zmluvu na pozemky parc. č.. zastavaná plocha o výmere 642 m2 a parc.
č. 3XX/XX, zastavaná plocha o výmere 55 m2. V ustanovení bodu 2 čl. V tejto zmluvy je uvedené, že
preddavok na kúpnu cenu v sume 5 576 000,- Sk za povinného zaplatil oprávnený.

Podľačl.IIbodu1uvedenejdohodypredmetomtejtodohodyjeúpravaprávapovinnostízmluvnýchstrán
súvislosti s uhradením platieb oprávneným za povinného, a to hodnoty vecného bremena a preddavku
na kúpnu cenu, ktoré oprávnený uhradil na základe zmluvy uvedenej v bode 1 čl. I tejto dohody.

Zo záznamu z pracovného rokovania konaného dňa 03.02.2009 je zrejmé vyjadrenie primáttora

žalovaného V.. H. X., ktorý uviedol, že žalovaný sa rozhodol odpredať tento pozemok za účelom
vybudovania verejného parkoviska. Tento problém sa, podľa jeho názoru, javí v súčasnosti ako jeden
z najväčších a je snahou mesta riešiť statickú dopravu tak, ako je to vo svete bežné - v podzemných
garážach. Tento trend bude jednoznačný aj do budúcna, parkovanie sa musí do podzemia upratať.
Problém s nedostatočnou kapacitou má tak aj objekt ODA, ktorá by v prípade akejkoľvek rekonštrukcie

nemohla v žiadnom prípade naplniť požadovanú kapacitu parkovania.

Rozhodnutím Ministerstva kultúry SR číslo: MK-X597/2009-51/3539 zo dňa 13.03.2009 bolo vyhlásené
za národnú kultúrnu pamiatku archeologické nálezisko - vonkajšie opevnenie mesta U., na pozemku
parc. č. XXX/X, k.ú. U.písanom na liste vlastníctva č. X ako vlastníctvo žalovaného.

Listom zo dňa 30.04.2009 žalobca oznámil žalovanému, že existencia archeologického náleziska -
vonkajšie opevnenie mesta Trenčín pod povrchom pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1281 m2, zapísaného na LV č. 1,.n, jednoznačne bráni žalobcovi pokračovať v
akejkoľvekrealizáciivýstavbypodzemnýchparkovacíchgarážínapozemkualeboajpodjehopovrchom.

Existencia neodstrániteľného náleziska pod povrchom pozemku je teda bezpochyby vadou pozemku,
v dôsledku ktorej žalobca nemôže riadne a v zmysle predmetnej zmluvy uplatňovať a realizovať na
pozemku a pod jeho povrchom svoje oprávnenia, vyplývajúce mu zo zriadeného vecného bremena.
Vzhľadom k uvedenému navrhol žalobca žalovanému zrušenie zmluvy na základe vzájomnej dohody.
Pre prípad, že by sa uzavretie takejto dohody nedosiahlo najneskôr do 21.05.2009, žalobca oznámil

žalovanému, že týmto s účinnosťou od 21.05.2009 jednostranne zmluvu č. 318/2007 zrušuje v dôsledku
existencie neodstrániteľnej vady žalovaným poskytnutého plnenia. Zároveň žalobca vyzval žalovaného
na vrátenie odplaty zaplatenej za zriadenie vecného bremena v sume 63 782,12 € (1 921 500,- Sk)V oznámení žalovanému zo dňa 04.05.2009 o rozhodnutí nepokračovať v zámere žalobca, okrem
iného, uviedol, že „Spoločnosť Tatra Real Trade, a.s. v dôsledku tohto Náleziska nemôže pokračovať
vo výstavbe zamýšľaných stavebných projektov a z charakteru Náleziska ďalej vyplýva, že do budúcna

ani nebude možné zamýšľaný Zámer realizovať bez akýchkoľvek obmedzení a bez ďalšieho navýšenia
nákladov, s ktorými Spoločnosť Tatra Real Trade, a.s. nepočítala a ktorých existenciu pri rozhodnutí
realizovať Zámer ani nemohla predpokladať. Vzhľadom na takýto vývoj okolností a na zmarenie
možností realizovať Zámer, Vám oznamujeme, že Spoločnosť Tatra Real Trade, a.s. sa rozhodla, že
nebude v realizácii svojho Zámeru ďalej pokračovať, a že s okamžitou účinnosťou prestáva vykonávať

akékoľvek kroky a úkony, smerujúce k jeho realizácii.“

Predžalobnou výzvou zo dňa 23.12.2009 vyzval žalobca žalovaného, aby najneskôr do 30 dní odo
dňa obdržania tejto výzvy uhradil žalobcovi sumu 953 535,79 €, ktorá predstavovala súhrn peňažných
nárokov žalobcu voči žalovanému.

V odvolaní zo dňa 31.03.2010 proti rozhodnutiu o zvláštnom užívaní pozemných komunikácií zo dňa
16.03.2010žalobca,okreminého,uviedol:„Povyhláseníarcheologickéhonáleziskazanárodnúkultúrnu
pamiatku sa už zámer nemohol realizovať podľa pôvodnej štúdie, čo aj Spoločnosť Tatra Real Trade,
a.s. oznámila Mestu Trenčín v Liste. Nerealizovať zámer podľa pôvodnej štúdie však neznamená, že
Spoločnosť Tatra Real trade, a.s. nemôže a nechce pokračovať v samotnej stavbe podľa platného

stavebného povolenia. Po prepracovaní štúdie a projektovej dokumentácie, ktorá sa viazala na pôvodný
zámer, je možné v stavbe pokračovať napriek existencii národnej kultúrnej pamiatky.“

Vo vyjadrení zo dňa 04.05.2010 k rozhodnutiu o prerušení stavebného konania a výzve na doplnenie
žiadosti žalobca, okrem iného, uviedol: „Ohľadom bodu 3 uvedeného v Rozhodnutí 1 a Rozhodnutí

2 môžeme potvrdiť, že Spoločnosť má stavebným úradom požadované práva k pozemku v zmysle §
139 ods. 1 stavebného zákona, a to k parc. č. 3XX/XX, k. ú. TM.. Jedná sa o právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, podľa ktorého je Spoločnosť oprávnená umiestniť na vyššie spomenutom pozemku
podzemné parkovacie garáže a prevádzkovať a udržiavať podzemné garáže po ich výstavbe. Ani v
dôsledku jednorazového zrušenia zmluvy o vecnom bremene č. 3XX/XXX7 týmto nezanikajú vecno-

právne účinky práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré je stále evidované v časti C LV č. X.,
k. ú. TrJ.n.“

V odvolaní zo dňa 30.07.2010 proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o stavebné povolenie zo dňa
08.07.2010 žalobca, okrem iného, uviedol: „Ohľadom priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu

Rozhodnutia, by sme chceli uviesť, že nesúhlasíme s tvrdeniami stavebného úradu, týkajúcich sa
vyjadrení Spoločnosti Tatra Real Trade, a.s., ktoré mali údajne odznieť pri výkone štátneho stavebného
dohľadu a ktoré boli obsahom listu doručenému Mestu Trenčín dňa 22.12.2009, a podľa ktorých údajne
Spoločnosť Tatra Real Tarde, a.s. uviedla, že nebude v realizácii stavby ďalej pokračovať. Predovšetkým
by sme chceli odvolací orgán upozorniť, že vzhľadom na skutočnosť, že Rozhodnutie o obnove konania

bolo vydané dňa 24.11.2009, nemohol sa pri jeho vydaní zohľadniť obsah listu Spoločnosti Tatra
Real Trade, a.s. doručený stavebnému úradu dňa 22.12.2009. Ohľadom tvrdení stavebníka zo dňa
19.11.2009, tak tu by sme chceli zdôrazniť, že v zápisnici sa uvádza iba že Spoločnosť Tatra Real Trade,
a.s. odstupuje od investorstva. Táto formulácia však neznamená, že by nemohla pokračovať v stavbe v
budúcnosti, rovnako ako to nevylučuje zapojenie iného investora formou externého financovania.“

Dňa 16.08.2010 podal žalobca na Mesto Trenčín, Spoločný stavebný úrad v Trenčíne podnet na
začatie konania podľa ust. § 127 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým navrhol, aby stavebný úrad zrušil
predmetné stavebné povolenie a súčasne v konaní rozhodol o úhrade nákladov žalobcu na prípravu a

uskutočňovanie stavby.

Z písomného stanoviska Ministerstva kultúry SR č. MK-637/2011-11/15278 zo dňa 07.12.2011 je zrejmé,
že Ministerstvo kultúry SR rozhodnutím č. MK-1597/2009-51/3539 zo dňa 13.03.2009 vyhlásilo za
národnú kultúrnu pamiatku archeologické nálezisko - vonkajšie opevnenie mesta U., na pozemku parc.

č.XXX/X,k.ú.U..C.informácií,ktorýmiMKSRdisponuje,došlovobdobípovyhlásenídotknutejkultúrnej
pamiatky k preparcelovaniu, ktoré bolo ukončené k 03.02.2010. V dobe vyhlásenia sa archeologické
nálezisko, ktoré bolo následne predmetom vyhlásenia za kultúrnu pamiatku, nachádzalo na parcele č.
XXX/X;vsúčasnostisanachádzanaparceleč.XXX/XX.Zuvedenéhojezrejmé,žepredmetomochrany,resp. predmetom vyhlásenia, je tá časť opevnenia mesta Trenčín, ktorá je v súčasnosti situovaná na
parc. č. XXX/XX.

Svedok V.. H. X., bývalý primátor žalovaného, na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že za problém
v tejto veci považoval to, že štát vstúpil do tohto diela, podľa jeho názoru, nezákonne. Žalovaný sa
snažil konať v súlade s § 127 Stavebného zákona. Štátom však bolo nálezisko vyhlásené za kultúrnu
pamiatku, čím bola znemožnená táto investícia žalovaného. Vzhľadom k tomu je za danú situáciu
zodpovedný štát, ktorý by mal aj konať. Podľa jeho názoru, žalovaný nemá zodpovednosť. Žalovaný

sa rozhodol pozemok predať, má dobrú polohu a nevedel o tom, že na tomto pozemku sa nachádza
kultúrna pamiatka. Dôvodom uzavretia predmetných zmlúv bolo vybudovanie podzemných parkovacích
garáží z dôvodu, že v blízkosti tohto miesta sa nachádza Dom Z., ktorý nemá vlastné parkovacie miesta
a z tohto dôvodu bolo potrebné vybudovať podzemné garáže. Vnímali to tak, že to danej lokalite môže
pomôcť. Nebolo podstatné, či by garáže prevádzkoval žalobca, alebo iná tretia osoba. Bola to podzemná
stavba, preto nebolo možné predpokladať, že by tam bola realizovaná iná stavba ako garáže. Okrem

toho, žalovaný v rámci stavebných konaní vie odsledovať, aká stavba sa na predmetnej nehnuteľnosti
realizuje. Na otázku súdu, či bolo nevyhnutné realizovať v danej nehnuteľnosti práve garáže, či to bolo
nevyhnutnou verejnou potrebou, svedok uviedol, že žalovanému bola daná určitá ponuka a žalovaný
to bral ako investičnú akciu, ktorá v danej lokalite mala svoj význam. Svedok poukazoval na to, že
Dom Armády má samozrejme pre žalovaného význam, konajú sa tu rôzne podujatia, organizované

nielen armádou, ale aj inými subjektami, napr. ide o kultúrne podujatia. Samozrejme v susedstve
tohto domu sú parkovacie miesta, ale z pohľadu žalovaného, pokiaľ prišiel žalobca s touto investičnou
ponukou ohľadom predmetnej nehnuteľnosti, žalovaný sa pre túto ponuku rozhodol. Svedok potvrdil,
že z hľadiska vyriešenia dopravnej situácie bolo dôležité, aby tam tieto podzemné garáže boli (je
tam pešia zóna, prístup na Brezinu), keďže každá investícia do parkovania v meste môže byť pre

ľudí len prínosom, či sa už jedná o súkromné garáže na C. a pod.. Podľa projektu tam mal byť aj
určitý nadzemný projekt s obchodnými službami. V prvom rade však žalovaný chápal tento projekt ako
súkromnú investíciu. Samozrejme žalovaný vítal každú takúto investíciu a vychádzalo sa z toho, že
garáže majú určitú opodstatnenosť, a to aj v súvislosti s nadzemným projektom, ktorý mal zabezpečovať
určitú ekonomickú stránku projektu. Podľa názoru svedka, žalovaný tak ako každé iné mesto v centre

mesta nemá v danej lokalite dostatok parkovacích miest. Pokiaľ ide o nakladanie s majetkom mesta,
uznesenie mestského zastupiteľstva muselo vždy spĺňať zákonom predpísané náležitosti, musela tam
byť identifikácia kupujúceho, parcely, cena. Žalovaný má vnútorný mechanizmus, ktorý stanovuje
podmienky, za ktorých sa mohlo uznesenie mestského zastupiteľstva meniť alebo opravovať. Čo sa
týka už jednotlivých zmlúv, obvykle pri jednoduchších prípadoch bol schválený konkrétne identifikovaný

kupujúci a kúpna cena. V zložitejších prípadoch mohla byť schválená buď celá kúpna zmluva alebo
len podmienky, za ktorých bol predaj realizovaný, podľa toho, či to bola nejaká typická zmluva, podľa
ktorej sa realizovala nejaká stavba. Svedok mal vedomosť o tom, že zo strany TATRA REAL, a.s. prišla
žalovanému žiadosť o zmenu uznesenia mestského zastupiteľstva a prevod jej práv na jej dcérsku
spoločnosťvovzťahukoprávnenémuzvecnéhobremena,ktorábolazdôvodnenáfinancovaním.Zrejme

bola daná na spracovanie jednotlivým útvarom mestského úradu a zrejme výsledkom toho bol nejaký
dokument a s týmto súvisí aj opravenú uznesenie mestského zastupiteľstva č. 827. Detailne si to už
svedok nepamätal. Svedkovi, ani žalovanému však nebolo známe, že by sa v danej oblasti nachádzalo
archeologické nálezisko.

Predseda predstavenstva žalobcu V.. V. B. na pojednávaní dňa 18.10.2011 uviedol, že TATRA REAL,
a.s. začala o projekte rokovať v roku 2006, alebo 2007. V roku 2007 sa osobne stretol s primátorom
Ing. X., ktorý mal záujem vybudovať v centre mesta podzemné garáže. Po niekoľkých stretnutiach sa
dohodli na tom, že tento projekt by mohol byť reálny, nakoľko vybudovaním podzemných garáži by sa
vyriešila statická doprava v meste, pomohlo by to aj Domu armády, kde sa upriadavajú podujatia a

dostali by sa do týchto garáži aj autá z trávnikov a chodníkov. Okrem toho, v tom čase sa rokovalo aj o
projekte lanovky na Brezinu. Z týchto dôvodov bolo možné predpokladať reálnosť projektu týchto garáži.
Jediným problémom bola návratnosť tohto projektu, a preto navrhli riešenie tohto problému spôsobom
nejakej stavby nad povrchom, s čím primátor súhlasil. Na základe týchto faktov sa dohodli. Nemohli však
pozemky jednoducho odkúpiť, pretože žalovaný chcel mať určitú poistku pre to, aby sa projekt skutočne

zrealizoval, aby nedošlo hneď po odkúpení pozemkov k ich následnému odpredaju. Z tohto dôvodu bolo
dohodnuté vecné bremeno. V auguste 2008 začali stavať a už po pár mesiacoch stavby bolo zistené
archeologické nálezisko, čo znemožnilo v pokračovaní stavby, preto znovu začali so žalovaným rokovať
a hľadať spôsob riešenia vzniknutej situácie. Boli navrhnuté rôzne varianty riešenia, napr. z mesta imbolo povedané, aby parcely odkúpili, alebo aby sa prerobil projekt. Tu však bol zásadný problém s
návratnosťou investícii v prípade prerobenia projektu, nakoľko archeologické nálezisko pretína pozemok
v jednej tretine. Tiež pripadali ešte do úvahy riešenie tým spôsobom, že by sa znížil počet parkovacích

miest, alebo mohli ísť štyri poschodia do zeme. Opäť tu však bol problém s návratnosťou, nakoľko podľa
pôvodnéhoprojektubolajehonávratnosťvobdobí12až13rokov,alevprípade,akbydošlokprerobeniu
projektu tým spôsobom, že by došlo k prehĺbeniu garáži, návratnosť by bolo možné predpokladať po
viac ako 30 rokoch. Za takýchto podmienok návratnosti však žiadna banka nie je ochotná investovať
do takéhoto projektu. Na základe takýchto podmienok je potom logické, že žalobca nechce pokračovať

v stavbe garáži. Aj v prípade, ak by nedošlo k prehĺbeniu, dalo by sa tam urobiť maximálne 70 oproti
plánovaných 145 miest, čím by sa tak isto predĺžila návratnosť. V prípade, ak by bol počet parkovacích
miest malý, stráca nadzemná stavba význam, nakoľko by parkovisko kapacitne pre túto stavbu nestačilo.
Projekt bol klasickým verejným parkoviskom s tým, že určité miesta mali byť vyhradené pre potreby
v súvislosti s nájmom nadzemnej stavby a zostatok parkovacích miest mal slúžiť verejnosti, mali byť
určené časy, malo to byť spoplatnené. Toto parkovisko mala prevádzkovať francúzska spoločnosť Vinci.

Vychádzatozlogikyparkoviska,ktoréboloveľkénato,abyslúžilolenprenájomníkovnadzemnejstavby.
Je to normálny ekonomický projekt, ktorý sa i v okolitých krajinách a mestách rieši týmto spôsobom a
takto si mestá zabezpečujú parkovanie. Svedok si pamätal, že boli rokovania napr. s Priorom, ktorého
stavba je v susedstve, ktorý mal záujem o vyčlenenie parkovacích miest v prípade nadstavby objektu
Prioru. Tak isto sa rátalo so záujmom Domu armády, i keď svedok nevedel, či sa rokovalo. Svedok nemal

so zmluvou o budúcej zmluve žiadny problém. V zastupiteľstve bol schválený zámer, teda odpredaj
pozemkov a čo sa týka samotnej zmluvy, túto chápal iba ako určitú poistku mesta v tom smere, že
nedôjde k realizácii iného zámeru, ako bol dohodnutý. Význam tejto zmluvy spočíval aj v tom, že
v prípade, ak by sa rozhodli na týchto pozemkoch realizovať iný zámer, ako boli dohodnuté garáže,
žalovaný žalobcovi následne nemusel tieto pozemky odpredať, teoreticky.

Podľa § 261 ods. 2 Obch. zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007
(11.04.2008) touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou
územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa
týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej

činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní
zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

Podľa § 261 ods. 6 Obch. zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007
(11.04.2008) zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II

tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s

jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa § 39 ods. 1 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 50a ods. 1 Obč. zák. účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú
zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 50a ods. 2 Obč. zák. ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného
roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu
škody tým nie je dotknuté.

Podľa § 50a ods. 3 Obč. zák. tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku
záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva
uzavrela.Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008 obec je
samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú
na jej území trvalý pobyt. 1) Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom

samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Podľa § 4 ods. 3 písm. f) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008
obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych
komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných

zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce.

Podľa § 4 ods. 3 písm. g) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008
obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s
komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, 5c) udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu
verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s

odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu.

Podľa § 4 ods. 3 písm. k) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008 obec
pri výkone samosprávy najmä vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme
zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce.

Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008 majetkom
obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce.

Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008 majetok obce

slúži na plnenie úloh obce.

Podľa § 8 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008 majetok obce
možno použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce.

Podľa § 8 ods. 5 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008 majetok obce,
ktorý slúži na verejné účely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne
prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila.

Podľa § 8 ods. 6 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008 majetok obce

a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon. 9)

Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008
obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať
zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať

najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním,

Podľa § 24 ods. 1 prvej vety zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008
mestské zastupiteľstvo je orgánom samosprávy mesta.

Podľa § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2008 schváleniu
obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku; to
neplatí, ak obec je povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu, 22a).

Podľa § 9 ods. 2 písm. b) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2008 schváleniu

obecnýmzastupiteľstvompodliehajúvždyzmluvnéprevodyvlastníctvahnuteľnéhomajetkunadhodnotu
určenú obecným zastupiteľstvom.

Podľa § 9 ods. 2 písm. c) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2008 schváleniu
obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote.

Podľa§151nods.1Obč.zák.vecnébremenáobmedzujúvlastníkanehnuteľnejvecivprospechniekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.Podľa § 151n ods. 2 Obč. zák. vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods. 1 Obč. zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným

bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151p ods. 1 Obč. zák. vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo
zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra
nehnuteľností.

Podľa § 151p ods. 2 Obč. zák. vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže
slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou
nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému.

Podľa § 526 ods. 1 Obč. zák. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 531 ods. 1 Obč. zák. kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho

miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu,
kto dlh prevzal.

Podľa § 570 ods. 1 Obč. zák. ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým
záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa § 570 ods. 2 Obč. zák. ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o
zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

Podľa § 573 Obč. zák. sk výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku nevyplýva niečo iné, zaniká

súčasne aj záväzok druhej strany, a ak už bol splnený, má druhá strana nárok na jeho vrátenie, a to
pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi. Ak sa strany dohodnú na zrušení časti záväzku, zaniká záväzok
druhej strany v rozsahu zodpovedajúcom zrušovanej časti záväzku.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 Obč. zák. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 2 Obč. zák. s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznaťPodľa 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa§107ods.2Obč.zák.najneskôrsaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniapremlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 559 ods. 2 Obč. zák. dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 510 Obč. zák. uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody,
ktorá z vady vznikla.

Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 507 ods. 1 Obč. zák. ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým
spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže
nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo
chýba.

Podľa § 504 Obč. zák. nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy,
ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu
vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne
vadu, právo zanikne.

Podľa§508ods.1Obč.zák.nárokzozodpovednostizavadyjepotrebnéuplatniťnasúdevovšeobecnej
premlčacej dobe ( § 101), ktorá začína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol vady u scudziteľa.

Podľa § 509 ods. 1 Obč. zák. oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu vznikli v

súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniť u povinného najneskôr
do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo zanikne.

Podľa § 599 ods. 1 Obč. zák. vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu.
Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do

24 mesiacov od prevzatia veci.

Podľa § 59a ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom do 07.11.2008 ak spoločnosť nadobúda majetok na
základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej
10% hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom.

Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v
zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona,
musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej
evidencie.

Podľa § 373 Obch. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Účastníci konania uzavreli dňa 11.04.2008 zmluvu č. 318/2007 o zriadení vecného bremena a zmluvu

č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. Žalobca je podnikateľom, ktorý tieto zmluvy uzavrel v
rámci jeho podnikateľskej činnosti, žalovaný je mesto, samosprávna územná jednotka. Teda v prípade,
ak by sa tieto zmluvy týkali zabezpečovania verejných potrieb, zakladali by obchodné záväzkové
vzťahy v zmysle § 261 ods. 2 Obch. zák.. Pri posudzovaní toho, či sa predmetné zmluvy v časeich uzavretia týkali zabezpečovania verejných potrieb, súd zohľadnil viacero okolností. Vychádzal (i
v súlade s rozsudkom NS ČR sp. zn. 33Odo 489/2004 zo dňa 16.06.2005) z toho, že záujmom
verejnosti ako bližšie neurčeného okruhu subjektov je predovšetkým to, aby v oblasti, v ktorej tieto

subjekty žijú, pracujú, či podnikajú, bolo v čo najširšej miere zabezpečené uspokojenie ich potrieb. Nie
je podstatné, či subjekt, ktorý tieto potreby zabezpečuje, je podnikateľom a vykonáva túto činnosť na
komerčnej báze, ale to, aký je dopad tejto činnosti na „blaho“ verejnosti, teda či táto činnosť prináša
verejnosti prospech a aký, nakoľko je v danej oblasti výlučná a ako by verejnosť prípadné obmedzenie, či
dokonca ukončenie tejto činnosti vnímala. Je potrebné vziať do úvahy aj to, aký má táto činnosť význam

pre zabezpečenie potrieb daného regiónu a zaoberať sa aj tým, či je uspokojovanie týchto potrieb
zabezpečené inak. V predmetných zmluvách č. 318/2007 a č. 319/2007 zmluvné strany jednoznačne
deklarovali záujem na zvýšení počtu parkovacích miest v centre Trenčína. Samotná táto skutočnosť
však nie je dostatočným dôkazom toho, že zvýšenie počtu parkovacích miest v centre Trenčína bolo
v čase uzavretia predmetných zmlúv verejnou potrebou. Podľa vyjadrení účastníkov konania mali
podzemné garáže slúžiť pre potreby nadzemnej časti projektu, a tiež pre potreby účastníkov podujatí

organizovaných Domom armády, prípadne pre klientov obchodného domu Prior. Z uvedeného je zrejmé,
že teda mali slúžiť bližšie neurčenému okruhu subjektov, z čoho možno vyvodiť záver, že sa týkali
verejnosti. Zabezpečenie dostatočného počtu parkovacích miest v centre mesta môže byť verejným
záujmom. V konaní však nebolo preukázané, že zvýšenie parkovacích miest v centre Trenčína bolo
v čase uzavretia predmetných zmlúv skutočne potrebné, teda že bolo verejnou potrebou. Je pravdou,

že daná lokalita je centrom mesta Trenčín, nachádza sa v nej Dom armády, v ktorom sa konajú
rôzne, najmä kultúrne podujatia, i viacero obchodov a iných prevádzok poskytujúcich služby. Napriek
týmto skutočnostiam však v konaní nebolo preukázané, nakoľko bolo zvýšenie parkovacích miest v
danej lokalite výlučné, resp. potrebné. Nie je zrejmé, z čoho konkrétne zmluvné strany vychádzali pri
stanovení množstva potrebných parkovacích miest, keďže priamo v centre mesta i v jeho blízkosti

sa nachádza viacero parkovísk. Je potrebné vziať do úvahy, že podzemné garáže doteraz neboli
vybudované, a v konaní nebol preukázaný negatívny dopad tejto skutočnosti z hľadiska parkovania pre
verejnosť v danej lokalite. Okrem toho, v zmluve bola garantovaná výstavba podzemných garáží, nie
však ich využitie širšou verejnosťou. Z vyjadrení účastníkov konania je zrejmé, že v prevažnej miere
boli plánované pre potreby nadzemnej časti objektu. Potreby parkovacích miest pre nadzemnú časť

objektu však neboli preukázané. Taktiež žalobcovi, resp. jeho právnemu nástupcovi nič nebránilo v
tom, aby parkovanie obmedzil len pre potreby nadzemného objektu. K uzavretiu predmetných zmlúv
došlo na základe ponuky zo strany TATRA REAL, a.s., ktorá bola v súlade so záujmami mesta a jej
dôsledkom malo byť zvýšenie počtu parkovacích miest, čo však neznamená, že tieto garáže boli v
čase uzavretia predmetných zmlúv skutočne potrebné. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný,

pokiaľ neobdržal ponuku TATRA REAL, a.s., uvažoval o zvýšení parkovacích miest v danej lokalite
týmto spôsobom. Z vyjadrení svedka je zrejmé, že zvýšenie počtu parkovacích miest bolo zo strany
žalovaného ponímané najmä ako vhodná investícia. Vhodnosť umiestnenia podzemných parkovacích
garáží v danej lokalite, nie však ich verejná potreba, vyplýva i z odpovede žalovaného na žiadosť
TATRA REAL, a.s. zo dňa 23.09.2008. Súd však podotýka, že tento dôkaz, rovnako ako záznam

z rokovania zo dňa 03.02.2009 je až z obdobia nasledujúceho po uzavretí zmluvy č. 318/2008 zo
dňa 11.04.2008, a teda nie je jednoznačným dôkazom okolností, existujúcich v čase uzavretia tejto
zmluvy. Okrem toho, pokiaľ svedok, podľa záznamu zo dňa 03.02.2009, označil na tomto rokovaní
vybudovanie verejného parkoviska za jeden z najväčších problémov, nie je zrejmé, z čoho pri tomto
konštatovaní vychádzal, a teda ani tento dôkaz nemožno považovať za postačujúci preto, aby bolo

možné vybudovanie podzemných garáží v danej lokalite posúdiť ako verejnú potrebu. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam mal súd zato, že zmluvy č. 318/2007 a č. 319/2007 sa v čase ich uzavretia, ale ani
v nasledujúcom období, netýkali zabezpečenia verejných potrieb, a teda medzi účastníkmi konania
nevznikli obchodné záväzkové vzťahy v zmysle § 261 ods. 2 Obch. zák.. Z úvodnej časti predmetných
zmlúv je zrejmé, že aj zmluvné strany si boli vedomé, že ich zmluvný vzťah má občianskoprávny

režim, keď uviedli konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých zmluvy uzavreli.
Napokon sám žalobca v konaní nemal jednoznačný názor na pôsobnosť Obchodného zákonníka na
záväzkovévzťahyúčastníkovkonania,keďpriuplatnenísvojichprávaplikovalustanoveniaObčianskeho
zákonníka. Taktiež zmluva č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy sa netýkala zabezpečovania
verejných potrieb i z toho dôvodu, že jej cieľom bolo zabezpečenie uzavretia budúcej kúpnej zmluvy,

pričombyzáležaloužodvôlezmluvnýchstrán,akýrežimbymalatátobudúcakúpnazmluva.Nazáklade
uvedených skutočností súd ustálil občianskoprávny režim záväzkových vzťahov účastníkov konania.V zmysle § 50a ods. 1 Obč. zák. zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať, okrem zhody vôle zmluvných
strán,vyjadrenejvpísomnejformeouzavretízmluvyobudúcejzmluveapodstatnýchnáležitostíbudúcej
(hlavnej) zmluvy, aj dobu, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzatvoria. Podľa čl. III zmluvy č.

319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy malo dôjsť po doručení
písomnej výzvy druhej zmluvnej strane a po splnení podmienok dohodnutých v čl. IV až VIII tejto zmluvy.
Zmluva č. 319/2007 teda obsahovala dohodu zmluvných strán o dobe, kedy mala byť budúca kúpna
zmluva uzavretá. Z takto dohodnutej doby uzavretia budúcej kúpnej zmluvy však nie je možné určiť,
dokedy mala byť budúca kúpna zmluva uzavretá. Tento nedostatok zmluvy nie je možné odstrániť ani

pomocou výkladu vôle prostredníctvom interpretačného ustanovenia § 35 ods. 2 Obč. zák., a to ani
v spojení s čl. V bodom 5 zmluvy č. 319/2007, podľa ktorého budúci predávajúci bude povinný do 5
dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia o kolaudácii stavby pripraviť návrh kúpnej zmluvy na
predaj pozemkov. Ani toto zmluvné ustanovenie neurčuje dobu, dokedy mali zmluvné strany budúcu
kúpnu zmluvu uzavrieť (koniec tejto doby). Súd podotýka, že pomocou výkladu nemožno nahradzovať
alebo dopĺňať vôľu, ktorá nebola prejavená. Vzhľadom k tomu, že dohoda zmluvných strán o dobe,

dokedy mala byť budúca kúpna zmluva uzavretá, je neurčitá, je zmluva o budúcej zmluve č. 319/X007 o
uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2008 v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. absolútne neplatná.

Uznesením č. 827 bod C/ Mestské zastupiteľstvo v U.e dňa 26.10.2006 schválilo v súlade s § 9 ods.
2 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2008 predaj nehnuteľností -

pozemkov na N. ulici v k. ú. Trenčín parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX/
XX, zast. plocha vo výmere XX m2, spolu výmera XXX m2. Pozemky boli odčlenené geometrickým
plánom 95/2006 zo dňa 16.10.2006 pre TATRA REAL, a.s. Bratislava za účelom výstavby centrálneho
objektu a vstupného portálu do podzemných garáží. Cena predstavovala 10 000,- Sk/m2, celková kúpna
cena 6 970 000,- Sk. Z uvedeného vyplýva, že boli schválené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy,

ktorej predmetnom mal byť predaj označeného nehnuteľného majetku mesta, pričom boli schválené aj
zmluvné strany, a teda aj kupujúci - TATRA REAL, a.s.. Je zrejmé, že predaj predmetných nehnuteľností
kupujúcemu - žalobcovi týmto v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v
znení účinnom do 31.12.2008 Mestským zastupiteľstvom v Trenčíne schválený nebol. Medzi účastníkmi
konania však nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadom predmetných nehnuteľností, ale k uzavretiu

zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. Táto zmluva o budúcej zmluve obsahovala,
okrem podstatných náležitostí budúcej kúpnej zmluvy, aj ďalšie platobné a stavebné podmienky, vrátane
určenia projektovej dokumentácie, podľa ktorej sa mala stavba podzemných garáží realizovať, taktiež
predkúpne právo žalovaného, ako aj dohodu zmluvných strán o vrátení preddavku v sume 4 879
000,- Sk žalovaným za splnenia stanovených podmienok, na základe čoho možno túto zmluvu, aj

s ohľadom na lokalitu stavby, zaradiť medzi najdôležitejšie úkony, týkajúce sa majetku žalovaného.
Vzhľadom k tomu, bolo potrebné schválenie zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy
Mestským zastupiteľstvom v Trenčíne. Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne však takýto úkon, týkajúci sa
majetku žalovaného, neschválilo, a preto je zmluva č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy
zo dňa 11.04.2008 absolútne neplatná aj v zmysle § 39 Obč. zák. pre jej rozpor so zákonom, a to

konkrétne ustanovením § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom
do 12.06.2008. Dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy č. 319/2007 v zmysle § 39 obč. zák. je i jej
rozpor s ustanovením § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do
31.12.2008, keďže mestské zastupiteľstvo neschválilo ani predaj predmetných nehnuteľností žalobcovi.
Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že uznesením Mestského zastupiteľstva v Trenčíne č. 343 došlo k

dodatočnému schváleniu predaja predmetných nehnuteľností žalobcovi, súd má zato, že dodatočná
konvalidácia absolútne neplatného právneho úkonu nie je možná, pretože právne následky z absolútne
neplatného právneho úkonu nenastanú. Taktiež zámenu zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu nemožno
považovať za dôvod pre opravu uznesenia mestského zastupiteľstva podľa postupu žalovaného,
schváleného pre opravu chýb v písaní a iných zrejmých nesprávností. Zámena subjektu v tomto prípade

nebola zrejmou nesprávnosťou v čase prijatia uznesenia mestského zastupiteľstva č. 827 zo dňa
26.10.2006, nakoľko k vstupu žalobcu do zmluvného vzťahu so žalovaným došlo až na základe zmlúv
zo dňa 11.04.2008. Dovtedy bol žalovaný v zmluvnom vzťahu s TATRA REAL, a.s.. Z tohto dôvodu
ani opravou uznesenia mestského zastupiteľstva č. 827 nedošlo k schváleniu predaja predmetných
nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného žalobcovi. Súd podotýka, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. a)

zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2008 podliehajú schváleniu mestským
zastupiteľstvom zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, pričom určenie zmluvných strán
je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho bolo v tomto prípade potrebné pre platnosť
právneho úkonu aj schválenie budúceho kupujúceho - žalobcu. Je pravdou, že v uznesení Mestskéhozastupiteľstva v U.e č. 827 bod C/ sú predmetné nehnuteľnosti označené ako parc. č. XXX/XX a parc.
č. XXX/XX, k.ú. Trenčín, ktoré boli odčlenené geometrickým plánom č. 95/2006 zo dňa 16.10.2006 a v
zmluve o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy č. 319/2007 sú identifikované ako parc. č. XXX/XX a parc. č.

XXX/XX, k.ú. U., odčlenené geometrickým plánom č. 67/2007, avšak túto skutočnosť súd nepovažoval
za podstatnú z hľadiska schválenia predmetu predaja mestským zastupiteľstvom, nakoľko pri porovnaní
takto označených nehnuteľností je zrejmé, že podľa výmery, katastrálneho územia, druhu pozemkov, a
tiež pozemkov, z ktorých boli vytvorené, možno jednoznačne určiť nehnuteľnosti, ktorých predaj malo
mestské zastupiteľstvo schváliť.

Dňa 11.04.2008 uzavreli účastníci konania zmluvu č. 318/2007 o zriadení vecného bremena, v ktorej sa
v čl. V dohodli na zriadení vecného bremena na pozemku parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere
1 XXX m2, k.ú. U., ktorý bol vytvorený geometrickým plánom č. 67/2007, odčlenením z pozemkov parc.
č. XXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X. Vecné bremeno bolo zriadené v prospech oprávneného z vecného
bremena - žalobcu s tým, že povinný z vecného bremena - žalovaný strpí pod povrchom tohto pozemku

1/ umiestnenie podzemných parkovacích garáží a 2/ prevádzkovanie a údržbu podzemných garáží po
ich výstavbe. Z uvedeného je zrejmé, že takto dohodnuté vecné bremeno pôsobí in personam, keďže
práva a povinnosti, vyplývajúce z vecného bremena patria určitým osobám (účastníkom konania). Z
hľadiska rozsahu obmedzenia vlastníckych práv žalovaného týmto vecným bremenom, jeho obsahu
a lokality, v ktorej sa predmetný pozemok nachádza, je nesporné, že zmluva č. 318/2007 o zriadení

vecného bremena patrí k najdôležitejším úkonom, týkajúcim sa majetku žalovaného, a preto podlieha
schváleniu mestským zastupiteľstvom podľa § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení účinnom do 12.06.2008. Z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne č. 827 bod
B/ je zrejmé, že mestské zastupiteľstvo schválilo zriadenie vecného bremena - stavby podzemných
garáží pod pozemkom v k.ú. Trenčín parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere XXXX m2 za účelom

výstavby a prevádzkovania budúcich podzemných garáží v prospech TATRA REAL, a.s. Bratislava
za hodnotu vecného bremena 1 921 500,- Sk. Vecné bremeno zriadené zmluvou č. 318/2007 teda
nebolo schválené Mestským zastupiteľstvom v Trenčíne, v dôsledku čoho je zmluva č. 318/2007 o
zriadení vecného bremena zo dňa 11.04.2008 absolútne neplatná v zmysle § 39 Obč. zák. pre jej
rozpor so zákonom, a to konkrétne s ustanovením § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o

obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008. Vecné bremeno schválené uznesením mestského
zastupiteľstva č. 827 B/ malo pôsobiť in personam v prospech TATRA REAL, a.s., a nie v prospech
žalobcu. Z toho vyplýva, že pri tomto druhu vecného bremena je potrebné, aby mestské zastupiteľstvo
schválilo aj konkrétnu osobu, ktorej práva z vecného bremena patria, k čomu v danom prípade
vo vzťahu k žalobcovi nedošlo. Zámenu zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu nemožno považovať

za dôvod pre opravu uznesenia mestského zastupiteľstva podľa postupu žalovaného, schváleného
pre opravu chýb v písaní a iných zrejmých nesprávností. Zámena subjektu v tomto prípade nebola
zrejmou nesprávnosťou v čase prijatia uznesenia mestského zastupiteľstva č. 827 zo dňa 26.10.2006,
nakoľko k vstupu žalobcu do zmluvného vzťahu so žalovaným došlo až na základe zmlúv zo dňa
11.04.2008. Dovtedy bol žalovaný v zmluvnom vzťahu s TATRA REAL, a.s.. Z tohto dôvodu ani opravou

uznesenia mestského zastupiteľstva č. 827 nedošlo k schváleniu zriadenia predmetného vecného
bremena mestským zastupiteľstvom. Skutočnosť, že mestské zastupiteľstvo v Trenčíne uznesením
č. 827 pod B/ schválilo zriadenie predmetného vecného bremena na pozemku parc. č. XXX/XX a
zmluvou č. XXX/XXXX bolo zriadené vecné bremeno na pozemku parc. č. XXX/XX súd nepovažoval za
podstatnú z hľadiska schválenia predmetu vecného bremena, nakoľko pri porovnaní takto označených

nehnuteľností je zrejmé, že podľa výmery, katastrálneho územia, druhu pozemkov, a tiež pozemkov, z
ktorých boli vytvorené, možno jednoznačne určiť nehnuteľnosť, na ktorej malo mestské zastupiteľstvo
schváliť zriadenie vecného bremena.

Podľa názoru súdu, uvedené dôvody neplatnosti zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného bremena a

zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nemožno prehliadnuť len z toho
dôvodu, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy,
pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zakladá, nakoľko v tomto prípade nie sú možné obidva výklady.
Súd, i s ohľadom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.16Cob/203/2010-103, dáva do pozornosti,
žeikeďdispozičnéúkonysvecamiaprávami,ktorépatriadomajetkužalovaného,majúspoločnýprávny

základ v súkromnoprávnej úprave, k ich platnosti je treba dodržať špecifický režim, ktorý vychádza z
toho, že ide o tzv. verejný majetok. Z tohto dôvodu žalovaného ako účastníka súkromnoprávneho vzťahu
nie je možné vylúčiť z požiadaviek kladených na správu vecí verejných. Žalovaný pri nakladaní so svojim
majetkom má určité zvláštne povinnosti, vyplývajúce z jeho postavenia ako subjektu verejného práva,a preto i v tomto prípade platí, že hospodárenie s majetkom musí byť prehľadné, účelné a v súlade so
zákonom. Ani skutočnosť, že zmluvné strany si podľa týchto zmlúv poskytovali plnenie nič nemení na
absolútnej neplatnosti zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007. Predmetným plnením nie je možné konvalidovať

absolútne neplatný právny úkon.

Podľa čl. VIII bodu 4 zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy podpisom tejto zmluvy
oboma zmluvnými stranami (žalobcom a žalovaným) mala táto zmluva nahrádzať v plnom rozsahu
zmluvu č. 144/2007 o uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 04.09.2007, uzavretú medzi

TATRA REAL, a.s. a žalovaným. Z uvedeného zmluvného ustanovenia i z vyjadrení účastníkov konania
je zrejmé, že vôľou účastníkov konania, ako i TATRA REAL, a.s. bolo preniesť celý projekt, ktorého
cieľom bola stavba podzemných garáží z obchodnej spoločnosti TATRA REAL, a.s. na žalobcu. Malo
teda dôjsť k zmene v osobe budúceho kupujúceho. K zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka môže
dôjsť podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. v dôsledku postúpenia pohľadávky alebo podľa § 531 ods. 1 Obč.
zák. v dôsledku prevzatia dlhu. Podmienkou zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka je však existujúca

pohľadávka, preto súd ako predbežnú otázku skúmal najskôr platnosť zmluvy č. 144/2007 o uzatvorení
zmluvyobudúcejkúpnejzmluve.Zvykonanéhodokazovaniamalzato,žezmluvač.144/2007jerovnako
ako zmluva č. 319/2007 absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák.. Text čl. III a čl. V bodu
5 je totiž úplne totožný v zmluvách č. 144/2007 i č. 319/2007, a preto pri zmluve č. 144/2007 nie je
rovnako možné určiť koniec doby, dokedy mala byť budúca kúpna zmluva uzavretá. Zmluva č. 144/2007

je absolútne neplatná i v zmysle § 39 Obč. zák. pre jej rozpor so zákonom, konkrétne s § 11 ods. 4
písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008. Zmluva č. 144/2007
o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy taktiež nebola schválená Mestským zastupiteľstvom v Trenčíne,
hoci patrila k najdôležitejším úkonom, týkajúcim sa majetku žalovaného, a to z rovnakých dôvodov,
pre ktoré k takýmto úkonom patrila i zmluva č. 319/2007. Na potrebe schválenia zmluvy č. 144/2007 o

uzavretí budúcej zmluvy mestským zastupiteľstvom pre platnosť tejto zmluvy nič nemení ani skutočnosť,
že mestské zastupiteľstvo uznesením č. 827 pod bodom C/ schválilo predaj predmetných nehnuteľností
budúcemu kupujúcemu TATRA REAL, a.s.. Súd vychádzal pritom z toho, že zmluva č. 144/2007, okrem
podstatnýchnáležitostíbudúcejkúpnejzmluvy,obsahovalaiúpravuďalšíchzmluvnýchprávapovinností
účastníkov konania, týkajúcich sa majetku žalovaného, a to jeho predkúpne právo k predmetnej stavbe,

a tiež platobné a stavebné podmienky, vrátane určenia projektovej dokumentácie, podľa ktorej sa mala
stavba podzemných garáží realizovať, ako aj dohodu zmluvných strán o vrátení preddavku v sume 4 879
000,- Sk žalovaným za splnenia stanovených podmienok, na základe čoho nemožno vyvodiť záver, že
schválenímpredajapredmetnýchnehnuteľnostíbolschválenýajúkon,obsiahnutývzmluveč.144/2007,
nakoľko predmetom zmluvy č. 144/2007 nebol len záväzok zmluvných strán uzavrieť v určenej dobe

budúcu kúpnu zmluvu so schválenými podstatnými náležitosťami. V dôsledku neplatnosti zmluvy č.
144/2007, a teda z dôvodu neexistencie pohľadávky TATRA REAL, a.s. ako budúceho kupujúceho z
tejto zmluvy, nedošlo v zmysle § 524 ods. 1 Obč. zák. k platnému postúpeniu pohľadávky zo zmluvy
č. 144/2007 na žalobcu, ani zo strany žalobcu v zmysle § 531 ods. 1 Obč. zák. nedošlo k platnému
prevzatiu dlhu obchodnej spoločnosti TATRA REAL, a.s. zo zmluvy č. 144/2007. V zmysle § 526 ods. 1

Obč. zák. z uvedeného dôvodu nevznikli ani právne účinky oznámenia postúpenia pohľadávky zo dňa
14.08.2008vočižalovanému.Podľanázorusúdu,vdôsledkuneplatnostizmluvyč.144/2007neexistoval
ani spôsobilý predmet privatívnej novácie v zmysle § 570 ods. 1 Obč. zák., a preto záväzky zo zmluvy
č. 144/2007 neboli nahradené záväzkami zo zmluvy č. 319/2007. Z uvedeného vyplýva, že uzavretím
zmluvy č. 319/2007 tak malo dôjsť k vzniku nových zmluvných záväzkov účastníkov konania, bez ohľadu

na zmluvu č. 144/2007, čo sa však v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy č. 319/2007 nestalo. V
dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy č. 319/2007 z vyššie uvedených dôvodov nedošlo tiež k zániku
záväzku uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu v zmysle § 50a ods. 3 Obč. zák.

V zmysle § 457 Obč. zák. v dôsledku neplatnosti zmlúv č. 144/2007 a č. 319/2007 vznikla každému

z ich účastníkov povinnosť vrátiť druhému všetko, čo podľa nich dostal. TATRA REAL, a.s. uhradila
na základe zmluvy č. 144/2007 žalovanému dňa 24.10.2006 sumu 23 136,16 € ako zábezpeku a dňa
04.05.2007 sumu 161 953,13 € ako zostatok preddavku na kúpnu cenu. Vzhľadom k tomu vznikla
žalovanému povinnosť vrátiť obchodnej spoločnosti TATRA REAL, a.s. spolu sumu 185 089,29 €. Z čl.
V bodu 2 zmluvy č. 319/2007 je zrejmé, že sumu 185 089,20 € zaplatila TATRA REAL, a.s. za budúceho

kupujúceho - žalobcu. Podľa Dohody o úhrade platieb uskutočnených zo Zmluvy o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena zo dňa 10.12.2008 zároveň uhradil žalobca obchodnej
spoločnosti TATRA REAL, a.s. platby v sume 185 089,20 € na účet TATRA REAL, a.s.. Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam získal žalovaný bezdôvodné obohatenie v sume 185 089,20 € plnením zneplatných právnych úkonov (zmlúv č. 144/2007 a č. 319/2007), a to na úkor žalobcu. V zmysle § 456
Obč.zák.takžalovanémuvzniklapovinnosťvydaťžalobcovibezdôvodnéobohatenievsume185089,20
€ a žalobca je teda aktívne vecne legitimovaný v konaní o zaplatenie sumy 185 089,20 €. Žalovaný

však vzniesol v konaní námietku premlčania tohto práva žalobcu. Žaloba bola podaná na súd faxom
03.05.2010 a následne v zákonnej lehote (06.05.2010) bol súdu doručený jej originál. K bezdôvodnému
obohateniu žalovaného došlo dňom 24.10.2006, kedy bola žalovanému za žalobcu podľa textu zmluvy
č.319/2007 uhradená platba v sume 23 136,16 €, a taktiež dňom 04.05.2007, kedy bola žalovanému v
zmysle textu zmluvy č. 319/2007 za žalobcu uhradená platba v sume 161 953,13 €. Vzhľadom k tomu

je právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 23 136,16 € premlčané, keďže už pred
podaním žaloby (dňom 26.10.2009) uplynula trojročná objektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods.
2 Obč. zák.. Z tohto dôvodu súd podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. žalobu v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 23 136,16 € zamietol ako nedôvodnú, nakoľko premlčané právo nemožno veriteľovi
priznať. V časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 161 953,13 € súd žalobe vyhovel a
zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy, nakoľko právo žalobcu na vydanie tohto bezdôvodného

obohatenia nie je premlčané, keďže k tomuto bezdôvodnému obohateniu žalovaného došlo až úhradou
sumy 161 953,13 € dňa 04.05.2007, a teda v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zák. ku dňu podania žaloby
(03.05.2010)neuplynulaobjektívnatrojročnápremlčaciadoba.Okremtoho,priprávežalobcunavydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 161 953,13 € neuplynula ani subjektívna dvojročná premlčacia doba,
ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Z korešpondencie účastníkov konania, najmä z odpovede žalovaného na
žiadosť žalobcu zo dňa 23.09.2009 a vyjadrení účastníkov konania v konaní možno vyvodiť záver, že
ešte ku dňu 23.09.2008 prebiehala výstavba podzemných garáží zo strany žalobcu, a teda žalobca v
tom čase ešte nepredpokladal neplatnosť zmluvy č. 319/2007 a v dôsledku toho vznik bezdôvodného
obohatenia žalobcu v sume 161 953,13 €. Dôkazom toho je i skutočnosť, že ešte aj dňa 16.10.2008

uhradil žalovanému preddavok na kúpnu cenu v sume 6 140,87 €. Z uvedeného vyplýva, že ani odo
dňa 23.09.2009, pričom je zrejmé, že rozpory účastníkov pravdepodobne vznikli ešte neskôr, ku dňu
podania žaloby (03.05.2010) neuplynula subjektívna dvojročná premlčacia doba.

Dňa 04.09.2007 uzavrel TATRA REAL, a.s. ako oprávnený z vecného bremena so žalovaným ako

povinným z vecného bremena v zmysle § 151n ods. 1 Obč. zák. zmluvu č. 143/2007 o zriadení vecného
bremena, na základe ktorej bolo zriadené vecné bremeno na pozemku parc. č. XXX/XX - zastavaná
plocha o výmere XXXX m2, k.ú. U., v prospech oprávneného z vecného bremena TATRA REAL, a.s.
s tým, že povinný z vecného bremena (žalovaný) strpí pod povrchom tohto pozemku umiestnenie
podzemných parkovacích garáží a prevádzkovanie a údržbu podzemných garáží po ich výstavbe. Vecné

bremeno bolo zriadené ako odplatné, pričom hodnota vecného bremena bola dohodnutá v sume 1 921
500,- Sk. Dohodnutú hodnotu vecného bremena zaplatil oprávnený z vecného bremena dňa 24.10.2006
v sume 192 300,- Sk a dňa 04.05.2007 v sume 1 729 200,- Sk. Z čl. V tejto zmluvy je zrejmé, že vecné
bremeno bolo zriadené in personam, teda patrilo obchodnej spoločnosti TATRA REAL, a.s., a to bez
toho, aby táto právnická osoba bola k pozemku parc. č. 3XX/XX, k.ú. U., vlastnícky viazaná. V dôsledku

toho nemohlo dôjsť v zmysle § 524 ods. 1 Obč. zák. k platnému postúpeniu práv TATRA REAL, a.s.,
zodpovedajúcich vecnému bremenu, na žalobcu, a teda oznámením postúpenia pohľadávky zo dňa
14.10.2008 nevznikli vo vzťahu k žalovanému právne účinky postúpenia v zmysle § 526 ods. 1 Obč. zák.
Dňa 11.04.2008 však uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu č. 318/2007 o zriadení vecného bremena
s rovnakými záväzkami, ktoré boli i obsahom zmluvy č. 143/2007 o zriadení vecného bremena, vrátane

rovnakého predmetu vecného bremena, ktoré však bolo zriadené v prospech žalobcu. Podľa čl. IX
bodu 4 zmluvy č. 318/2007 podpisom tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami (žalobcom a žalovaným)
mala táto zmluva nahrádzať v plnom rozsahu zmluvu č. 143/2007 zo dňa 04.09.2007, uzavretú medzi
TATRA REAL, a.s. a žalovaným. Zmluva č. 143/2007 bola riadne schválená uznesením Mestským
zastupiteľstva v Trenčíne č. 827, a preto na základe tejto zmluvy existovali platné záväzky jej zmluvných

strán, ktoré boli spôsobilým predmetom privatívnej novácie v zmysle § 570 ods. 1 Obč. zák. Záväzky,
vyplývajúce zo zmluvy č. 143/2007 boli zriadené písomne, a preto v zmysle § 570 ods. 2 Obč. zák.
musela byť písomná i dohoda o zriadení nového záväzku, nebolo však podmienkou, aby písomné
prejavy vôle zmluvných strán, ktoré chceli uzavrieť takúto dohodu boli na jednej listine. Z čl. IX bodu
4 zmluvy č. 318/2007 je zrejmé, že toto zmluvné ustanovenie obsahuje písomnú dohodu žalobcu a

žalovaného o tom, že zmluva č. 318/2007 nahrádza zmluvu č. 143/2007, teda záväzky zo zmluvy č.
143/2007 sú nahradené záväzkami, vyplývajúcimi zo zmluvy č. 318/2007. Žiadosťou o zmenu uznesenia
mestského zastupiteľstva zo dňa 19.11.2007 požiadala TATRA REAL, a.s. žalovaného o zmenu zmluvy
č. 143/2007 tak, aby oprávneným z vecného bremena bol žalobca. Žalovaný tento písomný návrhdohody o privatívnej novácii záväzku akceptoval písomne, keď písomnou opravou uznesenia mestského
zastupiteľstva zo dňa 27.11.2007 vykonal zámenu subjektov oprávnených z predmetného vecného
bremena. Napriek týmto skutočnostiam však, podľa názoru súdu, nedošlo k platnému uzavretiu dohody

o zriadení nového záväzku v prospech žalobcu v zmysle § 570 ods. 1, 2 Obč. zák., keďže takáto
dohoda medzi TATREA REAL, a.s., žalobcom a žalovaným nebola v zmysle § 11 ods. 4 písm. a) zák. č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008 schválená mestským zastupiteľstvom
v Trenčíne, v dôsledku čoho je pre rozpor s uvedeným zákonným ustanovením v zmysle § 39 Obč. zák.
neplatná, a teda záväzky vyplývajúce zo zmluvy č. 143/2007 neboli nahradené zmluvou č. 318/2007.

Súd podotýka, že i samotná zmluva č. 318/2007 je neplatná z dôvodov, ktoré súd uviedol vyššie.
Z čl. VI bodu 2 zmluvy č. 318/2007, Dohody o úhrade platieb uskutočnených zo Zmluvy o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena zo dňa 10.12.2008 a vyjadrení účastníkov konania
je zrejmé, že na základe zmluvy č. 318/2007 uhradila dohodnutú hodnotu vecného bremena TATRA
REAL, a.s. za žalobcu, a to dňa 24.10.2006 zábezpeku v sume 192 300,- Sk (6 383,20 €) a dňa
04.05.2007 zostatok hodnoty vecného bremena v sume 1 729 200,- Sk (57 398,92 €). V zmysle §

457 Obč. zák. bol teda žalovaný v dôsledku neplatnosti zmluvy č. 318/2007 povinný vrátiť žalobcovi
všetko, čo podľa tejto zmluvy dostal, spolu sumu 63 782,12 €. Žalovaný vzniesol v konaní námietku
premlčania žalobou uplatneného práva na zaplatenie sumy 63 782,12 €. Vzhľadom k tomu súd žalobu
v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 6 383,20 € zamietol ako nedôvodnú, nakoľko
toto právo je v dôsledku uplynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Obč.

zák. premlčané, a preto ho súd podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. nemôže priznať. Objektívna trojročná
premlčacia doba začala plynúť v tomto prípade dňom vzniku bezdôvodného obohatenia 24.10.2006,
kedybolažalovanémuzažalobcupodľatextuzmluvyč.319/2007apredmetnejdohodyžalobcuaTATRA
REAL, a.s. uhradená platba v sume 23 136,16 €. Trojročná premlčacia doba v tomto prípade uplynula
dňom 26.10.2009, pričom žaloba bola podaná 03.05.2010. V zmysle § 456 Obč. zák. zaviazal súd

žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 57 398,92 €, nakoľko toto právo žalobcu
nie je premlčané, keďže odo dňa realizácie úhrady platby (04.05.2007). v sume 57 398,92 € do dňa
podania žaloby (03.05.2010) neuplynula objektívna trojročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 2
Obč. zák., a ani subjektívna dvojročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zák., ktorá ,podľa
názoru súdu, začala plynúť odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu

a kto sa na jeho úkor obohatil. Z korešpondencie účastníkov konania, najmä z odpovede žalovaného
na žiadosť žalobcu zo dňa 23.09.2009 a vyjadrení účastníkov konania v konaní možno vyvodiť záver,
že ešte ku dňu 23.09.2008 prebiehala výstavba podzemných garáží zo strany žalobcu, a teda žalobca
v tom čase ešte nepredpokladal neplatnosť zmluvy č. 318/2007 a v dôsledku toho vznik bezdôvodného
obohatenia žalobcu v sume 57 398,92 €. Dôkazom toho je i skutočnosť, že ešte aj dňa 16.10.2008

uhradil žalovanému preddavok na kúpnu cenu v sume 6 140,87 €. Z uvedeného vyplýva, že ani odo
dňa 23.09.2009, pričom je zrejmé, že rozpory účastníkov pravdepodobne vznikli ešte neskôr, ku dňu
podania žaloby (03.05.2010) neuplynula subjektívna dvojročná premlčacia doba.

Dňa 16.10.2008 uhradil žalobca žalovanému sumu 6 140,87 € (185 000,- Sk) ako finančnú zábezpeku

na kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy č. 244/2008, a to na základe Oznámenia o prerokovaní a
schválení predaja pozemku a upozornenia na zaplatenie finančnej zábezpeky zo dňa 15.10.2008.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy č. 244/2008 nedošlo.
Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 456 Obč. zák. zaviazal súd žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 6 140,87 €, ktoré vzniklo žalovanému na úkor žalobcu v dôsledku toho, že právny

dôvod úhrady tejto platby odpadol, keďže k uzavretiu zmluvy č. 244/2008 nedošlo.

Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal tiež náhrady škody, a to skutočnej škody v sume
761 799,77 €, ktorú predstavovali náklady doteraz vynaložené žalobcom na realizáciu predmetného
projektu a ušlého zisku za obdobie od 01.10.2009 do 31.12.2011 v sume 863 109,- € (31 967,- €

mesačne), ktorý predstavoval očakávaný mesačný výnos z prenájmu obchodných a kancelárskych
priestorov a parkoviska v podzemných garážach v súlade s rozlohou a dispozíciou stavby podľa
pôvodne vypracovanej projektovej dokumentácie. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný porušil svoju
povinnosť, vyplývajúcu mu v zmysle § 559 ods. 2 Obč. zák. zo zmluvy č. 318/2007, a to povinnosť
plniť riadne a včas. Uviedol, že súčasťou povinnosti plniť riadne je poskytnúť dohodnuté plnenie

bez vád. Túto povinnosť žalovaný, podľa žalobcu, porušil, keďže plnenie trpelo neodstrániteľnou
vadou - existenciou archeologického náleziska, ktoré bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Z
vykonaného dokazovania súd zistil, že zmluva č. 318/2007 o zriadení vecného bremena je absolútne
neplatná z vyššie uvedených dôvodov. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú zanásledok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. V dôsledku neplatnosti zmluvy č. 318/2007
žalovanému teda nevznikla povinnosť z tejto zmluvy plniť. Z tohto dôvodu nemohol porušiť žiadnu
povinnosť z absolútne neplatnej zmluvy č. 318/2007, keďže žiadnu povinnosť plniť z tejto zmluvy

žalovaný nemal. Predloženými faktúrami a výpismi z účtu žalobca preukázal vznik skutočnej škody. V
konaní však nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, ku ktorej malo
dôjsť, podľa žalobcu, zo strany žalovaného poskytnutím vadného plnenia a škodou. Vzhľadom k tomu,
že v konaní neboli preukázané základné predpoklady vzniku žalovaného za škodu spolu v sume 1
624 908,77 €, a to porušenie právnej povinnosti, výška škody (ušlého zisku), príčinná súvislosť medzi

porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie žalovaného, súd žalobu v časti o náhradu škody v
sume1624908,77€zamietolakonedôvodnú.Okremtoho,vkonanínebolopreukázané,žebyžalobcav
dôsledku vyhlásenia archeologického nálezu za národnú kultúrnu pamiatku, nemohol vôbec pokračovať
v stavbe podzemných garáží. Naopak, sám žalobca potvrdil, že by v stavbe bolo možné pokračovať,
avšak by došlo k zvýšeniu nákladov na realizáciu stavby, čím by sa predĺžil čas ich návratnosti, čo by
však nebolo v súlade s podnikateľským zámerom žalobcu v súvislosti s predmetnými garážami. Súd

však podotýka, že v prípade platnosti zmluvy č. 318/2007 by táto okolnosť mala podstatný vplyv na výšku
škody. Bolo by potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že žalobca musel existenciu archeologického
nálezu na pozemku, na ktorom bolo zriadené vecné bremeno, predpokladať, čo vyplýva zo záväzného
stanoviska o vykonaní archeologického prieskumu číslo spisu TN-06/00880-004/Nip.

Žalobca si v žalobe uplatnil i právo na náhradu ušlého zisku, predstavujúceho ku dňu 30.04.2010
sumu 34 892,12 € z platieb, ktoré boli prijaté žalovaným z titulu zmluvy č. 319/2007 a Upozornenia
na zaplatenie finančnej zábezpeky, spolu v sume 191 230,15 €, ktorá, podľa žalobcu, predstavovala
plnenie z bezdôvodného obohatenia. Žalobca poukazoval na to, že tieto prostriedky v sume 191
230,15 € nemohol použiť pri výkone povolania, v dôsledku čoho sa nemohli zhodnocovať. Výšku

tohto ušlého zisku žalobca stanovil tak, že jednotlivé sumy bezdôvodného obohatenia sa vynásobili
priemernou úrokovou sadzbou obchodných bánk, platnou ku dňu prijatia bezdôvodného obohatenia
zo strany žalovaného, t.j. ku dňu 23.10.2006, 03.05.2007 a 16.10.2008. Podľa názoru súdu, právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v zmysle § 458 ods. 2 Obč. zák. týka aj príslušenstva veci,
ktorým by v tomto prípade mohli byť úroky zo sumy 191 230,15 € v sume 34 892,12 €. Úžitkov z

bezdôvodnéhoobohateniasavšaktýkalenzasplneniasubjektívnehopredpokladuspočívajúcehovtom,
že bezdôvodne obohatený nebol v dobrej viere, teda bolo alebo muselo mu byť známe, že obohatenie,
ktoré získal, je zákonom zakázané. Tento predpoklad vzniku práva žalobcu na vydanie príslušenstva -
úrokov v sume 34 892,12 € v konaní nebol preukázaný, a preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 34
892,12 € zamietol ako nedôvodnú. Pokiaľ si žalobca uplatnil sumu 34 892,12 € titulom náhrady škody -

ušlého zisku, súd zamietol žalobu v tejto časti i v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák., nakoľko v konaní neboli
preukázané základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v sume 34 892,12 €, a to
porušenie právnej, resp. zmluvnej povinnosti, príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a porušením
povinnosti a zavinenie žalovaného.

Súd v zmysle § 458 ods. 2 Obč. zák. zamietol žalobu i v časti o zaplatenie 3,982% ročných úrokov
zo sumy 63 782,12 € od 21.05.2010 do zaplatenia v dôsledku toho, že v konaní nebol preukázaný
nedostatok dobrej viery žalovaného pre vydaní bezdôvodného obohatenia v sume 63 782,12 €.
V dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy č. 318/2007 nedošlo k jej platnému zrušeniu zo strany
žalobcu v zmysle § 507 ods. 1 Obč. zák., a preto zrušenie zmluvy č. 318/2007 nebolo dôvodom

vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu. Súd mal zato, že na strane
žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu v sume 63 782,12 € v dôsledku
plnenia z neplatného právneho úkonu. S ohľadom na občianskoprávny režim záväzkového vzťahu
účastníkov konania, založeného zmluvou č. 318/2007, tiež nie je v tomto prípade možné priznať
žalobcovi úroky zo sumy 63 782,12 € v zmysle § 502 Obch. zák. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku

neplatnostizmluvyč.318/2007nebolovkonanípreukázanézrušeniezáväzkovztejtozmluvynazáklade
dohody, prípadne jednostranným právnym úkonom žalobcu, nevzniklo žalobcovi právo na zaplatenie
3,982% ročných úrokov zo sumy 63 782,12 € od 21.05.2010 do zaplatenia ani v zmysle § 570 Obč. zák..

Žalovaný je s vydaním bezdôvodného obohatenia v sume 57 398,92 € a v sume 168 094,- € (161 953,13

€ + 6 140,87 €) v omeškaní, a preto súd v zmysle § 458 ods. 2 Obč. zák. v súlade s nar. č. 87/1995 Z.z.
zaviazal žalovaného na zaplatenie 9% ročných úrokov z omeškania zo sumy 57 398,92 € od 21.05.2009
do zaplatenia a zo sumy 168 094,- € od 30.12.2009 do zaplatenia. Žalobca riadne vyzval žalovaného
na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia písomnými výzvami, napriek tomu žalobca uvedené sumyžalobcovi doteraz neuhradil, v dôsledku čoho absentuje dobrá viera žalovaného pri takomto konaní.
Žalovaný v konaní dni vzniku omeškania - 21.05.2009 a 30.12.2009 nerozporoval. V časti o zaplatenie
9% ročných úrokov z omeškania zo sumy 6 383,20 € od 21.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 1 003 759,40

€ od 30.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 679 177,75 € súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko
žalovaný nie je so zaplatením sumy 1 689 320,20 € v omeškaní.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Obaja účastníci konania mali vo veci čiastočný úspech, preto súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol

o trovách konania tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca mal vo veci úspech približne
16%, žalovaný približne 88%. Vzhľadom k tomu súd priznal žalovanému náhradu 76% (88-12) trov
potrebných na účelné bránenie práva v tomto konaní. Súd vyjadril náhradu trov konania percentom. Po
právoplatnosti tohto rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol

dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2,
§ 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)

Ak žalovaný nesplní uložené povinnosti riadne a včas má žalobca právo podať návrh na exekúciu podľa

osobitného zákona.