Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, June 14, 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/57/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111225038
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2111225038.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Údernícka 5,
Bratislava, proti odporkyni: R. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XXXX/XX, G., za účasti vedľajšieho účastníka:
Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zast. JUDr. Ambrózom Motykom,
advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 2.284,52 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 1.636,30 eur s 13%-ným úrokom z omeškania
ročne od 09.12.2006 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd určuje, že zmluvné podmienky dohodnuté v článku 3, odsek 2,3 Všeobecných obchodných
podmienok navrhovateľa sú ako neprijateľné neplatné.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Súd ruší platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 23.11.2011 č.k. 1Ro/50/2011-17.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia žalovanej čiastky titulom
neuhradenia zostatku úveru a poplatkov vrátane zmluvnej pokuty.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, podľa § 101
ods. 2 O. s. p. konal v neprítomnosti odporcu a vedľajšieho účastníka a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že odporcovi jeho právny predchodca poskytol úver dňa 28. 3. 2002, jedná
sa o zmluvu o poskytnutí flexipôžičky. Odporkyňa úver nesplácala, preto došlo k odstúpeniu od zmluvy
a splatnosti pohľadávky. Odporkyňa 31. 7. 2010 pohľadávku uznala, teda jej začala plynúť nová lehota a
pohľadávka nie je premlčaná. Pohľadávka predstavuje istinu 1636,30 eur, riadny úrok 665,78 eur, úrok

z omeškania 089 eur a ostatné poplatky 93,34 eur.

Vedľajší účastník namietal neprijateľnosť zmluvných podmienok. Naviac navrhovateľ odstúpil od zmluvy,
dlh sa stal splatným 5. 8. 2005. Jedná sa o bezdôvodné obohatenie s premlčacou dvojročnou lehotou,vzniesol námietku premlčania, keď navrhovateľ si uplatnil pohľadávku po uplynutí tejto lehoty 21. 11.
2011.

Z predložených dokladov vyplýva, že účastníci /resp. právny predchodca navrhovateľa a odporca /

uzavreli dňa 28. 1. 2005 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky č. 154144621, na základe ktorej bol odporcovi
poskytnutý úver vo výške 50.000 eur s dohodnutými mesačnými splátkami 1.492,37 Sk. Zároveň bol
v zmysle čl. III VOP i zmluvne dohodnutý poplatok za spracovanie úverovej dokumentácie, pre prípad
omeškania úrok z omeškania v príslušnej zákonom stanovenej sadzbe /bez bližšieho určenia/, ako aj
poplatok za poskytnutie úeru 750 Sk, za prvú upomienku 300 SK, každú ďalšiu upomienku 500 Sk, ročná

percentuálne miera nákladov 10,41%.

Podľa tvrdenia navrhovateľa sa odporca dostal do omeškania, došlo k zosplatneniu úveru a navrhovateľ
odstúpil od zmluvy a dlh sa stal splatným 6. 8. 2005.

Z predloženej zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva v zmysle ust.
§ 52 a nasl. OZ, nie zmluva v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, ako uvádza navrhovateľ.
Jedná sa o zmluvu štandardne pripravenú navrhovateľom, ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky,

ktoré obsahujú prevažne len povinnosti odporcu ako účastníka zmluvy.

V konaní nebolo sporné, že do výšky 1636,30 eur odporca dlh nesplácal. V tejto časti súd s poukazom
na ust. § 52 a nasl. v spojení s ust. § 657 Obč. zák. súd návrhu vyhovel v celom rozsahu, keď ho
považoval za dôvodný, nakoľko odporkyńa si nesplnila svoju povinnosť a poskytnutý úver v uvedenej
výške nevrátila.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie úrokov dohodnutých účastníkmi
pre prípad omeškania, úrokov z omeškania, poplatkov, všetko ustanovenia Obchodných podmienok k
zmluve, ktoré sú s poukazom na uvedené neprijateľné, a teda neplatné.

Svoje právo navrhovateľ odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute

podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§
53 odst. 2 Občianskeho zákonníka/. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta a ostatné neprijateľné podmienky sú
dojednané za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách.

Tým, že odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 odst. 3,4 Občianskeho zákonníka/ . Vzťahy
medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala
do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej
ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu

profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových
zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od
dodávateľom, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným
znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou

aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve

za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.Podľa § 53 odst. 1,2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa§ 53odst. 4písm.kObčianskehozákonníkazaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve účastníkov,
resp. obchodných podmienkach, týkajúce sa zmluvnej pokuty, úrokov a poplatkov považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
stránvneprospechspotrebiteľa. Súdnijakonespochybňujevýznamzmluvnejpokutyauznáva jejvzťah
aj k úrokom z omeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania.

Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd
je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie

alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto
na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje
preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinnostinajehostrane. Významnéjepritomposúdenie zmluvnejpokutysohľadomnapovahu,obsah
zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto

zmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovať ďalšieskutočnosti,ktorénastanúpouzavretízmluvy, teda
ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou
za nesplnenie povinnosti /§ 53 odst. 4 písm. k Občianskeho zákonníka /. Kladie sa tým veľký
dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako

neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní,
ako je zmluvná pokuta a ostatné súdom neakceptované dojednania. Len týmto spôsobom sa efektívne
zabezpečí , aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch
nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu, resp. inak pomenované

sankcie obdobné inštitútu zmluvnej pokuty a ďalšie ním udávané nároky z neprijateľnej zmluvnej
podmienky, akými sú neprimerane vysoké náklady na vypracovanie štandardnej pripravenej zmluvy,
zasielanie upomienok a neprimerane vysoké úroky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo
navrhovateľovi , súd v zmysle § 153 odst. 4 O.s.p. určil takúto zmluvnú podmienku za neprijateľnú
priamo vo výroku rozhodnutia.

Súd sa nestotožnil s námietkou premlčania vznesenej vedľajším účastníkom, nakoľko odporkyňa dňa
31. 7. 2010 uznala pohľadávku čo do dôvodu aj výšky /vedomá si premlčania nároku/, teda v zmysle §
110 ods. 1 veta druhá začala plynúť týmto dňom 10-ročná premlčacia doba, a teda návrh bol podaný
dôvodne. Na druhej strane uznanie pohľadávky čo do dôvodu aj výšky nezbavuje súd povinnosti skúmať
platnosť a existenciu tohto záväzku, keď v zamietajúcej časti súd vyhlásil zmluvné podmienky za

neplatné, návrhu vyhovel len v časti nevrátenej pôžičky, a teda uznávací prejav odporkyne má len vplyv
na plynutie premlčacej lehoty.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, v
nesplatenej časti úveru návrhu vyhovel a vo zvyšnej časti návrh zamietol.Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. súd priznal v priznanej časti úroky z omeškania odo dňa omeškania do
zaplatenia pohľadávky, a to odo dňa omeškania do jej zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 O. s.p., keď ani u jedného z účastníkov nemožno

konštatovať úplný úspech vo veci. Z toho dôvodu, keď vedľajší účastník vystupoval na strane odporcu,
nie je možné priznať náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi.

Podľa § 174 ods. 3 O. s.p. rozhodol súd o zrušení platobného rozkazu.

Úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal
odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1

písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie
nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd
prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.