Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2012

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/187/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609210326
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2012:7609210326.10

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcov: v X.
C. R. L., W.. XX.XX.XXXX, F. U. L. T. W. G. Š. Č.. XXX/XX, U. X. C. E. L., W.. XX.X.XXXX, F. U. L. T. W.
G. Š. Č.. XXX/XX, proti žalovaným v X. C. J. J., W.. XX.X.XXXX, F. U. L. T. W. G. Š. Č.. XX, M. Č.E. W.
G. T. Č.. XX, U. X. C. E. J., W.. XX.XX.XXXX, F. U. L. T. W. G. Š. Č.. XX, M. Č. W. G. T. Č.. XX, právne
zastúpeným JUDr. Ladislavom Strižovským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Spišskej

Novej Vsi na ulici Starosaskej č. 11, o zaplatenie 8.298,48 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 2
987,15 Eur oproti p o v i n o s t i žalobcov v 1. 2. rade v y d a ť nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné
číslo XXX, nachádzajúci sa v L. T., Š. G. Č.. X, na parcele č. XXX a pozemky- parcelu číslo XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 85 m2, parcelu číslo XXX - záhrady o výmere 142 m2, parcelu
číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 239 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XX, obec

Spišské Podhradie, V. Ú. L. T., v Katastri nehnuteľnosti, Správa katastra Levoča a to do 30 dní odo dňa
zaplatenia sumy 2 987,15 Eur žalovanými v 1. a 2. rade.

V prevyšujúcej časti súd návrh o zaplatenie sumy 5 311,33 Eur z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v l. a 2. rade návrhom na začatie konania, doručeným súdu l4. 8. 2009 domáhali sa od
žalovaných v l. a 2. rade zaplatenia 8 298,48 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia
dôvodiac, že so žalovanými uzavreli kúpnu zmluvu dňa 13.11.2002, riadne vyplatili dohodnutú kúpnu
cenu 8 298,48 Eur /250 000.- Sk/ a napriek tomu doposiaľ žalovaní nezabezpečili podanie návrhu na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a naďalej sú vedení ako vlastníci nehnuteľnosti

zapísanej na LV č. XX, katastrálne územie L. T..

Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 7Ro l60/09 - l6, zo dňa 2l. 9. 2009, ktorým návrhu vyhovel,
zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade, aby do l5 dní do dňa doručenia platobného rozkazu zaplatili žalobcom
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 8 298,48 Eur so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy
8 298,48 Eur od l. 5. 2005 do zaplatenia a nahradili trovy právneho zastúpenia vo výške 488,58 Eur.

Platobný rozkaz žalovaní prevzali dňa 24. 9. 2009 a v zákonnej lehote dňa l. l0. 2009 podali kvalifikovaný
odpor s odôvodnením, uplatnený nárok neuznali, pretože žalobcovia neuhradili im časť kúpnej ceny vo
výške 5 3ll,33 Eur a vzniesli námietku premlčania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, U. R., E. N., M. R., E. U. ,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi kúpnou zmluvou zo dňa 13.11.2002, výpisom z listu vlastníctva č. XX,

katastrálne územie L. T., čestným prehlásením U. R. zo dňa 10.8.2009, poštovými peňažnými poukazmi
zo dňa 6.12.2002, 23.9.2004, 27.4.2005, odporom proti platobnému rozkazu, záznamom ohlasovnezo dňa 29.7.2009 o zrušení trvalého pobytu žalobcov, platobným výmerom č. 106762005 z 2.6.2005,
13.6.2005, príjmovými dokladmi č. P2/486, P1/2812 o zaplatení dane z nehnuteľnosti, za likvidáciu
komunálneho odpadu, za psa a zistil tento skutkový stav:

Žalobcovia uzavreli so žalovanými dňa l3.ll. 2002 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa
nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo XXX, postavenom na parcele číslo XXX nachádzajúceho
sa na Š. G. Č.. XX, U. L. T. a pozemkov parcely č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 85
m2, parcely číslo XXX - záhrady o výmere 142 m2 a parcely číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 239 m2 v katastrálnom území L. T. , zapísaných na LV č. XX, v Katastri nehnuteľnosti, Správa
katastra Levoča. Podľa dohody účastníkov vklad do katastra nehnuteľností mali zabezpečiť predávajúci.

Žalobcovia argumentovali, že pri podpise zmluvy dňa l3. ll. 2002 vyplatili žalovaným v hotovosti 5 3ll,33
Eur /l60 000,- Sk/, za prítomnosti tretej osoby, U. R., ktorá túto skutočnosť potvrdila čestným prehlásením
zo dňa 10.8.2009 a to, že bola osobne prítomná pri podpisovaní kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2002,

predmetom ktorej bol prevod rodinného domu s.č. XXX nachádzajúcom sa v L. T. W. Š. G. Č.. XX a že
bola priamym svedkom ako žalobca v 1. rade vyplatil po podpísaní zmluvy žalovaným v 1. a 2. rade časť
kúpnej ceny v hotovosti vo výške 5 311,02 Eur /160 000.- Sk/. Zostatok kúpnej ceny vo výške 2 987,15
Eur /90 000.- Sk/ žalobcovia zaplatili žalovaným v troch splátkach a to 3 000,- Sk dňa 6. l2. 2002, 80
000,- Sk dňa 23. 9. 2004, 7 000,- Sk dňa 27. 4. 2005. Napriek tomu, že zaplatili dohodnutú kúpnu cenu,

do troch rokov nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov do príslušného
katastra nehnuteľností, v dôsledku čoho platí, že účastníci od zmluvy odstúpili, a preto sa zmluva od
začiatku zrušuje. V náväznosti na to žalobcovia upravili petit návrhu v znení: Žalobcovia v 1. a 2. rade
sú povinní vypratať rodinný dom súpisné číslo XXX nachádzajúci sa v L. T., na Š. G. Č.. XX, postavený
na parcele číslo XXX, katastrálne územie L. T., zapísaný na LV č. XX v Katastri nehnuteľnosti, Správa

katastra Levoča do 15 dní odo dňa vrátenia kúpnej ceny žalovanými v 1. a 2. rade.
Žalobcovia tvrdili, že pred overením podpisov na kúpnej zmluve, žalobca v 1. rade v dome žalovaných
vyplatil im časť kúpnej ceny 5 311,02 Eur /160 000.- Sk /. Pri vyplatení boli prítomní účastníci konania
a sestry žalobcu v 1. rade a to U. R. E. R. T., ktorá je už nebohá. Žalovaní tvrdili, že peniaze neprevzali
a sestry žalovaného nikdy v ich dome neboli.

Na tvrdenú okolnosť, vyplatenie 5 311,02 Eur, súd vypočul svedkyňu, U. R., sestru žalobcu v 1. rade,
ktorá uviedla, že mala vedomosť, že žalobcovia žalovaným vyplácajú časť kúpnej ceny 5 311,02 Eur.
Na otázku, či bola priamo pri vyplácaní peňazí a či videla peniaze na stole sa vyjadrila, že pri jednaní
a vyplácaní peňazí nebola, nevidela vyplatenie peňazí, so sestrou , R.. T., išla na dvor a dodala, že do

takých vecí sa nebude zapájať. Nešla s bratom do mesta a v deň podpisu zmluvy s ním viac nebola
v kontakte. Svedkyňa trvala na tvrdení, že do domu žalovaných aj so sestrou vstúpili, s čím žalovaní
nesúhlasili.

Svedkyňa, M. R., je susedou žalobcov z ulice, žalovaných pozná z videnia. Nemala poznatky o tom,

že účastníci konania uzavreli kúpnu zmluvu a nevedela nič uviesť k spôsobu a chronológii vyplatenia
kúpnej ceny. Dodala, že žalobkyni v 2. rade požičala sumu 4 000.- Sk za účelom vyplatenia žalovaných.
Peniaze mala vrátené.

Svedkyňa, E. N., len osvedčila, že overovanie podpisov na kúpnej zmluve robila jej zástupkyňa a

matrikár nesleduje či kupujúci vypláca predávajúcemu kúpnu cenu. Žalobcovia potvrdili, že kúpnu cenu
na matrike nevyplácali.

Žalobcovia navrhli vypočuť svedka, E. U., na okolnosť, že či má vedomosť o vyplatení sumy 5 311,02
Eur, pretože žalovaní z ním vyplatenej sumy mali splatiť dlh svedkovi E.. U.. Svedok uviedol, že

žalobcov pozná ako obyvateľov mesta a žalovaným predal dom. S určitosťou uviedol, že nemá poznatky
o vyplatení sumy 5 311,02 Eur, nebol pri uzavretí kúpnej zmluvy ani pri odovzdávaní peňazí, dokonca
nevie, ktorý dom bol predmetom kúpy, ale potvrdil, že žalovaní mu nevyplatili celú kúpnu cenu.

Žalobcovia argumentovali, že nemali vedomosť, že nehnuteľnosť nie je vedená v katastri na ich meno,

zistili to až vtedy, keď žalovaní požiadali Mesto Spišské Podhradie o zrušenie ich trvalého pobytu na
adreseŠ.N.,L.T.,čobolomestomvyhovenédňa29.7.2009azaichmiestotrvaléhopobytubolourčené
Mesto Spišské Podhradie. Nehnuteľnosť obývajú od l3. ll. 2002 doposiaľ. Žalobca v 1. rade predložil
doklad o zaplatení dane z nehnuteľnosti za rok 2003, 2004, 2012 i keď si bol vedomý toho, že to urobil zaoznačeného poplatníka J. J.. Správca dane je povinný prijať každú platbu na daň i keď nie je vykonaná
daňovým subjektom a zaobchádzať rovnakým spôsobom, ako by ju zaplatil daňový subjekt. Žalobca v
1. rade dokladoval, že v roku 2001 zaplatil poplatok za užívanie pozemku na konci záhrady, aby mal

manipulačný vstup do dvora. Zhodne tvrdili, že žalovaní ich podviedli a pripravili ich o majetok.

Žalovaní uplatnený nárok žalobcov pôvodne neuznali, navrhli žalobu zamietnuť, vzniesli námietku
premlčania, ale v priebehu konania zmenili právny názor a uznali, že
sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 2 987,15 Eur oproti povinnosti

žalobcov v 1. a 2. rade vydať nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa v L. T.,
Š.Á. G. Č.. X na parcele č. XXX a pozemky- parcelu číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
85 m2, parcelu číslo XXX - záhrady o výmere 142 m2, parcelu číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 239 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XX, obec Spišské Podhradie, katastrálne územie L.
T., v Katastri nehnuteľnosti, Správa katastra Levoča a to do 3 dní odo dňa zaplatenia sumy 2 987,15
Eur žalovanými v 1. a 2. rade.

Popreli tvrdenie žalobcu v l. rade, že im pri podpise zmluvy vyplatil 5 311,02 Eur. K tomu uviedli, že
písomný návrh kúpnej zmluvy im predložil žalobca v l. rade a v pripravenom texte bolo uvedené, že pri
podpise bolo vyplatených 5 311,02 Eur, čo sa ale nezakladá na pravde a pri jednaní nebola žiadna
tretie osoby.

Žalobca v l. rade pri podpise zmluvy trval na tom, že peniaze 5 311,02 Eur im vyplatí až po overení
podpisov na zmluve, čo sa nestalo. Potvrdili, že žalobcovia im uhradili 2 987,15 Eur poštovými
poukážkami. Na svoju obranu uviedli, že žalobcovia podstatne nižšie sumy poukázali poštovými
poukážkami, ale na čiastku 5 311,02 Eur nepredložili relevantný doklad o zaplatení a ani ho nemôžu
doložiť, lebo ním nedisponujú, keďže sumu nevyplatili. Opakovane žalobcov urgovali o vyplatenie

zvyšku kúpnej ceny, do domu sa nedostali a tak ich cielene vyhľadávali v meste, podarilo sa im s nimi sa
skontaktovať a žalobcom v l. rade boli uistení, že dlžnú sumu 5 311,02 Eur vyplatí, aby mali strpenie.
Žalobcovia disponovali podpísanou kúpnou zmluvou od l3. ll. 2002 a v trojročnej lehote mohli podať
návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čo neurobili. Preto žalovaní, ako vlastníci
nehnuteľnosti zrušili trvalý pobyt žalobcov na ulici Š. N., L. T.. Pôvodne odmietli vydať žalobcom

2 987,15 Eur z dôvodu premlčania, ale aj preto, že žalobcovia ich nehnuteľnosť užívajú takmer 10
rokov bez akejkoľvek odplaty. Po zmene právneho postoja k uplatnenému nároku námietkou premlčania
neargumentovali, prevzatú sumu 2 987,15 Eur z predaja domu mienia vrátiť žalobcom. V ďalšom
uviedli, že nemohli vedieť pri uzatváraní zmluvy, že v budúcnosti sa môže uvedená nehnuteľnosť stať
predmetom exekúcie, lebo podľa výpisu z katastra nehnuteľností z 5. septembra 2008 sa uvádza, že

na predmetnú nehnuteľnosť sa zriaďuje záložné právo, na základe upovedomenia o začatí exekúcie
predajom nehnuteľnosti z 23. mája 2007, sp. zn. Ex 15389/06 a že žalobcovia opomínajú skutočnosť,
že oni vyhotovili kúpnu zmluvu, ktorú žalovaní podpísali, ale samotní žalobcovia nezrealizovali návrh na
vklad do Katastra nehnuteľností.

Podľa § 47 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak zákon neustanovuje, že k zmluve je potrebné
rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
Aksadotrochrokovoduzavretiazmluvynepodalnávrhnarozhodnutiepodľaodseku1platí,žeúčastníci
od zmluvy odstúpili.

Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § l07 ods. l Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil..
Podľa § 100 ods. 1, 2veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa

dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § l07 ods. l Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.
.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 560 veta prvá Občianskeho zákonníka ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa
domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť.

Súd sa zaoberal každou okolnosťou, na ktorú účastníci poukázali a ktorá bola podstatná pre rozhodnutie
voveci.Žalobcoviavkonaníneunieslidôkaznébremenootom,žežalovanýmskutočnebolovyplatených

5 311,02 Eur pri uzatváraní zmluvy. Všetka argumentácia bola výlučne len v rovine ich tvrdenia, žiadny
nimi navrhovaný svedok nevypovedal na podporu ich tvrdenia, že spornú sumu 5 311,02 Eur vyplatili v
dome žalovaných dňa 13.11.2002. Podľa tvrdenia žalobcov svedkyňa, U. R., sestra žalobcu v 1. rade,
ktorá mala byť účastná pri vyplatení 5 311,02 Eur, i keď pôvodne v čestnom prehlásení zo dňa 10.8.2009
to potvrdila, čo súd hodnotí ako účelovú podporu tvrdenia žalobcov, priamo vo svedeckej výpovedi

uviedla, že pri vyplatení obnosu nebola, peniaze nevidela položené na stole. Ani ďalší svedkovia, M.
R.Á. E. E. U. nepotvrdili vyplatenie časti kúpnej ceny vo výške 5 311,02 Eur a nemali žiadnu vedomosť
o uzavretí kúpnej zmluvy. Ani svedecká výpoveď E. N. nepodporila tvrdenie žalobcov.
Žalobcovia v konaní nepreukázali úmysel žalovaných získať bezdôvodné obohatenie.
Právny názor žalobcu v 1. rade, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie Občianskeho

zákonníka o premlčacej dobe 10 rokov nie je dôvodný.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 100 ods. 1 OZ. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže
premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1 OZ), ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2 OZ). Ak sa

povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

Začiatokplynutiapremlčacíchdôbjeurčenýokamihom,keďdošlokzískaniubezdôvodnéhoobohatenia.
Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej

zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (pozri § 451 OZ). Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva,
musí toto právo najskôr vzniknúť.

Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt, treba z hľadiska premlčania za samostatné
nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných

oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové
podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína
plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok,
premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa.

V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď
bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k
bezdôvodnému obohacovaniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo
by teda, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal.Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia
doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil. Zodpovednosť
za bezdôvodné obohatenie je objektívnou zodpovednosťou.

Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr,
než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr,
než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu

bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z
ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške
(objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v
tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení §
107 ods. 1 OZ.

Pri vzájomných (synalagmatických) právach na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej alebo
zrušenej zmluvy (§ 457 OZ) súd na námietku premlčania prihliadne len vtedy, keď by premlčanie mohol
namietať aj druhý účastník. V ustanovení § 107 ods. 3 OZ je vlastne ustanovená výnimka z ustanovenia
§ 100 ods. 1 posledná veta, podľa ktorej ak sa dlžník dovolá premlčania, premlčané právo veriteľovi
nemožno priznať.

Právo na vzájomné vrátenie plnení sa vzťahuje len na prípady, keď predmetom by bolo vzájomné
vrátenie peňažných plnení, alebo vrátenie len časti kúpnej ceny a vrátenie kúpenej veci, a pod.. Právo
na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej (zrušenej) zmluvy je totiž zo zákona (§ 457 a 560 OZ) podmienené
tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť. Ustanovenie odseku 3 možno aplikovať iba na tie prípady,

keď podľa zmluvy každý z účastníkov (nie iba jeden) niečo dostal, a teda každý z nich to, čo dostal, je
v prípade neplatnosti alebo zrušenia zmluvy povinný vrátiť druhému účastníkovi.

Podľa ods. 3 § 107 OZ pri synalagmatických plneniach z neplatnej alebo zrušenej zmluvy prihliadne
teda súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Preklenuli sa tým výkladové ťažkosti z minulosti v tej súvislosti, že vydanie veci uplynutím času nebolo
pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva ohrozené (§ 100 ods. 1 OZ), zatiaľ čo vydanie peňažného
plnenia premlčaniu podliehalo. Ide aj o prípady, ak sa do 3 rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh
na rozhodnutie podľa § 47 ods. 1 OZ, pričom platí, že účastníci od zmluvy odstúpili (§ 47 ods. 2
OZ). Zároveň, podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je

právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ustanovenie § 457 OZ upravuje
okrem spôsobu i rozsah povinnosti účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy k vráteniu vzájomného
plnenia a uplatní sa v prípade, ak na základe obojstranne zaväzujúcej zmluvy si obe strany plnili. Takou
typicky obojstranne zaväzujúcou zmluvou je zmluva kúpna, kedy práva a povinnosti oboch účastníkov
zmluvy sú vzájomne podmienené, a takisto sú vzájomne podmienené ich nároky na vrátenie už prijatých

plnení, ak je ich zmluva neplatná alebo, ak bola zrušená. Ustanovenie § 107 ods. 3 OZ teda dopadá
na všetky prípady, kedy synalagmatický vzťah vznikol zo zákona.

V prejednávanej veci ide práve o prípad, kedy účastníci uzavreli platnú zmluvu o kúpe nehnuteľnosti,
ale do troch rokov nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva žalobcov do príslušného katastra

nehnuteľností, v dôsledku čoho platí, že účastníci od zmluvy odstúpili, a preto sa zmluva od začiatku
zrušuje. Následkom vyššie uvedeného sú si účastníci povinní vydať vzájomne všetko, čo si na základe
zrušenej zmluvy plnili a súd nemôže prihliadnuť na námietku premlčania iba jedným z účastníkov
zrušenej zmluvy. Preto žalovaní sú povinní vrátiť žalobcom preukázateľne prijatú sumu 2 987,15 Eur a
žalobcovia sú povinní vydať žalovaným predmet kúpy. Súd nárok žalobcov o vrátenie tvrdenej zaplatenej

kúpnej cene vo výške 5 311,02 Eur zamietol, lebo v konaní žiadnym spôsobom relevantne nepreukázali,
že v skutočnosti túto sumu dňa 13.11.2002 aj vyplatili, napriek tomu, že súd vykonal dokazovanie a to
výsluchom svedkov nimi navrhnutými, ale ani jeden zo svedkov nimi tvrdené vyplatenie uvedenej sumy
nepotvrdil. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako znie výroková časť rozsudku.

Súd dňa l2. 4. 20l2 odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 3. 5. 20l2.
Žalovaní, prostredníctvom právneho zástupcu, doručili súdu dňa 27.4.20l2 podanie označené
ako :“Návrh na pripustenie zmeny petitu“ a žiadali, aby ich súd zaviazal povinnosťou zaplatiť istinu 2
987,l5 Eur v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur vždy do 25. dňa príslušného mesiaca.Súd na to podanie neprihliadol, pretože pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku,
žalovaní nemôžu disponovať petitom návrhu a podľa § l54 ods. 2 O.s.p. súd môže pri peňažnom plnení
uložiť povinnému zaplatiť istinu v splátkach, ale v danom prípade o takej možnosti ani neuvažoval.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže žalobcovia mali vo veci len čiastočný
úspech, súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.