Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2012

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/57/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911204204
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2012:7911204204.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: M.. S. C., nar.

XX.XX.XXXX bytom J. O. č. XX, O. proti odporcovi Slovenská republika, Generálna prokuratúra SR so
sídlom Štúrova 2, Bratislava v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy 400.000 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a mi e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 252,75 Eur, všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.03.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 400.000 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy za nesprávne úradné postupy,
ktoré konkretizoval odkazom na konanie 15C/114/2009 vedené na tunajšom súde, pričom doplnil 5.

nesprávny úradný postup: Uznesenie Vojenskej obvodovej prokuratúry Prešov zn. Opn 429/2007 zo
dňa 14.12.2007, kde mala byť riešená sťažnosť navrhovateľa vo veci uplatneného trestného oznámenia
na policajtov. Podaním doručeným súdu dňa 23.11.2011 navrhovateľ žiadal, aby súd pripustil zmenu
návrhu tak, že si uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 26.02.2011 zo sumy 400.000
Eur do zaplatenia.

Odporca sa k predmetu konania vyjadril, uviedol, že s návrhom nesúhlasí a žiadal návrh v celom rozsahu
zamietnuť.

Okresný súd Trebišov uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil zmenu návrhu nasledovne:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 400.000,- Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
26.02.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento

skutkový stav veci:

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že na tunajšom súde bolo vedené konanie 15C/114/2009, kde si
uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy a tam bolo konanie zastavené s tým, že bola vec postúpená
na Generálnu prokuratúru SR. V zmysle daného rozhodnutia postupoval, predložil odporcovi návrhna predbežné prejednanie nároku a o náhradu nemajetkovej ujmy 400.000,- Eur za úmyselný zásah
do súkromia mimosúdne. V konaní 15C špecifikoval štyri nesprávne úradné postupy, ktoré boli
spôsobilé zasiahnuť do súkromia. V tomto konaní uplatňuje nárok na nemajetkovú ujmu titulom piatich

nesprávnych úradných postupov.

Čo sa týka prvého nesprávneho úradného postupu ten videl v tom, že odporca mu ako obvinenému
neumožnil pracovať so spisom 1Pv/946/05 a mal ho. Pre úplnosť uviedol, že konanie 1Pv/946/05
bolo vedené najprv Okresnou prokuratúrou v Michalovciach. Následne bola vec postúpená Okresnej
prokuratúre v Trebišove, ktorá podala na neho obžalobu. Vec bola vedená ako trestná vec 1T/4/2007.

Konkrétny nesprávny úradný postup vidí v tom, že prokuratúra v štádiu pred podaním návrhu na súd
mu neumožnila pracovať so spisom, pričom platí zásada rovností zbraní a platí zásada prezumpcie
neviny. Ak prokurátor pracuje so spisom za účelom, aby bola podaná obžaloba, tak aj obvinený má právo
pracovať so spisom, aby sa oboznámil s týmto spisom a ak bolo vyšetrovanie ukončené, aby prípadne
podal ďalšie návrhy na dokazovanie. Prokuratúra kriminalizovala jeho osobu týmto spôsobom a tým
zasiahla do jeho práv. Zásah bol spôsobilý zasiahnuť do jeho súkromia a aj zasiahol. K nesprávnemu

úradnému postupu došlo presne 27.10.2005. V uvedený deň sa osobne dostavil na prokuratúru do
Trebišova za prokurátorom JUDr. Jozefom Mokáňom, ktorý vo veci konal a v prítomnosti svojho brata
sa domáhal, aby mu umožnil preštudovať spis. Spis mu nebolo umožnené preštudovať, zároveň ho na
postupe prokurátora zarazilo aj to, že nevyhotovil o tom, že sa dostavil a chcel nahliadnuť do spisu,
žiaden záznam.

Čo sa týka druhého nesprávneho úradného postupu mal za to, že odporca do obžaloby nevyhodnotil
dôkaz videozáznam Mestskej polície Michalovce. Uvedený dôkaz mal byť vyhotovený 23.07.2005 pre
určitú udalosť, kvôli ktorej bol obvinený, že spáchal trestný čin. Tento dôkaz nebol zadokumentovaný
do trestného spisu, nebol vyhodnotený a nebol ani predložený súdu. Po 2-ročnej lehote na základe
vyjadrenia mestského policajta v Michalovciach tento videozáznam bol vyskartovaný, pretože si ho nikto

nevyžiadal iba do neho bolo viackrát nazerané zo strany zamestnancov štátu možno aj prokuratúry. S
videozáznamom bolo manipulované a to takým spôsobom, že z neho boli vyhotovené 4 zábery, ktoré nič
nedosvedčovali a neviedli k tomu, že on spáchal trestný čin. Tento dôkaz nebol zadokumentovaný ani
vyhodnotený prokurátorom, ani v obžalobe o ňom nie je zmienka. Až súd v Rožňave chcel tento dôkaz
vyhodnotiť, žiaľ bolo po 2-ročnej lehote a nebolo to možné tento dôkaz použiť.

Čo sa týka tretieho nesprávneho úradného postupu ten videl v tom, že zo strany Okresnej prokuratúry
Trebišov bola 25.10.2005 na neho podaná obžaloba, ktorá na základe rozhodnutia krajskej prokuratúry
bola príslušná a na ktorú bola vec postúpená z Okresnej prokuratúry Michalovce. Zmenená miestna
príslušnosť bola z Michaloviec na Trebišov z dôvodu, že všetci prokurátori v Michalovciach sa cítili
byť zaujatí a 13.09.2007 podala Okresná prokuratúra Michalovce na neho obžalobu pre neplatenie

vyživovacej povinnosti, ktorá vec bola spojená do veci 1T/4/2007. Teda nesprávny úradný postup
videl v tom, že ak v prvom prípade mohla byť zaujatá Okresná prokuratúra Michalovce a obžalobu
podávala Okresná prokuratúra Trebišov, prečo v druhom prípade pre neplnenie vyživovacej povinnosti
túto obžalobu podávala Okresná prokuratúra Michalovce. Uviedol, že si myslí, že keď prokuratúra v
Michalovciach bola zaujatá, že to hraničí s niečím nezákonným a nenormálnym.

Čo sa týka štvrtého nesprávneho úradného postupu ten videl v tom, že odporca podával cez Okresnú
prokuratúru Rožňava odvolanie v trestnej veci 1T/4/2007 a miestna príslušnosť na tento orgán nikdy
nebola prenesená, pretože bolo rozhodnuté, že miestna príslušnosť sa preniesla z Michaloviec do
Trebišova. Ani prokuratúra v Rožňave vo svojom odvolaní nespomína nejaký nekvalitný videozáznam.
Dané odvolanie bolo podávané asi niekedy v roku 2008 alebo 2009 nevedel presne uviesť. Dané

odvolanie je v spise 1T/4/2007.

Čo sa týka posledného nesprávneho úradného postupu v súvislosti s udalosťou z 23.07.2005 podával
trestné oznámenia na policajtov, pretože mu vznikla určitá ujma, konkrétne sa jednalo o policajtov
ObvodnéhooddeleniaPZvMichalovciach.Totosariešivinomkonaní,kdežalujeMinisterstvovnútraSR.
Podával trestné oznámenia na policajtov a vo veciach bolo rozhodnuté uznesením, podával sťažnosti a

o týchto sťažnostiach rozhodoval JUDr. Kandráč ako odvolací orgán voči postupu inšpekčných orgánov
Ministerstva vnútra SR. JUDr. Kandráč vo svojom rozhodnutí sa nezaoberal tým, čo on namietal, ale
riešil to, čo bolo predmetom konania 1T/4/2007, teda neskúmal postup policajtov voči nemu, čo bolo
predmetom jeho podania, ale vychádzal z toho ako bolo skúmané jeho konanie v trestnej veci 1T/4/2007.Vyžiadal si spisy v trestnej veci bez toho, aby od neho mal súhlas a vec nebola právoplatne ukončená a
jeho podnet bol uzavretý tak, že on je vinným a jemu bol uložený trest, teda, že postup policajtov bol v
súlade so zákonom. Namietal, že postup prokurátora nebol správny, pretože nerešpektoval prezumpciu

neviny, jeho konanie nesúviselo s konaním 1T/4/2007 a chcel vychádzať z veci 1T/4/2007. Nemal sa
uspokojiť s nejakým čiastkovým rozhodnutím, mal si počkať na konečné právoplatne rozhodnutie súdu.
Ľudovo povedané takisto kriminalizoval jeho osobu.

Uviedol, že všetky tieto nesprávne úradné postupy boli spôsobilé mu spôsobiť ujmu. Prokuratúra vyvíjala
svoju aktivitu nesprávnym smerom, nezákonne, zaujato iba voči nemu, bez vyhodnotenia všetkých

dôkazov v trestnej veci. Žiadal, aby súd prihliadal na judikatúru tunajších súdov ohľadne odškodnenia
a náhradu nemajetkovej ujmy v podobných veciach.

Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy v návrhu aj v podaní z 20.07.2011 špecifikoval, že za 5 nesprávnych
úradných postupov si uplatňuje po 80.000 Eur, čiže spolu 400.000 Eur. Poukázal na to, že sudca JUDr.
Polka vysúdil 17.000.000 Sk napriek tomu, že sa mu nikdy nepodarilo preukázať, že takúto sumu by za
dané obdobie dokázal zarobiť ako sudca. On žiada 80.000 Eur za každý nesprávny úradný postup. Pri

vyčíslení danej sumy vychádzal z toho, že je právnik, má odbornú skúšku komory komerčných právnikov.
Je taký odborník ako sudca JUDr. Polka a ostatní, ktorí robia na ministerstve. Vychádzal z priemerného
platu právnika 1.500 Eur mesačne, ročne je 18.000 Eur. Celá trestná vec trvala 5 rokov, celé obdobie
bol kriminalizovaný, chodil po súdoch, kým sa nedomohol oslobodenia v daných veciach. Čiže ročne
18.000 Eur x 5 rokov, čiže vychádza 90.000 Eur, on požaduje 80.000 Eur za každý nesprávny úradný

postup. Ďalej poukázal na to, že odkedy začalo trestné konanie od roku 2005 je nezamestnaný. Od
roku 2007 je v hmotnej núdzi, poberá mesačne 62,50 Eur. Výšku nemajetkovej ujmy vyčíslil na základe
priemerného mesačného a ročného platu právnika a to bolo jediné kritérium, ktoré použil pri určení danej
výšky, pretože za celé obdobie bola jeho osoba kriminalizovaná ako osoba právnika a má problémy sa
zamestnať vo svojom odbore a odborne sa realizovať. Za uvedené obdobie mu vznikli iba dlžoby, stratil

klientov, ktorých mal.

Z písomného podania navrhovateľa zo dňa 19.08.2010 adresovaného odporcovi súd zistil, že
navrhovateľ žiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, nemajetkovej ujmy
400.000 Eur za úmyselný zásah do súkromia. Žiadosť bola odporcovi

doručená dňa 25.08.2010 a týkala sa predbežného prerokovania nároku ohľadne všetkých nesprávnych

úradných postupov uplatnených v tomto konaní.

Z písomného podania odporcu zo dňa 24.02.2011 č. XV/5 Spr 73/10-8 súd zistil, že odporca reagoval
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa z. č. 514/2003 Zz, ktoré bolo podané
navrhovateľom a doručené odporcovi dňa 25.08.2010. Odporca sa vyjadril k jednotlivým namietaným
úradným postupom a dospel k záveru, že žiadosť navrhovateľa je neopodstatnená, preto ju považuje

v plnom rozsahu za nedôvodnú a túto odmieta. Navrhovateľ bol poučený o možnosti uplatnenia svojho
práva na príslušnom súde v občianskoprávnom konaní.

Z písomného vyjadrenia odporcu súd zistil, že odporca neporušil zák. č. 514/2003 Zz tým, že svoju
odpoveď doručil navrhovateľovi až 13 dní po uplynutí 6-mesačnej lehoty. Citovaný zákon neukladá
odporcovi akokoľvek reagovať na navrhovateľovu žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku.

Odpoveď z 24.02.2011 obsahuje rozbor postupu prebiehajúceho vo veci zn. 1Pv 280/05, tento list
bol doručený iba navrhovateľovi, nemožno hovoriť o akejkoľvek kriminalizácii. K prvému namietanému
postupu uviedol, že tvrdenie navrhovateľa je nepodložené, nakoľko trestný poriadok v znení platnom v
roku 2005 nepoznal a ani nepozná pojem pracovať so spisom. Ak mal navrhovateľ na mysli možnosť
oboznámiť sa s výsledkami prípravného konania, takáto povinnosť nezaťažuje odporcu ale policajta, za

ktorého zodpovedá Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR. Ak prokurátor nevyhotovil
záznam do spisu, že 27.10.2005 sa navrhovateľ chcel oboznámiť s obsahom trestného spisu k tomu
uviedol, že spis bol doručený Okresnému súdu Rožňava už dňa 25.10.2005, preto objektívne nebolo
možné umožniť navrhovateľovi 27.10.2005, aby doň nahliadol. Odporca vzniesol námietku premlčania,
nakoľko ohľadne tohto nároku premlčacia lehota uplynula už 27.04.2009. K druhému namietanému

postupu uviedol, že tvrdenie navrhovateľa je irelevantné, nakoľko súdu konajúcemu v režime O.s.p.
neprislúcha (§7 O.s.p.) akokoľvek komentovať hodnotenie dôkazov vykonávané orgánmi činnými v
trestnom konaní. K tretiemu namietanému postupu uviedol, že sa nejedná o nesprávny úradný postup,pretože zaujatosť vyslovená v jednej trestnej veci nemá vplyv na akúkoľvek inú trestnú vec. K štvrtému
namietanému postupu uviedol, že tvrdenie je irelevantné, nakoľko okresná prokuratúra bola vo veci
miestne príslušná, keďže vec prejednával Okresný súd v Rožňave. K piatemu namietanému postupu

uviedol, že sa nejedná o nesprávny úradný postup, pretože bolo vydané rozhodnutie, ktoré doposiaľ
nebolo zrušené a je teda zákonné.

Z prednesu odporcu súd zistil, že má za to, že navrhovateľ kompletne v celej časti uplatneného nároku
neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalobou domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy, je potrebné
poukázať na to, že jednotlivé sumy paušálne 100.000 Eur sú úplne vymyslené, neopierajú sa o žiadne

objektívne skutočnosti; najmä z prednesov žalobcu nie je možné ustáliť, v akom rozsahu, kedy a akým
spôsobom mu aká nemajetková ujma vznikla. Rovnako neohraničil obdobie vzniku nemajetkovej ujmy
ani vecne, ani časovo a ničím neprispel na objasnenie, či je daná priama príčinná súvislosť medzi
údajnými nesprávnymi úradnými postupmi štátu a následným vznikom nemajetkovej ujmy. Z týchto
dôvodov navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Čo sa týka 5 namietaného nesprávneho úradného
postupu, ktorého sa mal dopustiť prokurátor mjr. JUDr. Adrián Kandráč tak, ako bolo uvedené v návrhu,

že sa jednalo o uznesenie Vojenskej obvodovej prokuratúry Prešov zo dňa 14.12.2007 v tomto smere
premlčanie nenamieta, avšak poukazuje na to, že pokiaľ sa jedná o uznesenie, je to rozhodnutie
vojenskej obvodovej prokuratúry, preto v každom prípade sa nemôže jednať o nesprávny úradný postup.
Tento nárok bol predbežne prerokovaný, pretože žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody odporcovi

bola doručená 25.08.2010 a v závere daného podania navrhovateľ udáva aj nesprávny úradný postup
JUDr. Kandráča. Čo sa týka odpovede na dané podanie navrhovateľa, to bolo vypracované dňa
24.02.2011, ale nereagovalo na tento namietaný nesprávny úradný postup. Podstata je v tom, že zákon
neukladá povinnosť reagovať na danú žiadosť a nie to ešte plniť na základe žiadosti. Teda, ak príslušný
orgán nereaguje na danú žiadosť, nedopúšťa sa porušenia žiadneho ustanovenia daného zákona. Pri

uplatnení nároku súdnou cestou, čo sa týka výšky nemožno sa opierať o to, čo vysúdila iná osoba
v konaní, ale treba sa zamerať na konkrétny vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s okolnosťami, za
ktorých k nemu malo dôjsť, na výšku nemajetkovej ujmy a na priamu príčinnú súvislosť medzi jej
vznikom a výškou a prípadným nesprávnym úradným postupom. Nič z tohto navrhovateľ nepreukázal.
Čo sa týka úrokov z omeškania, ktoré si navrhovateľ uplatnil, poukázal na to, že nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy vzniká až jej prisúdením súdom. Preto nemožno úroky viazať na žiaden dátum, ktorý
by predchádzal okamihu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu č. k.15C/114/2009 súd zistil, že v predmetnom konaní
si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi (účastníci totožní s účastníkmi v tomto konaní) nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy 400.000 Eur s príslušenstvom za 4 nesprávne úradné postupy (totožné s

namietaným úradným postupom č. 1 až 4. v tomto konaní). Uznesením Okresného súdu Trebišov č. k.
15C/114/2009-113 zo dňa 22.07.2010 bolo konanie zastavené, s tým, že po právoplatnosti uznesenia
budevecpostúpenáGenerálnejprokuratúreSlovenskejrepubliky;rozhodnutienadobudloprávoplatnosť
dňa 19.08.2010.

V predmetnom spise bolo na čl. 38 založené rozhodnutie - Uznesenie Vojenskej obvodnej prokuratúry

Prešov č. 0Pn 429/07 zo dňa 14.12.2007, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa (navrhovateľa)
podaná proti uzneseniu vyšetrovateľa 4. inšpekčného oddelenia, Odboru inšpekčnej služby Košice, sp.
zn. ČVS:SKIS-235/IS-4-SV-2007 z 24.10.2007 podľa §197 ods. 1 písm. d, Trestného poriadku, pretože
sťažnosť nie je dôvodná.

Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu č. k. 13C/168/2004 súd zistil, že účastníkmi konania boli

navrhovateľ na strane navrhovateľa a JUDr. Ján Gloček, prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce
ako odporca v 1. rade a Okresná prokuratúra Michalovce ako odporca v 2. rade; návrh bol súdu
doručený dňa 10.02.2004, vo veci súd rozhodol uznesením zo dňa 18.04.2005 tak, že konanie
zastavil; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k.
5Co/202/2005-71 zo dňa 26.10.2005, dňa 04.01.2006.

Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu v Rožňave č. k. 1T/4/2007 súd pre účely tohto konania
zabezpečil listiny potrebné pre objektívne rozhodnutie súdu.Zo zápisnice OR PZ ÚJaKP v Michalovciach, oddelenie skráteného vyšetrovania v Michalovciach o
výsluchu obvineného zo dňa 22.09.2005 súd zistil, že ako obvinený bol vypočutý navrhovateľ; zo
zápisnice vyplýva, že na záver výsluchu bol navrhovateľ upovedomený, že dňa 30.09.2005 o 09.00 h

sa uskutoční vyšetrovací úkon a to preštudovanie vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania, na
ktorý bol ústne predvolaný. Navrhovateľ zápisnicu odmietol podpísať bez udania dôvodu, čo vyplýva zo
zápisu na mieste pre podpis obvineného.

Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu OR PZ ÚJaKP v Michalovciach, oddelenie skráteného
vyšetrovania v Michalovciach č. ČVS:ORP-1797/1-OSV-MI-05 zo dňa 30.09.2005 súd zistil, že

navrhovateľ ako obvinený nebol prítomný pri preštudovaní spisu bez uvedenia dôvodu.

Z Uznesenia Krajskej prokuratúry v Košiciach č. KPt 1955/05-4 zo dňa 08.09.2005 súd zistil, že
prokurátori Okresnej prokuratúry v Michalovciach sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania
v trestnej veci obvineného JUDr.. vedenej na Okresnej prokuratúre Michalovce pod sp. zn. 1 Pv
280/2005. Vec bola odňatá Okresnej prokuratúre v Michalovciach a prikázaná na ďalšie konanie
Okresnej prokuratúre v Trebišove.

Z návrhu na podanie obžaloby OR PZ ÚJaKP v Michalovciach, oddelenie skráteného vyšetrovania v
Michalovciach č. ČVS:ORP-1797/1-OSV-MI-2005 zo dňa 18.10.2005 súd zistil, že návrh bol doručený
Okresnej prokuratúre Michalovce dňa 19.10.2005.

Z obžaloby Okresnej prokuratúry v Trebišove č. 1Pv 946/05 zo dňa 21.10.2005 súd zistil, že bola podaná
na navrhovateľa za trestné činy tam špecifikované, obžaloba bola Okresnému súdu v Michalovciach

doručená dňa 25.10.2005.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Nto/13/05 zo dňa 23.11.2005 boli sudcovia Okresného
súdu v Michalovciach JUDr. Harmóci a JUDr. Chuda vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania
v trestnej veci obžalovaného - navrhovateľa vedenej na Okresnom súde v Michalovciach č. 1T/728/01.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Nto/4/2006 zo dňa 30.06.2006 bol sudca Okresného

súdu v Michalovciach JUDr. Sojka vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci
obžalovaného - navrhovateľa vedenej na Okresnom súde v Michalovciach č. 4T/90/05.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Nto/12/2006 zo dňa 11.10.2006 bol sudca Okresného
súdu v Michalovciach JUDr. Stretavský vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci
obžalovaného - navrhovateľa vedenej na Okresnom súde v Michalovciach č. 4T/90/05.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Nto/16/2006 zo dňa 20.12.2006 bola trestná vec proti
obžalovanému - navrhovateľovi odňatá Okresnému súdu v Michalovciach a prikázaná na ďalšie konanie
Okresnému súdu v Rožňave.

Z potvrdenia Okresného súdu v Rožňave súd zistil, že postúpená vec bola súdu doručená dňa
12.01.2007 a bolo jej pridelené číslo 1T/4/2007.

Z obžaloby Okresnej prokuratúry Michalovce č. Pv 3008/05 zo dňa 12.09.2007 súd zistil, že bola podaná
na obvineného - navrhovateľa pre prečin zanedbania povinnej výživy; obžaloba bola Okresnému súdu
Michalovce doručená dňa 13.09.2007.

Z Uznesenia Krajskej prokuratúry v Košiciach č. Kpt 1523/06 zo dňa 06.06.2006 súd zistil, že prokurátori
Okresnej prokuratúry v Michalovciach nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej

veci proti obvinenému - navrhovateľovi pre prečin zanedbanie povinnej výživy vedenej na Okresnej
prokuratúre v Michalovciach č. Pv 3008/05. vec prokuratúre odňatá nebola.

Z Rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 1T/4/2007-463 zo dňa 25.09.2008 súd zistil, že obžalovaný
bol oslobodený spod všetkých prejednávaných skutkov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení
s Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 7To/110/2008-17.12.2008, dňa 17.12.2008. Z predmetného

rozhodnutia čl. 8 súd zisťuje „Podľa názoru súdu orgány činné v trestnom konaní nepostupovali
v dôsledku tak, ako to má na mysli ustanovenie §2 ods. 10 Trestného poriadku a zadovažovali,
vykonávali a vyhodnocovali dôkazy jednostranne a to tie, ktoré svedčia v neprospech obžalovaného. Jenepochopiteľné,prečonezadovážilikonkrétnyzáznamzbezpečnostnejkamery(akskutočnebolnaňom
viditeľný priebeh skutkového deja tak, ako to uvádzali svedkovia) a tento neuchovali pre účely trestného
konania.“ a „V priebehu dokazovania bolo zistené, že napriek existencii

fotodokumentácie zo záznamu bezpečnostnej kamery, táto fotodokumentácia nebola pripojená k
originálu trestného spisu, ktorú mal súd po predložení obžaloby k dispozícii.“

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. §1 ods. 1 písm. a, c, zák. č. 514/2003 Zz o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci /ďalej zákon/, Tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na

regresnú náhradu.

Podľa ust. §3 ods. 1,2 zákona, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)

nesprávnym úradným postupom. 2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. §9 ods. 1,2 zákona, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. §17 ods. 1,2 zákona, Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

V zmysle ustanovenia čl. 46 ods. 3 Ústavy SR „každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradnýmpostupom“.CitovanéustanovenieÚstavySRzakladáprávoosobyvočištátunanáhraduškody,
ktorá tejto osobe bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci. Toto

právo je potom konkrétne upravené v ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Podľa tohto zákona štát zodpovedá aj za škodu, ktorá bola osobe spôsobená nesprávnym
úradným postupom. Zodpovednosť štátu má objektívny charakter, a teda sa jej štát nemôže zbaviť.
Zákon definuje nesprávny úradný postup ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmovfyzickýchosôbaprávnickýchosôb.Tátodefiníciavšakneposkytujeúplnýobrazotom,čopojem
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci zahŕňa. V tejto súvislosti doplňujúci výklad tohto pojmu
podáva ustálená judikatúra vyšších súdov, v zmysle ktorej "nesprávny úradný postup", je vykladaný ako

z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o
akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri

tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších

podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch
v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v
dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávnehoúradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná
v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných
prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa

27.01.2011 vydaný pod sp. zn. 3Cdo 71/2009). Definovanie pojmu nesprávny úradný postup je upravený
aj inými rozhodnutiami Najvyššieho súdu a to, Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 4Cdo/60/2003,
Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Cdo/24/2004.

Charaktertýchtoprotiprávnychkonaníjepomerneširokýazávisíodkonkrétnychokolnostítoho-ktorého
prípadu. Posúdenie otázky, či určité konanie orgánu verejnej moci je v danom prípade nesprávnym

úradným postupom je na úvahe konkrétneho súdu, ktorý o nároku poškodeného na náhradu škody
bude rozhodovať. Predpokladom priznania nároku na náhradu škody je kumulatívne splnenie troch
podmienok a to preukázanie existencie nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a vznikom
škody. Zákon bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj
v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka)

a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako predpoklad vzniku
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s
nesprávnym úradným postupom. Otázka príčinnej súvislosti je vo svojom základe otázkou skutkovou,

ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach, vymedzenie toho, medzi akou ujmou (ako
následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je ale
posúdením právnym. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,
v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná, a práve vo vzťahu
medzikonkrétnouujmoupoškodeného(pokiaľvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akjeprotiprávne)

sa zisťuje príčinná súvislosť.

Prvým predpokladom priznania náhrady je existencia nesprávneho úradného postupu. V tomto konaní
navrhovateľ označil celkom päť nesprávnych úradných postupov.

Čo sa týka prvého nesprávneho úradného postupu ten navrhovateľ videl v tom, že odporca mu ako
obvinenému neumožnil pracovať so spisom 1Pv/946/05 a mal ho. Konkrétny nesprávny úradný postup

bol v tom, že prokuratúra v štádiu pred podaním návrhu na súd mu neumožnila pracovať so spisom,
pričom platí zásada rovností zbraní a platí zásada prezumpcie neviny. K nesprávnemu úradnému
postupu došlo presne 27.10.2005. V uvedený deň sa osobne dostavil na prokuratúru do Trebišova a
domáhal sa, aby mu bolo umožnené preštudovať spis.

V zmysle ust. §166 ods. 1,2,3 Trestného poriadku v znení účinnom do 31.12.2005,

(1) Ak vyšetrovateľ alebo policajný orgán uzná vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce
na podanie obžaloby, umožní obvinenému a obhajcovi, poškodenému alebo jeho splnomocnencovi v
primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania; tohto práva sa môže
poškodený výslovne vzdať, o čom musí byť poučený. Na možnosť preštudovať spisy a podať návrhy na
doplnenievyšetrovaniaupozornívyšetrovateľalebopolicajnýorgánobvinenéhoajehoobhajcunajmenej

tri dni vopred. Uvedenú lehotu možno so súhlasom obvineného a obhajcu skrátiť. Ak vyšetrovateľ alebo
policajný orgán nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho. O týchto úkonoch urobí
vyšetrovateľ alebo policajný orgán záznam v spise a o odmietnutí návrhu na doplnenie vyšetrovania
vyrozumie obvineného alebo obhajcu a poškodeného.

(2) Ak obvinený, obhajca alebo poškodený nevyužijú možnosť preštudovať spisy napriek tomu, že na

ňu boli riadne upozornení alebo sa poškodený tohto práva výslovne vzdal, vykoná o tom vyšetrovateľ
alebo policajný orgán záznam do spisu a ďalej postupuje tak, akoby k takému úkonu bolo došlo.

(3)Akposkončenívyšetrovanianerozhodnevyšetrovateľpodľa§171,172alebo§173ods.1apolicajný
orgán podľa § 173 ods. 1, predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby, podmienečné
zastavenie trestného stíhania alebo schválenie zmieru; policajný orgán aj na rozhodnutie podľa § 171

alebo § 172. Návrh na podanie obžaloby musí obsahovať zoznam vykonaných a navrhnutých dôkazova odôvodnenie, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov alebo odmietol predložené
dôkazy. So spisom predloží aj vecné dôkazy, ak to ich povaha umožňuje, ktoré zoradí a očísluje.

Podľa ust. §176 ods. 1 Trestného poriadku v znení účinnom do 31.12.2005, Ak výsledky vyšetrovania

dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu a pripojí k nej spisy
a ich prílohy. O podaní obžaloby upovedomí obvineného a obhajcu.

K tomuto namietanému nesprávnemu úradnému postupu súd udáva, že z listín zabezpečených z
pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Rožňava č. k. 1T/4/2007 mal súd za preukázané, že
vyšetrovací spis sa až do 19.10.2005 nachádzal na Okresnom riaditeľstve PZ ÚJaKP odbor skráteného

vyšetrovania Michalovce, v uvedený deň 19.10.2005 bol návrh na podanie obžaloby spolu so spisom
doručený Okresnej prokuratúre Michalovce, dňa 25.10.2005 bola zo strany Okresnej prokuratúry v
Trebišove vo veci podaná obžaloba na Okresný súd v Michalovciach spolu so spisom, čo mal súd za
preukázané z pečiatok príslušných inštitúcií o doručení predmetných podaní. Z uvedeného dôvodu, ak
sa navrhovateľ dňa 27.10.2005 domáhal štúdia spisu na Okresnej prokuratúre v Trebišove, predmetný
spis sa tam už nenachádzal (bol na Okresnom súde v Michalovciach) a preto mu objektívne nebolo

možné vyhovieť. Napokon z príslušných listín vyplýva, že navrhovateľ pri výsluchu dňa 22.09.2005
bol upovedomený o tom, že dňa 30.09.2005 sa uskutoční vyšetrovací úkon a to preštudovanie
vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania, na ktorý bol ústne predvolaný (čl. 52 spisu) a zo
záznamu o preštudovaní spisu zo dňa 30.09.2005 (čl. 56 spisu) vyplýva, že navrhovateľ sa na daný úkon
nedostavil. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže nazerať

iba jeho nadriadený prokurátor alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor (ust. §55
zák. č. 153/2001 Zz o prokuratúre). Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že v danom prípade neboli
splnené podmienky na to, aby namietaný postup bol vyhodnotený ako nesprávny, nakoľko mal súd za
to, že orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade s ust. §166 Trestného poriadku a §176
Trestného poriadku.

Čo sa týka druhého nesprávneho úradného postupu navrhovateľ mal za to, že odporca do obžaloby
nevyhodnotil dôkaz videozáznam Mestskej polície Michalovce. Tento dôkaz nebol zadokumentovaný
do trestného spisu, nebol vyhodnotený a nebol ani predložený súdu. Po 2-ročnej lehote na základe
vyjadrenia mestského policajta v Michalovciach tento videozáznam bol vyskartovaný, pretože si ho nikto
nevyžiadal iba do neho bolo viackrát nazerané zo strany zamestnancov štátu možno aj prokuratúry.

Tento dôkaz nebol zadokumentovaný ani vyhodnotený prokurátorom, ani v obžalobe o ňom nie je
zmienka.

V zmysle ust. §2 ods. 5 Trestného poriadku v znení účinnom do 31.12.2005, Orgány činné v trestnom
konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na
ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj

okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh
strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky
okolnosti prípadu.

V zmysle ust. §88e ods. 7 Trestného poriadku v znení účinnom do 31.12.2005, Ak sa má obrazový,
zvukový alebo iný záznam použiť ako dôkaz, postupuje sa podľa § 88 ods. 5.

V zmysle ust. §88 ods. 5 Trestného poriadku v znení účinnom do 31.12.2005, Ak sa má záznam
telekomunikačných činností použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť písomný záznam, ktorý vyhotoví
orgán Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti
vykonania odpočúvania. Do spisu sa zakladá doslovný prepis záznamu telekomunikačných činností,
ktorý sa neutajuje, podpísaný orgánom, ktorý ho vyhotovil. Záznam telekomunikačných činností sa môže

použiť ako dôkaz až po ukončení odpočúvania telekomunikačných činností.

K tomuto namietanému nesprávnemu úradnému postupu súd udáva, že z listín z pripojeného súdneho
spisu 1T/4/2007 vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali v súlade s vyššie citovanými
ustanoveniami Trestného poriadku, nezabezpečili a nezadokumentovali obrazový záznam spôsobom
uvedeným v zákone, teda súd mal za to, že v danom prípade došlo zo strany orgánov činných v trestnom

konaní k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý bol navyše nepriamo skonštatovaný aj v rozsudkuOkresného súdu Rožňava na strane 8. Nakoľko tento dôkaz nebol zadokumentovaný vo vyšetrovacom
spise, nemohol byť následne vyhodnotený ani prokurátorom.

Podľa ust. §88e ods. 3 Trestného poriadku v znení účinnom do 31.12.2005, Vyhotovovanie obrazových,

zvukových alebo iných záznamov vykonáva príslušný orgán Policajného zboru.

Podľa ust. §4 ods. 1 písm. b, zák. č. 514/2003 Zz, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.

Nakoľko v danom prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany orgánu policajného zboru,
odporca nie je vecne pasívne legitimovaným účastníkom konania, z uvedeného dôvodu súd vo vzťahu

k tomuto namietanému nesprávnemu úradnému postupu návrh zamietol z dôvodu nedostatku vecnej
pasívnej legitimácie vyplývajúcej z predpisov hmotného práva.

Čo sa týka tretieho nesprávneho úradného postupu ten navrhovateľ videl v tom, že zo strany Okresnej
prokuratúry Trebišov bola 25.10.2005 na neho podaná obžaloba, ktorá na základe rozhodnutia krajskej
prokuratúry bola príslušná a na ktorú bola vec postúpená z Okresnej prokuratúry Michalovce. Zmenená

miestna príslušnosť bola z Michaloviec na Trebišov

z dôvodu, že všetci prokurátori v Michalovciach sa cítili byť zaujatí a 13.09.2007 podala Okresná
prokuratúra Michalovce na neho obžalobu pre neplatenie vyživovacej povinnosti, ktorá vec bola spojená
do veci 1T/4/2007. Teda nesprávny úradný postup videl v tom, že ak v prvom prípade mohla byť zaujatá
Okresná prokuratúra Michalovce a obžalobu podávala Okresná prokuratúra Trebišov, prečo v druhom

prípade pre neplnenie vyživovacej povinnosti túto obžalobu podávala Okresná prokuratúra Michalovce.
Uviedol, že si myslí, že keď prokuratúra v Michalovciach bola zaujatá, že to hraničí s niečím nezákonným
a nenormálnym.

Podľa ust. §30 ods. 1, 4 Trestného poriadku v znení účinnom do 31.12.2005, Z vykonávania úkonov
trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, vyšší súdny úradník, probačný a mediačný úradník,

prokurátor,vyšetrovateľapolicajnýorgánazapisovateľ,uktoréhomožnomaťpochybnosťonezaujatosti
pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom,
zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Námietku zaujatosti je procesná strana povinná vzniesť bezodkladne, ako sa dozvedela o dôvodoch na
jej vznesenie. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom

konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.

Podľa ust. §31 ods. 3 Trestného poriadku v znení účinnom do 31.12.2005, V ostatných prípadoch o
vylúčení z dôvodov uvedených v § 30 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody dotýkajú, a to aj bez
návrhu. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.

K tomuto namietanému nesprávnemu úradnému postupu súd udáva, že z listín z pripojeného súdneho

spisu 1T/4/2007 vyplýva, že prvá trestná vec bola odňatá Okresnej prokuratúre v Michalovciach a
prikázaná Okresnej prokuratúre v Trebišove Uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach č. KPt 1955/05
zo dňa 08.09.2005 z dôvodu, že Okresná prokuratúra v Michalovciach ako odporca v 2. rade a JUDr. M.
ako odporca v 1. rade sú účastníci občianskoprávneho sporu s obvineným - navrhovateľom, ktorý podal
žalobu na ochranu osobnosti prejednávanú Okresným súdom Trebišov a v tejto veci nie je doposiaľ

právoplatne rozhodnuté. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu č. k. 13C/168/2004 súd zistil,
že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté dňa 04.01.2006. Obžaloba vo veci prečinu zanedbania povinnej
výživy bola Okresnému súdu Michalovce doručená dňa 13.09.2007. Z Uznesenia Krajskej prokuratúry v
Košiciach č. k. Kpt 1523/06 zo dňa 06.06.2006 mal súd za preukázané, že nadriadený orgán rozhodoval
o námietke zaujatosti obvineného - navrhovateľa a rozhodol tak, že prokurátorov Okresnej prokuratúry

v Michalovciach nevylúčil.

Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že zo strany odporcu nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu tým, že prokurátori OP Michalovce nenamietali zaujatosť voči navrhovateľovi. O námietke
zaujatostivznesenejvkonanírozhodujenadriadenýorgán.Zust.§30ods.1Trestnéhoporiadkuvyplýva,
že zákon taxatívne vypočítava dôvody, pre ktoré možno mať pochybnosti o nezaujatosti toho - ktorého

orgánu činného v trestnom konaní a v dôsledku existencie ktorých je preto vylúčený z vykonávaniaúkonov trestného konania. Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v §30 ods. 1 TP
sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať pochybnosti o jeho
nezaujatosti a nestrannosti. Takýto vzťah môže spočívať napr. v príbuzenskom a rodinnom pomere, v

priateľstve alebo v nepriateľstve medzi úradnou osobou a niektorou z osôb uvedených v §30 ods. 1
TP. Uplatnenie inštitútu o vylúčení orgánov trestného konania teda prichádza do úvahy len vtedy, ak je
existencia takéhoto vzťahu resp. pomeru preukázaná.

Dôvod, pre ktorí boli prokurátori OP Michalovce vylúčení v konania v trestnej veci odpadol dňa
04.01.2006 (právoplatnosťou rozhodnutia v konaní o ochrane osobnosti), z uvedeného dôvodu mal

súd za to, že objektívny dôvod reálne existujúci pre ich námietku zaujatosti odpadol. Prokurátor môže
namietať zaujatosť aj zo subjektívnych dôvodov, ktoré mu bránia konať nestranne. Nemožno však
vnucovať zaujatosť osobe, ktorá to takto vnútorne necíti. Z uvedeného dôvodu, ak sa prokurátori OP v
Michalovciach písomne vyjadrili tak, že vyslovili, že sa necítia byť zaujatí, pretože k osobe obvineného
ani k predmetnej veci nemajú taký vzťah, ktorý by ich vylučoval z vykonávania dozoru v prípravnom
konaní (čl. 75 spisu), nemožno tento postup charakterizovať ako nesprávny úradný postup.

Čo sa týka štvrtého nesprávneho úradného postupu ten navrhovateľ videl v tom, že odporca podával cez
Okresnú prokuratúru Rožňava odvolanie v trestnej veci 1T/4/2007 a miestna príslušnosť na tento orgán
nikdy nebola prenesená, pretože bolo rozhodnuté, že miestna príslušnosť sa preniesla z Michaloviec
do Trebišova.

Podľa ust. §46 ods. 5 zák. č. 153/2001 Zz o prokuratúre, na konanie pred okresným súdom je príslušný

okresný prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.

Podľa ust. §46 ods. 7 zák. č. 153/2001 Zz o prokuratúre, vecná a miestna príslušnosť prokurátorov
uvedených v ods. 1 až 6 v občianskom súdnom konaní a v trestnom konaní sa určuje podľa príslušnosti
súdov.

K tomuto namietanému nesprávnemu úradnému postupu súd udáva, že z listín z pripojeného

súdneho spisu 1T/4/2007 vyplýva, že Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Nto/16/2006 zo
dňa 20.12.2006 bola trestná vec proti obžalovanému - navrhovateľovi odňatá Okresnému súdu v
Michalovciach a prikázaná na ďalšie konanie Okresnému súdu v Rožňave. V zmysle vyššie citovaných
ustanovení zákona tak bola založená miestna príslušnosť Okresnej prokuratúry v Rožňave, preto ak
v konaní konala a podala opravný prostriedok, konala v súlade s právnymi predpismi. Z uvedeného

dôvodu mal súd za to, že v danom prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Čo sa týka piateho nesprávneho úradného postupu, navrhovateľ podával trestné oznámenia na
policajtov a vo veciach bolo rozhodnuté uznesením, následne podával sťažnosti a o týchto sťažnostiach
rozhodoval JUDr. Kandráč ako odvolací orgán voči postupu inšpekčných orgánov Ministerstva vnútra
SR. JUDr. Kandráč vo svojom rozhodnutí sa nezaoberal tým, čo on namietal, ale riešil to, čo bolo

predmetom konania 1T/4/2007, teda neskúmal postup policajtov voči nemu, čo bolo predmetom jeho
podania, ale vychádzal z toho ako bolo skúmané jeho konanie v trestnej veci 1T/4/2007. Namietal, že
postup prokurátora nebol správny, pretože nerešpektoval prezumpciu neviny, jeho konanie nesúviselo
s konaním 1T/4/2007 a chcel vychádzať z veci 1T/4/2007. Nemal sa uspokojiť s nejakým čiastkovým
rozhodnutím, mal si počkať na konečné právoplatne rozhodnutie súdu.

K tomuto namietanému nesprávnemu úradnému postupu súd udáva, že navrhovateľ namieta, že
nebolo o sťažnosti rozhodnuté správne. O sťažnosti bolo rozhodnuté Uznesením Vojenskej obvodnej
prokuratúry Prešov dňa 14.12.2007.

Podľa ust. §176 ods. 2 Trestného poriadku, V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci
do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové

zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané
skutočnosti.Rozhodnutie je teda výsledkom rozhodovacej činnosti konkrétneho orgánu, ktorý v odôvodnení
rozhodnutia musí uviesť skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové
zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,

ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané
skutočnosti. Tieto úvahy, ktorými bol vedený rozhodujúci orgán nemožno považovať za nesprávny
úradný postup. V prípade, že rozhodujúci orgán sa náležite nevysporiadal so všetkými namietanými
skutočnosťami, môže to byť podkladom pre preskúmanie daného rozhodnutia na základe riadneho
alebo mimoriadneho opravného prostriedku z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia. V tomto prípade však

rozhodnutie Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov zrušené nebolo a nie je v právomoci súdu v
občianskom súdnom konaní preskúmavať zákonnosť rozhodnutia, pokiaľ danú vec podľa zákona
prejednávajú a rozhodujú iné orgány. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo strany súdu
posudzovať ako otázku predbežnú. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť preukázaná tým, že právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, musí byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom. V predmetnom prípade navrhovateľ namietal nesprávnosť - nezákonnosť

rozhodnutia ako nesprávny úradný postup. Súd má za to, že nemožno zamieňať tieto inštitúty a
uplatneným nesprávnym postupom nemožno obchádzať a nahrádzať nedostatok predpokladu pre
posúdenie nezákonnosti rozhodnutia a to zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Posudzovaním nesprávnosti úradného postupu sa nezasahuje do rozhodovacej činnosti štátneho
orgánu, aj keď k nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej

štátny orgán nerozhoduje ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom
však môže byť nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených
alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť
štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá
zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zo strany navrhovateľa nebola
preukázaná (okrem druhého nesprávneho úradného postupu) existencia nesprávneho úradného
postupu. V prípade druhého namietanému nesprávneho úradného postupu mal súd za to, že v danom
prípade sa síce jedná o nesprávny úradný postup, avšak odporca vo vzťahu k tomuto namietanému
postupu nie je vecne pasívne legitimovaných účastníkom konania.

Druhým predpokladom priznania náhrady je vznik škody. Navrhovateľ poukázal na to, že prokuratúra
kriminalizovala jeho osobu a tým zasiahla do jeho práv. Zásah bol spôsobilý zasiahnuť do jeho súkromia
a aj zasiahol, zasiahol jeho meno, profesiu právnika nepravdami. Uviedol, že od začiatku jeho súkromnej
právnickej praxe sa prokuratúra podieľala na tom, že jeho osoba bola kriminalizovaná. Prišiel o najmenej
20 klientov, prácu, zárobok, právnické meno a zasiahlo mu to aj osobný a rodinný život.

Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva
škoda (majetková ujma) za ktorú je náhrada požadovaná a práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, aká konkrétna ujma mu bola spôsobená konkrétnym namietaným
nesprávnym úradným postupom. Výšku škody určil paušálnou sumou rovnakou pre každý nesprávny

úradný postup, z jeho vyjadrenia súd zistil, že jediným kritériom určenia výšky nemajetkovej ujmy bol
priemerný mesačný a ročný plat právnika.

Náhradu nemajetkovej ujmy nemožno stotožňovať s nárokom na ušlý zisk, avšak aj v prípade
uplatnenia nároku na ušlý zisk, tento sa vyčísľuje vo vzťahu k zárobku poškodeného pred nezákonným
úradným postupom a zárobkom po tomto nesprávnom úradnom postupe, ktorý bol spôsobilý privodiť

navrhovateľovi ujmu. Nemožno ho vyčísliť vo vzťahu k zárobku, ktorý by poškodený ani nedosiahol
bez ohľadu na nesprávny úradný postup, teda nemožno ho odvodzovať od zárobku iných osôb s
právnickým vzdelaním. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vznik
škody spôsobenej konkrétnymi nesprávnymi úradnými postupmi, teda mal za to, že nebol naplnený
druhý predpoklad vzniku zodpovednosti.Tretím predpokladom priznania náhrady je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
orgánu verejnej moci a vznikom škody. Nakoľko súd nemal za preukázané, že došlo k nesprávnym
úradným postupom zo strany orgánu štátu (okrem druhého namietaného postupu) a nemal za

preukázaný vznik škody, nebol splnený ani tretí predpoklad vzniku zodpovednosti a to príčinná súvislosť.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že zo strany
odporcu došlo k nesprávnym úradným postupom namietaným navrhovateľom (okrem druhého úradného
postupu, kde však nie je daná pasívna vecná legitimácia odporcu), nebol v konaní preukázaný ani vznik
škody a príčinná súvislosť, z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktoréhoúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspechsúdpriznánáhradutrovkonaniapotrebnýchnaúčelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade trovy úspešného odporcu pozostávajú z cestovného v zmysle zák. č. 283/2002 Zz za
cestu motorovým vozidlom v celkovej výške 252,75 Eur a to,

a) za účasť na pojednávaní dňa 06.10.2011 vo výške 129,98 Eur, pozostávajúce z počtu km 2x521=1042
km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestného motorového vozidla zn. VW Passat, evidenčné
číslo N. spotreba na 100 km je 9,24 l, cena 1 l PHM (NM) 1,350 Eur;

b) za účasť na pojednávaní dňa 14.02.2012 vo výške 122,77 Eur, pozostávajúce z počtu km 2x519=1038
km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestného motorového vozidla zn. Audi A4, evidenčné

číslo N. MC, spotreba na 100 km je 8,3 l, cena 1 l PHM (NM) 1,425 Eur;

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.